Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 17, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120203739
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3120203739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., proti žalovanému: Program® spol. s r. o., so
sídlom Brnianska 10, Trenčín, IČO: 17 640 415, v konaní právne zastúpený: Mgr. Zuzana Dohnanská,
advokátka so sídlom Bottova 1341/101, Dubnica nad Váhom, IČO: 42 147 883, o zaplatenie 20.817 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 27C/37/2020-264 zo
dňa 9. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 20.817 Eur spolu s úrokom z omeškania a výrokom II.
žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca v podanej
žalobe dôvodil tým, že na hráčsky účet č. XXXXXXX s registračným emailom B. na webovom portáli B.
spoločnosti Program® spol. s r. o. v časovom rozmedzí od 05.02.2019 do 05.12.2019 vložil sumu

20.817 Eur, pričom je osobou trpiacou duševnou poruchou - patologické hráčstvo. V dôsledku ochorenia
má narušené úsudkové schopnosti, nie je schopný kontrolovať svoje nakladanie
s financiami a v dostatočnej miere predvídať a uvedomiť si krátkodobé a dlhodobé dôsledky. Táto
duševná porucha ho robila neschopným disponovať s finančnými prostriedkami
a majetkovými hodnotami od 03.05.2015 dodnes, čo potvrdzuje doložený znalecký posudok. Na základe
uvedeného boli vklady na hráčsky účet u žalovaného neplatnými právnymi úkonmi a teda došlo k
bezdôvodnému obohateniu sa na strane žalovaného. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie plnenia z

neplatných právnych úkonov, na čo žalovaný nereagoval.
O tom, že žalobca trpí predmetnou psychickou poruchou svedčia záznamy mnohých odborníkov a dva
znalecké posudky.

1.2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s vyjadreniami
žalovaného prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, oboznámením obsahu listinných dôkazov
predložených stranami sporu. Uznesením sp. zn. 27C/37/2020 zo dňa 04.08.2022 nariadil v spore

znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Psychiatria a za znalca ustanovil MUDr. Ladislava Lauka, evidenčné číslo znalca:
914103, s miestom výkonu činnosti D. X, E.. Úlohou znalca bolo vyhotoviť Dodatok k znaleckémuposudku č. 12/2020 zo dňa 24.03.2020, v ktorom mal zodpovedať na otázky položené sporovými
stranami.

1.3. Na základe vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Z
emailového potvrdenia zo dňa 05.02.2019 vyplynulo, že portál B. F. úspešne zaregistroval v stávkovej
kancelárii B. F. žalobcu pod loginom B.. Z emailového výpisu doručeného na uvedenú emailovú
adresu stávkovou kanceláriou B. F. dňa 05.12.2019 vyplynulo, že súhrnné čísla účtu žalobcu sú: počet
vsadených tiketov: 5759, suma vsadených tiketov: 126.046 Eur, suma vyplatených tiketov: 105.229 Eur.

Prílohou emailovej správy je výpis transakcií účtu. Zo znaleckého posudku č. 12/2020 vypracovaného
MUDr. Ladislavom Laukom ku dňu 26.02.2020 prvoinštančný súd zistil, že tento bol vypracovaný na
objednávku žalobcu, pričom úlohou znalca bolo vyšetriť žalobcu, oboznámiť sa s priloženou zdravotnou
dokumentáciou
a po jej preštudovaní odpovedať na otázku, či posudzovaný (žalobca) trpel
a dodnes trpí duševnou poruchou, ktorá ho robila neschopným disponovať finančnými prostriedkami

a majetkovými hodnotami, uzatvárať zmluvy a dohody, a ak áno, odkedy trpel touto duševnou
poruchou. V závere znaleckého posudku znalec konštatuje, že na základe vyšetrenia žalobcu a na
základe preštudovanej dokumentácie je možné uzavrieť, že posudzovaný trpel a dodnes trpí hráčskou
závislosťou (gamblingom). Ide o duševnú poruchu, ktorá ho robila neschopným disponovať finančnými
prostriedkami a majetkovými hodnotami, uzatvárať zmluvy a dohody. Čas vzniku tejto poruchy je možné

ohraničiť približne dňom úrazu 03.05.2015 a trvá dodnes. Z Independent Psychiatric Report for
the Court (úradný preklad v spise na čl. 138-140) vyplynulo, že hráčska závislosť sa u žalobcu
vytvorila ako priamy následok zranenia. Opätovne v nej bola deklarovaná porucha: Patologické hráčstvo
(F63). Zo zdravotných záznamov žalobcu súd prvej inštancie zistil, že žalobca je liečený minimálne
od r. 2017 na Slovensku v psychiatrickej ambulancii, pravidelne sa zúčastňuje psychiatrických kontrol,

bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike s prijímacou diagnózou patologické hráčstvo v čase od
25.10.2017 do 03.11.2017 a podrobil sa aj psychologickému vyšetreniu. Z rozhodnutia Ministerstva
financií SR č. 42791/2016-622 zo dňa 30.09.2016 mal prvoinštančný súd preukázané, že žalovanému
bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie stávkových hier prostredníctvom stávkových
kancelárií na obdobie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 30.09.2021, a to v zmysle

zákona č. 171/2005
Z. z. o hazardných hrách. Zároveň bol schválený herný plán, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia. Z
rozhodnutia Ministerstva financií SR č. 25310/2017-622 zo dňa 17.08.2017 súd zistil, že žalovanému
bolo povolené prevádzkovanie stávkových hier prostredníctvom internetovej siete ako komunikačného
kanálu, v zmysle zákona č. 171/2005 Z. z.

o hazardných hrách. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu hazardných hier
č. URHH/000156/2020-160 zo dňa 26.03.2020 bola žalovanému odňatá individuálna licencia na
prevádzkovanie stávkových hier, a to dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, t.j.
01.04.2020, podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách. Z výpisu
z bankového účtu žalobcu vedeného v G. F. za obdobie mesiaca máj 2019 a jún 2019 súd zistil, že

prakticky jedinými výdavkami žalobcu boli platby v prospech portálu H.. Z odpovede Úradu pre reguláciu
hazardných hier na žiadosť žalobcu zo dňa 15.06.2021 je zrejmé, že žalobcovi bolo oznámené, že je
evidovaný ako osoba vylúčená z hazardných hier podľa zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách a
o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z výzvy o vydanie bezdôvodného

obohatenia zo dňa 12.02.2019 vyplynulo, že žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia sumy 17.430,05 Eur prijatej žalovaným na hráčsky účet
č. XXXXXXX na webovom portáli doublestarbet.sk.

1.4. Z doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 12/2020 vypracovaného MUDr. Ladislavom Laukom zo dňa

26.01.2023 súd prvej inštancie zistil, že znalec po preštudovaní zdravotnej dokumentácie žalobcu a jeho
ďalšom vyšetrení dňa 26.01.2023, v závere konštatuje, že:
- patologické hráčstvo patrí medzi poruchy návykov a impulzov a znamená, že človek nedokáže ovládať
svoje impulzy vo vzťahu k uvedenej činnosti. Bez cudzej pomoci t.j. absolvovania liečby nie je možné
hráčsku závislosť dostať pod kontrolu,

- počas samotného hrania sú vôľové schopnosti hráča do veľkej miery oslabené, konanie gamblera
počas hry nie je vedené jeho slobodnou vôľou, ale je chorobné,
- gamblera zastaví až nejaká vonkajšia okolnosť, keď sa mu minú dostupné peniaze,- žalobca za bežných okolností dokáže posúdiť možné následky svojho konania, a teda vie vyhodnotiť,
že hranie môže skončiť ťažkými finančnými stratami. Počas samotnej hry, človek trpiaci hráčskou
závislosťou má zníženú schopnosť posúdiť možné následky hrania a ešte horšiu schopnosť svoje

správanie kontrolovať.
- žalobca vo všeobecnosti dokáže svoje konanie ovládať, okrem situácií spojených s hraním
a s manipuláciou s finančnými prostriedkami. Nedokáže ovládať svoje konanie, pokiaľ má
k dispozícii voľné finančné prostriedky.
- žalobca netrpí duševným ochorením v pravom zmysle a dokáže primerane okolnostiam predvídať

následky svojho konania. Vo vzťahu k hraniu však gambler počas hry má narušený kritický úsudok.
Možné následky svojho konania si uvedomuje, ale sa nimi neriadi.
- žalobca bol schopný posúdiť možné následky svojej registrácie na webovom portáli žalovaného a
bezhotovostných prevodov na účet žalovaného, avšak mal zníženú schopnosť svoje konanie ovládať,
pretože do jeho rozhodovacích schopností vstupovali aj patologické deje. Konanie žalobcu bolo
ovplyvnené jeho hráčskou závislosťou, pričom jeho schopnosti vôľou odolávať závislosti boli oslabené

aj depresívnym ochorením, na ktoré sa dlhodobo lieči.
- žalobca netrpí duševným ochorením v pravom zmysle, jeho úsudok nie je patologicky narušený v inej
oblasti.

1.5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1,

2, § 39, § 454, § 456, § 845 ods. 1 a § 846 Občianskeho zákonníka.

1.6. Vychádzal z toho, že žalobca sa prioritne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia
z titulu neplatného právneho úkonu, t.j. registrácie na webovom portály H. žalovaného a vkladov
realizovanýchnahráčskyúčetžalobcuužalovanéhovčasovomrozmedzíod05.02.2019do05.12.2019,

celkovo v sume 20.817 Eur, z dôvodu diagnózy patologického hráčstva tieto považoval za absolútne
neplatné právne úkony, pretože išlo
o právne úkony realizované žalobcom v duševnej poruche. Na pojednávaní dňa 03.06.2022 žalobca
doplnil, že za neplatné právne úkony považuje aj samotné stávky realizované na webovom portáli
žalovaného.

1.7. V konaní nebolo sporné, že žalovanému bola na základe rozhodnutia Ministerstva financií SR č.
42791/2016-622 zo dňa 30.09.2016 udelená individuálna licencia na prevádzkovanie stávkových hier
prostredníctvom stávkových kancelárií na obdobie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do
30.09.2021, v zmysle zákona č. 171/2005 Z. z.

o hazardných hrách. Zároveň bol schválený herný plán, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia.
Rozhodnutím Ministerstva financií SR č. 25310/2017-622 zo dňa 17.08.2017 bolo žalovanému povolené
prevádzkovanie stávkových hier prostredníctvom internetovej siete ako komunikačného kanálu, v
zmysle zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu hazardných
hier č. URHH/000156/2020-160 zo dňa 26.03.2020 bola žalovanému odňatá individuálna licencia

na prevádzkovanie stávkových hier, a to dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, t.j.
01.04.2020, podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách.

1.8. Pri posúdení dôvodnosti obrany žalovaného v predmetnom spore spočívajúcej v tom, že o duševnej
poruche žalobcu nevedel a v súlade s herným plánom nemal dôvod nezaregistrovať žalobcu ako hráča

na svojom webovom portáli a neprijať jeho stávky, súd prvej inštancie poukázal na to, že osobitným
dôvodom neplatnosti právneho úkonu je prípad, keď právny úkon urobila osoba konajúca v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento úkon nespôsobilou. V tomto prípade nejde o osoby, ktorých spôsobilosť
na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, pokiaľ urobili právne úkony, ktorých sa toto obmedzenie
týka, lebo takéto úkony sú neplatné podľa odseku § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 38

ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju
robí na tento právny úkon neschopnou. Nie je potrebné, aby konajúca osoba (jedna
z viacerých konajúcich osôb) bola v dobe právneho úkonu zbavená spôsobilosti na právne úkony
alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, príp. ak obmedzenie na základe
rozhodnutia nezahŕňa právny úkon, o ktorý ide. Postačí, aby

v rozhodnej dobe bola konajúca osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju robí na právne úkony
neschopnou. Môže ísť o okamžitú duševnú poruchu, najmä o konanie v afekte atď. V každom prípade
je potrebné konkrétne skúmať, či je tu súvislosť medzi duševnou poruchou a právnym úkonom a či práve
pre duševnú poruchu bol účastník neschopný urobiť konkrétny právny úkon buď preto, že nedokázalposúdiť následky takéhoto konania, alebo nebol schopný ovládnuť svoje konanie. Ak bol právny úkon
urobený fyzickou osobou, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony, alebo osobou konajúcou v duševnej
poruche, považuje sa za neplatný. Neplatnosť podľa tohto ustanovenia je absolútnou neplatnosťou.

