Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/178/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722203288
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5722203288.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu BFF
Central Europe s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414
315, zast. LEAGLE s. r. o., so sídlom Kuzmányho 3997, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 856 509 proti
žalovanému Univerzitná nemocnica Martin, so sídlom Kollárova 4248/2, 036 56 Martin, IČO: 00 365 327

o zaplatenie sumy 1.287.401,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného
súdu Martin sp. zn. 18Cb/51/2022-357 zo dňa 23. augusta 2023 v znení opravného uznesenia sp. zn.
18Cb/51/2022-379 zo dňa 4. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/51/2022-357 zo dňa 23. augusta 2023 v spojení
s opravným uznesením sp. zn. 18Cb/51/2022-379 zo dňa 4. septembra 2023 z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete žalobu zamietol. V druhej výrokovej
vete priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 1.287.401,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17.776,72 Eur a s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 1.287.401,57 Eur od 24.09.2022 do zaplatenia a paušálnej náhrady

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 5.680,- Eur. Svoj nárok odôvodnil tým, že
ako podnikateľský subjekt poskytujúci rôzne finančné služby vystavil dňa 04.07.2022 podľa § 303
a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) v prospech obchodnej spoločnosti MEDICAL GROUP
Sk a. s., IČO: 31 708 030 (ďalej aj „MEDICAL GROUP“ alebo „veriteľ“) ručiteľské vyhlásenie,
v ktorom sa ako ručiteľ zaručil uvedenému veriteľovi plniť za žalovaného (ďalej aj „dlžník“) jeho splatné
peňažné pohľadávky voči veriteľovi, ak ich nesplnil dlžník, až do výšky istiny v sume 1.570.000,- Eur

a v súhrnnej výšky 75.000,- Eur úrokov z omeškania v lehote trvania ručenia 12 mesiacov odo dňa
jeho vystavenia, t.j. najneskôr do 04.07.2023. Účelom ručiteľského vyhlásenia bol záväzok žalobcu ako
poskytovateľa finančných služieb vo forme ručenia poskytnúť veriteľovi finančné zabezpečenie plnenia
splatných finančných záväzkov žalovaného (dlžníka) ako objednávateľa a odberateľa zdravotníckych
materiálov, tovarov a služieb dodaných mu veriteľom. Za dodaný tovar vystavil veriteľ žalovanému
ako dlžníkovi faktúry za dodávku tovaru a služieb so splatnosťou od 31.08.2021 do 28.06.2022, ktoré

žalovaným uhradené neboli. Veriteľ po vystavení ručiteľského vyhlásenia vyzval žalovaného písomne
dňa 04.07.2022 na plnenie splatných záväzkov zo 142 faktúr vo výške 1.287.401,57 Eur špecifikovaných
v prílohe výzvy do 5 dní od jej doručenia s upozornením, že ak v tejto lehote žalovaný dlžnú sumu
neuhradí, uplatní si veriteľ svoje práva voči žalobcovi ako ručiteľovi na základe ručiteľského vyhlásenia.
Žalovaný ako dlžník v určenej lehote, ktorá uplynula 15.07.2022 uvedené záväzky neuhradil ani v časti.
Veriteľ preto vyzval dňa 19.07.2022 žalobcu ako ručiteľa na zaplatenie dlžnej sumy z titulu ručenia.

Žalobca listom zo dňa 20.07.2022, doručeným žalovanému 21.07.2022, oznámil žalovanému ako
dlžníkovi uplatnenie nároku veriteľa voči žalobcovi ako ručiteľovi so špecifikáciou splatných záväzkov.Zároveň ho vyzval v lehote 7 pracovných dní na oznámenie námietok, ktoré by mohol uplatniť
voči veriteľovi proti plneniu záväzkov žalovaného, inak právo námietok podľa § 309 ObZ zanikne.
Žiadne námietky v určenej lehote žalovaný neoznámil. Žalobca ako ručiteľ splnil dňa 29.07.2022 svoj

ručiteľskýzáväzokveriteľoviprevodomfinančnýchprostriedkovvovýškesplatnejistinyzáväzkovvsume
1.287.401,57 Eur. Žalobca preto podľa § 308 ObZ nadobudol dňa 29.07.2022 voči žalovanému práva
veriteľa na zaplatenie peňažnej sumy vo výške uhradenej istiny 1.287.401,57 Eur a stal sa osobou
oprávnenou na vymáhanie tejto sumy, vrátane príslušenstva od 30.07.2022 do zaplatenia. Žalobca
oznámil listom zo dňa 01.08.2022 žalovanému splnenie ručiteľského záväzku voči veriteľovi, pričom

žalovaný žiadnu sumu žalobcovi neuhradil. Žalobca si preto v tomto konaní uplatnil istinu 1.287.401,57
Eur na základe 142 faktúr tvoriacich základ nároku žalobcu, ako aj vyčíslený úrok ku dňu 23.09.2022
v sume 17.776,72 Eur a 9 % úrok z istiny 1.287.401,57 Eur od 24.09.2022 do zaplatenia, vrátane
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
3. Vzhľadom na námietky žalovaného žalobca v priebehu konania poukázal na to, že žalovaný
nenamieta existenciu, právny základ a výšku žalobou uplatneného nároku a ani to, že pohľadávky sú po

lehote splatnosti, neboli žalovaným uhradené a nezanikli ani z časti, t.j. nenamieta právny základ a nárok
veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania z neuhradených pohľadávok. Pokiaľ žalovaný v priebehu
konania napádal platnosť ručiteľského vyhlásenia z dôvodu jeho neurčitosti, žalobca namietal, že
sa jedná len o všeobecné námietky, ktoré považuje za účelové, nepodložené a nesprávne. Tvrdil,
že sú splnené podmienky pre platnosť formy a obsahu ručiteľského vyhlásenia podľa § 303 nasl.

ObZ, boli splnené podmienky vzniku záväzku z ručenia na základe ručiteľského vyhlásenia, a to
existencia alebo vznik hlavného záväzku zabezpečovaného ručením, záväzkové vzťahy žalovaného
ako dlžníka vo vzťahu k veriteľovi vznikli a trvali v čase plnenia žalobcu ako ručiteľa, dlžník veriteľovi
svoje záväzky nesplnil, bola dodržaná písomná forma ručiteľského vyhlásenia a zákon umožňuje
ručením zabezpečiť akýkoľvek existujúci záväzok a tiež vzniknutý v budúcnosti. Na vznik ručiteľského

záväzku sa nevyžaduje súhlas dlžníka, účastník vzťahu založeného ručiteľským vyhlásením bol žalobca
a nie žalovaný ako dlžník. Veriteľ formu, rozsah a spôsob plnenia z ručenia akceptoval bez výhrad.
Identifikácia, t. j. určenie zabezpečovaných záväzkov z titulu ručenia v ručiteľskom vyhlásení veriteľ
akceptoval odkazom na subjekt dlžníka, obchodné zmluvy s dlžníkom ako právny dôvod záväzkov,
čas trvania ručenia, maximálnu výšku istiny, t. j. súhrnný peňažný limit a poukazoval aj na zmluvu

o poskytovaní finančných služieb uzavretú medzi žalobcom a veriteľom č. R/08/2020 zo dňa 01.07.2022.
Veriteľ sám identifikoval splatné peňažné záväzky voči dlžníkovi zabezpečené ručením, a to vo forme
zoznamu faktúr ako písomnej prílohy k písomnej výzve na plnenie dlžníkovi zo dňa 04.07.2022, resp.
vo forme prílohy (zoznam faktúr) k písomnej výzve na plnenie pri uplatnení záväzku z ručenia zo dňa
19.07.2022 voči žalobcovi ako ručiteľovi. Podľa žalobcu námietka určitosti ručiteľského vyhlásenia

patrila v čase do plnenia ručenia len veriteľovi, resp. ručiteľovi v spore ako účastníkom ručiteľského
vzťahu. Žalobca poukazoval na rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Cb/95/2002 zo
dňa 03.11.2022, sp. zn. 31Cb/74/2021-432 zo dňa 21.09.2022, ktoré sa vysporiadali s obdobnými
námietkami žalovaných k neurčitosti ručiteľského vyhlásenia zhodného s ručiteľským vyhlásením v
prejednávanej veci a tieto námietky vyhodnotili ako nedôvodné a neprípustné z dôvodu dostatočného

určenia pre ich adresátov – veriteľov, pričom dlžníkovi takáto námietka neprináleží. Žalovaný sa
dozvedel o budúcom plnení žalobcom ako ručiteľom na základe písomnej výzvy veriteľa zo dňa
04.07.2022, ktorej prílohou bola špecifikácia konkrétnych záväzkov v podobe zoznamu dodávateľsko-
odberateľskýchfaktúrzatovaryaslužbydodanéžalovanémuveriteľom.Tietozáväzkyboliidentifikované
aj v oznámení žalobcu voči žalovanému o uplatnení nárokov z ručenia zo dňa 20.07.2022. Žalobca

úhradou záväzkov žalovaného z titulu ručenia vstúpil do práv a povinností pôvodného veriteľa podľa
§ 308 ObZ, pričom postavenie žalovaného ako dlžníka nie je neisté a preto nie je dôvod na
skúmanie právneho postavenia žalobcu ako veriteľa. Žalovaný nepreukázal naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti právneho úkonu ručiteľského vyhlásenia. K námietkam omeškania žalovaného
žalobca zdôrazňoval aplikáciu Obchodného zákonníka s vylúčením aplikácie Občianskeho zákonníka.

K námietke žalovaného k potvrdeniu veriteľa o prijatí plnenia z ručenia zo dňa 06.09.2022 uviedol, že
toto bolo za veriteľa vystavené finančným riaditeľom, ktorého pracovné zaradenie spĺňa požiadavku
na tento úkon. Námietky voči uplatneniu paušálnej náhrady nákladov považoval žalobca za účelové
a poukazoval na judikatúru ESD, rozhodnutia Okresného súdu Martin a Krajského súdu v Žiline.
4. K tvrdeniu žalovaného o simulácii právneho úkonu žalobca uviedol, že argumenty žalovaného

neumožňujú prijať záver o neplatnosti ručiteľského vyhlásenia z tohto dôvodu, pričom nebola vôľa
ani na strane veriteľa, ani na strane žalobcu simulovať právny úkon ručenia. K námietke žalovaného
o poskytnutí finančných služieb za odplatu žalobca uviedol, že táto argumentácia nemá nič spoločnés obsahom ručiteľského záväzku, pretože zaplatenie určitej sumy za poskytnutie ručiteľského záväzku
nemá vplyv na platnosť ručiteľského vyhlásenia.
5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd na základe návrhu žalobcu na

pojednávaní dňa 22.03.2023 pripustil uznesením č.k. 18Cb/51/2022-276 zo dňa 21.04.2023 zmenu
žaloby tak, že v prípade spornosti platnosti ručiteľského vyhlásenia si žalobca uplatňuje nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia pri aplikácii § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), rovnako §
454 OZ. Na pojednávaní dňa 03.08.2023 okresný súd opätovne pripustil zmenu žaloby nároku žalobcu
uplatneného eventuálne ako bezdôvodné obohatenie tak, že eventuálny nárok z titulu bezdôvodného

obohatenia znie: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 1.287.401,57 Eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.287.401,57 Eur od 04.08.2022 do zaplatenia a zaplatiť
žalobcovi peňažnú sumu vo výške 5.680,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“
6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný namietal neurčitosť ručiteľského
vyhlásenia. Určitosť zabezpečeného záväzku je treba vykladať tak, že ide o jeho kvalifikáciu takým
spôsobom, aby nebol zameniteľný s iným. Z ručiteľského vyhlásenia musí byť zrejmé o aký záväzok

ide, teda ktorý má byť zabezpečený ručením. Dôležitá je identifikácia z hľadiska obsahu a rozsahu,
ale aj právneho dôvodu (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/74/2022, rozsudok
NS ČR 32Cdo/83/2013, sp. zn. 32Cdo/3867/2009). Predmetné ručiteľské vyhlásenie však nevymedzuje
zabezpečované záväzky určitým spôsobom, nie je z neho zrejmé, či sa týka len už existujúcich, t. j.
minulých záväzkov, alebo aj záväzkov, ktoré vzniknú v budúcnosti. Neuvádza jednoznačne ani právny

dôvod vzniku zabezpečovacích záväzkov, ktoré nie sú vymedzené nezameniteľným spôsobom, naopak,
jednotlivé záväzky, ktoré pod toto ručiteľské vyhlásenie spadajú, je možné ľubovoľne meniť. Namietal,
že v ručiteľskom vyhlásení sa odkazuje na Zmluvu o poskytovaní finančných služieb č. R/08/2002 zo dňa
01.07.2022,podľaktorejsamalopriplneníručiteľskéhovyhláseniapostupovať.Namietalposkytnutých7
pracovných dní na uplatnenie námietok, keďže oznámenie mu bolo doručené dňa 21.07.2022 a žalobca

plnil pôvodnému veriteľovi už dňa 29.07.2022, t. j. pred uplynutím 7 pracovných dní na oznámenie
námietok.Namietalvzmysle§308ObZ,žeručiteľmánároknaúrokyzomeškaniaodmomentu,vktorom
plnenie z dôvodu ručenia veriteľovi poskytol, najskôr však od momentu oznámenia tejto skutočnosti
pôvodným veriteľom žalovanému ako dlžníkovi. Ak nie je preukázané plnenie z ručenia, žalovaný ako
dlžník sa nemohol dostať do omeškania. Plnením z ručenia dochádza k zákonnej cesii pohľadávky

pôvodného veriteľa na ručiteľa v tom rozsahu, v akom došlo k úhrade a preto by sa mala aplikovať
úprava § 526 Obchodného zákonníka (správne malo byť uvedené „Občianskeho zákonníka“). Namietal,
že potvrdenie o prijatí plnenia na základe ručenia zo dňa 06.09.2022 vystaveného veriteľom nebolo
vystavené štatutárnym orgánom tejto obchodnej spoločnosti. Namietal výšku uplatnených paušálnych
náhrad za 142 faktúr po 40,- Eur s odkazom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/7/

EÚ zo 16.02.2011 a požadovanú sumu 5.680,- Eur nie je možné považovať za spravodlivú náhradu
nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ObZ.
7. Žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia súdov podľa ktorých, ak veriteľ vymáhal viaceré
pohľadávky prostredníctvom jedného konania, nie je na mieste, aby znášal dlžník náhradu
nákladov vynásobených počtom pohľadávok. K uplatnenému eventuálnemu nároku žalobcu z titulu

bezdôvodného obohatenia uviedol, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu,
keďže nie sú naplnené znaky bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 a § 454 OZ medzi žalobcom
a žalovaným. K žalobcom predloženým rozhodnutiam okresného súdu uviedol, že v zmysle § 193
CSP tieto nie je možné považovať za judikatúru. K predloženej Zmluve o poskytovaní finančných
služieb č. R/08/2022 zo dňa 01.07.2022 poukázal na jej čl. IV. bod 1, podľa ktorého mal pôvodný

veriteľ uhradiť žalobcovi ako poskytovateľovi finančných služieb odplatu za poskytnutie finančnej služby
v percentuálnej sadzbe z celkovej sumy istiny a úrokov z omeškania, ktoré žalobca ako poskytovateľ
a ako ručiteľ uhradí klientovi za dlžníka a ktorá bude splatná v deň poskytnutia plnenia klientovi z titulu
ručenia. V ručiteľskom vyhlásení bolo uvedené, že ručiteľ mal poskytnúť veriteľovi plnenie za súčasného
splnenia všetkých podmienok podľa bodu 3.3. Zmluvy o poskytovaní finančných služieb č. R/08/2022

zo dňa 01.07.2022 (ďalej „Zmluva o poskytovaní finančných služieb“). Podľa žalovaného sa preto
nejedná o ručenie podľa § 303 a nasl. ObZ, ale ide o iný zastretý právny úkon, ktorého predmetom
bolo poskytnutie finančných služieb žalobcom pre spoločnosť MEDICAL GROUP Sk a. s., za ktorú
bola následne žalobcovi podľa čl. IV. bod 1 poskytnutá veriteľom odplata. Podľa žalovaného simulácia
predstavuje rozpor, nezhodu medzi vôľou a jej prejavom. Simulovaný právny úkon môže trpieť vadami

vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo aj vadami prejavu (nebol urobený určite a zrozumiteľne).
Ak u simulovaného konania absentuje vážnosť vôle, takýto simulovaný úkon je neplatný podľa § 37 ods.
1 OZ a súd musí na takúto absolútnu neplatnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Ak simulované konanie
vo svojej pohnútke slúži k zastretiu iného právneho úkonu, jedná sa o disimulované konanie. Ak má byťprávnym úkonom zastretý iný právny úkon, platí tento úkon, ak zodpovedá vôli subjektov a sú splnené
aj ostatné náležitosti požadované zákonom na jeho platnosť podľa § 41a ods. 2 OZ (rozhodnutie NS
SR sp. zn. 7Cdo/12/2012). Ručenie preto považuje za absolútne neplatný právny úkon a žalobca nie je

aktívne legitimovaný ani vo vzťahu k prípadnému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže
žalobca nebol subjektom na úkor ktorého sa mal žalovaný akýmkoľvek spôsobom obohatiť.
8. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca, označený ako ručiteľ v listine zo
dňa 04.07.2022 označenej: „Ručiteľské vyhlásenie podľa ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka v
platnom znení“ (ďalej „ručiteľské vyhlásenie“) , vyhlásil spoločnosti MEDICAL GROUP Sk a. s., IČO: 31

