Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2023

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622200215
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2023:7622200215.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci žalobcu A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXX, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
35 724 803, právne zastúpenému Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, v
konaní o určenie, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Z r u š u j eneodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp.
zn. 8C/71/2021 zo dňa 3.1.2022 o povinnosti žalovaného dočasne sa zdržať vykonávania dražby, ktorej

predmetom je súbor nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Spišská Nová
Ves,k.ú.C.,obecC.,D.E.F.G.,kdesúuvedenénehnuteľnostievidovanéakopozemkyregistraC,parc.
č. 1672, trvalý trávnatý porast o výmere 9470 m2, parc. č. 1677/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere
375 m2, stavba súpisné číslo XXX na parcele číslo 1677/1, druh stavby rodinný dom s príslušenstvom.

III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.1.2022 sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný nie je

oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva k v žalobe špecifikovaným nehnuteľnostiam na základe
Zmluvy o úvere registračné č. 325132 zo dňa 9.5.2014 uzavretej s právnym predchodcom žalovaného H.
D.A.,I.anáhradytrovkonania.Žalobcažalobupodalnazákladepovinnostiuloženejmutunajšímsúdom
v uznesení sp. zn. 8C/71/2021 zo dňa 3.1.2022, ktorým súd zároveň neodkladným opatrením uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX
pre k. ú. C.. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že oznámeniu návrhu na vykonanie dražby predchádzalo
podanie žaloby zo strany žalovaného na plnenie pohľadávky v sume 32.000 Eur s príslušenstvom na

OkresnomsúdeBanskáBystricadňa16.7.2020,ktorápokvalifikovanomodporejevedenánaOkresnom
súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 7Csp/146/2020 a doposiaľ nie je platne skončená. Žalovaný teda
podal žalobu na plnenie pohľadávky z tej istej úverovej zmluvy, na základe ktorej má snahu získať jej
uspokojenie aj dobrovoľnou dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Keďže
nie je platne ukončený spor sp. zn. 7Csp/146/2020, žalovaný nevie a nemôže vydať vyhlásenie o
pravosti, výške a splatnosti pohľadávky pre ktorú navrhuje výkon záložného práva, čím porušuje §
16 Zákona o dobrovoľných dražbách. V danom prípade ide navyše o premlčanú pohľadávku nakoľko

táto bola zosplatnená pre splátku splatnú 20.4.2017, teda trojročná premlčacia doba zosplatneného
zvyšku dlhu uplynula 20.4.2020 a žalovaný podal žalobu na plnenie až po uplynutí tejto doby. Žalovaný
nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby, lebo záložné právo je premlčané a právo
žalovaného domáhať sa uspokojenia zo zálohu zaniklo. Žalobca ďalej uviedol, že každé ustanoveniezákona o dobrovoľných dražbách je nevyhnutné vykladať ústavne konformne s ohľadom na ingerenciu
súkromného dražobného procesu do práv a oprávnených záujmov osôb povinných zo záložného práva.
Dražobník nemôže byť iba v pozícii splnomocnenca záložného veriteľa, ktorý má sledovať iba jeho

záujem na rýchlom výkone záložného práva za každých okolností, a to bez uzavretia riadnej Zmluvy
o vykonaní dražby. V dražobnej praxi je preto udržateľná jedine taká aplikácia zákona o dobrovoľných
dražbách, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a ochrany ústavných práv a právom chránených
záujmov osôb zúčastnených na dražobnom procese. V týchto prípadoch ide o vážny zásah do práva
vlastniť majetok s dosahom až na ústavné právo na obydlie.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a ako nedôvodnú ju navrhol zamietnuť. Poukázal na to, že pre
nedodržanie zmluvných povinností žalobcu zo Zmluvy o poskytnutí úveru registračné č. 325132 zo
dňa 09.5.2014 (ďalej aj iba ako „zmluva“) došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru právnym
predchodcom žalovaného, a to podaním zo dňa 22.11.2017. Výkon záložného práva, ktorý sa žalobca
snaží podanou žalobou zmariť sa začal ešte v čase, kedy nebola premlčaná pohľadávka zo zmluvy

