Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122333484
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6122333484.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Ahoj, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 48 113 671, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44
250 029, proti žalovanému: T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. 1. mája XX/XX, XXX XX U. nad M.,
o zaplatenie 1 525,2 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou č. k. 10Csp/106/2022-83 zo dňa 23.05.2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

Nepriznáva stranám náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol (cit.):
I. „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.525,20 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tohto nároku
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3, a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 517
ods. 2, § 524 ods. 1 a 2 a § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom
v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník“), § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.02.2013) (ďalej
len „Nariadenie vlády SR“), § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal zaplatenia sumy 1 525,20 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že so žalovaným uzatvorili dňa 17.05.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v sume 2 000 eur. Poskytnuté peňažné prostriedky
sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi v mesačných splátkach v sume 59,35 eur a to po dobu 48
mesiacov. Celková čiastka úveru predstavovala sumu 2 848,80 eur pri dohodnutom zmluvnom úroku vo

výške 20,60 % ročne a RPMN vo výške 20,60 % ročne. V dôsledku nesplácania úveru riadne a včas
žalobca listom zo dňa 25.10.2019, označeným ako „Výzva na zaplatenie“ vyzval žalovaného na úhradu
pohľadávky, ktorá ku dňu výzvy predstavovala sumu 178,05 eur. Následne listom zo dňa 26.11.2019,
označeným ako „Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“ žalobca žalovanému oznámil zosplatneniezvyšku úveru v sume 1 881,30 eur, ktorá nastala dňom 20.08.2019, a zároveň ho vyzval na úhradu
nesplateného zostatku.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je sčasti dôvodná. Žalobcovi priznal
len čistý nárok na istinu poskytnutú v sume 2 000 eur, pričom z poskytnutej istiny odpočítal úhrady
žalovaného vo výške 474,80 eur ako to vyplývalo z prehľadu, ktorý do spisu predložil žalobca a žalovaný
ho nijakým spôsobom nerozporoval. Ďalej súd uviedol, že v zmluve dohodnutý úrok vo výške 20,60 %
presahoval takmer päťnásobok výšky priemerných úrokov, ktoré boli v rozhodnom období poskytované

bankami pri úveroch uzatváraných na dobu od 1 do 5 rokov. V čase uzavretia Zmluvy (t.j. 05/2019) boli
priemerné úroky z nových obchodov spotrebiteľských úverov, podľa informácií dostupných na stránke
www.nbs.sk, pri spotrebiteľských zmluvách s dobou splácania od 1 do 5 rokov vo výške 4,99 %. Súd
prvejinštanciemalzato,ževZmluvedohodnutýúrokboloprotipriemeru,ktorýbolposkytovanýbankami
v rozhodnom období takmer päťnásobne vyšší, čo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené súd žalobu čo do zvyšku zamietol a žalobcovi nepriznal

nárok na zákonný úrok ale len nárok na čistý zostatok požičanej istiny. O trovách konania rozhodol podľa
ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 CSP a to tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods.

1 písm. h) CSP. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o rozpore dohodnutých úrokov s
dobrými mravmi. Mal za to, že súd prvej inštancie správne použitú právnu normu nesprávne aplikoval,
čo malo za následok nesprávnosť vyššie uvedeného záveru. V prvom rade poukázal na to, že výška
úrokovej sadzby nie je nijakým spôsobom limitovaná, pričom mal za to, že jediné obmedzenie možno
nájsť v ustanovení § 1 ods. 4 v spojení s ust. § 1a ods. 1 prvá veta Nariadenia SR, ktoré stanovuje kritéria

na určenie najvyššej prípustnej odplaty za poskytnutie úveru. V zmysle spomínaných ustanovení tak
uviedol, že v zmluve o úvere je priemerný súčet nákladov označený pod pojmom RPMN. S poukazom
na zmysel a podstatu RPMN uviedol, že sa jedná o označenie, ktoré pre spotrebiteľa predstavuje
hodnotu nákladov ktoré je povinný veriteľovi zaplatiť. V tejto súvislosti poukázal na to, že úroková
sadzba dohodnutá v Zmluve o úvere predstavovala jedinú odplatu, ktorá bola medzi stranami sporu

dohodnutá. Uviedol, že od žalovaného nepožadoval žiadne ďalšie poplatky, či iné plnenia súvisiace s
poskytnutým úverom, hoci na to podľa zákona nárok mal. S poukazom na vyššie spomenuté zákonné
ustanovenia mal za to, že najvyššia prípustná miera odplaty nesmie prevyšovať dvojnásobok priemernej
hodnoty RPMN pri obdobnom úvere alebo pôžičke stanovenej pre jednotlivé typy. Žalobca uviedol,
že maximálna výška odplaty pri uvedenom úvere dojednanom na 1-5 rokov predstavovala v čase