708 030, označenej ako veriteľ, že veriteľa uspokojí, ak mu dlžník nesplní záväzky dlžníka – žalovaného
voči veriteľovi, „vzniknuté medzi dlžníkom a veriteľom na základe dodania tovaru a služieb veriteľom
dlžníkovi do súhrnnej výšky 1.570.000,- Eur istiny a do súhrnnej výšky 75.000,- Eur úrokov z omeškania
za nasledovných podmienok:
- Doba, počas ktorej toto ručenie trvá, je 12 mesiacov odo dňa jeho vystavenia.
- Vo vzťahu k vyššie špecifikovaným záväzkom dlžníka preberá ručiteľ týmto ručiteľským vyhlásením

ručenie do súhrnnej výšky 1.570.000 Eur istiny a do súhrnnej výšky 75.000,- Eur úrokov z omeškania,
táto suma teda bude predstavovať limit súhrnného plnenia, ktoré je ručiteľ povinný poskytnúť veriteľovi
za dlžníka počas trvania doby tohto ručenia, pričom táto suma sa bude postupne počas trvania doby
tohto ručenia znižovať o každé plnenie, ktoré ručiteľ za dlžníka poskytne veriteľovi, čím bude dochádzať
k znižovaniu rozsahu záväzkov, za ktoré sa ručiteľ týmto ručiteľským vyhlásením zaručuje, pričom,

ak ručiteľ poskytne za dlžníka veriteľovi počas trvania doby tohto ručenia plnenie v súhrnnej výške
1.570.000 Eur istiny a do súhrnnej výšky 75.000,- Eur úrokov z omeškania, jeho ručenie podľa tohto
ručiteľského vyhlásenia automaticky zaniká.
- Ručiteľ poskytne veriteľovi plnenie záväzkov dlžníka, za ktoré sa týmto ručiteľským vyhlásením zaručil
a ktoré dlžník veriteľovi nesplnil na základe písomnej výzvy veriteľa, doručenej ručiteľovi, pričom ručiteľ

poskytne veriteľovi toto plnenie do 14 dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie a súčasného splnenia
všetkých podmienok podľa bodu 3.3 Zmluvy o poskytovaní finančných služieb č. R08/2022 zo dňa
01.07.2022.“
9. Okresný súd ďalej pri zistení skutkového stavu poukázal na výzvu veriteľa MEDICAL GROUP Sk a.
s. zo dňa 04.07.2022, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1.287.401,57 Eur do 5 pracovných

dní od jej doručenia s upozornením, že ak nebude v uvedenej lehote táto pohľadávka uhradená,
vyzve na úhradu žalobcu ako ručiteľa na základe ručiteľského vyhlásenia podľa § 303 a nasl. ObZ
zo dňa 04.07.2022. Veriteľ pripojil k výzve zoznam faktúr žalovaného pod poradovým číslom 1 – 142
v neuhradenej sume 1.287.401,57 Eur.
10. Okresný súd ďalej poukázal na list MEDICAL GROUP Sk zo dňa 19.07.2022, ktorým vyzval žalobcu

na plnenie záväzku z ručenia v celkovej výške istiny 1.287.401,57 Eur, pričom jeho prílohou bol totožný
zoznam faktúr pod por. č. 1 – 142 ako vo výzve veriteľa zo dňa zo dňa 04.07.2022 adresovaný
žalovanému.
11. Okresný súd zistil, že žalobca listom zo dňa 20.07.2022 oznámil žalovanému, ktorý ho prevzal dňa
21.07.2012, uplatnenie nárokov z ručenia a požiadal ho o písomného oznámenie prípadných námietok

do 7 pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Prílohou oznámenia bol zoznam rovnakých faktúr, ako bol
doručený žalobcovi od MEDICAL GROUP Sk a. s.
12. Z výpisu z účtu žalobcu okresný súd zistil, že dňa 29.07.2022 žalobca realizoval platobný príkaz na
úhradu sumy 1.774.311,44 Eur na účet MEDICAL GROUP Sk.
13. Okresný súd ďalej poukázal na list žalobcu zo dňa 01.08.2022, ktorým žalovanému oznámil, že

ako ručiteľ dňa 29.07.2022 zaplatil spoločnosti MEDICAL GROUP Sk za žalovaného pohľadávky v
celkovej výške 1.287.401,57 Eur, stal sa novým veriteľom žalovaného z pohľadávok v celkovej výške
1.287.401,57 Eur a žiadal ich úhradu v lehote 5 dní. Prílohou tohto oznámenia bol opätovne zoznam
faktúr s vyčíslenou sumou 1.287.401,57 Eur.
14. Okresný súd ďalej poukázal na potvrdenie od MEDICAL GROUP Sk zo dňa 06.09.2022v ktorom

potvrdil, že žalobca ako ručiteľ na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 04.07.2022 poskytol veriteľovi
dňa 29.07.2022 plnenie vo výške istiny 1.287.401,57 Eur, ktoré za veriteľa podpísal A. B. C., finančný
riaditeľ MEDICAL GROUP Sk a. s. Prílohou tohto potvrdenia bol zoznam faktúr uvedených vyššie.
15. Okresný súd poukázala ďalej na to, že žalobca pripojil aj ďalšie potvrdenie zo dňa 06.09.2022 od
MEDICAL GROUP Sk o prijatí plnenia od žalobcu podpísané štatutárnymi zástupcami tohto veriteľa.

16. Okresný súd pri zisťovaní skutkového stavu poukázal na obsah Zmluvy o poskytovaní finančných
služieb č. R/08/2022 zo dňa 1.7.2022 (ďalej aj „Zmluva“) uzavretej medzi žalobcom ako poskytovateľom
a spoločnosťou MEDICAL GROUP Sk a. s. ako klientom. Podľa čl. I. bod 1.4., predmetom zmluvy je
záväzok poskytovateľa poskytovať klientovi finančné služby, podrobne špecifikované v ust. čl. II. a III.tejto zmluvy, za predpokladu splnenia všetkých zmluvou stanovených podmienok zo strany klienta a
záväzok klienta zaplatiť odplatu a prípadné iné finančné nároky poskytovateľa za poskytnutie týchto
služieb, podrobne špecifikované v ust. čl. IV., V. a VI. tejto zmluvy. Okresný súd poukázal na čl. II. bod

2.3.1, bod 2.3.2, čl. II. bod 2.5, čl. III. bod 3.2., čl. III. bod 3.4., čl. III. bod 3.9., bod 3.10. Uviedol, že
podľa čl. IV. bod 4.1. sa klient zaväzuje zaplatiť poskytovateľovi odplatu za poskytnutie finančnej služby
podľa tejto zmluvy vo výške ... % z celkovej čiastky istiny a vo výške .... % z celkovej čiastky úrokov
z omeškania, ktoré poskytovateľ ako ručiteľ uhradí klientovi za dlžníka, spolu s príslušnou DPH bude
splatná v deň poskytnutia plnenia klientov z titulu ručenia.

17. Okresný súd poukázal aj na žalobcom pripojené ručiteľské vyhlásenia, ktoré ako ručiteľ podpísal vo
vzťahu k rovnakému veriteľovi aj za iných dlžníkov.
18. Na základe zisteného skutkového stavu sa okresný súd zaoberal námietkou žalovaného o neurčitosti
záväzkov, na ktoré sa ručiteľské vyhlásenie vzťahuje. Poukázal na ustanovenie § 303 ObZ, ktoré
vyžaduje dodržať obsahovú stránku ručiteľského vyhlásenia aj čo do záväzku uspokojiť veriteľa
v prípade nesplnenia určitého záväzku dlžníkom. Zdôraznil kogentnosť tejto úpravy podľa § 263 ObZ.

Podľa okresného súdu bolo dôvodné prihliadať aj na skutočnosť, že medzi veriteľom a žalovaným
je veľa dodávateľsko-odberateľských vzťahov, za ktoré veriteľ vystavil súbor faktúr aj nad rámec
tých, ktoré sú predmetom žaloby, čo sporné nebolo. Okresný súd vyhodnotil, že identifikácia záväzku
v ručiteľskom vyhlásení pojmom „na základe dodania tovaru a služieb veriteľom dlžníkovi, do súhrnnej
výšky 1.570.000,- Eur istiny a do súhrnnej výšky 75.000,- Eur úrokov z omeškania“, je veľmi všeobecná

a neurčitá. Takáto identifikácia záväzkov ich umožňuje ľubovoľne meniť. Z ručiteľského vyhlásenia
nie je ani zrejmé, za aký tovar a za aké služby prípadne majú vzniknúť záväzky žalovaného voči
veriteľovi. Aj keď žalobca pripojil zoznam faktúr, na ktoré na základe ručiteľského vyhlásenia ako
ručiteľ plnil, avšak tieto podľa okresného súdu nebolo možné na základe ručiteľskej listiny ustáliť, či
skutočne na tieto záväzky sa ručiteľ zaviazal ich za žalovaného splniť v prípade, že ich nesplní sám

žalovaný. Podľa okresného súdu je dôležitá presná identifikácia záväzku, keď toto ustanovenie používa
pojem „určitý“ záväzok. Z ručiteľského vyhlásenia musí byť zjavné, o aký konkrétny – určitý záväzok
ide, je preto dôležitá presná identifikácia z hľadiska jeho obsahu, rozsahu a právneho dôvodu. Podľa
okresného súdu ručiteľské vyhlásenie takéto kritérium nenapĺňa. Neodkazuje ani na zmluvu alebo inú
listinu, v ktorej je záväzok jednoznačne identifikovaný. Nie je možné určiť, ktorý konkrétny záväzok,

z ktorého konkrétneho zmluvného vzťahu, za aký dodaný tovar, prípadne poskytnutú službu za obdobie
12 mesiacov odo dňa vystavenia ručiteľského vyhlásenia sa žalobca zaviazal ako ručiteľ plniť za
žalovaného ako dlžníka veriteľovi v prípade, že žalovaný svoj záväzok nesplní. Námietku žalovaného
o neurčitosti zabezpečovaného záväzku teda považoval za účinné popretie uplatneného nároku, ktorú
vymedzil žalovaný tým, že určitosť zabezpečovaného záväzku je potrebné identifikovať tak, aby tento

záväzok nebol zameniteľný s iným.
19. Okresný súd poukázal aj na to, že na základe požiadavky ustanovenia § 303 ObZ vyžadujúceho
písomnú formu ručiteľského záväzku bolo potrebné vychádzať z obsahu tejto listiny, na ktorej bol právny
úkonzachytenýanestačí,žeúčastníkomprávnehoúkonu,t.j. veriteľoviažalobcovibolojasné,čojejeho
predmetom a aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je spoznateľné z textu listiny. Určitosť písomného

prejavu podľa okresného súdu je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať
dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Podľa okresného súdu nie je možná ani
aplikácia ustanovenia § 35 ods. 2 OZ, pretože ani výkladom podľa tohto ustanovenia nemožno dopĺňať
to, čo v príslušnej listine obsiahnuté nie je. Interpretácia právneho úkonu nemôže nahradzovať už
vykonaný prejav vôle. Podľa súdnej judikatúry pri písomných právnych úkonoch, ktoré sú pri nedodržaní

tejto formy neplatné podľa § 40 ods. 1 OZ, musí byť z písomného znenia každému zrejmé, čo je
ich predmetom, pričom predmet úkonu musí byť objektívne spoznateľný a označený nezameniteľným
spôsobom. Dôsledkom neurčitosti právneho úkonu je jeho absolútna neplatnosť podľa § 37 ods. 1
OZ. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie prejavu vôle po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak
nejednoznačné a tým je neurčitý aj vecný obsah a túto neurčitosť nebolo možné odstrániť a preklenúť ani

výkladom právneho úkonu podľa § 35 OZ a preto nebolo možné aplikovať ani ustanovenia § 266 ObZ.
20. Okresný súd reagoval aj na námietky žalobcu poukazovaním na rozhodnutia súdov označených
žalobcom, ktoré na základe ručiteľskej listiny s rovnakým obsahom ako v prejednávanej veci, vyhodnotili
tento úkon ako platný z hľadiska jeho určitosti. Okresný súd poukázal na § 193 CSP, pokiaľ sa jednalo
o rozhodnutia okresných alebo krajských súdov. Pokiaľ žalobca namietal zásadu právnej istoty vo

vzťahu k predkladaným rozhodnutiam podľa čl. 2 ods. 2 CSP, okresný súd odkázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo 14.05.2014 sp. zn. 7Cdo/136/2013, podľa ktorého favorizácia inej právoplatne
skončenej veci nemá v podmienkach SR všeobecnú (precedenčnú) záväznosť a nemá v nepublikovanej
podobe Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR ani faktickú záväznosť pre iné podobné prípadyprejednávané súdmi. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/6/2017, podľa ktorého ustálená
rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach
najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR.

Do takéhoto pojmu je možné zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných
rozhodnutiach alebo aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ neskôr vydané
(nepublikované) rozhodnutia NS SR názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne
tieto názory akceptovali a na ne nadviazali. Odkázal tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/129/2017,
podľa ktorého do pojmu „ustálená a rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ sa zahrňujú aj rozhodnutia

Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora EÚ. Ak teda okresný
súd nevychádzal z rozhodnutí okresných, prípadne krajských súdov, nemožno toto vyhodnotiť ako
skutočnosť, že by sa súd pri riešení problematiky neplatnosti ručiteľskej listiny pre nedostatok určitosti
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Okresný súd poukázal na to, že
žalobca ani neargumentoval, že by ním označené súdne rozhodnutia posudzovali neplatnosť právneho
úkonu aj podľa § 41a OZ.

