Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 31, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 33Ek/1735/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123387222
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123387222.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXX, XXXXX D., zast.: MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, 02305
Nová Bystrica, IČO: 36416525 proti povinnému: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXXXX E., o
vymoženie výživného, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Kabáč, so sídlom exekútorského
úradu: Hviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo, pod sp. zn. 76EX 524/23, o návrhu

povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 10.04.2024, sp. zn. 33Ek/1735/2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd oprávnenej p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému v súvislosti
s rozhodovaním o sťažnosti vo výške 53,30 EUR, ktoré budú vymáhané od povinného na základe

dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 10.04.2024 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol (výrok I.) a povinnému uložil povinnosť nahradiť oprávnenej trovy právneho
zastúpeniavzniknutévsúvislostisvyjadrenímknávrhunazastavenieexekúcievovýške51,87EUR,ato
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.). V odôvodnení za použitia ustanovení § 61k ods. 1, ods.

2, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“),
konštatoval, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

2/ Exekučným titulom je uznesenie Okresného súdu Čadca, sp. zn. 8Pc/14/2019 z 02.12.2019, ktorým

bol medzi účastníkmi schválený súdny zmier. Podľa neho sa povinný zaviazal prispievať na výživu
oprávnenej sumou vo výške 320,- EUR mesačne vždy do 20.teho dňa v mesiaci vopred, k rukám
oprávnenej, počnúc dňom 23.08.2019. Splatné výživné za obdobie od 23.08.2019 do 02.08.2019 spolu
vo výške 370,34 EUR sa povinný zaväzuje uhradiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach
po 50,- EUR počnúc právoplatnosťou rozhodnutia.

3/ Povinný sa voči začatej exekúcii bránil tvrdeniami o splnení dlhu. Vyšší súdny úradník poukázal
na to, že splnenie vymáhaného nároku ako dôvod zastavenia exekúcie je daný len vtedy, ak k
splneniu pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného
konania. Ak však nastane splnenie nároku oprávneného povinným po začatí exekučného konania,
nie je daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia. Ide o plnenie
považované za vymožené súdnym exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie samotným

týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Uvedené platí aj pre čiastočné
splnenie vymáhanej pohľadávky po začatí exekučného konania. V prípade, ak povinný plní v prospechoprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie
exekúcie alebo upovedomenie o začatí exekúcie), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie
pohľadávky. Ak povinný splní po začatí exekúcie celú vymáhanú pohľadávku vrátane trov exekúcie,

súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie (§ 61o ods. 3 Exekučného poriadku). Ak
povinný splní po začatí exekúcie časť vymáhanej pohľadávky, znižuje sa týmto plnením aktuálna výška
vymáhaného nároku. Skutočnosť, či aktuálna výška vymáhaného nároku zohľadňuje čiastočné plnenia,
je preukázateľná najmä z evidencie vedenej súdnym exekútorom (§ 29 ods. 6 Exekučného poriadku),
prípadne z potvrdenia súdneho exekútora o splnení dlhu (§ 29 ods. 10 Exekučného poriadku), prípadne

z centrálneho registra exekúcií (§ 211a Exekučného poriadku). K zastaveniu exekúcie súdom z dôvodu
čiastkovej úhrady pohľadávky až po začatí exekúcie, tak ako tomu je v prejednávanej veci dôjsť nemôže.
Je nutné uviesť, že zaplatenie dlhu povinného by mohlo viesť k ukončeniu exekúcie len v prípade úhrady
vymáhanej sumy vrátane trov exekúcie, pričom formálno-právne by súd uznesenie o zastavení exekúcie
nevydával.

