Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Jana Benkovičová

Legislation area – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoE/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323202289
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4323202289.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XX/X, B. - C., t.č. D. X, E., proti povinnej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XX, o
návrhu otca na výkon rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka,
v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, o nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Levice č.k. 6Em/3/2023-136
zo dňa 12.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
obom rodičom a maloletému povinnosť zúčastniť sa odborného psychologického poradenstva na

Referáte poradensko – psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice v rozsahu
najmenej 12 poradenských stretnutí v priebehu 6 mesiacov, za účelom zlepšenia schopnosti rodičov
navzájom komunikovať o výchove maloletého dieťaťa a s cieľom naučiť sa rešpektovať úlohu druhého
rodiča vo výchove.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 370 ods. 1, § 372, § 375, § 376 ods. 1, 3, § 377

ods. 1, 2, § 378, § 379 ods. 1, 2, § 380, § 382 ods. 1, 2, § 384 ods. 1, 2, § 361, § 363 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), 329 ods. 2, § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj ,,CSP“), § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej
aj ,,Vyhláška“) a dospel k záveru o dôvodnosti potreby okamžitého zásahu formou neodkladného
opatrenia z dôvodu záujmu maloletého dieťaťa. Mal preukázané, že vo veci starostlivosti o maloletého

rozhodoval naposledy rozsudkom č.k. 6P/103/2020-345 zo dňa 19.01.2022, ktorým bol maloletý zverený
do osobnej starostlivosti povinnej (ďalej aj ,,matka“) a zároveň oprávnenému (ďalej aj ,,otec“) uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 95,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. O úprave styku otca s maloletým rozhodol tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele
do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod., vo štvrtok od 16:00

hod. do 18:00 hod., v čase letných prázdnin od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a
od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., v čase vianočných sviatkov každý párny rok od
23.12. od 09:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod., každý nepárny rok od 30.12. od 09:00 hod. do 06.01.
nasledujúceho roka do 18:00 hod., s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní si mal. dieťa
včas a riadne na stretnutie pripraviť a v stanovenom čase navzájom odovzdať a prevziať v mieste
bydliska matky. V zmysle uvedeného rozsudku sú obaja rodičia oprávnení zastupovať a spravovať

majetok maloletého. Súd prvej inštancie zároveň konanie o návrhu otca na zverenie maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti zastavil. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 25CoP/12/2022-403 zodňa 11.05.2022, odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom, o styku
otca s maloletým a trov konania potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.05.2022. Vo veci
návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým prebieha na súde prvej inštancie konanie pod sp. zn.

6P/109/2023. Súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd
zakázal styk otca s maloletým uznesením č. k. 6P/109/2023-60 zo dňa 10.08.2023 zamietol. Krajský súd
v Trnave uznesením č. k. 14CoP/144/2023-95 zo dňa 25.10.2023 odvolaním napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdil. V konaní bol ustanovený znalec z odboru psychológia, odvetvie poradenská
psychológia za účelom vypracovania znaleckého posudku. Súd prvej inštancie mal za preukázané

konfliktné vzťahy medzi rodičmi, ktorí nedokážu vo veci výchovy maloletého riadne komunikovať, preto
považoval za nutné, aby podstúpili odborné poradenstvo s účelom zlepšenia ich vzťahov, akceptácie
a prejavu rešpektu. Prihliadol aj na skutočnosť, že rodičia s maloletým absolvovali stretnutie na Referáte
poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ďalej aj ,,RPPS“),
kde bolo odporúčané v tomto procese pokračovať najmä za účelom upevňovania nastaveného modusu
– stretnutia rodinnou formou s postupným prechodom na stretnutia otca s maloletým za prítomnosti

psychológa a so záverečným cieľom poradenského procesu, ktorým by mali byť stretnutia maloletého
mimoreferátubezprítomnostimatky.Malzapreukázané,žesedeniamaloletéhosotcombezprítomnosti
matky prebiehali bez negatívnych emócií. Poukázal na záujem maloletého, nakoľko je potrebné aby
obaja rodičia dodržiavali súdne rozhodnutie a pre napäté vzťahy trpí jedine maloletý, ktorý má vytvorený
pozitívny vzťah k obom rodičom.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP a žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu
zrušil, alternatívne zmenil tak, že nariadi obom rodičom povinnosť zúčastniť sa odborného poradenstva
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bez účasti maloletého do času, kým bude vyhotovený znalecký

posudok zameraný aj na sexualitu otca, prípadne vydá rozhodnutie so zákazom styku otca s maloletým
do rozhodnutia vo veci samej.

