Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 27, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010885
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6713010885.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD.,
MBA a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B.,
stíhaného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a zločinu sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm.a), b) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na verejnom
zasadnutí konanom dňa 28. marca 2024, konajúc o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného

voči rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 2T/224/2013 zo dňa 03. 11. 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 2T/224/2013 zo dňa 03.11.2023 bol obž. A. B. uznaný za
vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. b) Tr. zák., ktorého skutku sa dopustil tak, že

v presne nezistenú dobu najmenej od jesene 2006 do l3.12.2008 na rôznych miestach mesta Dudince,
najčastejšie v pivničných priestoroch bytových domov na ul. Okružnej č.360, opakovane zneužíval v tom
čase mal. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXX takým spôsobom, že s ním vykonával orálny
a análny sex, kde dochádzalo k striedaniu ich vzájomného postavenia, inokedy po tom, čo maloletý sa na
jeho požiadanie vyzliekol donaha, obvinený v jeho prítomnosti masturboval začo spočiatku maloletému

platil finančnú hotovosť.

Za toto konanie ho Okresný súd Zvolen odsúdil podľa § 201 ods. 2 Tr. zákona a s použitím § 36 písm.
j/, spolu s § 38 ods. 3, § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1, 2 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov. Podľa § 51 ods. 4

písm. k/ Tr. zákona súd uložil obžalovanému povinnosť – príkaz zamestnať sa alebo sa preukázateľne
uchádzať o zamestnanie v skúšobnej dobe.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd odkázal poškodeného C. F., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., I. A. XX/XX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Zároveň obžalovaného hore uvedeným rozsudkom Okresný súd Zvolen podľa § 285 písm. a) Tr. por.

oslobodil spod obžaloby v bode 2) pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr.
zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., ktorého skutku sa mal dopustiť tak, že

vdobeod14.12.2008najneskôrdomesiacajúl2010narôznychmiestachvmesteDudince, najčastejšie
v pivničných priestoroch bytových domov na ul. Okružnej č.366 opakovane nútil maloletého C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXX proti jeho vôli k orálnemu a análnemu sexu pod hrozbou zabitia,

vyzradenia ich vzájomného vzťahu rodinným príslušníkom mladistvého, ak sa nepodvolí všetkým
sexuálnym praktikám zameraným k jeho uspokojeniu, čo u poškodeného vzbudilo obavu o svoj života bezpečie jeho rodiny, preto neodporoval a vyhovoval požiadavkám obvineného aj napriek vážne
mienenému odporu,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Zároveň podľa § 285 písm. c) Tr. por. Okresný súd Zvolen oslobodil obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX spod
obžaloby v bode 3) pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že

v dobe od mesiaca júl 2010 najneskôr do 24.11.2010 opakovane formou e-mailov, SMS správ
zasielaných z rôznych miest mesta Dudince vyžadoval pod hrozbou zabitia, pichnutia nožom alebo
tyčou, či inej ujmy od maloletého C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXX znovu sa podvoliť jeho
sexuálnym praktikám, v čom mu už poškodený nevyhovel,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd odkázal poškodeného C. F., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., I.
A. XX/XX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil najmä tým, že na obžalovaného A. B. bola dňa

08.11.2013 podaná obžaloba pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, 2 Tr. zákona v bode
1/, pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1,2 písm. a/, b/ Tr. zákona v bode 2/ a pre zločin
vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona. Obžalovanému sa v bode 1/ kládlo za vinu
vykonávanie orálneho a análneho sexu s maloletým poškodeným, spočiatku za finančnú hotovosť,
neskôr pod hrozbou násilia. V bode 2/ mal obžalovaný hrozbou násilia nútiť maloletého poškodeného

k orálnemu a análnemu sexu pod hrozbou zabitia, resp. inej ťažkej ujmy a v bode 3/ mal hrozbou násilia
a inej ťažkej ujmy nútiť aby sa podvolil jeho sexuálnym praktikám. V rámci vykonávania dôkazov boli
vypočuté viaceré osoby okrem obžalovaného a poškodeného, ktoré sa mohli vyjadriť k vzájomnému
spolužitiu a vzťahu medzi obžalovaným a poškodeným. Podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo v období od jesene roku 2006 do

