Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 52Csp/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124205208
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Hovančáková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124205208.1

Uznesenie

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore navrhovateľa: A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C. XXX, B. D. E., zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec
proti odporcovi: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432
105, o nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zdržať sa práva na výkon zrážok zo mzdy, ktoré sú vykonávané na základe Dohody

o zrážkach zo mzdy uvedenej v článku 2 v bode 4 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá mala byť
uzatvorená dňa 02.11.2010 medzi navrhovateľom a pôvodným veriteľom Poštová banka, a.s..
II. Odporca je povinný v deň vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia
oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľa: TRIS, spol. s r.o., F. G. X, XXX XX H., aby pozastavil výkon
zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v článku 2 v bode 4
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá mala byť uzatvorená dňa 02.11.2010 medzi navrhovateľom a

pôvodným veriteľom Poštová banka, a.s.
III. Navrhovateľovi priznáva voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
IV. Súd poučuje odporcu, že môže podať proti navrhovateľovi samostatnú žalobu o zaplatenie dlžných
splátok úveru zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá mala byť uzatvorená dňa 02.11.2010.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podal na tunajší súd dňa 13. marca 2024 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi : I/ povinnosť zdržať sa práva na výkon zrážok zo
mzdy, ktoré sú vykonávané na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v článku 2 v bode 4
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá mala byť uzatvorená dňa 02.11.2010 medzi navrhovateľom
a pôvodným veriteľom Poštová banka, a.s. a II/ povinnosť v deň vykonateľnosti tohto uznesenia o
nariadení neodkladného opatrenia oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľa TRIS, spol. s r. o., F. G.
X, XXX XX H., aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe Dohody o zrážkach zo

mzdy uvedenej v článku 2 v bode 4 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá mala byť uzatvorená dňa
02.11.2010 medzi navrhovateľom a pôvodným veriteľom Poštová banka, a.s
2.Podanýnávrhnavrhovateľodôvodniltým,žeodporcadoručiljehozamestnávateľovispoločnostiTRIS,
spol. s r.o., Opatovská cesta 4, Košice (ďalej aj len „zamestnávateľ“) listinu označenú ako „Predloženie
dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy/Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“ zo dňa 19.07.2023,
ktorou žiada jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok z jeho mzdy v súvislosti so záväzkom plynúcim

zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenou medzi navrhovateľom a pôvodným veriteľom Poštová
banka, a.s., dňa 02.11.2010 (ďalej aj len „zmluva o úvere“). Z predmetnej listiny zároveň vyplýva, že
dňa 04.12.2015 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa Poštová banka, a.s. na
odporcu, na podklade čoho sú z jeho mzdy vykonávané zrážky v rozsahu ako to vyplýva z rekapitulácie
zrážok za obdobie 8/2023 – 1/2024 predloženej k návrhu a zrážky z jeho mzdy sú realizované doposiaľ.
Uviedol, že pôvodným veriteľom bola Poštová banka, a.s., ktorá mala postúpiť pohľadávku odporcovi,

ktorý je nebankovým subjektom, preto v tejto súvislosti upriamil pozornosť na dikciu § 92 ods. 8 zákona
o bankách, z ktorého vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorázodpovedá nesplácanému zročnému dlhu a súčasne je banka povinná preukázať zaslanie a doručenie
výzvy, že dlžník je v omeškaní a preukázať omeškanie dlžníka so zaplatením viac ako 90 dní. Bez
splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je zakázané postupovať pohľadávku, pričom

nerešpektovanie tejto úpravy má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Na základe
uvedeného mal za to, že postúpenie pohľadávky zo dňa 04.12.2015 je neplatným právnym úkonom,
nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pri postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa (Poštová
banka, a.s.) na odporcu, ktorý sa preto nikdy nestal veriteľom pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere
a je teda vylúčené, aby bol subjektom oprávneným prijímať akékoľvek úhrady na pohľadávku, ktorá by

mala základ v predmetnej úverovej zmluve.
3. Súčasne poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa v tom čase
platného a účinného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a to druh spotrebiteľského úveru, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zároveň zdôraznil, že pokiaľ
celkováčiastkaúverupredstavujesúčetvýškyúveruacelkovýchnákladovspojenýchsúverom,vzmysle
predmetnej zmluvy o úvere celková čiastka (v nej uvedená) predstavuje sumu vo výške 5.831,61 €
(3.500 € + 2.331,61 €), pričom súčinom výšky mesačnej splátky 87,29 € a počtu splátok 70 ide hodnotu
6.110,30 €, čo značí, že ani celková čiastka úveru nie je v zmluve o úvere uvedená správne, na základe