4. Namietala, že súd prvej inštancie nerozhodol o vznesenej námietke litispendencie vzhľadom na
prebiehajúce konanie vedené pod sp. zn. 6P/109/2023. Mala za to, že súd prvej inštancie mal najskôr

rozhodnúť vo veci samej, až následne vzhľadom na stav konania, pokračovať vo výkone rozhodnutia.
Skutkovýstavpreukázanývkonanísp.zn.6P/109/2023vyvraciarodinnéputomedzimaloletýmaotcom,
nakoľko maloletý má z otca strach. Súd prvej inštancie tieto dôkazy nevzal do úvahy, ale len tvrdenia otca
a správy RPPS, ktoré spochybnila a sú v rozpore so všetkými dôkazmi v konaní sp. zn. 6P/109/2023.
V správe RPPS sú uvádzané nepravdivé skutočnosti, zo stretnutia vyhotovila zvukový záznam, súd prvej

inštancie si však nahrávku nevyžiadal a bez riadneho zistenia skutkového stavu nariadil neodkladné
opatrenie. Neskúmal ani to, že ide o pracovníčku pobočky z Levíc, ktorá musí byť vo veci zaujatá,
nakoľko ju informovali o ňou podanom trestnom oznámení. Súd prvej inštancie nepripustil návrh na
vypočutie pracovníčky z RPPS, dozvedel by sa však, že po stretnutí otca s maloletým, sa dieťa začalo
pomočovať a začali sa u neho následne zdravotné problémy. Do spisu vo veci samej dokladala lekárske

správy od nefrológa, psychológa a psychiatra, v ktorých je uvedený strach maloletého z otca, ako
príčina zdravotných problémov, na základe ktorých boli maloletému predpísané psychofarmaká. Podľa
názoru psychiatričky môže byť za zdravotnými problémami aj niečo vážnejšie. Pri vyšetrení maloletého
u psychiatričky prítomná nebola, tá však skonštatovala (susp.) obťažovanie dieťaťa, na čo sa maloletý
sťažoval aj v minulosti. Vychádza len z odporúčaní psychiatra, že navrhuje súdnoznalecké vyšetrenie

rodičov aj so zameraním na sexualitu otca. Súd prvej inštancie sa zameral vo výkone rozhodnutia len
na zistenie či rodičia spolupracujú a odignoroval dôvody odmietania otca maloletým. Správa, na ktorú
sa súd prvej inštancie odvoláva nemôže zistiť poruchy správania rodiča k dieťaťu a je logické, že takéto
konanie rodiča k dieťaťu sa nebude ani vykonávať pred pracovníčkou kurately, a preto ňou nemôže byť
zistené. Súd prvej inštancie teda riadne nezistil skutkový stav, nevysporiadal sa so všetkými dôkazmi,

nepreukázalexistujúcerodinnéputomedzimaloletýmaotcomaneosvedčilexistenciuverejnéhozáujmu
pre vydanie neodkladného opatrenia.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Poukázal na skutočnosť, že v konaní sp. zn. 6P/109/2023 ani súd prvej inštancie ani odvolací súd

nezistili skutočnosti, pre ktoré by malo byť nariadené neodkladné opatrenie pre jeho zákaz styku
s maloletým. Matka zavádza, keď tvrdí, že maloletý má voči nemu antipatiu. Dve psychologické
vyšetrenia nepotvrdili ani tvrdenia matky o jeho násilnom chovaní voči maloletému. Maloletého nebije,
nikdy ani uvedené skutočnosti neboli preukázané. Matka argumentuje videami, zvykovými záznamami,ktoré sú spochybnené a nezákonné. Každého obviňuje, svoju nenávisť neustále stupňuje, maloletého
stresuje. S maloletým nebol osamote dva až tri roky, takže tvrdenia matky, že jeho chovanie spôsobuje
nočné pomočovanie maloletého, odmietanie navštevovania školy je vylúčené, práve naopak matka je tá,

