Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 20, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/168/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010992
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323010992.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.10.2023 pod sp. zn. 0T/182/2023, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 21.05.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa§319TrestnéhoporiadkusaodvolanieobžalovanéhoA.B.,nar.XX.XX.XXXXvC.D., zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

dňa 28.08.2023 v čase o 13.33 hod. v Šali po ulici SNP viedol ako vodič osobné motorové vozidlo Ford
Focus EČ: C., pričom mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/131/2023 zo dňa
01.06.2023, právoplatný toho dňa, uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 2 roky.

Zatútotrestnúčinnosťokresnýsúduložilobžalovanémupodľa§348ods.1Trestnéhozákonaspoužitím
§ 38 ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona, trest odňatia slobody

vo výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil
obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 43 a § 61 ods. 2 Trestného zákona mu okresní súd uložil ďalší trest zákazu činnosti vedenia

motorových vozidiel v cestnej premávke vo výmere 2 (dva) roky.

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 63-64 spisu.

Proti tomuto rozsudku zahlásil ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní okresného súdu
odvolanie obžalovaný A. B., ktoré následne písomne zdôvodnil osobitným písomným podaním v ktorom

namietal, že si v danom čase nebol vedomý, že porušujem nariadenie súdu, keďže pri prebratí
vodičského preukazu v Šali na polícii dňa 18.08.2023, nebol upozornený alebo nijak napomenutý,
nastala tam systémová chyba, o ktorej on nemohol vedieť, keďže o tom nevedela ani polícia. Je
si vedomý toho, že spáchal trestný čin marenia trestného rozkazu Okresného súdu Galanta. Apeluje
na to, že nie úmyselne to spáchal, keďže vodičský preukaz mu odovzdali. Očividne chyba nastala v
komunikáciímedzipolíciou.Spredmetnýmrozhodnutímsúdunesúhlasí, pričomnavrholabysúdnariadil

ďalšie pojednávanie a prehodnotil jeho trest.Konanie na odvolacom súde:

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti zástupkyne Krajskej prokuratúry Trnava a za

splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného.

Zástupkyňa KP Trnava na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako
aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak
zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní,

ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s Trestným poriadkom, na hlavnom
pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného
stavu veci nevyhnutného pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal všetky
zákonné ustanovenia zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu, následne
v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré
zodpovedajú vykonaným dôkazom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods.1
Trestného poriadku jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých

skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného
aakýmiprávnymiúvahamisariadil,keďposudzovaldokázanéskutočnostipodľapríslušnýchustanovení
zákona v otázke viny a trestu.

Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom
rozsudku nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Keďže v odvolaní obžalovaný dostatočne nekonkretizuje svoje námietky, resp. sú zjavne protirečivé
v tom, že na jednej strane tvrdí, že vodičský preukaz mu bol odovzdaný políciou, na strane druhej si je
vedomý, že mu bol uložený trest zákazu činnosti trestným rozkazom OS Galanta, odvolací súd môže
iba vo všeobecnosti poukázať na to, že aj z jeho pohľadu vykonané dôkazy vo vzťahu k prejednávanému
skutku, ako bol tento ustálený v napadnutom rozsudku sú dostatočné pre uznanie jeho viny (a to aj

napriek jeho obhajobným tvrdeniam, ktoré aj odvolací súd považuje za účelové s cieľom vyviniť sa z
trestnej činnosti a to aj s poukazom na jeho trestnoprávnu históriu z ktorej je zrejmá jeho vedomosť
a zároveň skúsenosť s priebehom výkonu trestu zákazu činnosti ako i povinnosťami s tým spätými),
poukazujúc pritom jednak na jeho výpoveď samotnú, z ktorej vyplýva, že v kritickom čase riadil
motorové vozidlo aj napriek uloženému trestu zákazu činnosti a tiež na listinné dôkazy nachádzajúce

sa v obsahu spisového materiálu, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný teda bol
uznaný za vinného na základe konkrétnych faktov a dôkazov, ktoré prvostupňový súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia síce stručne, ale zároveň procesne dostatočným spôsobom rozviedol
v súlade so skutočným obsahom spisového materiálu.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu aj odvolací súd dospel k zisteniu, že konanie obžalovaného
tak, ako je opísané v súlade so zisteným skutočným stavom veci vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku, napĺňa znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona, ako je to správne ustálené a odôvodnené v napadnutom rozsudku.

V súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd aj pri ukladaní trestu obžalovanému, ktorý tento
namieta. Prihliadal pritom ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu
trestu a jeho výmery, pričom starostlivo a uvážene prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosti nápravy.

V prejednávanom prípade krajský súd dospel k rovnakému záveru, ako súd prvostupňový a to
v tom smere, že uložený nepodmienečný trest obžalovanému vzhľadom na charakter trestného činu,
no najmä s ohľadom na osobu a predchádzajúci život obžalovaného, ako jediný zabezpečí účel
stanovený zákonom spočívajúci v ochrane spoločnosti jednak tým, že obžalovanému zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti (ktorú doposiaľ pácha opakovane), a zároveň mu vytvorí podmienky na jeho

prevýchovu v tom, aby v budúcnosti viedol riadny život. Preto aj krajský súd následne vyhodnotil, že
na nápravu obžalovaného, vzhľadom na druh spáchaného trestného činu a osobnostné charakteristiky
obžalovaného , ktorý opakovane nerešpektuje právne normy spoločnosti ako i súdne rozhodnutia, je
potrebné obžalovanému ukladať výlučne nepodmienečný trest odňatia slobody pri prevahe priťažujúcich
okolností týmspôsobom, akotoučinilisúdprvéhostupňa.Uloženýtrestobžalovanémupridolnejhranici
upravenej trestnej sadzby ( ktoré je v danom prípade 8 mesiacov až 2 roky) jednak plne zohľadnil jeho

postoj k trestnej činnosti a zároveň plní vo svojom komplexe i zákonom požadovanú ochrannú funkciu,
resocializačnú funkciu ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti,
aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a krajský súd
vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje takto uložený trest za zákonný, adekvátny, spravodlivý
a primeraný k spáchanému skutku.

Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje potom odvolací súd trest odňatia slobody vo výmere 9
mesiacov mesiacov nepodmienečne za zákonný a primeraný tak k závažnosti spáchanej trestnej
činnosti, ako aj k osobnostným charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy.
Takto uložený trest zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaradený v zmysle § 48 ods.2 písm. a) Tr.
zák. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný
nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin.

K odvolacím námietkam obžalovaného

Pokiaľ má obžalovaný za to, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny, tak odvolací súd
zastáva opačný názor, nakoľko za neprimeraný možno považovať len taký trest, ktorého druh alebo
výmera je v zrejmom rozpore s hľadiskami, ktoré sú určené v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34

Trestného zákona. V prejednávanej veci krajský súd nepovažoval uložený trest odňatia slobody v dĺžke
trvania 9 mesiacov za neprimeraný (neprimerane prísny), nakoľko prvostupňový súd pri jeho ukladaní
podľa názoru odvolacieho súdu prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska
naplnenia účelu trestu a jeho výmery a uvážene prihliadol i na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, a preto sa s uloženým

trestom v uvedenom rozsahu v konečnom dôsledku stotožnil aj súd druhého stupňa bez toho, aby
zvažoval akúkoľvek jeho modifikáciu, prípadne zmiernenie.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa
s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -

potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto
uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru
medzi trestnou represiou a prevenciou. V treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne

ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a

možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na
základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa.Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie
činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od závažnosti činu, ale i od osobných pomerov
obžalovanej osoby a jeho trestnej minulosti, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež

rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež
prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza
verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia
verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh
trestnej činnosti.

Z týchto vyššie rozvedených úvah potom krajský súd považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné
a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.