Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 13, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/107/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6102899742
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6102899742.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Slovenský zväz chovateľov,
so sídlom Bratislava, Krížna 44, IČO: 00 178 322, zastúpeného advokátkou JUDr. Lucia Lehmanová,
Advokátska kancelária Nitra, Fraňa Mojtu 269/43, IČO: 50 173 201, proti žalovanému A. B. B., C.
B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D., E. XXX/X, zastúpeného JUDr. Petrom Púchovským, advokátom,
advokátska kancelária so sídlom AK KOVAL a spol., so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 16C/46/2021 zo dňa 12. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu a rozhodol o náhrade trov prvoinštančného
i dovolacieho konania a aj o povinnosti nahradiť trovy štátu. Rozhodol tak na základe ním zisteného
skutkového stavu veci, podľa ktorého sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti postavenej na KN č. XXXX/X so súpisným č. XXXX ako neobytnej budovy vedenej

OkresnýmúradomvBanskejBystrici,katastrálnyodborprek.ú.D. D.,na LVč.XXXXnatomskutkovom
základe, že ide o súčasť jeho nehnuteľnosti, a to budovy č. súp. 158 postavenej na parcele KN č.
1520/2 pre k. ú. D. D., ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve. Žalobca tvrdil, že skôr ako žalovaný zhotovil
neobytnú budovu č. XXXX, žalobca dňa 08. 05. 1994 uzavrel so žalovaným Nájomnú zmluvu č. 28 spolu
s Dodatkom zo dňa 19. 07. 1994, ktorou žalobca žalovanému prenechal do užívania nebytové priestory
v D. D. F. G. H. I. XX, v budove č. popisné XXX, v rozsahu dvoch miestností v ľavom krídle budovy
na prízemí vo dvore, pivničné priestory pod pravým krídlom budovy a časť dvora v pravej časti vedľa

vchodu do pivnice vrátane sociálnych zariadení. Účelom nájmu nájomcu bolo užívať nebytové priestory
pre podnikateľskú činnosť - prevádzkovanie zariadenia na poskytovanie služieb súvisiacich s rýchlym
občerstvením, poradenská a sprostredkovateľská činnosť a prevádzkovanie cestovnej kancelárie. V
článkuV.nájomnejzmluvyvbode6.žalobcaprehlásil,žesúhlasísrekonštrukciouprenajatýchpriestorov
na základe žiadosti nájomcu a po prehliadke na mieste. Zároveň pod bodom 8. žalovaný súhlasil a
potvrdil, že sa nestáva spoluvlastníkom nehnuteľnosti na G. H. I. XX J. D. D. v rozsahu nákladov
uhradených na rekonštrukciu priestorov, ku ktorej došlo na základe a v rozsahu jeho podnetu. V zmysle

Dodatku k Nájomnej zmluve č. 28 zo dňa 19. 07. 1994 došlo k úprave nájomnej zmluvy s tým, že
podmienky prenájmu v odseku 8 sa rozšírili o položku e/, a to výstavbu prístrešku pre výstavy a priestory
rýchleho občerstvenia. Na základe takto doplnenej nájomnej zmluvy v súvislosti s možnosťou dostavby
získal žalovaný stavebné povolenie, ktoré mu bolo udelené na prestavbu časti stavby a dostavbu dvornejčastiobjektuG.XX,D.D..Nazákladevyššieuvedenéhostavebnéhopovoleniažalovanýzhotovilstavbu,
ktorá je podľa žalobcu rekonštrukciou a prístavbou už existujúcej stavby, ktorej je výlučným vlastníkom.
Keďže predmetná stavba je prírastkom veci a súčasťou veci

2. Pôvodne okresný súd o žalobe rozhodol rozsudkom z 30. júna 2016 č. k. 16C/128/2002-1184,
ktorým žalobu zamietol, keď sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že ide o prírastok stok veci a
jej súčasť vo vlastníctve vlastníka pôvodnej nehnuteľnosti. Naopak, z výsledkov
dokazovania najmä rozhodnutiami zo stavebného a kolaudačného konania, znaleckými posudkami,

odborným vyjadrením a obhliadkou zistil, že ide o novostavbu spôsobilú vystupovať ako samostatný
predmet občianskoprávnych vzťahov, reálne oddeliteľnú od hlavnej veci bez jej znehodnotenia. Krajský
súd v Banskej Bystrici rozsudok v dôsledku podaného odvolania potvrdil rozsudkom z 25. januára
2018 sp. zn. 16Co/572/2016. Odvolací súd vo v rozsudku poukázal na to, že pre posúdenie, či v
konkrétnom prípade ide o súčasť veci alebo vec samostatnú, malo význam vyhodnotenie dvoch kritérií
predstavovaných I. vzájomnou súnáležitosťou vecí (to, čo k veci podľa jej povahy patrí) a II. mierou

ich oddeliteľnosti (nemôže byť oddelená bez toho, aby sa vec znehodnotila), a hoci tá skutočnosť,
že u spornej nehnuteľnosti ide o prístavbu, vyplývala zo stavebno-technického aj občianskoprávneho
hľadiska, neznamenalo to, že ide o súčasť veci (ak vybudovaním spornej nehnuteľnosti sa spôsob
užívania tej pôvodnej žiadnym spôsobom nezmenil, táto naďalej môže plniť svoj účel aj bez prístavby,
ktorá k nej nepatrí tak neodmysliteľne, žeby ju nešlo považovať za inú - odlišnú vec a aj prípadné fyzické

oddelenie by bolo možné bez ujmy na hodnote pôvodnej stavby).

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, uznesením zo dňa 25. 02. 2021 sp. zn. 3Cdo
217/2018, zrušil rozsudky oboch nižších súdov z dôvodu nevysporiadania sa s otázkami I. platnosti
nájomnej zmluvy a dodatku k nej a II. právneho dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej

nehnuteľnosti žalovaným. Najvyšší súd vec zároveň vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, ktorý
vo veci vykonal dokazovanie najmä listinnými dôkazmi (viď bod 8 dôvodov napadnutého rozsudku), na
základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli Nájomnú zmluvu č. 28 zo dňa 08. 05. 1994

a Dodatok k nej zo dňa 19. 07. 1994. V zmysle čl. V. zmluvy č. 28 súhlasil prenajímateľ s rekonštrukciou
prenajatých priestorov na základe žiadosti nájomcu a nájomca mal zabezpečiť príslušnú stavebno-
technickú dokumentáciu na jej schválenie a stavebné povolenie, a zároveň bol povinný predložiť pred
začatím rekonštrukčných prác projektovú dokumentáciu na odsúhlasenie prenajímateľovi. Nájomca
podpísanímtejtozmluvysúhlasilapotvrdil,žesanestávaspoluvlastníkomnehnuteľnostinaG.H.I.XXJ.