1.9. Dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa žalobcu mala byť absolútna neplatnosť právneho
úkonu. Posudzovanie absolútnej neplatnosti právneho úkonu je úlohou súdu z jeho úradnej povinnosti
a nároky z absolútne neplatného právneho úkonu sú nárokmi
z bezdôvodného obohatenia.

1.10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že konštatovať neplatnosť právneho úkonu, ktorý urobila
fyzická osoba v konkrétnom prípade pod vplyvom duševnej poruchy, môže iba súd, pričom svoje zistenie
musí súd oprieť o znalecký posudok. Zo znaleckého posudku musí vyplývať, že v danom
prípade (in concreto) išlo u konajúceho o prechodnú duševnú poruchu. Ak má byť urobený právny
záver, že právny úkon je podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný, musí byť bez pochybností

preukázané (urobené istým
v procesnom zmysle), že predmetná osoba konala v duševnej poruche aspoň prechodnej povahy, ktorá
by ju robila na predmetný právny úkon nespôsobilou.

1.11. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že teda nie každá duševná porucha fyzickej osoby,

ktorá robí právny úkon, vedie k absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ale len taká duševná
porucha, ktorá konajúcu osobu robí na tento právny úkon neschopnou
z dôvodu, že nemôže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Neplatnosť
právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník
právneho úkonu v čase, keď urobil právny úkon, nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje

konanieovládnuť.Vsúdnomkonaníjetedapotrebnézistiťexistenciuduševnejporuchyačitátoduševná
porucha mala vplyv na schopnosť konajúcej osoby posúdiť následky svojho konania a ovládnuť svoju
vôľu. Zisťovanie týchto právne významných skutočností si (z povahy veci) vyžaduje znalecké posúdenie.
Znalecký posudok by mal teda byť (z hľadiska odborného posúdenia zdravotného stavu osoby, ktorá
v inkriminovanej dobe mala urobiť právny úkon v duševnej poruche) odborným podkladom vo forme

dôkazu, ktorý v spojitosti s ďalšími dôkazmi by mal súd viesť k jeho záveru o tom, či posudzovaná osoba
v danom okamihu konala pri robení predmetného právneho úkonu
v duševnej poruche alebo nie.

1.12. Súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnom spore žalobca svoj zdravotný stav preukazoval

lekárskymi správami deklarujúcimi jeho diagnózu - patologické hráčstvo (gambling), no predovšetkým
znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria.
K predmetnému znaleckému posudku
č. 12/2020 vypracoval znalec doplnok č. 1, v ktorom zodpovedal otázky sporových strán. Prvoinštančný
súd opätovne zdôraznil, že nie každá duševná porucha fyzickej osoby, ktorá robí právny úkon,

vedie k jeho (absolútnej) neplatnosti, ale (iba) tá duševná porucha, ktorá konajúcu osobu robí na
tento právny úkon neschopnou (z dôvodu, že nemôže posúdiť následky svojho úkonu a/alebo svoje
konanie ovládnuť). Konštatovanie neplatnosti právneho úkonu bude opodstatnené iba vtedy ak bude
dokazovaním bezpečne preukázané, že predmetná osoba urobila právny úkon v duševnej poruche
aspoň prechodnej povahy, ktorá vylučovala jeho rozpoznávaciu schopnosť (schopnosť posúdiť následky

svojho konania)
a schopnosť určovaciu (schopnosť ovládnuť svoje konanie), príp. aspoň jednu z nich. To, či v danej
situácii konajúca osoba vedela posúdiť následky svojho konania, alebo ho ovládnuť, musí posúdiť znalec
z odboru psychiatrie. Súd musí zároveň prihliadnuť na všetky okolnosti ktoré súviseli s napadnutým
právnym úkonom.

1.13. Prvoinštančný súd poukázal na to, že pri vyhotovení znaleckého posudku znalec vychádzal zo
zdravotnej dokumentácie dodanej zadávateľom - žalobcom. Analyzoval zdravotnú dokumentáciu od
03.03.2017 do 04.12.2019 a následne vykonal vlastné šetrenie dňa 26.02.2020. Z obsahu lekárskych
správ a záverov ošetrujúcich lekárov a znalca je zrejmé, že stav žalobcu je pretrvávajúci. Z vlastných

tvrdení žalobcu dospeli lekári
k ohraničeniu času začiatku poruchy dňom 03.05.2015, dňom úrazu v zahraničí. Prvé deklarovanie
diagnózy ošetrujúcim lekárom na Slovensku je datované dňom 13.03.2017, čo vyplýva aj z priloženej
lekárskej správy. Priebeh ochorenia a liečby deklaruje prepúšťacia správa z 25.10.2017, z ktorej vyplýva,že žalobca bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici s diagnózou Patologické
hráčstvo. Pretrvávajúci stav žalobcu vyplýva aj
z posudku zo dňa 26.9.2019 a z lekárskej správy zo dňa 12.02.2020.

1.14. Z doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 12/2020 vypracovaného MUDr. Ladislavom Laukom zo
dňa 26.01.2023 súd prvej inštancie zistil, že znalec po preštudovaní zdravotnej dokumentácie žalobcu
a jeho ďalšom vyšetrení, v závere najprv vo všeobecnosti konštatuje, že, patologické hráčstvo patrí
medzi poruchy návykov a impulzov a znamená, že človek nedokáže ovládať svoje impulzy vo vzťahu

k uvedenej činnosti, bez cudzej pomoci t.j. absolvovania liečby nie je možné hráčsku závislosť dostať
pod kontrolu, počas samotného hrania sú vôľové schopnosti hráča do veľkej miery oslabené, konanie
gamblera počas hry nie je vedené jeho slobodnou vôľou, ale je chorobné, gamblera zastaví až nejaká
vonkajšia okolnosť, keď sa mu minú dostupné peniaze. Vo vzťahu k žalobcovi znalec konkrétne uviedol,
že žalobca za bežných okolností dokáže posúdiť možné následky svojho konania,
a teda vie vyhodnotiť, že hranie môže skončiť ťažkými finančnými stratami. Žalobca netrpí duševným

ochorením v pravom zmysle a dokáže primerane okolnostiam predvídať následky svojho konania. Vo
vzťahu k hraniu však gambler počas hry má narušený kritický úsudok. Možné následky svojho konania
si uvedomuje, ale sa nimi neriadi. Žalobca bol schopný posúdiť možné následky svojej registrácie
na webovom portáli žalovaného ako aj bezhotovostných prevodov na účet žalovaného, avšak mal
zníženú schopnosť svoje konanie ovládať, pretože do jeho rozhodovacích schopností vstupovali aj

patologické deje. Konanie žalobcu bolo ovplyvnené jeho hráčskou závislosťou, pričom jeho schopnosti
vôľou odolávať závislosti boli oslabené aj depresívnym ochorením, na ktoré sa dlhodobo lieči. V texte
znaleckého posudku na č.l. 15 sa uvádza napr., že žalobca "vie, že o peniaze príde, pokiaľ
o ne bude hrať, ale v tej chvíli, mu to je jedno .. normálne vie, že v kasíne nevyhrá .. ale keď začne,
tak sa tým neriadi, vtedy keď to na neho príde, všetko ignoruje" a ďalej "On normálne všetko chápe, ale

keď príde ten impulz tak je to zlé".

1.15. Z výsledkov znaleckého dokazovania - najmä z doplnku k znaleckému posudku teda vyplýva,
že žalobca netrpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle. Žalobca dokáže posúdiť možné následky
svojhokonania,atedavievyhodnotiť,žeprávehraniehodostalodoveľminepriaznivejfinančnejsituácie,

kedy prišiel o všetky svoje príjmy, zdroje a majetok. Preto napokon žalobca aj robí úkony k tomu, aby
obmedzil svoje hranie tým, že sa zaregistroval do zoznamu osôb vylúčených z hrania a na spoločnosti,
ktoré prevádzkujú hazardné hry podáva rôzne podnety na Úrad pre reguláciu hazardných hier. Avšak
ovládacie schopnosti žalobcu sú pri hraní znížené, preto pokiaľ má k dispozícii finančné prostriedky,
neriadi sa svojim úsudkom a hrá napriek tomu, že opakovane prehráva stavené finančné prostriedky.

Podľa názoru súdu prvej inštancie je však potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že znalec nekonštatoval
u žalobcu úplné vymiznutie ovládacích schopností, ale len "zníženú schopnosť svoje konanie ovládať,
pretože do jeho rozhodovacích schopností vstupovali aj patologické deje".

1.16. Súd prvej inštancie tak vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania dospel k záveru, že v

konaní sa nepodarilo preukázať tvrdenia žalobcu, že v dôsledku ochorenia - patologické hráčstvo,
nie je schopný v dostatočnej miere predvídať a uvedomiť si krátkodobé a dlhodobé dôsledky svojho
konania. Toto priamo vyvrátil samotný znalec v doplnku znaleckého posudku. Je pravdou, že žalobca má
narušené úsudkové schopnosti v dôsledku svojho ochorenia, nezdravo sa spolieha na to, že raz musí
prísť veľká výhra, ktorá pokryje jeho straty, preto v podstate nie je schopný kontrolovať svoje nakladanie

s financiami. Žalobca je závislý na pocitoch, ktoré mu stávkovanie a hranie prináša, preto sa neriadi
svojim úsudkom. Žalobca však mohol už od r. 2015, odkedy pozná svoj zdravotný stav, preventívne
podstúpiť liečenie svojej závislosti, zaregistrovať sa ako osoba vylúčená z hrania hazardných hier,
prípadne požiadať súd o obmedzenie svojej spôsobilosti nakladať s finančnými prostriedkami. Žalobca
tak neurobil, nakoľko hranie hazardných hier mu spôsobuje pozitívne pocity a objektívne má aj zníženú

schopnosť ovládať svoje hráčske nutkanie.

1.17. Podľa názoru prvoinštančného súdu však nie je možné každý právny úkon, ktorý bol urobený
pod vplyvom nutkania, či už hráčskeho, nákupného, alkoholového, alebo inej závislosti, považovať za
neplatný právny úkon. Došlo by tak k absurdným situáciám, že napríklad každé nutkavé nakupovanie,

ktoré osoba nedokáže ovládnuť, alebo neovládnuteľná konzumácia alkoholu, by potom, keď by dotyčný
minul svoje prostriedky a uvedomil si dôsledky svojho konania, bolo možné posudzovať ako neplatné
právne úkony podľa § 38
ods. 2 Občianskeho zákonníka a majetkový prospech takto získaný by bol bezdôvodným obohatením.1.18. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade nie je naplnený predpoklad v zmysle § 38
ods. 2 Občianskeho zákonníka pre určenie neplatnosti právnych úkonov žalobcu. Znalec v tomto

prípade skonštatoval, že žalobca síce trpí poruchou návykov a impulzov nakoľko trpí patologičským
hráčstvom (gamblingom), pričom sa nejedná o duševnú poruchu v pravom slova zmysle, avšak žalobca
jednoznačne dokáže posúdiť následky svojho konania - od zaregistrovania sa na hráčskom portály,
cez vklady na hráčsky účet, až po jednotlivé stávky. Čo sa týka ovládacích schopností žalobcu, znalec
konštatujeichzníženieaoslabenie,"pretožedojehorozhodovacíchschopnostívstupovaliajpatologické

deje. Konanie žalobcu bolo ovplyvnené jeho hráčskou závislosťou, pričom jeho schopnosti vôľou
odolávať závislosti boli oslabené aj depresívnym ochorením, na ktoré sa dlhodobo lieči." Neznamená to
všakúplnévymiznutieovládacíchschopnostížalobcu,skôrjehozníženúochotuaschopnosťkontrolovať
svoje stávkovanie. Podľa názoru prvoinštančného súdu však nemožno každý právny úkon uskutočnený
pod vplyvom znížených ovládacích schopností, považovať za neplatný a nie je tomu tak ani v prípade
stávok žalobcu na hráčskom portály žalovaného. Pretože v konaní nebolo preukázané, že žalobca v

čase realizácie stávok u žalovaného trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento právny úkon
neschopným, jeho žalobe nebolo možné vyhovieť.

