Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 1, 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623200509
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1623200509.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.:

B., nar. XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, deti rodičov: matky E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.
XXXX/X, G., t.č. bytom H. X, F. a otca I. J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, J. A. L.,
zast. MADEJ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO 53035038, v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka
2942/60A, Malacky na uloženie výchovného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd ukladá rodičom maloletých detí E. A., nar. XX.XX.XXXX a J. A., nar. XX.XX.XXXX výchovné

opatrenie spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A Bratislava, realizovanému referátom
poradensko – psychologických služieb, a to za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov
ohľadom výchovy maloletých detí, v rozsahu 30 hodín s tým, že miesto, čas jednotlivých sedení
a frekvenciu poradenstva stanoví poverený psychológ, resp. pracovník Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava je povinný zasielať súdu písomné správy o priebehu
odborného poradenstva, vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 14.03.2023 ÚPSVaR Malacky žiadal, aby súd uložil maloletým deťom a ich rodičom
výchovné opatrenie vo forme psychologického poradenstva za účelom nápravy komunikácie medzi
rodičmi a odstránenia negatívnych vplyvov narušenej komunikácie rodičov na priaznivý vývoj maloletých
detí v rozsahu 40 hodín realizovaného organizáciou TENENET o.z., so sídlom Senec, Oravská 4 tak, že

toto poradenstvo bude poskytované jednak maloletým deťom osobitne, každému z rodičov osobitne, a
následne aj obom rodičom spoločne, prípadne maloletým deťom a rodičom spoločne s tým, že konkrétny
rozsah poradenstva poskytovaného maloletým deťom a ich rodičom stanoví poverená organizácia.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré uzavreli v roku
2003 a ktoré bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 12.04.2022, č.k.
9P/173/2021-87. V rámci konania o návrhu matky na rozvod a úpravu pomerov manželov k maloletým

deťom na čas po rozvode sa uskutočnilo pojednávanie dňa 12.04.2022, na ktorom rodičia dospeli k
dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Súd schválil dohodu
rodičov, na základe ktorej boli maloleté deti C. a D. zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov s týždňovým intervalom a maloletá B. bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Vo vzťahuk maloletým deťom bolo na Okresnom súde Malacky vedených niekoľko ďalších konaní, a to konanie
o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vedené pod sp. zn. 8P/148/2021 a konanie o
návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu

vedené pod sp. zn. 8P/138/2021. Z dôkazov doložených rodičmi do jednotlivých konaní, ako aj z opatrení
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonaných v rodine maloletých detí v súvislosti s
vyššie uvedenými konaniami vyplývalo, že situácia v rodine bola pred odchodom matky zo spoločnej
domácnosti napätá, rodičia sa v prítomnosti maloletých detí hádali, maloleté deti boli do konfliktov
medzi rodičmi vťahované s cieľom dosvedčiť skutočnosti tvrdené niektorým z rodičov a po odchode

matky zo spoločnej domácnosti rodičia vzájomne vôbec nekomunikovali. Napriek tomu, že rodičia sa v
rámci konania o rozvod manželstva ohľadom úpravy ich pomerov k maloletým deťom dohodli, kolízny
opatrovník spolu so súdom dospeli k záveru, že je potrebné, aby sa rodičia podrobili psychologickému
poradenstvu zameranému na obnovenie ich vzájomnej komunikácie. Na pojednávaní dňa 12.04.2022
sa obaja rodičia vyjadrili, že súhlasia s tým, že absolvujú psychologické poradenstvo realizované
organizáciou TENENET na základe odporúčania úradu. Organizácia TENENET o.z. začala s rodinou

pracovať na základe odporúčania ÚPSVaR na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnejkuratelyambulantnoualeboterénnouformoupremaloletédetiaichrodičovzodňa22.04.2022.
Zo záverečnej správy organizácie TENENET o.z. o priebehu práce s rodinou zo dňa 06.07.2022 vyplýva,
že táto organizácia s rodinou pracovala v období od 18.05.2022 do 30.06.2022, pričom následne sa
z dôvodu personálnych zmien spolupráca prerušila. Ďalej zo správy vyplýva, že matka sa vyjadrila,