D. D. v rozsahu nákladov uhradených na rekonštrukciu priestorov, ku ktorej došlo na základe a v rozsahu
jeho podnetu. Prenajímateľ súhlasil s tým, aby boli náklady určené na rekonštrukciu kompenzované
formou odpočtu nájomného po dobu prenájmu, ktorá predstavuje dobu určitú v dĺžke 8 rokov.

5. Žalovaný vykonal rekonštrukčné práce v zmysle Stavebného povolenia vydaného Obvodným úradom

životného prostredia č. ŽP- 4055.1/94-Kl. zo dňa 25. 09. 1994 na stavbu s názvom: Prestavba časti
stavby a dostavby v dvornej časti objektu G. H. I. XX, D. D. pre účel výstavných priestorov na zriadenie
vinárne na parcele č. XXXX/X katastrálne územie D. D.. Po skončení výkonu stavebných činností
na dostavbe bola táto dostavba skolaudovaná ako neobytná budova, so súpisným číslom XXXX.
Následne bola v súvislosti s touto neobytnou budovou povolená zmena účelu časti jej užívania pre účel

zriadenia rýchleho občerstvenia. Na podklade listiny o udelení súpisného čísla neobytnej budove bol
vykonaný v katastri nehnuteľností zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného (body 10., 11., 12.
dôvodov napadnutého rozsudku). Pre posúdenie, či predmetná dostavba ako novostavba má charakter
samostatnej stavby alebo súčasti stavby vo vlastníctve žalobcu na adrese G. H. I. XX v Banskej Bystrici,
sa okresný súd oboznámil so znaleckými posudkami znalca č. 74/2004 zo dňa 28. 11. 2004 A. K. I.,

v ktorom je konštatované, že sa jedná o funkčne samostatnú stavbu, ktorá susedí tesne s vedľajším
objektom, ďalej zo znaleckým posudkom Ing. Antona Vrbana, ktorý konštatoval, že neobytná budova
č. XXXX je konštrukčne prevádzkovo spojená s pôvodnou budovou č. XXX a zároveň uviedol, že ide o
pôvodnú stavbu s prístavbou, ktorú však možno reálne oddeliť v mieste styku nosného tehlového múru
štvrťkruhovej stavby so spojovacím krčkom, ktorý by bol súčasťou budovy č. súpisné XXX. Zároveň

uviedol, že realizáciou stavby č. XXXX nedošlo k zmenám prvkov v dlhodobej životnosti pôvodnej stavby.
Pokiaľ ide o prepojenie medzi budovami, uviedol, že ide o prepojenie v tom zmysle, že terasa na druhom
nadzemnom podlaží patrí k bytu na druhom nadzemnom podlaží pôvodnej stavby. Na G. B. je tiež sklad
a pavlač, ktoré sú prepojené s hlavnou budovou. Na prvom nadzemnom podlaží, t. j. prízemí sú sociálnezariadenia, ktoré však patria len k prístavbe. Súd skonštatoval, že znalecký posudok nebol vypracovaný
v zmysle platných právnych predpisov, a preto pokračoval v znaleckom dokazovaní, a to znaleckým
posudkom znalca Ing. Oravca, ktorý v závere svojho posudku konštatoval, že stavba súpisné číslo XXXX

je samostatnou stavbou, nie je súčasťou pôvodnej nehnuteľnosti súpisné číslo 158, a stavbu súpisné
číslo XXXX je možné reálne stavebne aj konštrukčne fakticky oddeliť od stavby č. 158 bez toho, že by
došlo k znehodnoteniu stavby súpisné č. XXX. Vstup na druhé nadzemné podlažie do budovy č. 6161
je riešený len cez budovu č. XXX, avšak nová projektová dokumentácia rieši vstup na druhé nadzemné
podlažie iným spôsobom. Stavba súpisné číslo 6161 nerozširuje pôdorysne budovu súpisného čísla

XXX a je ju možné bez vykonania stavebných prác prevádzkovať aj bez prístupu cez budovu súpisné
číslo XXX.

6. Ďalej súd z odborného vyjadrenia A. L. M. zistil, že pokiaľ sa týka budovy č. 6161, ide len o prístavbu,
stavby majú spoločnú stenu vo vyjadrení v pomere 3 %, objekt č. XXXX je možné stavebne aj fakticky
oddeliť od pôvodnej stavby. Stavba č. XXXX pôdorysne rozširuje pôvodnú stavbu súpisné číslo XXX.

Prístup na druhé nadzemné podlažie je možný len z pôvodnej budovy č. XXX. Aby sa dali stavby oddeliť,
bolo by to možné po pomerne náročných úpravách, pričom by sa muselo spraviť celé nosné murivo
a nosné základy. Ak by sa postavilo schodište, nebol by problém užívať i druhé nadzemné podlažie
žalovaným, nakoľko ide len o komunikačné prepojenie.

7. Napokon sa súd oboznámil so znaleckým posudkom č. 34/2011 podaným Stavebnou fakultou STU
v Bratislave, z ktorého zistil, že stavba č. XXXX nie je samostatnou stavbou, ale jedná sa o prístavbu k
pôvodnej stavbe č. XXX, a uvedený záver potvrdil aj znalecký posudok č. 10/2015 Technickej univerzity
Košice, v ktorom bolo výslovne konštatované, že ide o prístavbu, ktorú je možné od pôvodnej budovy č.
XXX oddeliť a prízemie budovy č. XXXX je prevádzkovo oddelené od budovy č. XXX. Ak by sa oddeľovali

budovy č. XXXX K. I. XXX, bolo by potrebné stavebné povolenie, nakoľko by išlo o statický zásah.
Bolo by tiež potrebné odstrániť podopretie krčka z jednej strany na murivo budovy č. XXX a takéto
technické oddelenie budovy je možné. Zástupca ústavu na pojednávaní A. N. J. pred súdom uviedol,
že prístavba po konštrukčnej stránke nie je samostatnou stavbou, nakoľko konštrukčné spojenie je v
krčku, keď priamo nadväzuje na príchod z budovy č. XXX, lebo iný príchod z prvého poschodia nie je.

