Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 29, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200683
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca)
a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: LPH Vranov n/T, s.r.o., so sídlom Pod Dolami 838,
093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 31 706 029, právne zastúpený: JUDr. Bohumil Novák, advokát,
Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101944300/2019 zo dňa 14. augusta 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/70/2019 - 141 zo dňa 9. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/70/2019 - 141 zo dňa 9. septembra 2021 sa zrušuje a vec
sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Prešov ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobia január až december 2009. Prvostupňovým rozhodnutím č. 100467514/2019
zo dňa 19.02.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume

32 656,25 Eur za zdaňovacie obdobie marec 2009.
2. Správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie v ďalšom vyrubovacom konaní po tom, čo Krajský
súd v Prešove rozsudkom č. k. 1S/4/2015-141 zo dňa 22.12.2015 zrušil predchádzajúce rozhodnutie
žalovaného a správcu dane, pričom uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR
sp.zn.1Sžf/31/2016zodňa17.10.2017.FinančnýmorgánomNajvyššísúdSRvytkol,žezichrozhodnutí
nie je zrejmé, či posúdili vec ako zneužitie práva alebo daňový podvod, a kde v reťazci spoločností došlo
k úniku na dani a ako k tomu prispeli plnenia prijaté žalobcom.

3. Správca dane prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si neoprávnene uplatnil nárok na
odpočítanie dane z faktúr za dodanie tovaru - masívnej dubovej podlahy - od dodávateľa Tatra Trade
Corporation, s.r.o., pričom žalobca si následne uplatnil oslobodenie od dane z dodania masívnej dubovej
podlahy do Českej republiky odberateľovi Happy World, dětské hřište s.r.o.
4. Správca dane k uvedeným obchodným operáciám žalobcu uviedol, že tieto spočívali v deklarovaní
dodania dubovej podlahy v kruhovom reťazci zúčastnených spoločností a boli vytvorené len s cieľom
získať daňové zvýhodnenie bez iného podnikateľského účelu. Podľa správcu dane žalobca vedel alebo

mohol a mal vedieť, že sa nákupom dubovej podlahy zúčastní plnení, ktoré sú súčasťou podvodu na
DPH.
5. Žalovaný rozhodnutím č. 101944300/2019 zo dňa 14.08.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.II. Konanie pred správnym súdom
6. Proti napadnutému rozhodnutiu v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím podal žalobca správnu
žalobu, požadoval ich zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1S/70/2019 - 141 zo dňa 09.09.2021 (ďalej aj „napadnutý
rozsudok“) žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.
8. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd v plnej miere poukázal na rozsudok krajského súdu
sp. zn. 1S/64/2019 zo dňa 09.09.2021 (ďalej aj „citovaný rozsudok“) využijúc postup podľa § 140 zákona

č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). Postup podľa § 140 SSP odôvodnil krajský
súd tým, že ide o totožnú vec týkajúcu sa toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, pričom
žalobca uplatnil totožné žalobné dôvody. Krajský súd uviedol, že rozdiel spočíva len v skutočnosti, že ide
o iné zdaňovacie obdobie (v posudzovanom období ide o marec 2009 a v konaní, v ktorom bol vydaný
citovaný rozsudok, ide o september 2008).
9. Odôvodnenie citovaného rozsudku krajského súdu bolo založené na nasledovných dôvodoch:

- rozhodnutie bolo vydané Daňovým úradom Prešov ako vecne príslušným správnym orgánom.
Nedôvodná je preto námietka žalobcu týkajúca sa nulity prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že vo
veci konala pobočka daňového úradu, ktorá nie je vecne príslušná;
- prerušením daňovej kontroly a konaním na správnom súde došlo k spočívaniu plynutia prekluzívnej
lehoty na vyrubenie dane podľa § 69 Daňového poriadku. Nedôvodná je preto námietka, že uplynula

prekluzívna lehota, pretože priamo zo zákona (Daňového poriadku a OSP, resp. SSP) vyplýva
spočívanie prekluzívnej lehoty;
- nedôvodná je aj námietka, že zamestnankyne správcu dane, ktoré vydali protokol z daňovej kontroly,
boli vo veci zaujaté podľa § 60 ods. 3 Daňového poriadku, a preto nemali ďalej konať vo vyrubovacom
konaní. Podľa názoru krajského súdu protokol nepredstavuje rozhodnutie a vyrubovacie konanie

