Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 15, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821203883
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3821203883.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr.
Soňou Pohovejovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, IČO: 51 079 721, proti
žalovanému KLAK, s.r.o. so sídlom Fačkovské sedlo - Salaš Kľak 146, 972 15 Kľačno, IČO: 36 775 550,

zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46/276, 911 40
Trenčín, IČO: 36 837 857, o zaplatenie 6.717,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k. 9C/34/2021-156 zo dňa 13. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
6.717,50 eur s príslušenstvom titulom náhrady poistného plnenia, ktoré za žalovaného vyplatil z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd rozhodol podľa § 100 ods. 1, § 101, § 427 ods. 1, ods.
2, § 428, § 429, § 430 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 10 ods. 1 až 6,
§ 12 ods. 1, § 15 ods. 1, ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca so žalovaným
uzavreli poistnú zmluvu č. 3491743209 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovéhovozidla(motorováštvorkolkaznačkyPolarisRanger800XP)súčinnosťouod06.02.2013na
dobu neurčitú. Dňa 16.07.2016 v čase okolo 3,00 hod. v k.ú. obce Kľačno, 300 metrov nad salašom Kľak

pod vplyvom alkoholu viedol A. B. C. túto motorovú štvorkolku za účasti dvoch spolujazdcov, v dôsledku
nesprávnej techniky a spôsobu jazdy nezvládol riadenie štvorkolky v teréne, čím došlo k jej prevráteniu
zo svahu a následnému pádu do rokliny vľavo od lyžiarskeho vleku s celou posádkou vozidla, ako aj
k privaleniu tela vodiča štvorkolkou a k jeho úmrtiu. Pri nehode boli zranení spolujazdci, poškodená D.
E., nar. XX.X.XXXX, utrpela otras mozgu, zlomeniny dvoch stavcov v driekovej oblasti hrudnej chrbtice,
zmliaždenie ľavého pleca a kolien s dobou liečenia cca 42 dní a poškodený F. G., nar. XX.X.XXXX

utrpel zlomeniny stavcov v oblasti hrudnej chrbtice a zlomeniny dvoch rebier vpravo s dobou liečenia
cca 42 dní. Pri dopravnej nehode došlo k ublíženiu na zdraví týchto poškodených. Slovenská kancelária
poisťovateľov požiadala listom zo dňa 26.03.2019 žalobcu o refundáciu poistného plnenia vo výške
24.427,02 eur a delegačného poplatku vo výške 1.660,- eur. Žalobca na základe žiadosti poukázal sumu
vo výške 13.34,86 eur (suma 24.427,02 eur znížená o spoluvinu za vedomé prisadnutie do vozidla,
ktoré viedol šofér pod vplyvom alkoholu – 12.213,51 eur a spracovateľský poplatok bol znížený o

438,65 eur) spoločnosti Slovenská kancelária poisťovateľov dňa 10.07.2019. Žalovaný poistnú udalosť
nenahlásil v lehote 15 dní od vzniku škodovej udalosti, preto žalobcovi vznikol voči nemu nárok nanáhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla. Z tohto dôvodu vyzval žalovaného dňa 15.07.2021 na náhradu časti poskytnutého plnenia vo
výške 6.717,50 eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy, ktorú žalovaný neuhradil. Súd prvej inštancie

vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému včas podal žalovaný odpor. V podanom odpore žalovaný
namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, nakoľko počas dopravnej nehody neviedol predmetné
motorové vozidlo, viedla ho tretia osoba bez akéhokoľvek pracovnoprávneho alebo iného vzťahu so
žalovaným. Žalovaný tvrdil, že má postavenie poistníka, ktorý však škodu nespôsobil a nedodržanie
nahlásenia poistnej udalosti v zákonnej lehote nebolo porušením zákonnej povinnosti, ktorá by bola

v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Podľa žalovaného dopravnou nehodou bola spôsobená
škoda žalovanému a tento je poškodeným, čo je vo veci dôvodom hodným osobitného zreteľa. Súd prvej
inštancie s poukazom na námietky žalovaného konštatoval, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou
pred uplynutím premlčacej doby.