že pokiaľ je spolupráca založená na dobrovoľnosti, tak nemá záujem naďalej spolupracovať s novým
pracovníkom a otec s ukončením spolupráce súhlasil. Matka si dňa 20.10.2022 podala na Okresný súd
Malacky návrh na zvýšenie výživného pre maloleté deti, konanie sa vedie pod sp. zn. 9P/233/2022 a
doposiaľ nebolo právoplatne skončené. V rámci uvedeného konania sa dňa 14.02.2023 na Okresnom
súde Malacky uskutočnilo pojednávanie, z ktorého bolo zrejmé, že vzájomná komunikácia rodičov je aj

naďalej narušená. Táto skutočnosť rovnako vyplýva aj z podnetov otca, ktorý sa na úrad opakovane
obracia prostredníctvom svojich mailových správ. Na základe uvedeného dospel ÚPSVaR k záveru, že
psychologické poradenstvo, ktoré obaja rodičia absolvovali na ich odporúčanie v organizácii TENENET
o.z. bolo zo strany rodičov ukončené predčasne a z tohto dôvodu nesplnilo účel, pre ktorý bolo obom
rodičom odporúčané. Otca v rámci vzájomnej komunikácie požiadal úrad o vyjadrenie, či súhlasí s tým

že rodičia, ako aj ich maloleté deti, opätovne absolvujú psychologické poradenstvo na dobrovoľnej báze,
pričom z odpovede otca vyplýva, že s absolvovaním spoločného poradenstva nesúhlasí.

3. Otec sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že namietol dôvodnosť formy požadovaného výchovného
opatrenia a výber organizácie TENENET o.z. Žiadal súd, aby prihliadal na skutočnosť, že prípadné

uloženie výchovného opatrenia navrhovanou formou, ktoré maloletí považujú za nepríjemné a
obťažujúce, môže na nich pôsobiť stresujúco, zhoršiť ich duševnú pohodu a tým aj výsledky vo
vzdelávaní, ktoré sú momentálne na vysokej úrovni. Preto navrhol alternatívnu formu výchovného
opatrenia pre obnovenie komunikácie spoločnými stretnutiami s exmanželkou pred mediátorom, ktorý
by vhodnou formou moderovania spoločných sedení a vyjasňovania rozdielnych postojov na výchovu

maloletých pomohol s komunikáciou medzi rodičmi maloletých.

4. Matka sa na pojednávaní vyjadrila, že sa nebráni výchovnému opatreniu, avšak odmieta spoločné
stretnutia, keďže sa bojí o svoj život, otec je agresívny nielen ku nej ale aj k ich dcére. Podala na
otca trestné oznámenie. Sama už chodí na poradenstvo, a to k psychologičke, ktorá bola odporučená

ÚPSVaR, na poradenstvo chodia deti, s chlapcami to však bolo už ukončené, keďže tí poradenstvo
odmietli s tým, že jej uviedli, že ich tam poslala, aby zmenili názor na striedavú osobnú starostlivosť, čo
však nie je pravda. Dcére poradenstvo podľa matky už pomohlo a dcéra v poradenstve sama pokračuje.
Matka žiadala, aby súdom uložené poradenstvo bolo v Bratislave, kde s deťmi bývajú.

5. Na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu otec doplnil, že čo sa týka matkou podaného
trestného opatrenia, o tom otec zatiaľ nemá vedomosť, nebol volaný na výsluch. V tomto prípade
nedosiahnutie svojich záujmov vyústilo do nezmyselných obvinení zo strany matky. Uviedol, že
s výchovným opatrením otec súhlasí, avšak žiada, aby do poradenstva neboli zahrnuté deti.
Ukazovateľom, či deti potrebujú poradenstvo a ako zvládajú rozvodovú situáciu sú často školské

výsledky, pričom maloletí majú výborné výsledky. Z uvedeného aj z odpovedí detí (chlapcov) pri
pohovore na ÚPSVaR vyplýva, že situácia nevplýva negatívne na deti, nariadením výchovného
opatrenia, kde by sa aj s deťmi riešila zlá komunikácia rodičov, prípadná manipulácia, by mohol
byť dosiahnutý opak. Deti podľa otca výchovné opatrenie nepotrebujú, striedavú osobnú starostlivosťprijímajú dobre a z pohovoru s deťmi (chlapcami) vyplýva, že kritickí sú skôr k matke. Odmietol
poradenstvo v TENENET a žiadal poradenstvo v inom subjekte s poukazom na to, že táto organizácia
poskytovala už dobrovoľné poradenstvo a môže byť zaujatá. V akomkoľvek inom zariadení sa otec

poradenstvu podrobí. Otec dal na zváženie, aby do výchovného opatrenia bol zaradený aj partner matky.