nemožno chápať ako konanie na inom stupni, kde zo zákona vzniká povinnosť vylúčiť zamestnancov,
ktorí sa zúčastnili konania na prvom stupni;
- nedôvodná je aj námietka, že správca dane žalobcu neupovedomil o vzniku svojich pochybností podľa
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku, keďže tak správca dane urobil listom zo dňa 11.10.2013;
- dôvodná je však námietka, že z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, čo považuje správca dane za

dôkazy a čo za informácie, keďže uvádza len ním vybrané skutočnosti, ktoré svojim postupom obstaral,
s ich doslovným opisom obsahu;
- krajský súd poukázal na to, že správca dane po zrušení pôvodného rozhodnutia doplnil dokazovanie
tak, že zaobstaral z trestného konania, ktoré súbežne prebiehalo vo veci daňovej trestnej činnosti
dotknutých článkov karuselového reťazca, zápisnice o výsluchu obvinených B.. M. R. a Ing. Jána

Manduľáka - konateľa žalobcu;
- v otázke zákonnosti použitia výsluchov obvineného z trestného konania v daňovom konaní poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/55/2017 zo dňa 11.09.2018 i rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu ČR č. j. 2 Afs 24/2007 - 131 zo dňa 30.01.2008;
- zdôraznil, že správca dane použil v daňovom konaní ako jeden z kľúčových dôkazov výsluch iného

obvineného (B.. M. R.), pričom je neprijateľné, aby sa skutkové zistenia v daňovom konaní vytvárali,
či stotožňovali s neoverenými tvrdeniami priznávajúceho spoluobvineného v daňovej trestnej veci.
Neoverené tvrdenia nie sú skutkovými zisteniami. Všetky osoby vypovedajúce v trestnom konaní v
akomkoľvek procesnom postavení (oznamovateľ, podozrivý, svedok, poškodený, obvinený, znalec)
môžu klamať úplne, čiastočne alebo aj hovoriť pravdu. Pri žiadnej z osôb vypovedajúcich v trestnom

konaní nie je dopredu zaručené, že vypovedá pravdu; to platí o to viac pri spoluobvinenom, ktorý je sám
páchateľom trestnej činnosti. Preto tvrdenia správcu dane o dôveryhodnosti výpovede B.. R. v trestnom
konaní, pokiaľ nie sú následne verifikované v daňovom konaní, sú predčasné. Úlohou správcu dane je
preukázať tvrdené skutočnosti o účasti žalobcu na daňovom podvode v rovine daňovej, pričom dôkazné
bremeno v tomto smere je výlučne na daňových orgánoch;

- finančné orgány neodstránili nedostatky vytýkané Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn.
1Sžf/16/2016 zo dňa 17.10.2017. V tomto rozsudku Najvyšší súd SR konštatoval nepreskúmateľnosť
predchádzajúcich rozhodnutí daňových orgánov vydaných vo veci žalobcu s poukazom na nesplnenie
povinnosti daňových orgánov určiť, kde v konaní došlo k daňovému úniku a ako sa na tomto podvodnom
konaní zúčastňovali plnenia žalobcu. Taktiež upozornil na rozdiel medzi podvodným konaním a

zneužitím práva;
-správnysúddospelkzáveru,žeajnapadnutérozhodnutiasúnezrozumiteľnéprenesplneniepovinnosti
daňových orgánov určiť, kde v konaní došlo k daňovému úniku a ako sa na tomto podvodnom konanízúčastňovali plnenia žalobcu pre spoločnosť Solid Press Slovakia, s.r.o., teda konštatoval nedostatočné
odôvodnenie účasti žalobcu na podvodnom konaní;
- ak má správca dane za to, že v niektorej zo spoločností došlo k úniku na dani, mal uvedené

v napadnutom rozhodnutí bližšie špecifikovať a uviesť, v čom konkrétne tento únik spočíval. Ak
dospel k záveru, že deklarované zdaniteľné obchody boli len umelou konštrukciou, ktorá jednotlivým
spoločnostiam umožnila uplatniť si právo na odpočítanie dane, ktoré by im inak nevzniklo, mal správca
dane konštatovať zneužitie práva namiesto účasti na daňovom podvode;
- s námietkami žalobcu týkajúcimi sa zavinenia žalobcu sa správny súd nezaoberal z dôvodu, že

správcom dane ani žalovaným nebolo doposiaľ preukázané, že by bol žalobca súčasťou podvodného
konania, resp. konania zneužívajúceho;
- napokon ako nedôvodnú krajský súd vyhodnotil námietku týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly,
keďže daňová kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
10. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú

sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci krajským súdom. Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
krajskému súdu na ďalšie konanie.
11. Sťažovateľ sa nestotožnil so záverom krajského súdu, že správca dane a žalovaný neodstránili
nedostatky vytýkané Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 1Sžf/16/2016 zo dňa 17.10.2017. Uviedol,