nadobudnutia 15-teho roku veku poškodeného viackrát k orálnemu a análnemu styku, pričom táto
skutočnosť bola poškodeným pri každej procesnej výpovedi preukazovaná. Obžalovaný nepopieral, že
sa stretával s poškodeným, pričom z jeho výpovede zo dňa 9.10.2017 vyplýva, že pokiaľ ho poškodený
požiadal o orálny sex, na jeho naliehanie mu vyhovel, pričom toto sa zopakoval aj druhýkrát. Pokiaľ
aj priznal sexuálne aktivity obžalovaný s poškodeným, uviedol, že nevedel aký má poškodený vek,

pretože veľa klamal a vždy tvrdil, že má 17 až 18 rokov. Obžalovaný ďalej uviedol, že sa s ním začal
kamarátiť približne vtedy, keď začal chodiť do školy vo Zvolene, čo by malo zodpovedať školskému roku
2009-2010. Táto výpoveď je v rozpore s výpoveďou poškodeného, ktorý uvádzal, že sa mali stretnúť
niekedy na jeseň 2006 a že mu mal poškodený v rámci konverzácie uviesť, že je žiakom 6. ročníka
základnej školy. Z výpovede viacerých svedkov vyplýva, že registrovali obžalovaného s poškodeným už

dlhšiu dobu a to ešte v čase, keď bol poškodený žiakom základnej školy /svedok J. I., C. H./. Z výpovede
svedka C. H. vyplývajú náznaky sexuálnych aktivít obžalovaného s poškodeným, aj keď svedok si už len
útržkovite pamätá na okolnosti prípadu. Za týchto okolností možno mať za to, že medzi obžalovaným
a poškodeným dochádzalo k sexuálnym aktivitám ešte v čase, keď poškodený nedovŕšil 15-ty rok veku
a preto bol osobou, ktorá bola špeciálne chránená trestným zákonom pred takýmito praktikami. Je

preukázané, že obžalovaný musel mať vedomosť o veku poškodeného, keď mu bolo oznámené, že je
žiakom základnej školy a mal sa to dozvedieť nielen od samotného poškodeného, ale aj od iných osôb.
Táto skutočnosť postačuje na to, aby súd kvalifikoval jeho konanie ako zločin sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, keďže sa tak
malo udiať po dlhší čas, pričom na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by si mal

obžalovaný tieto sexuálne aktivity vyžadovať pod hrozbou násilia a preto v tejto časti rozsudku boli tieto
slová vypustené.

Podľa názoru súdu sexuálne aktivity medzi obžalovaným a poškodeným pokračovali aj po tom, čo
poškodený nadobudol 15. rok veku. Obžaloba obžalovanému kládla za vinu, že by mal poškodeného

násilím, alebo hrozbou násilia nútiť iného k orálnemu, análnemu styku a k iným sexuálnym praktikám.
Na základe vykonaného dokazovania nie je preukázané nad všetku pochybnosť, že by sa k takémuto
konaniu obžalovaný uchýlil. Nevyplýva to z výpovede iných svedkov, nevyplýva to z iných vykonaných
dôkazov. Svedok H. vyvrátil akékoľvek násilie obžalovaného nielen pri stretnutiach, ale aj pri celkovomsprávaní sa obžalovaného v iných situáciách. Rovnako vypovedal vo veci aj svedok J. I.. Pre rozhodnutie
o vine je nevyhnutná existencia bezpečne preukázaných faktov, ktoré vylučujú akúkoľvek rozumnú
pochybnosť o tom, že sa skutok stal, že je trestným činom a že ho spáchala konkrétna osoba.

Za týchto okolností s prihliadnutím na zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech
obžalovaného súd obžalovaného v bode 2/ rozsudku oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. a)
Tr. poriadku, keďže nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Pokiaľ sa týka bodu 3/ rozsudku,
tu je situácia odlišná, pretože je preukázané, že v rámci komunikácie cez čet K. prišli od odosielateľa
s prihlasovacími menami CIPI a KATERPILAR pre poškodeného viaceré písomné správy, z obsahu

ktorých je možné tieto vyjadrenia kvalifikovať ako schopné naplniť znaky skutkovej podstaty zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. b) Tr. zákona. Otázkou zostalo jedine to, či tieto správy, ktoré
patria k nickom odosielateľa, v tomto prípade obžalovanému, obžalovaný skutočne písal. Z vykonaného
dokazovania pre súd vyvstáva pochybnosť, či by bol obžalovaný schopný vzhľadom na svoje znalosti
zo slovenského jazyka a znalosti používania komunikácie v rámci četu, adresovať poškodenému práve
také vyjadrenia, ktoré sú v spise vo forme listinných dôkazov zaevidované. Tak isto je preukázané, že

