Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123013284
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123013284.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Andrey Kondllovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. XX, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava zo dňa 18.12.2023, č. k. 4PP/57/2023-49, na neverejnom zasadnutí konanom 21.05.2024,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej aj okresný súd) uznesením zo dňa 18.12.2023, č. k. 4PP/57/2023-49, podľa
§ 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. b), § 66 ods. 2 Trestného zákona
zamietol žiadosť odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 17.06.2021, sp.
zn. 3T/69/2020.
Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť, avšak odsúdený ihneď
po vyhlásení napadnutého uznesenia zahlásil sťažnosť, ktorú ku dňu konania neverejného zasadnutia
sťažnostného súdu neodôvodnil.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá

znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného
poriadku, preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený
podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť bola podaná voči
rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená - odsúdený, v zákonom stanovenej

lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil aj to, že sťažnosť odsúdeného nie
je dôvodná.
Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne
skonštatoval, že v zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona odsúdený už vykonal dve tretiny
uloženého trestu odňatia slobody, a to dňa 09.11.2023.
Splnenieformálnejpodmienkyvšaknestačí.Napodmienečnéprepustenieosobyzvýkonutrestuodňatia

slobody musia byť splnené aj dve materiálne podmienky a síce, že odsúdený vo výkone trestu plnenímsvojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a tou druhou je, že od neho možno dôvodne
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66

ods. 1 Trestného zákona, krajský súd sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že odsúdený túto
podmienku čiastočne splnil. Krajský súd dáva okresnému súdu do pozornosti, že odsúdený môže
materiálnu podmienku splniť alebo nesplniť a neexistuje žiadna tretia možnosť v podobe čiastočného
splnenia ako to prezentoval okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia.
U odsúdeného žiadne polepšenie podľa názoru krajského súdu nenastalo. Z hodnotenia

riaditeľa ÚVTOS vyplýva, že jeho správanie je síce na požadovanej úrovni, avšak za celý doterajší
pobyt vo výkone trestu (od 11.04.2022) si vytvoril podmienky na získanie len jednej disciplinárnej
odmeny, čo je veľmi málo. Z uvedeného vyplýva, že odsúdený nevyvíja dostatočne aktívnu snahu
z jeho strany po akýchkoľvek dostupných aktivitách vo výkone trestu, ktoré sú „navyše“. Odsúdený
prevažne len dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je ale elementárna povinnosť každého väzňa. V
kontexte faktu, že odsúdený už v minulosti bol vo výkone trestu odňatia slobody, teda je mu dobre známy

režim výkonu trestu, krajský súd zastáva názor, že zo strany odsúdeného aktuálne ide len o formálne
prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu, nie o skutočný prejav jeho polepšenia tak, ako ho má na
mysli citované ustanovenie zákona. Odsúdený bol v období od 27.06.2022 do 15.08.2022, preradený na
oddiel špecializovaného zaobchádzania, kde boli prioritne využívané reedukačné a následne liečebno -
pedagogické metódy. Odsúdený len čiastočne plní stanovený program zaobchádzania.

V ďalšom možno poukázať na to, že odsúdený na verejnom zasadnutí síce prezentoval svoj kritický
postoj k spáchanej trestnej činnosti, neuviedol však, ako na ňu s odstupom času nazerá a ani neuviedol
nič, z čoho by bolo možné usúdiť, že by svoj predchádzajúci život tentokrát skutočne analyzoval z
hľadiska príčin a podmienok páchania trestnej činnosti so zameraním sa na to, aby tieto príčiny a
podmienky eliminoval a v budúcnosti tak trestnú činnosť nepáchal. Verbalizoval len toľko, že veľmi ľutuje

trestnú činnosť, ktorú páchal. Ponaučil sa, po prepustení by bol zamestnaný, prosil, aby mu bola daná
šanca.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplynulo, že odsúdený navštevoval špeciálnu základnú školu, ktorú
ukončil vo štvrtom ročníku. Doposiaľ nebol zamestnaný na trvalý pracovný pomer, pracoval iba brigádne.
Pred výkonom trestu pracoval v Čechách na stavbách. Odsúdený pracoval aj vo výkone trestu, avšak

neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania, teda ani v tomto smere sa nesnažil
aktívne zlepšiť svoje znalosti a schopnosti s cieľom riadne sa uplatniť po prepustení z výkonu trestu
v spoločnosti.
A pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona a síce, že je
od odsúdeného možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ani túto podmienku

krajský súd nepovažuje za splnenú. Ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu trestu odňatia
slobody žiadne polepšenie, tak nemožno podľa názoru krajského súdu dospieť k záveru o splnení druhej
materiálnejpodmienky,nakoľkopolepšenieodsúdenéhojeesenciálnouzložkouvyvodeniapredpokladu,
či odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Od
odsúdeného teda nemožno dôvodne očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno

konštatovať jeho polepšenie sa už počas výkonu trestu.
Je potrebné poukázať na to, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje
právny nárok, daný postup je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré
môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny
život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob

života odsúdeného. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba
vždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania pred spáchaním
trestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako aj správania vo výkone trestu odňatia
slobody. Tieto okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných
súvislostiach. Očakávania správania sa odsúdeného v budúcnosti je možné vyvodiť z objektívnych

okolností, ktoré sa už stali a ktoré musí súd logicky vyhodnotiť. Ohľadne správania sa odsúdeného v
budúcnosti súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vyvodzuje iba predpoklady a očakávania,
pretoželogickynemôževedieť,čosavbudúcnostiskutočnestane.Správaniesaodsúdenéhovminulosti
má v tomto prípade rozhodujúci význam pri určení pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti.
Samotnou okolnosťou, ktorá má nepochybne veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života

odsúdeného, vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania
sa odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody.Pokiaľ ide o sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, na ktoré poukazoval okresný súd, tieto sú
aj podľa názoru krajského súdu zjavné. Posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom
vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery pravdepodobnosti

sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí najmä predchádzajúci spôsob života odsúdeného
a jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Súd môže pri hodnotení osoby odsúdeného prizerať na
skutočnosť, že sa v minulosti dopustil trestných činov a z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho
vzťahukspoločenskýmhodnotámchránenýmTrestnýmzákonomamožnostijehonápravyapolepšenia.
Z hľadiska posudzovania sklonov odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti je pritom možné prihliadať

aj na zahladené odsúdenia, lebo zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne
zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin
spáchal.
V tomto prípade viacpočetná recidíva odsúdeného nepochybne svedčí v prospech záveru okresného
súdu, že predchádzajúce trestné stíhania, odsúdenia ani uložené tresty, na odsúdeného zjavne nemali
požadovaný preventívny a resocializačný účinok, keďže mu nezabránili v ďalšom páchaní trestnej

činnosti. Prísnejší náhľad na opakovane v minulosti recidivujúceho odsúdeného pri posudzovaní
prognózy „či od neho možno očakávať na slobode riadny život“ je namieste. Hodnotenie jeho správania
počas výkonu trestu odňatia slobody možno dôvodne prisudzovať len schopnosti prispôsobenia sa
režimovým podmienkam výkonu trestu. Na základe uvedeného možno konštatovať, že riziko recidívy
je u neho s ohľadom na tieto faktory stále privysoké. Navyše mu musí byť venovaný individuálny

prístup so zameraním na osvojenie si a rešpektovanie základných spoločenských noriem a je vedený
k zodpovednému prístupu a preberaniu zodpovednosti za svojej konanie.
Čo sa týka prísľubu zamestnania odsúdenému v spoločnosti C. E. E. F., D., krajský súd konštatuje, že už
pred páchaním trestnej činnosti odsúdený pracoval brigádne na stavbách, teda mal možnosť legálneho
príjmu, napriek tomu sa v minulosti dopúšťal aj majetkovej trestnej činnosti. Možno tak uzavrieť, že ani

prísľub zamestnania, ani rodinné väzby nie sú dnes tie relevantné faktory, pre ktoré by súdy mali jeho
návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovieť.
Zhrnúc vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že náprava a celkové pozitívne pôsobenie na osobu
odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným
prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných

účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.