že v konaní bolo preukázané, že žalobca vedel alebo mal a mohol vedieť, že sa predmetnými obchodmi
podieľa na podvode v oblasti DPH, ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní. Správca dane v súlade
s právnym názorom súdu identifikoval, kde v reťazci došlo k úniku na dani, ako k tomu prispeli plnenia
prijaté žalobcom od jeho dodávateľov, a náležite odôvodnil jeho vedomosť o účasti na predmetných
podvodných obchodoch.

12. Podľa sťažovateľa je zo zisteného skutkového stavu zrejmé (a nevyplýva to iba z výpovede
svedka B.. R.), že bol účelovo vytvorený a správcom dane identifikovaný fakturačný reťazec daňových
subjektov z tuzemska ako aj z iných členských štátov (aj personálne prepojených), ktorí si medzi sebou
vyhotovovalifaktúryzatovar-stavebnáoceľadubovépodlahytak,abysijednotlivéčlánkyreťazcamohli
uplatňovať odpočítanie dane alebo znižovať daňovú povinnosť, avšak bez toho, aby tovar skutočne

bol reálne dodávaný (aj keď určité množstvo tovaru existovalo a za účelom preukazovania prepravy
do iného členského štátu bolo opakovane prevážané zo Slovenska do Českej republiky a späť). Keď
spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. deklarovala nákup z iného členského štátu (aj keď reálne
išlo vždy o rovnaký tovar), a teda výsledný efekt na vstupe bol 0,00 eur, potom pri jeho dodaní v
tuzemsku mala vzniknúť daňová povinnosť. V daňových priznaniach však táto spoločnosť vykazovala

nízke vlastné daňové povinnosti, pretože zároveň deklarovala vysoké odpočítania dane. A keďže táto
spoločnosť nemala reálne nadobudnutie tovaru, a to ani od tuzemských dodávateľov (tovar mala fiktívne
fakturovaný v kruhu z iného členského štátu a zároveň ho mala reálne k dispozícii, pretože ten istý tovar
predávaný v kruhu nikdy reálne nezmenil vlastníka - bol „načierno“ späť privážaný do spoločnosti Tatra
Trade Corporation, s.r.o., odkiaľ sa použil na nové obchody), tak potom deklarované odpočítanie dane

bolo rovnako fiktívne a v rozpore so zákonom o DPH a jeho uplatnením vznikal daňový únik. Daňový
únik zároveň vznikal aj u odberateľov spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a ich odberateľov, ktorí
uplatňovali odpočítanie dane, pritom najviac profitovala vždy tá spoločnosť v reťazci, ktorá fakturovala
tovar do iného členského štátu ako oslobodený od dane (na vstupe mala odpočítanie dane a na výstupe
nulovú dňovú povinnosť). Zároveň úniky na dani vznikali najviac u nadobúdateľov (napr. LANDORIKA,

s.r.o., ČR) tovaru z iného členského štátu (pri nulovom vstupe mala byť na výstupe daňová povinnosť),
pretože tieto články podvodného reťazca si fiktívnymi vstupmi znižovali daňovú povinnosť na výstupe
v dôsledku čoho vykazovali v daňových priznaniach nízku vlastnú daňovú povinnosť, a to pri vysokých
obratoch. Celý reťazec bol organizovaný, bez reálneho vzniku pohľadávok a záväzkov, nemal komerčný
účel a bol vedome dohodnutý za účelom získavania financií od štátu, čo uviedol aj B.. R. vo svojej

svedeckej výpovedi.
13. V súvislosti s použitím zápisnice o výsluchu obvineného B.. R. v daňovej trestnej veci sťažovateľ
uviedol, že správca dane v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku použil dôkaz, ktorý bol zistený
a vykonaný v trestnom konaní. Nešlo o jediný a rozhodujúci dôkaz v predmetnom daňovom konaní. Zo
spisového materiálu ako aj z rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, že správca dane vykonal rozsiahle