6. Na pojednávaní navrhovateľ a zároveň kolízny opatrovník maloletých detí doplnil, že navrhoval uložiť
výchovné opatrenie rodičom spolu s maloletými deťmi z dôvodu, aby psychológ mal možnosť v prípade
potreby pracovať aj s maloletými deťmi. Nejde prioritne o prácu s deťmi, problém majú rodičia, ale

ak by to psychológ považoval za potrebné, mohol by aj s deťmi pracovať. Vyjadril sa, že necháva na
zvážení súdu, či zahrnie do poradenstva aj deti a ak by neboli zahrnuté, považoval za dostatočný rozsah
poradenstva 30 hodín. K vyjadreniu matky uviedol, že poradenstvo z úradu bolo rodičom odporučené
v organizácii TENENET, bolo ukončené a následne psychologička, ktorá realizovala poradenstvo, sama
oslovila matku. Podľa informácií úradu, ide o projekt Kália, nie je to zastrešené úradom, teda toto
poradenstvo je už bez vedomia úradu, nemajú z toho správy a malo by ísť o poradenstvo pre obete

týrania. Vzhľadom na výhrady otca voči TENENET, úrad zisťoval možnosti poradenstva aj v iných
subjektoch, do úvahy by prichádzal ÚPSVaR Bratislava alebo Centrum pre deti a rodiny Malacky, avšak
v októbri im končí projekt, kde boli vyhradení psychológovia na rodičovský konflikt a nie je zrejmé, či bude
tento projekt pokračovať. Z možných subjektov poskytujúcich poradenstvo kolízny opatrovník nakoniec
navrhol ÚPSVaR Bratislava ako najlepšiu možnosť.

7. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
založenými v spise, ktorými sú záverečná správa o priebehu práce s rodinou zo dňa 06.07.2022
– TENENET o.z., mailová komunikácia a záznamy z telefonickej komunikácie ÚPSVaR s rodičmi,
potvrdenie ORPZ Malacky o podaní oznámenia otcom vo veci priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu zo dňa 16.01.2023, dodatok k záznamu ORPZ Malacky o podaní oznámenia otcom
zo dňa 15.02.2023, školské vysvedčenia maloletých, sms komunikácia partnera matky s maloletým,
mailová komunikácia ÚPSVaR Malacky so sociálnym pracovníkom z poradenského centra Kália zo dňa
08.06.2023, správa Tenenet o.z. o práci s rodinou zo dňa 13.04.2023, správa ÚPSVaR Bratislava zo dňa
26.06.2023 z vykonaného pohovoru s maloletými deťmi, informácia z centrálneho registra exekúcií, sms

správy partnera matky, zvukovými záznamami z pohovoru s maloletými deťmi a výsluchom účastníkov,
z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.

8. Podľa záverečnej správy o priebehu práce s rodinou TENENET o.z. poradenstvo prebiehalo so
sociálnou pracovníčkou v období 18.05.2022-30.06.2022, v rámci poradenstva bolo vyčerpaných 12,5

hodiny z objednaných 30 hodín, spolupráca bola ukončená z dôvodu zmeny pracovníka, rodičia nechcú
pokračovať v spolupráci s novým pracovníkom. Matka sa vyjadrila, že ak ide o dobrovoľné poradenstvo,
nemá záujme ďalej spolupracovať s novým pracovníkom, otec s ukončením spolupráce súhlasil.

9. Podľa mailovej správy sociálnej pracovníčky z poradenského centra Kália zo dňa 08.06.2023, matka

podala dňa 02.06.2023 trestné oznámenie na exmanžela vo veci týrania blízkej a zverenej osoby, nie
je preto vhodné, aby sa osobne stretávali. S exmanželom komunikujú prostredníctvom mailov a sms
výhradne o veciach týkajúcich sa detí, otec má všetky potrebné informácie. Nemôže s ním komunikovať
osobne, keďže zo strany otca dochádza k slovným útokom, osobná komunikácia neplní svoj účel. Matka
sa obáva fyzického útoku zo strany manžela, má z neho strach. V osobnej komunikácie otec nikdy

nechce riešiť deti, skĺzne k verbálnej agresii a rieši súkromie matky, mohlo by preto prísť v prípade
nariadenia výchovného opatrenia k retraumatizácii klientky. Matka vyhľadala pomoc v organizácii Kália
TENENET, ktorá pracuje so ženami zažívajúcimi násilie.