predchádzajúcomuzatvoreniuspotrebiteľskejzmluvyhodnotu12,23%,dvojnásobokpredstavoval24,46
%. Nakoľko najvyššia prípustná odplata v uvedenej zmluve mala hodnotu 20,60 %, žalobca tak konal
v súlade s ustanoveniami príslušných právnych predpisov a rovnako aj v súlade s dobrými mravmi.
Žalobca mal za to, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať ako celok a ako celok je potrebné
hodnotiť aj jednotlivé náklady, ktoré spotrebiteľovi pri uzatvorení zmluvy vznikli. Zároveň uviedol, že

pokiaľ by zákonodarca mal záujem samostatne limitovať výšku úrokovej sadzby a nie iba výšku odplaty
spotrebiteľa , urobil tak. Žalobca mal za to, že nebolo v úmysle zákonodarcu limitovať samostatne každý
náklad vyplývajúci zo zmluvy, nakoľko pre spotrebiteľa bolo dôležité koľko zaplatí spolu, navyše oproti
tomučodostal.NazáverpoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúdusp.zn.4Cdo/191/2022auviedol,že
pokiaľ výška najvyššej prípustnej odplaty dohodnutá medzi stranami sporu nie je v rozpore so zákonom,

nie je žalobcovi zrejmé, ako môže byť táto v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie, resp. aby vo veci
rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

6. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu

v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

10. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II.
napadnutéhorozsudkom,ktorýmsúdprvejinštancievprevyšujúcejčastižalobuzamietol,akoajsúvisiaci
výrok III. o trovách konania. Keďže výrok I., ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené nebol žalovaným

napadnutý, v odvolacom konaní nebol predmetom preskúmavania, pretože nadobudol právoplatnosť.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací

súd má za to, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

13. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že
predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva
o úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení

dodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo
inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd
na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej

zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

14. V predmetnom konaní mal odvolací súd za preukázané, že medzi sporovými stranami bola
uzatvorená dňa 17.05.2019 Zmluva spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru vo výške 2000 eur. Žalovaný sa poskytnutý úver zaviazal

splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach vo výške 59,35 eur. Prvá splátka bola splatná dňa
20.06.2019 a posledná splátka dňa 20.05.2023. Celková čiastka bola uvedená v zmluve vo výške 2
8484,80 eur a výška úrokovej sadzby úveru bola dohodnutá na 20,60 % p.a. RPMN bola vo výške
20,60%.

15. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Na kategóriu dobrých mravov treba klásť osobitný dôraz pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem
dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje, avšak je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú

spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť.
Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné
v demokratickej spoločnosti v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť avzájomné rešpektovanie. V podstate sa jedná o súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v
spoločnosti všeobecne uznávaných.

17. Súd prvej inštancie správne konštatoval, keď uviedol, že vychádzajúc zo Zmluvy o úvere bol tento
spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému pri ročnej úrokovej sadzbe 20,60 %. Takto dojednanú výšku
úrokov je potrebné považovať za neprimeranú a odporujúcu dobrým mravom, nakoľko táto podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V predmetnom

prípade pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou 1 až 5 rokov v máji 2019 (t.j. v čase uzavretia zmluvy)
činil úrok 4,99 % p.a. (nové obchody). Z uvedeného je zrejme, že sadzba úroku dohodnutá v Zmluve o
úvere medzi veriteľom a žalovaným vo výške 20,60 % v danom prípade viac ako štvornásobne prevyšuje
mieru úrokov poskytovaných v rozhodnom období.

18. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie

sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Za dobré
mravy možno považovať, ako je to spomenuté vyššie, súhrn etických, všeobecne zachovávaných
a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je častokrát zabezpečované aj právnymi normami tak,
aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej

spoločnosti.Vpredmetnomprípadesajednáoneprimeranevysokéúroky,ktorébolidojednanévrozpore
s dobrými mravmi, preto s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka je Zmluva o úvere v časti
odplaty neplatným právnym úkonom.

19. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že spotrebiteľ, t.j. dlžník často krát uzatvára zmluvu o úvere

s veriteľom z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Preto je potrebné brať na zreteľ,
že v takejto situácii nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom v demokratickej spoločnosti, pri
dodržiavaní určitých etických a morálnych pravidiel, aby veriteľ poskytoval dlžníkovi neprimerané až
úžernícke úroky. Správne súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že neprimeranou
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru

v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného
trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie
však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Uvedený názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Krajského
súdu v Prešove zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 8CoCsp/20/2022.