dokazovanie a aj podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 1Sžf/16/2016 zo dňa
17.10.2017) bol v prípade riadne zistený skutkový stav (a to aj bez predmetnej výpovede obvineného
B.. R.).14. Výpoveď B.. R. získal správca dane zákonným spôsobom a nie je v rozpore s ostatnými dôkazmi
vykonanými v daňovom konaní. Žalobcovi bol tento dôkaz sprístupnený, bol s ním oboznámený, nebolo
mu nijakým spôsobom upreté právo sa k nemu vyjadriť, a pritom vykonanie ďalších dôkazov žalobca

nenavrhoval. Správca dane už pri začatí daňovej kontroly mal vedomosť o vyšetrovaní danej veci
orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože práve na ich požiadanie predmetnú daňovú kontrolu
vykonal. Správca dane na poskytnutie zápisníc z výpovedí B.. R. a Ing. Manduľáka vyzval príslušný
orgán v súlade s ustanovením § 26 ods. 7 Daňového poriadku, ktorý následne v súlade s § 24 ods. 4
Daňového poriadku ako dôkaz použil. Ako je zrejmé zo spisového materiálu, popísaného skutkového

stavu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nešlo o rozhodujúci dôkaz, na ktorom správca dane
založil svoje rozhodnutie.
15. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že z kasačnej sťažnosti nie je možné zistiť, v
čom podľa sťažovateľa spočíva nesprávne právne posúdenie veci. Namietal tiež uplynutie objektívnej
prekluzívnej desaťročnej lehoty podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, pričom správca dane musí
tieto skutočnosti skúmať ex offo. Keďže správca dane je povinný toto daňové konanie zastaviť podľa

ustanovenia § 62 ods. 1 písm. h) Daňového poriadku, je podanie kasačnej sťažnosti v tejto veci
zbytočné. Žalobca dal do pozornosti, že celé konanie trvá viac ako desať rokov iba zavinením daňových
orgánov a kvôli ich nezákonnému postupu a nezákonným rozhodnutiam. Ďalej žalobca namietal, že
sťažovateľ uvádza v kasačnej sťažnosti nové skutočnosti a prekrúca a účelovo mení skutočnosti
uvedené finančnými orgánmi v ich rozhodnutiach. Neexistencia reálneho množstva fakturovaného

tovaru je novou skutočnosťou; správca dane v daňovej kontrole ani vo vyrubovacom konaní nikdy reálnu
existenciutovarunespochybňoval.Akokonštatujekrajskýsúd,správcadanežiadnyúniknadanivcelom
konaní nikdy nepreukázal, hoci dôkazné bremeno je na ňom. Správca dane vo vyrubovacom konaní
po zrušení jeho rozhodnutia Najvyšším súdom SR urobil len jeden úkon a v novom konaní začal tvrdiť,
že ide o podvodné konanie len na základe zápisníc z výpovede B.. R. a Ing. Manduľáka. Na základe

uvedeného žalobca kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť zamietol a priznal mu nárok na
náhradu trov konania.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
16. Prejednávaná vec bola dňa 24.01.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými

prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola
jej pridelená spisová značka 1Sfk/6/2022. Po odstránení nedostatku kasačnej sťažnosti spočívajúcom v
absencii dokladu o právnom zastúpení sťažovateľa zo strany krajského súdu bola vec dňa 03.03.2023
opätovne predložená Najvyššiemu správnemu súdu SR.
17. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu

v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP
v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.
1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa
§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
18. Podľa § 139 ods. 2 SSP: „V odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh
administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov

žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy
vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

19. Podľa § 140 SSP: „Vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
20. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci boli rozhodnutia finančných

orgánov, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
marec 2009 z dôvodu neuznania odpočítania dane z faktúr od dodávateľa Tatra Trade Corporation,
s.r.o. za dodanie dubovej podlahy. Finančné orgány skonštatovali, že predmetné obchody sú súčasťoukruhového reťazca vykazujúceho podvodný charakter a že žalobca o tomto podvode vedel alebo vedieť
mal a mohol.
21. Krajský súd rozhodnutia finančných orgánov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie,