ani samotný výkon záložného práva. Poukázal na ustanovenie § 100 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej aj iba ako „OZ“), podľa ktorého sa záložné práva nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka a tiež na ustanovenie § 112 OZ, podľa ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe
uplatníprávonasúdealebouinéhopríslušnéhoorgánuavzačatomkonaníriadnepokračuje,premlčacia
doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie

je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Žalovaný si nárok zo zmluvy uplatnil voči žalobcovi
v upomínacom konaní dňa 20.7.2020, a to žalobou o zaplatenie 32.000 Eur, o ktorej sa aktuálne
vedie konanie na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 7Csp/146/2020. Žaloba o zaplatenie
pohľadávky zo zmluvy tak bola podľa názoru žalovaného nepochybne uplatnená na príslušnom orgáne

pred uplynutím premlčacej doby, pričom premlčacia doba pohľadávky zo Zmluvy od podania žaloby v
zmysle ust. § 112 OZ neplynie. Zároveň postupca ako záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva
dňa 11.1.2018, a to oznámením o začatí výkonu záložného práva, ktoré bolo zaslané žalobcovi ako
aj Okresnému úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, pričom po postúpení pohľadávky žalovaný
pokračoval vo výkone záložného práva, ktoré začal jeho právny predchodca. Registrácia oznámenia

o začatí výkonu záložného práva predstavuje samotné začatie výkonu záložného práva a ide zároveň
o uplatnenie práva na príslušnom orgáne. Týmto okamihom záložný veriteľ zahájil výkon záložného
práva, pričom v prípade nehnuteľnosti ide o výkon záložného práva jej predajom na dobrovoľnej dražbe.
Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, II. ÚS 250/2011 - 30 zo dňa 8. decembra
2011, z ktorého vyplýva, že ÚS SR pre účely úspešného vznesenia námietky premlčania záložného

práva počíta s tromi podmienkami, a to uplynutie premlčacej doby zabezpečovanej pohľadávky ako aj
premlčanieprávazáložnéhoveriteľadomáhaťsauspokojeniazozálohu,vznesenienámietkypremlčania
záložného práva záložcom a že záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že pokiaľ nedošlo k premlčaniu zabezpečovanej pohľadávky a záložný veriteľ začal s výkonom
záložného práva, resp. s predajom zálohu, ako v prejednávanom prípade, nemožno sa úspešne domôcť

námietky premlčania záložného práva zo strany záložcu. Podľa žalovaného posúdenie premlčania
výkonu záložného práva nie je v prejednávanom prípade ani relevantné nakoľko právo na zaplatenie
samotnej pohľadávky zo zmluvy bolo uplatnené žalovaným na súde podanou žalobou dňa 20.7.2020
a záložné právo sa nikdy nepremlčí skôr než ním zabezpečená pohľadávka. Žalovaný nesúhlasil
s tvrdením žalobcu, že ako záložný veriteľ nemôže vydať vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti

pohľadávky, pre ktorú vedie výkon záložného práva z dôvodu, že o uplatnenej pohľadávke žalovaného
nebolo právoplatne rozhodnuté. Žiadne zákonné ustanovenie mu totiž neprikazuje viesť záložné právo
len pre judikovanú pohľadávku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal napríklad na uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoCsp/44/2021 z 14.12.2021.

3. Žalobca v replike zotrval na tom, že žalovaný navrhuje výkon záložného práva spochybnenej
pohľadávky, o ktorej sa vedie súdne konanie, teda výška a pravosť pohľadávky sú spochybnené.
Uviedol, že netvrdí, že v danom prípade došlo k premlčaniu záložného práva, ale tvrdí, že uspokojenie
pohľadávky sa vykonáva v rozpore s platným zákonom o dobrovoľných dražbách, u pohľadávky, ktorá
je pravdepodobne aj premlčaná.

