Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 22, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122398404
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6122398404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BranislavaBrezuasudcovdoc.JUDr.

Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcu X. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v O., na ul. G. D. č. XXB, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Doláková,PhD.,s.r.o.,sosídlomvBratislave,naul.Martinčekovejč.13,IČO:50361368,protižalovanej
X. J., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v S. č. XXX, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Marián
Kurhajec, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Bajkalskej č. 13, IČO: 36 860 662, o zaplatenie sumy
2.175,20 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 27.01.2023
č.k. 20C 68/2022-168, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.175,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 241,64 eur od 06.09.2021 do
zaplatenia, zo sumy 241,64 eur od 06.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 241,64 eur od 06.11.2021 do
zaplatenia, zo sumy 241,64 eur od 06.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 241,64 eur od 06.01.2022 do
zaplatenia, zo sumy 241,64 eur od 06.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 241,64 eur od 06.03.2022 do

zaplatenia, zo sumy 241,64 eur od 06.04.2022 do zaplatenia a zo sumy 241,64 eur od 06.05.2022 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanej právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na základe Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie
„VÚB hypotéka refinančná“ zo dňa 30.04.2021, Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla Ing. X. J. a
žalobcovi úver vo výške 298.000 eur za účelom splatenia skôr poskytnutého úveru. Súčasne banka

podmienila poskytnutie úveru predložením potvrdenia o splatení predchádzajúceho úveru a súčasne
zriadením záložného práva k bytu č. XX, garážovému státiu F garážovému státiu F a skladu garáže č.
X.XX.XX,zapísanýmnaLVč.XXXXX,akoajkprislúchajúcimzastavanýmapriľahlýmpozemkomkbytu,
pričom k uvedeným nehnuteľnostiam bolo v čase podpisu zmluvy zriadené záložné právo v prospech
I. banka, a.s.

3. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 21D/150/2021-271 bolo zistené, že poručiteľ Ing. X. J.

zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičmi sa stali jeho rodičia, teda žalovaná a X. J., obaja v podiele X/X. Do
aktív patril byt č. XX, nebytové priestory a prislúchajúce podiely na spoločných častiach a spoločných
zariadeniachbytovéhodomuazastavanýchpozemkochasúčasnepasíva,úverposkytnutýVšeobecnouúverovou bankou, a.s. vo výške 1/2. Pohľadávka voči žalobcovi v akejkoľvek výške zistená v konaní o
dedičstve nebola.

4. Z potvrdenia Všeobecnej úverovej banky, a.s. zo dňa 07.06.2022 bolo zistené, že žalobca v období
od 09.09.2021 do 18.05.2022 uhradil z titulu hypotekárneho úveru sumu 8.700,78 eur. Z uvedenej sumy
bola suma 6.407,15 eur započítaná na istinu, suma 2.291,89 eur na úrok, suma 0,24 eur na sankčný
úrok a suma 1,50 eur ako poplatok za upomienku.

5. Z LV č. XXXXX, kat. úz. Y. bolo zistené, že žalobca a právni nástupcovia poručiteľa boli v čase podania
žaloby zapísaní ako podieloví spoluvlastníci bytu č. XX a nebytových priestorov v bytovom dome, ako
aj zastavaných pozemkov, pričom ako nadobúdací titul je u žalobcu uvedená kúpna zmluva evidovaná
pod V-XXXXX/XXXX zo dňa 06.09.2017. K nehnuteľnostiam bolo súčasne zriadené záložné právo v
prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. pod V-XXXXX/XXXX zo dňa 24.05.2021.

6. Z výpisu z účtu vedeného v I. banka, a.s. na meno žalobcu bolo zistené, že poručiteľ dňa 12.07.2021
na účet žalobcu previedol sumu 24.000 eur. Zo strany žalovanej bol predložený len prvý list výpisu.