21. Okresný súd uviedol, že žalobca ako poskytovateľ uzavrel s veriteľom žalovaného MEDICAL
GROUPSka.s.dňa01.07.2022nepomenovanúzmluvupodľa§269ods.2ObZ–Zmluvuoposkytovaní
finančných služieb (Zmluva). V nej sa dohodli, že žalobca ako poskytovateľ poskytne klientovi, t. j.
veriteľovi, v súlade s touto zmluvou finančné zmluvy podľa čl. II bod 2.3.1 a bod 2.3.2. Žalobca sa
zaviazal podľa čl. II. bod 2.5 vystaviť pre klienta ručiteľské vyhlásenie podľa podmienok Zmluvy v znení,

ktoré tvorí prílohu č. 2 v súlade s postupom podľa čl. III. bod 3.1.
22. Podľa okresného súdu v súvislosti s vystaveným ručiteľským vyhlásením žalobcu ako poskytovateľa
finančnej služby podľa Zmluvy o poskytovaní finančných služieb, bolo podstatné vychádzať pri
vyhodnocovaní platnosti ručiteľského vyhlásenia aj vo vzťahu k obsahu Zmluvy, keďže samotné
ručiteľské vyhlásenie na Zmluvu odkazuje. Podľa ručiteľského vyhlásenia mal žalobca ako ručiteľ

povinnosť poskytnúť plnenie do 14 dní od doručenia výzvy na plnenie „a súčasného splnenia všetkých
podmienok podľa bodu 3.3 Zmluvy o poskytovaní finančných služieb č. R/08/2022 zo dňa 01.07.2022“.
V zmysle čl. II. bod 2.5 žalobca mal vystaviť ručiteľské vyhlásenie podľa podmienok Zmluvy a bolo
potrebné vychádzať aj z čl. II. bod 3.2 Zmluvy, podľa ktorého na základe ručiteľského vyhlásenia bude
žalobca ako poskytovateľ povinný plniť záväzky výlučne po kumulatívnom splnení tam dohodnutých

podmienok. Okresný súd poukázal na čl. III. bod 3.9, podľa ktorého nebol žalobca povinný poskytnúť
plnenie podľa zmluvy pri nedodržaní stanovených podmienok v zmluve, t.j. v zmysle čl. III. bod 3.10
ani v prípade existencie nesplneného záväzku klienta voči žalobcovi podľa Zmluvy, pričom podľa čl. IV.
Zmluvy sa veriteľ zaviazal žalobcovi zaplatiť odplatu za poskytnutie finančnej služby (čl. IV. bod 4.1, 4.2).
23. Podľa okresného súdu bolo dôvodné zaoberať sa námietkou žalovaného, že ručiteľské vyhlásenie

nie je ručením podľa § 303 a nasl. ObZ, ale ide o iný zastretý právny úkon, ktorého predmetom bolo
poskytnutie finančných služieb žalobcom pre spoločnosť MEDICAL GROUP Sk a. s., za poskytnutie
ktorejvznikolžalobcovipodľačl.IV.bod1nároknaodplatu.PodľaokresnéhosúduZmluvaoposkytovaní
finančných služieb toto tvrdenie žalovaného preukazuje a preukazuje aj neplatnosť právneho úkonu
ručiteľského vyhlásenia, lebo toto zastiera iný právny úkon – lebo je len naplnením dohodnutej finančnej

služby podľa nepomenovanej zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 ObZ - Zmluvy o poskytnutí finančných
služieb. Podľa okresného súdu ručiteľským vyhlásením bol zastretý tento iný právny úkon, preto platí
tento iný úkon podľa § 41a ods. 2 OZ, t.j. Zmluva o poskytnutí finančných služieb. Dospel k záveru,
že nesporne ručiteľská listina zodpovedá vôli účastníkov tejto nepomenovanej zmluvy, je naplnením jej
obsahu, predmetu tejto zmluvy, dohodnutých finančných služieb za odplatu. Aj z uvedeného dôvodu

preto v súvislosti s ručiteľským vyhlásením ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods.
1 OZ, keď u simulovaného konania, v ktorom absentuje vážnosť vôle, sa tento simulovaný úkon
považuje za absolútne neplatný podľa citovaného ustanovenia. Pri posúdení nedostatku vôle na strane
zmluvných strán ručiteľského vyhlásenia bolo podstatné vychádzať z písomne uzavretej zmluvy medzi
žalobcom a MEDICAL GROUP Sk o poskytnutí finančných služieb, keď pre normotvorný proces

právneho úkonu je rozhodujúci prejav vôle a to, čo obsahuje prejav vôle, je aj obsahom zmluvy. Tento
obsah zmluvy bol záväzný s vyhodnotením absolútnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia, vychádzajúc
aj z obsahu Zmluvy o poskytovaní finančných služieb, keďže ručiteľské vyhlásenie na túto zmluvu
odkazuje. Neplatný úkon teda nemá za následok vznik ani zánik práv a povinností a preto nemohli nastať
účinky podľa § 308 ObZ.

24. Okresný súd vychádzal aj z účelu Zmluvy, ktorým bolo stanovenie podmienok, za ktorých bude
poskytovať žalobca klientovi, t. j. veriteľovi žalovaného, finančné služby špecifikované v čl. II. a III.
za predpokladu splnenia všetkých zmluvou stanovených podmienok a záväzok klienta, t. j. veriteľa
žalovaného, zaplatiť odplatu a prípadne iné finančné nároky žalobcovi za poskytnutie týchto služiebšpecifikované v čl. IV., V., VI. Zmluvy. Okresný súd považoval za dôvodné vychádzať z čl. IV. bod 4.1,
v ktorom bola dohodnutá odplata za poskytnutie finančnej služby percentuálnym vyjadrením z celkovej
istiny a úrokov, ktoré žalobca ako ručiteľ uhradí veriteľovi žalovaného za dlžníka. Poukázal na kogentné

znenie § 303 ObZ a dospel k záveru, že ručiteľské vyhlásenie je absolútne neplatným právnym úkonom
podľa § 39 OZ. Vychádzal z účelu ručenia podľa kogentného ustanovenia § 303 ObZ ako zaisťovacieho
inštitútu, v ktorom je upravený pomer medzi ručiteľom, osobou odlišnou od dlžníka a veriteľom, ktorého
obsahom je záväzok, že ak dlžník voči veriteľovi nesplní záväzok, uspokojí ho ručiteľ. Podľa okresného
súdu zákon nepodmieňuje poskytnutie ručenia za protihodnotu, teda za protiplnenie ručiteľovi od

veriteľa. Je potom irelevantné, že účastníci Zmluvy o poskytnutí služieb označili dohodnutú službu
pojmom „ručiteľské vyhlásenie“ podľa § 303 a nasl. ObZ, podstatné bolo vychádzať z dohodnutého
predmetu Zmluvy o finančných službách. Podľa okresného súdu je preto nedôvodný nárok žalobcu voči
žalovanému podľa § 308 ObZ, keďže žalobca nenadobudol voči žalovanému postavenie práva veriteľa.
25. Podľa okresného súdu pre uplatnenie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného na úkor žalobcu neboli naplnené zákonné predpoklady podľa § 451 a ani podľa § 454

OZ. Svoj záver odôvodnil tým, že žalobca vo vzťahu k svojmu klientovi, t. j. veriteľovi žalovaného,
plnil svoj zmluvný záväzok zo Zmluvy o poskytovaní finančných služieb dohodnutý v čl. II. bod 2.3,
čo bolo účelom Zmluvy a za poskytnutie tejto služby sa veriteľ žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť
odplatu. Žalobca teda nebol podľa čl. III. bod 3.9 a 3.10 povinný poskytnúť veriteľovi žalovaného plnenie
podľa tejto zmluvy, ak neboli dodržané jej podmienky, ani v prípade existencie nesplneného záväzku

žalovaného voči žalobcovi. Okresný súd potom nevyhodnotil plnenie žalobcu ako plnenie za žalovaného
a nebola dôvodná aplikácia § 454 OZ, lebo žalobca neplnil za žalovaného to, čo mal plniť sám žalovaný
a neboli naplnené ani predpoklady bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ. Nebolo preto dôvodné
preukazovať rozsah bezdôvodného obohatenia a nebol dôvodný ani nárok na úroky z omeškania
a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. O náhrade trov konania okresný súd

rozhodol podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému ako
úspešnej strane v spore v rozsahu 100 % voči žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania.
26. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V odvolaní namietal, že okresný súd vadne a účelne vyhodnotil
skutkový základ pre svoje rozhodnutie, nesprávne vyhodnotil obsah vykonaných listinných dôkazov,

nerešpektoval skutkový stav založený nespornými skutočnosťami, dospel k nesprávnym a neúplným
skutkovým zisteniam a vyhodnocoval len námietky žalovaného. Výsledkom takéhoto postupu boli
skutkové a právne vady napadnutého rozhodnutia, ktorým okresný súd žalobcovi nepriznal nárok na
plnenie ani z titulu postavenia veriteľa podľa § 308 ObZ a ani z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.
Popis skutkových okolností v napadnutom rozhodnutí považoval žalovaný za účelový, neúplný,

nesprávny, nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní. Niektoré právne skutočnosti okresný súd
vôbec neposudzoval, alebo ich vyhodnotil selektívne bez vzájomnej súvislosti, neprihliadol na okolnosti
prevzatia ručiteľského záväzku, ani k peňažnému plneniu žalobcu v prospech veriteľa. Ignoroval,
resp. nesprávne aplikoval výkladové pravidlá prejavu vôle, namietal hmotnoprávnu kvalifikáciu
neoprávnenosti nárokov z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí.

27. Okresný súd vyhodnocoval a potvrdil námietku žalovaného o absolútnej neplatnosti ručiteľského
vyhlásenia napriek tomu, že z titulu postavenia žalovaného ako dlžníkovi mu ex lege táto námietka
nepatrí. Potvrdil aj fabulačnú námietku žalovaného o neplatnosti právneho úkonu z dôvodu domnelej
simulácie právneho úkonu, ktorý však bližšie nijako neidentifikoval. Podľa žalobcu je napadnuté
rozhodnutie neúplné, nepresvedčivé, arbitrárne a nepreskúmateľné. V prípade právoplatného

zamietnutia žaloby sa žalovaný vystavuje ďalšiemu súdnemu konaniu zo strany veriteľa. Rozsudok preto
nijako skutkovo ani právne nevyriešil postavenie žalovaného ako dlžníka vo vzťahu k jeho splatným
peňažným pohľadávkam.
28.Žalobcapritomnamietalvpriebehukonania,žezmenouveriteľanažalobcunedošlokzmeneobsahu
záväzku ani právneho postavenia žalovaného ako dlžníka k svojim záväzkom a jeho právne postavenie

po splnení ručenia na základe ručiteľského vyhlásenia nebolo neisté. Žalovaný preto nemá a ani nemal
naliehavý záujem na určení neplatnosti tohto právneho úkonu. Napadnutý rozsudok len časovo odďaľuje
zákonnú vynútiteľnosť plnenia voči žalovanému. Napadnutý rozsudok považoval žalovaný za svojvoľný
a nespravodlivý.
29. Podľa žalovaného okresný súd pri spôsobe vykonávania a posudzovania dôkazov porušil základné

princípy civilného konania, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, a to porušenia
princípu právnej istoty, rovnosti účastníkov konania, práva na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami a porušeniu práva na riadne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, t. j. arbitrárnosť
a nepreskúmateľnosť.30. Žalovaný poukázal na zásadu právnej istoty podľa čl. 2 CSP s odkazom na viaceré rozhodnutia
Ústavného súdu SR (sp. zn. IV. ÚS 252/04, sp. zn. I. ÚS 51/2020) zaoberajúce sa arbitrárnosťou
a predvídateľnosťou súdnych rozhodnutí. Arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia žalobca videl v tom,

že napadnuté rozhodnutie nerešpektuje princípy právnej istoty, záväznosti a predvídateľnosti súdnych
rozhodnutí, porušuje právo žalobcu na presvedčivé odôvodnenie odklonu od právnych viet a rozhodnutí
najvyšších súdnych autorít a všeobecných súdov SR. Okresný súd svojvoľne a nezákonne pri
zisťovaní skutkového stavu veci opomenul skutkový stav založený nespornými skutočnosťami a pri
vyhodnoteníaposudzovanívýznamnejskutočnostiporušilprincíprovnostistránsporu.Žalobcanamietal

nedostatočné a neúplné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pričom v časti právnej kvalifikácie
z titulu bezdôvodného obohatenia je svojvoľné a nepreskúmateľné.
31. V odvolaní poukázal na svoje viaceré písomné vyjadrenia v priebehu prvostupňového konania,
v rámci ktorých preukazoval dôvodnosť uplatneného nároku na základe jeho postavenia ako nového
veriteľa k súboru peňažných pohľadávok z titulu zákonného vstupu, t. j. subrogácie do práv veriteľa
podľa § 308 ObZ a v ktorých poukázal na nesporné skutkové tvrdenia a právnu kvalifikáciu aj

s odkazom na závery z rozhodnutí všeobecných súdov (Okresného súdu Košice II, Krajského súdu
Košice a Okresného súdu Martin) posudzujúce takmer identické právne úkony ručiteľských vyhlásení
žalobcu,ktorébolivtýchtokonaniachvyhodnotenéakoplatnéaurčité.Poukázalajnasvojezdôvodnenie
alternatívne uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným na úkor
žalobcu. Z napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, že okresný súd sa pri posudzovaní veci a pri

právnej kvalifikácii, ktorá viedla k zamietnutiu žaloby z obidvoch titulov právnymi závermi a vetami
z právoplatných rozhodnutí všeobecných súdov v analogických prípadoch nijako nezaoberal. Takýto
postup považoval žalovaný za nesprávny a nezákonný. Tieto výhrady okresný súd odôvodnil tým, že
žalobcom citované rozhodnutia nie sú rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít a teda vecný odklon od
rozhodnutí všeobecných súdov ani neriešil.

32. Okresný súd bol pritom povinný z dôvodu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutia zaoberať
sa vyššie uvedenými právoplatnými rozhodnutiami všeobecných súdov a odôvodniť odklon od týchto
rozhodnutí, pričom odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/09, IV. ÚS 209/2010,
m.m. PL ÚS 21/00, PL. ÚS. 6/04, III. ÚS 328/05, IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06, IV. ÚS 499/2011-25.
Poukazoval na znenie čl. 2 ods. 2 a 3 CSP, pričom zdôraznil princíp predvídateľnosti a princíp

právnej istoty s odkazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (4Cdo/236/2017, 3Obo/2-4/2019,
3Obdo/46/2019, 4Obdo/7/2018 a Ústavného súdu SR (II. ÚS 19/2016). Poukázal aj na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2017 z 27.11.2017, v ktorom konštatoval ústavný súd porušenie
práva na spravodlivý proces z dôvodu nevysporiadania sa s odlišnou judikatúrou na úrovni okresného
súdu.

33. Podľa žalobcu sa okresný súd týmito pravidlami neriadil a svoje rozhodnutie dostatočne presvedčivo
neodôvodnil napriek existencii právoplatných rozhodnutí v obdobných veciach posudzujúcich určitosť
právneho úkonu ako platný úkon.
34. Podľa žalobcu okresný súd účelovo v rozpore s čl. 11 ods. 4 a čl. 15 CSP postupoval pri hodnotení
dôkazov a tvrdení strán tak, že na základe nesprávneho a selektívneho hodnotenia dôkazov vyvodil

podstatné nesprávne skutkové zistenia a z nich vychádzal pri nesprávnej kvalifikácii nedôvodnosti
nároku žalobcu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré
neboli sporné a ktoré preukazovali správnosť skutkových tvrdení žalobcu. Namietal, že postupom súdu
došlo k tzv. pozitívnej diskriminácii žalobcu na úkor žalovaného, keď okresný súd reálne preskúmaval
a hodnotil len prostriedky obrany žalovaného vo vzťahu k dôvodnosti nároku. Súd v zisťovacej časti

bod 31 – 36 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia len opisoval obsah listín produkovaných žalobcom,
avšak v preskúmavacej časti v bodoch 70 – 85 chýba vecné hodnotenie a skúmanie skutkovej aj právnej
argumentácie žalobcu. Jedná sa o porušenie zásady rovného postavenia strán sporu v neprospech
žalobcu.
35. Žalovaný poukazoval na arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu formalistického

a zužujúceho interpretačného excesu pri výklade príslušných ustanovení § 303, § 308 ObZ, § 451, § 454
a nasledujúce OZ v spojení s nezákonným a účelovým výkladom obsahu právneho úkonu ručiteľského
vyhlásenia a Zmluvy o poskytovaní finančných služieb. Okresný súd porušil povinnosť riadne
skúmať a právne odôvodniť a presvedčivo vyhodnotiť právo žalobcu z uplatneného nároku regresu
a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

o eventuálnom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia chýba presvedčivé odôvodnenie
identifikácie a existencie právneho titulu peňažného záväzku, ktorý mal žalobca plniť namiesto
žalovaného.Chýbaskutkovéaprávneodôvodnenieprečomalbyťnejakýiný(súdomneurčený)finančný
záväzok zo Zmluvy o finančných službách plnený dňa 29.07.2022. Podľa žalobcu okresný súd nafabulačnom a svojvoľnom tvrdení o existencii iného peňažného záväzku odlišného od ručiteľského
postavil kvalifikáciu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a dospel k záveru, že nešlo vôbec
o plnenie za žalovaného, teda takýto nárok žalobcovi ani nevznikol. V tejto časti odôvodnenia chýba

a rozhodnutie je nepreskúmateľné. Takýmto postupom došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý
proces.
36. K rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalobca namietal, že okresný súd sa
nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré neboli sporné a boli zásadné pre iné právne posúdenie
súdom. Žalobca v priebehu konania zhrnul nesporné skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci,

pričom žalovaný ich účinne nepoprel. Žalobca v odvolaní zopakoval zoznam nesporných a právne
významných skutočností, ktoré zhrnul v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, a to pod bodmi
1 – 42 v časti B odvolania. Podľa žalobcu okresný súd sa svojvoľne týmito nespornými skutočnosťami
vedome neriadil, a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. niektoré skutočnosti nijako
nepreskúmal a nevyhodnotil. Žalobca vytkol napadnutému rozhodnutiu nesprávne, resp. neúplné
skutkové zistenia, ktorými sú závery súdu pri identifikácii záväzkov v ručiteľskom vyhlásení, ktoré ich

umožňujú zameniť, keď podľa okresného súdu nie je z neho zrejmé za aký tovar a služby mali, príp.
majú vzniknúť záväzky voči veriteľovi. Ďalej namietal záver súdu, že z ručiteľskej listiny nemožno ustáliť,
či skutočne za záväzky, ktoré uhrádzal žalobca veriteľovi sa ručiteľ aj zaviazal na ich plnenie, ak ich
neplnil žalovaný, ako aj záver súdu, že ručiteľské vyhlásenie neobsahuje odkaz na zmluvu alebo inú
listinu, v ktorej je záväzok jednoznačne a určito identifikovateľný. Namietal tiež záver súdu, že nie je

možné určiť, ktorý konkrétny záväzok, z ktorého zmluvného vzťahu sa žalobca zaviazal ako ručiteľ plniť
za žalovaného.
37. Uvedené závery súdu sú podľa žalobcu v rozpore so skutkovými zisteniami okresného súdu (body
39, 77 – 79 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), kedy súd zistil, že obsah ručiteľského záväzku
dotvára obsah Zmluvy o finančných službách a sú v rozpore aj s nespornými skutočnosťami uvedenými

