Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124203417
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4124203417.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr.
Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, prechodne
pobytom: C. XXX/XXX, D., adresa na doručovanie písomností: E. XXX, za účasti intervenienta na strane
žalobkyne: F. G., nar. XX. XX. XXXX, E., adresa na doručovanie písomností: E. XXX, proti žalovaným: 1/
H.I.,nar.XX.XX.XXXX,E.XXX,2/J.I.,nar.XX.XX.XXXX,E.XXX,obajaprávnezastúpení:JUDr.Peter

Koscelanský, advokát, Fraňa Mojtu 24, Nitra, IČO: 34 041 427, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra č. k. 12C/22/2024-72 zo dňa 2. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením č. k. 12C/22/2024-72 zo dňa

2. apríla 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia. O trovách konania rozhodol tak, že ich žalovaným 1/ a 2/ nepriznal.

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, §
326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v obci E., kat. úz. E., zapísanými na LV
č. XXX, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 506 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 440 m2 so stavbou - rodinný dom súp. č. XXX, a to najmä v rozsahu predaja,
darovania, zámeny, založenia, zaťaženia vecným bremenom, prenájmu, ručenia ňou, zriadenia iného

práva k predmetnej nehnuteľnosti, vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva,
a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej sa domáhala, aby súd uložil žalovaným
povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu vyššie uvedených nehnuteľností, a
to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej sa domáhala, aby súd uložil žalovaným
povinnosť strpieť užívanie predmetných nehnuteľností žalobkyňou a jej blízkymi osobami, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Spoločne s návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia doručila aj žalobu vo veci samej, kde sa domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že v predmetných
nehnuteľnostiach býva spolu s jej druhom, nehnuteľnosti užíva od čias, kedy boli vlastníkmi jej matka
a brat a potom ona sama. Žalovaní nehnuteľnosti nadobudli vydražením, zrušili žalobkyni a jej druhovi

trvalý pobyt, zaslali im písomne žiadosť o vysťahovanie, chceli sa mimosúdne dohodnúť, k dohode
nedošlo, obáva sa, že môže dôjsť k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože sa takžalovaní vyjadrovali. Môžu byť poškodené jej práva, nemá zabezpečenú bytovú náhradu, prišla by o
strechu nad hlavou.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že odôvodnenie podaného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bolo nepostačujúce, žalobkyňa neuviedla, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán
sporu, alebo má obavu, že exekúcia bude ohrozená, nijako nezdôvodnila a ani nepreukázala svoj
potenciálny vzťah k nehnuteľnosti. Z obsahu spisu vyplynulo, že v minulosti boli matka žalobkyne a jej
brat podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

však stratili, v súčasnosti od roku 2013 sú vlastníkmi nehnuteľností žalovaní 1/ a 2/, ktorí ich
nadobudli vydražením v dobrovoľnej dražbe, ako to vyplynulo z predloženej notárskej zápisnice a
boli zapísaní ako vlastníci na liste vlastníctva č. XXX. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, pretože musel v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia osvedčený, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť
situácie a z predloženého návrhu pre súd prvej inštancie nevyhnutnosť úpravy preukázaná nebola.

Nebolo preukázané také ohrozenie vzťahov alebo nárokov žalobkyne, ktoré si vyžaduje okamžité
opatrenie súdu. Z predloženého listu vlastníctva bola preukázaná skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ sú
vlastníkmi nehnuteľností, žalobkyňa nepreukázala žiadny právny vzťah k nehnuteľnostiam, bolo zrejmé,
že v nehnuteľnostiach mala evidovaný trvalý pobyt a že v nich býva, nepreukázala však na základe
akéhoprávnehotitulunehnuteľnostiužíva.Procesnúzodpovednosťvuvedenomsmerenieslažalobkyňa

a v tomto prípade ju neuniesla. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie
nebezpečenstvabezprostrednehroziacejujmy.Keďžeuvedenéskutočnostivkonanípreukázanéneboli,
viedlo to súd prvej inštancie k rozhodnutiu a zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Súd prvej inštancie považoval za irelevantné, že žalobkyňa má na uvedenej adrese trvalý pobyt,
nakoľko to nezakladá žiadne jej právo bývania v uvedených nehnuteľnostiach. Poukázal na zákon
č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a Registri obyvateľov Slovenskej
republiky, kde podľa § 3 trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území
Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Trvalý pobyt má občan len v

budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je
určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Za
časť budovy sa považuje aj byt. Prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove
uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter. Žalovaní 1/ a 2/ sa domáhajú
vypratania nehnuteľností, je to ich právo ako vlastníkov nehnuteľností a žalobkyňa neosvedčila žiadny

dôvod bývania v predmetných nehnuteľnostiach.

7. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, nakoľko im
žiadne nevznikli.

8. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 24. 04. 2024 z dôvodov uvedených v
§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku s tým, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovie a neodkladné opatrenie v navrhovanom znení nariadi.

9. Napadnuté uznesenie považovala za nedostatočné a zmätočné poukazujúc pritom na § 220 ods.
2 tretej vety Civilného sporového poriadku, pričom súd opomenul v časti, kde opisoval chronológiu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uviesť, že bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností predtým,
ako ich nadobudli vydražením v dobrovoľnej dražbe žalovaní. Vo svojom podaní explicitne uviedla, že
v priebehu roka 2010 odkúpila od matky a brata nehnuteľnosti a stala sa ich výlučnou vlastníčkou.

Spoločne s jej druhom bývajú v rodinnom dome č. XXX, t. j. užívajú nehnuteľnosti už od času, kedy
boli vlastníkmi nehnuteľností jej matka a brat, ako aj v čase, kedy bola ona výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností.Jepresvedčená,žezdôvoduabsolútnejneplatnostiZmluvyoúvereč.2(naktorejdôvody
absolútnej neplatnosti poukazovala v časti II. žaloby a táto predbežná otázka nebola v žiadnom konaní
právoplatne vyriešená) nebolo možné platne uskutočniť výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou,

na základe čoho jej svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Z uvedených dôvodov považovala
tvrdenia súdu o nepreukázaní jej potenciálneho vzťahu k nehnuteľnostiam za nesprávny.10. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v podanom návrhu vyslovila dôvodnú obavu o krátkosti času, v rámci
ktorého by mohlo dôjsť k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko žalovaní otvorene
v každej komunikácii s ňou prezentovali ich vôľu nehnuteľnosti predať tretím osobám i napriek tomu, že

vlastníckeprávoknehnuteľnostiamjejnepochybnepatrí.Žalovaníakoneoprávnenéosobynadispozíciu
s nehnuteľnosťami by tak svojim konaním mohli do značnej miery poškodiť okrem jej práv aj iné práva
tretích osôb, pretože žalovaní majú za to, že sú oprávnenými vlastníkmi nehnuteľností a môžu nimi bez
obmedzenia disponovať. Bola toho názoru, že boli splnené všetky zákonné podmienky a predpoklady
na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože bola osvedčená dôvodná obava z konania žalovaných,

ktorí už fakticky podnikajú kroky smerujúce k vyprataniu nehnuteľností.

11. Záverom uviedla, že osvedčila nebezpečenstvo hroziacej ujmy, t. j. naliehavosť situácie a
nevyhnutnosť zásahu súdu formou neodkladného opatrenia ako aj nevyhnutnosť bezodkladnej potreby
úpravy pomerov strán sporu do času rozhodnutia vo veci samej.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379

CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, keďže napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

13. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa § 328 ods.1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 25.

03. 2024 doručenou súdu prvej inštancie osobne dňa 25. 03. 2024 domáhala určenia vlastníckeho práva
a nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku, ktorým by súd
uložil žalovaním 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami (špecifikovanými v bode 3
tohto uznesenia), zdržať sa akýchkoľvek právnych a faktických úkonov smerujúcich k vyprataniu týchto
nehnuteľností a povinnosť strpieť užívanie týchto nehnuteľností žalobkyňou a jej blízkymi osobami. Dňa

25. 03. 2024 bolo osobne súdu prvej inštancie doručené oznámenie intervenienta F. G., nar. XX. XX.
XXXX, XXX XX E. o tom, že vstupuje do konania ako intervenient na strane žalobkyne. Následne súd
rozhodol napadnutým uznesením.21. O uvedenom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie
napadnutým uznesením tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom
žalovaným 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania. Z dôvodu podaného odvolania je uznesenie

súdu prvej inštancie predmetom prieskumu odvolacím súdom.

22. Odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku doručil návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia a podané odvolanie žalovaným 1/ a 2/ na vyjadrenie. Žalovaní 1/ a 2/
nepovažovali za potrebné sa bližšie k podaniam žalobkyne vyjadrovať. Mali za to, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie je správne a žalobkyňa nepreukázala skutkový a ani procesný nárok na nariadenie
neodkladného opatrenia.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
si vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené
pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe

bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t. j. z akých
okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie
nárokuneodkladnéhoopatrenia.Navrhovateľneodkladnéhoopatreniamátakdôkaznúpovinnosť,pokiaľ
ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň

má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.
Nesplnenie tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie
návrhu. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP je kontradiktórnym konaním.
Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a
naliehavá, nemôže obstáť.

24. Pretože odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť
jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobkyne v odvolaní (ktorá
v súhrne spochybnila vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie), s ktorými sa
odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 CSP) hodno podotknúť, že ide v celom

rozsahuonedôvodnúargumentáciunajmäspoukazomnasprávnevyhodnotenieskutkovýchaprávnych
okolností, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Vychádzajúc z existujúceho právneho stavu, podľa ktorého žalobkyňa nie je vlastníkom sporných
nehnuteľností, vzhľadom na platne prebehnutú dobrovoľnú dražbu, tvrdenie žalobkyne, že sporná
nehnuteľnosť je jej jediným obydlím, nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by

súd uložil vlastníkom nehnuteľnosti (žalovaným 1/ a 2/), aby strpeli jej výlučné užívanie žalobkyňou,
resp. aby vlastníkom bolo zabránené disponovať s ich vlastníctvom. Žalobkyňa neosvedčila žiadny
právny vzťah k sporným nehnuteľnostiam. Neosvedčila tak potrebu chrániť jej údajné a ňou tvrdené
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. V tomto prípade je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že
žalovaní 1/ a 2/ nadobudli predmetné nehnuteľnosti v dražbe, kde vo všeobecnosti možno uviesť, že

vydražiteľ (v tomto prípade žalovaní) už udelením príklepu licitátora a následným doplatením ceny
dosiahnutej vydražením nadobudli vlastnícke právo k vydraženej nehnuteľnosti. Proces dobrovoľnej
dražby je legislatívne upravený v zákone č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a predstavuje
jednu z foriem výkonu záložného práva a zároveň spôsob, ako možno nadobudnúť nehnuteľnosť do
vlastníctva. Len v prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, alebo ak sa

spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, môže osoba, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach dotknutá,
podať žalobu na súd, aby určil neplatnosť tejto dražby. Právo podať žalobu o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby však zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu licitátora. Len
takéto konanie môže zvrátiť celý následok prevodu vlastníckeho práva titulom dražby na vydražiteľa,
ak súd výrokom svojho rozhodnutia určí dražbu za neplatnú. V danom prípade však ani z obsahu

spisu nevyplýva, že by sa žalobkyňa domáhala úspešne určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej
predmetom boli sporné nehnuteľnosti. Z obsahu spisu naopak vyplýva, že žalobkyňa po dobu niekoľkých
rokov nemá k danej nehnuteľnosti žiadny právny vzťah, resp. tento ňou nebol v konaní osvedčený. Ako
vyplynulo z obsahu súdneho spisu, dobrovoľná dražba prebehla ešte v roku 2013, o priebehu vykonania
dobrovoľnej dražby bola vyhotovená notárska zápisnica N943/2013, NZ24060/2013, NCRIs24548/2013

zo dňa 17. 07. 2013, ktorá je i zažurnalizovaná v súdnom spise (č. l. 9 - 14). Z jej obsahu vyplýva,
že vydražiteľom dotknutých nehnuteľností sa stali žalovaní 1/ a 2/, ktorí ich vydražili za sumu 26.000,-
eur. Uvedená zápisnica (ako vyplýva z výpisu z katastra nehnuteľností) bola podkladom pre zápis
vlastníckeho práva žalovaných do katastra nehnuteľností. 25. Aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nezistil dôvod, pre ktorý by
bolo potrebné návrhu žalobkyne vyhovieť a zasahovať akýmkoľvek spôsobom do vlastníckeho práva