1.19. Nad rámec vyššie uvedeného súd prvej inštancie doplnil, že ak by aj posúdil vec tak, že žalobca
v čase realizácie stávok trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným,

žalobcasprávnenevyčíslilvýškuprípadnéhobezdôvodnéhoobohateniažalovaného.Žalobcavychádzal
z potvrdenia vystaveného žalovaným, ktorý ku dňu 05.12.2019 vyčíslil počet vsadených tiketov:
5759, suma vsadených tiketov: 126.046 Eur, suma vyplatených tiketov: 105.229 Eur. Žalobca výšku
bezdôvodného obohatenia teda vyčíslil ako rozdiel medzi vsadenými tiketmi a vyplatenými tiketmi
(126.046 - 105.229 = 20.817 Eur). Tento výpočet však nie je podľa názoru súdu správny, nakoľko na

účet žalobcu vkladal po výhre v stávke prostriedky aj žalovaný a s týmito žalobca ďalej hral, preto
v prípade týchto prostriedkov nemohlo dôjsť k násobeniu bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného. Žalobca teda v prípade výhry na webovom portály považuje za platné tie právne úkony,
ktoré mu zvyšovali konto hráčskeho účtu a za neplatné považuje len tie stávky, ktoré pre neho skončili
prehrou. Takáto úvaha však podľa názoru prvoinštančného súdu nie je správna.

1.20. Výrok o nároku žalovaného na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu
100 % súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a plným úspechom žalovaného
v predmetnom spore s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2.1. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Opätovne zdôraznil, že je osobou trpiacou duševnou poruchou - patologické
hráčstvo, že v dôsledku ochorenia má narušené úsudkové schopnosti, že nie je schopný kontrolovať
svoje nakladanie s financiami a v dostatočnej miere predvídať a uvedomiť si krátkodobé a dlhodobé

dôsledky. Táto duševná porucha ho
robila neschopným disponovať s finančnými prostriedkami a majetkovými hodnotami od 03.05.2015
dodnes, čo potvrdzuje doložený znalecký posudok. Z týchto dôvodov boli vklady na hráčsky účet
u žalovaného neplatnými právnymi úkonmi a teda došlo k bezdôvodnému obohateniu sa na strane
žalovaného. Žalovaného vyzval na vrátenie plnenia z neplatných právnych úkonov, na čo žalovaný

nereagoval. O tom, že žalobca trpí predmetnou psychickou poruchou, svedčia záznamy mnohých
odborníkov a dva znalecké posudky.

2.2. Pokiaľ žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ním predložený znalecký posudok
označil za nepostačujúci a trval na tom, aby súd v predmetnej veci ustanovil znalca, ktorý objektívne

posúdi, či žalobca dokáže posúdiť následky svojho konania a či žalobca dokáže svoje konanie ovládať,
žalobca namietol, že v zmysle § 186 ods. 1 CSP skutočností všeobecne známe alebo známe súdu
z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky sa nedokazujú. Pretože Medzinárodná klasifikácia chorôb MKCH-10-SK-2013 bola schválená
17.05.2013 v NR SR, zmenou zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (príloha č. 1, „Zoznam chorôb"), žalobca považoval za takú skutočnosť uvedenú v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky aj to, že diagnóza patologické hráčstvo s označením F63.0, patrí do
skupiny ochorení: Iné psychické poruchy a poruchy správania, konkrétne patrí do skupiny F63, tedamedzi Poruchy návykov a impulzov a táto zahŕňa poruchy správania, ktoré charakterizujú opakovaná
činybezjasnejracionálnejmotivácie,ktorénemožnoovládnuť.Súdprvejinštancievšakajnapriekvyššie
uvedenej skutočnosti dospel k názoru, že to, či túto poruchu možno ovládať, musí skonštatovať znalec

azatýmúčelomnariadildoplnenieznaleckéhoposudku,pričomnásledne jehozáveryúplneodignoroval
- vkladal do úst znalca slová, ktoré znalec vôbec nevyslovil - a na základe vymyslených faktov rozhodol,
čím dostal žalobcu do stavu, keď len veľmi málo chýbalo k tomu, aby ho toto konanie pohlo
k samovražde.

2.3. Podľa názoru žalobcu, znalec v Doplnení k znaleckému posudku jednoznačne konštatoval, že
uvedená porucha, ktorou žalobca trpí, patrí medzi poruchy návykov
a impulzov, a znamená, že človek nedokáže ovládať svoje impulzy vo vzťahu k uvedenej činnosti.
Že žalobca touto poruchou trpí, potvrdili nielen znalec psychiater MUDr. Ladislav Lauko, ale aj znalec
psychiater Dr R Gibbons Consultant Psychiatrist BSc MBBS MRCPsych M.Inst.Psychoanal, Psychiater
A. B. I., J. A. K. L., J. A. I. D., E. psychológ J. M. E.. Kvôli tejto poruche bol žalobca hospitalizovaný na

oddelení liečby nelátkových závislostí Psychiatrickej kliniky FNsP F.D.Roosvelta v Banskej Bystrici.

2.4. Súd prvej inštancie však rozhodol na základe svojho mylného názoru, že nie je splnený predpoklad
v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zákonníka pre určenie neplatnosti právnych úkonov žalobcu, nakoľko v
každom prípade je potrebné konkrétne skúmať či je tu súvislosť medzi duševnou poruchou a právnym

úkonom, a či práve pre duševnú poruchu bol žalobca neschopný urobiť konkrétny právny úkon buď
preto, že nedokázal posúdiť následky takéhoto konania, alebo nebol schopný ovládnuť svoje konanie.
Svoje rozhodnutie založil na mylnom tvrdení, že znalec v prípade stávok žalobcu na hráčskom portály
žalovaného údajne nekonštatoval u žalobcu úplné vymiznutie ovládacích schopností, ale len „zníženú
schopnosť svoje konanie ovládať, pretože do jeho rozhodovacích schopností vstupovali aj patologické

deje". Toto tvrdenie súdu, ktoré súd zobral za základ svojho rozhodnutia, že znalec nekonštatoval úplné
vymiznutie ovládacích schopností ale iba zníženú schopnosť, samozrejme nie je pravdivé.

2.5. Žalovaný, aj súd prvej inštancie uvádzajú, že žalovaný podniká v súlade s platnou legislatívou a v
súlade so schváleným herným plánom a že portál B. F.

úspešne zaregistroval v stávkovej kancelárii B. F. žalobcu pod loginom B.., pričom registráciou žalobca
súhlasil s herným plánom, a vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovaným. Žalobca však poukázal
na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Aj v danom
uvedenom prípade na jednej strane vystupuje žalovaný ako dodávateľ, teda firma, ktorá koná v rámci

svojho podnikania a na strane druhej žalobca ako spotrebiteľ, teda zákazník, fyzická osoba. Žalobca pri
registrácii musel odsúhlasiť Herný plán, ktorý sám seba definuje ako: „Herný plán zakladá a riadi vzťah
medzi účastníkmi stávkovej hry, ktorými sú hráč a B. F.." Akceptáciou tohto herného plánu žalobcom
bol teda medzi dodávateľom
a spotrebiteľom založený vzťah. Vytvorenie hráčskeho účtu neexistuje v právnom „vákuu". Žalovaný

prevádzkou portálu poskytoval žalobcovi službu a to možnosť vytvoriť si hráčsky účet, vložiť finančné
prostriedky na hráčsky účet a vykonávať stávky, ktoré boli žalobcom aj následne reálne uskutočnené.
Registrácia ako aj vloženie finančných prostriedkov na hráčsky účet smerovali k jedinému konaniu zo
strany žalobcu ako osoby závislej na stávkovaní -
k stávkovaniu samotnému. Ide o právny vzťah, ktorý vzhľadom na jeho charakter (týkajúci sa nakladania

s finančnými prostriedkami) a zdravotný stav žalobcu, nemohol byť platne uzatvorený. Žalobca
v súvislosti s finančnými stratami hráčov poukázal na situáciu v Rakúsku, kde z dôvodu hromadenia
žalôb rakúsky Najvyšší súd rozhodol, že sa všetky zmluvy o hazardných hrách s poskytovateľmi Online
hazardných hier považujú za neplatné
a straty sa majú nahradiť. Je zrejmé, že aj rakúske súdy posudzujú vzťahy medzi hráčom

a poskytovateľom online hazardných hier ako spotrebiteľské, založené na spotrebiteľskej zmluve.

2.6. Čo sa týka znalcom konštatovaného zníženia ovládacích schopností, nie však
ich vymiznutia, keď súdy označili na základe toho právne úkony za neplatné, žalobca poukázal
na niekoľko rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, napríklad na rozhodnutie Krajského súdu Banská

Bystrica 13Co/64/2021, ďalej na rozhodnutie Okresného súdu
v Trnave 37C/485/2015 a na mnoho ďalších rozhodnutí. Podľa Nejvyššího soudu ČR „se duševní
porucha podle moderních medicínských názorú vymezuje jako zřetelná odchýlka od stavu duševníhozdraví a rovnováhy, kterým se rozumí stav úplné a sociálni pohody, jako výslednice vnitŕních
(genetických) a vnéjších (psychociálních a enviromentálních) faktorú.
Z hlediska tohoto chápání je duševní poruchou nejenom duševní choroba, ale i krátkodobá porucha

psychických funkci, hluboká porucha vědomí, slabomyslnost a jakákoli jiná téžká duševní odchýlka,
která je z hlediska ustanovení § 26 a 27 významná, jestliže méla za následek ztrátu nebo zmenšení
rozpoznávacích či ovládacích schopností." (Rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 30Cdo
3061/2012).

2.7. Z vyššie uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že keby aj bola pravda, to čo tvrdí súd prvej inštancie,
že znalec nekonštatuje u neho vymiznutie ovládacích schopností, ale iba zníženú schopnosť svoje
konanie ovládať (čo samozrejme nie je pravda), tak súdy aj v týchto prípadoch postihujú právne úkony
absolútnou neplatnosťou. V danom prípade nad rámec uvedeného znalec však u neho nekonštatuje
iba zníženie ovládacích schopností, ale opakovane konštatuje neschopnosť svoje konanie ovládať. V
súdnej praxi je vždy potrebné skúmať vplyv konkrétnej duševnej poruchy na konkrétne konanie. Súd

prvej inštancie správne uviedol , že to, či v danej situácii konajúca osoba vedela posúdiť následky svojho
konania, alebo ho ovládnuť, musí posúdiť znalec z odboru psychiatrie. Na priamu otázku znalcovi, či p.
B. dokáže ovládať svoje konanie a v akom rozsahu, znalec úplne priamo odpovedá a uvádza, že: „J.
B. vo všeobecnosti dokáže svoje konanie ovládať, okrem situácií spojených s hraním a s manipuláciou
s finančnými prostriedkami. Nedokáže ovládať svoje konanie, pokiaľ má k dispozícii voľné finančné

prostriedky, a preto potrebuje inú osobu, aby dohliadala nad jeho finančným hospodárením. Jeho
ovládacie schopnosti komplikovalo aj jeho ťaživé psychické rozpoloženie v uvedenom čase, navštevoval
a dodnes navštevuje psychiatrickú ambulanciu, a užíva antidepresíva na depresiu."