Technické oddelenie stavieb je možné, pričom by nedošlo k technickému znehodnoteniu týchto stavieb.

8. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 120 ods. 1, 2, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1 OZ,
poukázal na to, že z predchádzajúceho rozhodnutia okresného súdu, ako aj súdu odvolacieho, je zrejmé,
že tieto dospeli jednoznačne k právnemu záveru, podľa ktorého sporná stavba, čiže nehnuteľnosť

č. súpisné XXXX, postavená na parc. č. KN 1520/2, môže byť ako samostatný predmet právnych
vzťahov, a to aj v prípade, ak ide o prístavbu. Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení sp. zn.
3Cdo/217/2018 zo dňa 25. 02. 2021 sám uviedol, že dôvodom pre vydanie zrušujúceho uznesenia
nebola nemožnosť akceptovania argumentácie oboch nižších súdov v časti týkajúcej sa charakteru
spornej nehnuteľnosti ako samostatnej veci, ale absencia argumentácie o tom, aký je právny základ

pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti jednou alebo druhou stranou. Na základe
toho potom súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že skutkový stav veci zostal
nezmenený aj po dovolacom konaní, v prejednávanej veci nedošlo k naplneniu legálnej definície o
súčasti veci vo vzťahu k nehnuteľnosti súp. č. XXXX. Či nehnuteľnosť súp. č. XXXX je samostatnou
vecou alebo prístavbou, okresný súd posudzoval podľa ust. § 120 ods. 1 OZ, ktorý upravuje, že za

súčasť veci sa považuje to, čo k nej podľa jej povahy náleží a nemôže byť oddelené bez toho, aby
sa tým vec znehodnotila. Či prístavba je súčasťou stavby alebo nie je súčasťou stavby ako hlavnej
veci, je posúdením právnym, ktoré podáva výlučne súd, nie znalec. Riešenie otázky vzniku stavby ako
samostatnej veci či súčasti pôvodnej nehnuteľnosti je nutné posúdiť z občianskoprávneho hľadiska, a
nie zakladať len na existencii rozhodnutí z oblasti stavebného práva. Zákon stavia samostatnosť veci vo

vzťahu k inej veci na dvoch kritériách, a to na vzájomnej súnáležitosti veci a na miere ich oddeliteľnosti,
keď práve vyhodnotenie týchto dvoch kritérií bolo predmetom znaleckého dokazovania vykonávaného
v tomto konaní. Je nesporné, že predmetná prístavba bola od počiatku projektovaná ako samostatná
budova, hoci na prenajatom pozemku, jej stavebníkom ako aj investorom bol žalovaný, žalobca bol
účastníkom stavebného konania. Pôvodná budova č. súp. XXX - hlavná vec bola pred realizáciou

stavby č. XXXX využívaná spôsobom, ktorý sa ani po zhotovení prístavby nezmenil. Prístavba č. XXXX
k pôvodnej budove č. XXX nepatrí tak neodmysliteľne, že ide o jej súčasť, ak po realizácii stavby
č. XXXX nedošlo k žiadnej zmene v tom, akým spôsobom sa priestory v pôvodnej budove č. súp.
XXX využívajú. Znaky odlišnosti prístavby od hlavnej stavby sú nepochybne preukázané zo všetkýchodborných vyjadrení či znaleckých posudkov, keď ani jeden z nich nedospel k záveru, že pôvodná stavba
č. XXX nemôže bez prístavby ako relatívne samostatnej veci plniť svoj účel a že k nej prístavba „patrí“ tak
neodmysliteľne, že nemožno prístavbu považovať za vec odlišnú, inú. Ide tak o dve stavby a nemožno

mať za to, že by medzi uvedenými dvomi nehnuteľnosťami išlo o vzájomnú súnáležitosť týchto vecí
do takej miery, že by nemohli existovať vedľa seba. Súd skonštatoval, že je možné fyzické oddelenie
prístavby č. XXXX od budovy č. XXX bez toho, aby došlo k ujme na hodnote pôvodnej stavby. Súd
napokon skonštatoval, že prístavba nie je v prejednávanom prípade súčasťou pôvodnej budovy č. súp.
XXX, ak nebolo naplnené ani jedno z kritérií pre naplnenie definície prístavby.

9. Následne okresný súd pristúpil k vysporiadavaniu sa s otázkami platnosti Nájomnej zmluvy č. 28 a
Dodatku k nej, uzavretými medzi stranami sporu. Poukázal pritom na bod 21. zrušujúceho rozhodnutia
dovolacieho súdu (sp. zn. 3Cdo/217/2018), z ktorého vyplýva právny názor k vyššie nastolenej otázke,
a to, že nájomná zmluva č. 28 o nájme nebytových priestorov zo dňa 08. 05. 1994 v znení dodatku k
zmluve č. 28 zo dňa 19. 07. 1994, je neplatná a neplatnosť tejto nájomnej zmluvy a dodatku k nej so

sebou musí niesť logický následok, ktorým je nenadobudnutie práv a povinností, ktoré by pri platnom
právnom úkone nadobudnuté boli, z čoho výnimkou nie je ani vznik občianskoprávneho oprávnenia
nájomcu na zriadenie prístavby. V tomto smere okresný súd poukázal na to, že v dôsledku zrušenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie je viazaný (len) takým právnym názorom, ktorý bol základom pre
rozhodnutie dovolacieho súdu. Na margo uvedeného poukázal na časť pripojeného súdneho spisu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/191/1996, a to rozsudok sp. zn. 16C/191/1996-167 zo dňa
20. 06. 2001, z ktorého vyplýva, že súd žalobu (žalobca Slovenský zväz chovateľov, žalovaný A. B. B.)
vo veci určenia neplatnosti práve Nájomnej zmluvy č. 28 a vypratania nehnuteľnosti zamietol, keďže v
konaní nebola preukázaná neplatnosť predmetnej zmluvy. Tento rozsudok bol napadnutý odvolaním, o
ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, a jeho rozsudkom zo dňa 27. 02.

