Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 24, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722201414
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722201414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Tatiana Pribylincová, advokátka so sídlom Okružná
789/16, Poprad, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX A., o zaplatenie
677,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/37/2022-91
zo dňa 31.1.2023, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.

II. Mení rozsudok vo výroku III. tak, že náhradu trov konania žalobkyni nepriznáva.

III. Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.577,- eur s 5%-ným p. a. úrokom z omeškania zo
sumy 677,- eur od 27.05.2022 do zaplatenia, zo sumy 600,- eur od 01.11.2022 do zaplatenia, zo sumy
300,- eur od 01.02.2023 do zaplatenia, všetko mesačne v splátkach vo výške 30,- eur splatných vždy
do 25. dňa toho ktorého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia s tým, že

omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456, § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

3.Vodôvodnenírozhodnutiasúdprvejinštancieokreminéhopoukázalnato,žežalobkyňaakopodielová
spoluvlastníčka rodinného domu súp. č. XXX a pozemku parcely registra „H.“ č. XX/X zapísaných na LV
č. XXXX nachádzajúcich sa v k.ú. A. (ďalej v texte aj ako „predmetný rodinný dom“), a to v podiele 7/16,
žalovaného, ktorý je spoluvlastníkom v podiele 9/16, mnohonásobne vyzývala, aby jej vydal kľúče od
predmetnej nehnuteľnosti, avšak bezúspešne. Navrhla mu uzavretie zmluvy o nájme spoluvlastníckeho
podielu s nájomným 100,- eur mesačne, na ktorý návrh však žalovaný nereagoval. Predmetnou

žalobou si žalobkyňa uplatnila nárok titulom bezdôvodného obohatenia, keď ide o majetkový prospech
žalovaného získaný plnením bez právneho dôvodu. Pôvodne si uplatnila bezdôvodné obohatenie vo
výške 677,- eur, a to 77,- eur za október 2021 a 600,- eur za obdobie od 1.11.2021 do 30.4.2022,
keď v priebehu konania opakovane rozširovala žalobu naposledy dňa 31.1.2023 na pojednávaní, keďsa domáhala zaplatenia sumy 1.577,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 677,- eur od
1.5.2022 do zaplatenia, zo sumy 600,- eur od 1.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 300,- eur od 1.2.2023
do zaplatenia ako aj náhrady trov konania, ktorá zmena žaloby bola prvoinštančným súdom pripustená.

Prvoinštančný súd skonštatoval, že nebolo sporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti vo vyššie uvádzaných podieloch a skonštatoval, že predmetný rodinný dom
užíva výlučne žalovaný, ktorý na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s tým, aby v rodinnom dome bývala
žalobkyňa. Žalovaný je presvedčený, že užíva „len svoj rodinný dom“ a to všetko napriek uzneseniu
OkresnéhosúduPopradsp.zn.20C/11/2022z29.11.2022,ktorýmbolonariadenéneodkladnéopatrenie,

podľa ktorého žalovaný má žalobkyni umožniť časovo neobmedzený vstup do rodinného domu.
Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, avšak vzhľadom na
správanie a postoj žalovaného rodinný dom nemôže užívať, pričom tým, že žalovaný sám rodinný dom
užíva bezodplatne, vo vzťahu k žalobkyni ako druhému podielovému spoluvlastníkovi získava majetkový
prospech bez právneho dôvodu. Žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje, preto bolo
dôvodné zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni za uplatnené obdobie

od 1.5.202 do 31.1.2023.
Výška bezdôvodného obohatenia 100,- eur mesačne vyplýva zo žalobkyňou predložených dôkazov -
správ realitných kancelárií, keď priemerné ceny za nájom obdobných nehnuteľností sú podľa Remax
s.r.o. vo výške 280,- až 800,- eur mesačne a podľa Broker Consulting 350,- až 800,- eur mesačne.
Uplatnený nájom je pod minimálnou úrovňou týchto priemerných cien a zároveň zodpovedá i výške

spoluvlastníckeho podielu žalobkyne 7/16.
Prvoinštančný súd s poukazom aj na rozhodnutie Krajského súdu v Hradci Králové sp.zn.
18Co/344/2008 a rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 2929/10 žalobe vyhovel
a žalobkyni priznal aj uplatnený úrok z omeškania, avšak ten až od 27.5.2022 a nie ako bolo požadované
vžalobeod1.5.2022,keďžalobkyňapredložilanečitateľnýdôkazoprevzatívýzvynaplneniežalovaným.