10. Podľa správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 26.06.2023 z vykonaného pohovoru s maloletými deťmi

vyhotovenej na žiadosť ÚPSVaR Malacky z dôvodu potreby preverenia skutočností uvádzaných rodičmi
vichpodnetochtýkajúcichsastarostlivostiomaloletédeti,maloletédeti–C.aD.odpovedalinapoložené
otázky nasledovne: otec im plnohodnotne varí, nedáva im veci po záruke, domácnosť otca – rodinný
dom na nich pôsobí dobre, majú tam vlastné izby, cítia sa tam bezpečne, hygiena je dobrá, pomáhajú
upratovať. Tatino o mame už nehovorí, už ho to prešlo, niekedy matkin priateľ osočuje ich otca. Keď oni

prídu k matke, tak on tam nie je, je tam len niekedy, myslia si že je tam, keď nie sú u matky. Nemajú
s ním nijaký vzťah, netrávia s ním čas. Na správaní matky im vadí jej povaha, s otcom si viac rozumejú
ako chalani, majú radi oboch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť im vyhovuje.11. Do spisu bol kolíznym opatrovníkom doložený aj zvukový záznam z pohovoru s maloletou B.,
ktorá však nesúhlasila, aby s obsahom pohovoru boli rodičia oboznámení, čo súd s ohľadom na právo
maloletejnasúkromievyplývajúcezč.l.16Dohovoruoprávachdieťaťa,potrebuochranypredkonfliktom

lojality a najlepší záujem maloletej (č.l. 3 Dohovoru) s poukazom na čl. 3 ods. 2 a čl. 4 Civilného
mimosporového poriadku v spojení s čl. 5 Zákona o rodiny rešpektoval. (obdobne Krajský súd Bratislava
sp.zn. 11CoP/241/2019 zo dňa 12. 11. 2019)

12. Matka pri výsluchu uviedla, že s otcom aktuálne komunikujú mailom alebo cez SMS, len ohľadom
toho, čo sa týka detí, otec jej však píše výhražné správy. S deťmi o otcovi nekomunikuje. Keď sú chlapci
u nej v domácnosti, jej partner sa tam nezdržiava, je tam len niekedy. S dcérou má jej partner dobrý
vzťah. Podania podáva len otec, ona podala len jedno podanie, keď sa dcéra vrátila od otca s tým, že
tam nie sú riadne potraviny, boli po záruke, nemala čo jesť. Dcéra už je u otca vysťahovaná zo svojej
izby. Naposledy došla dcéra od otca, že sa ho bojí. Išlo o to, že dcére vulgárne na matku nadával.

13. Otec pri výsluchu uviedol, že písomná komunikácia podľa neho medzi nimi funguje, dokázali sa
s matkou dohodnúť aj na dovolenke. Nesúhlasil s tým, že by posielal matke výhražné správy. Čo sa týka
finančnej stránky, je na otca vyvíjaný tlak. Tvrdenia matky, že sa dcéra vrátila od otca a že sa ho bojí
a mal na matku nadávať, nie sú pravdivé. S deťmi komunikuje o matke len v nutných veciach, matka

odmieta s ním komunikovať telefonicky. Poukázal na tom, že partner matky sa otcovi vyhrážal.

14. Podľa ust. § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím

správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie

škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.

15. Podľa ust. § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä
v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným
zariadením.

16. Podľa ust. § 37 ods. 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne

tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie
účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme
maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení
iného vhodného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje
o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného

výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže
dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

17. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy
prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl.