táto komunikácia prebiehala z verejne dostupného zdroja a mohla byť využitá kýmkoľvek, teda hocikto
mohol pod hocijakou zámienkou nejaké správy z týchto nickov poslať. Z viacerých výpovedí svedkov
vyplýva, že oveľa lepšie obžalovaný komunikoval v maďarskom jazyku, ako v jazyku slovenskom,
svedkovia opisovali aj mentálnu úroveň poškodeného s poruchami správania. Za týchto okolností má
súd pochybnosti o tom, že práve obžalovaný bol tou osobou, ktorá predmetné správy poškodenému

vžalovanomobdobízasielala.Zatýchtookolnostípotomsúdoslobodilobžalovanéhovbode3/rozsudku
podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku, keďže nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Zároveň okresný súd pri úvahách o druhu a výmere trestu sa riadil ust. § 34 Tr. zák., pričom vychádzal
z toho, že nebezpečnosť konania obžalovaného spočívala v tom, že tento narušil právom chránený

záujem štátu a spoločnosti na ochranu pred trestnými činmi proti ľudskej dôstojnosti. Súd zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr.zák., pričom priťažujúce okolnosti zistené neboli. Pri prevahe
poľahčujúcich okolností okresný súd mal za to, že okresný súd podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. sa pôvodná
trestná sadzba v trvaní 7 až 12 rokov znížila na 7 rokov až 10 rokov, 4 mesiace. Okresný súd prihliadal
na skutočnosť, že skutok sa mal odohrať vo veľmi dávnej dobe cca 15 až 17 rokov, pričom dlhotrvajúce

konanie súdu v rozsahu 10 rokov možno považovať za okolnosti, kedy súd mohol využiť ust. § 39 ods.
1 , ods. 3 písm. d) Tr. zák. a znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Zníženie trestu súviselo
aj s tým, že sa nepodarilo preukázať násilné konanie obžalovaného, preto súd ukladal obžalovanému
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, so skúšobnou dobou a probačným dohľadom
v trvaní 5 rokov, za súčasného uloženia povinnosti zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať

o zamestnanie v skúšobnej dobe. Okresný súd takýto trest považoval za súladný s individuálnou
a generálnou prevenciou pred páchaním trestnej činnosti obžalovaným. Zároveň v rámci adhézneho
konania odkázal poškodeného v bode 1) obžaloby s nárokom na náhradu škody na civilný proces podľa
§ 288 ods. 1 Tr. por. a s nárokom na náhradu škody pri bodoch 2) a 3) obžaloby odkázal na civilný proces
podľa § 288 ods. 3 Tr. por. , keďže obžalovaný bol v týchto dvoch bodoch spod obžaloby oslobodený.

Zároveň sa s týmto rozsudkom nestotožnil tak okresný prokurátor vo Zvolene, ako aj obžalovaný, ktorí
podali odvolanie čo do viny, ako aj trestu.

V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor uviedol, že vzhľadom na to, že poškodený v čase

vykonávania týchto sociálnych praktík nedovŕšil 15.rok veku a teda bol osobou špeciálne chránenou
Trestným zákonom pred takýmito praktikami a navyše k takému to konaniu dochádzalo po dlhší čas, súd
síce nemá za preukázané, že by si obžalovaný tieto aktivity od poškodeného vyžadoval pod hrozbou
násilia, avšak toto vyplýva z výpovede poškodeného, ktorý mu počas celého konania v tomto smere
nezmenil, okrem výpovede matky poškodeného, a preto sa javí ukladanie podmienečného trestu

obžalovanému za neadekvátne a vzhľadom na spôsob spáchania skutku obžalovaným bola obžaloba
toho názoru, že mal byť ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Čo sa týka oslobodenia
obžalovaného v bode 2), okresný prokurátor poukázal na to, že poškodený prestal chodiť von, vyhýbal
sa obžalovanému, bál sa o rodinu, aby nebolo poškodené ich meno, že sa mu budú všetci vysmievať, aj
o to, že stratí priateľku. V rozhodnom období začal navštevovať psychiatrickú ambulanciu vo Zvolene,