pričom v odôvodnení postupom podľa § 140 SSP poukázal na citovaný rozsudok krajského súdu sp.
zn. 1S/64/2019 zo dňa 09.09.2021 (viď bod 8 odôvodnenia tohto rozsudku) vydaný v obdobnej veci
vzťahujúci sa k zdaňovaciemu obdobiu september 2008.
22. Z citovaného rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd rozhodnutia finančných orgánov zrušil
z dôvodu nepreskúmateľnosti, a to primárne na tom základe, že správca dane neidentifikoval, v čom

spočíval únik na dani a neuviedol, ktorá zo spoločností v rámci karuselového obchodu neodviedla štátu
daň, čo je základnou podmienkou na konštatovanie existencie podvodného konania v zmysle judikatúry
Súdneho dvora EÚ. Vytkol tiež predčasnosť tvrdení správcu dane o dôveryhodnosti výpovede JUDr.
Chovanca v trestnom konaní, keďže obsah výpovede nebol verifikovaný v daňovom konaní.
23. Nosnou sťažnostnou námietkou sťažovateľa bolo nesprávne právne posúdenie veci krajským
súdom, pričom sťažovateľ trval na tom, že finančné orgány preukázali existenciu daňového úniku ako aj

jeho podvodný charakter a účasť žalobcu na ňom, čo vyplýva zo všetkých zistených skutočností, nielen
z výpovede svedka B.. R..
24. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu dospel k
presvedčeniu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože v predmetnej veci neboli splnené
podmienky pre aplikáciu inštitútu skráteného odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa § 140 SSP.

25. Postup podľa § 140 SSP je nepochybne nástrojom hospodárnosti konania. Ustanovenie § 140 SSP
je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 139 ods. 2 SSP. Zmyslom tohto
ustanovenia je, aby pri opakujúcich sa totožných žalobách toho istého žalobcu krajský súd nemusel
opakovať tie isté dôvody rozhodnutia. Predpokladom uplatnenia skráteného odôvodnenia v zmysle
§ 140 SSP je totožný žalobca a totožný predmet konania, pričom podľa kasačného súdu nebola v

prejednávanej veci splnená práve druhá podmienka.
26. Napriek tomu, že vo veciach vyrubenia rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobia
september 2008 a marec 2009 bola uplatnená obdobná žalobná argumentácia, rozdiel nespočíval
len v inom zdaňovacom období, ako uvádza krajský súd v napadnutom rozsudku. V zdaňovacom
období marec 2009 išlo o iný reťazec spoločností a rozdiely v skutkovom stave tak boli dané práve

vo vzťahu k posúdeniu kľúčovej otázky, či správca dane identifikoval alebo neidentifikoval u jednej z
týchto spoločností v reťazci daňový únik, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre to, aby mohol byť
žalobcovi odopretý nárok na odpočítanie DPH z dôvodu jeho účasti na daňovom podvode. Krajský
súd nepostupoval správne, keď cez § 140 SSP bez ďalšieho vztiahol jeho právne závery vyvodené zo
skutkového stavu za zdaňovacie obdobie september 2008 aj na skutkový stav za marec 2009, keďže

skutkový stav nebol vo vzťahu k posudzovaniu kľúčovej otázky existencie daňového úniku v reťazci
spoločností rovnaký.
27. V citovanom rozsudku viažucom sa k zdaňovaciemu obdobiu september 2008 krajský súd
posudzoval obchody žalobcu so stavebnou oceľou v reťazci zahŕňajúcom spoločnosti Solid Press
Slovakia, s.r.o. - žalobca - LANDORIKA s.r.o.(ČR) a Tatra Trade Corporation s.r.o. Naopak, v

prejednávanej veci viažucej sa k zdaňovaciemu obdobiu marec 2009 správca dane posudzoval obchody
žalobcu s dubovými podlahami v rámci iného reťazca spoločností, a to Tatra Trade Corporation s.r.o.
- žalobca - Happy World, s.r.o. (ČR) - Hidro Central Kft. (Maďarsko) - BVG SK, s.r.o. - Tatra Trade
Corporation s.r.o. (s. 17 rozhodnutia správcu dane).
28. V citovanom rozsudku (za zdaňovacie obdobie september 2008), na ktorý krajský súd poukazoval