5 Zákona o rodine).

18. Výchova maloletého dieťaťa predstavuje veľmi dôležitú súčasť rodičovských práv a povinností
upravených v Zákone o rodine. Rozhodujúcu úlohu vo výchove maloletého dieťaťa majú jeho rodičia.
Výchova dieťaťa nie je len ich právom, ale aj povinnosťou. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať

sa oň, zaručuje Ústava SR v čl. 41, ktorá zároveň zaručuje právo dieťaťa na rodičovskú výchovu a
starostlivosť. Uvedené práva sú zakotvené aj v Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18, v zmysle ktorého
vynaložia zmluvné štáty všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujemdieťaťa. Výchova dieťaťa je zabezpečovaná predovšetkým v prostredí rodiny. Práve rodinné prostredie,
v ktorom dieťa vyrastá, významne ovplyvňuje jeho ďalší vývoj. Ak rodina neplní svoje funkcie, vyžaduje
pomoc zo strany spoločnosti. Aj právne normy tak pripúšťajú istú mieru intervencie štátu do rodinných

pomerov, a to s ohľadom na zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa. O zaistenie najlepšieho záujmu dieťaťa
musia v prvom rade usilovať jeho rodičia, i keď v nevyhnutných prípadoch je potrebné do týchto
súkromných vzťahov zasiahnuť zo strany štátu. Medzi prostriedky ochrany riadnej výchovy maloletého
dieťaťa v zmysle Zákona o rodine patria aj výchovné opatrenia, ktoré sú upravené v ust. § 37 Zákona o
rodine.Povinnosťpodrobiťsasociálnemuporadenstvualeboodbornémuporadenstvumôžebyťuložená

maloletému dieťaťu, ako aj rodičom maloletého dieťaťa.

19. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uloženie výchovného opatrenia je
dôvodné a je namieste jeho uloženie rodičom maloletých detí v tomto prípade bez účasti maloletých
detí. Poradenstvo, ktoré rodičia začali po rozvode navštevovať bolo predčasne ukončené a neprinieslo
výsledky. Komunikácia rodičov je evidentne narušená, aj keď si dokážu určité nevyhnutné informácie

ohľadom maloletých detí písomne vymieňať, vzťahy medzi rodičmi zostali po rozvode manželstva
vyhrotené. Z doloženej komunikácie vyplýva, že sa nevedia dohodnúť na úhrade niektorých nákladov
na maloleté deti či poberaní dávok štátu (prídavky, daňový bonus). Úrad po rozvode manželstva riešil
viaceré podnety od rodičov (najmä od otca), za účelom preverenia ktorých musel vykonať pohovor
s maloletými deťmi. Rodičia veci, ktoré si nevedia vykomunikovať, riešia prostredníctvom podávania

podnetov na úrad. Došlo aj k podaniu trestných oznámení (zo strany oboch rodičov). Matka poukazovala
na nedostatky v starostlivosti zo strany otca v čase, keď súd deti u neho, udávala vulgárne a agresívne
správanie otca, čo otec popiera. Otec doložil súdu výhražné správy partnera matky, ktoré mu cez
maloletého alebo priamo otcovi posielal. Z uvedeného je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú vypäté, čo
sa jednoznačne môže nepriaznivo odraziť aj na maloletých deťoch a ich zdravom psychickom a fyzickom

vývoji. Uloženie výchovného opatrenia je preto v záujme maloletých detí, najmä chlapcov, ktorí sa
nachádzajú v striedavej osobnej starostlivosti rodičov, kde pre jej dobré fungovanie je veľmi podstatná
kvalita vzájomnej komunikácie rodičov, vzájomný rešpekt a konštruktívny prístup k výchove maloletých
detí a ich nezaťažovanie naďalej prebiehajúcim konfliktom rodičov.

20. Súd nepovažoval za potrebné ukladať výchovné opatrenie aj maloletým deťom, keď pre zlepšenie
situácie v rodine je potrebná náprava vo vzájomnej komunikácii rodičov. Prácu psychológa s deťmi
súd za týmto účelom nepovažoval za nevyhnutnú. Možno prisvedčiť argumentácii otca, že čo sa týka
maloletého C. a D., minimálne na ich školských výsledkoch nebadať, že by prechádzali zložitejšou
rodinnou situáciou a nemajú výhrady ani voči aktuálnej forme starostlivosti. Ani vo vzťahu k maloletej B.,

zverenej do starostlivosti matky, súd nepovažoval za nevyhnutné zahrnúť ju do výchovného opatrenia.
Vzťah B. k otcovi je síce problematickejší, avšak sama už navštevuje poradenstvo, a to podľa svojich
aktuálnych potrieb. Súd zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že ide o dieťa blízke veku dospelosti. Zahrnutie
maloletých detí do poradenstva by mohlo viesť k tomu, že by týmto spôsobom boli do konfliktu rodičov
deti ešte viac vťahované ako doposiaľ.