4/ Po preskúmaní jednotlivých písomností vyšší súdny úradník zistil, že povinný uhradil dňa 20.08.2023
a dňa 22.09.2023 sumu súhrnne vo výške 520,- EUR, čo napokon potvrdil aj samotný oprávnený, keď
v emailovom podaní zo dňa 11.10.2023 uviedol, že povinný po podaní návrhu na vykonanie exekúcie
uhradilnajehoúčetčiastkusúhrnnevovýške520,-EUR.Rozhodujúcijestavkudňuzačatiaexekučného
konania. Exekučné konanie sa začalo dňa 23.08.2023, teda pred samotnými čiastkovými úhradami (dňa

30.08.2023 a 22.9.2023) a preto tieto čiastkové úhrady nie sú spôsobilé privodiť zastavenie exekúcie.
Skutočnosť, že povinný pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie čiastočne uhradil, môže byť dôvodom
na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie len v prípade, ak k úhrade došlo v časovom rozmedzí od
vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, čo je v danom
prípade dňa 22.08.2023. Keďže k čiastočnému splneniu dlhu došlo až po začatí exekučného konania,

teda ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nárok oprávnenej vo výške 1110,- EUR nepochybne
jestvoval a oprávnená mala právo podať návrh na vykonanie exekúcie. Zároveň jej vznikli aj počiatočné
trovy exekúcie, ktoré je povinný oprávnenej povinný uhradiť. Plnenie po začatí exekúcie sa považuje za
vymoženie nároku, resp. splnenie v rámci exekúcie, ktoré spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto. Nie
je dôvodom (ani čiastočného) zastavenia exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

O tieto čiastkové úhrady ako aj prípadné ďalšie sa len znižuje vymáhaný nárok a budú zohľadnené
povereným súdnym exekútorom. Čo sa týka čiastkovej úhrady zo dňa 24.08.2020 vo výške 320,-EUR,
o ktorej povinný tvrdil, že oprávnená ju opomenula, vyšší súdny úradník po prepočte konštatoval, že táto
bola oprávnenou zohľadnená už v podanom návrhu na vykonanie exekúcie.

5/ Ďalšími podaniami povinného (uznanie dlhu, späťvzatie) sa počas posudzovania návrhu na
zastavenie exekúcie nezaoberal a posudzoval len relevantné skutočnosti. Skutočnosti tvrdené povinným
v návrhu na zastavenie exekúcie nie sú dôvodmi na zastavenie exekúcie súdom tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Zo strany povinného nebolo preukázané, že bola
naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto vyšší

súdny úradník jeho návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

6/ O trovách rozhodol v súlade so zásadou úspechu. Vzhľadom na to, že povinný v návrhu na zastavenie
exekúcie nepreukázal skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku, v dôsledku čoho nedošlo k zastaveniu exekúcie súdom, uložil vyšší súdny úradník povinnému

povinnosť nahradiť oprávnenej trovy právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu na
zastavenie exekúcie, ktoré si v konaní uplatnila. Podľa § 9 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c/, § 16 ods. 3
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Advokátska tarifa“ alebo „AT“) priznal oprávnenej za vyjadrenie
k návrhu na zastavenie exekúcie náhradu trov v celkovej výške 51,87 EUR (táto pozostávala z odmeny

30,71 EUR + režijného paušálu 12,52 EUR + 20% DPH).

7/ Povinný podal voči uzneseniu sťažnosť. V nej uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadrením oprávnenej,
uvedeným v bode č. 5. Mal za to, že oprávnená neuviedla všetky platby, ktoré zaslal povinný na jej účet.
Podľa tabuľky vypracovanej oprávnenou bol dlh k 21.08.2023 vo výške 1110 EUR a tento bol uvedený

aj v upovedomení o začatí exekúcie. Povinný doručil súdnemu exekútorovi doklady o odchádzajúcich
transakciách na účet oprávnenej od roku 2019 do roku 2023. Z nich vyplýva, že dňa 30.08.2023 zaplatil
320 EUR a dňa 22.09.2023 zaplatil 200 EUR. Tieto platby oprávnenou boli uznané, avšak platba
zaplatená 20.08.2020 na účet oprávnenej mu nebola uznaná. Na dôkaz predložil tabuľku vyhotovenúoprávnenou. Do nej povinný písal vlastným písmom zrealizované platby, ako platbu zo dňa 24.8.2020,
ktorú oprávnená neuviedla v tabuľke platieb. Je preukázateľné, že platba bola zrealizovaná na jej účet.
Z tejto tabuľky za rok 2020 v mesiaci 8. je uvedené uhradené v danom mesiaci 0, pričom povinný dňa

24.8.2020 zaslal na účet oprávnenej 320 EUR. Jeho tvrdenia podložil dôkazom o odchádzajúcej platbe
dňa 24.8.2020 na účet B. C., VS 24102020, KS 0558.