cez § 140 SSP, krajský súd posudzoval výlučne obchody so stavebnou oceľou, a nie obchody s
dubovou podlahou, ktoré boli predmetom napadnutých rozhodnutí a ktoré prebiehali v inom reťazci
spoločností. V citovanom rozsudku tak krajský súd neskúmal naplnenie znakov daňového podvodu v
rámci obchodov s dubovou podlahou v predmetnom reťazci v zdaňovacom období marec 2009. Neušlo
pozornosti kasačného súdu, že skutočnosti nasvedčujúce možnému daňovému úniku boli správcom

dane uvádzané napríklad vo vzťahu k spoločnosti BVG-SK s.r.o. (s. 36 rozhodnutia správcu dane).
Preto vo vzťahu k nároku na odpočítanie DPH z dodania dubovej podlahy od spoločnosti Tatra Trade
Corporation s.r.o. v zdaňovacom období marec 2009 nebolo na mieste poukázať cez § 140 SSP na
citovaný rozsudok, pretože v tejto veci sa krajský súd nijako nezaoberal vyššie uvedeným reťazcom
spoločností a tým, či u niektorej z nich správca dane identifikoval daňový únik alebo nie.

29. Z vyššie uvedeného vyplýva, že krajský súd nevyvodil právne závery ohľadne existencie daňového
úniku zo skutkového stavu, ktorý bol finančnými orgánmi zistený v zdaňovacom období marec 2009.
Charakter kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku neumožňuje kasačnému súdu
úlohu správneho súdu suplovať. Z tohto dôvodu sa kasačný súd ani nemohol vecne vysporiadaťs konkrétnymi sťažnostnými bodmi a tieto posúdiť (najmä v otázke, či v predmetnom reťazci a
predmetnom zdaňovacom období došlo k daňovému úniku alebo nie a či vec správny súd správne
právne posúdil). Právne posúdenie správneho súdu, či v predmetných reťazových obchodoch a v

predmetnom zdaňovacom období došlo k daňovému úniku alebo nie, ktorého správnosť by mal kasačný
súdpreskúmaťvkasačnomkonanínazákladepodanejkasačnejsťažnosti,totižvnapadnutomrozsudku
absentovalo. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti posúdil kasačný súd napadnutý rozsudok
ako nepreskúmateľný a dospel k záveru o potrebe ho zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie
konanie.

30. V ďalšom konaní správny súd vyhodnotí, či obstojí záver finančných orgánov o účasti žalobcu na
daňovom podvode v zdaňovacom období marec 2009. Preverí, či finančné orgány uniesli dôkazné
bremeno a preukázali splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu, t. j. 1./ či v posudzovaných zdaniteľných
obchodoch vznikol daňový únik, ak áno, 2./ či tento únik je dôsledkom podvodného konania, ak áno,
3./ či posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu boli s týmto konaním spojené a následne
4./ či tento subjekt vedel alebo mohol a mal vedieť, že posudzované zdaniteľné obchody boli spojené

s podvodným konaním.
31. Pokiaľ ide o otázku 2./, tá spočíva vo vyhodnotení, či vo svetle všetkých zistených okolností sa javí,
že daňový únik nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o
získanie daňového zvýhodnenia. Daňový podvod je judikatúrou definovaný ako „situácia, v ktorej jeden
daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju

naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia“ (viď rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023 publikovaný pod č. 63/2023 ZNSS).
32. Správny súd sa v napadnutom rozsudku vyjadroval k spôsobu vyhodnotenia svedeckej výpovede
B.. R. daňovými orgánmi, kedy im vytkol to, že obsah tejto výpovede v daňovom konaní neverifikovali.
Z napadnutého rozsudku však už nie je zrejmé, či krajský súd z tohto dôvodu považoval skutkový stav

zistený daňovými orgánmi za celkovo nedostatočný pre právne posúdenie veci (teda pre zodpovedanie
otázok Axel Kittel testu).
33. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že správca dane doplnil dokazovanie oboznámením
sa so zápisnicami o výsluchu obvinených B.. R. (a Ing. Manduľáka - konateľa žalobcu) až po zrušení
jeho pôvodného rozhodnutia v správnom súdom konaní. Najvyšší súd SR sa v predchádzajúcom

rozsudku sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 už vyjadroval k miere zistenia skutkového stavu
daňovými orgánmi, pričom skonštatoval nasledovné: „Zistenia správcu dane indikujú účasť žalobcu
na podvodnom reťazci spoločností zahŕňajúcich cezhraničné transfery tovaru v rámci Európskej únie,
v ktorých zjavne figurovali spoločnosti neplniace si svoje daňové povinnosti, čo umožnilo ďalším
článkom reťazca neoprávnene uplatňovať odpočítanie dane, alebo znižovať daňovú povinnosť.“ (bod