2.8 Z vyššie uvedenej priamej odpovede znalca na priamu otázku je podľa názoru žalobcu nepochybné,

že znalec konštatuje, že p. B. nedokáže ovládať svoje konanie v situáciách spojených s hraním a
s manipuláciou s finančnými prostriedkami, čím je jasne spochybnené tvrdenie súdu prvej inštancie,
že ovládacie schopností žalobcu boli iba znížené, nie však vymiznuté. Žalobca ďalej označil niekoľko
príkladov, kde znalec konštatoval, že žalobca svoje konanie tykajúce sa predmetu tohto konania ovládať
nedokáže:

- nedokáže ovládať svoje konanie v situáciách spojených s hraním a s manipuláciou
s finančnými prostriedkami.
- nedokáže ovládať svoje konanie, pokiaľ má k dispozícii voľné finančné prostriedky
Konkrétne o osobe žalobcu konštatoval znalec, že: „porucha, ktorou žalobca trpí, patrí medzi poruchy
návykov a impulzov, a znamená, že človek nedokáže ovládať svoje impulzy vo vzťahu k uvedenej

činnosti." Na otázku, či bolo konanie žalobcu pri vykonávaní sporných úkonov vedené vážnou a
slobodnou vôľou, znalec odpovedá, že počas samotnej hry, kedy je hráč v hernom zápale, jeho vôľové
schopností sú do veľkej miery oslabené, konanie gamblera počas hry nie je vedené jeho slobodnou
vôľou, ale je chorobné. Žalobca poukázal na tvrdenie znalca, že konanie spôsobom, akým konal žalobca
je typický príklad nutkavého konania, keď koná bez ohľadu na následky. Gamblera vždy zastaví až

nejaká vonkajšia okolnosť, najčastejšie to, že sa mu minú dostupné peniaze. Z uvedeného vyplýva,
že toto nutkané konanie, ktoré je všade uvádzané ako neodolateľné, nedokáže žalobca ovládať. Keby
vedel, bral by ohľad na následky a vedel by sa v hraní zastaviť svojou vlastnou vnútornou vôľou,
a nie, ako uvádza znalec, že ho vždy zastaví až vonkajšia okolnosť. Znalec tiež uviedol, že za bežných
okolností dokáže posúdiť možné následky svojho konania, avšak dochádzalo k tomu, že nebol schopný

dlhodobo konať na základe takého poznania a vždy napokon v určitých situáciách prevládalo nutkavé
hranie. Počas samotnej hry, človek trpiaci hráčskou závislosťou má zníženú schopnosť posúdiť možné
následky hrania a ešte horšiu schopnosť svoje správanie kontrolovať. Aj tu znalec používa slovné
spojenie, že nebol schopný (nebol schopný = bol neschopný). Ďalej znalec uvádza, že žalobcova
schopnosť svoje správanie kontrolovať bola ešte horšia ako znížená. Znalec tiež uvádza, že u žalobcu

ideoosobnosťvulnerabilnú.Vulnerabilná=zraniteľná.Znalecuvádzaajto,že„Existujúzraniteľníjedinci,
ktorí uvedené nevedie kontrolovať a závislostiam podľahnú.“ V odpovedi znalca, v ktorej konštatuje, že
žalobca nedokáže ovládať svoje konanie v situáciách spojených s hraním
a s manipuláciou s finančnými prostriedkami, a že žalobca nedokáže ovládať svoje konanie, pokiaľ má
k dispozícii voľné finančné prostriedky, znalec konštatuje, že okrem toho, že nedokáže žalobca svoje

konanie ovládať z titulu poruchy patologického hráčstva, tak ešte navyše jeho ovládacie schopností
komplikovalo aj jeho ťaživé psychické rozpoloženie
v uvedenom čase, navštevoval a dodnes navštevuje psychiatrickú ambulanciu, a užíva antidepresíva
na depresiu2.9. Zároveň žalovaný poukázal aj na záver psychologického vyšetrenia zo dňa 30.09.2019, podľa
ktoréhojeosobnosťemočnelabilná,závislá,senzitívna,súzkostno-depresívnymprežívaním.Tolerancia

na záťaž je znížená. Depresia je hlboká, ťažká, so suicidálnymi úvahami na ideatornej úrovni. Prítomné
je riziko realizácie tentamen suicidii. Výkonnosť kognitívno percepčných funkcií osciluje, čo môže
poukazovať na parciálne organické poškodenie CNS. Vyjadrenie ošetrujúceho psychiatra zo dňa
04.12.2019 (ide
o najbližšie vyšetrenie po predmetných úkonoch) V súvislosti s tipovaním prítomné nutkavé myšlienky s

tipovaním, impulzívne správanie, poruchy sebakontroly v súvislostí s tipovaním, neschopnosť v danom
okamihu odolať myšlienke o výhre, neschopnosť odolať impulzu tipovať s následnými finančnými
stratami. Následne 12.02.2020 ošetrujúci psychiater konštatuje: v myslení pretrvávajú myšlienky
nutkavého až obsedantného charakteru na tipovanie, hru.

2.10. Keďže v posudku znalec konštatuje, že konanie gamblera počas hry nie je vedené jeho slobodnou

vôľou, ale je chorobné, nijako nie je možné súdom spochybňovať fakt, že počas hry slobodná vôľa,
na rozdiel od bežných životných situácií, chýba. Vôľa by mala byť vedomá, t.j. konajúci musí si byť
načisto so vznikom vôle a jej obsahom. Ak si konajúci vznik vôle, prípadne jej prejav, neuvedomil, lebo
pri vyjednávaní bol opitý alebo v inom stave zatemnenia mysle (najmä pre nemoc) je takýto právny úkon
neplatný (Luby, 2002,

s. 73-74).

2.11. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej poukázal na definíciu patologického hráčstva, ktoré je v odbornej
literatúre charakterizované základnými psychologickými aspektmi, a to neschopnosťou odolať impulzu,
pokušeniu, i keď dotyčný vie, že jeho konanie je nežiaduce, nedokáže odolať hre a tiež v nej nie je

schopný prestať. Poukázal tiež na rozsudok
Okresného súdu Martin pripojený k žalobe, v ktorom sa uvádza: „V súdnom konaní
sp. zn. 20Ps/9/2016bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. Moniky Rosivalovej, znalkyne z odboru
psychiatria č. 23/2016 zo dňa 05.08.2016, v ktorom znalkyňa konštatovala
u žalovanej duševnú poruchu z okruhu porúch návykov a impulzov (patologické hráčstvo, špecificky

tipovanie zápasov), ktorá je charakterizovaná impulzívnym správaním, sťaženou schopnosťou
sebakontroly v súvislostí s tipovaním, ktoré sa u žalovanej prejavuje neschopnosťou odolať impulzu,
pokušeniuopakovanetipovať,pričomvie,žetipovaniejeprinášafinančnéstraty,zadlžovanieapodobne.
Keďže zmluva bola neplatná, na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2
Obč. zákonníka, ktoré je žalovaná povinná vrátiť podľa ust. § 457 Obč. zákonníka."

2.12. Žalobca súdu prvej inštancie vytýkal, že nerozlišoval medzi duševným ochorením a duševnou
poruchou,keďrozsudkutvrdí, žeznalecvznaleckomposudkuskonštatoval,žežalobcanetrpíduševnou
poruchou. Toto však opäť nie je pravda. Znalec v doplnku k znaleckému posudku uvádza: „J. B. netrpí
duševným ochorením v pravom zmysle, žalobca netrpí duševným ochorením v pravom zmysle, jeho

úsudok nie je patologicky narušený v inej oblasti.", naproti tomu súd prvej inštancie konštatuje, že z
výsledkov znaleckého dokazovania - najmä teda z doplnku k znaleckému posudku vyplynulo, že žalobca
netrpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle" (súd to uvádza napr. v bode 9.10 napadnutého
rozhodnutia, a taktiež v bode 9.12).

2.13. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že znalec ohľadne všeobecného konania žalobcu skonštatoval,
že žalobca netrpí duševným ochorením v pravom slova zmysle, a teda že za bežných okolností je
schopný robiť bežné úkony, napríklad je schopný samostatne konať pred súdom a podobne, ale jeho
úsudok patologicky narušený je v oblastí hrania hazardných hier. Znalec opakovane konštatoval, že
duševnou poruchou žalobca trpí a táto porucha ho obmedzuje a robí neschopným ovládania v situáciách

spojených s hraním a nakladaním
s finančnými prostriedkami. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie nerozlišoval medzi stavom
normálnym, stavom príprav na hru, a stavom počas hry. Žalobca uviedol analogický príklad, keď
nemožno ani pri iných závislostiach tvrdiť napríklad, že schopnosť alkoholika viesť motorové vozidlo je
identická v stave, keď je triezvy a v stave pod vplyvom alkoholu, alebo

u drogovo závislej osoby nerozlišovať medzi stavom pod vplyvom drogy a stavom bez drogy. Aj keď
prvoinštančný súd uviedol, že v každom prípade je potrebné konkrétne skúmať, či je tu súvislosť medzi
duševnou poruchou a právnym úkonom, a či práve pre duševnú poruchu bol žalobca neschopný urobiť
konkrétny právny úkon, v skutočnosti si zo znaleckého posudku vybral tie úplne najsvetlejšie momenty,a vôbec mu nevadilo, že tieto sa vôbec netýkajú stavu keď žalobca koná pod vplyvom svojej duševnej
poruchy.

2.14. Podľa názoru žalobcu je však veľký rozdiel medzi stavom normálnym a za bežných okolností a
stavom, keď je človek pod vplyvom svojej psychickej poruchy. Každé toto tvrdenie o stave normálnom,
má v posudku a jeho doplnení svoje pokračovanie o stave keď je človek hnaný poruchou patologického
hráčstva. Toto však už za základ svojho rozhodnutia súd prvej inštancie nevzal. Nakoľko je zreteľný
rozdiel medzi stavom normálnym, za bežných okolností, vo všeobecnosti, keď sa neprejavuje u žalobcu

predmetná duševná porucha,
a stavom pri hraní, nemôže súd zo znaleckého posudku vyhľadávať stavy normálne a na základe nich
posudzovať, a naopak úplne ignorovať stavy, keď žalobca koná pod vplyvom duševnej poruchy. Ak súd
posudzuje platnosť hrania a stávok, tak musí posudzovať stav žalobcu počas hry, a nie jeho stav, ktorý
sa predmetných právnych úkonov vôbec nedotýka. Sám súd uvádza že v každom prípade je potrebné
konkrétne skúmať, či je tu súvislosť medzi duševnou poruchou a právnym úkonom.

2.15. Pokiaľ súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že údajne znalec nekonštatoval u
žalobcu úplné vymiznutie ovládacích schopností, ale len „zníženú schopnosť svoje konanie ovládať,
pretože do jeho rozhodovacích schopností vstupovali aj patologické deje", žalobca zdôraznil, že pojem
znížená schopnosť však vôbec neznamená, že nebola úplne vymiznutá. Pojem znížená môže reálne

znamenať zníženie až na nulovú hodnotu. Takže skutočnosť, že znalec jeden alebo dva krát použil v
spojení s prípravou na hru výraz znížená schopnosť svoje konanie ovládať oproti stavu normálnemu,
bez uvedenia až na akú hranicu bola táto schopnosť znížená, nijako neznamená že nebola vymiznutá,
ako si to vyvodil súd prvej inštancie. Žalobca poukázal na to, že aspoň 14-krát znalec konštatuje, že
žalobca svoje konanie týkajúce sa hry ovládať nedokáže.