ktorá maloletého núti navštevovať psychiatrov, čo považuje za psychické týranie. Matka nedovolí, aby
maloletý miloval niekoho iného ako ju. Jeho si vybrala za otca maloletého, poznala ho a vedela o ňom
všetko a teraz ho osočuje a vyhlasuje za nebezpečného človeka a násilníka. Tvrdenia o jeho sexualite
považuje za nehorázne, matka zneužíva aj situáciu, kedy mal na sebe detské oblečenie či kontrolu
predkožky maloletého, ktorú riešili aj u doktora. Uviedol, že maloletý sa matky bojí, v jeho prítomnosti bol

vždyšťastnýaspokojný.Matkazámerneklameozdravotnomstavemaloletého,keďuviedla,žemaloletý
užíva psychofarmaká avšak pokiaľ je to pravda, je to len matkina vizitka a dieťa je jej potrebné odobrať.
Matka svojou výchovou maloletému ubližuje a má obavy o následky v jeho živote. Žiadal nariadiť výkon
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

6.Kodvolaniumatkysavyjadrilkolíznyopatrovník.Uviedol,žemaloletýpočasstretnutísotcomreagoval

primerane s pozitívnymi emočnými prejavmi. Obmedziť styk s otcom by bolo len v jeho neprospech
a pokiaľ nie je preukázané inak, zákaz styku (či obmedzenie) maloletého s otcom neodporúča. Bol
názoru, že je vhodné aby sa rodičia naďalej zúčastňovali poskytovaného odborného poradenstva na
RPPS, s postupným začleňovaním maloletého do procesu poradenstva ako v minulosti.

7. K vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka. Uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením
kolízneho opatrovníka, nakoľko posudok bol vykonávaný osobou odborne nespôsobilou, ktorá nemá
oprávnenie skúmať vzťahy dvoch dospelých ľudí. Z povahy výkonu rozhodnutia mali byť zistené
ospravedlniteľné dôvody, na základe ktorých matka nepripravuje maloletého na styk otcovi. Uvedené
však kuratela odignorovala a nezisťovala dôvody odmietania maloletého k otcovi. Následne sa maloletý

detskejpsychiatričkevyspovedalazdôveril.Bolopotvrdené,žestretnutiesotcomspôsobujúmaloletému
pomočovanie, a preto má maloletý nasadenú medikamentóznu liečbu. Skutočnosť, že aj v konaní sp.
zn. 6P/109/2023 nariadil súd znalecké dokazovanie, svedčí o tom, že nemá z vyjadrenia kolízneho
opatrovníka ustálený odborný stav. Neodbornosť kolízneho opatrovníka videla v tom, že nebral do
úvahy existenciu dôkazov konaní sp. zn. 6P/109/2023 a najmä dôkaz predložený od psychiatričky. Je

zrejmé, že v časti objektívneho nálezu psychiatrička vyjadrila podozrenie na obťažovanie maloletého, čo
kolízny opatrovník ignoroval. V prebiehajúcom konaní o zákaze styku je dostatok audio a video dôkazov,
ktoré preukazujú strach maloletého z otca. Otec chodí s psychologičkou od kolízneho opatrovníka na
obedy, z čoho vyplýva jeho zaujatosť. Otec v silových zložkách neuspel v psychologickom vyšetrení
z dôvodu jeho agresie (báli sa mu zveriť zbraň, aby nebol nebezpečný). Vyšetrenia u súdneho

znalca v Banskej Štiavnici, číslo posudku 25/2023, sa otec nezúčastnil, tam však mohol konfrontovať
maloletého o tvrdeniach súvisiacich s obťažovaním. Uviedla, že jej povinnosťou je zabezpečiť ochranu
zdravia maloletého a aj z tohto dôvodu mu zabezpečuje odporúčanú zdravotnú starostlivosť. Vo veci
objektívneho zistenia detskej psychiatričky, v ktorom sa otec vyviňuje, že mu nič nevie dokázať, uviedla,
že v danej chvíli to je pravda, avšak z tohto dôvodu odporučila znalecké dokazovanie za účelom

zistenia sexuality otca. Taktiež uviedla, že maloletý nikdy nemal potrebu sťahovať predkožku, preto sú
otcove tvrdenia v tejto oblasti nepravdivé. Keď sa otec dozvedel o podanom odvolaní matky, navštívil
predškolské zariadenie za účelom vydania maloletého, maloletého medzitým však vyzdvihla a následne
otec urobil prehliadku školy s tým, že maloletého odtiaľ odnesie. Otec bol v škole agresívny, v prítomnosti
3 chlapov z rómskeho etnika. Bola názoru, že toto chovanie malo maloletého zastrašiť, aby nehovoril