žalobcom v priebehu konania. V prípade rešpektovaní vlastných zistení súdu a nesporných skutočností
by okresný súd musel dospieť k záveru, že predmetom zabezpečenia boli najmä (nie však výlučne)
pohľadávky s príslušenstvom uplatnené žalobou.
38. Žalobca vytýkal okresnému súdu jeho záver v bode 84. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
v ktorom vychádzal z predpokladanej skutkovej situácie, že na základe Zmluvy o finančných službách

mal v čase plnenia 27.09.2022 existovať ešte nejaký iný zmluvný záväzok rozdielny od záväzku
žalobcu ako ručiteľa prevzatého na základe ručiteľského vyhlásenia a tento „domnelý“ záväzok mal
žalobca v skutočnosti plniť a neplnil ručiteľský záväzok, a to napriek tomu, že okresný súd tento
ručiteľský záväzok prejudiciálne určil za absolútne neplatný. Podľa žalobcu existencia takéhoto ďalšieho
peňažného záväzku žalobcu voči veriteľovi nebola zistená ani určená. Žiaden iný peňažný záväzok

žalobcu zo zmluvy o finančných službách okrem ručiteľského záväzku voči veriteľovi žalovaného
neexistoval. Jedinou finančnou službou žalobcu ako poskytovateľa veriteľovi podľa Zmluvy o finančných
službách bolo v čase plnenia žalobcu vystavenie ručiteľského vyhlásenia zo dňa 04.07.2022. Pretože
okresný súd ním nastavenú fikciu o existencii viacerých poskytnutých služieb nezdôvodnil a neuviedol
ako k nej dospel, je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

39. Na základe uvedených dôvodov preto okresný súd založil vlastný nesprávny a účelovo skutkový stav
na základe vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov vo vzťahu k posúdeniu skutkového stavu, ktorý
nebol preukázaný v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Nesprávne skutkové zistenia okresného
súdu boli v rozpore s vykonaným dokazovaním, okresný súd ich však považoval za významné a zistené,
ktoré boli podkladom pre právnu diskvalifikáciu nároku žalobcu na plnenie z akéhokoľvek dôvodu, čím

je podľa žalobcu daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keďže dospel okresný súd na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
40. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci podstatné pre rozhodnutie vo veci.
Poukázal na pôvodne uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1.287.401,57 Eur s príslušenstvom z titulu
zákonného regresu podľa § 308 CSP a následne alternatívne uplatnenie zaplatenia uvedenej sumy

s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Poukázal na dve námietky žalovaného
v priebehu konania, a to námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako nového veriteľa pohľadávok
z titulu neurčitého ručiteľského vyhlásenia a z titulu neplatnosti tohto vyhlásenia z dôvodu simulácie
iného právneho úkonu. Obidvom týmto námietkam súd vyhovel a žalobu zamietol.
41. V priebehu konania však žalobca riadne zdôvodnil splnenie všetkých predpokladov na priznanie

uplatneného nároku z titulu regresu podľa § 308 ObZ a poukázal na svoju argumentáciu z priebehu
konania.Zopakovalsvojetvrdeniazpriebehukonania,keď namietalvýhradyžalovanéhovočineurčitosti
ručiteľského vyhlásenia a odkázal aj na dôvody uvedené v odvolaní, ktoré preukazujú jeho určitosť.
Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí chýba jeho argumentácia ohľadne určitosti ručiteľskéhovyhlásenia, určitosti a nezameniteľnosti záväzkov podliehajúcich ručeniu, pričom odkázal na judikatúru
NS SR a NS ČR. V napadnutom rozhodnutí chýba aj vysporiadanie sa s použitím výkladových pravidiel
na základe zásady preferencie ich platnosti pred neplatnosťou. Okresný súd sa mal vysporiadať so

vznikom a trvaním záväzku z titulu ručenia vzniknutého medzi veriteľom a ručiteľom. Mal sa vysporiadať
s tým, že námietka neplatnosti patrila v čase do plnenia ručenia len veriteľovi, resp. ručiteľovi v spore ako
účastníkom ručiteľského vzťahu a žalovanému táto námietka nepatrí. Mal sa zaoberať tým, že určitosť
zabezpečovacieho záväzku vyžaduje špecifikáciu čo do rozsahu, t. j. výšky pohľadávky, obsahu práv
a povinností ako aj právneho titulu, pričom zabezpečovaný záväzok môže byť identifikovaný rôznymi

spôsobmi, napr. konkrétnym určením výšky záväzku, za ktorý sa ručenie preberá, ale aj odkazom na
zmluvu alebo inú listinu, v ktorej je záväzok identifikovateľný.
42. Žalobca v odvolaní zopakoval, že v priebehu konania preukázal, že identifikácia, t. j. určenie
zabezpečovacích záväzkov podľa ručiteľského vyhlásenia tieto skutočnosti obsahuje, t. j. je definovaný
subjekt dlžníka, veriteľa, ručiteľa, právny dôvod záväzkov – obchodné transakcie veriteľa s dlžníkom
za dodanie tovarov a služieb na základe objednávok žalovaného ako odberateľa, zabezpečované

sú splatné finančné záväzky dlžníka, je preukázaný čas trvania ručenia, maximálna výška istiny
zabezpečenýchpeňažnýchpohľadávokavýškasumypríslušenstva.Zdôraznil,žeúčastníciručiteľského
záväzku - veriteľ a žalobca považovali identifikáciu zabezpečovacích záväzkov za dostatočne jasnú,
určitú, zrozumiteľnú a veriteľ si ponechal právo v rozsahu uvedenom v ručiteľskom vyhlásení
a Zmluvy o finančných službách sám špecifikovať konkrétne splatné peňažné pohľadávky vyjadrené

prostredníctvom faktúr voči dlžníkovi zabezpečené ručiteľským vyhlásením. Z predložených faktúr
bol identifikovaný údaj o čísle objednávky, čísle faktúry, variabilný symbol, dátum dodania tovaru,
cena, splatnosť ako aj právny titul - kúpna zmluva, pričom ručením zabezpečené záväzky nevyplývali
z konkrétneho jedného písomného obchodného kontraktu, ale z bližšie neurčeného počtu obchodných
objednávok a preto ručiteľské vyhlásenie umožňovalo zabezpečiť aj splatné obchodné záväzky

žalovaného z pohľadávok, ktoré by vznikli v budúcnosti alebo na základe iného obchodného právneho
titulu pri akceptácii obsahu predmetu objednávky za splnenia podmienok podľa ručiteľského vyhlásenia.
43. Použité pojmy „objednávky“, „pohľadávky“, „záväzky“ boli z textu ručiteľského vyhlásenia pre
ručiteľa a veriteľa určité a zrozumiteľné, t. j. že ide o zabezpečenie splatných peňažných záväzkov
z titulu odplatného dodania tovaru a služieb v rámci existujúcich alebo budúcich obchodných

vzťahov medzi dlžníkom a veriteľom. Objektívne preto nemohlo ísť pri identifikácii zabezpečených
záväzkov o akúkoľvek zameniteľnosť pohľadávok s inými záväzkami medzi veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom, keďže iné obchodnoprávne vzťahy k dodávkam tovaru a služieb neexistovali. Zároveň bolo
preukázané, že žalobou uplatnené pohľadávky existovali, všetky boli splatné a ich neplatnosť, či zánik
žalovaný nenamietal. Žalobca preto namietal okresným súdom vykonaný nesprávny výklad „určitosti“

zabezpečovacieho záväzku, namietal chybnú aplikáciu § 40a ods. 1 OZ o neplatnosti právneho úkonu
z dôvodu nedostatku písomnej formy, namietal odmietnutie aplikácie výkladových pravidiel podľa § 266
ObZ a § 35 ods. 2 OZ pre určenie obsahu záväzku z ručiteľského vyhlásenia, namietal nepreukázanie,
v čom spočíva nejednoznačnosť obsahu ručiteľského záväzku a z čoho vyvodil okresný súd reálnu
existenciu pochybností k jeho obsahu.

44. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne zamieňa pojmy určitosti „predmetu úkonu“, t. j. vyhlásenie
ručiteľa a „predmetu zabezpečenia“ teda určitosti záväzku, ktorý mal byť zabezpečený. Poukázal
na to, že § 303 ObZ nespája neplatnosť ručiteľského vyhlásenia s „neurčitosťou“ zabezpečovaného
záväzku, ale z nedodržania jeho písomnej formy, ktorá v prejednávanej veci dodržaná bola. Zákon
súhlas alebo iný úkon dlžníka k vzniku záväzku nevyžaduje. Výklad jeho určitosti je preto ponechaný

na účastníkov ručiteľského záväzku - veriteľ, ručiteľ a len pokiaľ medzi nimi dôjde k sporu o určitosti
zabezpečovaného záväzku rozhoduje súd. Určitosť zabezpečeného záväzku a jeho výklad patrí len
účastníkom ručiteľského vzťahu a nie aj dlžníkovi, ktorý má námietky len podľa § 309 ObZ, ktoré si
však žalovaný neuplatnil. Okrem ručiteľského záväzku rozsah práv a povinností upravuje aj Zmluva
o finančných službách a zákon. Účastníkom týchto úkonov žalovaný nebol. Neobstojí preto záver

okresného súdu, že nepostačuje, ak veriteľovi a ručiteľovi bolo jasné, čo je predmetom zabezpečenia
a aké sú ich práva a povinnosti, keďže ich práva nie sú spoznateľné výlučne z textu listiny. Podľa žalobcu
naopak toto ex lege úplne stačí, pokiaľ medzi nimi nie je spor. Neobstojí preto ani ďalší záver okresného
súdu, že ručiteľské vyhlásenie by nemalo vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu u tretích
osôb. Zdôraznil, že žalovaný formálne namietal pochybnosť o identifikácii zabezpečovaných záväzkov

z dôvodu ich možnej zameniteľnosti, čo však v konaní preukázané nebolo.
45. Okresný súd bol povinný skúmať ex offo, resp. určiteľnosť časti obsahu právneho úkonu, t. j.
ručiteľského vyhlásenia v súlade s výkladovými pravidlami podľa § 266 ods. 1 a 3 ObZ, keďže nie
je legálna definícia určitosti alebo neurčitosti obsahu právneho úkonu a poukázal na rozhodnutieNajvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2008, na rozsudok NS ČSR Rv I. 2786/37, NS ČR sp. zn.
29Cdo/320/2000, ÚS SR III. 3900/12. V zmysle § 266 ObZ výklad prejavu vôle treba vykladať podľa
úmyslu účastníkov, ktorým bolo zabezpečiť existujúce či budúce splatné peňažné záväzky veriteľa voči

žalovanému ako dlžníkovi vzniknuté z obchodno-odberateľských vzťahov do určitej výšky a v určitom
čase formou ručiteľského vyhlásenia za podmienok podľa Zmluvy o finančných službách. Tento úmysel
bol dostatočný a žalobcom preukázaný.
46. Podľa žalobcu prejav vôle je potrebné vykladať podľa významu, ktorý by mu spravidla pripisovala
osoba ktorej bol určený, v danom prípade veriteľovi a nie žalovanému. Zdôraznil princíp zmluvnej

voľnosti a ústavný princíp autonómie konania subjektov podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR a princíp výkladu
právneho úkonu preferujúceho jeho platnosť pred neplatnosťou. Žalobca preukázal už v konaní pred
okresným súdom skutočný prejav vôle veriteľa a žalobcu a ich úmysel zabezpečiť v tom čase splatné
peňažné záväzky vystavením ručiteľského vyhlásenia. Použitím výkladových pravidiel nebolo nutné ex
post doplniť chýbajúci obsah ručiteľského vyhlásenia, keďže bol jednoznačne určiteľný stranami ručenia
a takéto určiteľné vymedzenie predmetu zabezpečenia vychádzalo z dovolenej autonómie subjektov

zmluvných vzťahov. Neobstojí preto záver okresného súdu o vylúčení aplikácie ustanovení § 35 ods.
2 OZ a § 266 ObZ z dôvodu, že tieto nemôžu odstrániť a preklenúť neurčitosť časti vecného obsahu
právneho úkonu, t. j. ručiteľského vyhlásenia. Súdom vykonaný výklad ustanovenia § 303 a nasledujúce
ObZ je neudržateľný a svojvoľný vychádzajúci z nesprávneho určenia pojmu „predmet úkonu“, súd
contra legem priznal žalovanému právo na námietku neplatnosti právneho úkonu, pričom žalovaný ani

nepreukázal dôvodné pochybnosti o jeho obsahu, súd bol povinný použiť pri zisťovaní určitosti časti
obsahu záväzku z ručenia v rozsahu identifikácie určitosti predmetu zabezpečenia výkladové pravidlá
podľa § 266 ObZ prípadne § 35 ods. 2 OZ. Súdom uvedená neurčitosť právneho úkonu nie je dôvodom
k posúdeniu neurčitosti právneho úkonu ako celku. Vymedzenie predmetu zabezpečenia v ručiteľskom
vyhlásení spĺňalo zákonnú požiadavku určitosti identifikácie zabezpečovaných záväzkov ručením. Súd

nemal dospieť k záveru, že ručiteľské vyhlásenie je pre súdom tvrdenú neurčitosť neurčité ako celok
a nemohol dospieť k záveru o neplatnosti úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Súd nemal dospieť k záveru
o neplatnosti tohto právneho úkonu a jeho dôsledku, že žalobca sa nestal novým veriteľom pohľadávok
podľa § 308 ObZ a teda, že nie je aktívne legitimovaný.
47. Žalobca sa v odvolaní vyjadroval aj k záverom okresného súdu o nedostatku aktívnej legitimácie ako

ručiteľa z dôvodu absolútnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia pre jeho simulovanosť, t. j. zastretie
právneho úkonu. Podľa žalobcu žalovaný uplatnil túto námietku len formálne bez bližšieho zdôvodnenia.
Pre nepreskúmateľnosť tejto námietky sa preto žalobca k nej len okrajovo vyjadril na pojednávaní dňa
03.08.2023 tak, že ju označil za scestnú, irelevantnú, keďže z dôkazov takáto skutková právna situácia
nenastala a nemohla nastať, pretože nebola vôľa ani dôvod zo strany veriteľa a žalobcu simulovať úkon

ručenia k zastretiu iného právneho úkonu.
48. Podľa žalobcu sa súd na preskúmanie a vyhodnotenie tejto námietky zameral nad rámec a rozsah
námietky uplatnenej žalovaným. Nesúhlasil so záverom okresného súdu o absolútnej neplatnosti
ručiteľského vyhlásenia pre absenciu vážnosti vôle podľa § 37 ods. 1 OZ s dôsledkom nedostatku vecnej
legitimácie žalobcu. Vytýkal okresnému súdu nesprávny skutkový a právny výklad ustanovení Zmluvy

o finančnej službe a jej záväznosti, nepochopenie rozdielu vzniku nepeňažného záväzku zo zmluvy
o finančnej službe a peňažného záväzku vzniknutého na základe ručenia a prelomenie ústavného
princípu zmluvnej voľnosti a autonómie konania strán sporu. V konaní bola nepochybne preukázaná
existencia Zmluvy o finančných službách ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 ObZ, ktorá
je rámcovou zmluvou upravujúcou podmienky poskytnutia budúcich finančných služieb za dohodnutú