2.16. Okrem vyššie uvedeného je zrejmé, že výraz znížená schopnosť svoje konanie ovládať nebol
znalcom použitý hodnotení samotného hrania. Preto ak prvoinštančný súd zamietol žalobu z titulu, že
údajne v prípade stávok žalobcu na hráčskom portály žalovaného má žalobca iba „zníženú schopnosť
svoje konanie ovládať, pretože do jeho rozhodovacích schopností vstupovali aj patologické deje", toto

bola odpoveď znalca na otázku iba o úkonoch predchádzajúcich samotnej hre, teda na konkrétnu otázku
o registrácii na webovom portáli žalovaného a bezhotovostných prevodoch na účet žalovaného za
účelom doplnenia hráčskeho konta. Nijako sa táto podľa súdu prvej inštancie iba znížená schopnosť
ovládať svoje konanie netýka samotného uzatvárania stávok. Žalobca zdôraznil, že on označil za
neplatné právne úkony, aj samotné stávky, a pri tých nie je nikde v posudku uvedené iba zníženie

ovládacích schopností, ale mnohokrát uvedené že to žalobca nedokáže ovládať. Až samotnou stávkou
prestáva byť žalobca vlastníkom financií, ktoré preukázateľne previedol na svoj hráčsky účet vedený
u žalovaného. Výraz znížená schopnosť ovládať svoje konanie sa týka iba vyslovene príprav na hru.
Tvrdenie súdu, že má žalobca údajne iba „zníženú schopnosť svoje konanie ovládať, pretože do
jeho rozhodovacích schopností vstupovali aj patologické deje", sa týka iba registrácie na webovom

portáli žalovaného a bezhotovostných prevodov na účet žalovaného za účelom doplnenia hráčskeho
konta. Samotná registrácia a vklady sú pre gamblera v čase neodolateľných pohnútok hrať iba malou
prekážkou, ktorú musí prekonať aby mohol hrať a poddať sa svojej droge, bez toho hra nie je možná.
Registrácia trvá tak minútku, keď si počítač pamätá údaje svojho majiteľa, vklad trvá tiež zhruba takú
dobu,

a hneď môže závislá osoba hrať. Z dôkazov je zrejmé, že registrácia aj vklady boli vždy bezprostredne
pred hrou a žalobca hral až kým všetko neprehral. Čo sa týka registra vylúčených osôb, žalobca nemal
možnosť sa dať zapísať do neho už v roku 2015, lebo tento ešte neexistoval. Zriadiť sa mal od januára
2019, boli s tým problémy zo začiatku, na jar 2019 prechádzali všetky kompetencie v oblasti hazardných
hier z Ministerstva financií pod novo zriadený Úrad pre reguláciu hazardných hier. Zápis do tohto registra

bol dobrovoľný, a nikto nechodil za každým gamblerom, aby ho o tejto možnosti informoval a presviedčal
ho na registráciu. Žalobca sa dal zapísať na jeseň 2019, teda relatívne vo veľmi krátkej dobe po začatí
fungovania.

2.17. Pokiaľ ide o hodnotu sporu, súd prvej inštancie sa na pojednávaní spýtal zástupkyne žalovaného,

či súhlasí s výškou sumy ako ju vyčíslil žalobca, alebo k nej má nejaké výhrady. Zástupkyňa žalovaného
sumu potvrdila tým, že odpovedala že k nej nemá výhrady. Tým sa podľa názoru žalobcu stala suma
nespornou. V závere svojho rozhodnutia však súd prvej inštancie sám od seba robí závery nezlučiteľné
so základmi matematiky, keď uvádza, že žalobca správne nevyčíslil výšku prípadného bezdôvodnéhoobohatenia na strane žalovaného. Táto fabulácia súdu však nie je pravdivá, lebo nie je pravdou, že by
žalobca považoval výhry za platné právne úkony, a za neplatné že by považoval len tie stávky, ktoré pre
neho skončili prehrou. Pri takomto extenzívnom výklade, aký prezentuje súd, by žalobca žiadal v tomto

konaní vyplatiť od žalovaného sumu 126.046 Eur. Žalobca túto sumu nežiadal, a tak toto tvrdenie súdu
je nezmysel vymykajúci sa základom matematiky a logiky. Zaplatenie tejto nespornej sumy 20.817 Eur
žalobcom žalovanému, žalobca potvrdil jednak výpismi vkladov
z portálu žalovaného a taktiež výpismi z bankového účtu žalobcu. Je úplne jedno, či by si strany sporu
vrátili sumu 20.817 Eur spôsobom, že žalovaný by vrátil sumu vsadených tiketov 126.046 Eur žalobcovi

a žalobca žalovanému sumu vyplatených tiketov 125.229 Eur, alebo žalovaný vráti žalobcovi iba sumu
vsadených tiketov z vlastných peňazí žalobcu, ktoré žalobca preukázateľne previedol žalovanému, teda
20.817 Eur a následne žalobca vráti žalovanému sumu, ktorú si od žalovaného vybral, teda 0 Eur. Vždy
je výsledok rovnaký.

2.18. V závere svojho odvolania žalobca opätovne zdôraznil, že súd musí rešpektovať dôkazy a zákon

a nemôže svojvoľne meniť vysokošpecializované odborné konštatovania znalca. To, či v danej situácii
konajúca osoba vedela posúdiť následky svojho konania, alebo ho ovládnuť, musí posúdiť znalec z
odboru psychiatrie. Vec prejednávajúca sudkyňa nie je ani znalec, a ani zákonodarca. Sudkyňa si
bez opory v znaleckom posudku vymyslela to, čo použila za základ svojho rozhodnutia, že v prípade
stávok žalobcu na hráčskom portály žalovaného ide údajne o právny úkon uskutočnený iba pod vplyvom

znížených ovládacích schopností, avšak ich závery sú v rozpore vykonaným dokazovaním.

2.19. Podľa žalobcu znalecký posudok a jeho doplnenie je odborným podkladom vo forme dôkazu,
ktorý v spojitosti s ďalšími dôkazmi, teda napríklad spolu s odborným vyšetrením žalobcu ošetrujúcim
psychiatrom z daného obdobia spolu so všeobecnými poučkami

a definíciami žalobcovej poruchy a so všeobecným konštatovaním aj iného znalca
o predmetnej poruche musí doviesť súd iba k jedinému možnému záveru, a to k tomu, že žalobca počas
hry svoje konanie ovládať nedokáže, a preto sú stávky neplatnými právnymi úkonmi, a peniaze vložené
žalobcom do hry je potrebné vrátiť. Žalobca na základe všetkých vyššie uvedených skutočností navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3.1.Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobcunavrholnapadnutýrozsudokpotvrdiťakovecne
správny. Uviedol, že z názoru žalobcu prezentovaného v jeho odvolaní je vyplýva, že každá osoba,
ktorá má diagnózu patologického hráčstva s označením F63.0,
a teda sa jedná o osobu, ktorá koná v duševnej poruche, tak všetky jej úkony sú automaticky absolútne

neplatné, bez akéhokoľvek ďalšieho zisťovania zo strany súdu. Podľa žalobcu je teda postačujúce mať
lekársku správu, v ktorej je uvedená diagnóza stanovená.

3.2. S názorom žalobcu sa žalovaný nestotožnil a poukázal na záver súdu prvej inštancie, ktorý je
uvedený v bode č. 9.5 rozsudku. Podľa neho samotná neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2

Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu v čase, keď urobil
právny úkon, nedokázal posúdiť následky svojho konania
a ovládnuť svoju vôľu. Zisťovanie týchto právne významných skutočností si (z povahy veci) vyžaduje
znalecké posúdenie, pričom zistenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý urobila fyzická osoba v
konkrétnom prípade pod vplyvom duševnej poruchy, môže konštatovať iba súd. To znamená, že je

povinnosťou súdu v každom konkrétnom prípade skúmať duševný stav osoby, ktorá v inkriminovanej
dobe mala urobiť právny úkon v duševnej poruche. Nie je možné, aby sa súd uspokojil iba s určením
diagnózy F63, v tomto prípade u žalobcu.

3.3. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že postup a rozhodnutie súd prvej inštancie sú

nezákonné a zasahujú do jeho práva na spravodlivé súdne konanie, neuviedol žiadne dôvody na
podporusvojhotvrdenia.Toznamená,ženeuviedol,akýmkonkrétnymprávnympredpisomodporujetoto
rozhodnutie, či postup súdu a ani akým spôsobom bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivé súdne
konanie. Žalobca tiež v odvolaní uvádza viaceré príklady zo súdnej praxe, v ktorých vyslovene znalec
konštatoval iba zníženie ovládacích schopností, nie však ich vymiznutie a súdy označili na základe

toho právne úkony za neplatné. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že jednotlivé prípady nie je možné
porovnávať a vyvodiť z nich rovnaký výsledok. Každý prípad rozhodnutia súdu je osobitný, špeciálny a
výnimočný, a to najmä v jeho okolnostiach či súvislostiach. Z uvedeného dôvodu nie je možné aplikovať
ním uvedené rozhodnutia na jeho prípad.3.4. K názoru žalobcu ohľadne jeho neschopnosti ovládať svoje konanie žalovaný uviedol, že
znalec sa vo svojom doplnení č. 1 k znaleckému posudku č. 12/2020 ohľadom schopnosti žalobcu

ovládať svoje konanie vyjadril tak, že p. B. vo všeobecnosti dokáže svoje konanie ovládať, okrem situácií
spojených s hraním a s manipuláciou s finančnými prostriedkami. Nedokáže ovládať svoje konanie,
pokiaľ má k dispozícii voľné finančné prostriedky, a preto potrebuje inú osobu, aby dohliadala nad jeho
finančným hospodárením. Jeho ovládacie schopnosti komplikovali aj jeho ťaživé psychické rozpoloženie
v ucedenom čase, navštevoval a dodnes navštevuje psychiatrickú ambulanciu a užíva antidepresíva

na depresiu. Znalec konštatuje, že žalobca má zníženú schopnosť svoje konanie ovládať, pretože do
jeho rozhodovacích schopností vstupovali aj patologické deje. Konanie žalobcu znalec chápe tak, že
bolo ovplyvnené hráčskou závislosťou, pričom jeho schopnosti vôľou odolávať závislosti boli oslabené
aj depresívnym ochorením, na ktoré sa dlhodobo lieči. Ako z uvedeného vyplýva, tak žalobca má iba
zníženú či oslabenú schopnosť ovládať svoje konanie, takže nejakú schopnosť ovládať svoje konanie
určite má. Zníženie schopnosti ovládať svoje konanie neznamená, že nemá žiadnu schopnosť ovládať

svoje konanie. V tomto prípade sa žalovaný stotožňuje s právnym názorom súdu, že nemožno každý
právny úkon urobený pod vplyvom znížených ovládacích schopností, považovať za neplatný. Žalovaný
pritom nespochybňuje vyjadrenia iných odborníkov o osobe žalobcu uvedených v jeho odvolaní,
z ktorých je zrejmé, že stav žalobcu pretrváva naďalej.

3.5. Pokiaľ žalobca kritizuje nerozlišovanie medzi duševným ochorením a duševnou poruchou súdom
prvej inštancie, tu je potrebné zdôrazniť, že podľa názoru súdu nie je splnený predpoklad v zmysle §
38 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre určenie neplatnosti právnych úkonov žalobcu. Súd sa v tomto
konkrétnom prípade zaoberal a skúmal, či je tu súvislosť medzi duševnou poruchou a právnym úkonom,
a či práve pre duševnú poruchu bol žalobca neschopný urobiť konkrétny právny úkon buď preto, že

nedokázal posúdiť následky takéhoto konania, alebo nebol schopný ovládnuť svoje konanie. Čo sa
týka ovládacích schopností žalobcu, znalec konštatoval ich zníženie a oslabenie. Čo sa týka posúdenia
následkov konania, znalec sa vyjadril, že žalobca dokáže primerane okolnostiam predvídať následky
svojho konania. Z uvedeného vyplýva, žalobca v konaní nepreukázal, že by boli splnené predpoklady
uvedené v § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre určenie neplatnosti jeho právnych úkonov, na základe

čoho prvoinštančný súd rozhodol tak, že žalobu zamietol.

3.6. K argumentácii žalobcu, že nemal možnosť sa dať zapísať do Registra vylúčených osôb v roku
2015, ale až na jeseň 2019 žalovaný uviedol, že žalobca mal veľmi dobrú vedomosť o svojom
zdravotnom stave. Keď už tvrdí, že nemohol využiť Register vylúčených osôb, mohol vzniknutý stav

riešiť aj inými spôsobmi. Mohol hráčsku závislosť dostať pod kontrolu, a to absolvovaním liečby
a radikálnymi opatrenia, čo aj znalec uviedol vo svojom posudku. Taktiež mohol požiadať súd o
obmedzenie spôsobilosti nakladať s finančnými prostriedkami. Žalobca mal viaceré možnosti a nevyužil
ani jednu z nich v tom čase, keď už vedel o svojej diagnóze.

3.7. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že suma 20.817,00 Eur sa stala nespornou, nakoľko právny
zástupca žalovaného potvrdil na pojednávaní, že k uvedenej sume nemá výhrady, k tomu žalovaný
uviedol, že jeho právny zástupca žalovaného vychádzal len z potvrdenia svojho klienta. V prípade, že
by súd návrhu vyhovel z dôvodu duševnej poruchy žalobcu, domáhal by sa žalovaný voči žalobcovi
zaplatenia sumy zo stávok, ktoré pre žalobcu skončili prehrou a ktoré on sám považoval za neplatné.