kde sa dlhodobo liečil a nebyť tohto liečenia, už dnes nesedí ani na súde a tam dostal radu podať trestné
oznámenie, pričom je trvale na liekoch. Súd síce konštatovať, že na základe vykonaného dokazovania
nie je nad všetku pochybnosť preukázané, že by obžalovaný poškodeného násilím alebo hrozbou násilia
nútil k orálnemu, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám, nakoľko to nevyplýva z výpovedeiných svedkov, ani z iných vykonaných dôkazov, avšak poškodený podrobne a konzistentne popísal
správanie a vystupovanie obžalovaného voči jeho osobe a spôsoby a podmienky, akými si vynucoval
stretávanie sa a rôzne sexuálne praktiky. Zároveň v časti týkajúcej sa oslobodenia spod obžaloby v bode

3), prokurátor uviedol, že z viacerých výpovedí vyplývalo, že obžalovaný oveľa lepšie komunikoval
v maďarskom ako v slovenskom jazyku a tiež svedkovia opisovali aj mentálnu úroveň poškodeného
s poruchami správania. Za týchto okolností mal súd pochybnosti o tom, že obžalovaný bol tou osobou,
ktorá správy poškodenému v žalovanom období zasielala. Zároveň však mal za preukázané, že skutku
tak, ako je obžalovanému kladené za vinu, sa obžalovaný dopustil, nakoľko sám obžalovaný popísal

komunikáciu s poškodeným, že písal nejaké somariny, ale len v rámci srandy, vychodil 8 tried základne
školy a teda je predpoklad, že vie písať. Síce uviedol, že vie lepšie po maďarsky, ale neuviedol, že by
nevedel po slovensky. Tiež opísal spôsob, akým sa na internet dostával, najskôr prostredníctvom J. I.,
aleneskôrsanaučilsámprihlasovaťnasociálnesiete,ajsaznichodhlásiť.Zároveňobžalovanýpotvrdil,
že má dva nicky, jeden katerpilar a druhý už zabudol názov. Na základe uvedeného bola obžaloba toho
názoru, že bolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, ktorý jediný mal motív k takémuto konaniu

po tom, ako ho poškodený odmietal a prestal sám chodiť von a teda obžalovaný stratil k nemu prístup
a riešil to spôsob vydierania poškodeného, resp. formou SMS a inej internetovej komunikácie.

Obžalovaný v písomných dôvodoch podaných prostredníctvom obhajcu uviedol, že poukazuje na
chyby v rozsudku, nakoľko vyhlásený rozsudok odkazoval na bod obžaloby jedna, avšak v písomnom

vyhotovení tohto rozsudku už bolo rozdielne znenie a to spôsobom vymedzenia skutkovej vety nie
odkazom na obžalobu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že obžalovaný v rámci psychologického
psychiatrického vyšetrenia vykazoval úroveň intelektuálnej schopnosti v pásme ľahkej duševnej
zaostalosti, pamäťové schopnosti boli výrazne obmedzené a poznačené neistotou, chýba mu schopnosť
objektívneho pohľadu , osobnosť je mentálne a emočne diferencovaná. Schopnosť obvineného

presne sa orientovať, bola znížená v dôsledku jeho obmedzenej mentálnej úrovne, preto nebol
schopný dokonale vnímať časové súvislosti, má nižší zmysel pre časové a priestorové súvislosti.
Obvinený bol disharmonickou, menej diferencovanou osobnosťou, čo je u neho trvalý stav, pričom pri
kontaktoch s ľuďmi, vrátane poškodeného C. H., obvinený vystupoval v submisívnom, hendikepovanom
postavení, častokrát bol rôznym spôsobom využívaný, či zneužívaný. Zároveň poukazovali na jednotlivé

znalecké posudky týkajúce sa poškodeného, ako aj na zistené následky sexuálneho zneužívania na
poškodeného, poukazoval na skutočnosť, že znalec C. L. F. v súvislosti s posudzovaním hodnovernosti
tvrdení C. H. zvýraznil tzv. výhodnosť, tzn. že menovaný považoval za pravdu to, čo je pre neho výhodné.
Zároveň znalec konštatoval, že obžalovaný A. B. nie je agresor, nemá chorobnú motiváciu, pričom
nebolo zistené, že by k vzrušeniu obžalovaného bola nutná prítomná agresia. Obhajoba ďalej poukázal