21. Matka v konaní argumentovala tým, že už podstupuje istú formu poradenstva, pričom z vyjadrenia
sociálnej pracovníčky poskytujúcej matke poradenstvo vyplýva, že by mohlo dôjsť k retraumatizácii
matky. K tomu súd uvádza, že v prvom rade súd nemá nijako za preukázané, že by matka skutočne bola
obeťou týrania zo strany bývalého manžela – samotné podanie trestného oznámenia k takémuto záveru

nepostačuje. Matka vyhľadala síce určité poradenstvo, ide však o odbornú pomoc/poradenstvo s iným
zameraním a realizované individuálnou formou teda bez akejkoľvek účasti otca maloletých detí. Teda
toto poradenstvo nie je nijako zamerané na zmiernenie rodičovského konfliktu a nápravu ich narušenej
komunikácie. Za týmto účelom je nepochybne potrebné, aby psychológ pracoval s obomi rodičmi, preto
uvedená skutočnosť nemohla byť dôvodom na neuloženie výchovného opatrenia.

22. K vysloveným obavám matky zo spoločného poradenstva s otcom súd podotýka, že pôjde
o zhodnotenie konkrétneho psychológa po odkomunikovaní tejto otázky s rodičmi, akú formu
poradenstva zvolí. Prebiehať môže individuálne aj v rámci spoločných stretnutí, ktoré prebiehajú po
dohode s povereným psychológom. Bude na psychológovi, aby ako odborník uvedené vyhodnotil a

s rodičmi pracoval tak, aby poradenstvo bolo efektívne a prebiehalo pre daný prípad tou najvhodnejšou
formou.23. Čo sa týka výberu subjektu, kde sa bude poradenstvo realizovať, súd ako najvhodnejšiu alternatívu
vybral ÚPSVaR Bratislava aj vzhľadom na výhrady a požiadavky oboch rodičov. Otec nemal dôveru
v poradenstvo v TENENET o.z., kde už v minulosti prebiehalo a bolo predčasne ukončené. Matka, ktorá

žije s deťmi v Bratislave, odmietala účasť na poradenstve mimo miesta bydliska. Aj vzhľadom na to, aby
poradenstvo skutočne mohlo splniť svoj účel a aby rodičia už vopred neboli voči poradenstvu negatívne
nastavení, súd požiadavkám rodičov vyhovel a uložil poradenstvo v ÚPSVaR Bratislava, k čomu sa
priklonil aj kolízny opatrovník maloletých detí.

24. Vo vzťahu k možnosti zahrnutia partnera matky do výchovného opatrenia, čo dával súdu na
zváženie otec, súd pre úplnosť uvádza, že podľa ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine súd môže
uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu. Možnosť uloženina výchovného opatrenia formou poradenstva inej fyzickej
osobe zákon v predmetnom ustanovení nezakotvuje. Inej fyzickej osobe možno uložiť len napomenutie
podľa § 37 ods. 2 písm. a) Zákona o rodine.

25. Vzhľadom na uvedené, keďže je potrebné v záujme maloletých detí, aby rodičia dokázali prekonať
pokračujúci a eskalujúci konflikt a nastavili si hranice vo vzájomnej komunikácii, ktorú nemožno označiť
za plne funkčnú, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

26. Súd apeluje na oboch rodičov, aby pri realizácii výchovného opatrenia s povereným psychológom
spolupracovali. Výchovné opatrenie im môže skutočne len pomôcť. Uloženie výchovného opatrenia
nie je trestom pre žiadneho z účastníkov, ale je to ponúknutá pomocná ruka pre ich rodinu. Rodičia
musia vynaložiť snahu, aby maloleté deti vyrastali v pokojnom prostredí, obklopené láskou matky
i otca, i keď rodičia už spolu nežijú, keďže ich prvoradou úlohou je prispievať k vytvoreniu priaznivých

podmienok nevyhnutných pre zdravý, psychický a fyzický vývoj maloletých detí, za ktorý sú obaja
rovnako zodpovední.

27. Súd za účelom sledovania a zhodnotenia účinnosti uloženého výchovného opatrenia (§37 ods. 7 a 8
Zákona o rodine) uložil subjektu realizujúcemu poradenstvo povinnosť zasielať súdu písomné správy

o priebehu odborného poradenstva, vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a ak ide o rozhodnutie vo
veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu
k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť
uskutočnený spôsobom ust. zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (§ 370 a nasl.

C.m.p.).