39); „Predmetné dôkazy a indície vyhodnotili daňové orgány jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a
z tohto vyhodnotenia by bolo možné i podľa názoru odvolacieho súdu súhlasiť so záverom, že žalobca
konal neobozretne, keď za zistených okolností vstúpil do predmetných obchodných transakcií.“ (bod 56);
„Najvyšší súd je toho názoru, že správca dane i žalovaný napriek riadnemu zisteniu skutkového stavu vo
vydaných rozhodnutiach nerozlíšili zneužitie práva od podvodného konania na DPH“ (bod 66); „Podľa

názoru odvolacieho súdu správcom dane zistené skutočnosti svedčia o účasti žalobcu na podvodnom
reťazci spoločností, spojenom s únikom na DPH. V súčasnosti však ani odvolaciemu súdu nie je nad
všetky pochybnosti zrejmé, kde v reťazci spoločností došlo k úniku na dani a ako k tomu prispeli plnenia
prijaté žalobcom od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o.“( bod 67).
34. Správny súd v ďalšom konaní teda zodpovie otázku, či všetky dôkazy vykonané daňovými orgánmi

vyhodnotené jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dávajú dostatočnú oporu pre zodpovedanie otázok
Axel Kittel testu, pričom zohľadní aj vyššie uvedené čiastkové závery Najvyššieho súdu SR. Nad rámec
uvedeného kasačný súd zdôrazňuje, že pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť
všetky významné okolnosti spornej transakcie. Pre daňový podvod je typické, že uskutočnené transakcie
nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam, pričom pri skúmaní zavinenia daňového subjektu

(teda že vedel alebo vedieť mohol a mal) je celkom bežné, že sa hodnotí, ako podozrivo by sa transakcia
javila bežne obozretnému podnikateľovi. Preto kasačný súd nevidí nič nesprávne ani na formuláciách
správcu dane typu „žalobcovi muselo byť podozrivé....“, ktoré mu vytýkal krajský súd v napadnutom
rozsudku, pravda pokiaľ objektívne okolnosti nasvedčujúce podozrivosti transakcie sú správcom dane
spoľahlivo zistené.

35. Kasačný súd vo vzťahu k daňovému podvodu v reťazci typu kolotoč napokon dáva do pozornosti
správnemu súdu aj recentný rozsudok SD EÚ vo veci Global Ink Trade Kft. zo dňa 11.01.2024, ktorý vo
svojej podstate potvrdzuje aj závery plynúce z predchádzajúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 o tom, že preukázanie karuselového reťazca na odopretie odpočtuDPH samo o sebe nepostačuje. Podľa SD EÚ: „Smernica 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že:
(i) bráni tomu, aby sa daňová správa v prípade, že má v úmysle odoprieť zdaniteľnej osobe právo na
odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z dôvodu, že táto zdaniteľná osoba sa podieľala na podvode

typu „kolotoč“ v oblasti DPH, obmedzila len na preukázanie, že toto plnenie je súčasťou kruhového
fakturačného reťazca, (ii) uvedenej daňovej správe prináleží jednak presne určiť skutočnosti zakladajúce
podvod a preukázať podvodné konanie a jednak preukázať, že zdaniteľná osoba sa aktívne podieľala na
tomto podvode alebo že vedela či mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce toto právo bolo súčasťou
uvedeného podvodu, čo nevyhnutne neznamená identifikáciu všetkých subjektov, ktoré sa podieľali na

podvode, ako aj ich jednotlivých konaní.“
VII. Záver
36. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa §
462 ods. 1 SSP ako nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach, a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022
Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V ďalšom konaní je správny

súd viazaný právnym názorom kasačného súdu prezentovanom v tomto rozsudku (§ 469 SSP).
37. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude opätovne sa vecou zaoberať a skúmať, či sú
splnené podmienky účasti žalobcu na podvodnom konaní (Axel Kittel test), pričom právne závery bude
vyvodzovať zo skutkového stavu príznačného pre predmetné zdaňovacie obdobie marec 2009 a vo
vzťahu k identifikovanému reťazcu spoločností.

38. O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj o nároku na náhradu trov konania pred
správnym súdom rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 SSP správny súd.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.