Z uvedeného dôvodu žalovaný označil názor súdu prvej inštancie uvedený v bode č. 9.13. rozsudku za
správny a logický.

4.1. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 19.10.2023 uviedol, že vyjadrenie žalovaného
k jeho odvolaniu je ako celok všeobecné a vágne, bez predloženia konkrétnej a relevantnej právnej

argumentácie a jeho tvrdenia sú iba účelové.

4.2. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že on ako žalobca mohol svoju hráčsku závislosť dostať pod
kontrolu, ale neurobil tak, žalobca zdôraznil že obmedzenie spôsobilosti je vždy až posledným riešením,
keď nie je možné použiť iné prostriedky, lebo zásadným spôsobom zasahuje do práv osoby a ovplyvňuje

celý život osoby neskutočným spôsobom. Avšak fabulácia o tom, že žalobca nevyužil žiadnu možnosť,
je len výmyslom niekoho, kto nemá
o živote žalobcu ani potuchy a nevie koľko a akých možností bolo postupne realizovaných zo strany
žalobcu. Napríklad obmedzenie jeho prístupu k financiám, alebo že platobnú kartu žalobcu mali jehorodičia, atď, až nakoniec zapísanie do uvedeného Zoznamu (keď už existoval), a po tomto zápise podľa
zákona už prevádzkovateľ hazardných hier nesmie umožniť takejto zapísanej osobe prístup k hazardu.

4.3. Čo sa týka vyjadrenia k hodnote sporu, ktorú v konaní žalovaný opakovane potvrdil, je zrejmé,
že žalovaný neovláda základy matematiky a logického myslenia. Zrazu aj tu začína vymýšľať nezmysly
nezlučiteľné so základmi logického myslenia.

4.4. Ďalej žalobca opätovne poukázal na spotrebiteľský charakter predmetného sporu. Uviedol,

že svojou registráciou na portáli žalovaného, vyplnením údajov žalobcu
a akceptáciou Herného plánu, ktorý má charakter formulárovej zmluvy, nakoľko jeho obsah nemôže
spotrebiteľ meniť, vznikol medzi stranami sporu spotrebiteľský vzťah. Podľa úvodných ustanovení
Herného plánu, ktorý je súčasťou konania: „ Herný plán zakladá a riadi vzťah medzi účastníkmi stávkovej
hry, ktorými sú hráč a B. F.. Registrácia na stránke sa chápe ako súhlas hráča so znením Herného plánu
a záväzok tento herný plán dodržiavať." V súčasnosti všetky stávkové spoločnosti legálne podnikajúce

naSlovenskuuvádzajú,žetakýmtospôsobomdochádzakuzavretiuzmluvy.VštátochEurópskejúniesú
stovky až tisíce súdnych rozhodnutí vydaných v prospech hráčov napríklad z Nemecka alebo Rakúska,
proti stávkovým spoločnostiam sídliacim na Cypre alebo na Malte, a tieto sú vydané na základe toho,
že spotrebiteľ žaluje druhého účastníka spotrebiteľskej zmluvy na súde
v štáte bydliska spotrebiteľa. V súvislosti so spotrebiteľským charakteru predmetného záväzkového

vzťahu žalobca poukázal na niekoľko rozhodnutí Európskeho súdneho dvora. Napríklad podľa
rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-774/19: Článok 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES)
č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach sa musí vykladať tak, že fyzická osoba
s bydliskom v členskom štáte, ktorá najskôr uzatvorila so spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte

zmluvu o hraní pokru na internete, ktorá obsahuje všeobecné podmienky určené touto spoločnosťou,
a po druhé takúto činnosť oficiálne nedeklarovala ani ju neponúkla tretím stranám ako platenú službu
nestráca postavenie „spotrebiteľa" v zmysle tohto ustanovenia, aj keď táto osoba hrá hru veľký počet
hodín denne a získava z tejto hry značné výhry. Alebo v obdobnej situácii, keď české súdy nekonali ako
so spotrebiteľom, ale Európsky súdny dvor Vo veci C-208/18 rozhodol, že tak konať mali: Článok 17

ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012
o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach treba vykladať tak,
že fyzická osoba, ktorá, na základe zmluvy, ako je CfD uzavretá s maklérskou spoločnosťou, vykonáva
transakcie na medzinárodnom FOREX (devízovom) trhu prostredníctvom tejto spoločnosti, musí byť
klasifikovaný ako „spotrebiteľ" v zmysle tohto ustanovenia, ak uzavretie tejto zmluvy nespadá do rámca

profesijnej činnosti tejto osoby, čo je úlohou vnútroštátneho súdu zistiť. Na účely tejto klasifikácie na
jednej strane faktory, ako je hodnota transakcií uskutočnených na základe zmlúv, ako sú finančné zmluvy
o rozdieloch.

4.5. K vyjadreniu žalovaného že nemohol vedieť o duševnej poruche žalobcu, žalobca uviedol, že, ak si

plnil všetky svoje zákonné povinnosti, musel to vedieť. V zmysle zák. č. 279/2008 Z.z. o ochrane pred
legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu v znení neskorších
predpisov zákona povinná osoba, akou je aj žalovaný, musí pozastaviť neobvyklé obchodné transakcie,
ktorésúvykonávanévoveľkommnožstve,alebonemajúžiadnyzrejmýekonomickýzmysel.Akžalovaný
nekoná v rozpore

s uvedeným zákonom, tak musel vidieť, že žalobca uzatvára obrovské množstvo stávok,
a dokonca stávok takých, ktoré sú z logiky veci považované za vopred neúspešné, skoro všetky na
udalosti, ktoré sú jasne vopred odsúdené na neúspech, a teda nemajú žiadny zrejmý ekonomický
zmysel.

4.6. K tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobca konkrétne neuviedol, v čom došlo k zásahu do jeho práva
na spravodlivé súdne konanie, žalobca poukázal na judikatúru obsahujúcu výklad pojmu spravodlivý
proces. Veľký dôraz sa pritom kladie aj na samotné odôvodnenie rozhodnutia. Právo na odôvodnenie
rozhodnutia a zákaz svojvôle sú pritom odvoditeľné zo samotných princípov právneho štátu, v ktorom
je neprípustné, aby štát svojvoľne zasahoval do práv jednotlivca bez toho, aby vedel logickým a

spravodlivosti zodpovedajúcim základom zdôvodniť takýto zásah. Ústavný súd vo svojej judikatúre za
svojvôľu označil situácie, kedy dôjde ku extrémnemu nesúladu medzi právnymi závermi s vykonanými
skutkovými zisteniami.4.7. V predmetnom spore však súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď nezohľadnil závery znaleckého dokazovania,
z ktorých bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že žalobca nedokáže ovládať svoje konanie v

situáciách spojených s hraním a s manipuláciou
s finančnými prostriedkami, že nedokáže ovládať svoje konanie, pokiaľ má k dispozícii voľné finančné
prostriedky,ženedokážeovládaťsvojeimpulzyvovzťahukuvedenejčinnosti,žejehokonaniepočashry
nie je vedené slobodnou vôľou a zastaví ho až nejaká vonkajšia okolnosť. Napriek týmto nepochybným
skutočnostiam vyplývajúcim zo záveru znaleckého posudku súd prvej inštancie celkom nepochopiteľne

zamietol žalobu z titulu, že údajne
v prípade stávok žalobcu na hráčskom portály žalovaného sa jedná o právny úkon uskutočnený pod
vplyvom iba znížených ovládacích schopností, ktoré podľa jeho názoru údajne nie sú vymiznuté a preto
tieto stávky nemožno považovať za neplatné. Je teda zrejmé, že v tomto prípade prvoinštančný súd
rozhodol v priamom rozpore so zisteným skutkovým stavom a nie na jeho základe.

4.8. Žalobca zdôraznil, že úlohou súdu je rozhodovať na základe dôkazov a súd musí postupovať len
striktne podľa zákona. Existuje veľké množstvo rozhodnutí zo strany Ústavného súdu SR, v ktorých
boli konštatované porušovania práv zo strany štátu, a hlavným argumentom Ústavného súdu SR pritom
boli práve nedostatočné odôvodnenia rozhodnutí, či iracionálne alebo logicky si odporujúce argumenty
súdov či prokuratúry, ktorými boli zasahované do práv jednotlivcov. Taký postup súdu, keď je rozhodnutie

odôvodnené hrubo formálne, tendenčne, nelogicky a iracionálne, iba za účelom, aby bola naplnená jeho
formálna podmienka, je nutné označiť za nezlučiteľný s čl. 6 Dohovoru. Ak v danom prípade rozhodnutie
záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, tak tieto vedecké poznatky bol
súd povinný rešpektovať, a nie robiť si bez vedeckých poznatkov svoje závery ktoré sú v rozpore s tými
od znalca.

4.9. Čo sa týka okolnosti vkladov na hráčsky účet žalovaného a samotných stávok, teda vkladu do hry,
žalobca zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní a zdôraznil, že znalec vo svojom posudku
uviedol, že „Úkony, ktoré sú s hraním spojené, tj. opakované vklady na hráčske konto, a to najmä
bezprostredne pred a počas hry, je možné chápať ako súčasť patologicky motivovaných činností

spojených s gamblingom. Pokiaľ sa gambler dostane k peniazom, tieto vsadí, podobne, ako drogovo
závislý si kúpi svoju dávku. Chorobné psychické deje v rôznej miere ovplyvňujú zmýšľanie gamblera
aj v čase príprav na hru.", a tiež že „Žalobca nedokáže ovládať svoje konanie v situáciách spojených
s hraním
a s manipuláciou s finančnými prostriedkami. Nedokáže ovládať svoje konanie, pokiaľ má

k dispozícii voľné finančné prostriedky,"

4.10. Žalobca ďalej poukázal na to, že tak registrácia ako aj vklady sú situáciami spojenými s hraním
a s manipuláciou s finančnými prostriedkami. Jeho registrácia na portáli žalovaného, ktorou došlo ku
vzniku zmluvného spotrebiteľského vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, bola realizovaná tesne pred

samotným hraním a je nevyhnutnou podmienkou na hranie. Nebolo to tak, ako si predstavuje súd, že
pri samotnej registrácii bol žalovaný v stave, keď nebol ovplyvnený svojou psychickou poruchou, iba
by sa zaregistroval v stave „normálnom", teda vtedy, keď vie, že je to zlo, keď racionálne rozmýšľa,
a následne by nehral, ale čakal by niekoľko dní na hru. Už samotnú registráciu vykonal žalobca pod
vplyvom duševnej poruchy, v stave, keď ho jeho hlava alebo čokoľvek neovládateľné vo vnútri žalobcu

nútilo hrať. Samotná registrácia bola v tom čase iba malou prekážkou stojacou pred žalobcom, aby
mohol hrať. Takže žalobca pod vplyvom svojej duševnej poruchy nemal inú možnosť ako túto prekážku
prekonať. Toto trvá tak niekoľko minút, nakoľko počítač žalobcu si pamätá jeho údaje ako adresa, dátum
narodenia a podobne, takže stačí pár klíkov, odsúhlasenie formulárovej zmluvy, následne hneď vklad
financií, ktorý je tiež rýchlou záležitosťou, nakoľko počítač si pamätá aj číslo platobnej debetnej karty

a hneď hrá. Už v konaní predložil dôkazy o tom, že hral hneď po registrácii na portáli žalovaného.
Takže registrácia a aj každé vykonanie vkladu na hráčsky účet boli vykonávané bezprostredne pred
hrou ako súčasť patologicky motivovaných činností spojených s hraním a s manipuláciou s finančnými
prostriedkami, ktoré podľa znalca žalobca ovládať nedokáže. Tento fakt je potvrdený aj na inom mieste
v znaleckom posudku, kde sa uvádza: „na nejakom predchádzajúcom portáli vylúčil z hry, ale potom mu

preplo a našiel B. F., zaregistroval sa." Z toho je vidieť, že k samotnej registrácii došlo až po tom ako
žalobcovi „preplo". Ak teda súd vidí problém
v tom, že znalec v spojení s Registráciou na portáli žalovaného a bezhotovostnými vkladmi použil raz
výraz znížená ovládacia schopnosť, bez uvedenia do akej miery je znížená, alev ďalších vyjadreniach mieru tohto zníženia znalec špecifikuje, keď uvádza že žalobca svoje konanie
v situáciách súvisiacich s hraním svoje konanie ovládať nedokáže, tak už toto je zvláštne. V prípade
stávok znalec ani jediný raz nepoužil výraz znížená schopnosť svoje konanie ovládať, ale opakovane

na mnohých miestach znalec konštatuje, že toto žalobca ovládať nedokáže. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie a jeho odôvodnenie v bode 9.12 je teda
v priamom rozpore so závermi znalca a taktiež so súdom zisteným skutkovým stavom, tak ako súd v
bode 7.9 uvádza, že ho zistil.