4. Žalovaný v duplike zotrval na tvrdení, že zo žiadneho zákonného ustanovenia mu nevyplýva
povinnosť viesť výkon len pre judikovanú pohľadávku, k čomu už zaujal stanovisko aj Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014 a Najvyšší súd Slovenskejrepubliky v rozsudku sp. zn. 3Cdo/156/2009 zo dňa 29. 03. 2010, v zmysle ktorých záložný veriteľ
pri výkone záložného práva nemusí disponovať právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu o
priznaní pohľadávky, pre ktorej splnenie sa výkon záložného práva navrhuje a uskutočneniu dobrovoľnej

dražby nebráni súbežne prebiehajúce súdne konanie, v ktorom sa záložný veriteľ voči záložnému
dlžníkovi domáha uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom. K žalobcom namietanému
porušeniu ust. § 16 resp. § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej aj iba ako „ZoDD“), žalovaný uviedol, že zákonnosť postupu podľa

ZoDD, a teda aj vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky môže byť
posúdené výlučne v konaní o neplatnosť dražby, ktorá slúži vlastníkovi nehnuteľnosti na ochranu jeho
vlastníckehoprávavprípadeporušeniaustanoveníZoDD.Vžiadnomprípadesatedanemožnostotožniť
so žalobcom, ktorý namieta porušenie ustanovení ZoDD ešte pred samotnou realizáciou dobrovoľnej
dražby. Podľa názoru žalovaného nemožno v tomto konaní posudzovať zákonnosť konania záložného
veriteľa podľa ZoDD, nakoľko posúdenie podmienok zákonnosti dobrovoľnej dražby podľa ZoDD je

možné výlučne v konaní o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2 ZoDD.

5. O žalobe súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 5C/1/2022 zo dňa 19.1.2023, ktorým žalobu ako nedôvodnú
zamietol a s poukazom na ust. § 335 a § 336 CSP zároveň ex offo rozhodol o zrušení neodkladného
opatrenia nariadeného uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 8C/71/2021 zo dňa 3.1.2022.

6. Uvedený rozsudok tunajšieho súdu bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6Co/87/2023 zo dňa 19.9.2023 a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatoval pochybenie prvostupňového súdu
keď tento rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu bez toho, aby sa z úradnej povinnosti zaoberal tým,

či záložné právo zriadené zmluvou o zriadení záložné práva k nehnuteľnosti zo dňa 9.5.2014, nie je
premlčané. Rozhodnutie prvostupňového súdu je preto predčasné a vzhľadom na chýbajúce úvahy súdu
vo vzťahu k námietke premlčania záložného práva nebolo možné neexistujúce závery o tejto otázky
podrobiť odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd poukázal na ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého sa záložné právo premlčuje, a teda nepremlčuje sa len zabezpečená pohľadávka,

s ktorou otázkou sa súd vysporiadal, ale aj samotné záložné právo, ktoré sa ale nepremlčuje skôr
ako zabezpečená pohľadávka. Záložné právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe,
ktorá v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa mohlo vykonať prvý
raz, t.j. odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Odvolací súd
v závere uviedol, že úlohou súdu v ďalšom konaní bude na základe doposiaľ vykonaného dokazovania

a dokazovania doplneného po vrátení veci posúdiť (ne)dôvodnosť žalobcom vznesenej námietky
premlčania záložného práva, pričom v tej súvislosti bude musieť ustáliť začiatok a koniec plynutia
premlčacejdobyzáložnéhoprávaavnadväznostinavyriešenietejtootázkyopätovnevovecirozhodnúť.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu a právneho zástupcu žalovaného.