na trestnú vec vedenú pred Okresným súdom vo Zvolene, 2T/77/2014, kde bol obž. A. B. rozsudkom zo
dňa 30.03.2015 postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., týkajúci sa skutku z roku 2008 a poškodeného C. H.. Poukázal
tiež na skutočnosť, že C. H. vystupoval aj ako svedok v napadnutej trestnej veci. V neposlednom rade
obhajoba poukázala citáciou jednotlivých správ na skutočnosť, že tieto nedosahovali intenzitu takej sily,

ako bolo kladené za vinu v obžalobe. Zároveň obžalovaný poukázal na to, že žije riadnym usporiadaným
životom, v spoločnej domácnosti s matkou v dôchodkovom veku a v nepriaznivom zdravotnom stave.

Na základe odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici nariadil termín verejného zasadnutia konajúc
o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného, pričom krajský prokurátor v záverečnom návrhu

uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených v odvolaní okresného prokurátora a navrhol, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca
obžalovaného navrhol v časti výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, rozsudok zrušiť a vrátiť
na nové konanie a rozhodnutie, pričom poukázal na článok 6 ods. 1 Dohovoru a zároveň navrhol
odvolanie okresného prokurátora proti oslobodzujúcim výrokom zamietnuť ako nedôvodné. Vzhľadom

na skutočnosť, že obžalovaný požiadal o konanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti, bolo
konané v jeho neprítomnosti podľa § 293 ods. 7 Tr. por.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmalzákonnosťaodôvodnenosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhorozsudku,protiktorýmodvolatelia

podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu prechádzalo. Po postupe citovaného
ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie oboch odvolateľov nie je dôvodné.Z pohľadu krajského súdu možno konštatovať, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obž. A. B.
musel mať v čase skutku 1) obžaloby vedomosť o veku poškodeného a samozrejme z vykonaného
dokazovania má krajský súd aj za to, že je jednoznačne preukázané, že medzi obžalovaným

apoškodenýmdochádzalokpohlavnémustykutak,akomubolokladenézavinu.Krajskýsúdkonštatuje,
že v danom prípade je bez právnej relevancie skutočnosť, či k takémuto styku došlo na základe iniciatívy
poškodeného, resp. na základe iniciatívy obžalovaného, vzhľadom na vek poškodeného je zrejmé, že aj
keby iniciatíva vyšla z jeho strany, nemal obžalovaný na ňu reflektovať a teda je zrejmé, že by k takémuto
skutku bez iniciatívy obžalovaného ani nedošlo.

Z hľadiska oslobodenia obžalovaného zo skutku 2) a 3) obžaloby krajský súd konštatuje, že v danom
prípade okresný súd správne vykonal dokazovanie, pričom v neposlednom rade je nutné skonštatovať
to, že nie je chybou obžalovaného, nie je možné v súčasnej dobe vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by mohli
preukazovať jeho trestnú činnosť, vzhľadom na odstup času od spáchania skutku, podania obžaloby
a rozhodnutia prvostupňového súdu, je zrejmé, že v danom prípade je nutné aplikovať bez výhrady

zásadu in dubio pro reo v prospech obžalovaného a teda je zrejmé, že okresný súd správne rozhodol,
keď spod bod 2) rozsudku oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. a v bode
3) obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Zároveň je nutné konštatovať, že okresný súd pri úvahách o druhu a výmere trestu sa správne riadil ust.
§ 34 Tr. zák., kde prihliadol na skutočnosť, že skutok sa mal odohrať vo veľmi dávnej dobe a samotné

konanie súdu, čo aj z pohľadu krajského súdu založilo skutočnosť, že ukladanie trestu v zákonom
stanovenej sadzbe by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a účel trestu je možné dosiahnuť
trestom kratšieho trvania, za využitia ust. § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., kedy je vhodné znížiť trest pod
dolnú hranicu trestnej sadzby.

Z tohto dôvodu krajský súd považuje takto uložený trest rozsudkom okresného súdu za zákonný
asprávnyamázato,žeskutočnostitvrdenévobžalobe,resp.vodvolaníprokurátoraskutočnevzhľadom
navykonanédôkazynadvšetkypochybnostinebolipreukázané,zároveňvšakajargumentáciaobhajoby
týkajúca sa pochybnosti v dokazovaní, bola čo sa týka skutku, za ktorý bol uznaný vinným, jednoznačne
vykonaným dokazovaním vyvrátená.

Vzhľadom na tieto okolnosti potom krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.