4.11. Podľa názoru žalobcu je napadnutý rozsudok nezmyselný. Ak by súd mal vôľu logicky racionálne
uvažovať, tak vie, že keďže sa v dôkaze uvádza nadpriemerná inteligencia
u žalobcu, tak je nad slnko jasnejšie, že by dobrovoľne takto nekonal. Nadpriemerne inteligentný človek
by predsa dobrovoľne všetky svoje financie, všetok svoj majetok neminul na stávky, ktoré sú v rozpore
so zdravým rozumom, na stávky na slabších súperov, ktoré sú vopred odsúdené na neúspech, a ak by aj
náhodouslabšívyhral,nikdymutoneprinesiezisk.Snáďsisúdprvejinštancienemyslí,ženadpriemerne

inteligentný človek by dobrovoľne takpovediac „ spláchol všetky financie do záchoda" hneď ako sa k nim
dostane, predal všetok svoj majetok, aby ho mohol takto spláchnuť, a zvyšok mesiaca by dobrovoľne
žil úplne bez peňazí, v strachu, strese a dobrovoľne by sa vystavoval ťažkým depresiám, úzkostiam,
samovražedným myšlienkam a podobne.

4.12. Aj zo záverov prvoinštančného súdu ohľadne hodnoty sporu v závere rozsudku je zrejmé, že sa s
logikou a základmi matematiky (či už úmyselne alebo nie) nekamaráti. Nelogickosť veľaváženého súdu
a priamy rozpor rozhodnutia voči dôkazom skoro stála žalobcu život, keď po tomto rozhodnutí bol v
takom neskutočne zlom psychickom stave, že to vďaka súdu skoro neprežil, a mal už napísaný list na
rozlúčku, v ktorom uviedol, kto ho

k tomuto sebapoškodzujúcemu skutku pohol, žiadal príslušné orgány, aby sa týmto osobám dôkladne
venovali a veril, že aj médiá jeho zbytočnú smrť budú riešiť tak ako vraždu novinára.

4.13. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení zopakoval všetky argumenty uvedené v odvolaní,
z ktorých podľa jeho názoru vzhľadom na závery znaleckého posudku nepochybne vyplýva, že on

pri hre svoje konanie neovláda. Toto potvrdil opakovane aj znalec, potvrdil to aj ošetrujúci psychiater,
potvrdzuje to zbierka zákonov a definície, potvrdzujú to aj znalci
v iných konaniach, a preto podľa jeho názoru nemožno dôjsť k iným záverom, než k tým, ktoré uviedol.

5. Vo vyjadrení zo dňa 03.11.2023 žalobca uviedol, že vyjadrení zo dňa 11.10.2023 chcel urýchliť celý

proces, nakoľko podľa jeho názoru za extrémne dlhú, pre neho priam likvidačnú dobu (podľa názoru
žalobcu v rozpore s článkom 17 CSP.), viac ako 3 a pol roka súd prvej inštancie dokázal dať vyhotoviť
doplnenie k znaleckému posudku a napriek jeho jednoznačným záverom rozhodnúť v priamom rozpore
s týmto dôkazom, aj v rozpore
s ostatnými dôkazmi. Aby však niekto nemohol povedať, že k tomuto vyjadreniu žalovaného nevyjadril v

zákonnej lehote, ale ešte pred ňou, tak sa vyjadril opätovne, pričom odkázal na argumentáciu uvedenú
vo vyjadrení zo dňa 19.10.2023, kde je uvedené všetko podstatné. Za týmto vyjadrením si stojí a v celom
rozsahu odkazuje na skutočnosti v ňom uvedené.

6.1. Žalovaný v stanovisku zo dňa 06.11.2023 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že na základe argumentov

žalobcu v jeho vyjadrení k hodnote sporu opravuje chybne uvedené slovo vo vete v poslednom odseku
svojho vyjadrenia zo dňa 06.10.2023, ktorá má byť v tomto znení: „V prípade, že by súd návrhu vyhovel
z dôvodu duševnej poruchy žalobcu, domáhal by sa žalovaný voči žalobcovi zaplatenia sumy zo stávok,
ktoré pre žalobcu skončili výhrou a ktoré on sám považoval za neplatné.“ Žalovaný týmto spôsobom
reagoval na názor súdu uvedený

v závere bodu č. 9.13 rozsudku, kedy žalobca v prípade výhry na webovom portáli považuje za platné
právne úkony, ktoré mu zvyšovali konto hráčskeho účtu a za neplatné považuje len tie stávky, ktoré pre
neho skončili prehrou, pričom takáto úvaha podľa názoru prvoinštančného súdu nie je správna.

6.2. Pokiaľ žalobca vo svojich podaniach objasňuje spotrebiteľskú povahu sporu, žalovaný s týmto jeho

názorom nesúhlasil. Tvrdenie, že sa jedná o spotrebiteľskú povahu sporu len na základe toho, že
žalovaný je dodávateľom, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť a žalobca je spotrebiteľ, ktorý nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ako aj na základe toho, že registrácia žalobcu a akceptáciaHerného plánu má podľa neho charakter formulárovej zmluvy, označil za veľmi zjednodušené. Na právny
vzťah medzi žalobcom
a žalovaným podľa jeho názoru nie je možné aplikovať ustanovenie § 52 a nasledovných Občianskeho

zákonníka. Jedná sa o právny vzťah, ktorý je upravený osobitným špeciálnym právnym predpisom, a to
zákonom č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách (platným a účinným v čase schválenia herného plánu
Ministerstvom financií SR) a neskôr zákonom č. 30/2019
Z. z. o hazardných hrách, ktorý nadobudol účinnosť od 01.03.2019. Herný plán v časti č. 4 Registrácia
presne upravuje postup hráča, ktorý chce využívať služby žalovaného na jeho stránke. Pre registráciu

je potrebné správne a úplne dokončiť všetky požadované polia
v predpísanom formulári, pričom formulár sa skladá z osobných údajov hráča a ďalších (neosobných)
údajov potrebných pre identifikáciu pri prístupe k účtu. Vyplnenie formulára neznamená, že sa
automaticky musí jednať o formulárovú zmluvu a následne o spotrebiteľský vzťah. Formulár obsahuje
iba údaje o hráčovi, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bol hráč identifikovateľný. Formulár však neobsahuje
zmluvné ustanovenia týkajúce sa právneho vzťahu medzi hráčom a žalovaným. V prípade, že by bolo

umožnené hráčovi meniť obsah formulára, nebolo by možné ho následne správne identifikovať pri
jednotlivých hrách.

6.3. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný musel vedieť, že žalobca je patologickým hráčom
a musel vidieť, že žalobca uzatvára obrovské množstvo stávok, a dokonca stávok takých, ktoré sú z

logiky veci považované za vopred neúspešné, a teda nemajú žiadny zrejmý ekonomický zmysel a že
žalovaný mal oznámiť príslušným orgánom akékoľvek podozrenie, že hráč porušil zákon č. 297/2008
Z. z., žalovaný poukázal na článok 5. Vedenie hráčskeho účtu, bod č. 3 Herného plánu žalovaného:
„Všetky platby a transakcie preveruje B. F. v súlade so zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred
legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu v znení neskorších

predpisov. Žalovaný uviedol, že tento zákon upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri
predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu a vzhľadom
na predmet úpravy podľa jeho názoru nie je možné tento zákon aplikovať na konanie žalobcu.

6.4. Čo sa týka žalobcom tvrdeného zásahu do práva na spravodlivé súdne konanie, žalovaný poukázal

na znenie § 191 ods. 1 a § 215 ods. 1, 2 CSP a uviedol, že úlohou súdu je rozhodovať na základe
dôkazov. Súd prvej inštancie vykonal dôkazy, ktoré sporové strany navrhli, pričom tieto dôkazy následne
vyhodnotil a rozhodol. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie postupoval v súlade s citovanou
právnouúpravou,pričomzjehostranynedošlokzásahudoprávažalobcunaspravodlivésúdnekonanie.

6.5. V súvislosti s konaním žalobcu ohľadom registrácie a bezhotovostných vkladov, ako aj samotných
stávok, ktoré žalobca rozoberá vo svojich písomných podaniach, žalovaný uviedol, že nesúhlasí
s tvrdeniami prezentovanými žalobcom, lebo na otázku, či bol žalobca schopný posúdiť a uvedomiť
si následky svojho konania, keď: a/ sa registroval na webovom portáli žalovaného a b/ keď robil
bezhotovostný prevod na účet žalovaného za účelom doplnenia hráčskeho konta, dal znalec MUDr.

Ladislav Lauko vo svojom doplnení č. 1
k znaleckému posudku č. 12/2020 jasnú odpoveď: „Žalobca, ak sa zaregistroval na hernom portáli,
vedel, že to robí preto, aby hral, ak posiela peniaze na účet, vedel, že za akým účelom ich tam posiela,
nehral prvýkrát, vedel, že môže o peniaze prísť, v tomto zmysle teda je nutné povedať, že si bol vedomý
účelu a možných následkov svojho konania - avšak týmto vedomím sa neriadil, možné riziká ignoroval

a prevážilo pudenie k hre - tu do jeho rozhodovania vstupovali patologické psychické deje. Žalobca bol
schopný posúdiť možné následky svojho konania, avšak mal zníženú schopnosť svoje konanie ovládať
Konanie žalobcu chápem tak, že bolo ovplyvnené hráčskou závislosťou, pričom jeho schopnosti vôľou
odolávať závislosti boli oslabené aj depresívnym ochorením, na ktoré sa dlhodobo lieči.“

6.6. Podľa názoru žalovaného to, že má žalobca zníženú schopnosť svoje konanie ovládať, neznamená,
že nemá žiadnu schopnosť svoje konanie ovládať, a teda že svoje konanie neovláda vôbec. V ďalšom
žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

7. Ďalšie písomné podania odvolaciemu súdu neboli doručené.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), t.j. v medziach podaného odvolania a jeho
dôvodov.9. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania nariaďovať
pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to

ani dôležitý záujem.

10. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

13. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, teda
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.

vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

15. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť

a pravdivosť získaných poznatkov.

16. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie
pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením
procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil
odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil
procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP.

Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní
procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných
právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom
prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

19. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú
oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré správne vyložil. Súdprvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil.

20. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoj právny záver o nedôvodnosti žalobou
uplatneného nároku vo výške 20 817 eur, a to spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa
pritom riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu nevyplýva jednostrannosť,
ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola
popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho

súduzodpovedákritériámriadnehoodôvodneniarozsudkupodľa§220ods.2až4CSP.Podľajudikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd sa síce súdom ukladá povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, avšak túto požiadavku nemožno
chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr. rozsudok
ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61.) Aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v tomto smere skonštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces

je i právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003).

21. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby, ktorou
sa žalobca domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 20.817 Eur
s príslušenstvom ako plnenia žalobcom poskytnutého žalovanému na základe neplatných právnych

úkonov urobených v duševnej poruche (patologické hráčstvo) na konštatovaní, že podľa výsledkov
znaleckého dokazovania – na základe doplnku č. 1 zo dňa 26.01.2023 k znaleckému posudku č. 12/2020
vypracovaného znalcom MUDr. Ladislavom Laukom, žalobca netrpí duševnou poruchou v pravom
slova zmysle, nakoľko dokáže posúdiť možné následky svojho konania, teda vie vyhodnotiť, že práve
hranie ho dostalo do veľmi nepriaznivej finančnej situácie, kedy prišiel o všetky svoje príjmy, zdravie

a majetok. Znalec síce konštatoval, že ovládacie schopnosti žalobcu sú pri hraní znížené, preto pokiaľ
má k dispozícii finančné prostriedky, neriadi sa svojím úsudkom a hrá napriek tomu, že opakovane
prehráva stavené finančné prostriedky, avšak súd prvej inštancie zdôraznil, že znalec nekonštatoval u
žalobcu úplné vymiznutie ovládacích schopností, ale len „zníženú schopnosť svoje konanie ovládať,
pretože do jeho rozhodovacích schopnosti vstupovali aj patologické deje“. Súd prvej inštancie preto

uzavrel, že nie sú splnené predpoklady v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre určenie
neplatnosti právnych úkonov žalobcu, lebo aj keď žalobca trpí poruchou návykov a impulzov - trpí
patologickým hráčstvom (gamblingom), jednoznačne dokáže posúdiť následky svojho konania, a to
od zaregistrovania sa na hráčskom portáli, cez vklady na hráčsky účet až po jednotlivé stávky. Súd
prvej inštancie dôvodil tým, že hoci znalec konštatuje zníženie a oslabenie ovládacích schopností,

neznamená to ich úplné vymiznutie, pričom každý právny úkon urobený pod vplyvom znížených
ovládacích schopností nie je možné považovať za neplatný.

22. Podstatnou odvolacou námietkou bola argumentácia žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil vykonané znalecké dokazovanie v kontexte ďalších ním predložených dôkazov - lekárskych

správ a posudkov, v dôsledku čoho nesprávne ustálil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil.

23. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Skutkový záver sudcu, vychádzajúci z vykonaných dôkazov
je vecou vnútorného presvedčenia a myslenia konajúceho sudcu. Aktuálna procesné právna úprava

vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej z čl. 15 základných princípov CSP,
rozvinutej v paragrafe 191 ods. 1 CSP. Záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou
jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená,
že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak,
konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom

konania ( viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).24. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru,
že súd prvej inštancie nepochybil v procese dokazovania, ani v procese hodnotenia dôkazov. Súd prvej
inštancie správne dôvodil tým, že zistenie, či v danom prípade išlo o neplatné právne úkony žalobcu

urobené pod vplyvom duševnej poruchy, bolo možné konštatovať len na základe odborného posúdenia
znalcom z odboru psychiatrie a za týmto účelom nariadil znalecké dokazovanie. Vychádzal zo záveru
Doplnku č. 1 k znaleckému posudku vypracovaného znalcom MUDr. Ladislavom Laukom, z ktorého
vyplynulo, že žalobca za bežných okolností dokáže posúdiť možné následky svojho konania, a teda
vie vyhodnotiť, že hranie môže skončiť s ťažkými finančnými stratami, že žalobca netrpí duševným

ochorením v pravom zmysle a dokáže primerane okolnostiam predvídať následky svojho konania,
že možné následky svojho konania si uvedomuje, ale sa nimi neriadi a že bol schopný posúdiť možné
následky svojej registrácie na webovom portáli žalovaného ako aj bezhotovostných prevodov na účet
žalovaného, avšak mal zníženú schopnosť svoje konanie ovládať, pretože do jeho rozhodovacích
schopností vstupovali aj patologické deje, teda konanie žalobcu bolo ovplyvnené jeho hráčskou
závislosťou, pričom jeho schopnosti vôľou odolávať závislosti boli oslabené aj depresívnym ochorením,

naktorésadlhodobolieči.Súdprvejinštancie,vychádzajúczozáveruznalca,žežalobcadokážeposúdiť
možné následky svojho konania a že vie vyhodnotiť, že práve hranie ho dostalo do nepríjemnej finančnej
situácie, dospel k názoru, že nie je naplnený predpoklad v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka
pre určenie neplatnosti právnych úkonov žalobcu, nakoľko žalobca nemá úplne vymiznuté ovládacie
schopnosti a že bol schopný posúdiť následky svojho konania - od zaregistrovania sa hráčskom portáli,

cez na hráčsky účet až po jednotlivé stávky.

25. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v odsekoch 9.9 až 9.12 vysvetlil, akú skutkovú
okolnosť zistil z Doplnku č. 1 k znaleckému posudku a ako sa s ňou vo vzťahu k právnemu posúdeniu
veci vysporiadal. Skutočnosť, že súd prvej inštancie tento dôkaz nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu,

neznamená, že závery znaleckého posudku si mylne vyložil, respektíve, že ich nesprávne interpretoval,
respektíve korigoval. Súd prvej inštancie totiž zohľadnil aj konštatovanie znalca o zníženej schopnosti
žalobcu kontrolovať svoje stávkovanie, avšak zároveň vzhľadom na závery znalca o tom, že žalobca
za bežných okolností dokáže posúdiť možné následky svojho konania a že vie vyhodnotiť, ako môže
skončiť hranie, ale k hraniu ho vedú hráčske pudy, aj podľa názoru odvolacieho súdu dospel

k správnemu záveru, že v danom prípade nešlo o právne úkony žalovaného urobené v duševnej
poruche, ktoré by ho urobili na tieto právne úkony nespôsobilým.

26. Súd prvej inštancie tiež trefne poznamenal, že nie každý právny úkon urobený pod vplyvom nutkania,
či už hráčskeho (ktoré bolo znalcom konštatované v prípade žalobcu - poznámka odvolacieho súdu ),

nákupného, alkoholového alebo pod vplyvom inej závislosti možno považovať za neplatný právny úkon
s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo by zakladalo dôvody na vydanie
plnenia získaného z takého právneho úkonu titulom bezdôvodného obohatenia. V predmetnom spore je
totiž aj podľa názoru odvolacieho súdu podstatné konštatovanie znalca, že žalobca jednoznačne dokáže
posúdiť následky svojho konania, i keď ovládacie schopnosti má znížené, lebo hoci si možné následky

svojho konania si uvedomuje, neriadi sa nimi, keďže hranie mu prináša pozitívne pocity z očakávania
výhry.

27. V prejednávanej veci je navyše nesporné, že žalobca, ktorý v konaní vystupuje sám, bez zástupcu,
doposiaľ nepožiadal súd o obmedzenie svojej spôsobilosti nakladať s finančnými prostriedkami (v

odvolacom konaní sám uviedol, že takéto obmedzenie pre neho vôbec nie je jednoduché); dovolával sa
len neplatnosti právnych úkonov súvislosti s registráciou na webovom portáli žalovaného a zo stávkami
ním na tomto portáli realizovanými. Vo svojich písomných podaniach žalobca pritom poukazoval na
rozhodnutiainýchsúdov,vktorýchbolakonštatovanáneplatnosťprávnychúkonovpreduševnúporuchu,
konkrétne sa odvolával na rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 10Csp/12/2019 zo dňa 14.08.2019.

28. Predovšetkým je potrebné uviesť, že rozsudky okresných súdov nepredstavujú ustálenú
rozhodovaciu prax a nie sú pre iné súdy záväzné, avšak aj bez ohľadu na to je odkaz na tento rozsudok
nenáležitý, pretože rozhodnutie Okresného súdu Martin vychádza z iných skutkových zistení, najmä je z
nehozrejmé,ževdôsledkuduševnejporuchybolaschopnosťtamuvedenejžalovanejvykonávaťprávne

úkony obmedzená súdnym rozhodnutím a bola jej ustanovená opatrovníčka. O takýto prípad však
v preskúmavanej veci nejde, lebo žalobca spôsobilosť na právne úkony obmedzenú nemá ani čiastočne
a z jeho vyjadrení možno usudzovať, že takýto stav, keď nie je akokoľvek obmedzený disponovať
s finančnými prostriedkami, mu zrejme vyhovuje.29. Aj v tejto súvislosti odvolací súd ďalej poukazuje na dôvody uvedené v odseku 9.13 napadnutého
rozsudku, kde súd prvej inštancie (okrem už konštatovaného nesplnenia predpokladov pre určenie

neplatnosti právnych úkonov žalobcu) argumentuje aj nesprávnosťou postupu žalobcu pri vyčíslení
výšky jeho údajného bezdôvodného obohatenia, keď žalobca vychádzal z potvrdenia vystaveného
žalovaným, podľa ktorého ku dňu 05.12.2019 bol počet vsadených tiketov 5759, suma vsadených tiketov
bola 126.046 Eur
a suma vyplatených tiketov bola 105.229 Eur. Súd prvej inštancie uvádza, že žalobca výšku

bezdôvodného obohatenia vyčíslil ako rozdiel medzi vsadenými tiketmi a vyplatenými tiketmi (126.046
Eur – 105.229 Eur = 20.817 Eur). Podľa názoru prvoinštančného súdu však tento výpočet nie je správny,
pretože na účet žalobcu vkladal po výhre v stávke prostriedky aj žalovaný a s týmito prostriedkami
žalobca ďalej hral, preto v prípade týchto prostriedkov nemohlo dôjsť k násobeniu bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného. Žalobca teda v podstate v prípade výhry na webovom portáli
považoval sa platné tie právne úkony, ktoré mu zvyšovali konto hráčskeho účtu a za neplatné považoval

len tie stávky, ktoré pre neho skončili prehrou.

30. Hocižalobcavosvojomodvolanívyjadrujenesúhlasstakýmtohodnotenímprvoinštančnéhosúduvo
vzťahu k vyčísleniu jeho nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia a tieto úvahy súdu označuje
za nelogické, odporujúce pravidlám matematiky, odvolací súd zastáva názor, že názor prvoinštančného

súdu je správny, pretože žalovaný sa v takom prípade potom skutočne dovolával neplatnosti iba tých
právnych úkonov, ktoré mu priniesli v stávke prehru, pričom platnosť právnych úkonov, na základe
ktorých vyhral
a peňažné prostriedky boli pripísané na jeho hráčske konto a ktoré potom ďalej používal v hre,
nenamietal. Takéto selektovanie právnych úkonov podľa ich výhodnosti pre žalobcu a následne

vyvodzovanie neplatnosti len právnych úkonov pre žalobcu nevýhodných je za danej situácie vylúčené.
Možno tiež uzavrieť, že žalovaný by sa tak prípadne mohol bezdôvodne obohatiť nanajvýš z vkladov,
ktoré na hráčsky účet vložil samotný žalobca, avšak nie z prostriedkov, ktoré žalobca použil z výhry
od žalovaného ako vklad sa na ďalšiu hru.

31. Pokiaľ sa žalobca v odvolacom konaní domáhal aplikácie ustanovení na ochranu spotrebiteľa
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež ustanovení zák. č. 297/2008 ochrane
pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu znení neskorších
predpisov, odvolací súd zdôrazňuje, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravoval
osobitným právnym predpisom - zákonom číslo 171/2005 Z.z.

o hazardných hrách a schváleným herným plánom, ktorý žalobca akceptoval. Žalovaný prevádzkoval
stávkové hry v súlade s rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky tak, ako to vyplýva
z dôvodov uvedených odseku 7.5 napadnutého rozsudku. Žalobca nešpecifikoval, v čom žalovaný voči
nemu ako spotrebiteľovi v ich zmluvnom vzťahu postupoval nekalo, v rozpore so zákonom, prípadne
ktoré zmluvné podmienky a z akého dôvodu bolo potrebné považovať za neprijateľné. Žalobca taktiež

neozrejmilanito,nazákladeakýchskutočnostímalžalovanýoznamovaťpríslušnýmorgánomakékoľvek
podozrenie, že žalobca porušil zákon číslo 297/2008 Z.z. upravujúci práva a povinnosti fyzických
osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu;
navyše táto odvolacia námietka predstavuje v odvolacom konaní neprípustnú novotu s poukazom na
ustanovenie § 366 CSP, lebo ako prostriedok procesného útoku nebola žalobcom uplatnená v konaní

pred súdom prvej inštancie.

32. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe riadne odôvodnených
skutkových a právnych záverov a jeho rozhodnutie, ktorým bola žaloba zamietnutá, je správne
a zákonné. Správne rozhodol aj o trovách konania, keď v spore úspešnému žalovanému priznal nárok

na ich náhradu proti neúspešnému žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP.

33. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie (§ 387 ods. 2 CSP) .

34. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok
na ich náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %.35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule
(§ 393 ods. 2 CSP ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).