7.Civilnýsporovýprocessaokreminéhozásadneriadiprincípomdispozičnýmaprejednacím,princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom

konaní,akovdanomprípade,žalobcauplatňujenazákladeexistujúcehoprávnehovzťahunasúdesvoje
práva,resp.právomchránenézáujmyvyplývajúcezhmotnéhoprávavovzťahukžalovanému,ktorýmsú
tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení
vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na
preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy.

8. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy,vzhľadomnato,žesiosporemôžeurobiťsvojobrazibavrozsahu,vakommuhovykresliastrany
sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho

dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

9. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na
spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s

jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a rovnako neznamená ani to, aby účastník
konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou
a právnymi názormi.

10. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi a poručiteľovi bol I. bankou, a.s. poskytnutý hypotekárny úver

na kúpu bytu č. XX. Rovnako nebolo sporné, že žalobcovi a poručiteľovi bol Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. poskytnutý refinančný hypotekárny úver, ktorým obaja dlžníci vyplatili pôvodný hypotekárny
úver poskytnutý I. bankou, a.s. Za týchto okolností mali obaja dlžníci povinnosť podieľať sa na úhrade
splátok úveru. Vzhľadom na úmrtie pôvodného dlžníka Ing. X. J. sa jeho právnym nástupcom stala
žalovaná s výškou dedičského podielu v 1/2, čo predstavuje podiel 1/4 zo spoločných pasív žalobcu

a poručiteľa. Žalovaná nerozporovala skutočnosť, že nadobudla dedičský podiel po neb. poručiteľovi
a ani že za obdobie od 09.09.2021 do 18.05.2022 žalobca uhradil z titulu hypotekárneho úveru
poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou, a.s. sumu 8.700,78 eur. Uvedená skutočnosť teda bola
považovaná za nespornú, rovnako ako tvrdenie, že okrem žalobcu sa na úhrade uvedených splátok
nikto ďalší nepodieľal. Za týchto okolností žalobcovi vzniklo právo na náhradu časti poskytnutého plnenia

spoločného záväzku vo výške prislúchajúcej dedičskému podielu, pričom podiel žalovanej predstavuje
1/4 z celku.11. Čo sa týka argumentácie žalovanej, že dňa 12.07.2021 poručiteľ na účet žalobcu uhradil sumu
24.000euratýmtosažalobcamalbezdôvodneobohatiť,tejtonebolomožnéprisvedčiť.Uvedenéplnenie
bolo poskytnuté poručiteľom za života, pričom sám sa vydania bezdôvodného obohatenia nedomáhal.

Rovnako v prospech žalobcu svedčí skutočnosť, že žalovaná nepreukázala, aby predmetná pohľadávka
poručiteľa voči žalobcovi existovala v čase jeho úmrtia, a teda že by bola aktívne legitimovanou na jej
vymáhanie. Prvoinštančný súd zároveň prisvedčil argumentácii žalobcu, že suma 24.000 eur bola spolu
s prostriedkami žalobcu použitá na vyrovnanie pôvodného hypotekárneho úveru v I. banke, a.s., o čom
svedčí skutočnosť, že žiaden záväzok z tohto titulu nebol v dedičskom konaní po poručiteľovi prihlásený

a navyše pôvodné záložné právo I. banky, a.s. bolo vymazané z listu vlastníctva. Je tak nepochybné, že
pôvodný úverový vzťah zanikol splnením. V prospech tohto tvrdenia svedčí tiež žalobcom prezentovaný
výpis z účtu, z ktorého žalovaná predložila len prvú stranu, pričom platba bola uvedená na druhej strane
výpisu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie na kompenzačnú námietku žalovanej neprihliadol a
žalobe v časti istiny vyhovel.

12. Čo sa týka uplatneného príslušenstva, v konaní bolo nesporné, že žalobca plnil splátky
hypotekárnehoúverunadrámecsvojhopodielunazáväzku,pričompovinnýmplniťbolv1/2poručiteľ.Za
týchtookolnostížalovanáakoprávnynástupcaporučiteľaspodielom1/4kcelkumalarovnakopovinnosť
plniť a nesplnenie tejto povinnosti má za následok vznik omeškania. V takom prípade je zákonným
dôsledok omeškania vznik nároku na úrok z omeškania v zákonnej výške, a preto aj v tejto časti bolo

žalobe vyhovené.

13. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. l C.s.p.

14. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok

zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne požadovala rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
súduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Akodôvoduviedla,žekvydaniunapadnutého
rozsudku došlo na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

15. Žalovaná v priebehu konania preukázala výpisom z účtu žalobcu, že dňa 12.07.2021 tento prijal
od poručiteľa sumu vo výške 24.000 eur. Keďže na takúto platbu neexistoval žiaden právny dôvod,
žalovaná už v odpore považovala prijatie tejto platby za bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu a v

tomto smere uplatnila kompenzačnú námietku. Predmetný nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia
je majetkovým právom, ktoré je spôsobilé dedenia a teda jeho prechodu na dedičov. Suma vo výške
24.000 eur bola síce uhradená za života poručiteľa, avšak len pár dní pred jeho smrťou. Poručiteľ
zomrel dňa XX.XX.XXXX a platba vo výške 24.000 eur bola prijatá na účet žalobcu dňa 12.07.2021,
teda 16 dní pred smrťou poručiteľa, teda poručiteľ sa jej evidentne nemal kedy domáhať. Prevod

peňažných prostriedkov žalovaná v konaní preukázala výpisom z účtu žalobcu, ktorý žalobca poskytol
žalovanej v rámci dedičského konania. Prijatie tejto sumy žalobca v rámci vzájomného rokovania, ako aj
v danom konaní žiadnym spôsobom relevantne nevysvetlil. Nie je na mieste, aby žalovaná preukazovala
neexistujúcu skutočnosť, t.j. že neexistoval právny dôvod na platbu dňa 12.07.2021 vo výške 24.000
eur v prospech žalobcu. Ide o tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, v rámci ktorej platí, že od nikoho nemožno

spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. Preukazovanie takejto
skutočnosti je zo strany žalovanej spravidla objektívne nemožné a v danom prípade sa teda presúva
dôkazné bremeno na protistranu, teda žalobcu.

16. Žalobca sa žiadnym spôsobom relevantne nevyjadril, aký bol právny dôvod prijatia sumy 24.000 eur

dňa 12.07.2021 od poručiteľa, pričom raz tvrdí, že sa mohlo jednať o dar alebo o splnenie záväzku, ktorý
žiadnym bližším spôsobom ani nešpecifikoval alebo že išlo o plnenie z refinančnej hypotéky.

17. Súd dospel k záveru o splatení predchádzajúcej hypotéky len z jedného výpisu z účtu žalobcu, z
ktorého si osvojil teóriu žalobcu, že účet, z ktorého prijal žalobca dňa 12.07.2021 peňažné prostriedky

od poručiteľa, bol hypotekárnym účtom, čo však nevyplýva zo žiadneho dôkazu. Taktiež argumentácia,
že došlo k výmazu záložného práva I. banky, a.s., nie je dôkazom o tom, že tento úver v I. banke,
a.s. bol splatený spoločne žalobcom ako aj poručiteľom. Napokon je absolútne nedokázaný záver, že
žalobca a poručiteľ spoločne každý vo svojej polovici splatili predchádzajúci úver v I. banke, a.s. Nebolopreukázané, koľko vlastných prostriedkov použil žalobca ako jeden z úverových dlžníkov na splatenie
úveru v I. banke, a.s., či splatil rovnako ako poručiteľ. Žalovaná je toho názoru, že v tomto smere ležalo
a leží dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý mal v konaní preukázať, že obaja úveroví dlžníci splatili úver