Prvoinštančný súd preto priznal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanému, t.j. od 27.5.2022, keď najneskôr žalobou bol žalovaný preukázateľne vyzvaný na plnenie
voči žalobkyni. Zároveň s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporovýporiadok(ďalejajako„CSP“)umožnilžalovanémuzaplatiťžalovanúsumuvsplátkachvzhľadom
najehonepriaznivúfinančnúsituáciu,ktorýjedôchodcaapoberádôchodokvovýške220,-eurmesačne.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože táto bola neúspešnou stranou iba v nepatrnej časti
ohľadne úroku z omeškania.

4. Proti tomuto rozsudku (podľa obsahu s výnimkou výroku II.) podal v zákonom stanovenej lehote

odvolanie žalovaný považujúc ho za absolútne nesprávny, nespravodlivý a škandalózny. Mal za to, že
predmetná žaloba nemá žiaden právny základ a jedná sa o absolútnu hlúposť a nezmysel, ako aj výplod
chorej mysle žalobkyne, ktorá do tohto jeho rodinného domu nič nepriniesla, ani pracne, ani finančne.
On v tomto dome býva už XX rokov, má tam nahlásený trvalý pobyt a je majoritným vlastníkom tohto
rodinného domu (9/16), pričom ho užíva iba v tomto rozsahu, to znamená, že užíva iba jednu izbu

(spálňu, kuchyňu a kúpeľňu s WC). Po smrti jeho matky (XXXX) je druhá izba (spálňa jeho rodičov)
prakticky neobývaná, je zamknutá a sú v nej uložené pre žalovaného vzácne veci ako šurce, čepce,
rôzne obrúsky a kroje, ktoré mu mama darovala darovacou zmluvou (2013). Je absurdné, aby tým,
že užíva iba svoj podiel, ktorý vlastní, by mal ešte platiť nájomné niekomu, kto tam nič nemá, pretože
všetko, čoho sa žalobkyňa v tomto dome dotkne, je iba jeho. Všetko zariadenie nadobudol a zakúpil on

a všetko ostatné, čo sa v dome nachádza, darovala jeho matka F. F. iba jemu - všetok domový majetok
(príslušenstvo rodinného domu). Medzi ním a matkou bol veľmi dobrý a výnimočný vzťah, keď on svoju
mamu opatroval v chorobe a starobe až do konca života. Po smrti jeho otca (XXXX) si s mamou všetko
opravovali svojpomocne s jeho kamarátmi aj susedmi. Žalobkyňa tam ani prstom nepohla, ani finančne
neprispela. Nikdy tam ani nebývala a ani nikdy bývať nebude, pretože on to nedovolí. Za všetko platí

iba on (voda, elektrina, odvoz smetí, palivové drevo), pravidelne čistí komíny a rýľuje záhradu. On je
jediný právoplatný dedič, pretože jeho súrodenci sa odsťahovali ešte pred XX rokmi. Žalobkyňa je iba
piate pokolenie, ktoré jeho rodičia tam nechceli ani vidieť. On so žalobkyňou žiadnu nájomnú zmluvu
nepodpísal, preto je táto neplatná.
Aj tvrdenie žalobkyne, že sa neoprávnene obohatil o sumu 1.577,- eur je totálny nezmysel. Žiadna

existencia neoprávneného obohatenia nebola preukázaná, a to ani v bode 13, 14, 15 a 16 rozsudku.
Zároveň argumenty v bode 15 a 16 rozsudku o výške nájmu realitných kancelárií za rodinný dom v k.ú.
A. sú nonsens a nezmysel a nemôžu obstáť, pretože on si žiaden rodinný dom do prenájmu nevzal, alenaopak, už XX rokov býva vo svojom rodnom dome, kde má trvalý pobyt a za všetko platí sám a užíva
iba v rozsahu tohto podielu 9/16.
Žiadal preto zrušiť napadnutý rozsudok v plnom rozsahu a žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

5. K odvolaniu žalovaného zaslala vyjadrenie žalobkyňa, v ktorom uviedla, že s napadnutým rozsudkom
súhlasí a považuje ho za správny a zákonný. Samotný žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, že je
spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu v podiele 9/16 k celku. Uvádza, že užíva jednu
izbu, kúpeľňu a toaletu a druhá izba je zamknutá. Vzápätí však uvádza, že druhú izbu užíva s tým, že

