Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416216407
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:4416216407.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Š. E., narodenej XX. P. XXXX a 2/ Š. E.,
narodeného XX. N. XXXX, oboch Y., U. X a zastúpených splnomocnenkyňou Advokátska kancelária
JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Nové zámky, Ernestova bašta 2, IČO: 36 857 751, proti žalovaným: 1/
CEECOLLECTSlovakias.r.o.vlikvidácii,Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,SuchéMýto1,IČO:45
882053,2/Dražbyaaukcie,s.r.o.,Martin,Jilemnického4012/30,IČO:36751642,3/Financial&Reality

s.r.o., Komárno, Dunajské nábr. 2529/38, IČO: 50 201 328 a 4/ S.. V. I., narodenému XX. S.Á. XXXX,
J. - Č., Č. XXX/XX, žalovanej 2/ zastúpenej splnomocnenkyňou Advokátska kancelária Gallo, s.r.o.,
Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352 a žalovaným 3/ a 4/ zastúpeným splnomocnenkyňou
Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, o
neplatnosť dobrovoľnej dražby, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 4C/281/2016,
o dovolaniach žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 26. februára 2020 sp. zn.

5Co/6/2020, takto

r o z h o d o l :

Konanie o dovolaní žalovanej 1/ z a s t a v u j e .

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 26. februára 2020 sp. zn. 5Co/6/2020 a rozsudok Okresného súdu
Nové Zámky z 15. februára 2018 č. k. 4C/281/2016-254 v napadnutej časti vo veci samej a v časti trov

konania z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie.

Z a s t a v u j e konanie proti žalovanej 1/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 15. februára 2018
č. k. 4C/281/2016-254 I. určil, že dražba nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese Nové Zámky
a v obci a katastrálnom zemí Y., zapísaných Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny na

LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. 1056/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 583 m2
a ako stavba na parcele č. 1056/2 súp. č. XXXX dom, spoluvlastnícky podiel jedna jednina (ďalej
tiež len „predmet dražby“), ktorých vlastníkmi boli žalobcovia, vykonaná 27. júna 2016 o 13.00 hod.
v miestnosti č. XXX v budove č. XXXX/X na P. ulici v S. žalovanou 2/ ako dražobníkom, pojatá v
notárskej zápisnici notárky JUDr. Viery Školníkovej č. N 223/2016, NZ 22993/2016, NCRIs 23695/2016
na návrh žalovanej 1/ ako navrhovateľa dražby, ktoré vydražila žalovaná 3/ ako vydražiteľ, je neplatná;

II. v časti o určenie vlastníckeho práva žalobcov k predmetu dražby konanie zastavil a III. vyslovil, že
žalobcovia majú voči všetkým žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia končiaceho konanie samostatným uznesením
súdneho úradníka. V rozsudku právne odôvodnenom ust. § 12, § 21 ods. 2 a § 24 zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notárskyporiadok)vzneníneskoršíchzmienadoplnení(ďalejtiežlen„zákonodobrovoľnýchdražbách“

alebo skratkou „ZoDD“) a § 137 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v
znení zákona č. 87/2017 Z. z. a dnes už i viacerých neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“)mal vecne za to, že pri konaní dražby spochybnenej žalobou podanou inak v zákonom ustanovenej
prekluzívnej (prepadnej alebo tiež zánikovej) lehote síce nešlo dať za pravdu žalobcom, pokiaľ namietali
ohodnotenie predmetu dražby a nedoručenie im pôvodným záložným veriteľom (Slovenskou sporiteľňou

a.s.) oznámenia o začatí výkonu záložného práva (v prvom prípade z dôvodu, že žalobcovia nevzniesli
námietky voči znaleckému posudku, ohodnocujúcemu podľa nich predmet dražby sumou príliš nízkou,
v druhom potom pre preukázanie žalovanou 1/ opaku tvrdenia žalobcov), neplatnosť dražby však podľa
súdu prvej inštancie spôsobilo nedoručenie žalobcom riadne do vlastných rúk zápisnice o vykonanej
dražbe a porušenie zodpovedajúcej zákonnej povinnosti dražobníka, nakoľko žiaden zo žalobcov sa v

čase doručovania nezdržiaval v mieste trvalého bydliska (žalobkyňa 1/ pre dlhší čas trvajúce zdržiavanie
sa v W. a žalobca 2/ pre hľadanie si zamestnania v Č. V.) a zásielku určenú do vlastných rúk prevzala za
oboch ich dcéra Š.J. G. v pozícii len poštovej splnomocnenkyne adresátov (pričom splnomocnenie na
prijímanie zásielok pošte bolo treba považovať vo vzťahu k súdu a analogicky tiež vo vzťahu žalobcov
k dražobníkovi za neúčinné).