2002 č. k. 17Co/2422/01-203 bol potvrdený rozsudok okresného súdu. Vec bola následne predložená
na rozhodnutie o dovolaní Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a Najvyšší súd SR uznesením zo dňa
10. 10. 2002 sp. zn. 2Cdo/74/02 dovolanie odmietol. O otázke neplatnosti nájomnej zmluvy v znení jej
dodatku, teda už bolo právoplatne rozhodnuté, a teda súd prvej inštancie pri rozhodovaní bol viazaný
právoplatnýmirozhodnutiamisúdovvotázkeplatnostičineplatnostiNájomnejzmluvyč.28ajejDodatku.

Súd prvej inštancie je síce viazaný aj právnym názorom dovolacieho súdu, avšak z odôvodnenia jeho
zrušujúceho uznesenia vyplýva, že dovolaciemu súdu nebolo zrejmé, o čo žalovaný opieral obranu
voči dovolaniu žalobcu založenú na existencii bližšie nešpecifikovaných rozhodnutí v rovnako bližšie
nešpecifikovanom spore, v ktorom malo byť rozhodnuté o určení platnosti nájomnej zmluvy, čím došlo k
znemožneniu podrobenia takéhoto záveru aj revízii samotným dovolacím súdom. S poukazom na obsah

pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/191/1996, ktorým dovolací
súd v čase rozhodovania v dovolacom konaní nedisponoval, je nepochybné, že konajúci súd práve pre
prekážku res iudicata, ohľadne otázky platnosti nájomnej zmluvy a jej dodatku, už o tejto otázke v
tomto konaní nie je oprávnený rozhodovať, ale je právoplatnými rozhodnutiami obsahujúcimi aj právne
posúdenie práve otázky platnosti či neplatnosti nájomnej zmluvy a jej dodatku viazaný. Okresný súd

teda dospel k záveru, že dotknutá nájomná zmluva v znení jej dodatku je zmluvou platnou, práve titulom
ktorej tak následne žalovaný disponoval platným užívacím oprávnením k pozemku parc. č. 1520/2, na
ktorom stojí stavba so súp. č. XXXX, a práve titulom ktorej tak žalovaný mal občianskoprávne oprávnenie
k zriadeniu dotknutej prístavby.

10. Na základe uvedeného potom odvolací súd ďalej pristúpil k právnemu posúdeniu samotného
právneho dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti neobytnej budove so súp. č.
XXXX žalovaným. Z bodu V. bod 6 Nájomnej zmluvy č. 28 vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ súhlasil
s rekonštrukciou prenajatých priestorov na základe žiadosti žalovaného ako nájomcu a po prehliadke na
mieste. Nájomca mal zabezpečiť príslušnú stavebnotechnickú dokumentáciu, jej schválenie a stavebné

povolenie. V lehote 30 dní od vydania povolenia na užívanie priestorov mal odovzdať prenajímateľovi
zúčtovanie vynaložených nákladov na stavebnú úpravu. K naplneniu vyššie uvedených povinností zo
strany žalobcu skutočne došlo, ako to vyplýva aj z predložených listín, a to stavebného povolenia,
kolaudačného rozhodnutia, rozhodnutia o zmene užívania časti stavby, ako aj z rozhodnutia o udelení
súpisného čísla, a zo strany žalovaného došlo k realizácií rekonštrukcie prenajatých priestorov. V článku

V. bod 8 nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný ako nájomca súhlasí a potvrdzuje, že
sa nestáva spoluvlastníkom nehnuteľnosti na G. H. I. XX J. D. D. v rozsahu nákladov uhradených na
rekonštrukciu priestorov, ku ktorej došlo na základe a v rozsahu jeho podnetu. Tieto náklady žalovaný
považoval za vlastné náklady, ktoré idú na jeho ťarchu v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti vtomtoobjekte.Rekonštrukciapredmetunájmu,narealizáciuktorejmalžalovanýzabezpečiťspracovanie
projektovej dokumentácie, sa týkala rekonštrukcie priestorov v ľavej časti nádvoria, úpravy dvornej časti
a soc. zariadení a rekonštrukcie pivničných priestorov v pravej časti budovy. Následne dodatkom bol

uvedený bod 8 článku V. nájomnej zmluvy rozšírený aj o výstavbu prístrešku pre výstavy a priestory
rýchleho občerstvenia. Žalovaný v konaní uvádzal, že žalobca zriaďoval danú prístavbu prostredníctvom
žalovaného a takto to obe strany deklarovali nie len v spomínanej nájomnej zmluve č. 28, ale aj
po vzájomnej korešpondencii. Naopak, žalovaný tvrdil, že prístavbu realizoval výlučne pre seba, na
vlastné náklady s tým, že po jej dokončení sa stane výlučným vlastníkom. K uvedenej skutočnosti

súd prvej inštancie uviedol, že medzi príklady originárneho nadobudnutia vlastníctva možno zaradiť
práve vytvorenie novej veci, ktorou neobytná stavba so súpis. č. XXXX nepochybne bola. Vlastníkom
zhotovenej stavy sa môže stať nielen osoba odlišná od vlastníka pozemku, ale môže ním byť aj osoba
odlišná od tej, ktorá vystupovala ako stavebník v stavebnom konaní. V konaní nebolo sporné, že
vlastníkom pozemku, na ktorom sporná nehnuteľnosť bola postavená je žalobca, a rovnako tak nebolo
sporné, že stavebníkom bol v prípade spornej nehnuteľnosti práve žalovaný. Pre určenie stavebníka

stavby na účely občianskoprávne je však rozhodujúce, kto financuje stavbu z vlastných prostriedkov a
podieľa sa na nej vlastnou prácou, pričom stavebníkom sa v zmysle občianskeho práva stáva práve
ten, kto vykonal stavbu v úmysle mať ju pre seba. Pri nadobúdaní vlastníckeho práva k novovytvorenej
veci treba za vlastníka považovať toho, kto ju vytvoril, ak zo zmluvy nevyplýva, že vec bola od počiatku
vytváraná pre iného (viď bod 52. dôvodov napadnutého rozsudku).