čoho dôvodil, že úver poskytnutý pôvodným veriteľom je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov,
resp. že pôvodný veriteľ nemal právo na odplatu za poskytnutý úver. S ohľadom na dátum konečnej
splatnosti úveru dňa 18.08.2016 zároveň uplatnil námietku premlčania nároku veriteľa.
4. Odhliadnuc od uvedeného zároveň dôvodil, že Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za rozpornú s §
53ods.1Občianskehozákonníka,keďžeideozmluvnúpodmienku,ktoráspôsobujehrubúnerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom navrhovateľ ako spotrebiteľ nemôže
žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie
jeho majetku neschválil. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať jeho majetok
bez súdnej kontroly. Jediným účinným prostriedkom ochrany tak pre neho je vydanie neodkladného
opatrenia, ktorým je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

5. Zhrnúc uvedené mal za to, že suma požadovaná v dohode o zrážkach je sporná a zrážky sa
vykonávajúnazákladenejudikovanéhotitulu,zrážkyzomzdyprijímaneoprávnenýsubjektapohľadávka
je eventuálne premlčaná, čím dôvodil, že nariadenie neodkladného opatrenia v navrhnutom znení je
jediným riešením ako zabrániť zásahom do jeho majetkovej sféry prostredníctvom nezákonných zrážok
zo mzdy, keď prípadné práva veriteľa týmto nebudú nijako dotknuté, pretože je na mieste, aby sa

vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa.
6. Vyslovil, že existuje odôvodnená obava, že ďalšími vykonanými zrážkami zo mzdy by zo strany
odporcudošlokzískaniupeňažnýchprostriedkov,naktorévskutočnostinemáplatnýprávnytitul,kčomu
už aj došlo, a to momentom, keď odporca prijal od neho úhradu nad rámec istiny poskytnutého úveru
a ďalším zachovávaním nastoleného stavu by sa ešte viac prehĺbila intenzita nedôvodného zásahu do

jeho majetkových práv.
7. Navrhovateľ s poukazom na vyššie uvedené dôvody žiadal, aby súd jeho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel a v prípade úspechu si uplatnil právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu.
8. K návrhu pripojil listinné dôkazy, a to Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, Predloženie

dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy/Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 19.7.2023
a Rekapituláciu zrážok za obdobie 8/2023 - 1/2024.
9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 02.11.2010,
(ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“).
10. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
11. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu

zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
12. Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s
ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.13.Podľa§324ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuč.160/2015(ďalejlen„CSP“)predzačatímkonania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
20. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.
21. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

22. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych
pomerov medzi stranami sporu. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo
aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto
právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné
opatrenie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné

skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. že bez okamžitej úpravy
pomerov strán sporu by bolo právo strany sporu ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného
opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená,

že súd na základe navrhovateľom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou navrhovateľa označiť a predložiť dôkazné prostriedky,

osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a
primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.
23. Súd sa oboznámil s návrhom a listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľ k predmetnému návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia predložil a dospel k záveru, že v danom prípade bola preukázaná
dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v znení navrhnutom navrhovateľom.

24. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia
sa súd oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľom a s obsahom
súdneho spisu. Z predložených dôkazov súd zistil, že medzi navrhovateľom a právnym predchodcom
odporcu (Poštová banka, a.s.) bola dňa 2.11.2010 uzavretá Zmluva o úvere dostupná pôžička č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý úver vo výške