2. Krajský súd v Nitre (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“)
rozsudkom z 26. februára 2020 sp. zn. 5Co/6/2020 na odvolania všetkých žalovaných rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a
obom žalobcom priznal voči všetkým žalovaným aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Svoj rozsudok právne zdôvodnil ust. § 191 ods. 1, § 217 ods. 1 vety prvej, § 220 ods. 2 vety tretej a § 378

ods. 1 CSP aj s odkazmi na § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách a § 47 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, platného a účinného
v čase podania žalovanou 2/ zásielok obsahujúcich notársku zápisnicu o vykonanej dražbe na poštovú
prepravu obom žalobcom). Vecne síce nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o neplatnom doručení
zápisnice o vykonanej dražbe obom žalobcom, majúc za to, že tzv. poštové splnomocnenie udelené

žalobkyňou 1/ jej dcére pri dlhodobom zdržiavaní sa adresátky v zahraničí bolo na platné doručenie
postačujúcim, v prípade žalobcu 2/ však takéto splnomocnenie absentovalo a preto bol potrebný postup
pri doručovaní tak ako pri doručovaní súdnych písomností, pri ktorom na vznik fikcie doručenia bolo
potrebné (o. i.) preukázanie zdržiavania sa adresáta v čase a mieste doručenia (ktoré ale z doručenky
v spise, na rozdiel od jej opatrenia podpisom dcéry oboch žalobcov, nevyplývalo).

3. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolania žalované 1/ a 2/, obe z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci oboma nižšími súdmi.

4. Žalovaná 2/, navrhujúca zrušenie rozsudku odvolacieho súdu (bez ďalšieho ? - otázka Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) s eventualitou jeho zmeny
zamietnutím žaloby, prípustnosť dovolania evidentne vyvodzovala z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP,
namietajúc nesprávne riešenie nižšími súdmi dosiaľ podľa nej dovolacím súdom neriešenej otázky
existencie povinnosti na doručenie zápisnice o vykonanej dražbe. Oba nižšie súdy tu podľa nej trvali na
existencii povinnosti, ktorú zákon dražobníkovi neukladá, pretože ten hovorí len o povinnosti zápisnicu

odoslať, ktorú preukázateľne splnila (pominúc to, že bezpodmienečné trvanie na doručení v krátkej 5-
dňovej lehote podľa § 24 ods. 7 zákona o dobrovoľných dražbách by spôsobovalo aj nesplniteľnosť
podmienky, pri ktorej by už neskoršie vyzdvihnutie si zásielky privodilo porušenie povinnosti), namietala
žalovaná 2/ v ďalšom nižším súdom vytýkajúca i nezaoberanie sa otázkou dotknutia dražbou osoby
žalobcu 2/ na jeho právach.

5. Žalovaná 1/, táto preferujúca dovolací návrh na zmenu rozsudku odvolacieho súdu dovolacím súdom
zamietnutím žaloby s eventualitou zrušenia rozsudku odvolacieho súdu a vrátenia mu veci na ďalšie
konanie, prípustnosť dovolania vyvodzovala výslovne z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Aj podľa nej je
dosiaľ dovolacím súdom neriešenou, pre rozhodnutia oboch nižších súdov nepochybne ťažiskovou a

týmito aj podľa žalovanej 1/ nesprávne riešenou otázka správnej interpretácie ust. § 24 ods. 7 ZoDD
(vo väzbe na jeho § 17 ods. 5), zakotvujúceho povinnosť dražobníka zápisnicu o vykonanej dražbe
o. i. vlastníkovi predmetu dražby zaslať (nie doručiť). V zhode so závermi jedného z rozhodnutí iného
odvolacieho súdu v obdobnej veci (vo veci Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/3/2018) mala za to,
že ustanovenie § 24 zákona o dobrovoľných dražbách má skôr technický ráz a nedoručenie zápisnice