Žalobca vopred písomne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní súdu z dôvodu hospodárnosti
konania a požiadal o vykonanie pojednávania v jeho neprítomnosti. Žalobca súčasne uviedol, že
zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu. Súd preto v súlade s ustanovením § 180 CSP vo veci
pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojich doterajších písomných vyjadreniach, najmä
na tvrdení, že výkon záložného práva nemôže byť premlčaný, nakoľko pohľadávky zabezpečená
záložným právom bola judikovaná.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so stranami predloženými listinnými dôkazmi, a

síce výpisom z LV č. XXX pre k. ú. C. (aj jeho aktualizáciou ku dňu rozhodnutia vo veci), oznámením
o predčasnej splatnosti úveru a rozhodnutiami tunajšieho súdu vrátane rozhodnutí odvolacieho súdu
vydanými vo veciach sp. zn. 8C/71/2021 a sp. zn. 7Csp/146/020, na základe čoho zistil nasledovné:

10. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8C/71/2021-12 zo dňa 3.1.2022, právoplatným dňa 26.1.2022

bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť dočasne sa zdržať
vykonávania dražby, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k. ú. C., a to pozemok
registra „C“ parc. č. 1672, trvalý trávnatý porast o výmere 9470 m2, pozemok registra „C“ par. č. 1677/1,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 375 m2 a dom súpisné č. XXX E. F. J. H. XXXX/X. Predmetnénehnuteľnosti sú podľa výpisu z LV č. XXX pre k. ú. C. vo výlučnom vlastníctve žalobcu. V časti C
ŤarchyjenapredmetnomLVokreminéhozapísanéajzáložnéprávoktamevidovanýmnehnuteľnostiam
v prospech Československej obchodnej banky, a.s. so sídlom v Bratislave podľa zmluvy č. 325132/

Zal/1 zo dňa 9.5.2014 s Oznámením o postúpení pohľadávky na EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
v Bratislave – Z 2431/2019 zo dňa 26.8.2019. V časti B Vlastníci a iné oprávnené osoby je okrem iného
uvedená aj poznámka P 14/2018 zo dňa 11.1.2018 – 10/2018 - Oznámenie o začatí výkonu záložného
práva dražbou podľa z.č. 527/2002 Z.z. v prospech Československá Obchodná banka, a.s. so sídlom
v Bratislave a tiež poznámka P805/2021 zo dňa 3.8.2021 – 142/2021 – Začatie výkonu záložného práva

v prospech EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave.

11. Predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7Csp/146/2020 bolo zaplatenie sumy
32.000 Eur s príslušenstvom titulom nezaplateného dlhu žalobcu (v tamojšom konaní žalovaného) zo
zmluvy o poskytnutí úveru č. 325132, ktorý bol postúpený žalovanému (v tamojšom konaní žalobcovi)
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.7.2019 postupcom Československá obchodná

banka, a.s. ako pôvodným veriteľom. V zmysle dispozičného oprávnenia bola v konaní uplatnená
iba časť istiny vo výške 32.000 Eur (predmetom postúpenia bola pohľadávky vo výške 112.536,03
Eur, z ktorej istina predstavovala sumu 95.834,29 Eur). Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č. k.
7Csp/146/2020-131 zo dňa 18.8.2021 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 5CoCsp/72/2021 tak, že žalobca bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalovanému sumu

32.000 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21.11.2017 do zaplatenia. Predmetné rozhodnutia
nadobudli právoplatnosť dňom 12.8.2022 Z odôvodnenia týchto rozhodnutí vyplynulo, že súd mal za
preukázané uzatvorenie zmluvy o poskytnutí úveru č. 325132 dňa 9.5.2014 medzi žalobcom a právnym
predchodcom žalovaného. Išlo o úver vo výške 105.000 Eur, ktorý nie je spotrebiteľským úverom podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. (účelom úveru bola kúpa nehnuteľností). Poskytnutie úveru bolo zabezpečené

záložným právom zriadeným dňa 9.5.2014 Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
325132/Zal/1. Z dôvodu omeškania dlžníka so splácaním úveru vyhlásil veriteľ úver dňom 20.11.2017 za
splatný. Predmetom právneho posúdenia bola aj vznesená námietka premlčania uplatneného nároku so
záverom, že uplatnený nárok nie je premlčaný a žaloba podaná dňa 20.7.2020 bola podaná v trojročnej
premlčacej lehote.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi žalobcom a právnym
predchodcom žalovaného, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

14. Podľa § 53 ods. 10 OZ, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže
sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

15. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

17. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 110 ods. 1 OZ veta prvá, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

19. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

20. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

21. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,

môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené

ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné

domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

23. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie

vo veci samej zastavuje.