20. „Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§
39 Občianskeho zákonníka), nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody, a toto konanie možno
jednoznačne považovať za úmyselné porušenie Občianskeho zákonníka, ako aj ZoSÚ.“ (pozri rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20CoCsp/31/2023).

21. Žalobca v podanom odvolaní ďalej namietal, že kritéria najvyššej prípustnej odplaty za poskytnutie
úveru, a teda obmedzenie vzťahujúce sa aj na výšku úrokovej sadzby možno nájsť v ust. § 1 ods. 4 v
spojení s ust. § 1a ods. 1 Nariadenia SR. Vychádzajúc z uvedených ustanovení mal žalobca za to, že
v predmetnej zmluve o úvere bola maximálna výška odplaty dojednaná v hodnote 20,60 %, a teda táto

bola dojednaná v súlade so zákonom a dobrými mravmi.

22. Podľa ust. § 1a ods. 1, prvá veta Nariadenia č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak,
odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.

23. Podľa ust. § 1 ods. 4 Nariadenia č. 87/1995 Z.z., na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky
odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa
predpisu, 2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

24.VčasepredchádzajúcomuzatvoreniuZmluvyoúvere,priemernáhodnotaročnejpercentuálnejmiery
nákladov, podľa informácií zverejnených na webovej stránke Ministerstva financií SR, predstavovala pretento typ spotrebiteľského úveru do 1 500 eur hodnotu 15,87 %, dvojnásobok, ktorým je zároveň aj
hodnota najvyššej prípustnej miery odplaty predstavuje 31,74 %.

25. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na spomínané rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 20CoCsp/31/2023, v rámci ktorého sa odvolací súd zaoberal prípustnou výškou odplaty, ktorá je
obvykle požadovaná na finančnom trhu. V závere rozhodnutia uviedol, že „v prípade, aj keď zmluvný
údaj o odplate neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a je v súlade so zákonom

stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa §
1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, avšak ak jeden zo vstupných údajov pre výpočet odplaty, a to
úrok, je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, nemôže byť takýto neplatný údaj zhojený uvedenou
odplatou a preto súd nemôže priznať úroky z úveru z úrokovej sadzby, ktorá je neplatná. Je potrebné
rozlišovať medzi inštitútom úrokovej sadzby a inštitútom RPMN. Odplata je širší pojem ako úrok z
úveru. Tento zahŕňa aj poplatky a obdobie splácania. Žiaden zákon neobmedzil súdy, aby korigovali

neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania
dodržiavania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu.“

26. K poukazu žalobcu na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 191/2022 odvolací súd dáva do pozornosti
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ (prvá komora) z 21. januára 2015 v spojených veciach C-482/13,

C-484/13, C-485/13 a C-487/13 v ktorom sa Súdny dvor zaoberal otázkou nekalej povahy v zmysle
Smernice 93/13/EHS podmienok týkajúcich sa sadzby úrokov z omeškania, ako aj uplatňovania týchto
sadziebnaistinu,ktorejpredčasnásplatnosťnastalazdôvoduomeškaniaplatieb.Vzávereodôvodnenia
uvedeného rozhodnutia Súdny dvor okrem iného uviedol aj, že „ keď je sadzba úrokov z omeškania
stanovená v zmluvnej podmienke zmluvy o hypotekárnom úvere vyššia, než je sadzba stanovená

druhým prechodným ustanovením zákona 1/2013, a má byť podľa tohto zákonného ustanovenia
znížená,tátookolnosťnemôžebrániťvnútroštátnemusúdu,aby-sozreteľomnasmernicu93/13-mohol
okrem tohto opatrenia zníženia vyvodiť všetky dôsledky z prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky,
ktorá stanovuje túto sadzbu, prípadne aby túto podmienku aj zrušil.“

27. Doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore
s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný
hodnotový poriadok. V odvolaní žalobcom uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR síce zastáva odlišný
názor, avšak s poukazom na judikatúru Súdneho dvora je potrebné konštatovať, že vnútroštátny súd
musí pri použití vnútroštátneho práva zohľadniť všetky pravidlá vnútroštátneho práva a vykladať ich

v najširšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel Smernice 93/13/EHS, ktorá sa v danej oblasti
uplatňuje. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti
a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto
odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe
dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v časti výroku II., ktorým súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku III.
o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V
odvolacomkonaníbolúspešnýžalovaný,ktorémuvšakzospisužiadnepreukázateľnétrovyodvolacieho
konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť

priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn.
6Cdo/544/2015.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).