8/ Ostatné platby, ktoré boli vypracované oprávnenou, súhlasia s odoslanými odchádzajúcimi
transakciami povinného na účet oprávnenej. Oprávnená dňa 11.10.2023 oznámila exekútorovi

emailovou správou, že povinný ešte 2 x, a to dňa 31.8.2023 vo výške 320 EUR a dňa 25.9.2023 vo
výške 200 EUR vykonal platby na účet oprávnenej. Dňa 12.10.2023 (teda po oznámení o úhradách)
vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie.

9/ Žiadal, aby súd zrušil trovy exekúcie (pozn. súdu zrejme mal na mysli trovy súdneho exekútora) z
pohľadávky 1.110 EUR a trovy právneho zastupovania z pohľadávky 1.110 EUR z dôvodu, že oprávnená

upovedomila dňa 11.10.2023 o úhrade 520 EUR a z dôvodu, že povinný uhradil oprávnenej 320
EUR zo dňa 24.8.2020. Návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie mal byť na zameškané výživné k
23.8.2023 vo výške 790 EUR a upovedomenie o začatí exekúcie malo byť k 12.10.2023 (deň jeho
vydania) vo výške 270 EUR. Taktiež žiadal, aby súd zrušil povinnosť nahradiť oprávnenej trovy právneho
zastupovania, vzniknuté v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 51,87

EUR ako neoprávnené. Pohľadávka vo výške 270 EUR (zameškané výživné) bola uhradená na účet
súdneho exekútora. Trovy oprávneného pri exekúcií vo výške 16,50 EUR boli uhradené na účet súdneho
exekútora.

10/ Oprávnená k sťažnosti uviedla, že táto nijako nereaguje na dôvody súdu, ktorým zamietol návrh

na zastavenie exekúcie, ale reaguje skôr na podania oprávnenej. Rozhodnutie súdu vychádza zo
správneho zisteného skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre zákonné rozhodnutie veci, na ktorý súd
aplikoval správne právne normy, tieto normy správne vyložil a teda ako vydané na základe správneho
právneho posúdenia veci je potom správne. Napriek jasnému názoru súdu povinný opätovne, zbytočne
zaťažuje súd a konanie tými istými argumentami, že neboli zohľadnené jeho platby, hoci opak je realitou.

Ak povinný navyše zjavne až v sťažnosti prezentuje nové, resp. konkrétnejšie tvrdenia a predkladá nové
dôkazy, ide o neprípustný postup, pretože takýmto spôsobom by sa principiálne obchádzali normy o
povinnosti kumulovať dôvody v lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný tak nesmie
uvádzať nové tvrdenia ani predkladať nové dôkazy. Aktivita povinného v sťažnosti, kedy oproti návrhom
(ktoré súd správne zamietol) uvádza skutočnosti možno podrobnejšie (nie však prehľadne a správne)

len svedčí o tom, že si je vedomý svojho pochybenia a nedodržania zákonného postupu. Povinný žiada
zrušiť exekúciu na sumu 1100 EUR (hoci v iných podaniach žiada iba správny zápočet a výpočet),
pretože vraj pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie zaplatil 520 EUR, pričom je zrejmé, že sumy
síce plnil, ale po začatí exekučného konania, ktorá začína podaním návrhu (nie vydaním upovedomenia,
ako sa mylne domnieva). Vo zvyšku je však exekúcia stále dôvodná. Súčasne uvádza, že návrh mal