24. Podľa § 336 ods. 1 veta prvá CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže
vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

25. Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci
samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

26. V danom prípade ide o určovaciu žalobcu podľa § 137 písm. c) CSP, preto súd predovšetkým
skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení so záverom, že tento

je daný. Následne súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

27. Dobrovoľná dražba bez ohľadu na to, či ňou dochádza k realizácii záložného práva zabezpečujúceho
štandardné alebo spotrebiteľské záväzkové vzťahy a bez rozlíšenia, či je predmetom dražby

nehnuteľnosť zabezpečujúca bytovú potrebu dlžníka alebo iná vec, je upravená samostatným zákonom
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného
zákona predstavuje jeden zo zákonom určených spôsobov výkonu záložného práva (§ 151j ods. 1
veta prvá OZ). Táto zákonná úprava, pri ktorej je potrebné vyjsť z prezumpcie ústavnosti, predstavuje
medze ústavných práv (vlastniť majetok a na rešpektovanie obydlia), predpokladané čl. 13 Ústavy SR,

v intenciách ktorých zásah do práv a oprávnených záujmov napriek tomu, že sa navonok javí byť v
rozpore s ústavným textom, v konečnom dôsledku protiústavný nie je. Možnosť súdneho prieskumu
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby v podmienkach slovenského právneho poriadku je
daná napríklad inštitútom žaloby o neplatnosť dražby, pričom platí, že ak súd určil dražbu za neplatnú,
účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

28. Žalobca odôvodňoval podanú žalobu tým, že žalovaný porušuje ustanovenie § 16 zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách z dôvodu, že navrhuje výkon záložného práva pre pohľadávku,
o ktorej je na tunajšom súde vedené samostatné konanie (sp. zn. 7Csp/146/2020), teda pre pohľadávku,
ktorej výška je sporná, a vo vzťahu ku ktorej žalobca tiež uplatnil námietku premlčania.

29. Konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. 7Csp/146/2020 bolo dňom 12.8.2022, právoplatne
skončené s tým výsledkom, že pohľadávka, ktorá bola jeho predmetom bola žalovanému (v tamojšom
konaní žalobcovi) právoplatne priznaná. Súd sa v danom konaní osobitne zaoberal aj žalobcom (vtamojšom konaní žalovaným) vznesenou námietkou premlčania, ktorú vyhodnotil v jeho neprospech. V
zmysle ustanovenia § 230 CSP platí, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a
rozhodovaťznova.Nazákladeuvedenéhosúdvyhodnotiltvrdeniežalobcuospornostivýškypohľadávky

(o ktorej bolo vedné samostatné súdne konanie), ako aj jeho tvrdenie o premlčaní pohľadávky ako
neopodstatnené.

30. V súvislosti s argumentáciou žalobcu súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo 156/2009, ktorý posudzoval práve vzťah medzi prebiehajúcim súdnym konaním, ktorého

predmetom je žaloba o uloženie povinnosti zaplatiť pohľadávku zabezpečenú záložným právom
a (ne)možnosťou realizácie záložného práva postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách.
Záverom bolo konštatovanie súdu, že z ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách ani z ustanovení
upravujúcich záložné právo nevyplýva, že by prebiehajúce súdne konanie, ktorého predmetom je žaloba
o uloženie povinnosti zaplatiť pohľadávku zabezpečenú záložným právom, bolo dôvodom, so zreteľom
na ktorý by záložný veriteľ nemohol pristúpiť k realizácii záložného práva postupom podľa zákona o

dobrovoľných dražbách.

31. Dôvodnosť predmetnej žaloby nemôže založiť tvrdenie o porušení zákona o dobrovoľných dražbách
(konkrétne ustanovenia § 16), pretože to, či v prejednávanom prípade boli prípadne porušené
ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže byť predmetom súdneho prieskumu iba v

osobitnom konaní, ktorým je konanie neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby
nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., a
to ani ako otázku prejudiciálnu - predbežnú (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo
186/2010).