3. Podľa súdu prvej inštancie bolo v konaní preukázané, že vodič, ktorý nehodu a teda i škodu

spôsobil, A. B. C., nebol v pracovnoprávnom ani inom vzťahu k žalovanému. Pokiaľ žalobca dospel
k záveru, že žalovaný umožnil A. B. C. prístup k uvedenej motorovej štvorkolke, súd prvej inštancie
konštatoval, že z vykonaných dôkazov takáto skutočnosť nevyplýva. Listom zo dňa 13.08.2019 oznámil
žalovaný žalobcovi, že nehodou zo dňa 16.07.2016 mu bola spôsobená škoda, ktorú si ale kvôli
tragickým následkom neuplatnil. Žalovaný poukazoval na to, že nehoda bola spôsobená mimo cestnej

infraštruktúry, štatutár žalovaného prišiel na miesto až po nehode a nebol jej priamym účastníkom,
spoločnosť nevedela o spôsobení škody iným subjektom, nebol im nahlásený výsledok prešetrenia
nehody, preto nenahlasovali žiadnu škodu. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nedbanlivostné konanie prevádzateľa neprezumuje
a poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/313/2013. V žiadnom právnom

predpise nie je stanovená povinnosť prevádzateľa, ako majú byť kľúče od vozidla zabezpečené,
preto treba vychádzať z požiadavky rozumného zabezpečenia kľúčov od vozidla. Dôkazné bremeno
preukázať naplnenie podmienok zodpovednosti žalovaného v tomto prípade zaťažuje žalobcu. Žalobca
lenvosvojomvyjadrenízodňa12.06.2023poukázalnato,žežalovanýzverilštvorkolkucudzejosobe,čo
nevysvetlilanaotázku,akosaštvorkolkadostaladodispozičnejsférycudzejosobyneposkytolodpoveď,

nepodal trestné oznámenie, preto možno podľa neho uzavrieť, že nezabezpečil kľúče od štvorkolky tak,
aby ich cudzie osoby nemohli použiť. V konaní žiadny spôsobom nebolo preukázané, za akých okolností
sa A. C. dostal k týmto kľúčom. V tomto smere neboli produkované pred súdom žiadne dôkazy, preto
súd prvej inštancie konštatoval, že nebola preukázaná ani nevedomá nedbalosť žalovaného podľa §
430 ods. 1 alinea 2 Občianskeho zákonníka. Nebolo preto možné konštatovať, že by žalovaný škodu

spôsobil,akotopredpokladá§12ods.1písm.g)zákonač.381/2001Z.z..Zároveňsasúdprvejinštancie
stotožnil s tvrdením žalovaného, že sú u neho dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 12 ods. 1
písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z., keďže pri nehode došlo k poškodeniu samotného žalovaného, ktorý si
škodu z poistenia neuplatnil, tiež došlo k tragickému následku a nebolo preukázané, že by žalovaný bol
políciou informovaný o výsledku vyšetrenia nehody, teda kto ju spôsobil a aké mala následky. Z týchto

dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že

žalobe v celom rozsahu vyhovie. Súd prvej inštancie napriek obrane žalobcu, že žalovaný nezabezpečil
kľúče od štvorkolky tak, aby cudzie osoby nemali možnosť sa k nim dostať, a teda žalovaný svojím
konaním nesporne umožnil použitie štvorkolky cudzej osobe, nesprávne v odôvodnení rozhodnutia
konštatoval, že žalobca svoje tvrdenie nevysvetlil a žalobca súdu neposkytol odpoveď, ako sa štvorkolka
dostala do dispozičnej sféry cudzej osoby a teda neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca ďalej namietal

záversúduprvejinštancie,podľaktoréhoneboloobjasnené,zaakýchokolnostísaA.C.dostalkukľúčom
od štvorkolky a súd prvej inštancie preto nesprávne konštatoval, že nebola preukázaná ani nevedomá
nedbalosť žalovaného podľa § 430 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, a teda ani skutočnosť, že by
žalovaný škodu spôsobil ako to predpokladá § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z.. Podľa žalobcu
z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že cudzia osoba získala kľúče od vozidla,

ktoré bolo vo vlastníctve žalovaného a práve žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v konaní, keď
žiadnym spôsobom nevysvetlil, ako sa tieto kľúče dostali do dispozičnej sféry cudzej osoby. Žalovaný
nepreukázal,žebykľúčeriadnezabezpečilpredodcudzenímaaninepreukázal,žecudziaosobamusela
prekonať akúkoľvek prekážku, aby sa zmocnila kľúčov, ktoré následne umožnili cudzej osobe jazdu naštvorkolke v nočných hodinách. Žalovaný v čase vzniku škodovej udalosti bol vlastníkom štvorkolky a
jej kľúčov, v konaní pred súdom prvej inštancie sa tak nezbavil zodpovednosti, že za škodu zodpovedá.
Podľa žalobcu žalovaný za škodu zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď porušil