„sú v nej uložené pre mňa vzácne veci, ktoré mi darovala mama...“
V odvolaní tiež uvádza: „že žalobkyňa tam nikdy nebývala a ani bývať nebude, pretože ja to
nikdy nedovolím...“ Aj v priebehu konania bolo preukázané, že žalovaný odmieta umožniť žalobkyni
vstup do nehnuteľnosti, napriek tomu, že žalobkyňa v nej vlastní podiel 7/16 k celku. Žalovaný nie
je ochotný žalobkyni – spoluvlastníčke umožniť žiaden vstup do nehnuteľnosti, aby sa adekvátne
mohla postarať o svoj podiel v nehnuteľnosti. Žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka nemôže túto

nehnuteľnosť vo svojom podiele 7/16 k celku užívať, nakoľko jej v tom bráni žalovaný, z toho dôvodu
má voči druhému spoluvlastníkovi pre nemožnosť užívať spoločnú nehnuteľnosť právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia.
Z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zákonný
a zároveň si uplatnila trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania.

6. V odvolacej replike žalovaný v podstate zotrval na svojej argumentácii a hyperbolizovanej interpretácii
v odvolaní s tým, že predmetná žaloba nemá žiaden právny základ. Zároveň poukázal na uznesenie
odvolacieho súdu sp.zn. 12Co/16/2023 zo dňa 28.2.2023, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvej
inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, pričom žalovanému bol

priznaný nárok na náhradu trov konania, ktoré rozhodnutie žalovaný považoval za spravodlivé, zákonné
a správne. Nedotknuteľnosť obydlia a právo na súkromie musia mať väčšiu váhu ako „sporné vlastnícke
právo“ žalobkyne.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámi na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý

rozsudok je potrebné vo veci samej ako vecne správny potvrdiť.

8. Preskúmavanému rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by bol v jeho hodnotení dôkazov logický rozpor, prípadne že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192 a nasl. CSP alebo že by súd na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú
vecné a logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené

zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
právaobochsporovýchstrán,ichrovnostivuplatnenípráv,akoivpredvídateľnostisúdnehorozhodnutia.

9. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. V danom prípade k zmene skutkového ani

právnehostavupočasodvolaciehokonanianedošlo,pretoodvolacísúdnaskutkovézisteniaanaprávne
normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu
zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
(§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza nasledovné:

10. V predmetnom konaní si žalobkyňa po zmene žalobného petitu uplatňovala nárok na zaplatenie
sumy 1.577,- eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania zo sumy 677,- eur od 1.5.2022 do zaplatenia,
zo sumy 600,- eur od 1.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 300,- eur od 1.2.2023 do zaplatenia, titulombezdôvodného obohatenia. Mala za to, že ide o majetkový prospech žalovaného získaný plnením
bez právneho dôvodu v podobe užívania spoluvlastníckeho podielu 7/16 k predmetnému rodinnému
domu bez právneho dôvodu, ktorého je žalovaný spoluvlastníkom 9/16 a žalobkyňa v podiele 7/16

k celku. V priebehu konania bolo preukázané, že žalovaný neumožňuje žalobkyni žiadnym spôsobom
užívať predmetný rodinný dom, a to napriek opakovaným viacerým výzvam zo strany žalobkyne, pričom
žalovaný užíva rodinný dom výlučne sám. V súvislosti s výškou bezdôvodného obohatenia súd prvej
inštancie postupoval správne, keď vychádzal zo správy Realitnej kancelárie Remax Slovakia, s.r.o.,
podľa ktorej výška nájmu za rodinný dom v k.ú. A. predstavuje 280,- až 800,- eur mesačne (bod 15

napadnutého rozsudku). Zároveň poukazoval súd prvej inštancie aj na správu Realitnej kancelárie
Broker Consulting, a.s., v zmysle ktorej výška nájomného za nájom rodinného domu v k.ú. D., A., G. a
okolité obce sa pohybuje bez energií v rozmedzí 350,- až 800,- eur mesačne. Žalobkyňa sa domáhala
bezdôvodného obohatenia vo výške 100,- eur mesačne, pričom v zmysle odseku 28 odôvodnenia
napadnutého rozsudku súd prvej inštancie mal za to, že takáto výška uplatneného „nájomného“ je pod
minimálnou úrovňou priemerných cien za nájom obdobných nehnuteľností a zároveň zodpovedá aj

výške spoluvlastníckeho podielu žalobkyne 7/16. Aj s týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací
súd stotožňuje.

11. Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že na tamojšom súde sa pod sp.zn. 21C/12/2022
vedie konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu, kde žalobcom je E. F.,

žalovanou A. B.. Pod sp.zn. 20C/13/2022 sa vedie konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, kde
žalobu podal E. F. proti žalovanej A. B..
V konaní sp.zn. 20C/11/2022 tamojší súd uznesením 12.4.2022 zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia A. B. proti E. F., ktorým sa domáhala, aby žalovaný umožnil žalobkyni
neobmedzený vstup do predmetného rodinného domu a dodal jej kľúče od predmetného rodinného

domu. Následne Krajský súd v Prešove uznesením z 22.6.2022 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie.
Uznesením z 29.11.2022 tamojší súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým prikázal žalovanému, aby
žalobkyni umožnil časovo neobmedzený vstup do rodinného domu súpisné číslo XXX, zapísaného na
liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. A. a na pozemok I. parcelné číslo XX/X - zastavaná plocha a nádvoria o
výmere 271 m2 a za týmto účelom jej vydal jednu sadu funkčných kľúčov od vchodových dverí domu,

a jednu sadu funkčných kľúčov od bočného vedľajšieho vchodu do domu, ktorý vedie do kuchyne z
WC a umožnil žalobkyni časove neobmedzený vstup na pozemok I. parcelné číslo XX/X, XX/X v k.ú.
A.. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 12Co/116/2023-143 zo dňa 28.11.2023 bolo napadnuté
uznesenie zmenené a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

12. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

14. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

15. Cieľom civilného súdneho procesu je dosiahnuť spravodlivé usporiadanie vzťahov tak, aby bol
zachovaný princíp právnej istoty.
Rovnako aj v tomto konaní je potrebné spravodlivo usporiadať vzťahy medzi stranami tak, aby bolo

zadosťučinené princípu právnej ekvity. Je nutné zohľadniť a poskytnúť primeranú ochranu právu
žalobkyne, ktorá je obmedzovaná vo výkone svojich vlastníckych práv tým, že rodinný dom s pozemkom
užíva výlučne žalovaný a do domu ju odmieta vpustiť.

16. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej

strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,

ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Základné rozloženie dôkazného bremena v civilnom sporovom
konaní a procesné následky stavu non liquet - Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS
24/2019 z 9. júna 2020).

17. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp.zn. 5Obo/52/2010).

18. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 2929/10: Pokud se podílový spoluvlastník
domáhá náhrady vůči druhému podílovému spoluvlastníku z toho důvodu, že užívá společnou věc
nad rámec svého podílu na společné věci bez dohody s ním, jde o nárok, ktorý se opírá o zákonné

ustanovení.

19. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp.zn. 30Cdo199/2007 zo dňa 08.01.2008 okrem
iného uviedol: „Jestliže žalovaný uvedeným způsobem ovládal pozemek žalobce natolik, že ač nebyl
vlastníkem, byl to pouze on, kdo jej mohl využívat pro potřeby své podnikatelské činnosti, pak bez ohledu

na to, nakolik intenzivně jej skutečně využíval (jakou plochu, jak často), a zda do oploceného areálu
měly přístup i další subjekty, vznikl mu prospěch, spočívající v tom, že - ačkoliv svým jednáním dosáhl
na úkor žalobce postavení detentora celého pozemku - jeho majetkový stav se nezmenšil, neboť žádnou
úhradu odpovídající faktickému uchopení pozemku jeho vlastníkovi neposkytoval“.

20. Pokiaľ žalovaný chcel dosiahnuť priaznivejší výsledok vo vzťahu k rozsahu jeho nadužívania (nad
výšku v súčasnosti jeho podielu), potom mal vyvinúť procesnú aktivitu a preukázať opak tvrdenia
žalobkyne. Pokiaľ svoje dôkazné bremeno neuniesol, nemôže počítať s priaznivejším verdiktom.

21. Odvolací súd tak ako už bolo uvedené sa stotožňuje s názorom uvedeným v napadnutom rozhodnutí,

z ktorého pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie inšpirovaný rozsudkom Ústavného súdu ČR II.
ÚS 2929/10. Pokiaľ súd prvej inštancie zohľadnil okolnosť, že žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka
v rozsahu 7/16 je odkázaná pri užívaní svojho spoluvlastníctva na ľubovôľu žalovaného, ktorý jej bráni
v užívaní predmetného rodinného domu a súd prvej inštancie vyvodil z toho záver o bezdôvodnom
obohatení, postupoval správne a nemožno mu v tomto smere nič vyčítať.

22. Odvolací súd pripomína, že vlastnícke právo alebo vlastníctvo (lat. dominum, proprietas) je právnym
poriadkom ustanovená možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného
uváženia v medziach zákona. Ide o najklasickejšie absolútne právo, pretože z neho môže nositeľ vylúčiť
ostatných, čiže pôsobí voči všetkým (erga omnes).