odplatu. Preukázané bolo poskytnutie finančnej služby za podmienok tejto zmluvy, ktoré bolo peňažným
záväzkom žalobcu. Bez jej poskytnutia nevyplýval žiaden ďalší peňažný záväzok žalobcu voči veriteľovi.
Zo Zmluvy o finančných službách nevyplývali iné peňažné záväzky okrem vystavenia ručiteľského
vyhlásenia, pričom zmluva obsahovala aj podmienky jeho vystavenia. Peňažný záväzok žalobcu vznikol
na základe Zmluvy o finančných službách plniť veriteľovi záväzky žalovaného až poskytnutím konkrétnej

služby, t. j. vystavením ručiteľského vyhlásenia ako dovoleného inštitútu, ktorý spĺňal všetky náležitosti
podľa § 303 ObZ a s ktorého plnením zo strany ručiteľa zákon spája následky zániku záväzku dlžníka
(solučné účinky) so vznikom regresného nároku žalobcu voči žalovanému.
49. V konaní bolo preukázané, že peňažným plnením žalobcu len na základe plnenia záväzku zo
Zmluvy by došlo k porušeniu zmluvy žalobcom a nebol by splnený predmet zmluvy, ktorým bolo

v konečnom dôsledku poskytnutie finančnej služby vystavením ručiteľského vyhlásenia. V konaní bolo
preukázané aj to, že zaplatenie peňažnej odplaty podľa čl. IV. bod 1 Zmluvy o finančných službách bolo
viazané výlučne na poskytnutie finančnej služby v podobe vystavenia ručiteľského vyhlásenia. Zmluva
neumožňovala žalobcovi plniť bez ručiteľského vyhlásenia. Existenciu iného peňažného záväzku bezručiteľského vyhlásenia Zmluva o finančných službách neumožňovala. Existencia iného peňažného
záväzku ako záväzku plniť z ručiteľského vyhlásenia nebola v konaní preukázaná, a teda jedinou
finančnou službou podľa Zmluvy bolo vystavenie ručiteľského vyhlásenia dňa 04.07.2022. Odplata za

jej poskytnutie bola dohodnutá ako odmena za prenos ekonomického a právneho rizika spojeného
s prípadnou insolventnosťou žalovaného. Odplatné poskytnutie tejto finančnej služby, t. j. vystavenie
ručiteľského vyhlásenia preto bolo logické a dohodnuté v zmluve o finančnej službe. Takéto dohodnutie
odplaty nie je podľa § 303 ObZ ani iných zákonov zakázané.
50. Na základe uvedeného je preto záver okresného súdu o existencii iného peňažného záväzku zo

Zmluvy o finančných službách nesprávny. Nesprávny je záver o tom, že aj bez ručiteľského vyhlásenia
vznikol žalobcovi záväzok zo Zmluvy ako aj záver, že nemohlo zo strany žalobcu ísť pri vystavení
ručiteľského vyhlásenia za ručenie podľa § 303 ObZ, pretože zákon nespája poskytnutie ručenia za
protihodnotu. Nesprávny je aj záver okresného súdu, že vystavenie ručiteľského vyhlásenia nebolo
vážnym prejavom vôle žalobcu a veriteľa a že zastiera iný platný právny úkon v podobe inej finančnej
služby na základe Zmluvy o finančných službách, pričom súd neuviedol o aký iný úkon sa malo jednať

a v tejto časti je preto rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné.
51. Rozhodnutie okresného súdu o absolútnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia má za následok, že
od počiatku žiaden peňažný záväzok žalobcu z titulu zmluvy o finančných službách nevznikol a teda
nedošlo dňa 29.07.2022 k dovolenému zmluvnému plneniu žalobcu veriteľovi v rámci plnenia iného
peňažného záväzku zo Zmluvy. Okresný súd nesprávne dospel k záveru, že právny úkon ručiteľského

vyhlásenia je pre údajnú simuláciu iného zastretého právneho úkonu a pre absenciu vážnosti vôle
neplatný. Nesprávne dospel k záveru o dôsledku tejto neplatnosti, že žalobca sa nestal novým veriteľom
pohľadávok podľa § 308 ObZ.
52. Žalobca dostatočne preukázal svoj peňažný nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného
obohatenia z titulu tohto alternatívneho titulu a zopakoval, že trvá na všetkej svojej skutkovej a právnej

argumentácii z priebehu konania pred okresným súdom. Okresný súd na základe nesprávne zisteného
skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver o nesplnení podmienok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Jednou zo základných podmienok priznania nároku na bezdôvodné obohatenie je
preukázanie, že žalobca neplnil svoj platný zmluvný záväzok voči veriteľovi, ale plnil záväzok za
žalovaného. Okresný súd sa zameral len na spochybnenie tejto skutočnosti. Vypomohol si závermi

o neplatnosti ručiteľského vyhlásenia z titulu domnelej situácie vychádzajúc z vykonštruovanej situácie
o existencii ďalšieho iného zmluvného záväzku na plnenie rozdielneho od ručiteľského záväzku žalobcu.
Bez ďalšieho skúmania dospel k záveru, že takýto zmluvný záväzok zo Zmluvy o finančných službách
existoval, tento žalobca plnil a z uvedeného dôvodu preto nevyhodnotil plnenie žalobcu zo dňa
29.07.2022 ako plnenie za žalovaného a podľa súdu nebola dôvodná aplikácia podľa § 454 ani § 451

OZ. Žalobca tieto závery namietal ako vecne nesprávne a fabulačné, keď naopak žalobca preukázal,
že existencia ďalšieho peňažného záväzku žalobcu na základe Zmluvy o finančných službách nebola
súdom zistená a určená a tento záväzok ani neexistoval.
53.Podľažalobcunímuplatnenéobidvaprávnetituly(regresabezdôvodnéobohatenie) malidostatočný
skutkový základ na základe predložených dôkazov a súd ich mohol alternatívne riadne právne posúdiť

a kvalifikovať v zmysle zásady iura novit curia a poskytnúť aspoň jednému uplatnenému nároku ochranu.
Súd však nesprávne obidva právne posúdil a žalobu zamietol ako nedôvodnú. Okresný súd nesprávne
alebo neúplne aplikoval zákonné zmluvné ustanovenia, čím bol naplnený odvolací dôvod nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd
napadnutérozhodnutiezrušilavecvrátilokresnémusúdunaďalšiekonanie,resp.abyzmenilnapadnuté

rozhodnutie a uplatnenému nároku, či už z titulu regresu alternatívne z bezdôvodného obohatenia
vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.
54. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 21.09.2023 a uviedol, že napadnuté
rozhodnutie je vecne správne a navrhol ho potvrdiť. Podľa žalovaného nedošlo zo strany súdu
k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a pokiaľ žalobca predložil v konaní rozhodnutia

okresných a krajských súdov, ktoré označil za judikatúru a poukázal na ustanovenie § 193 CSP, okresný
súd správne na túto argumentáciu neprihliadol. Okresný súd odôvodnil prečo neaplikoval rozhodnutia
súdov nižšieho stupňa ako aj svoj postup podľa čl. 2 ods. 2 CSP.
55. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie spĺňa zákonné náležitosti rozhodnutia vo veci samej podľa
§ 220 CSP a nesúhlasil s námietkou žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 222/2020, ako aj na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2Cdo/8/2017. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o pozitívnej diskriminácii a nedošlo podľa neho
k porušeniu zásady rovného postavenia strán v spore a odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/155/2017.56. K tvrdeniu žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave poukázal žalovaný na to, že od
počiatku popieral uplatnený nárok z dôvodov uvedených vo svojich vyjadreniach a tvrdenie, že nepoprel
tvrdenia žalobcu je účelové. Postup súdu pri hodnotení dôkazov považoval žalovaný za správny

a stotožnil sa s názorom súdu o neurčitosti ručiteľského vyhlásenia, keď okresný súd vychádzal
z kogentného ustanovenia § 303 ObZ. Za správne považoval aj vyhodnotenie platnosti ručiteľského
vyhlásenia vo vzťahu k Zmluve o poskytovaní finančných služieb, keďže samotné ručiteľské vyhlásenie
na túto zmluvu odkazuje. Žalovaný sa stotožnil aj s odôvodnením nepreukázania predpokladov na
bezdôvodné obohatenie, ktoré uviedol okresný súd v bode 84. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Okresný súd skutkový stav zistil správne.
57. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci a k žiadnemu
právnemu omylu zo strany súdu nedošlo, ako to tvrdil žalobca. Zopakoval, že žalobca nenadobudol
voči žalovanému práva veriteľa z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a neboli splnené ani
zákonné podmienky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Správny je aj výrok o náhrade trov konania.
Napadnuté rozhodnutie preto považoval za vecne správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.

58. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 23.08.2023. Uviedol v ňom, že
k odvolacím dôvodom žalobcu sa žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu nevyjadril. Zopakoval svoje
vyjadrenia o neurčení ďalšieho finančného záväzku podľa zmluvy o finančných službách a zotrval na
svojich vyjadreniach uvedených v odvolaní.
59. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania,
pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
60. Z obsahu spisu a súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa
domáhal voči žalobcovi primárne zaplatenia sumy 1.287.401,57 Eur s príslušenstvom z dôvodu
zákonného regresu (subrogácie) voči žalovanému z titulu vstupu do práv veriteľa, keď na základe

ručiteľského vyhlásenia zo dňa 04.07.2022 za žalovaného ako dlžníka v prospech veriteľa uhradil
uvedenú istinu. Po pripustení zmeny žaloby sa eventuálne domáhal zaplatenia uvedenej sumy z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia za predpokladu posúdenia ručiteľského vyhlásenia za neplatné.
Odvolací súd považuje za nevyhnutné upresniť, keďže na viacerých miestach napadnuté rozhodnutie,
ako aj vyjadrenia strán sporu používajú pojem alternatívny, resp. eventuálny petit, že vzhľadom na

povahu uplatneného nároku z bezdôvodného obohatenia sa jedná o eventuálny petit (in eventum) za
predpokladu, pokiaľ súd nevyhovie primárnemu petitu na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom
z titulu postavenia žalobcu ako veriteľa na základe plnenia z ručiteľského záväzku.
61. Z obsahu spisu a súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný namietal
neplatnosť ručiteľského vyhlásenia z dôvodu neurčitosti vymedzenia záväzkov, ktoré mali byť

zabezpečené ručiteľským vyhlásením žalobcu, namietal simuláciu právneho úkonu, keď ručiteľské
vyhlásenie, ktoré bolo vystavené za odplatu malo zastierať iný právny úkon v zmysle Zmluvy
o finančných službách. Namietal aj výšku a spôsob uplatnenia paušálnej náhrady za uplatnenie
pohľadávky, pričom násobok 40,- Eur pri 142 faktúrach nepovažoval za spravodlivý. Namietal tiež
omeškanie a úroky z omeškania vzhľadom na plnenie vykonané žalobcom ako ručiteľom.

62. Okresný súd vyhovel námietkam žalovaného a prejudiciálne určil neplatnosť ručiteľského vyhlásenia
z titulu neurčitosti záväzkov uvedených v ručiteľskom vyhlásení. Ďalej považoval ručiteľské vyhlásenie
za absolútne neplatné pre absenciu vážnosti vôle podľa § 37 ods. 1 OZ z dôvodu jeho posúdenia
ako simulovaného právneho úkonu. Ručiteľské vyhlásenie prejudiciálne posúdil za absolútne neplatný
právny úkon aj podľa § 39 ods. 1 OZ, keďže kogentná úprava § 303 ObZ nepovažuje plnenie ručiteľa

za odplatný záväzok, ako to vyplýva zo Zmluvy o poskytnutí finančných služieb.
63. Podľa § 261 ods. 7 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“) touto časťou zákona sa
spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa
spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam
prizabezpečeníprávspojenýchsdlhopismiazáložnéprávokcennýmpapieromvrozsahuustanovenom

osobitným zákonom.
64. Podľa § 266 ods. 1 OBZ prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol
strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
65. Podľa § 266 ods. 2 OBZ v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa
prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav

vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla
v tomto styku prikladá.66. Podľa § 266 ods. 3 OBZ pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky
okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi
sebou zaviedli ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.

67. Podľa § 269 ods. 2 OBZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie upravená ako typ zmluvy.
Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
68. Podľa § 303 OBZ kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník nesplní voči nemu určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
69. Podľa § 308 OBZ ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa

a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie
nároku voči dlžníkovi.
70. Podľa § 35 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) prejav vôle sa môže urobiť
konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť.
71. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového

vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore
s jazykovým prejavom.
72. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
73. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo

ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
74. Podľa § 41a ods. 1 OZ, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný,
možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
75. Podľa § 41a ods. 2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho

úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
76. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
77. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho úkonu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

78. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
79. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu podaného odvolania
žalobcu. Na prvom mieste žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu porušenie práva na spravodlivý
proces, ktoré bolo okresným súdom spôsobené tým, že nerešpektoval princíp právnej istoty, svojvoľne
a nezákonne postupoval pri zistení a vyhodnocovaní skutkového stavu, opomenul nesporné skutočnosti,

nedostatočne a neúplne zdôvodnil napadnutý rozsudok v konkrétnych častiach odôvodnenia týkajúcich
sa uplatnených nárokov žalobcu. Odvolací súd sa čiastočne s týmito dôvodmi odvolania stotožnil.
80. Žalobca poukazoval v odvolaní na princíp právnej istoty podľa čl. 2 ods. 2 a 3 CSP v spojení s § 220
ods. 3 CSP s odkazom na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Uvádzal,
že v obdobnej právnej veci týkajúcej sa samotného žalobcu a ručiteľského vyhlásenia totožného alebo

obdobného znenia iné súdy v iných konaniach voči iným žalovaným (Okresný súd Košice II sp. zn.
35Cb/95/2020 zo dňa 03.11.2020, sp. zn. 31Cb/74/2021 zo dňa 21.09.2022.2020, Krajský súd Košice
sp. zn. 3Cob/43/2022), ale rovnaký súd voči totožnému žalovanému z ručiteľského vyhlásenia totožného
znenia, ale z iného dátumu (Okresný súd Martin sp. zn. 17Cb/58/2021 zo dňa 19.05.2022) nároku
žalobcu vyhoveli a vyriešili prejudiciálnu otázku tak, že ručiteľské vyhlásenie nepovažovali za neplatné

z dôvodu nedostatočného určenia zabezpečovaných záväzkov. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí
k tejto námietke poukázal na § 193 CSP ako aj na čl. 2 ods. 2 CSP. Ustanovenie § 193 CSP neaplikoval
a vo vzťahu k predloženým rozhodnutiam okresných súdov a krajského súdu uviedol, že sa nejedná
o rozhodnutie najvyšších súdnych autorít a preto, ak nevychádzal z týchto rozhodnutí okresných súdov,
resp. krajského súdu, nemožno jeho postup pri odlišnom posúdení ručiteľského vyhlásenia považovať

za odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít.
81. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že rozhodnutia okresných a krajských súdov nie sú v zmysle čl.
2 ods. 2 CSP rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít, ktorými sa rozumejú Najvyšší súd, Ústavný
súd SR, Najvyšší súd SR, Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor Európskej únie. Zodpovedá
textu právnej normy aj to, že nepripadá do úvahy na takto žalobcom použité rozhodnutia okresných

a krajského súdu aplikácia § 193 CSP, t. j. viazanosť rozhodnutiami okresného a krajského súdu. Podľa
odvolacieho súdu však princíp právnej istoty nie je možné reštriktívne vykladať len vo vzťahu k ustálenej
rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít.82. Posledná časť vety čl. 2 ods. 2 CSP predpokladá, že v prípade absencie ustálenej rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít, princípu právnej istoty zodpovedá stav, v ktorom je možné legitímne
očakávať, že spor bude rozhodnutý spravodlivo. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne

vymedzil najvyššie súdne autority (bod 75. posledný odsek na str. 16 svojho rozhodnutia). Správne
poukázal na to, že pod ustálenú rozhodovaciu prax je potrebné rozumieť rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR
a je možné do nich zaradiť aj nepublikované rozhodnutia NS SR alebo aj jednotlivo vydané rozhodnutie,
pokiaľ ďalšími rozhodnutiami NS SR takéto jednotlivé rozhodnutie nebolo spochybnené.

83. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že princípu právnej istoty, predvídateľnosti súdnych
rozhodnutí zodpovedá aj stav, pokiaľ v skutkovo a právnej obdobnej (resp. totožnej) veci už boli
vydané rozhodnutia iných všeobecných súdov (mimo najvyšších súdnych autorít), kedy má strana sporu
oprávnené očakávania, že v obdobnej skutkovo a právnej veci rozhodne súd rovnako, resp. obdobne.
Ako uviedol aj žalobca vo svojom odvolaní tento záver vyplýva napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Obo/2-4/2019 a sp. zn. 3Obdo/46/2019, t. j. aby sa v porovnateľnej procesnej situácii

vysporiadal súd s rovnakými námietkami rovnako, čo je výrazom práva na súdnu ochranu v podobe
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Žalobca správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obdo/7/2018, podľa ktorého princíp právnej istoty sa neviaže len na rozhodnutia najvyšších
súdnych inštancií, ale aj na vysporiadanie sa s rozhodnutiami všeobecných súdov nižšej úrovne, pokiaľ
rozhodujú skutkovo a právne obdobnú vec. Ako vyplýva z posledne citovaného rozhodnutia, ak existujú

v obdobnej skutkovo a právnej veci rozhodnutia iného súdu s iným názorom, potom je povinnosťou
konajúceho súdu presvedčivo a dôkladne zdôvodniť odklon od právnych záverov prijatých v skorších
rozhodnutiach vydaných v analogickom prípade. Z tohto rozhodnutia ďalej vyplýva: „Odvolací súd
stotožňujúc sa s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie však odklon od ustálenej judikatúry
citovanej v odvolaní neodôvodnil, rovnako ako sa nevysporiadal ani so žalovanou predloženými

právoplatnýmirozhodnutiamisúdovvzťahujúcimisanaspormedzitotožnýmistranami,ktoréhoskutkové
okolnosti sú do takej miery podobné s prejednávanou vecou, že indikujú predpoklad zásadne rovnakého
hmotnoprávneho posúdenia oboch vecí. .... Rovnako tak aj vo vzťahu k predloženému rozhodnutiu
Okresného súdu Skalica odvolací súd v podstate len skonštatoval, že sa musí pridržiavať svojich
skorších rozhodnutí a žalovanou uvedené stanoviská vychádzali z úplne iného skutkového stavu, pričom

tento záver nijakým spôsobom neodôvodnil. Bližšie odôvodnenie „úplnej odlišnosti“ skutkového stavu
je však žiadúce najmä z dôvodu, že v spore vedenom na Okresnom súde Skalica vystupovali totožné
strany, pričom žalobca v ňom požadoval v zásade rovnaké určenie neplatnosti právnych úkonov s
jediným rozdielom, že sa v ňom jednalo o inú zápisnicu a inú sumu zloženú do notárskej úschovy, v
iných okolnostiach sa skutkový stav zásadne nelíši ... Na strane druhej však právnu istotou predstavuje

aj stav, kedy v prípade, že strany sporu majú medzi sebou niekoľko skutkovo takmer identických
sporov, legitímne môžu očakávať rozhodnutia vydané v určitej rozhodovacej línii. Nezávislosť súdu a
neviazanosť súdu inými rozhodnutiami súdov v rámci systému všeobecného súdnictva v Slovenskej
republike, mimo mantinelov kasačnej záväznosti a mimo hraníc záväznosti súdu právnym názorom
ústavného súdu obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 a čl. 128 Ústavy, má

však svoje obmedzenia.“
84. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2017 zo dňa 21.11.2017 ďalej vyplýva:
„ Inými slovami, princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych
vzťahovmôžulegitímneočakávať,žeštátneorgánybudúvskutkovoaprávneporovnateľnýchprípadoch
rozhodovať rovnako. Iba takýto postup rešpektuje právnu istotu a jeho dôsledné dodržiavanie sa

významne pozitívne prejavuje aj v rámci celkového nazerania spoločnosti na význam a úlohu práva.
Na druhej strane je nutné uviesť, že predvídateľnosť práva nemožno vnímať absolútne. Obdobnú vec
je možné rozhodnúť aj inak než v predošlých prípadoch. V takom prípade je však súd povinný svoje
závery riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť (čl. 2 ods. 3 CSP), a to takým spôsobom, aby
predošlé rozhodnutia neboli ignorované, ale práve naopak, aby sa s nimi súd argumentačne vysporiadal.

Týmto požiadavkám však okresný súd vo svojom rozhodnutí neučinil zadosť. Ústavný súd z pripojených
listinných dôkazov overil, že rovnaký okresný súd (hoci obsadený inou zákonnou sudkyňou) rozhodol v
procesne rovnakých prípadoch odlišne, a to bez akéhokoľvek výslovného racionálneho zdôvodnenia. ...
Ústavný súd uvádza, že súd má poznať svoju vlastnú judikatúru, t. j. aj rozhodnutia iných sudcov (resp.
senátu)tohoistéhosúduatútojudikatúrumusízohľadniťbezohľadunato,činaňusamotnéstranysporu

poukazujú. Naopak, postoj všeobecných súdov vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prejednávaným
veciam, ktoré sú v podstate identické, bez toho, aby svoj odklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá
odporuje spomínanému základnému princípu materiálneho právneho štátu. Vzhľadom na to, že okresný
súd nezohľadnil skoršie rozhodnutie inej sudkyne toho istého súdu a rozhodol o rovnakej otázke inak abez toho, aby v odôvodnení uviedol dôvody, pre ktoré sa od skoršieho rozhodnutia odchýlil, dopustil sa
jurisdikčnej svojvôle a arbitrárnosti s priamym dopadom na základné práva a slobody sťažovateľa.“
85. Pokiaľ preto okresný súd v bode 75. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že boli

predložené len rozhodnutia okresného a krajského súdu, t.j. nejde o rozhodnutia najvyšších súdnych
autorít a teda jeho odlišný názor s týmito rozhodnutiami vo veci posúdenia určitosti záväzkov
zabezpečených ručením nie je odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít,
je tento záver síce správny, avšak nezodpovedá komplexnosti posudzovania súdnej ochrany, a to
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a oprávneným očakávaniam strán sporu, aby súdy v obdobných

skutkovo a právnych veciach rozhodovali rovnako. Takéto posúdenie práva na spravodlivý proces
zodpovedá judikatúre Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 19/2016) a je súčasťou princípu právnej
istotypodľaÚstavySR.Vdanomprípadetedasúčasťouprávanaspravodlivýprocesjeajprincípprávnej
istoty spočívajúci v oprávnenom očakávaní strán sporu o rozhodovaní súdov v obdobnej a skutkovej
právnej veci rovnako. Existencia skorších rozhodnutí všeobecných súdov síce nezakladá viazanosť
týmito rozhodnutiami a nejedná sa ani o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít a súd je preto oprávnený

rozhodnúť aj iným spôsobom ako v predchádzajúcich rozhodnutiach. V takom prípade je však súd
povinný svoj záver riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť takým spôsobom, aby predošlé
rozhodnutia neboli ignorované, ale naopak, aby sa s nimi súd argumentačne vysporiadal (uvedené
rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 289/2017). Podľa odvolacieho súdu okresný súd takýmto spôsobom
nepostupoval, čo žalobca v odvolaní oprávnene napadnutému rozhodnutiu aj vytýkal.

86. Žalobca v konaní označil štyri rozhodnutia všeobecných súdov (okresného a krajského súdu),
ktoré otázku platnosti ručiteľského vyhlásenia žalobcu v rovnakom, resp. takmer totožnom znení
posúdili ako platný úkon, resp. prejudiciálne ho neurčili ako neplatné z dôvodu neurčitého vymedzenia
zabezpečovacích záväzkov. Okresný súd sa mienil s touto argumentáciou vysporiadať a konštatoval, že
sa nejedná o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. Aj keď je tento záver správny, ide len o čiastočné

vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu a nezohľadňuje komplexne princíp právnej istoty ako už
bolo uvedené. Existencia iných súdnych rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré sa nachádzali v súdnom
spise a ktoré odlišne od názoru konajúceho súdu posúdili otázku platnosti právneho úkonu, a to určitosti
ručiteľského vyhlásenia, resp. prejudiciálne ho neurčili ako neplatné z dôvodu neurčitého vymedzenia
zabezpečovacích záväzkov, neumožňuje aby konajúci súd túto predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť

všeobecných súdov ignoroval. Hoci súd uviedol dôvody na základe ktorých považoval toto ručiteľské
vyhlásenie za neplatné z dôvodu všeobecnej a neurčitej identifikácie záväzkov, na ktoré sa vzťahuje
ručiteľské vyhlásenie (bod 71., 72. a 73. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré skutkové a právne okolnosti v prejednávanej veci boli natoľko
odlišné, že okresný súd dospel k opačnému záveru ako predchádzajúce súdne rozhodnutia v časti

záverov o neurčitosti zabezpečovaných záväzkov v ručiteľskom vyhlásení. Strohé konštatovanie, že
predložené rozhodnutia okresných a krajského súdu nie sú rozhodnutiami najvyšších súdnych inštancií
nepostačuje na ignorovanie týchto rozhodnutí. Navyše pokiaľ, ako je uvedené ďalej, samotný obsah
argumentácie okresného súdu o nejasnom a neurčitom vymedzení zabezpečených záväzkov v tomto
štádiu konania nie je dostatočne presvedčivý na opačný záver oproti predchádzajúcim právoplatným

rozhodnutiam riešiacim obdobnú, resp. totožnú právnu otázku.
87. Podľa odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie o to viac a precízne zdôvodniť
odlišný názor od predchádzajúcej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, že žalobcom predložené
rozhodnutia sa týkajú priamo žalobcu. O to viac bolo dôvodné zo strany žalobcu očakávať rovnaký
alebo obdobný výsledok ako v predchádzajúcich konaniach, pretože žalobcom predložené rozhodnutia

sa vyslovene žalobcu týkali, nielen vo vzťahu k odlišným žalovaným, ale dokonca aj voči rovnakému
žalovanému na základe rozhodnutia rovnakého súdu (rozhodnutie Okresného súdu Martin sp. zn.
17Cb/58/2021 zo dňa 19.05.2022). Pokiaľ preto súd prvej inštancie nereagoval na skorej vydané
rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré neposúdili určenie záväzkov podliehajúcich ručeniu za neurčité,
je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k princípu právnej istoty ako súčasti súdnej ochrany

nepresvedčivé a nedostatočné. V danom prípade bolo preto dôvodné tvrdenie žalobcu o porušení práva
na spravodlivý proces z dôvodu nedostatočnej argumentácie a nedostatočného vysporiadania sa súdom
v napadnutom rozhodnutí s predchádzajúcou odlišnou rozhodovacou činnosťou, aj keď všeobecných
súdov nižšej inštancie, čo nezodpovedá právu žalobcu na presvedčivé rozhodnutie a odôvodnenie
odklonu od predchádzajúcej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v totožnej, resp. obdobnej

právnej otázke. Takýmto postupom okresného súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý
proces v zmysle vyššie citovanej judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR.
88. Žalobca okrem iného v tejto časti odvolania o porušení práva na spravodlivý proces vytýkal
napadnutémurozhodnutiu,žeokresnýsúdakceptovalazaoberalsanámietkoužalovanéhooneplatnostiručiteľského záväzku, a to napriek tomu, že žalovaný nemá postavenie účastníka ručiteľského vzťahu,
t. j. vzťahu medzi žalobcom ako ručiteľom a veriteľom dlžníka spoločnosťou MEDICAL GROUP SK, a.
s. Napriek tomu, že žalobca sa opakovane domáhal, aby okresný súd na tieto námietky neprihliadol,

keďže žalovaný účastníkom tohto zmluvného vzťahu nebol a postavenie žalovaného sa z titulu plnenia
ručením zabezpečených záväzkov čo do obsahu nemení, okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí tejto
námietke žalobcu nevenoval a neposudzoval ju.
89. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé a nevyplýva z neho,
či okresný súd pozabudol na tento prostriedok procesného útoku žalobcu, resp. ho považoval za

irelevantný a nepodstatný a teda, či žalovanému v plnom rozsahu patrí právo namietať neplatnosť tohto
právneho úkonu. Oprávnenosť žalovaného namietať platnosť alebo neplatnosť tohto úkonu pri riešení
prejudiciálnej otázky je pritom podstatná pre rozhodnutie o veci. Práve na základe záveru o neplatnosti
ručiteľského záväzku bol zamietnutý nárok žalobcu, avšak na námietky žalobcu o absencii oprávnenia
žalovaného namietať neplatnosť ručiteľského záväzku nedal okresný súd v napadnutom rozhodnutí
žiadnu odpoveď. Aj v tejto časti je preto odvolanie žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces

dôvodné, a to z dôvodu absencie akéhokoľvek odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí o oprávnení
žalovaného ako neúčastníka ručiteľského vzťahu namietať neplatnosť ručiteľského vyhlásenia, hoci to
žalobca namietal.
90. Žalobca vytýkal okresnému súdu nedostatočné odôvodnenie ním uplatneného nároku na regres
podľa § 308 ObZ a hlavne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Arbitrárnosť videl vo

formalistickom a zužujúcom interpretačnom excese pri výklade § 303, § 308 ObZ a § 451 a § 454 OZ.
Vsúvislostistaktonamietanouarbitrárnosťouvovzťahuknárokunazaplatenieregresupodľa§308ObZ
vytýkal žalobca napadnutému rozhodnutiu aj nedostatočne a neúplne zistený skutkový stav, keď okresný
súd konštatoval, že identifikácia záväzkov tieto umožňuje meniť a nie je zrejmé za aký tovar a služby
mali vzniknúť záväzky zabezpečené ručením, z pripojeného zoznamu faktúr nebolo možné na základe

ručiteľskej listiny ustáliť, či sa jedná o tie záväzky, ktoré sa ručiteľ zaviazal ich veriteľovi plniť a ručiteľské
vyhlásenie neobsahuje odkaz na zmluvu alebo inú listinu, z ktorej vyplýva jednoznačná identifikácia a nie
je možné určiť, ktorý konkrétny záväzok, z ktorého zmluvného vzťahu sa žalobca zaviazal ako ručiteľ
za žalovaného splniť. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu o nedostatočnom a nepresvedčivom
odôvodnení záveru okresného súdu o nedostatočnom určení identifikácie zabezpečeného záväzku

v ručiteľskom vyhlásení, ktoré podľa okresného súdu je všeobecné a neurčité vychádzajúc z formulácie
„nazákladedodaniatovaruaslužiebveriteľomdlžníkovidosúhrnnejvýšky1.500.000,-Euradosúhrnnej
výšky 75.000,- Eur úrokov z omeškania“.
91. Okresný súd všeobecnú, nedostatočnú a neurčitú identifikáciu zabezpečovaných záväzkov
odôvodnil možnosťou ľubovoľnej zmeny akéhokoľvek záväzku, ktorý by mal podliehať ručeniu. Žalobca

trval na tom, že záväzok podliehajúci ručeniu bol dostatočne a určito vymedzený a naopak okresný
súd neaplikoval výkladové pravidlá za účelom predchádzania neplatnosti právneho úkonu. S týmito
výhradami sa odvolací súd stotožnil.
92. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov
z rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít SR vyplýva zásada priority výkladu právneho úkonu

v prospech zachovania jeho platnosti v záujme zachovania právnej istoty dotknutých strán právneho
vzťahu. Neplatnosť právneho úkonu má byť výnimkou a nie zásadou. Zmyslom priority výkladu právnych
úkonov v prospech ich platnosti je odstraňovanie právneho formalizmu zasahujúceho do zmluvnej
slobody účastníkov právneho úkonu vychádzajúc z princípu zmluvnej slobody, princípu autonómie
zmluvných strán ako aj povahy súkromného práva. Výklad práva pri priznávaní súdnej ochrany má plniť

korekčnú a preventívnu funkciu, a to voči takým právnym úkonom súkromnoprávnej povahy, ktoré by
vzhľadom na všeobecne akceptovateľné morálne a mravné etické hodnoty nespravodlivo zvýhodňovali,
resp. znevýhodňovali niektorú stranu zmluvného vzťahu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
48/2012). Uprednostňovanie výkladu smerujúceho k neplatnosti zmluvy pred výkladom zakladajúcim jej
platnosť nie je ústavne konformné (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07, I. ÚS

243/07). Okresný súd sa však touto zásadou neriadil a ani ju v napadnutom rozhodnutí neuviedol, resp.
nezdôvodnil na základe akých skutkových a právnych záverov na túto zásadu neprihliadol.
93. Zásade priority výkladu právneho úkonu smerujúceho k jeho platnosti zodpovedá aj postup súdu,
ktorý je povinný v prípade nejasnosti interpretácie určitého ustanovenia sa najprv zaoberať aplikáciou
výkladových pravidiel za tým účelom, aby bol obsah právneho úkonu vyložený v súlade so stavom

existujúcim v čase vzniku právneho úkonu a len v prípade ak jazykové vyjadrenie je tak nejednoznačné
alebo nejasné, že nie je možné ani s prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa má
naplniť, môže súd dospieť k záveru o neurčitosti právneho úkonu, t. j. o jeho neplatnosti z tohto dôvodu
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2008). Znamená to, že v súlade so zásadou priorityvýkladu prejavu vôle smerujúceho k zachovaniu k platnosti právneho úkonu nastupuje povinnosť súdu
aplikovať interpretačné pravidlá a len v prípade nedosiahnutia a nezistenia obsahu prejavu vôle ani na
základe interpretačných pravidiel je možné dospieť k záveru o prípadnej neplatnosti právneho úkonu

z dôvodu jeho neurčitosti.
94. Vo vzťahu k interpretačným pravidlám výkladu prejavu vôle odvolací súd poukazuje na to, že
z nadpisu druhého dielu prvej hlavy tretej časti Obchodného zákonníka vyplýva, že tento obsahuje iba
niektoré ustanovenia o právnych úkonoch s aplikáciou pre obchodnozáväzkové vzťahy, ktoré dopĺňajú
všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka.

