Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 13, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010022
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124010022.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Jozefa Janíka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. mája 2024 prejednal
sťažnosť odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom B., C. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 7PP/2/2024 zo dňa 28.02.2024 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného A. A. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/63/2020 zo dňa 18.08.2021 (v spojení s uznesením
Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/63/2020 zo dňa 11.08.2022 o neosvedčení v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia) bol A. A. odsúdený pre prečin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr.

zák. a pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
8 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/54/2022 zo dňa 22.09.2022 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/54/2022 zo dňa 28.11.2022 bol A. A. odsúdený pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 16

mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 7PP/2/2024 zo dňa 28.02.2024 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý návrh
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice
o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení. Následne odsúdený takto zahlásenú sťažnosť do termínu
neverejného zasadnutia krajského súdu už bližšie písomne neodôvodnil.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej

lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku
predchádzalo, a takto dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď
o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na

verejnom zasadnutí, pričom napadnuté uznesenie vyhlásil po vykonaní (podľa názoru krajského súdu)
potrebného aj dostatočného dokazovania. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom prvéhostupňa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje
podmienečné prepustenie.

Zpísomnéhoodôvodnenianapadnutéhouzneseniavyplýva,žesúdprvéhostupňasadôslednezaoberal
zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., ktoré
musia byť pre pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení každého odsúdeného splnené vždy
súčasne.

Možno prisvedčiť jeho názoru, že odsúdený v prvom rade spĺňal formálnu podmienku z pohľadu dĺžky
doteraz vykonaných trestov odňatia slobody, keď v súčte so započítaním vykonal zákonom požadované
časti z výmer všetkých uložených trestov odňatia slobody, t.j. viac ako 1/2 (ďalej len „trest odňatia
slobody“).

Krajský súd sa stotožnil aj s ďalším záverom súdu prvého stupňa, že u odsúdeného nebola splnená

ďalšia zákonná podmienka, a to prvá materiálna podmienka spočívajúca v polepšení sa.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke
pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného primárne rozhoduje súd, ktorý vydal
právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného

podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto
inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov
v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom
plnení povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel

trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj
pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca však neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého
odsúdeného(Podľa§66ods.1Tr.zák.súdmôžeodsúdenéhopodmienečneprepustiť...),aleponecháva
na úvahu súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho
trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany

spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje tiež za potrebné poukázať na to,
že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok
prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať,

kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného
v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú
predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu
a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno
usudzovať na jeho polepšenie.

Krajský súd ďalej uvádza, že v rámci výkonu trestu odňatia slobody sa zaobchádzaním rozumie súhrn
aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností podľa Zák.
č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť,
dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a

pozitívny vzťah k rodine. Na splnenie tohto účelu sa na odsúdeného vypracúva program zaobchádzania,
ktorý ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho
osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu.

Prijatie a pozitívny vzťah odsúdeného k programu zaobchádzania je základným predpokladom účinnosti

trestu. V prípade odsúdeného A. A. je ale potrebné konštatovať, že podľa hodnotenia ústavu na výkon
trestu tento plní čiastočne stanovené ciele programu zaobchádzania až v dvoch bodoch z celkových
štyroch (konkrétne ide o body edukácia a zaraďovanie do práce).

Podrobným preskúmaním veci dospel krajský súd k záveru, že doterajší výkon trestu odňatia slobody

u odsúdeného možno hodnotiť skôr ako „podpriemerný“, s viacerými zistenými nedostatkami, a preto
nesvedčiaci o jeho polepšení. Odsúdený totiž nerešpektoval a nedodržiaval zákonné normy upravujúce
pobyt vo výkone trestu odňatia slobody (konkrétne dňa 04.05.2023 sa dopustil nedovolenej činnosti,
hranie kartovej hry o veci, dňa 24.07.2023 sa pokúsil nadviazať nedovolené kontakty s obvinenýmiženami, dňa 20.04.2023 v rámci výkonu práce v kuchyni svojvoľne priložil navyše večeru inému
odsúdenému, dňa 24.08.2023 bez vedomia civilného kuchára a samotného stravovateľa odložil 2
jogurty pre svoju potrebu, dňa 07.11.2023 sa nachádzal vo vychádzkovom priestore v inom čase ako

určujú predpisy), a to vo viacerých ústavoch na výkon trestu (v Nitre a v Dubnici nad Váhom), pričom
z tohto dôvodu mu bola zmenená i diferenciačná skupina z „B“ na „C“. Napokon má odsúdený počas
doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody evidované až tri disciplinárne tresty (!), naproti tomu počas
doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nebol disciplinárne odmenený, a aj z tohto dôvodu ani ústav
na výkon trestu jeho podmienečné prepustenie neodporučil.

Krajský súd k vyššie uvedenému uvádza, že takéto hodnotenie doterajšieho pobytu odsúdeného vo
výkone trestu odňatia slobody nemôže byť prejavom polepšenia. Krajský súd vyslovuje právny názor, že
v zásade nemôže nikdy prichádzať do úvahy konštatovanie polepšenia (teda splnenie prvej materiálnej
podmienky), ak má odsúdený v čase rozhodovania o návrhu na jeho podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody evidovaný (resp. nezahladený) čo i len jeden disciplinárny trest.

Aj krajský súd napokon upriamuje pozornosť na skutočnosť, že postoj odsúdeného k trestnej činnosti je
len čiastočne kritický, keď síce svoje konanie plne priznáva, avšak bagatelizuje spáchané trestné činy
(argumentujeajvtedajšoufinančnousituáciou).Krajskýsúdktomuuvádza,žetakýtopostojodsúdeného
nemôžebyťprejavompolepšenia,keďsisvojenegatívnekonanieajehodôsledkypovykonaníprevažnej

časti trestu odňatia slobody dostatočným spôsobom neuvedomuje (resp. nepripúšťa). Pritom aj zmena
nazerania na vlastnú trestnú činnosť je jedným z výrazov polepšenia sa odsúdeného.

Zároveň krajský súd dodáva, že iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného počas výkonu
trestu odňatia slobody môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy (jeho polepšení), pričom krajský

súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by hodnotenie ústavu na výkon trestu v smere vyhodnotenia
jeho polepšenia/nepolepšenia akokoľvek spochybňovali.

Na úplný záver k nesplneniu prvej materiálnej podmienky spočívajúcej v polepšení sa krajský súd
uvádza, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi ťažko môže dospieť k záveru, že by

po podmienečnom prepustení na slobode už viedol riadny život (druhá materiálna podmienka). Inak
povedané – ak odsúdený nevie rešpektovať právne normy vzťahujúce sa na jeho pobyt „za múrmi
väznice“ (viesť riadny život „vo väznici“), nemožno dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej
podmienky, teda že by existovalo dôvodné očakávanie, že odsúdený už bude rešpektovať právne normy
vzťahujúce sa na jeho pobyt na slobode.

Účelomtrestujeokreminéhoiochranaspoločnostipredpáchateľomtrestnejčinnostiatrestmáodrádzať
ajostatnýchčlenovspoločnostiodpáchaniatrestnýchčinov.Jevzáujmedovŕšenianápravyodsúdeného
a splnenia účelu nariadených trestov odňatia slobody, aby ich preto aj v celosti vykonal.

Keďže odsúdený nespĺňal prvú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, resp. jednu z troch zákonných podmienok, ktoré musia byť splnené vždy súčasne,
krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.