o skutočnostiach, ktoré mu predtým otec robil. Priložila fotky, ktoré preukazujú, že otec sa počas ich
vzťahu správal neprirodzene, obliekal si detské oblečenie, cucal ,,dudel“, niekedy požadoval nutrilon
vo fľaštičke s ,,dudlom“ a iné anomálie. Taktiež je potrebné, aby bola vyriešená otázka litispendencie,
a to vzhľadom na prebiehajúce konanie sp. zn. 6P/103/2023. Poukázala na to, že chce len aby bol otec
riadne vyšetrený, liečený a po odporúčaní lekára nemá problém za jej prítomnosti začať postupne proces

adaptácie maloletého na styk s otcom.

8. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že matka naďalej zavádza, získava rôzne posudky od
lekárov a psychológov, pritom dobrovoľne sa podrobil vyšetreniam a posúdeniam, ktoré preukázali jeho
dobrý vzťah s maloletým. Matka zakaždým tieto sedenia prerušila, lebo uvidela, že maloletý má voči

nemuvybudovanýpozitívnyvzťah.Maloletéhomanipuluje,zneužívajehokrehkúdušuanaivitu,neustále
mu do hlavy vštepuje, že je zlý a nebezpečný, že mu ubližuje, dokonca sexuálne zneužíva. Matka je
patologicky závislá na maloletom, nevie prekonať, že maloletý bude milovať aj otca a nielen jej rodinu.
Ten potom citovo trpí, nadobúda pocit, že ho otec odmieta. S maloletým vôbec neprichádza do kontaktu.Dňa 24.04.2024 predložil súdu prvej inštancie tri videá, kde preukazuje, že je s maloletým a ako je
šťastný a veselý. Vyvrátil, že by chodil na obedy s psychiatričkou kolízneho opatrovníka, komunikuje
s ňou len v prípade potreby. Poukázal aj na to, že v rámci silových zložiek sa rozhodol nezúčastniť

opravného termínu testu a teda námietky matky poukazujúc na jeho nebezpečnosť, nie sú pravdivé.
Matkina návšteva psychiatrov s maloletým, je len jej zásluhou a starostlivosťou o maloletého, nakoľko
ani nevie s kým vlastne matka (a maloletý) žijú v spoločnej domácnosti, nakoľko matka strieda partnerov.
Nemá na maloletého dosah, takže skutočnosť, že sa maloletý pomočuje a nechce navštevovať školu,
je z dôvodu vystresovania matkou. Posledný rok je dokonca väčšinou v zahraničí, takže keď príde,

matka mu ani nedovolí sa s maloletým stretnúť. Odmieta matkine obvinenia ohľadne sexuálneho
obťažovania maloletého. V prípade návštevy predškolského zariadenie spolu s tromi kolegami, uviedol,
že tí mali byť vzhľadom na matkine chovanie v minulosti len svedkami danej situácie. Poukázal na to, že
v matkinej rodine majú dedičnú poruchu osobnosti, jej matka aj sestra sú dlhoročnými psychiatrickými
pacientkami.Jejchovanietrváužštvrtýrok.Uviedol,žemaloletéhomilujeachce,abyvyrastalvzdravom
prostredí. Navrhol, aby matka bola vyšetrená psychiatrom a to vzhľadom na poruchu osobnosti, nakoľko

maloletého týra a je na ňom patologicky závislá.

9. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
odvolaním napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako

vecne správne potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 (Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“), odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je konanie o návrhu otca na nariadenia
výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým, ktorý bol naposledy upravený rozsudkom súdu

prvej inštancie č.k. 6P/103/2020-345 zo dňa 19.01.2022, právoplatným dňa 26.05.2022, v spojení s
rozsudkomKrajskéhosúduvNitreč.k.25CoP/12/2022-403zodňa11.05.2022.Vprejednávanejvecimal
aj bez návrhu súd prvej inštancie z dôvodu konfliktných vzťahov medzi rodičmi preukázanú dôvodnosť
potreby okamžitého zásahu formou nariadenia neodkladného opatrenia, z dôvodu záujmu maloletého
dieťaťa. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, ak bez

návrhu nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil obom rodičom a maloletému povinnosť zúčastniť
sa odborného psychologického poradenstva na Referáte poradensko – psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Levice v rozsahu najmenej 12 poradenských stretnutí v priebehu 6
mesiacov,zaúčelomzlepšeniaschopnostirodičovnavzájomkomunikovaťovýchovemaloletéhodieťaťa
a s cieľom naučiť sa rešpektovať úlohu druhého rodiča vo výchove.

12. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti spochybňujúce správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorý postupoval správne, keď uložil obom rodičom a maloletému povinnosť zúčastniť
sa odborného psychologického poradenstva na Referáte poradensko – psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Levice. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého

uznesenia, pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a
nemôže dať za pravdu matke, keď v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť
zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. K odvolacím námietkam matky však odvolací súd dodáva
nasledovné:

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.16. Podľa § 360 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno
začať aj bez návrhu.

17. Podľa § 3 ods. 3 Vyhlášky, ak súd zistí, že plnenie rozhodnutia možno dosiahnuť účasťou na
sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť
podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie nariadiť po
predchádzajúcomposúdenívhodnostiapredpokladanéhočasutrvanianeodkladnéhoopatreniaosobou,
u ktorej sa má poradenstvo vykonať.

18. Odvolací súd je toho názoru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým
hľadiskom, na ktoré treba prihliadať, je nevyhnutné sa pokúsiť o reparáciu pre každého jedinca
podstatného a celoživotného vzťahu medzi otcom a dieťaťom, k čomu v rámci prebiehajúceho výkonu
rozhodnutia o styk otca s maloletým môže prispieť využitie inštitútu v zmysle citovaného § 3 ods. 3
Vyhlášky.

19. Podľa článku 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

20. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

21. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že otec sa domáha nariadenia výkonu rozhodnutia
o úprave styku otca s maloletým podľa rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 6P/103/2020-345 zo
dňa 19.01.2022, právoplatným dňa 26.05.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.

25CoP/12/2022-403 zo dňa 11.05.2022. Matka bráni v styku maloletého s otcom a maloletý sa otcovi
vzďaľuje citovo aj výchovne. Rodičia boli dňa 14.09.2023 predvolaní na informatívny výsluch, na ktorý
sa však dostavil iba otec, matka ospravedlnila svoju neúčasť z dôvodu nepriaznivého zdravotného
stavu. Otec na danom výsluchu uviedol, že maloletého videl na naposledy dňa 04.05.2023 a od vydania
rozsudku Okresného súdu Levice, sa styk s maloletým v podstate nerealizoval ani raz. S maloletým

sa stretával väčšinou raz do mesiaca v prítomnosti matky. Matka však už dlhší čas ruší stretnutia a
nedáva mu maloletého k telefónu. Riešil to aj podaním trestných oznámení na matku, nechce však
maloletého zbytočne stresovať ale má právo podieľať sa na jeho výchove. Dňa 18.09.2023 sa dostavila
na informatívny výsluch matka., ktorá uviedla, že otec sa k maloletému zle správa, a preto ho odmieta.
Pred matkou ho nikdy nezbil, ale naposledy (v apríli) bol otec voči maloletému nepríjemný a maloletý sa

odvtedy zajakáva. Je presvedčená, že otec má ,,nejaký“ problém, je agresívny a výbušný. Žiada, aby
sa podrobil znaleckému dokazovaniu. Mal by popracovať na svojej výbušnosti a na vzťahu s maloletým.
Maloletý už približne dva roky navštevuje psychologičku. Zároveň matka vyjadrila súhlas s návštevou
RPPS ako aj s tým, aby RPPS navštívil aj ich maloletý. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa
12.10.2023 vyplynulo, že matke bolo zaslané predvolanie, aby sa dňa 11.10.2023 o 13:00 hod. spolu s

maloletým dostavila na oddelenie SPODaSK za účelom zistenia existujúcich dôvodov nerealizácie styku
otca s maloletým a vykonania informatívneho pohovoru s maloletým a zistenia jeho vzťahu k otcovi.
Matka sa však na uvedený termín nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila. Rodičia boli opätovne
predvolaní na informatívny výsluch na súd prvej inštancie dňa 07.11.2023. Otec sa vyjadril, že situácia
je pre neho už neúnosná, s maloletým sa vôbec nestretol. Rozhodol sa, že do konca roka už bude