95. Ide o ustanovenie § 266 až § 268 ObZ, ktoré sú v zmysle § 263 ods. 1 ObZ ustanoveniami
kogentnými, od ktorých sa nemožno odchýliť a ktoré osobitne riešia otázku výkladu prejavu vôle
konajúcich osôb. Obchodný zákonník ako lex specialis tak v ustanovení § 266 sám upravuje pre
výklad právnych úkonov samostatné interpretačné pravidlá majúce kogentný charakter, ktorými dopĺňa
základné pravidlá výkladu právnych úkonov upravené občianskym zákonníkom ako lex generalis
a ktoré na rozdiel od Občianskeho zákonníka viac uprednostňuje vôľu pred prejavom tejto vôle (M.

Patakyová a kol.: Obchodný zákonník, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2022, str. 1202). Ak obsah
záväzkového vzťahu, z ktorého strana sporu uplatňuje svoj nárok spadá pod režim Obchodného
zákonníka jeho výklad treba uskutočniť predovšetkým podľa pravidiel upravených v § 266 ObZ, ktoré
dopĺňajú základné interpretačné pravidlo v § 35 ods. 2 OZ. Výkladové pravidlá podľa § 266 ObZ sú
hierarchicky usporiadané. Podľa § 266 ods. 1 ObZ sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej strany, ktorá

vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej
muselbyťznámy.Vprípadebežnéhoprávnehoúkonujepotrebnétedavždyprvotnevychádzaťzúmyslu
aký právny účinok konajúce osoby mienili dosiahnuť a nie z jeho jazykového vyjadrenia. Aplikácia tohto
interpretačného pravidla prichádza do úvahy vtedy, ak je nesporné, že konajúca osoba mala úmysel
prejaviť určitú vôľu. Prejav vôle je podľa úmyslu konajúcej osoby možné interpretovať len vtedy, ak je

nesporné, že takýto úmysel tu bol a preukáže sa, že osobe ktorej bol určený musel byť známy. Ako
zákon tak aj zmluvné ustanovenie má zväčša ambíciu upraviť určitú situáciu. Ani pri tvorbe zákona, ani
pri tvorbe zmluvy nie je možné predvídať všetky možné situácie, ktoré medzi zmluvnými stranami môžu
nastať počas trvania ich záväzkového vzťahu, a preto zmluva nie vždy prináša jednoznačné riešenia
a zmluvná úprava konkrétneho stavu niekedy nepostačuje na obsiahnutie všetkých situácií.

96. Pri nemožnosti zistenia významu zmluvného ustanovenia z hľadiska subjektívneho (úmysel
konajúcich osôb) prichádza na rad hľadisko objektívne upravené v § 266 ods. 2 ObZ, ktoré dopĺňa
ustanovenie § 35 ods. 2 ObZ. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachyteného v zmluve je potrebné
najprv vykladať prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých
pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska

zaradenia pojmu v štruktúre celého právneho úkonu). Rovnako platí, že pokiaľ sú pojmy použité
v jazykovom vyjadrení obsahu písomnej zmluvy natoľko jednoznačné, že z nich nie je možné ani
s prihliadnutím k tvrdenej vôli účastníka zmluvy usudzovať iný obsah tohto právneho úkonu, nie je možné
obsah zmluvného dojednania vyložiť v úplnom rozpore s jeho jazykovým prejavom.
97. Žalobca vytýkal okresnému súdu absenciu použitia výkladových pravidiel pri závere okresného

súdu, že ručiteľské vyhlásenie v časti určenia záväzkov, ktoré sú predmetom ručenia, je neurčité.
Okresný súd neaplikáciu výkladových pravidiel odôvodnil tým, že nestačí tvrdenie žalobcu, že
účastníkom právneho úkonu ručenia, t.j. veriteľovi a ručiteľovi bolo jasné, čo je jeho predmetom. Podľa
okresného súdu je určitosť písomného prejavu vôle objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal
vzbudzovať dôvodné pochybnosti o obsahu ani u tretích osôb. Neaplikoval preto § 35 ods. 2 OZ, pretože

výkladovým pravidlom nemožno dopĺňať to, čo v listine obsiahnuté nie je. Zdôraznil, že interpretácia
právneho úkonu nemôže nahradzovať už vykonaný prejav vôle. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie
prejavu vôle po jazykovej stránke síce zrozumiteľné, avšak nejednoznačné a je neurčitý aj jeho vecný
obsah a túto neurčitosť nebolo možné odstrániť a preklenúť ani výkladom podľa § 35 OZ a § 266 ObZ.
98. Podľa odvolacieho súdu žalobca oprávnene vytýkal napadnutému rozhodnutiu nesprávny, resp.

predčasný záver o neurčitom vymedzení záväzkov podliehajúcich ručeniu ako aj neaplikáciu
výkladových pravidiel. Okresný súd síce poukázal na to, že neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods.
1 OZ z dôvodu jeho neurčitosti nastáva vtedy, ak takúto neurčitosť nie je možné preklenúť ani výkladom
právneho úkonu podľa § 35 ods. 2 OZ a v danom prípade nebolo možné výkladom dopĺňať to, čo v listine
obsiahnuté nie je. Toto odôvodnenie okresného súdu nadväzovalo na tú časť jeho odôvodnenia, v ktorej

dospel k záveru, že identifikácia záväzku, ktorá mala byť predmetom ručenia, je všeobecná, neurčitá
a umožňuje ľubovoľne meniť záväzky, ktoré by mali podliehať ručeniu. Žalobca však namietal tento záver
a odvolací súd sa s týmito výhradami stotožnil.99.Hlavnýmdôvodomnazákladektoréhodospelokresnýsúdkzáveruoneurčitej identifikáciizáväzkov,
ktoré podliehajú ručeniu, bola ich možná zameniteľnosť. Odvolací súd konštatuje, že z predmetného
ručiteľského vyhlásenia vyplýva uspokojenie žalobcom ako ručiteľom v prospech veriteľa, ak veriteľovi

žalovaný ako dlžník nesplní záväzky vzniknuté medzi žalovaným a veriteľom na základe dodania tovaru
a služieb do súhrnnej výšky 1.570.000,- Eur istiny a do súhrnnej výšky 75.000,- Eur úrokov z omeškania
počas trvania ručenia 12 mesiacov od jeho vystavenia.
100. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé dostatočné odôvodnenie záveru okresného
súdu o možnej zameniteľnosti záväzkov určených na ich zabezpečenie ručením. Z uvedeného

ručiteľského vyhlásenia vyplýva vymedzenie subjektov ručiteľského záväzku, a to žalobcu ako ručiteľa,
spoločnosti MEDICAL GROUP SK, a. s. ako veriteľa a žalovaného ako dlžníka. Vymedzenie ručiteľa,
veriteľa a dlžníka nie je sporné. Z vymedzenia záväzkov podliehajúcich ručeniu vyplýva, že sa jedná
o záväzky na základe „dodania tovaru a služieb“ veriteľom pre žalovaného ako dlžníka. Týmto spôsobom
je vyjadrený aj právny dôvod, a to dodanie tovaru a služieb, pričom okresný súd neuviedol, či považuje
toto vymedzenie právneho dôvodu za neurčité, resp. neuviedol dôvody jeho neurčitosti. Z ručiteľského

vyhlásenia vyplýva aj rozsah ručenia, a to v dohodnutej výške istiny ako aj úrokov z omeškania.
Z uvedeného teda vyplýva určenie dlžníka, veriteľa a ručiteľa, vymedzenie právneho dôvodu vzniku
zabezpečených záväzkov (dodanie tovaru a služieb), ako aj rozsah tohto ručenia (istina 1.570.000,- Eur)
a zároveň vyplýva aj doba trvania ručenia (12 mesiacov od vystavenia ručiteľskej listiny).
101. Okresný súd neuviedol v napadnutom rozhodnutí akým spôsobom bolo možné meniť takto

určené záväzky identifikované maximálnou sumou, identifikované druhom právneho vzťahu (dodanie
tovaru a služieb), identifikované dodávateľom a odberateľom a dobou trvania ručenia. Okresný súd
teda neuviedol, či takto vymedzený záväzok je zameniteľný z pohľadu vymedzenia subjektov veriteľa
a dlžníka, či je zameniteľný z pohľadu výšky plnenia alebo právneho dôvodu. Z ručiteľského vyhlásenia
vyplýva dlhodobejšia existencia právnych vzťahov medzi žalovaným a veriteľom pri dodávaní tovaru

a služieb, čo sporné ani nebolo a sporné nebolo ani to, že okrem záväzkov, ktorých uhradenia sa
žalobca voči žalovanému domáhal z titulu ručenia, existovali aj iné záväzky, ktoré neboli uplatnené
z titulu ručenia. Z takto dojednanej úpravy v ručiteľskom vyhlásení vyplýva suma konkrétne určených
záväzkov za dodanie tovaru a služieb, a to do výšky istiny 1.570.000,- Eur, pričom zodpovedá
tvrdeniu okresného súdu, že do takto určenej výšky je možné zaradiť akýkoľvek záväzok zodpovedajúci

vymedzeniu subjektov dodávateľa a odberateľa, vymedzeniu povahy záväzku (za dodanie tovaru
a služieb) existujúceho počas doby do jedného roka od vystavenia ručiteľského vyhlásenia. Nie je
zrejmé, čo mienil okresný súd svojim konštatovaním o tom, že nie je zrejmé za aký tovar a za aké
služby majú vzniknúť žalovanému záväzky voči veriteľovi. Ručiteľské vyhlásenie jednoznačne obsahuje
identifikáciu záväzku „za dodanie tovaru a služieb“, t.j. akéhokoľvek tovaru a služieb medzi veriteľom

a dlžníkom počas trvania ručenia. Okresný súd neuviedol, čo konkrétne v slovnom spojení „za dodanie
tovaru a služieb“ vo vzťahu k vymedzeniu záväzku medzi konkrétnymi subjektami v konkrétne určenom
časovom období je nedostatočne určité.
102. Okresný súd ďalej vyslovil pochybnosti, že z takéhoto ručiteľského vyhlásenia nevyplýva, či
skutočne tie záväzky, ktoré boli uvedené v prílohe k výzve veriteľa voči žalobcovi zo dňa 04.07.2022 a v

oznámení žalobcu voči žalovanému zo dňa 20.07.2022, sú tými záväzkami, na ktorých zabezpečenie
sa ručením žalobca zaviazal. Podľa odvolacieho súdu však z ručiteľského vyhlásenia vyplýva, že
akékoľvek záväzky spĺňajúce definíciu „za dodanie tovaru a služieb“ od veriteľa pre žalobcu, a to do
hodnoty istiny 1.570.000,- Eur po dobu jedného roka od vystavenie ručiteľského vyhlásenia spadajú
do ručiteľského záväzku žalobcu. Záver o možnosti meniť záväzky, ako to uviedol okresný súd,

podliehajúce ručeniu je správny do tej miery, že do dohodnutej sumy istiny 1.570.000,- Eur, pokiaľ ide
o záväzky vymedzené z titulu dodania tovaru a služieb počas trvania ručenia, ide o záväzky na úhradu
ktorých sa žalobca ako ručiteľ v prospech veriteľa žalovaného zaviazal. Takto dohodnutý režim ručenia
zodpovedá existujúcemu zmluvnému vzťahu, a to opakovaným dodávkam vo väčšom množstve tovaru
a služieb od veriteľa v prospech žalovaného, a teda priamo predpokladá možnosť dopĺňania konkrétnych

záväzkov z takéhoto vzťahu pod ručenie, na ktoré sa žalobca zaviazal. Podľa odvolacieho súdu by
mohla vzniknúť pochybnosť len o tom, či konkrétny záväzok uhradený žalobcom z titulu ručenia,
spadá pod jeho vymedzenie v ručiteľskom vyhlásení, čo však nemá vplyv na určitosť vymedzenia
zabezpečeného záväzku v ručiteľskom vyhlásení, ale len na posúdenie, či konkrétny záväzok spĺňa
dohodnuté podmienky podľa ručiteľského vyhlásenia.

103. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či okresný súd pri posudzovaní platnosti
ručiteľskej listiny z titulu určitosti vymedzenia záväzkov spadajúcich pod ručenie aplikoval zásadu
priority výkladu prejavu vôle smerujúceho k platnosti a nie k jej neplatnosti. Z napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že okresný súd neaplikoval žiadne výkladové pravidlo, ktorého aplikácia predchádza záveruo neplatnosti právneho úkonu pre jeho neurčitosť, pričom dostatočne neodôvodnil, zohľadňujúc
konkrétny individuálny skutkový stav veci a vzťah medzi žalovaným a veriteľom, prečo je toho názoru,
že sa jedná o tak neurčité ustanovenie, ktoré vôbec neumožňuje aplikovať výkladové pravidlá pri

interpretácii prejavu vôle. Správne uviedol, že z ručiteľského vyhlásenia musí byť zrejmé, o ktorý určitý
záväzok sa jedná, a to z hľadiska jeho obsahu, rozsahu a právneho dôvodu. Obsahom ručiteľského
záväzku je povinnosť peňažnej úhrady veriteľovi. Rozsah peňažného záväzku je taktiež uvedený výškou
istiny a výškou úroku z omeškania. Právny dôvod je tiež uvedený označením druhu obchodov (za
dodanie tovaru a služieb). Okresný súd nevysvetlil, ktoré z vyššie uvedených identifikujúcich znakov

vymedzenia záväzkov podliehajúcich ručeniu nespĺňa požiadavku určitosti. Jeho záver o neurčitosti
vymedzenia záväzkov podliehajúcich ručeniu je preto predčasný, t. j. nesprávny.
104. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny záver okresného súdu o neplatnosti ručiteľského
vyhlásenia, pretože má simulovať iný zastretý právny úkon a ručiteľské vyhlásenie je neplatné z dôvodu
absencie vážnosti vôle podľa § 37 ods. 1 OZ. Vzhľadom na ručiteľské vyhlásenie, podľa ktorého ručiteľ
splní plnenie veriteľovi na základe splnenia všetkých podmienok podľa bodu 3.3 Zmluvy o poskytnutí

finančných služieb a keďže táto zmluva obsahovala dohodu medzi žalobcom a veriteľom, že žalobca
má za poskytnuté ručenie nárok na zaplatenie odmeny, takto zistená skutočnosť viedla okresný súd
k záveru o simulovanom právnom úkone a neplatnosti ručiteľského vyhlásenia, keďže toto zastiera iný
právny úkon, a to Zmluvu o poskytnutí finančných služieb, pretože je len naplnením dohodnutej finančnej
služby podľa tejto zmluvy. Ručiteľským vyhlásením bol zastretý tento iný právny úkon, a teda platí tento

iný úkon, t. j. Zmluva o poskytnutí finančných služieb. Okresný súd na jednom mieste uviedol, že je
nesporné, že ručiteľská listina zodpovedá vôli účastníkov tejto nepomenovanej zmluvy, je naplnením
jej obsahu, t. j. poskytnutie finančnej služby za odplatu. Ďalej však uviedol, že ručiteľské vyhlásenie je
neplatné, nakoľko sa jedná o simulovaný úkon, v ktorom absentuje vážnosť vôle.
105. Odvolací súd poukazuje na vnútornú rozpornosť uvedeného odôvodnenia, keď na jednej strane