žalovaných 1/ a 2/, obzvlášť, ak od príklepu licitátora uplynulo už viac ako 10 rokov a žiadne súdne
konanie,ktorébymohlourčiťdražbu(akotitulnadobudnutiavlastníckehoprávažalovaných)zaneplatnú,
neprebieha. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musel súd prvej inštancie vziať do úvahy aj
rovnováhu v individuálnych záujmoch, ktoré by mohli byť nariadením neodkladného opatrenia dotknuté
a dospel k záveru, že akýkoľvek zásah do vlastníckeho práva žalovaných v podobe zákazu so svojimi

nehnuteľnosťami v budúcnosti nakladať, nemožno považovať za nevyhnutný a sledujúci legitímny cieľ.

26. Ďalej žalobkyňa svoje obavy odvodzovala z oznámenia o zrušení pobytu zo dňa 26. 10. 2023 a zo
žiadosti žalovaných o jej vysťahovanie sa z nehnuteľností. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žiadosť
o zrušenie trvalého pobytu môže vlastník, prípadne spoluvlastník nehnuteľnosti požiadať, ak občan
nemá v budove alebo jej časti žiadne užívacie právo. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. E., ktorý

predložila priamo žalobkyňa nevyplýva, že by mala vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam zapísané
vecné,vlastníckeprípadneinépráva.Bolovecoudispozičnéhooprávneniažalovaných,akýmspôsobom
zabezpečia,prípadneusporiadajúvýkonsvojhovlastníckehoprávavnehnuteľnostiach.Žalobkyňaspolu
s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako prílohu predložila odpis notárskej zápisnice
zo dňa 17. 07. 2013, oznámenie o zrušení pobytu zo dňa 26. 10. 2023, žiadosť o vysťahovanie sa

z nehnuteľností zo dňa 11. 12. 2023 a výpis z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. E.. Tieto listiny osvedčujú
skutkový stav, a to, že vlastníkmi dotknutých nehnuteľnosti sú žalovaní, ktorí nehnuteľnosti nadobudli na
základe dobrovoľnej dražby. Expressis verbis uvedené skutočnosti tak neosvedčujú, že by sa žalobkyni
mala poskytnúť neodkladná ochrana nariadením neodkladného opatrenia.

27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré
v ďalšom len poukazuje. Súd prvej inštancie zistil dostatočne skutkový stav veci, z ktorého vyvodil
aj správne právne závery. Rovnako správne na základe predložených listín a dokumentov dospel
k záverom o neosvedčení potreby bezodkladne upraviť pomery strán sporu, alebo obáv, že exekúcia
bude ohrozená, nakoľko žalobkyňa neosvedčila právny vzťah k dotknutým nehnuteľnostiam. Žalobkyňa

obdobne ani v odvolacom konaní nepreukázala dôvodnosť zásahov do vlastníckeho práva žalovaných
1/ a 2/ formou nariadenia neodkladného opatrenia, a teda jej námietku o nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia, ktoré považovala za zmätočné, považoval odvolací súd za nedôvodnú. Keďže súd
prvej inštancie rozhodol vo veci na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, na ktorý
aplikoval aj správne ustanovenia právnych predpisov, a vec správne právne posúdil a zamietavé

uznesenie dostatočne odôvodnil, odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Skutočnosť, že žalobkyňa sa s názorom súdu nestotožnila, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia
činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého
nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný

súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich
dôvodov a námietok.

28. Odvolací súd nerozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP o trovách odvolacieho
konania, nakoľko rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím,

ktorým sa konanie končí. S trovami konania, ktoré vznikli v súvislosti s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom sa vysporiada súd prvej
inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynieznovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).