na Slovensku, nakoľko chce danú situáciu vyriešiť. Podľa názoru matky problém spočíva v tom, že
maloletý otca odmieta a nechce s ním byť. Rodičia sa na výsluchu dohodli, že v čase od 08.11.2023
do 29.11.2023 sa otec bude každý štvrtok v čase od 17:00 hod. do 19:00 hod. a každú nedeľu v čase
od 14:00 hod. do 17:00 hod. stretávať s maloletým za prítomnosti matky v mieste jej bydliska. Rodičiasa zároveň zaviazali, že sa pokúsia o zlepšenie vzťahu otca s maloletým a o vzájomnú spoluprácu.
Dňa 09.11.2023 matka oznámila súdu prvej inštancie, že maloletý sa odmietol kontaktovať s otcom.
Zároveň poukázala na to, že maloletý už mnohokrát v minulosti odmietol stretnutie s otcom, a preto v

prítomnosti návštevy vyhotovila zvukovoobrazový záznam. Na základe uvedeného už neumožní styk
maloletého s otcom a bude sa naďalej riadiť znaleckým posudkom, ktorý predložila v konaní, a v ktorom
znalec neodporúča stretnutie otca s maloletým. Otec sa k danej situácii vyjadril tak, že s matkou sa
nedá na ničom dohodnúť. Maloletý počas plánovaného stretnutia dostal na základe matkinho chovania
signál, že mu hrozí nebezpečenstvo (matka odmietala otvoriť dvere). Otec sedel vo dverách bytu

40 minút, doniesol maloletému hračky, snažil sa nadväzovať kontakt. Matka však otca nerešpektuje
a nedodržuje sľub o stretnutiach, ktorý si dohodli na informatívnom výsluchu. Z informatívneho záznamu
stretnutia rodičov zo dňa 27.11.2023 vyplynulo, že bolo doporučené stretávanie maloletého s otcom
na referáte za prítomnosti matky, ale s jej postupným vylučovaním z procesu stretávania. Stretnutie
poukázalo na citovú viazanosť maloletého aj na otca a počas stretnutia vo vzťahu k otcovi nepreukázal
žiadne negatívne emócie. Z odborného hľadiska, preto nebolo doporučené obmedzenie alebo zákaz

styku otca s maloletým. V danom prípade bolo doporučené pokračovať v poradensko-psychologickom
procese na RPPS so zameraním sa na upevňovanie nastaveného modusu – stretnutia rodinnou formou
s potupným prechodom na stretnutia otec s maloletým za prítomnosti psychológa a so záverečným
cieľom poradenského procesu, ktorým by mali byť stretnutia maloletého mimo referátu bez prítomnosti
matky. Uvedené vyžaduje minimálne 6 mesiacov, pričom v priebehu procesu je nutné aj edukačné

vedenie obidvoch rodičov. Ďalší termín stretnutia bol dohodnutý na deň 30.11.2023 o 11:30 hod.
Stretnutie sa však neuskutočnilo, bolo zrušené telefonicky matkou z dôvodu choroby. Otec sa na sedenie
dostavil, vyjadril pochybnosti o možnosti ďalších stretnutí na referáte, ktoré podľa jeho skúsenosti bude
matka rušiť. Psychológ referátu sa opakovane snažil telefonicky skontaktovať s matkou, ktorá však
referát nekontaktovala. Bolo preukázané, že maloletý je citovo silne naviazaný na matku, ktorá v jeho

výchovnom procese dominuje a má na maloletého vplyv. Zo záveru predloženej správy RPPS vyplýva,
že sedenie maloletého s otcom za prítomnosti psychológa referátu a matky prebehlo bez negatívnych
emočných prejavov, a preto bolo doporučené v týchto stretnutiach aj naďalej pokračovať. Matka na
sedení bola prítomná a videla, že maloletý spolupracoval s otcom, mal pozitívne emočné prejavy vo
vzťahu k nemu, tieto sedenia zablokovala svojím nereagovaním na pokusy telefonického kontaktovania

sa s ňou, ktoré boli zo strany psychológa referátu opakované.

