Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 29, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/202/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516200476
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8516200476.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu V. D., narodeného XX. R. XXXX, V., V. XXX/
XX U., zastúpeného advokátom Mgr. Marošom Ježíkom, Stará Ľubovňa, Okružná 871/65, sídlo
pracoviska Poprad, Murgašova 86/1, proti žalovanej Q. E., narodenej XX. X. XXXX V., Z. XX,
zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Staroňom, Prešov, Hlavná 89, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode, vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn.

1C/11/2016, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. apríla 2022 sp. zn.
10Co/3/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom z 30. júna 2021, č. k. 1C/11/2016-649 vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu (ďalej len „BSM“) nasledovne:„ I. Do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov strán sporu patria: Nehnuteľnosti: zapísané na LV č. XXX v k.ú. Z., okres
Stará Ľubovňa v evidencii Okresného úradu v Starej Ľubovni, katastrálneho odboru, a to 1/ rodinný dom
súp. č. XX postavený na parcele KN C 82, 2/ parcela KN C 82, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
799 m2, to všetko v podiele 1. Záväzky: zostatok úveru poskytnutého W. W., U..W.., č. XXXXXXXXX

vo výške 20.632,78 eura. II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do
výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje: Nehnuteľnosti: zapísané na LV č. XXX v k.ú. Z., okres Stará
Ľubovňa v evidencii Okresného úradu v Starej Ľubovni, katastrálneho odboru, a to 1/ rodinný dom súp.
č. XX, postavený na parcele KN C 82, 2/ parcela KN C 82, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
799 m2, to všetko v podiele 1. Záväzky: zostatok úveru poskytnutého W. W., U..W.., č. XXXXXXXXX
vo výške 20.632,78 eura. III. Žalovaná je povinná doplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu žalobcu na

hodnote majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu a z titulu náhrady toho, čo sa zo
spoločných prostriedkov vynaložilo na ostatný majetok žalovanej sumu 29.237,03 eura do 12 mesiacov
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 92,74 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.“

2. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovanej rozsudkom z 19. apríla 2022 sp. zn. 10Co/3/2022
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti
výroku IV. tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Žalobcovi
priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd
dospel k záveru, že „ 25. V prejednávanej veci vykonal súd prvej inštancie dokazovanie v dostatočnom
rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre ustálenie masy BSM, ktorú strany urobili

predmetom vyporiadania, ako aj pre samotné vyporiadanie podľa zákonom stanovených zásad a v
rozsahu dôkazných návrhov strán; zhodnotením výsledkov vykonaných dôkazov v súlade so zásadouvoľnéhohodnoteniadôkazovdospelajksprávnymskutkovýmzisteniam.Vecposúdilsprávnepoprávnej
stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré
aj správne vyložil, na základe čoho správne ustálil, že leasingové splátky na motorové vozidlá S. W. a

Z. I. sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ktoré aj správne vyporiadal v súlade so
zásadou rovnosti podielov, keď v konaní neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
určeniepodielovstráninýmpomeromadospelksprávnemuzáveru, ževdanomprípadejespravodlivé,
aby sa na úhrade predmetných leasingových splátok podieľali strany pomerne, každý v jednej polovici,
keďže išlo o úhrady počas manželstva a počas toho, ako strany sporu žili v spoločnej domácnosti - išlo

o obdobie, kedy ešte strany sporu žili v spoločnej domácnosti a tieto motorové vozidlá užívali spoločne,
aj keď išlo o úhrady leasingových splátok na motorové vozidlá vo výlučnom vlastníctve žalovanej.
Rozhodujúce je to, že príjem oboch manželov počas manželstva (či zo zamestnania, podnikania alebo
z iných zdrojov, ak nejde o príjem z titulu, ktorý podľa zákona nie je príjmom alebo majetkom patriacim
do BSM) je príjmom patriacim do BSM, teda ak obaja manželia pracujú a príjmom prispievajú do BSM
je jedno, z ktorého príjmu by boli splátky platené, t. j. či z príjmu žalobcu alebo žalovanej. Stále ide

o úhrady zo spoločných prostriedkov na majetok vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Neobstojí preto
odvolacia námietka žalovanej, aby tieto leasingové splátky neboli zahrnuté do majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve.
26. Občiansky zákonník v ustanovení § 150 pre vyporiadanie BSM nestanovuje presné pravidlá, ale len
usmernenie (použitie slovného spojenia predovšetkým), ktoré má viesť súd k tomu, aby vyporiadanie