3.500,-€,bolidohodnutésplátkymesačnepo87,29€pripočtesplátok70sdátumomkonečnejsplatnosti
18.8.2016 a pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe 19,5 % a RPMN 21,34 %. Súčasťou predmetnej
zmluvy je aj klauzula o Dohode o zrážkach zo mzdy (bod 4 článku 2 predmetnej zmluvy), podľa ktorej
podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvorili Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade

s článkom 4 bod 4.8 OP pre úver.
25. Z listiny Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy/Výzva na vykonávanie zrážok
zo mzdy zo dňa 19.07.2023, mal súd osvedčené, že odporca vyzval zamestnávateľa navrhovateľa
(spoločnosť TRIS, spol. s r.o., Opatovská cesta, Košice) na vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa, ato až do úplného uspokojenia pohľadávky odporcu, ktorú eviduje voči navrhovateľovi vo výške 13.169,25
€ (pohľadávka je naďalej úročená).
26. Z Rekapitulácie zrážok za obdobie 8/2023 - 1/2024 vystavenej zamestnávateľom navrhovateľa mal

súd osvedčené, že navrhovateľovi bola zo strany zamestnávateľa navrhovateľa vykonaná zrážka zo
mzdy za mesiac 11/2023 vo výške 51,21 €, za mesiac 12/2023 vo výške 49,30 a za mesiac január 2024
vo výške 22,38 € v prospech odporcu na úhradu jeho pohľadávky.
27. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z vyššie označených listín je teda zrejmé,
že odporca (už) pristúpil k výkonu dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku.

28. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil
základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, najmä existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, ako aj existenciu
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v dôsledku vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa.
29. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa v
tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch, a zároveň

sa nárok odporcu podľa predložených listinných dôkazov javí ako premlčaný, keďže posledná splátka
bola splatná dňa 18.8.2016, pričom navrhovateľ vzniesol námietku premlčania a je tu aj odôvodnený
predpoklad, že pohľadávka pôvodného veriteľa nebola spôsobilou na postúpenie odporcovi (poukazujú
na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách).
30. Nakoľko navrhovateľ fakticky namieta výšku skutočnej pohľadávky odporcu zo spotrebiteľskej

zmluvy, je teda sporná výška sumy, ktorá by bola na základe dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľovi
zrazená a existuje bezprostredne hroziaca ujma spočívajúca v tom, že zo mzdy navrhovateľa by bola
zrazená vyššia suma ako tá, na ktorú má odporca v skutočnosti nárok.
31. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex
offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa z pohľadu neprijateľných zmluvných

podmienok, z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z pohľadu súladu
dojednania úrokov z úveru s dobrými mravmi, z pohľadu premlčania nároku veriteľa a pod. Výšku
pohľadávky, ktorá má byť zrážkami zo mzdy spotrebiteľa uspokojená, si pritom jednostranne určuje
dodávateľ, ktorý na uvedené aspekty neprihliada. Je preto dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu,
najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe

dohody o zrážkach zo mzdy dodávateľovi umožňuje vymôcť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez
súdnej kontroly. Zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia v období, kedy podľa zistenia
súdu zamestnávateľ navrhovateľa zrážky zo mzdy navrhovateľa už začal vykonávať, považuje súd za
dôvodný a efektívny prostriedok súdnej ochrany nepredstavujúci pre odporcu neprimeraný zásah.
32. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ v dostatočnej miere osvedčil svoj nárok,

t.j. preukázal odôvodnenosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že odporca
požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom existencia a výška dlhu
ako aj zákonnosť vykonávaných zrážok zo mzdy bola navrhovateľom spochybnená, preto navrhnuté
neodkladné opatrenie nariadil.
33. Zároveň je súd toho názoru, že nariadením neodkladného opatrenia odporca neutrpí žiadnu ujmu,

pretože má možnosť obrátiť sa na súd so žalobou voči dlžníkovi o zaplatenie dlžnej čiastky, keďže
neodkladným opatrením nezaniká nárok žalovaného na plnenie. V konaní iniciovanom takouto žalobou
súd ex offo preskúma aj jednotlivé ustanovenia zmluvy a posúdi ich súlad s príslušnými zákonmi.
34. Súd preto v súlade § 336 ods. 1 CSP vo výroku uznesenia neurčoval povinnosť navrhovateľa podať
žalobu vo veci samej, pretože neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi

stranami, v súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP však poskytol poučenie odporcovi o možnosti podať žalobu
vo veci samej o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej dňa
02.11.2010.
35. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.
39. Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, preto mu súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP priznal plnú
náhradu trov konania voči odporcovi, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením v súlade
s ust. § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a
to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice (§ 355 ods. 1 CSP, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súdnesprávnymúradnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky
procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l

CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) týkajú sa procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávne obsadeného súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.