okresný súd konštatuje, že ručiteľská listina nesporne zodpovedá vôli účastníkov Zmluvy o poskytovaní
finančných služieb a na druhej strane konštatoval, že v ručiteľskom vyhlásení absentuje vážnosť vôle.
Podľa odvolacieho súdu sa jedná o vnútornú rozpornosť, keď na jednej strane okresný súd konštatuje,
že ručiteľské vyhlásenie zodpovedá prejavenej vôli (podľa Zmluvy) a na druhej strane tvrdí, že je
tento úkon neplatný práve pre nedostatok vážnosti vôle. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, keď na

jednej strane okresný súd poukazoval na to, že ručiteľská listina zodpovedá vôli účastníkov podľa
nepomenovanej zmluvy, ktorá upravuje podmienky a predpoklady vystavenia ručiteľského vyhlásenia
a zároveň ručiteľské vyhlásenie považoval za simulovaný úkon, u ktorého vážnosť vôle absentuje, avšak
(ručiteľské vyhlásenie) je zároveň podľa okresného súdu naplnením obsahu Zmluvy o poskytovaní
finančných služieb. Odvolací súd konštatuje, že jediným účelom Zmluvy o poskytovaní finančných

služieb bolo poskytnutie finančných služieb, a to vo forme ručenia žalobcom za záväzky žalovaného.
Okresný súd nevysvetlil, ako mal byť naplnený obsah Zmluvy o poskytovaní finančných služieb, bez
existencie ručenia, keďže ručiteľskú listinu posúdil ako neplatnú pre absenciu vážnosti vôle, pričom na
druhej strane uviedol, že ručiteľská listina nesporne zodpovedá vôli účastníkov Zmluvy o poskytovaní
finančných služieb a je naplnením jej obsahu. Záver okresného súdu o neplatnosti ručiteľského

vyhlásenia z dôvodu simulovaného právneho úkonu a pre absenciu vôle je predčasný, teda nesprávny.
106. Voči záveru okresného súdu o absolútnej neplatnosti právneho úkonu ručenia z dôvodu jeho
rozporu s § 39 ods. 1 OZ, keďže bola dohodnutá odplata za poskytnutie ručenia žalobca namietal, že
tento záver je v rozpore so zásadou zmluvnej voľnosti a princípu autonómie konania subjektov práva,
takéto dohodnutie odplaty nie je zakázané a je preto dovolené podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR.

107. Okresný súd dospel k záveru o neplatnosti ručiteľského vyhlásenia podľa § 39 OZ z dôvodu
kogentnejúpravy§303ObZ,vktoromjeupravenývzťahmedziručiteľomakoosobouodlišnouoddlžníka
a veriteľom, ktorého obsahom je záväzok dlžníka uhradiť veriteľovi dlžníkom nezaplatený záväzok,
pričom zákon nepodmieňuje poskytnutie ručenia za protihodnotu, teda za protiplnenie ručiteľovi od
veriteľa.

108. Odvolací súd zdôrazňuje, že dohoda o odplate za poskytnutie ručenia nie je obsiahnutá
v ručiteľskom vyhlásení, ale v Zmluve o poskytovaní finančných služieb (Zmluva). Nie je odvolaciemu
súdu zrejmé na základe akých právnych a skutkových úvah, pokiaľ by aj okresný súd posúdil dojednanie
v Zmluve o poskytovaní finančných služieb o poskytnutí ručenia za odplatu za neplatné, sa tento
dôvod neplatnosti vzťahuje aj na samostatné ručiteľské vyhlásenie. Záväzok z ručenia vzniká na základe

ručiteľského vyhlásenia, a to bez ohľadu na súhlas alebo nesúhlas žalovaného ako dlžníka. Ako bolo
uvedené judikatúra najvyšších súdnych autorít preferuje výklad smerujúci k platnosti právnych úkonov
za účelom maximálneho zachovania zmlúv, resp. právnych úkonov. V súlade s touto zásadou je aj ust. §
41 OZ, podľa ktorého pokiaľ je možné určitú časť zmluvy alebo právneho úkonu vyčleniť tak, že prípadnáneplatnosť konkrétneho ustanovenia právneho úkonu sa nedotýka ďalších ustanovení zmluvy alebo
právneho úkonu, neplatnou je len táto časť.
109. Okresný súd neuviedol, či sa týmito zásadami riadil a nevysvetlil na základe akých postupov

a úvah určil ručiteľské vyhlásenie v celom rozsahu za neplatné z dôvodu rozporu s § 39 OZ, pokiaľ
predpoklady zaplatenia odmeny za ručenie nie sú upravené v ručiteľskom vyhlásení, ale v Zmluve
o poskytovaní finančných služieb. Okresný súd neuviedol ani to, či sa jedná podľa jeho názoru
o neplatnosť z dôvodu, že právny úkon odporuje zákonu alebo z dôvodu, že ho obchádza alebo preto,
že sa prieči dobrým mravom, pričom sa jedná o samostatné a odlišné dôvody neplatnosti právneho

úkonu. Okresný súd nevysvetlil, či posledný odsek ručiteľského vyhlásenia, ktorý odkazuje na plnenie
žalobcu ako ručiteľa za súčasného splnenia všetkých podmienok podľa čl. 3.3 Zmluvy je alebo nie je
možné vyčleniť z ručiteľského vyhlásenia a posúdiť samostatné zvyšné časti ručiteľského vyhlásenia
a vyhlásil celé ručiteľské vyhlásenie za neplatné. Takýto postup nie je v súlade so zásadou výkladu
právnych úkonov smerujúcich k ich platnosti a nedáva odpoveď ani na absenciu aplikácie ust. § 41 OZ.
Okresný súd sa nevysporiadal ani so žalobcom namietanou zásadou, čo nie je zakázané je dovolené,

obzvlášť v obchodnozáväzkových vzťahoch, kedy úprava obchodného zákonníka favorizuje prejav vôle
zmluvných strán pred dispozitívnou úpravou zákona, čo vyplýva aj z rozsahu kogentných ustanovení
vymenovanýchv§263ObZ,podľaktoréhosazakogentnépovažujúlentieustanovenia,ktorésúvtomto
ustanovení vymenované.
110. Okresný súd neuviedol akým spôsobom dohoda o odplate za poskytnuté ručenie je v rozpore

s úpravou § 303 ObZ s následkom absolútnej neplatnosti podľa § 39 OZ. Odôvodnenie okresného
súdu, že kogentné ustanovenie § 303 ObZ nepodmieňuje poskytnutie ručenia za protihodnotu, čo
podľa okresného súdu spôsobuje neplatnosť ručiteľského vyhlásenia (so zdôraznením, že záväzok na
odplatuniejeobsiahnutývručiteľskomvyhlásení,alevsamostatneuzavretejnepomenovanejzmluve)je
nedostatočné, nepresvedčivé a nedáva odpovede na výhrady žalobcu voči záveru o neplatnosti (celého)

ručiteľského vyhlásenia.
111. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či okresný súd zohľadnil predmet podnikania žalobcu,
nevyplýva ako sa vysporiadal s pojmom „finančné služby“, pod ktorými si žalobca a veriteľ dohodli
poskytnutie ručenia, nevyplýva ako sa vysporiadal s tvrdením žalobcu, že práve takýmto prevzatím
ručenia voči konkrétnemu subjektu vo veľkom rozsahu preberá na seba riziko prípadného uplatňovania

nároku voči insolventnému subjektu, nevyplýva ako sa vysporiadal s princípom zmluvnej voľnosti
v obchodnozáväzkových vzťahoch. Žiadne úvahy a závery z napadnutého rozhodnutia v tomto smere
o neplatnosti ručiteľského vyhlásenia podľa § 39 OZ nevyplývajú.
112. Žalovaný namietal nedostatočné odôvodnenie v rozpore so zisteným skutkovým stavom
a nesprávny právny záver okresného súdu v bode 84. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Okresný

súd v tejto časti odôvodnil nevyhovenie ani eventuálnemu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
tým, že plnenie žalobcu v prospech veriteľa nebolo plnením za žalovaného, ale plnením zmluvného
záväzku žalobcu voči veriteľovi. Ani s týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil.
113. Ako uviedol žalobca v odvolaní, z tejto časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva
identifikácia žiadneho iného peňažného záväzku žalobcu voči veriteľovi okrem tej povinnosti, na ktorú

sa zaviazal z titulu ručenia za záväzky žalovaného. Nie je preto zrejmé, aký iný zmluvný záväzok,
okrem záväzku z ručenia, mal žalobca veriteľovi plniť, pokiaľ sa nejednalo o plnenie za žalovaného
z titulu ručenia. Pokiaľ tým mienil okresný súd poukázať na skutočnosť, že v prípade jeho prejudiciálneho
záveru o neplatnosti ručiteľského záväzku nemožno plneniu žalobcu v prospech veriteľa priznať solučné
účinky, t. j. plneniu s následkom zániku záväzkov žalovaného, potom sa mal vysporiadať s úpravou §

454 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia má
iný skutkový základ ako § 451 OZ. Skutkovým základom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa § 454 OZ je situácia, kedy sa bezdôvodne obohatil ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal
plniť sám. Predpokladom tohto nároku je zákonom, zmluvou alebo iným právnym dôvodom stanovená
povinnosť určitej osoby, t.j. dlžníka, plniť v prospech veriteľa. Pokiaľ tretia osoba mimo zmluvného

vzťahu dlžníka a veriteľa poskytne veriteľovi plnenie za dlžníka, hoci takúto povinnosť sama nemá a plní
s následkom zániku dlhu dlžníka, t. j. veriteľ ako aj tretia osoba mimo postavenia dlžníka, ktorá vykonáva
úhradu, majú vedomosť a úmysel smerujúci k splneniu dlhu dlžníka, potom vznikne právny nárok osobe
plniacej za dlžníka domáhať sa voči dlžníkovi tej úhrady, ktorú za neho poskytol veriteľovi. K takémuto
dôsledkuvšaknedôjde,aktretiaosobaplnilavočiveriteľoviprotivôlidlžníka(Števček,Dulak,Bajánková,

Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník II, Veľké komentáre, 2. vydanie, C.H.Beck, rok
2019, str. 1735). O prípad plnenia proti vôli dlžníka v prejednávanej veci nejde, pretože napriek dvom
oznámeniam, a to veriteľa ako aj žalobcu ako ručiteľa, žalovaný neuplatnil žiadnu námietku a nesúhlas
s takýmto plnením žalobcu za žalovaného.114.Akbyajtedaokresnýsúdprejudiciálnedospelkzáveruoneplatnostiručiteľskéhovyhlásenia,potom
mal vzhľadom na zistený skutkový stav, napriek absencii účinkov plnenia ručiteľa (z dôvodu neplatného
ručiteľského vyhlásenia) vychádzajúc z doteraz vykonaného dokazovania posúdiť a vyhodnotiť úmysel

žalobcu ako tretej osoby plniť v prospech veriteľa ako aj vôľu tohto veriteľa žalovaného, prijať plnenia od
žalobcu za dlh žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v bode 84. pritom nevyplýva, ako
už bolo uvedené, ktorý iný peňažný záväzok, okrem dohodnutého plnenia z titulu ručenia, mal žalobca
plniť svojmu veriteľovi podľa Zmluvy o poskytovaní finančných služieb. Okresný súd žiaden takýto iný
zmluvný záväzok neidentifikoval a neurčil, pričom práve na tomto skutkovom závere, že žalobca plnil

iný záväzok a nie záväzok z ručenia, dospel k záveru o nesplnení predpokladov vzniku bezdôvodného
obohatenia podľa § 454 OZ. Aj v tejto časti je záver okresného súdu predčasný/nesprávny.
115. Vzhľadom na predčasný/nesprávny záver o neplatnosti ručiteľského vyhlásenia a o nesplnení
predpokladov vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ sa okresný súd už následne
nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu vo vzťahu k uplatnenej sume paušálnej náhrady za uplatnenie
pohľadávky v celkovej výške 5.680,- Eur, ani námietkami ohľadne okamihu vzniku omeškania, ktoré

uplatnil žalovaný voči úrokom z omeškania.
116. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie
a zostali sporné (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005). Strana
konania má však právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byť dostatočným podkladom

pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o opravnom prostriedku. Pokiaľ v rozhodnutí
absentuje vysporiadanie sa so spornými skutkovými tvrdeniami, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie
o uplatnenom nároku, ide o nepreskúmateľné rozhodnutie. Takéto rozhodnutie porušuje právo účastníka
na spravodlivý proces, pretože mu upiera možnosť skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci opravných prostriedkov.

117. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd sa v napadnutom
rozhodnutí nedostatočne venoval tvrdeniam a prostriedkom procesného útoku žalobcu, keď sa vôbec
nevenoval otázke oprávnenosti žalovaného ako dlžníka namietať neplatnosť ručiteľského vyhlásenia,
keď sa nezaoberal a nevysvetlil odklon od rozhodovacej činnosti všeobecných súdov z totožnej/
obdobnej skutkovo a právnej veci, keď predčasne/nesprávne dospel k záveru o neplatnosti ručiteľského

vyhlásenia z dôvodu neurčitého vymedzenia záväzkov podliehajúcich ručeniu, keď zmätočne dospel
k záveru o neplatnosti ručiteľského vyhlásenia z titulu simulovaného právneho úkonu pre absenciu
vážnosti vôle podľa § 37 ods. 1 OZ, keď nedostatočne odôvodnil záver o absolútnej neplatnosti
ručiteľského vyhlásenia podľa § 39 OZ a keď predčasne posúdil absenciu predpokladov vzniku nároku
na bezdôvodné obohatenie.

118. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) a c) CSP v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
119. Odvolací súd pripomína, že vzhľadom na povahu uplatnenia primárneho nároku (z titulu regresu
podľa § 308 ObZ) a eventuálneho nároku (z titulu bezdôvodného obohatenia) je povinnosťou súdu
vysporiadať sa s celým uplatneným nárokom. Pokiaľ okresný súd nevyhovie primárnemu nároku na

zaplatenie dlžnej sumy z titulu regresu podľa § 308 ObZ, je povinný sa vysporiadať aj s petitom
eventuálnym, t. j. rozhodnúť o ňom taktiež vo výrokovej časti rozhodnutia (Bureš, Drápal. Mazanec:
Občanský soudní řád, Komentář, 2. vydání, C.H. Beck, str. 342).
120. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi žalobcom uplatnený nárok, a to z obidvoch
uplatnených dôvodov (primárneho ako aj eventuálneho) a rozhodne o nich s prihliadnutím na

skutkový stav veci, vykonané dokazovanie, realizované prostriedky procesného útoku a obrany tak, že
v napadnutom rozhodnutí sa dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vyjadrí k nárokom žalobcu vo
vzťahu k uplatneným námietkam žalovaného. Svoje skutkové závery vyhodnotí na základe vykonaného
dokazovania a zisteného skutkového stavu, pričom právne a skutkové závery náležite odôvodní.
Pri svojich skutkových a právnych záveroch zohľadní judikatúru najvyšších súdnych autorít, vrátane

zohľadnenia preferencie výkladu smerujúcich k platnosti právnych úkonov, v prípade potreby posúdi aj
prípadnú čiastočnú neplatnosť právneho úkonu a možnosť jej oddelenia od zostávajúcej časti. Náležite
odôvodní záver o neurčitosti záväzku podliehajúceho ručeniu vzhľadom na kritériá, ktoré vyplývajú
z písomne vystaveného ručiteľského vyhlásenia. V prípade ak neaplikuje výkladové pravidlá tak
jednoznačne uvedie, v ktorej časti bolo vymedzenie záväzku tak neurčité, že ani pri použití výkladových

pravidiel nemohol dospieť k záveru o určitosti právneho úkonu. V prípade priznania nároku, či už na
základe primárneho alebo eventuálneho petitu sa bude zaoberať náležite aj námietkami žalovaného
o okamihu vzniku omeškania žalovaného voči žalobcovi pri zohľadnení právneho dôvodu priznania
nároku. V takom prípade posúdi aj námietky voči výške a spôsobu uplatnenia paušálnej náhradys prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod č. R 11/2023 zverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR a svoje závery náležite odôvodní.
121. O náhrade trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa §

396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci.
122. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).