BSM bolo spravodlivé. Tým je daný priestor aj k tomu, aby súčasťou úvahy o vyporiadaní BSM bolo
zohľadnené aj konanie jedného z manželov proti zásadám na ktorých stojí manželstvo. Samotné
príčiny rozvratu manželstva nie sú pre stanovenie výšky podielov manželov na ich spoločnom majetku
významné, pokiaľ nemali dopad na hospodárenie so spoločným majetkom alebo na starostlivosť o
rodinu,pričomtietookolnostivdanejvecinemajúoporuvovýsledkochdokazovania.Zuvedenéhopotom

vyplýva, že v prejednávanej veci neboli naplnené také mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali
rozhodnúť o disparite vyrovnávacích podielov a súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady, že
podiely strán sporu na ich spoločnom majetku sú rovnaké.
27. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k jednoznačnému záveru o

určení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho
zákonníka (pri ustálení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a k naplneniu podmienok pre
aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.
28. Závery súdu prvej inštancie, čo do zadefinovania tzv. masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí a napokon určenia výšky vyrovnacieho podielu,

obsiahnuté v napadnutom rozsudku treba považovať za súladné so zákonom a skutkovými zisteniami
plynúcimi z riadneho dokazovania a odvolaciemu súdu ostáva len konštatovať správnosť dôvodov
použitých na podporu takýchto záverov a s týmito sa stotožniť.“

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Jeho prípustnosť vyvodzovala z §

421 ods. 1 písm. a) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, a neaplikoval zásadu disparity podielov a súdy vôbec nevzali do úvahy skutočnosť, že
žalovaná sama zo svojich výlučných prostriedkov splácala po rozvode spoločný úver zo W. W.K. U..W.. v
pravidelných mesačných splátkach po 313 eur, čo za 72 mesiacov činí sumu 22.536 eur, z čoho polovica,

ktorú žalovaná uhradila za žalobcu činí sumu 11.268 eur. Žalovaná svoje dovolanie v tejto súvislosti
odôvodnilatým,žerozhodnutieodvolaciehosúduvychádzaznedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu,
nesprávneho zhodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná poukazuje na
skutočnosť, že výsledky vykonaného dokazovania svedčili o tom, že bolo potrebné uplatniť disparitu
podielov v prospech žalovanej a v neprospech žalobcu (uplatnenie zásady pripúšťa aj judikatúra

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 343/2014, nález Ústavného súdu SR sp. zn. 4Cdo/147/2011,
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2433/1999). Odvolací súd sa podľa jej názoru odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyjadrenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 10. novembra
2020 sp. zn. 3Cdo/40/2020, a v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2016 sp. zn. 6Cdo/2/2016,
a s poukazom na tieto rozhodnutia má z prejednávanej veci jednoznačne vyplývať splnenie kritéria

výnimočnosti a mimoriadnych okolností pre aplikáciu zásady disparity podielov v prospech žalovanej a
v neprospech žalobcu. Pokiaľ súdy nevideli dôvody na aplikáciu tejto zásady, resp. podľa ich právneho
názoru z vykonaného dokazovania nevyplynuli pre takýto postup závery, pochybili v neprospech
žalovanej. Žalovaná je názoru, že v rámci disparity podielov mal byť rodinný dom súp. č. XX a priľahlýpozemok ako aj úver voči W. W. U..W.. prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej bez povinnosti
vyplatiť určitú peňažnú čiastku žalobcovi, resp. v rámci disparity podielov mal byť polovičný podiel
žalobcu z BSM (50 %) znížený o 40 % a jeho podiel by mal byť len 10 %. V ďalšom poukázala na

skutočnosť, že pokiaľ aj súdy neaplikovali zásadu disparity podielov, mali povinnosť ex offo (keďže nie sú
viazané žalobným návrhom) zahrnúť do vyrovnávacieho podielu úhradu splátok úveru do W. W., U..W..,
ktoré vyplatila žalovaná po rozvode manželstva zo svojich prostriedkov v sume 11.628 eur a znížiť tak
výšku vyrovnávacieho podielu zo sumy 29.237,03 eura na sumu 17.609,03 eura.