32. V zmysle pokynu odvolacieho súdu, súd posúdil aj žalobcom vznesenú námietku premlčania
záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 9.5.2014. Pri
posudzovanípremlčaniasamotnéhozáložnéhoprávaplatí,žetotosapremlčujevovšeobecnejtrojročnej
dobe, ktorá začína plynúť odo dňa keď sa mohlo prvý raz vykonať, t.j. odo dňa, keď vzniklo právo na

uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu (§ 101 OZ). Súčasne v zmysle ust. § 100 ods. 2 OZ
platí, že záložné právo sa nepremlčuje skôr ako zabezpečené pohľadávka.

33. Ako už bolo právoplatne konštatované v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 7Csp/146/20207,
k premlčaniu pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy registračné č. 325132 nedošlo. Uvedená

pohľadávkabolazostranyveriteľanasúdeuplatnenádňa20.7.2020,čobolovrámciplynutiapremlčacej
doby, ktorá plynula od 20.7.2017 do 20.7.2020. Predčasná splatnosť úveru nastala k 20.11.2017, čím sa
zároveň aktivovalo záložné právo, ktoré teda veriteľ mohol prvýkrát uplatniť dňom 21.11.2017. V zmysle
ust. § 112 OZ premlčacia doba od uplatnenia práva na súde po dobu súdneho konania neplynula
(premlčacia doba tak neplynula od podania žaloby 20.7.2020 do právoplatného skončenia súdneho

konania 12.8.2022). Právoplatnosťou rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. 7Csp/146/20207, ktorým bolo
právo veriteľovi priznané (bolo rozhodnuté o povinnosti plniť), t.j. dňom 12.8.2022, došlo k začatiu
plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby. Pôvodná trojročná premlčacia lehota tak bola nahradená
novou, objektívnou desaťročnou premlčacou lehotou, ktorá stále plynie. Na pôvodnú premlčaciu lehotu
sa od momentu právoplatného rozhodnutia súdu neprihliada. Nakoľko nedošlo k premlčaniu pohľadávky

zabezpečenej záložným právom, nemohlo dôjsť ani k premlčaniu záložného práva tak, ako je to uvedené
v ust. § 100 ods. 2 OZ. Z uvedeného dôvodu preto súd vyhodnotil aj žalobcom vznesenú námietku
premlčania záložného práva ako nedôvodnú.

34. Všeobecná argumentácia žalobcu ústavnými princípmi ochrany obydlia a vlastníckeho práva nebola

doložená výnimočnými okolnosťami, pre ktoré by malo byť uprednostnené právo žalobcu na ochranu
obydlia pred právom veriteľa zákonným spôsobom domôcť sa svojho práva na zákonné vymoženie
pohľadávky. Súd opätovne poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 10 OZ, podľa ktorého, ak záložné právo
zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného
práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa

osobitných zákonov. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby tak má oporu v zákonnej
úprave a sleduje legitímny cieľ, ktorým je uhradzovacia funkcia záložného práva. Riadnym plnením
zmluvných povinností sa žalobca mohol vyhnúť uplatneniu záložného práva a tiež mal od nariadenia
neodkladného opatrenia dostatočný časový priestor na vyrovnanie či urovnanie si svojich povinností vovzťahu k žalovanému. Súd nemal preukázané, že by zmluva o zriadení záložného práva bola v rozpore
so zákonom a v čase rozhodovania súdu bolo záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam stále
zapísané v katastri nehnuteľností.

35. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a z dôvodu zamietnutia žaloby
vo veci samej zároveň ex offo rozhodol o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného uznesením
tunajšieho súdu sp. zn. 8C/71/2021 zo dňa 3.1.2022, ktoré bolo nariadené pred začatím tohto konania
vo veci samej (§ 336 ods. 4 s použitím § 335 ods. 1 CSP).

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1

CSP a v spore úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania.
Dôvodypreprípadnúaplikáciuustanovenia§257CSPsúdnevzhliadolažalobcaichneuvádzal.Použitie
tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad a nepriznanie

náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu.

40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.