o vykonaní dražby nebude mať dopad na platnosť dražby, ak bola inak vykonaná v súlade so zákonom.6. Žalobcovia navrhli dovolanie zamietnuť, majúc za to, že toto je síce prípustné, nie je ale dôvodné pre
potrebu stotožnenia sa s tou interpretáciou ustanovení § 10 ods. 1 a § 24 ods. 7 zákona o dobrovoľných
dražbách, ktorú ponúkli nižšie súdy.

7. Žalovaní 3/ a 4/ dovolacie návrhy nepodali a každá z dovolateliek sa vo vyjadrení k dovolaniu tej
druhej k nemu pripojila.

8. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolania podali za účinnosti CSP v

stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany, v ktorých neprospech bol vydaný napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu aj týmto v podstatnom potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie (§ 424 CSP) a to za
splnenia podmienok ich zastúpenia aj spísania dovolaní oboch dovolateliek na to zákonom určenými
osobami (§ 429 ods. 1 CSP v spojení s čl. I § 12 ods. 1 písm. e) a § 15 zákona č. 586/2003 Z.
z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona v znení neskorších predpisov, i tohto
v znení celého radu zmien a doplnení), po prejednaní veci bez pojednávania (§ 443, časť vety pred

bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že v prípade žalovanej 1/ pokračovaniu v konaní o jej dovolaní (a
i akémukoľvek vecnému rozhodnutiu dovolacieho súdu o ňom) bráni nedostatok jednej z procesných
podmienok, dovolanie žalovanej 2/ (a nebyť skutočnosti zhora týkajúcej sa žalovanej 1/ a objasnenej
vzápätí, aj to jej) však treba považovať za prípustné a zároveň i za dôvodné (vecne opodstatnené).

9. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“)
a podľa odseku 2 rovnakého zákonného ustanovenia ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva; podľa § 62 rovnakého zákona ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd
konanie zastaví; podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet,
súd konanie zastaví. Napokon podľa § 438 ods. 1 zákona citovaného v tomto i predchádzajúcom bode

na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie,
ak tento zákon neustanovuje inak a podľa jeho odseku 2 na dovolacie konanie sa nepoužijú ustanovenia
o pristúpení subjektov, o zmene a späťvzatí žaloby a o vzájomnej žalobe.

11. Z obsahu zápisu vo vložke č. 68074/B oddielu Sro obchodného registra vedeného Mestským

súdom Bratislava III vyplýva, že obchodná spoločnosť CEE COLLECT Slovakia s. r. o. “v likvidácii“,
v obchodnom registri zapísaná od 14. októbra 2010, naposledy sídliaca na adrese Bratislava - Staré
Mesto, Suché Mýto 1, bola po jej zrušení a likvidácii vymazaná z obchodného registra dňom 26. októbra
2023.

12. Obchodná spoločnosť, z ktorých jednou je aj spoločnosť s ručením obmedzeným, je právnickou
osobou so spôsobilosťou mať práva a povinnosti, ktorá ako každá právnická osoba zapisovaná v
obchodnom registri zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak (§
56 ods. 1 a § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení
a § 18 ods. 1 a § 20a Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení).

Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie a spoločnosť sa zrušuje
bez likvidácie, ak celé jej imanie prešlo na právneho nástupcu, alebo po jej zrušení súdom nebol zložený
preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora (ďalej len ,,preddavok na likvidáciu“) vo výške
ustanovenej osobitným predpisom (§ 68 ods. 2 Obchodného zákonníka).

13. Zrušenie žalovanej 1/ (ako jednej z troch právnických osôb vystupujúcich na tejto strane sporu)
s likvidáciou a jej následný zánik výmazom z obchodného registra prinášajú zánik v konaní sa
zúčastňujúcejstranysporubezprávnehonástupcuapretoznemožňujúdokončeniedovolaciehokonania
iniciovaného takouto už neexistujúcou právnickou osobou s kýmkoľvek, koho by šlo povolať do konania
namiesto nej.