právnu povinnosť, keď na chate nezabezpečil kľúče od svojho majetku tak, aby sa mohli dostať do
dispozičnej sféry cudzích osôb a nevykonal žiadne opatrenie, aby cudzia osoba po tom, ako sa zmocnila
kľúčov, mohla nerušene použiť štvorkolku a následne s ňou jazdiť v nočných hodinách. Podľa žalobcu
žalovaný mal vedomosť o škodovej udalosti, ku ktorej došlo prevádzkou poisteného motorového vozidla,
pretožekonateľžalobcuA.H.prišielhneďponehodenamiestotragickejudalostianapriektomuškodovú

udalosť v zákonnej lehote písomne neoznámil. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikol právny nárok na
postih v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v predmetnom prípade je podstatným, že
žalobca je nositeľom dôkazného bremena a je povinný svoje skutkové tvrdenia preukázať, nakoľko
žalovaný od počiatku rozporuje ním uplatnený nárok. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na

zaplatenie z jediného dôvodu a to, že žalovaný žalobcovi neoznámil vznik škodovej udalosti v zákonnej
lehote 15 dní. Žalobca v podanej žalobe ani vo vyjadrení k podanému odporu žiadne skutkové tvrdenie
o zabezpečení kľúčov od štvorkolky neuviedol. Pokiaľ žalobca zmenil neskôr svoje skutkové tvrdenia,
bolo jeho povinnosťou tieto aj preukázať. Žalobca však na preukázanie ním tvrdených skutočnosti
nepredložil žiaden dôkaz, ale ani vykonanie žiadneho takého dôkazu nenavrhol, preto svoju pasivitu

nemôže pričítať na ťarchu súdu prvej inštancie. Žalovaný poukázal na to, že skutkové zistenia súdu
sú v zásade limitované tým, čo strany tvrdia a súd nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany
nenavrhli. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť,
t.j. kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Strana sporu je tak povinná tvrdiť
skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má v

zásade tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti.
Podľa žalovaného preto záveru súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, niet
čo vytknúť a jeho správnosť možno len potvrdiť. Žalovaný nesúhlasí s tým, že by súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie považoval za správny a zákonný a v odôvodnení sa podľa žalovaného súd prvej inštancie

dostatočne vysporiadal s argumentáciou strán sporu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu v konaní podané neboli.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to z nasledovných dôvodov:

8. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu o zaplatenie
6.717,50 eur s príslušenstvom titulom náhrady poistného plnenia, ktoré za žalovaného vyplatil z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, keď dospel k záveru, že žalovaný nezodpovedá
za škodu ako prevádzateľ podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca v konaní
nepreukázal svoje tvrdenie, že žalovaný použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

9.Žalovanývpodanomodvolaníuviedol,žerozsudoksúduprvejinštancienapádazdôvodovuvedených
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, keď namietal, že žalovaný za škodu zodpovedá podľa § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka porušením právnej povinnosti zabezpečiť kľúče od svojho majetku (dopravného
prostriedku) tak, aby sa nemohli dostať do dispozičnej sféry cudzích osôb a nevykonaním opatrení, aby

cudzia osoba po tom, ako sa zmocnila kľúčov, nemohla dopravný prostriedok použiť.

10. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne prihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Rozhodujúcou odvolacou námietkou žalobcu bolo nesprávne právne posúdenie súdom prvej

inštancie v otázke toho, kto má niesť dôkazné bremeno na preukázanie, či prevádzateľ svojou
nedbalosťou umožnil použitie dopravného prostriedku osobou, ktorá použila dopravný prostriedok bez
vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Odpoveď na uvedenú otázku je rozhodujúca pre posúdenie, či
žalovaný ako prevádzateľ zodpovedal za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a preto
mal splniť povinnosť podľa § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Súd prvej inštancie uzavrel, že
nedbanlivostné konanie prevádzateľa sa neprezumuje a s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 3Cdo/313/2013 uzavrel, že dôkazné bremeno preukázať naplnenie podmienok zodpovednosti
žalovaného zaťažovalo žalobcu. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca len poukazoval na to, že
žalovaný nevysvetlil ako sa štvorkolka dostala do dispozičnej sféry cudzej osoby, vo veci nepodal trestné
oznámenie a nevysvetlil, za akých okolností sa A. C. dostal ku kľúčom od štvorkolky. Súd prvej inštancie
uviedol, že v tomto smere neboli produkované pred súdom žiadne dôkazy, preto konštatoval, že nebola

preukázanáaninevedománedbanlivosťžalovanéhopodľa§430ods.1alinea2Občianskehozákonníka
a nebolo možné konštatovať ani skutočnosť, že by žalovaný škodu spôsobil tak, ako to predpokladá §
12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z.

13. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/313/2013, na ktorý súd prvej inštancie

poukazoval a z ktorého vychádzal, odvolací súd uvádza, že v uvedenom konaní bolo na rozdiel od tohto
konania vykonané rozsiahle dokazovanie týkajúce zistenia umožnenia použitia dopravného prostriedku
nedbalosťou prevádzateľa. V danej veci odvolací súd konštatoval, že žalovaná (matka vodiča, ktorý
spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel) neporušila žiadnu povinnosť, ktorá by jej bola uložená
všeobecným právnym predpisom, pretože žiadny právny predpis držiteľovi vozidla výslovne neukladá

povinnosť zakázať inej osobe (ani svojmu rodinnému príslušníkovi), aby nepoužil jeho motorové vozidlo,
ani povinnosť odložiť kľúče od vozidla na neprístupné miesto. Z hľadiska ustanovenia § 430 ods. 1
druhá veta Občianskeho zákonníka k naplneniu podmienky nedbanlivosti stačí nedbanlivosť nevedomá,
ktorá predstavuje psychický stav prevádzateľa k zákonom predvídanému následku, ktorým je možnosť
zneužitie jeho dopravného prostriedku a ktorá je charakteristická tým, že prevádzateľ nechcel, aby

dopravný prostriedok bol zneužitý a ani nevedel, že spôsob jeho zabezpečenia, ktorý zvolil, nie je
dostatočným a umožňuje zneužitie dopravného prostriedku v čase jeho neprítomnosti, hoci vzhľadom
na okolnosti a svoje postavenie či osobné pomery vedieť mal a mohol. V danom konaní zo zisteného
skutkového stavu vyplynulo, že škodu pri vedení osobného motorového vozidla žalovanej bez jej
vedomia spôsobil syn žalovanej, ktorý mal vodičské oprávnenie a ktorý v čase, keď žalovaná bola

mimo bydliska na dovolenke vo Vysokých Tatrách, vzal kľúče od vozidla uložené na obvyklom mieste
ich odkladania a následne ich použil na jazdu. V uvedenom prípade dovolací súd zhodne s názorom
odvolacieho súdu uviedol, že žalovaná nezavinila zneužitie svojho motorového vozidla, a to ani vo
forme nevedomej nedbanlivosti, nakoľko v danej veci nič nenasvedčovalo tomu, že by v rámci bežných
rodinných vzťahov existovalo riziko zneužitia vozidla synom žalovanej, keďže syn žalovanej riadil

motorové vozidlo vždy len v prítomnosti žalovanej a nikdy neprejavil vôľu jazdiť vozidlom sám. Žalovaná
preto nemala dôvod, aby počas svojej dovolenky, ktorú trávila mimo bydliska, zabezpečovala motorové
vozidlo nejakým dôslednejším spôsobom, napríklad vzatím kľúčov od neho na dovolenku. V predmetnej
veci nič v správaní syna žalovanej nenasvedčovalo tomu, že by také riziko existovalo, keďže syn
žalovanej nikdy motorové vozidlo sám nepoužil a ani jeho správanie nijakým spôsobom nenasvedčovalo

opak. Žalovaná preto nemala dôvod predpokladať, že jej syn za pomoci kľúčov uložených na obvyklom
mieste, kde ich žalovaná vždy odkladala, vozidlo k jazde použije.

14. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 430 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka
výslovne nevyžaduje porušenie povinností na strane prevádzateľa, zodpovedá prevádzateľ spoločne

a nerozdielne spolu s pôvodcom škody aj vtedy, ak zneužitie dopravného prostriedku svojou
nedbanlivosťou umožnil iným spôsobom než porušením právnej povinnosti. Z hľadiska ustanovenia §
430 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka postačuje k splneniu podmienky nedbanlivosti nevedomá
nedbanlivosť, ktorá predstavuje psychický vzťah prevádzateľa k následku predvídanému zákonom,ktorým je možnosť zneužitia jeho dopravného prostriedku a ktorá sa vyznačuje tým, že prevádzateľ
nechcel, aby bol dopravný prostriedok zneužitý a ani nevedel, že spôsob jeho zabezpečenia, ktorý zvolil,
nie je dostačujúci a umožňujúci zneužitie dopravného prostriedku, hoci to vzhľadom na okolnosti a svoje

postavenie alebo osobné pomery mal a mohol vedieť. Podľa komentára k § 430 Občianskeho zákonníka
(JUDr. Imrich Fekete, CSc, Občiansky zákonník, veľký komentár, 2. zväzok, str. 711) aplikácia
ustanovenia § 430 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka prichádza v praxi najčastejšie do úvahy v
prípade použitia dopravného prostriedku osobami, s ktorými je prevádzateľ v užšom vzťahu. V takom
prípade ešte podľa § 2 ods. 1 zákona č. 63/1951 Zb. o zodpovednosti za škody spôsobené dopravnými