22. V konaní sp. zn. 6P/103/2023 sa na návrh matky vedie konanie o zákaze styku maloletého
sotcom.Uznesenímč.k.6P/109/2023-60zodňa10.08.2023súdprvejinštanciezamietolnávrhmatkyna
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmsadomáhalazákazustykuotcasmaloletýmakonedôvodný.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 14CoP/144/2023-95 zo dňa 25.10.2023 uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2023. V prebiehajúcom konaní bolo
nariadené znalecké dokazovanie z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia, znalecký
posudok však zatiaľ nebol doručený a konanie nie je právoplatne skončené.

23. Odvolací súd v súvislosti s matkou namietaným nedostatočným dokazovaním uvádza, že
matkou požadované dokazovanie presahuje rámec osvedčovania v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a prináleží až ku konaniu vo veci samej. Súd prvej inštancie mal však za
osvedčený existujúci konfliktný vzťah rodičov vyžadujúcich si potrebu bezodkladnej úpravy. Nemožno
uprieť, že maloletý je výrazne na matku naviazaný, avšak matka dôvodiac negatívnymi emočnými

prejavmi maloletého nevytvára ani len žiadnu snahu na formovanie a vytváranie vzťahu medzi otcom
a maloletým. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je však významným činiteľom ovplyvňujúcim
zdravý vývoj dieťaťa. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky, ale aj z ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako
právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho

výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval:“
je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od
svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01) dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť
rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek
vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).

24. Matka odvolacie námietky odôvodňuje aj tým, že maloletý má z otca strach a má podozrenie zo
sexuálneho obťažovania maloletého otcom, s čím súvisí aj pomočovanie maloletého, ktoré tvrdenia
žiadnym spôsobom nepreukázala, pričom priloženie fotiek otca v detskom tričku a detskou fľašounepokladá odvolací súd za dostatočný dôkaz na potvrdenie matkou tvrdenej otcovej anomálie. Odvolací
súd považuje za dôležité poznamenať, že z lekárskej správy z Detskej psychiatrickej ambulancie zo
dňa 21.03.2024 nevyplýva, že by sa maloletý sa s otcom stretávať nemal. Uvedený lekársky nález ani

nemá takú relevanciu, ide o subjektívne hodnotenie, ktoré nemôže mať vážnosť znaleckého posudku. Aj
vzhľadom na lekársky odbor mu neprináleží posúdenie takej úpravy, nakoľko túto právomoc má (okrem
iného) znalecký posudok vypracovaný psychológom z odboru Klinická psychológia a psychoterapia detí.

25. K prebiehajúcemu konaniu o zákaze styku otca s maloletým uvádza odvolací súd, že

v prebiehajúcom konaní nebola zatiaľ hodnoverne preukázaná obava, ktorá by mohla v rámci realizácie
styku otca s maloletým negatívne na dieťa pôsobiť a nie je preukázaná hodnoverne ani obava zo
sexuálneho zneužívania maloletého otcom. Je preto potrebné v súlade so zásadou prezumpcie neviny
považovať otca za nevinného, až pokým sa nepreukáže prípadne jeho vina. Len samotné podozrenie
matky voči otcovi maloletého nemôže byť dôvodom, pre ktorý by mu bolo potrebné zakázať styk
s maloletým, tak ako matka navrhovala v alternatívnom odvolacom návrhu.

26. Napriek tomu, že súd matka tvrdí, že súd prvej inštancie sa zameral iba na zistenie, že rodičia
nespolupracujú a dôvody odmietania otca maloletým neakceptoval, je dôležité poznamenať, že matka
dňa 18.09.2023 na informatívnom výsluchu sama súhlasila s návštevou RPPS ako aj s tým, aby RPPS
navštívilajmaloletý.Súdprvejinštancietaktiežvychádzalzoskutočnosti,žerodičiaspolusmaloletýmuž

absolvovali stretnutie na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Levice, pričom výstupom z tohto spoločného sedenia bolo odporúčanie pokračovať v poradensko-
psychologickom procese na RPPS so zameraním sa na upevňovanie nastaveného modusu – stretnutia
rodinnou formou s postupným prechodom na stretnutia otec s maloletým za prítomnosti psychológa a
so záverečným cieľom poradenského procesu, ktorým by mali byť stretnutia maloletého mimo referátu

