Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 71Ek/2217/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121392882
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6121392882.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Inkasáreň s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 777 974, zastúpeného: Mgr. Zuzana Bírová,
advokát so sídlom Pribinova 25, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 30 849 837, proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 70,70 eur
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Ondrejková, so sídlom exekútorského

úradu Na križovatkách 47, 821 04 Bratislava, IČO: 36 068 331, pod sp. zn. 207EX 322/21, o sťažnosti
súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/2217/2021 zo dňa
07. 12. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
71Ek/2217/2021 zo dňa 07. 12. 2023 z a m i e t a .

II. Súdny exekútor n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/2217/2021 zo dňa 07. 12. 2023.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 71Ek/2217/2021 zo dňa 07. 12. 2023
o oprávneným včas podaných námietkach proti Výzve na úhradu trov exekúcie sp. zn. 207EX 322/21
zo dňa 23.11.2023 rozhodol tak, že námietkam oprávneného vyhovuje a súdnemu exekútorovi vracia

výzvu na úhradu trov exekútora na prepracovanie.
2.Protiuzneseniupodalvčassťažnosťsúdnyexekútor,ktorúodôvodnilpredovšetkýmtým,cit.:„Nakoľko
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súdny exekútor prijal
alebo vymohol sčasti plnenie, tak mu patria aj tieto trovy, ktoré si ponechal v rozsahu, v akom prevyšujú
náhradu výdavkov, máme za to, že rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom je nesprávne a
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie je dôvod, aby súdny exekútor prepracovával

výzvu na úhradu paušálnych výdavkov, ktoré je súčasťou upovedomenia o zastavení exekúcie, z dôvodu
vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. V zmysle Exekučného poriadku pri zastavení konania z
akéhokoľvek dôvodu, patrí súdnemu exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 72,- EUR s
DPH.“.
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti
ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že
skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny
záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie

obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné sťažnosti
vyhovieť.5. Podstatou sťažnosti súdneho exekútora je záver, že suma 72,00 eur predstavuje náhradu
výdavkov, minimálnu sumu, ktorá by mala byť za každých okolností súdnemu exekútorovi garantovaná.
Z vymoženého plnenia bola suma na trovách 4,50 eura použitá na odmenu, nie na náhradu výdavkov,

na ktorých nebolo nič vymožené. Uvedený záver je podľa názoru konajúceho súdu v rozpore so znením
§ 198 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak súdny exekútor sčasti vymohol alebo prijal plnenie
na uspokojenie vymáhaného nároku pred zastavením exekúcie, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v
súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. Podľa uvedenej
právnej normy, ktorá dopadá na skutkový stav veci, je nepochybné, že v prípade čiastočného vymoženia

odmeny súdnym exekútorom počas vedenia exekúcie (podľa § 60 Exekučného poriadku a § 6 a § 7
vyhlášky), má byť táto pri následnom zastavení exekúcie použitá na úhradu „náhrady výdavkov, ktoré
znáša účastník konania“, a teda na úhradu „náhrady paušálnych výdavkov“ podľa § 22 vyhlášky.
6. Na zdôraznenie správnosti súd, uvedomujúc si svoje osobitné postavenie v exekučných veciach
od 01. 04. 2017 a tiež skutočnosti, že súčasťou princípu právnej istoty, vyplývajúceho z čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky je aj požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v

rovnakýchpodmienkach,dalarovnakáodpoveďuvádza,ženauvedenúproblematikureagovalzákonom
predvídaným spôsobom. Na zasadnutí exekučného grémia Okresného súdu Banská Bystrica dňa 11.
12. 2019 bol jednohlasne prijatý záver, že v prípade, ak súdny exekútor zastaví exekúciu, pričom v rámci
exekúcie došlo k vymoženiu časti nároku, má súdny exekútor nárok na trovy exekúcie len v rozsahu
60 eur + DPH (§ 198 ods. 2 Exekučného poriadku), do ktorých sa započítava aj vymožená odmena.

Rovnako tak na zasadnutí exekučného grémia Okresného súdu Banská Bystrica dňa 20. 06. 2023 bol
jednohlasne prijatý záver, že ak vymožená suma, ktorú so exekútor ponechá na svoje trovy prevyšuje
minimálny zákonný nárok (60 Eur + DPH), nemá nárok na ďalšiu náhradu. Uvedený záver akceptoval
aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v obdobnej veci, v uznesení sp. zn. II. ÚS 315/2023 zo dňa
14.06.2023 uviedol, že nezistil, že by okresným súdom aplikovaný postup pri výpočte trov súdneho

exekútora mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého uznesenia, keď nezistil, že
byposudzovanérozhodnutiebolosvojvoľné,alebovzjavnomvzájomnomrozpore,čiurobenévzrejmom
omyle v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené.
7. Súd sa tak nemohol stotožniť s názorom súdneho exekútora prezentovaným v sťažnosti, že súdny
exekútor má pri zastavení exekúcie nárok na odmenu z čiastočne vymoženého plnenia a tiež mimo

toho (popri odmene), aj nárok na náhradu paušálnych výdavkov. Nárok na náhradu paušálnych
výdavkov má súdny exekútor pri zastavení exekúcie vždy (odhliadnuc od výnimočných, zákonom
vopred nepredvídateľných situácií (napr. zánik oprávneného a povinného)), tieto majú byť ale pokryté
(uhradené) najprv z prípadne čiastočne vymoženej odmeny. V prípade, ak je čiastočne vymožená
odmena vyššia ako paušálne výdavky, môže si súdny exekútor v súlade s § 198 ods. 2 Exekučného

poriadku ponechať. Ak je čiastočne vymožená odmena súdnym exekútorom nižšia ako určená náhrada
paušálnych výdavkov, má od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou
a vyhláškou určenou výškou náhrady paušálnych výdavkov. Nemožno však zo žiadneho ustanovenia
vyvodiť, že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú
odmenu (od povinného) a popri nej aj nárok na vyhláškou určenú náhradu paušálnych výdavkov (od

oprávneného).
8. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného
poriadku sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
71Ek/2217/2021 zo dňa 07. 12. 2023 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so
záverom, že súdny exekútor má v prípade zastavenia exekúcie, dovtedy vymožené plnenia na odmenu

súdneho exekútora použiť na úhradu paušálnych trov exekúcie a len v časti, v ktorej čiastočne vymožená
odmena súdneho exekútora nepokrýva náhradu paušálnych výdavkov, môže vyzvať oprávneného na
ich úhradu, a preto bol dôvod na vyhovenie námietkam oprávneného a vrátenie výzvy na úhradu trov
exekútora na prepracovanie.
9. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti súdneho exekútora rozhodol súd podľa

§ 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o súdnym
exekútorom podanej sťažnosti neúspešný súdny exekútor nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).