4. Žalobca vo vyjadrení žiadal dovolanie odmietnuť ako neprípustné, alebo zamietnuť ako nedôvodné.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd príslušný
na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1
CSP)stranasporu,vktorejneprospechbolonapadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§

428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je
potrebné odmietnuť.

6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo

domôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaníarozhodovanísúdunižšiehostupňa,
sa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia
ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania, vrátane
dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

7. Treba pripomenúť, že dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v
systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je
„ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím
súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie
odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže

uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02,
II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).

8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421

CSP. Ak teda zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním.

9. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný tak, ako sú obsahovo vymedzené v
podanom dovolaní.

10. Dovolací súd pripomína, že dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení
urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na
hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej
inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v

prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov.
I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má dovolací súd možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie
je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (napr. tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný
dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov atď.) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na

spravodlivý proces.

11. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného ustanovenia
môže byť pritom len otázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková). Zo zákonodarcom zvolenej
formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja napríklad
od interpretácie Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce atď.) ako aj otázkuprocesnoprávnu, ktoré riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení. Posúdenie
prípustnosti dovolania závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že
rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom vymedzenej právnej otázky a že sa

jedná o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.

12. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu v príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach
a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich

riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

13. Z toho, čo bolo uvedené vyššie je zrejmé, že pre prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP

nestačí, že ide o právnu otázku. Musí ísť o takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení
založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie
odvolacieho súdu i keby bola v priebehu konania súdmi posudzovaná (ale rozhodnutie odvolacieho súdu
spočívalo na odlišných dôvodoch) nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia.
V takomto prípade dovolanie v zmysle § 421 ods. 1 CSP nielenže nie je dôvodné, ale nie je ani prípustné.

14. Predmetom prejednávanej veci a predmetom sporu bola žaloba žalobcu o vyporiadanie BSM
po zániku manželstva rozvodom. Právne posúdenie súdov (oboch inštancií) v prejednávanej veci
vychádzalo z aplikácie ustanovení § 143 a § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo na predmetnú vec
aplikované,pričomžalovanánamietalanesprávnosťprávnehoposúdeniaveciakozostranyodvolacieho

súdu, tak aj zo strany súdu prvej inštancie. Tvrdila, že súdy (prvostupňový a aj odvolací) nezohľadnili
okolnosti nadobudnutia spoločného majetku, ktoré odôvodňovali výnimku pre prelomenie zásady parity
pri vyporiadaní majetku v BSM a nesprávne vychádzali zo zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní
BSM po rozvode, pričom žalovaná poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
343/2014 - nález Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/147/2011, Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 22Cdo/2433/1999). Odvolací súd sa podľa jej názoru odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu vyjadrenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 10. novembra 2020 sp. zn.
3Cdo/40/2020, a v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2016 sp. zn. 6Cdo/2/2016, a s poukazom
na tieto rozhodnutia malo z prejednávanej veci jednoznačne vyplývať splnenie kritéria výnimočnosti a
mimoriadnych okolností pre aplikáciu zásady disparity podielov v prospech žalovanej a v neprospech