byť na sumu 790 EUR ku dňu 23.08.2023, hoci sám súčasne konštatuje, že plnil až 11.10.2023. Jeho
argumentysútaknelogickéanesprávne.Ztabuľkyaspisujepritomzrejmé,žedlhvexekúciibolpočítaný
ku dňu 21.08.2023 a návrh podaný 23.08.2023, pričom dlh činil 1 110,00 EUR. Po podaní plnil povinný
sumu 520,00 EUR, zostalo tak 590 EUR. Aktuálne vymáhaný dlh od povinného potom stále predstavuje
sumu 440,00 EUR na dlžnom bežnom výživnom a 150,00 EUR na judikovanom dlžnom výživnom, preto

je potrebné v exekúcii pokračovať. Okrem toho nedošlo k úhrade ani trov právneho zastúpenia v exekúcii
(103,74 EUR +16,50 EUR +51,87 EUR + trovy za toto vyjadrenie).

11/ V zmysle uvedeného žiadala súd, aby sťažnosť povinného zamietol ako nedôvodnú a súčasne,
aby jej priznal náhradu trov konania o sťažnosti za úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti, ktoré

bolo urobené v súdnom konaní za účelom bránenia procesných práv a na výzvu súdu podľa § 13a
ods. 2 písm. b) TA (z neurčitej hodnoty) vo výške 53,32 EUR (1/2 zo sumy 61,41 EUR + režijný paušál
13,73 EUR + 20 % DPH). Pokiaľ povinný podal zjavne nedôvodnú a účelovú sťažnosť, niet dôvodu,
pre ktorý by nemal nahradiť trovy, ktoré nedôvodne vznikli druhej strane v dôsledku takéhoto zjavne
neúčelného konania (Krajský súd v Žiline sp. zn. 11Co/260/2017). Preto žiadala, aby súd vydal dodatok

k povereniu na sumu 53,32 EUR. Nepochybne ide v zmysle § 199a a § 199d Exekučného poriadku o
výdavky účastníka (oprávneného) v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.12/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

13/Podľa§200ExekučnéhoporiadkunaexekučnékonaniesapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

14/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť povinného je nedôvodná.

16/Nazákladeexekučnéhotitulu–uzneseniaOkresnéhosúduČadca,sp.zn.8Pc/14/2019z02.12.2019
mal povinný voči oprávnenej vyživovaciu povinnosť, ktorá bola od 23.08.2019 stanovená v sume 320
EUR mesačne (splatná vždy do 20. dňa v mesiaci vopred) a splatné výživné za obdobie od 23.08.2019
do 02.12.2019 spolu vo výške 370,34 EUR mal povinný splácať v mesačných splátkach (spolu s bežným
výživným) po 50 EUR počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

03.02.2020. Oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie uviedla, že povinný nesplnil v plnom rozsahu
svoju vyživovaciu povinnosť. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie činil dlh povinného 1110,-
EUR a pozostával z nedoplatku judikovaného exekučným titulom vo výške 150 EUR (pôvodne 370,34
EUR) a nedoplatku na bežnom výživnom vo výške 960 EUR. Predmetom exekúcie je teda neuhradené
výživné za minulé obdobie, na ktoré oprávnenej vznikol nárok do mesiaca júl 2023, keďže k 07.08.2023

bola Okresným súdom Žilina zrušená vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenej (rozsudok
sp. zn. CA-5Pc/25/2023 z 26.06.2023). Oprávnená doručila súdu návrh na vykonanie exekúcie dňa
23.08.2023, a týmto okamihom sa podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 10.10.2023 a v ten istý deň aj doručené súdnemu
exekútorovi, čím sa začala exekúcia (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku).