I. banke, a.s. rovným dielom, t.j. každý vo svojej polovici, teda pokiaľ nešlo o iný, žalobcom spomínaný
dôvod prijatia platby a táto skutočnosť nevyplýva ani z predloženého výpisu z účtu žalobcu, z ktorého je
len zrejmé, že poručiteľ uhradil žalobcovi dňa 12.07.2021 sumu 24.000 eur a žalobca dňa 20.07.2021
uhradil sumu 39.072,35 eur na splatenie úveru, aspoň tak túto platbu identifikovala právna zástupkyňa
žalobcu. Aj z tohto dôkazu nevyplýva, že by poručiteľ a žalobca uhradili rovnakú sumu, nakoľko pokiaľ

zostatok úveru v I. banke, a.s. bol vo výške 39.072,35 eur, tak poručiteľ mal uhrádzať len polovicu z tejto
sumy a to sumu 19.536,18 eur. Z výpisu z účtu žalobcu však vyplýva, že poručiteľ zaplatil na účet žalobcu
sumu 24.000 eur, čo je o 4.463,83 eur viac ako by mal a táto suma by teda predstavovala plnenie bez
právneho dôvodu v prospech prijímateľa peňažných prostriedkov, teda žalobcu.

18. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

19. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovanej nie je opodstatnené.

20. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

21. Pokiaľ ide o námietky žalovanej o porušení jej práv na spravodlivé súdne konanie, s týmito nie je
možné sa stotožniť.

22. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká

nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom

svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

23. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

24. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v

preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo

k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

25. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.26. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

27. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a

predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

28. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej

stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy,
ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani nijak nevyšli
počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo,
opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

29. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

30.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

31. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.

Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

32. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti

prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných

dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,

ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.33. V prejednávanej veci bola to práve žalovaná, ktorá vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku
vzniesla kompenzačnú námietku iba do výšky žalobou uplatnenej pohľadávky s poukazom na žalobcom
prijatú sumu 24.000 eur od poručiteľa dňa 12.07.2021. Bolo preto predovšetkým na tejto strane

sporu hodnoverne preukázať, či išlo o plnenie prijaté bez právneho dôvodu, najmä za situácie, ak
žalobca a poručiteľ žili v spoločnej domácnosti v byte, ktorý spoločne nadobudli do podielového
spoluvlastníctva z prostriedkov úveru poskytnutých I. bankou, a.s. Rovnako výsledkom vykonaného
dokazovania zodpovedá i záver o splatení tohto úveru formou jeho refinancovania iným úverom
poskytnutýmVšeobecnouúverovoubankou,a.s.nazákladeZmluvyoposkytnutíúverunabývanie„VÚB

hypotéka refinančná“ zo dňa 30.04.2021. Iba táto pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a.s. a nie aj
pohľadávka I. banky, a.s. je uvedená v uznesení Okresného súdu Bratislava III vydaného vo veci 21D
150/2021 ako dlh poručiteľa.

34. V niektorých prípadoch strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k
dispozícii informácie o skutočnostiach významných pre rozhodnutie v spore. Právna teória aj súdna

prax v obdobných prípadoch používa na vystihnutie tejto procesnej situácie pojem „informačný deficit“
strany zaťaženej dôkazným bremenom, negatíva ktorého pre túto stranu môžu byť preklenuté tzv.
vysvetľovacou povinnosťou strany nezaťaženej dôkazným bremenom (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 3Cdo 2/2016). Zároveň tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť
nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena.

35.Vprejednávanejvecijedinouosobou,ktorámohlaposkytnúťvysvetleniekotázkedôvoduposkytnutia
a použitia sumy 24.000 eur žalobcovi zo strany poručiteľa mohol byť iba žalobca ako osoba žijúca v
spoločnej domácnosti s poručiteľom. Podanie takéhoto vysvetlenia ale nebolo možné bez procesnej
aktivity žalovanej, teda bez návrhu na vykonanie takéhoto dokazovania. Žiaden takýto návrh na výsluch

žalobcu ako strany sporu podľa ust. § 195 C.s.p., zo strany žalovanej podaný nebol.

36. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

37. Zároveň žalobcovi majúcemu v odvolacom konaní plný úspech, bola priznaná i náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2
C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

38. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C SP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (6 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).