žalobcu. Pokiaľ súdy nevideli dôvody na aplikáciu tejto zásady, resp. podľa ich právneho názoru z
vykonaného dokazovania nevyplynuli pre takýto postup závery, pochybili v neprospech žalovanej. Z
dovolania žalovanej je zrejmé, že podľa žalovanej nesprávnosť rozsudkov oboch súdov spočíva v tom,
že pri vyporiadaní BSM uplatnili princíp parity a nie princíp podľa zásluh o spoločný majetok, hoci oba
súdy podrobne vysvetlili ako sa v širšom význame chápe vyporiadanie BSM po zániku manželstva

medzi manželmi podľa § 150 Obč. zák. Ide teda o všeobecnú nespokojnosť s právnym posúdením
veci, ktorá však nebola z jej strany preukázaná dôkazmi, ktoré by mali za následok, ktorý môže obstáť,
dovolanie je preto neprípustné. Žalovaná bola názoru, že v rámci disparity podielov mal byť rodinný dom
súp. č. XX a priľahlý pozemok ako aj úver voči W. W. U..W.. prikázaný do výlučného vlastníctva jej bez
povinnosti vyplatiť určitú peňažnú čiastku žalobcovi, resp. v rámci disparity podielov mal byť polovičný

podiel žalobcu z BSM (50 %) znížený o 40 % a jeho podiel by mal byť len 10 %. V ďalšom poukázala
na skutočnosť, že pokiaľ aj súdy neaplikovali zásadu disparity podielov, mali povinnosť ex offo (keďže
nie sú viazané žalobným návrhom) zahrnúť do vyrovnávacieho podielu úhradu splátok úveru do W. W.,
U..W.., ktoré vyplatila žalovaná po rozvode manželstva zo svojich prostriedkov v sume 11.628 eur a
znížiť tak výšku vyrovnávacieho podielu zo sumy 29.237,03 eura na sumu 17.609,03 eura.

15. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri vyporiadaní BSM po jeho zániku platí, že ak BSM zanikne
vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (viď § 149 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo
stránky kvalitatívnej, t. j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo

stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt účastníkov - bývalých manželov. Predmetom
vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku.
Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa
berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločnéhohospodárenia. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo

na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa
každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej
domácnosti. Dovolací súd uvádza, že toto ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri
vyporiadaní BSM. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov

sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj
iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek
svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a
zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť
na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok niektorého z
manželov. Na druhej strane, manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho

výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených
prostriedkov späť do jeho výlučného vlastníctva.

16. Ak dovolateľka v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 CSP, nevymedzí
právnu otázku, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú

vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach;
ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. V prípade absencie vymedzenia právnej
otázky nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych
otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu
dovolateľa; v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací

prieskum, priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho
konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová
S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár,
Praha: C. H. BECK 2016, str. 1382).

17. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP žalovaná
uviedla iba všeobecnú charakteristiku nesprávnosti zo strany odvolacieho súdu, pričom sa sústreďovala
najmä na otázky, ktoré súdy nižších inštancií podľa dovolacieho súdu vyriešili v súlade s konštantnou
judikatúrou, keď nezistili dôvod na nepoužitie princípu parity veľkosti podielov pri vyporiadaní BSM.
Námietka žalovanej, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nesprávne nie je samé osebe spôsobilé založiť

prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Naviac ani námietka ohľadom povinnosti zahrnúť
do vyrovnávacieho podielu úhradu splátok úveru do W. W., U..W.., ktoré zaplatila žalovaná po rozvode
manželstva zo svojich prostriedkov v sume 11.628 eur a znížiť tak výšku vyrovnávacieho podielu zo
sumy 29.237,03 eura na sumu 17.609,03 eura je právne irelevantná, zostatok úveru súd vyporiadal ku
dňu zániku BSM, pričom zostatok úveru bol 20.632,78 eura a táto suma bola odrátaná z aktív BSM

vo výške 49.100 eur. A tento aktívny zostatok bol následne rozdelený na dve rovnaké polovice (pozri
bod 63. rozsudku prvostupňového súdu), pričom úver sa vysporiadal ku dňu zániku BSM, t. j. ku dňu
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, kedy BSM zaniklo a preto túto požiadavku žalovanej
súdy nemohli ani do BSM zarátať.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zo strany dovolacieho súdu nemohlo dôjsť k meritórnemu
prieskumu napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov bolo potrebné dovolanie odmietnuť
poukazom na ustanovenia § 447 písm. c) a f) CSP. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania
rozhodol dovolací súd postupom podľa § 451 ods. 3 CSP.

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.