17/ Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal zastavenia exekúcie v celom rozsahu,
nakoľko tvrdil, že nárok zanikol splnením. V druhom návrhu na zastavenie exekúcie z toho istého
dňa (26.10.2023) uviedol, že má splnené splátky vo výške 840 EUR od 23.08.2019 do 26.06.2023
a žiadal o zníženie exekučnej pohľadávky o úhrady, ktoré vykonal dňa 30.08.2023 v sume 320 EUR,

dňa 22.09.2023 v sume 200 EUR a dňa 24.08.2020 v sume 320 EUR a mal za to, že oprávnenej
dlhuje 270 EUR. V sťažnosti rozporoval najmä neuvedenie platby z 24.08.2020 v sume 320 EUR
vtabuľkeúhrad,ktorúvypracovalaoprávnená.Vyššísúdnyúradníknevyhodnotiltvrdeniapovinnéhoako
dôvody zastavenia exekúcie, a to ani z časti. Preto sa sťažnostný súd zaoberal jednotlivými tvrdeniami
účastníkov a dôkazmi nimi predloženými, pričom zistil nasledovné skutočnosti.

18/ Pokiaľ ide o rok 2019, tvrdenia účastníkov sa zhodovali v tom, že do 23.08.2019 mal povinný platiť
výživné v sume 300 EUR mesačne. V zmysle exekučného titulu však od 23.08.2019 bolo oprávnenej
výživné zvýšené, pričom od uvedeného dňa až do 02.12.2019 bola suma zvýšeného výživného, t.j.
nad rozsah doposiaľ stanoveného výživného v sume 300 EUR, vyjadrená súhrnne vo výške 370,34

EUR, ktorú mal uhrádzať v mesačných splátkach po 50 EUR, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia
(čo znamenalo od februára 2020 do septembra 2020, posledná splátka bola vo výške 20,34 EUR). Za
obdobie roku 2019 povinný predloženým výpisom preukázal úhrady vo výške 12 x 300 EUR. Keďže
v decembri 2019 mal povinný uhradiť výživné v sume 320 EUR, no uhradil ho v sume 300 EUR, vznikol
mu v uvedenom roku nedoplatok na bežnom výživnom 20 EUR.

19/ V roku 2020 mal povinný vykonať 12 úhrad bežného výživného po 320 EUR + zaplatiť zročné výživné
370,34 EUR. Za uvedený rok tak mal povinný uhradiť sumu 4210,34 EUR. Podľa predloženého výpisu
povinný v danom roku uhradil celkovo sumu 4080,34 EUR (teda o 130 EUR menej ako mal). V tabuľke
úhrad vypracovanej oprávnenou síce suma 320 EUR za august 2020 uvedená nie je, no z rekapitulácie

za uvedený rok vyplýva, že oprávnená eviduje nedoplatok za roky 2019 a 2020 v sume 150 EUR
(zvyšok nedoplatku určeného súdom). Ak teda povinný dlhoval za rok 2019 sumu 20 EUR a v roku 2020
zaplatil o 130 EUR menej ako podľa exekučného titulu mal, je potom výsledná výška dlhu 20 + 130
EUR vyčíslená v tabuľke úhrad k 31.12.2020 správna, a to bez ohľadu na to, že v nej nie je v kolónke„uhradené v danom mesiaci“ pri položke 8. uvedená suma 320 EUR. Povinný tak nepreukázal, že by
povinná platbu 320 EUR nezohľadnila vo svojich výpočtoch dlžného výživného a vymáhala ju duplicitne.

20/ Úhrady výživného za roky 2021 a 2022 nie sú medzi účastníkmi sporné, rovnako ani to, že dlh za
uvedené 2 roky sa zvýšil o sumu 960 EUR na bežnom výžinom (+150 EUR ako za predchádzajúce
obdobie zostávajúci nedoplatok výživného určený súdom), t.j. celkovo k 31.12.2022 povinný dlhoval
1110 EUR.