11. Súd prisvedčil k argumentácii žalobcu v tom, že sa strany konania jasne zmluvne dohodli, že
žalovaný, hoci stavebník, nenadobudne k zrealizovanej prístavbe vlastnícke právo, a že túto výstavbu
prístavby realizuje výlučne pre žalobcu, ktorý sa má po jej zhotovení stať aj jej vlastníkom. Uvedená
situácia by však podľa názoru súdu mohla nastať výlučne v prípade, ak by realizovaná prístavba bola

súčasťou veci, t. j. hlavnej budovy č. XXX, a ako súčasť tejto veci by znášala jej osud aj z pohľadu
nadobudnutia vlastníckeho práva. Uvedenú prístavbu je však potrebné z pohľadu občianskoprávnych
predpisov posudzovať ako vec samostatnú, čo však dotknuté zmluvné dojednania nájomnej zmluvy
vôbec nereflektovali. Následkom toho je, že vedomosť žalovaného o nenadobudnutí ním žiadneho
vlastníckeho práva k stavbe, sa tak v zmysle zmluvných dojednaní týkala len a výlučne pôvodnej

nehnuteľnosti a vykonanej rekonštrukcie práve na nej ako na predmete nájmu. Novovzniknutá neobytná
budova č. XXXX sa nikdy nestala ani len predmetom nájmu v rámci predloženej nájomnej zmluvy a
jej dodatku, a keďže nešlo považovať ju za súčasť pôvodnej nehnuteľnosti, nebolo možné u nej mať
za to, že zdieľa faktický i právny stav budovy hlavnej, a priznať tak ochranu tvrdeného vlastníckeho
práva žalobcu k nej. Žalobca v konaní nepreukázal, že medzi ním a žalovaným došlo k dohode o tom,

že realizáciou prístavby bude táto vôbec slúžiť žalobcovi. K výstavbe stavby č. XXXX došlo výlučne
zo strany žalovaného, žalobca nebol ani investorom spornej stavby ani stavebníkom, počas výstavby
nevzniesol žiadne námietky a po jej vzniku nedošlo k jej prirasteniu k pôvodnej stavbe. Nájomná
zmluva, na ktorú odkazuje žalobca, sa vzťahovala na rekonštrukciu pôvodnej budovy č. XXX a až
dodatočne došlo k realizácii „dostavby" dvornej časti objektu G. I. XX pre účely výstavných priestorov.

Žalovaný taktiež potvrdil, že prístavbu nemohol realizovať ako podnikateľ v prospech žalobcu bez
zmluvy o dielo. Aj z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 18. 07. 1995 vyplýva, že prístavba mala byť
užívaná ako dostavba výstavných priestorov a rýchleho občerstvenia so sociálnym zázemím, ktorým
rozhodnutím však bola povolená zmena v užívaní tejto časti stavby na obchodné priestory a kancelárie,
ani svojím účelom nemali byť tieto priestory ďalej užívané len pre účely žalobcu ako zväzu chovateľov.

Uvedené kolaudačné rozhodnutie v tom čase žalobca nespochybnil, neboli uplatnené z jeho strany
žiadne námietky. Projektová dokumentácia bola schválená záväzným stanoviskom Mestského úradu
Banská Bystrica z 09. 06. 1994. Rozhodnutím Mesta Banská Bystrica zo dňa 18. 08. 1995 bolo stavbe
uvedenej ako neobytná budova pridelené súpisné číslo XXXX vychádzajúc z kolaudačného rozhodnutia,
na základe čoho došlo k založeniu listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. D. D. k uvedenej neobytnej

budove,ktorejvlastníkomježalovanýv1/1.Žalovanýtedanadobudolvlastníckeprávokpredmetnejveci
originárnym spôsobom, a to vytvorením novej veci, ktorú ako stavebník vytvoril od počiatku s úmyslom
nadobudnúť ju pre seba a na vytvorenie ktorej vynaložil vlastné náklady.

12. Ani v žiadnom z rozhodnutí správnych orgánov, týkajúcich sa sporných nehnuteľností (konkrétne

v stavebnom povolení z 25. 09. 1994, v rozhodnutí o povolení užívania stavby z 18. 07. 1995, aj
v rozhodnutí o pridelení súpisného a orientačného čísla z 18. 08. 1995, nie je osoba žiadateľa,
stavebníka, resp. užívateľa označená inak než v nájomnej zmluve a dodatku k nej.13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, teda, okresný súd žalobu zamietol a rozhodol aj o náhrade
trov konania, a to podľa ust. § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a podľa § 453 ods. 3 CSP.

14. Žalobca proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 362 ods. 1, veta prvá
CSP) odvolanie, okrem výroku, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
dovolacieho konania (výrok IV.) . Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP). Nesúhlasil so závermi konajúceho súdu, ktorý na jednej pripustil,
že u spornej nehnuteľnosti ide o prístavbu, čo podľa súdu vyplývalo tak zo stavebno-technického
aj občianskoprávneho hľadiska, ale zároveň to podľa neho neznamenalo, že ide o súčasť veci v
zmysle § 120 Občianskeho zákonníka. Súd sa pridržiaval najmä tých častí znaleckých posudkov a
odborných vyjadrení, ktoré navodzujú dojem, že stavba č. 6161 je samostatnou stavbou. Percentuálne

vyjadrenie podielu obvodu stavby 6161 a jej prepojenia na hlavnú stavbu nemá ani podľa Znaleckého
posudku TU KE č. 10/2015 relevanciu, keďže podiel prepojenia konštrukcií nie je smerodajný pri
posúdení prístavby v zmysle platných právnych predpisov. Faktické oddelenie stavby 6161 vyžadovalo
potrebnéstatickéoddeleniebudovy,stavebnéúpravypodliehajúcestavebnémupovoleniu, vybudovanie
vlastných prípojok inžinierskych sietí, zriadenie vecného bremena na pozemku pod stavbou, ale aj

posúdenie znehodnotenia hlavnej stavby v dôsledku takto zriadeného vecného bremena a stavebných
úprav. Zásahy, ktoré sa vyžadujú na oddelenie stavby 6161 značne zasiahnu do funkčného užívania
hlavnej stavby a spôsobia jej znehodnotenie, keďže prístup k stavbe 6161 bude možné riešiť len cez
budovu súp. č. XXX. Poukázal aj na znalecký posudok Slovenskej technickej univerzity v Bratislave č.
24/2011, v zmysle ktorého z hľadiska konštrukčného i prevádzkového, stavba XXXX nie je samostatnou

stavbou. Na to, aby stavba mohla existovať ako objekt samostatných vlastníckych vzťahov je potrebné
zrealizovať oddelenie prístavby od hlavnej stavby a až následne je možné takýto objekt považovať za
samostatne stojacu budovu.