prostriedkami platilo, že ak dopravný prostriedok použije bez vedomosti alebo proti vôli prevádzateľa
osoba blízka prevádzateľovi, predpokladá sa, že prevádzateľ použitie dopravného prostriedku svojou
nedbanlivosťou umožnil. Z uvedeného vyplýva, že dôkaznú núdzu má vždy žalovaný prevádzateľ, ktorý
musí poskytnúť súdu dôkaz opaku, t.j. že použitie dopravného prostriedku svojou nedbanlivosťou blízkej
osobe neumožnil, a že za škodu bude výlučne zodpovedať táto osoba. Žalobcovi stačí, ak bude na
súde tvrdiť opak, t.j., že prevádzateľ použitie dopravného prostriedku svojou nedbanlivosťou svojmu

rodinnému príslušníkovi umožnil.

15. V predmetnom konaní žalobca tvrdil, že A. C. bol manželom konateľky žalovaného, a preto použitie
predmetnej štvorkolky považoval za použitie so súhlasom a vedomím žalovaného. Podľa žalobcu
žalovaný umožnil A. C. prístup k uvedenej štvorkolke, použitie predmetnej štvorkolky nepovažoval za

použitie bez jeho súhlasu a poukázal na to, že žalovaný nepodal trestné oznámenie pre odcudzenie
tejto štvorkolky. Žalobca tvrdil, že žalovaný ako vlastník štvorkolky nepreukázal, ako sa vozidlo v daný
večer po spoločenskej udalosti v priestoroch žalovaného dostalo do držby A. C. a žiadnym spôsobom
nespochybnil to, že vozidlo vzal A. C. so súhlasom žalovaného. Podľa žalobcu žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal, akým spôsobom si A. C. zabezpečil kľúče, či tieto kľúče boli niekde uzamknuté,

či musel A. C. prekonať nejakú prekážku pri ich zabezpečení. Žalobca preto v konaní pred súdom
prvej inštancie predniesol tvrdenia o tom, že žalovaný ako prevádzateľ použitie dopravného prostriedku
svojou nedbanlivosťou A. C. umožnil, a preto sa dôkazné bremeno na preukázanie opaku prenieslo
na žalovaného, ktorý mal v konaní navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktoré by preukázali, že použitie
dopravného prostriedku svojou nedbalosťou neumožnil.

16. Uvedená podstatná odvolacia námietka o nesprávnom právnom posúdení veci preto bola dôvodná
a opodstatnená. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie danú vec
nesprávneprávneposúdilavdôsledkutohoinazákladevykonanéhodokazovaniadospelknesprávnym
skutkovým zisteniam, keď nesprávne vyhodnotil neunesenie dôkazného bremena žalobcom o tom, že

žalovaný ako prevádzateľ zodpovedá spoločne s osobou, ktorá spôsobila škodovú udalosť, nakoľko
jej použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil. Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.

17. S ohľadom na skutočnosti, ktoré z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplývajú, preto pre zistenie, či

žalovaný nezodpovedá za škodu podľa § 430 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, bude potrebné,
aby súd prvej inštancie poskytol stranám sporu možnosť navrhnúť dôkazy, tieto vykonať a následne
ich v rozhodnutí vyhodnotiť a vysporiadať sa s nimi. V tomto smere bude potrebné dôkladne zistiť, ako
boli v deň škodovej udalosti zabezpečené kľúče od vozidla aj s ohľadom na prebiehajúcu spoločenskú
udalosť večer pred ňou a akým spôsobom tieto kľúče získal A. C., ako bolo zabezpečené uvedené

motorové vozidlo proti krádeži, kto uvedené vozidlo v akom čase a na aké účely využíval, aké ďalšie
prekážky bolo potrebné prekonať na použitie vozidla a všetky ďalšie rozhodné okolnosti, ktoré viedli
k tomu, že sa A. C. uvedeného vozidla zmocnil a pri jazde na ňom spôsobil škodu. Pokiaľ po vykonanom
dokazovaní súd dospeje k záveru, že prevádzateľ zodpovedá za škodu podľa § 430 ods. 1 veta druhá
Občianskeho zákonníka, následne bude potrebné súdom prvej inštancie vyhodnotiť, či došlo zo strany

prevádzateľa k porušeniu povinnosti podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. a či má žalobca
ako poisťovateľ proti žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona
č. 381/2001 Z.z.

18. O trovách konania vrátane tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom

rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).