21/ Povinný mal súdom určenú povinnosť platiť oprávnenej výživné až do 07.08.2023. Oprávnená
podľa ňou vypracovanej prílohy žiadala od povinného výživné za mesiace január až júl 2023, za ktoré
jej v zmysle exekučného titulu vznikol nárok na sumu 2240 EUR (7 x 320 EUR). Povinný podľa ním
predloženého výpisu z účtu zaplatil od začiatku roku 2023 do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie
(23.08.2023) celkovo sumu 1920 EUR [teda ku dňu návrhu na vykonanie exekúcie dlhoval za rok 2023
sumu 320 EUR (pozn. súdu - plnenie peňažného dlhu prostredníctvom peňažného ústavu sa podľa §

567 Občianskeho zákonníka považuje za uhradené dňom pripísania sumy na účet veriteľa]. Oprávnená
v závere svojej tabuľkovej prílohy uviedla, že ku dňu 21.08.2023 mal povinný uhradiť dlh na výživnom
v celkovej sume 1110 EUR (960 EUR bežné výživné a 150 EUR dlh na výživnom).

22/ Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že oprávnená nezohľadnila jeho úhrady zo

dňa 31.08.2023 v sume 320 EUR a 25.09.2023 v sume 200 EUR, ktoré uhradil po podaní návrhu na
vykonanie exekúcie, avšak v sťažnosti už sám uznal, že oprávnená informovala exekútora o uvedených
úhradách a tieto zohľadnila.

23/ Na základe takto zisteného skutkového stavu potom mal súd za preukázané, že platba povinného

zo dňa 24.08.2020 bola zohľadnená v návrhu na začatie exekúcie ponížením vymáhaného nároku
vyplývajúceho z exekučného titulu (čím došlo k zániku výživného v tejto časti splnením pred začatím
exekučného konania), a teda nie je (ani nebola) predmetom exekúcie. Vyšší súdny úradník postupoval
v napadnutom rozhodnutí správne, ak o túto sumu exekúciu nezastavil, pretože inak by došlo k jej
dvojnásobnému zarátaniu na platby výživného (raz v návrhu na vykonanie exekúcie a raz v súvislosti

so zastavením exekúcie). Rovnako aj platby výživného, ktoré povinný uskutočnil po začatí exekučného
konania (31.08.2023 a 25.09.2023) posúdil vyšší súdny úradník správne ako úhrady, ktoré nemajú
za následok zastavenie exekúcie. Podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku je
dôvodom na zastavenie exekúcie okolnosť, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu a ktorá mala
za následok zánik vymáhaného nároku, napr. splnenie, avšak k takému plneniu musí dôjsť po vzniku

exekučného titulu a mimo rámca exekúcie. Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje ukončenie exekúcie
ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (ani čiastočnom)
nevydáva. Ak teda povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekúcie, pôjde vždy o vymoženie,
resp. prijatie plnenia v rámci exekúcie, čím sa exekúcia (jej časť) bez ďalšieho končí a žiadne
rozhodnutie (o zastavení) súd nevydáva. Nakoľko povinný plnil sumu 520 EUR až po začatí exekučného

konania, také plnenie nebolo dôvodom zastavenia exekúcie súdom, ale považuje sa za plnenie v rámci
exekučného konania (výkon exekúcie).

24/ Súčasná právna úprava neumožňuje účastníkovi (povinnému) vzniesť voči trovám vyčísleným v
upovedomení o začatí exekúcie námietky, prípadne iný opravný prostriedok. Trovy súdneho exekútora

uvedené v upovedomení o začatí exekúcie majú predbežný charakter a ich skutočná výška bude zrejmá
až pri ukončení exekúcie. Preto o tejto námietke súd nerozhoduje. Súd o trovách súdneho exekútora
rozhoduje v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadkulenvtedy,akexekúciuzastaví.Premietnutímnaprejednávanúvecotrováchsúdnehoexekútora
vyčíslených v upovedomení o začatí exekúcie súd nerozhodoval. Pri ukončení exekúcie a vyúčtovaní

trov by však mal súdny exekútor aplikovať ustanovenie § 199c ods. 2 Exekučného poriadku, podľa
ktoréhomunepatrínároknaodmenu(anáhraduvýdavkov)ztejčastivymáhanéhonároku,ktorúpovinný
uhradil pred začatím exekúcie, t.j. zo sumy 520 EUR.