14. Najvyšší súd preto nemal inú možnosť, než dovolacie konanie iniciované žalovanou 1/ podľa § 161
ods. 2, § 64 vety druhej a § 438 ods. 1 CSP zastaviť (ako je to uvedené v prvej vete výroku tohto jeho
uznesenia). Tým bola spôsobená tiež nemožnosť vecného rozhodnutia o návrhu dovolateľky, o ktorejje reč, na odklad právoplatnosti napadnutého rozsudku (návrhu integrovaného do dovolania) a tak už
stratila na význame okolnosť, že dovolací súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
pre navrhovaný postup a i v prípade podržania si žalovanou 1/ procesnej subjektivity by nebol (v súlade

s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu) dôvod na vydanie samostatného rozhodnutia o
takomto návrhu.

15. V prípade dovolania žalovanej 2/ nastoľujúceho rovnakú právnu otázku ako u už zaniknutej žalovanej
1/, ktorého vecnému prejednaniu nič nebránilo, potom najvyšší súd súhlasí ako s tvrdením, že tu ide

o otázku v doterajšej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu neriešenú a zároveň o otázku, od ktorej
vyriešeniazáviselakovýslovnenapadnutýrozsudokodvolaciehosúdu,takajjemupredchádzajúcianím
vo veci samej potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie (tvrdenie rozhodné pre posúdenie prípustnosti
dovolania), tak aj s ďalším následným tvrdením, že spôsob zodpovedania takejto otázky nižšími súdmi
(najmä odvolacím súdom v rozsudku predstavujúcom primárny predmet prieskumu v dovolacom konaní)
nemožno považovať za správny a ani zodpovedajúci zmyslu právnej úpravy.

16. Podľa čl. I § 10 ods. 1 ZoDD (ustanovenia nadpísaného marginálnou rubrikou „Zasielanie a
doručovanie písomností a zasielanie peňažných čiastok“) písomnosti sa doručujú poštou formou listovej
zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným
spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené; peňažnú čiastku možno zložiť v hotovosti najviac

vo výške podľa osobitného predpisu (odkaz poznámkou č. 11aa v ZoDD na zákon č. 394/2012 Z. z. o
obmedzení platieb v hotovosti) a na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu
(odkaz poznámkou č. 11 v tu citovanom zákone na §§ 45 až 50 Občianskeho súdneho poriadku).

17. Podľa čl. I § 21 ods. 2 vety prvej ZoDD v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy

alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

18. Napokon podľa čl. I § 24 ods. 7 ZoDD zápisnicu o vykonanej dražbe zašle dražobník do piatich dní
odo dňa konania dražby osobám uvedeným v § 17 ods. 5 (z ktorých jednou podľa písmena a) je vlastník

predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa).

19. Podstatou právnej otázky majúcej byť zodpovedanej v prejednávanej veci je jednak to, či povinnosť
dražobníka zaslať zákonom určeným osobám (medzi inými aj vlastníkovi predmetu dražby, ktorý má
práve v dôsledku dražby o vlastníctvo prísť) zápisnicu o vykonanej dražbe možno interpretovať aj ako

povinnosť zápisnicu určeným adresátom doručiť, okrem toho tiež to, aký charakter má lehota piatich dní
počítaná odo dňa konania dražby na splnenie povinnosti a (do tretice) tiež to, či prípadné nedostatky v
postupe podľa čl. I § 24 ods. 7 ZoDD môžu byť dôvodom neplatnosti dražby.

20.Pokiaľideoprvúpodotázku,týkajúcusanáležitejinterpretáciepovinnostivtelenejdoustanoveniačl.I

§ 24 ods. 7 ZoDD, toto ustanovenie zaiste nemožno interpretovať izolovane od iných ustanovení zákona,
o ktorom je reč a rovnako ani od účelu zákona (ktorým je o. i. aj ochrana osôb zúčastnených v procese
dobrovoľných dražieb alebo týmito dotknutých pred nenáležitými a so zákonom nekorešpondujúcimi
postupmi, do rámca ktorých by bezpochyby malo patriť i len formálne vyhovenie zákonom ustanoveným
požiadavkám), na druhej strane však od každého v diskutovanom procese zúčastneného možno

vyžadovať len splnenie takých povinností, ktoré sú v jeho moci a neprekračujú rámec oprávnení
priznaných mu právnymi predpismi.