bez prítomnosti matky. Zo správy predloženej RPPS vyplynulo, že sedenie maloletého s otcom, ktoré
prebehlo za prítomnosti psychológa referátu ako aj matky, bolo bez negatívnych emočných prejavov
a aj preto bolo odporučené v stretnutiach naďalej pokračovať. Matka teda sama s návštevou RPPS
súhlasila, pričom pozitívny prejav maloletého voči otcovi mala na stretnutiach preukázaný. Odvolací súd
k skúmaniu ospravedlniteľných dôvodov uvádza, že súd prvej inštancie síce ospravedlniteľné dôvody

v zmysle Vyhlášky účinnej do 31.10.2023 skúma a však až v konečnom rozhodnutí a nie v rozhodnutí
o neodkladnom opatrení, v ktorom sa dokazovanie nevykonáva. Odvolací súd taktiež dodáva, že
v zmysle Vyhlášky účinnej od 01.11.2023, súd už neskúma či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré
sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.

27. K námietke litispendencie (ďalej aj ,,námietka“) z dôvodu prebiehajúceho konania o zákaze styku
otca s maloletým vedeným na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6P/103/2023 sa žiada dodať, že v zmysle
§ 161 CSP, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať a rozhodnúť a ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví. V zmysle uvedeného vyplýva, že súd o zamietnutí návrhu na zastavenie konania z dôvodu

podanej námietky nerozhoduje. Rozhoduje len v prípade, ak by zistil, že ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorú nemožno odstrániť a konanie by bolo potrebné zastaviť. Je pravdou, že súd prvej
inštancie mohol v odôvodnení napadnutého uznesenia na námietku vzhliadnuť (nie o nej rozhodnúť)
a následne ju odôvodniť a však jeho absencia nemá vplyv na výsledok napadnutého uznesenia.
K uvedenému však odvolací súd dodáva, že prekážka prv začatého súdneho konania (litispendencia)

zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na
ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký
predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len
jeden znak, nejde o tú istú vec. Na súde prvej inštancie prebieha konanie, ktorého predmetom zákaz
styku otca s maloletým., preto sa nejedná o totožný predmet konania a nie sú splnené podmienky na

zastavenie konania o výkone rozhodnutia č.k. 6P/103/2020-345 zo dňa 19.01.2022.

28. Odvolací súd na základe uvedeného je názoru, že súd prvej inštancie správne využil inštitút, ktorý mu
umožňuje ním aplikované ust. § 3 ods. 3 Vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia
vo veciach maloletých, v snahe zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi a ich prístup k rodičovstvu a k

maloletému, obsahom a spôsobom vyhovujúcim aktuálne najlepším záujmom maloletého dieťaťa. V
tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nejde o uloženie výchovného opatrenia rodičom v zmysle
ustanovení zákona o rodine, ale o aplikáciu osobitného inštitútu v zmysle cit. § 3 ods. 3 Vyhlášky, ktorý
v danom prípade ešte nebol aplikovaný a vzhľadom na prebiehajúci výkon rozhodnutia sa javí náležitýa žiaduci. Je totiž potrebné, aby súd v najlepšom záujme maloletého dieťaťa prijal všetky dostupné a
vhodné opatrenia za účelom umožnenia plnohodnotného styku rodiča s dieťaťom. Preto ak súd vidí
možnosť, že existujúce ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nepodrobuje rozhodnutiu o styku,

je možné odstrániť a plnenie rozhodnutia je možné dosiahnuť prostredníctvom odborného poradenstva,
jedôvodným,abysúdnariadilneodkladnéopatrenie.Jedôvodnépredpokladať,žeodbornéporadenstvo
pomôže ako matke tak i otcovi zmeniť ich, v istých otázkach nevhodný, prístup k sebe navzájom i k
maloletému a tak pomôže vytvoriť podmienky pre plnohodnotný a efektívny styk otca s maloletým a
tým budovanie ich rodinného puta. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že realizácia

nariadenéhoneodkladnéhoopatreniamôžereálne,aspoňsčasti,viesťkreparáciinarušenýchrodinných
vzťahov. Existujúce dôvody odmietania otca maloletým, pre ktoré sa údajne matka s maloletým riadne
nepodrobujú vykonateľnému rozhodnutiu, je možné uvedeným postupom odstrániť.

29. Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na
podstatné a relevantné argumenty strán sporu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,

III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu matky zaoberajúcu sa
ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú

ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

30. Preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

31. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie
a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.

2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.