23.Vzásadeplatí,ževlastníkmôžesvojevlastníckeprávofaktickyiprávnerealizovaťajinýmspôsobom,
ak tento nie je všeobecne záväzným právnym predpisom zakázaný (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR).

24. Z osobitných okolností veci je potrebné vyvodiť, že výlučne žalovaný spravuje a užíva celý rodinný

dom s pozemkom a žalobkyňa tam prístup nemá. Odvolací súd však stabilizovane zastáva názor, že
ani skutočnosť, ak fyzicky nebráni žalovaný žalobkyni užívať nehnuteľnosti, ktoré sú v ich podielovom
spoluvlastníctve, nie je bez ďalšieho vo veci relevantná. Vzhľadom na charakter nehnuteľnosti – rodinný
dom, je zrejmé, že žalobkyňa reálne nemôže využiť svoje vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti na účely
podľa svojho uváženia, a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaný jej odopiera prístup do rodinného

domu a ani „nikdy nedovolí“, aby tam bývala, preto je jej reálne upierané právo na pokojné užívanie
majetku, ktoré je základným právom a ktoré musí byť vnímané v úzkej súvislosti s ochranou slobodnej
sféry a súkromia vlastníka. Vlastnícke právo je súčasťou jadra personálnej autonómie jednotlivca.
Obmedzenie práva na ochranu vlastníctva a práva na pokojné užívanie majetku musia rešpektovať aj
ústavnú hodnotu personálnej autonómie.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 3Cdo/252/2007 zo dňa 30.07.2008 konštatoval,
že: „Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor
koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). I keď k bezdôvodnému obohateniu
v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok

obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže k nemu dôjsť aj tak, že sa jeho doterajší
majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (porovnaj R
25/1986)“.

26. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ak okolnosti konkrétneho prípadu neumožňujú
niektorému z podielových spoluvlastníkov užívať spoločnú vec v rozsahu, ktorý zodpovedá veľkosti

jeho spoluvlastníckeho podielu, má tento spoluvlastník nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej
náhrady. Analogicky, podielovému spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu bez poskytnutia náhrady za takéto „nadužívanie“, vzniká bezdôvodné
obohatenie, za ktoré musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú
protihodnotu toho, čo nemôže byť vrátené. Pre určenie rozsahu obohatenia je potom rozhodujúci stav

v okamihu, keď sa nadobudlo, alebo kedy sa prijaté plnenie stalo bezdôvodným obohatením. Výška
náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, majúci
povinnosť vydať majetkový prospech. V prípade užívania nehnuteľnosti bez právneho dôvodu sa výška
prospechu spravidla určí na základe obvyklej výšky nájomného v danom mieste a čase. Uvedené závery
platia, samozrejme, len za predpokladu, že z dohody spoluvlastníkov nevyplýva niečo iné, napríklad, že

za užívanie nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu nebudú nič hradiť. Uzavretie takejto
dohody však v konaní preukázané nebolo.

27. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp.zn. III. ÚS 209/04).

28. S poukazom na uvedené považoval odvolací súd odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné a

považujúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej za vecne správny, tento potvrdil so
stotožnením sa s jeho odôvodnením postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

31. Zákon upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za
zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP. Civilný sporový

poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo
o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia citovaného ustanovenia § 257
CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom

výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať
tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných
osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu, prihliada
na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov
konaniaúspešnejstranealeboonepriznaníčiastočnom,atoprávesohľadomnaintenzitupreukázaných

dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prípadné nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a aby neodporovalo dobrým
mravom.32. Odvolací súd po posúdení predmetnej právnej veci dospel k záveru, že v danom prípade existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni. Z obsahu

spisu je zrejmé, že žalovaný je dôchodca, jeho finančná situácia je mimoriadne nepriaznivá, poberá
dôchodok vo výške 220,- eur mesačne. Napokon z týchto dôvodov mu súd prvej inštancie umožnil
zaplatiť žalobkyni priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach a uznesením zo dňa 17.4.2023, č.k.
17C/37/2022-116 mu napokon aj priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Uvedené skutočnosti
považoval odvolací súd za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý výnimočne nemusí náhradu trov

konania žalobkyni priznať, a preto zmenil súvisiaci výrok III. o trovách konania v napadnutom rozsudku
postupom podľa § 388 CSP a s poukazom na ust. § 257 CSP a náhradu trov konania úspešnej žalobkyni
nepriznal. Z rovnakých dôvodov nepriznal žalobkyni ani náhradu trov odvolacieho konania, hoci bola aj
v odvolacom konaní úspešná.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).