21. Pri nazeraní na problém aj z tohto uhla pohľadu nemôže byť bez významu, že ZoDD pri
úprave doručovania písomností ako pravidlo ustanovuje doručovanie poštou formou listovej zásielky

do vlastných rúk a ako výnimku z takéhoto pravidla, uplatniteľnú za splnenia ďalšej podmienky
vyjadrenej v zákone za pomoci slovného spojenia „ak to“ (rozumej doručovanie poštou) „nie je
možné alebo účelné“, doručovanie iným preukázateľným spôsobom. Pre účely ďalšieho výkladu (a
aj korektného zodpovedania otázky nastolenej dovolaním, resp. pri záujme na čo najväčšej presnosti
oboma dovolaniami) nemá prílišný význam rozoberanie podmienok uplatnenia (a úspešnej realizácie)

výnimky, ale pravidla, pričom tu s výnimkou rozhodnutia sa pre zaslanie (a doručenie) písomnosti
odosielateľom osobne prakticky vo všetkých ostatných prípadoch je namieste hovoriť o súčinnosti či
kooperácii viacerých subjektov.22. I všeobecnú zákonom ustanovenú povinnosť doručiť písomnosť do vlastných rúk poštou podľa čl.
I § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách v kontexte s inou osobitnou povinnosťou dražobníka
zaslať zápisnicu o vykonanej dražbe podľa čl. I § 24 ods. 7 rovnakého zákona takto možno podľa názoru

dovolacieho súdu vnímať nanajvýš v rovine povinnosti odosielateľa písomnosti sa postarať o riadny
(údajom na obálke uvedeným zodpovedajúci) obsah zásielky, o jej vypravenie údajmi nevyhnutnými
pre naplnenie účelu doručovania (o. i. správnymi a čo najúplnejšími identifikačnými údajmi adresáta
vrátane jeho presnej a aktuálnej adresy, o ktorej správnosti neexistujú odôvodnené pochybnosti) a o jej
odovzdanie na poštovú prepravu (tomu, kto má samotné doručenie realizovať, t. j. pošte alebo inému

doručovateľovi spôsobilému učiniť zadosť zákonnej požiadavke na preukázateľnosť doručenia - do
vlastnýchrúk).Poštaajkaždýinýdoúvahyprichádzajúcidoručovateľvyjmúcsamotnéhoodosielateľasú
obvykleosobamiododosielateľaodchylnýmiapretotrebalogickypovažovaťzavylúčené,abypovinnosti
v procese doručovania stíhajúce ich vrátane možných následkov ich nesplnenia boli prenášané na
odosielateľa.

23. S aspektom zaslania ako odovzdania na poštovú prepravu súvisí inak už aj druhá podotázka zhora,
týkajúca sa charakteru lehoty piatich dní na zaslanie zápisnice o vykonanej dražbe. Pri tej najvyšší súd
rovnako považuje za potrebné prisvedčiť tomu názoru z dovolania, podľa ktorého trvanie aj na doručení
v takejto lehote by privodilo buď neživotnosť úpravy alebo zneužívanie jej zmyslu a účelu za pomoci
postupov vykazujúcich znaky obštrukcie. Preto tu možno konštatovať, že určenie lehoty tu má význam

pre urýchlenie procesu finalizácie dražby, aby tak stav konštatovaný v zápisnici sa čo najskôr mohol stať
i stavom právnym a podkladom prípadných rozhodnutí iných orgánov, resp. za predpokladu záujmu na
spochybnení dražby ako takej a/alebo jej výsledku sa stal čo najskôr predmetom konania pred súdom.