25/ Plnenie (časti nároku) po začatí exekučného konania sa však nijako nedotýka nároku oprávnenej

na trovy exekúcie. V prípade plnenia po začatí exekučného konania sa má za to, že návrh na vykonanie
exekúcie bol (i v tejto časti) podaný dôvodne. Oprávnenej tak vznikol nárok na trovy exekúcie (uvedené
v poverení na vykonanie exekúcie vo výške 120,24 EUR), ktoré jej má povinný uhradiť ako účelnevynaložené trovy spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného
poriadku.

26/ Za správny považoval súd výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým bola povinnému uložená
povinnosť nahradiť oprávnenej trovy exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie
exekúcie, nakoľko povinný nebol v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie úspešný.

27/ Na základe uvedeného tak súd konštatuje, že povinný nepreukázal, že by oprávnená vymáhala

viac ako jej bolo priznané exekučným titulom a že by nezohľadnila akúkoľvek platbu povinného, ktoré
povinný súdu preukázal výpisom z účtu. Zároveň nezistil dôvod na čo i len čiastočné zastavenie
exekúcie v súvislosti s namietanými úhradami. Pre úplnosť, v súvislosti s tvrdeniami povinného o ďalších
úhradách, ktoré uvádzal až v sťažnosti, súd dodáva, že ak sa preukáže, že povinný v priebehu exekúcie
uhradil ďalšiu časť vymáhaného nároku, prípadne celý nárok, súdny exekútor bude prihliadať na tieto
platby ako na plnenia v rámci exekúcie, čo však rovnako ako už bolo vyššie uvedené, nepredstavuje

dôvod zastavenia exekúcie súdom, a nie je ani dôvodom na zrušenie alebo zmenu napadnutého
rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené tak sťažnosť vyhodnotil súd ako v celom rozsahu nedôvodnú, a
preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.

28/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

29/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,

odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho

zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie
exekúcie.

31/Oprávnenásivrámcisťažnostiuplatnilatrovyexekúcievovýške53,32EURzavyjadrenieksťažnosti
povinného, na ktorý úkon jej vznikol v zmysle ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku nárok,

pretože sudca sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Vychádzajúc z predmetu konania – výšky peňažného
plnenia pri začatí poskytovania právnej služby podľa § 10 ods. 1 a 2 v spojení s § 13a ods. 2 písm. c/
a § 16 ods. 3 TA, priznal súd v sťažnostnom konaní oprávnenej podľa § 199a ods. 1, § 199d ods. 1
náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti odmenu vo výške 30,70 EUR,
13,73 EUR ako režijný paušál za rok 2024 + 8,87 EUR ako 20% DPH. Trovy exekúcie oprávnenej za

vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 53,30 EUR priznané jej týmto rozhodnutím a vo výške 51,87
EUR, priznané jej rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, budú vymáhané od povinného na základe
dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.

32/ Na záver sudca uvádza, že vo výroku II. rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka je uvedené, že

povinnýmánahradiťoprávnenejtrovyexekučnéhokonaniavovýške51,87EURvsúvislostisvyjadrením
k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
V zmysle Exekučného poriadku však takéto trovy môžu byť v exekúcii vymáhané na základe dodatku
k povereniu (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku) v rámci prebiehajúceho exekučného konania (nemá
sa tým vytvárať podklad na ďalšie konanie). Lehota na splnenie povinnosti sa povinnému neukladá ani

v samotnom poverení, ani jeho dodatku. Uznesenie o priznaní trov v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie je len podkladom pre vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, preto
túto zrejmú nesprávnosť vyšší súdny úradník odstráni postupom podľa § 234 ods. 2 CSP v spojení s §224 CSP, t.j. vydaním opravného uznesenia, v ktorom namiesto lehoty 3 dní na zaplatenie trov uvedie,
že ich bude súd vymáhať na podklade dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).