15. Žalobca nesúhlasil ani s názorom súdu, že novovzniknutá neobytná budova č. 6161 sa nikdy

nestala ani len predmetom nájmu v rámci predloženej nájomnej zmluvy a jej dodatku. Žalovaný by
nikdy nezískal oprávnenie pre stavbu XXXX, ak by nemal oprávnenie aj k užívaniu pozemku v časti
dvora o výmere 200 m2, na ktorom aj reálne postavená stavba XXXX, ku ktorému ho oprávňuje
Dodatok k Nájomnej zmluve č. 28 zo dňa 19. 07. 1994. Žalovaný tento dodatok podpísal, zaviazal
vystavať prístrešok pre výstavy a priestory rýchleho občerstvenia, čo sa premietlo tak v projektovej

dokumentácii, ako aj vo vydanom stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí. Žalovaný predložil
na pojednávaní dňa 12.04. 2023 tri zmluvy o dielo, kde si objednal vykonanie diela podľa „Projekt
stavby - G. priestory rýchleho občerstvenia, výstavné priestory“ . Žalovaný aj žalobca jednoznačne
vyjadrili vôľu vystavať nové priestory pre rýchle občerstvenie a výstavy ako súčasť rekonštrukčných
prác uvedených v čl. VIII Nájomnej zmluvy, ktorých vlastníkom sa mal stať žalobca. Ak by sa jednalo

o výstavbu nového samostatného objektu, dojednanie v položke e/ čl. VIII Nájomnej zmluvy by tvorilo
samostatné dojednanie, na ktoré sa nevzťahujú predchádzajúce ustanovenia odseku 8 v
čl. VIII zmluvy. Žalovaný by pre získanie oprávnenia k výstavbe novej budovy a úplne samostatnej a
oddelenej budovy od hlavnej stavby XXX musel predložiť inú stavebnú a projektovú dokumentáciu a je
zjavné, že by nespĺňal viaceré požiadavky, ktoré vyžadujú stavebné predpisy platné a účinné v čase

vydania stavebného povolenia. Namietal tiež, že súd sa nezaoberal dôkazom – správou žalovaného zo
dňa 12. 01. 1995, kde žalovaný vyčíslil žalobcovi náklady na výstavbu prístrešku pre výstavy a priestoru
rýchleho občerstvenia v sume 217.380,-Sk, čo viac menej zodpovedá predpokladanému vyčísleniu prác
v zmluve o dielo.

16. Žalobca ďalej namietal, že súd nerešpektoval záväzný právny záver dovolacieho súdu, ktorým
bol v tejto veci viazaný. Tvrdil tiež, že napadnuté rozhodnutie súdu nespĺňa základné ústavné kritériá
jasnosti, jednoznačnosti a dostatočnosti dôvodov. Žalobca tvrdil, že nikdy nedal
súhlas na to, aby nehnuteľnosť bola vo vlastníctve žalovaného a nájom mal byť kompenzáciou za to, že
on postaví vo dvornej časti nehnuteľnosti stavbu. Žalovaný mal podľa zmluvy č. 28 dvor zrekonštruovať,

v dôsledku čoho bolo stanovené symbolické nájomné 100,- Sk za m2. Rozhodnutie okresného súdu
žiadal zmeniť a žalobe vyhovieť.17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
za vecne správne, že súd sa v odôvodnení rozsudku vyčerpávajúco vysporiadal s tvrdeniami žalobcu
a ústavne konformným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie. Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti,

v akom smere mal súd nesprávne procesne postupovať a znemožniť mu uplatnenie jeho procesných
práv. Zo zápisnice z pojednávania je zrejmé, že súd žalobcovi umožnil uplatniť všetky zákonné procesné
práva. Nie je povinnosťou súdu reagovať na úplne všetky návrhy a námietky žalobcu, ale vyhodnotiť
zásadné dôkazy, na základe ktorých rozhodol. Žalobca po vrátení veci (zrejme po zrušujúcom uznesení
najvyššieho súdu – poznámka odvolacieho súdu) nenavrhoval žiadne dokazovanie, nedošlo k zmene

skutkového stavu veci oproti skutkovému stavu zistenému v konaní pred zrušením a vrátením veci
dovolacím súdom. Poukázal na bod 13. odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia dovolacieho súdu, podľa
ktorého je možné akceptovať argumentáciu oboch nižších súdov v časti týkajúcej sa charakteru spornej
nehnuteľnosti, teda či táto má v závislosti na výsledkoch vykonaného dokazovania povahu súčasti
inej veci, alebo ide o vec samostatnú. Žalobca v odôvodnení odvolania neuviedol, k akým správnym
skutkovým zisteniam po vykonanom dokazovaní mal súd dospieť a neuviedol, na základe akého

ustanovenia hmotného práva nastali skutočnosti, ktoré by preukazovali vznik jeho vlastníckeho práva k
spornej nehnuteľnosti. Žalobca nepreukázal jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
sporu. Žalovaný je vlastníkom predmetnej stavby, a toto je v zmysle ust. § 119 ods. 2 OZ samostatnou
stavbou, ktorá je v občianskoprávnom zmysle spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov.
Vo vzťahu k platnosti nájomnej zmluvy uviedol, že táto bola v súdnom spore medzi totožnými účastníkmi

právoplatne posúdená už v minulosti v samostatnom konaní o neplatnosť zmluvy, a sa jedná o res
iudicata a konajúci súd v tomto konaní nie je oprávnený opätovne túto otázku prejudiciálne riešiť.
Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť.

18. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 12. 07. 2023 uviedol, že nesprávny

procesný postup, ktorý znemožnil žalobcovi uskutočniť mu procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces opísal v bode 4. doplneného odvolania,
ktoré dodatočne zaslal súdu dňa 12. 06. 2023 s názvom dokumentu „Odvolanie na sud, O. B.,
12.06.2023“. Tvrdil, že prístavbu v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy každý chápal ako súčasť veci
t. j. súčasť hlavnej budovy žalobcu súp. č. XXX a takto boli vytvorené aj projektové doklady k jej

výstavbe. Skutočnosť, že až následne bola stavba formálne a bez vedomia žalobcu zapísaná do
katastranehnuteľnostíakosamostatnábudova,nemávplyvnajednoznačnýzámerúčastníkovprávneho
vzťahu vystavať prístavbu a nie samostatnú budovu. Tvrdil tiež, že súd v podstate nevyhodnotil jeho
principiálne argumenty svedčiace v prospech jeho vlastníctva k prístavbe so súp. č. XXXX. Súd mal
skutkový stav ustáliť tak, že budova XXXX je súčasťou hlavnej budovy XXX, čomu nasvedčujú nielen