24. Z pohľadu korektného uchopenia problému predostretého dovolaciemu súdu však podľa jeho názoru

bez významu nemôže byť ani to, že hoci zákon o dobrovoľných dražbách ako dôvod neplatnosti
dražby (a podmienku úspechu žaloby požadujúcej určenie neplatnosti) uvádza porušenie ustanovení
tohto zákona, namieste je otázka, či výklad zahŕňajúci pod pojem nesplnenie akejkoľvek povinnosti
vrátane tých nasledujúcich až po vykonaní dražby je správny. V tomto prípade totiž ide o to, že proces
dobrovoľnejdražbysaspravidlaukončujeudelenímpríklepu(§20ods.11ZoDD)aokolnostinasledujúce

až potom, čo sa tak stane (po samotnej dražbe), majú síce svoj význam pre prípadné procesy vedúce
k spochybneniu dražby ako takej (jej regulérnosti), samy osebe (tu rozumej len ony bez prinajmenšom
jedného kvalifikovaného porušenia zákona týkajúceho sa samotnej dražby alebo jej prípravy) by však
nemali spôsobovať neplatnosť dražby (opäť ak nie pre nič iné, tak preto, že vôbec nemusí byť v silách
subjektov na dražbe participujúcich napriek ich všetkej snahe dražobný proces úspešne doviesť do

konca, toto zabezpečiť).

25. Ak odvolací súd pri posudzovaní problému nastoleného už odvolaním a po ňom aj dovolaním
nedospel k záverom priblíženým vyššie, ale naopak k ich presným významovým protikladom a na
takomto opačnom názore založil (on a pred ním už - nech aj čiastočne z iných dôvodov - i súd prvej

inštancie) rozhodnutie vyznievajúce (celkom, resp. v napadnutej časti vo veci samej) v neprospech
žalovaných (vrátane dovolateľky), jeho (ich) rozhodnutie (-a) bolo treba považovať za výsledok
nesprávneho (nedostatočne komplexného a úplného) právneho posúdenia veci.

26. Najvyššiemu súdu za opísaného stavu vecí preto neostávalo iné, než podľa § 449 ods. 1 aj 2 v

spojení s § 439 písm. a) a § 450 CSP o dovolaní žalovanej 2/ rozhodnúť spôsobom uvedeným v druhej
vete výroku tohto uznesenia (t. j. zrušením rozsudku odvolacieho súdu ako celku a rozsudku súdu prvej
inštancie len v častiach dotknutých odvolaním, teda s výnimkou výroku o zastavení konania v časti
určenia vlastníctva, majúc za to, že náprava stavu zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu nie je
postačujúca). Práve toto (kasačné) rozhodnutie otvorilo tiež cestu k zastaveniu konania (ako celku) proti

žalovanej 1/ (aj tu podľa § 450 CSP), nakoľko dôvod zastavenia konania o jej dovolaní (len dovolacieho
konania) v podobe neodstrániteľného nedostatku jednej z procesných podmienok sa týkal aj konania
pred nižšími súdmi.

27. O trovách dovolacieho konania dovolací súd nerozhodol, pretože o nich so zreteľom k zrušeniu

rozsudkov oboch nižších súdov patrí rozhodnúť súdu prvej inštancie (§ 453 ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Kategória rozhodnutia „A“- rozhodnutie navrhované na uverejnenie v zbierke rozhodnutí

Návrh právnej vety :

Všeobecnú zákonom ustanovenú povinnosť doručiť písomnosť do vlastných rúk poštou podľa čl. I § 10
ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách v kontexte s inou osobitnou povinnosťou dražobníka zaslať
zápisnicu o vykonanej dražbe podľa čl. I § 24 ods. 7 rovnakého zákona možno vnímať nanajvýš v rovine

povinnosti odosielateľa písomnosti sa postarať o riadny (údajom na obálke uvedeným zodpovedajúci)
obsah zásielky, o jej vypravenie údajmi nevyhnutnými pre naplnenie účelu doručovania (o. i. správnymi
a čo najúplnejšími identifikačnými údajmi adresáta vrátane jeho presnej a aktuálnej adresy, o ktorej
správnosti neexistujú odôvodnené pochybnosti) a o jej odovzdanie na poštovú prepravu (tomu, kto
má samotné doručenie realizovať, t. j. pošte alebo inému doručovateľovi spôsobilému učiniť zadosť
zákonnej požiadavke na preukázateľnosť doručenia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.