znalecké posudky, ale aj všetky ostatné argumenty žalobcu, a teda žalobca je vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti. Domnienka hodnovernosti a správnosti údajov katastra nehnuteľností platí len dovtedy,
kým nie je preukázaný opak. Už skutočnosť, že všetky povolenia boli vydané na realizáciu prístavby
k hlavnej budove a skutočnosť, že žalovaný predkladal aj vo vzťahu k tejto prístavbe vyúčtovania
žalobcovi, svedčí o nepravdivosti jeho tvrdení. Žiadal rozhodnúť tak, ako uviedol v odvolaní. Žalovaný

v ďalšom svojom vyjadrení poukázal na to, že Najvyšší súd SR uznesením spis. zn. 3Cdo 217/2018 z
25. 02. 2021 zrušil rozhodnutia nižších súdov z dôvodu, aby sa prvostupňový súd
vysporiadal s otázkami I. platnosti nájomnej zmluvy a dodatku k nej a II. právneho dôvodu nadobudnutia
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti žalovaným (bod 23 uznesenia). Vo vzťahu k charakteru
spornej nehnuteľnosti dovolací súd v zrušujúcom uznesení v bode 13 vyslovil právny názor, že akceptuje

v tomto smere argumentáciu oboch nižších súdov teda, že sa jedná o samostatnú stavbu. Okresný
súd za účelom vysporiadania sa s uvedenými otázkami doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že
platnosť nájomnej zmluvy bola meritórne vyriešená v samostatnom konaní na Okresnom súde Banská
Bystrica pod spis. zn. 16C/191/1996 tak, že žaloba o neplatnosť nájomnej zmluvy bola rozsudkom z
20. 06. 2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 17Co/2422/2001 z 27.

02. 2002 zamietnutá a dovolanie žalobcu bolo uznesením NS SR spis. zn. 2Cdo 74/2002 z 10. 10.
2002 odmietnuté. Právne posúdenie tejto otázky je podrobne uvedené v bodoch 39 až 46 odôvodnenia
prvostupňového rozsudku napadnutého odvolaním žalobcu. V podanom odvolaní žalobca vo vzťahu
k tejto otázke právne závery súdu a zdôvodnenie rozsudku nijak nerozporoval a nenapadol. Uviedol,
že predložil v konaní dôkazy preukazujúce, že je vlastníkom k spornej nehnuteľnosti, nadobudol ju

originálnymspôsobom vytvorenímnovejveci,ktorúakostavebníkmalodpočiatkuvúmyslenadobudnúť
pre seba a na výstavbu ktorej vynaložil vlastné finančné prostriedky (body 47 až 57 odôvodnenia
rozsudku).Anivovzťahukposúdeniutejtootázkysúdomžalobcavodvolanínevzniesolžiadnenámietky.
Žalobca argumentáciu o prirastení spornej nehnuteľnosti k jeho budove začal používať až v tomtokonaní, pretože pôvodne sa domáhal prikázania stavby do vlastníctva s poukazom na ust. § 135c ods.
2 OZ. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 15C/80/1998 a konanie
bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom uznesením z 15. 04. 2004. V ostatnom žalovaný

zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu.

19. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods. 1, 2 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie veci ( § 385 ods. 1
a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil

z totožných dôvodov ako uviedol súd prvej inštancie.

20. Okresný súd pôvodne o žalobe rozhodol rozsudkom z 30. júna 2016 č. k. 16C/128/2002-1184,
ktorým žalobu žalobcu zamietol, a ktorý rozsudok bol potvrdený v dôsledku odvolania žalobcu Krajským
súdom v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. januára 2018 sp. zn. 16Co/572/2016. Tieto rozsudky
v dôsledku podaného odvolania boli zrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ako súdom

dovolacím uznesením zo dňa 25. 02. 2021 sp. zn. 3Cdo 217/2018, pričom k ich zrušeniu došlo z dôvodu,
že náprava zrušením len rozsudku odvolacieho súdu nie je za stavu nevysporiadania sa s otázkami
I. platnosti nájomnej zmluvy a dodatku k nej a II. právneho dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva
k spornej nehnuteľnosti žalovaným žiadnym z nižších súdov postačujúcou. V uvedenom uznesení
najvyššieho súdu sa dovolací súd zaoberal mutatis mutandis otázkou, či za nesprávny postup

súdu odnímajúci účastníkom konania možnosť konať pred súdom možno považovať aj nedostatky
odôvodnenia rozsudku. Napriek nejednotnosti rozhodovania v tejto otázke niet sporu o tom, že ak v
rozhodnutí súdu skutočne chýba zásadné vysvetlenie dôvodov pre zvolený spôsob rozhodnutia, treba
to považovať za taký nesprávny postup konajúceho súdu, ktorý je na ujmu uskutočňovania procesných
práv strany sporu a za porušenie práva na spravodlivý proces. Podľa názoru dovolacieho súdu práve

o taký prípad ide aj v ním posudzovanej veci, a to nie pre nemožnosť akceptovania argumentácie
oboch nižších súdov v časti týkajúcej sa charakteru spornej nehnuteľnosti, ale pre neposkytnutie
žiadnym z nižších súdov jasnej, právne podloženej a i dostatočne presvedčivej argumentácie viažucej
sa k druhému aspektu požiadavky uplatnenej žalobou, ktorým bola objektívne očakávaná odpoveď na
otázku každého adresáta rozhodnutia ašpirujúceho na punc preskúmateľnosti, aký je právny základ

pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti jednou alebo druhou stranou. Na základe
takto konštatovaného stanoviska dovolacieho súdu okresný súd správne dospel k záveru, že k zrušeniu
rozhodnutí nižších súdov došlo nie z dôvodu neakceptovania argumentácie súdov ohľadne posúdenia,
či sporná nehnuteľnosť tvorí prístavbu k veci hlavnej (budovy č. 158) alebo vec samostatnú, ale
z dôvodu, že sa súdy nižších inštancií nevysporiadali s otázkou platnosti Nájomnej zmluvy č. 28

s dodatkom zo dňa 19. 07. 1994 a z dôvodu nevysporiadania sa s otázkou právneho dôvodu
nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti žalovaným. Na základe takéhoto zistenia
potom okresný súd správne považoval skutkový stav veci za zistený tak, ako ho zistil už pred zrušujúcim
uznesením najvyššieho súdu a zároveň tento skutkový stav podrobne opísal aj v teraz odvolaním
napadnutom rozsudku. Pritom poukázal na to, že či prístavba je súčasťou stavby alebo nie je súčasťou

stavby ako hlavnej veci, je posúdením právnym, ktoré podáva výlučne súd a nie znalec. Otázku vzniku
stavby ako samostatnej veci či súčasti pôvodnej nehnuteľnosti posúdil, teda, z občianskoprávneho
hľadiska a nie len na základe existencie rozhodnutí z oblastí stavebného práva tak, ako tieto posúdili
znalci v súdenej veci. Vec právne posúdil podľa ust. § 120 ods. 1 OZ, podľa ktorého ustanovenia
súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by

sa tým vec znehodnotila. Okresný súd v napadnutom rozsudku riadne, dostatočne a vyčerpávajúcim
spôsobom odôvodnil, prečo predmetnú stavbu č. XXXX považoval za samostatnú stavbu a nie prístavbu
ako súčasť stavby č. XXX. S týmito závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje, akékoľvek uvádzanie ďalších dôvodov by bolo vlastne len opakovaním dôvodov uvedených
v napadnutom rozsudku okresného súdu.

21. Ďalej sa okresný súd zaoberal len skutočnosťami namietanými v dôvodoch zrušujúceho uznesenia
dovolacieho súdu, a to, či je Nájomná zmluva č. 28 v znení jej Dodatku zo dňa 19. 07. 1994 platná
alebo nie, a vysporiadal sa aj s otázkami právneho dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti žalovaným (viď bod 39 a bod 47 dôvodov napadnutého rozsudku). Pokiaľ ide o závery

dovolaciehosúdu,vzmyslektorýchmalsúdprvejinštancie(aajdovolacísúd)voveciposudzovaťotázku
platnosti nájomnej zmluvy v znení jej dodatku, súd prvej vysvetlil, z akého dôvodu nemohol akceptovať
právny názor najvyššieho súdu, v dôsledku ktorého by mal znovu posudzovať otázku platnosti či
neplatnostipredmetnejnájomnejzmluvyadodatku.Uviedol,žedovolacísúdvčasesvojhorozhodovanianedisponoval, nebol mu predložený spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/191/1996, a teda,
nebol si vedomý toho, že o platnosti či neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy a jej dodatku už bolo
právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 16C/191/1996 – 167 zo

dňa 20. júna 2001, v ktorom súd žalobu žalobcu Slovenský zväz chovateľov proti žalovanému A. B. vo
veci o určenie neplatnosti práve Nájomnej zmluvy č. 28 a vypratania nehnuteľnosti zamietol, rozsudok
okresného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. februára 2002
č. k. 17Co/2422/01-203 a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 10. októbra 2002 sp.
zn. 2Cdo 74/2002 dovolanie žalobcu voči rozsudku krajského súdu odmietol. Rozhodnutia súdu prvej

inštancie a odvolacieho súdu uvedené vyššie, považoval súd prvej inštancie za prekážku res iudicata
ohľadne posudzovania otázky platnosti nájomnej zmluvy a dodatku, je týmito rozhodnutiami viazaný,
a teda už o tejto otázke v tomto konaní nie je oprávnený rozhodovať (viď body 40. až 44. dôvodov
napadnutého rozsudku.

22. Okresný súd na základe uvedeného potom správne posúdil právne aj samotné právne dôvody

nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti žalovaným (viď body 47. až 55. odvolaním
napadnutého rozsudku). Okresný súd správne považoval spornú nehnuteľnosť za samostatnú stavbu,
vlastníctvo ku ktorej nadobudol žalovaný originárnym spôsobom – stavbou. Žalovaný bol v stavebnom
konaní stavebníkom, v jeho prospech bolo v konaní vydané stavebné aj kolaudačné rozhodnutie, aj
rozhodnutie o pridelení súpisného čísla k predmetnej nehnuteľnosti a v jeho prospech bolo zapísané

aj jeho vlastnícke právo v katastri nehnuteľností. Súd v konaní zistil, že žalovaný financoval stavbu
z vlastných prostriedkov, podieľal sa na nej vlastnou prácou a stavbu vykonal v úmysle mať ju pre seba.
Strany konania sa zmluvne dohodli, že žalovaný, hoci stavebník nenadobudne k zrealizovanej prístavbe
vlastníckeprávo,ažetútovýstavbuprístavbyzrealizujevýlučneprežalobcu,ktorýsamápojejzhotovení
stať aj jej vlastníkom. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že uvedená

situácia by mohla nastať výlučne v prípade, ak by realizovaná prístavba bola súčasťou veci, t. j. hlavnej
budovy č. XXX, kedy by ako súčasť tejto veci znášala jej osud aj z pohľadu nadobudnutia vlastníckeho
práva. Vedomosť žalovaného o nenadobudnutí ním žiadneho vlastníckeho práva k stavbe sa tak
v zmysle zmluvných dojednaní týkala len a výlučne pôvodnej nehnuteľnosti a vykonanej rekonštrukcie
práve na nej, ako na predmete nájmu. Okresný súd správne v konaní prihliadol aj na tú skutočnosť, že

žalobca v stavebnom konaní počas výstavby nevzniesol žiadne námietky, nespochybnil ani kolaudačné
rozhodnutie.

23. Okresný súd v súdenej veci riadne zistil skutkový stav veci, z ktorého vyvodil aj správne právne
závery, rozsudok okresného súdu je riadne odôvodnený tak, aby bol jasný a zrozumiteľný tak pre

odbornú, ako aj laickú verejnosť. Okresný súd sa v konaní vysporiadal so všetkými podstatnými
námietkami a tvrdeniami strán sporu, jeho rozhodnutie je koherentné a konzistentné, odôvodnené
v súlade s pravidlami formálnej logiky a v súlade s požiadavkami vyžadovanými na riadne odôvodnenie
rozsudku v súlade s § 220 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil, a to aj
vo výrokoch o náhrade trov konania ako výrokoch závislých od rozhodnutia vo veci samej (§ 367 ods.

2 CSP), a teda potvrdil ho aj v odvolaním napadnutom výroku.

24. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto odvolací súd uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu v súlade s ust. § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorých ustanovení o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1) a o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (2).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.