Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200879
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1016200879.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej
veci žalobcu: RC & T Detva s. r. o., so sídlom: Záhradná 857/3, 962 12 Detva, IČO: 36 620 505,
právne zastúpeným: Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., Rudnayovo námestie 1, 811
01 Bratislava, IČO: 47 247 959, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so
sídlom: Limbová 2, 837 52 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S09523-
OP-2015 zo dňa 21.03.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave, č. k. 5S/104/2016-85 zo dňa 15.05.2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1016200879.3, v spojení s

opravným uznesením č. k. 5S/104/2016-138 zo dňa 21.02.2022, ECLI:SK:KSBA:2022:1016200879.5,
takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k.
5S/104/2016-85, zo dňa 15.05.2018, v spojení s opravným uznesením č. k. 5S/104/2016-138 zo dňa
21.02.2022, m e n í tak, že rozhodnutie ministra zdravotníctva Slovenskej republiky č. S09523-OP-2015
zo dňa 21.03.2016, z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu dôvodne vynaložených trov konania na krajskom

súde a kasačnom súde v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I. Napadnutý rozsudok
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) v poradí druhým rozsudkom
č. k. 5S/104/2016-85 zo dňa 15.05.2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), postupom podľa § 190
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra zdravotníctva
Slovenskej republiky (ďalej aj „minister zdravotníctva“) č. S09523-OP-2015 zo dňa 21.03.2016, ktorým
tento zamietol rozklad žalobcu a súčasne potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Ministerstva

zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo zdravotníctva“) č. S05449-OP-2015 zo dňa
09.10.2015,ktorýmbolazamietnutážiadosťžalobcuovydaniepovolenianaprevádzkovanieambulancie
záchrannej zdravotnej služby v sídlach Hriňová a Žiar nad Hronom (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).
Napadnuté rozhodnutia boli vydané po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) rozsudkom sp. zn. 3Sžo/64-68/2014 zo dňa 03.03.2015 potvrdil v poradí prvý rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č. k. 2S/224/2010-114, 2S/237/2010-114 zo dňa 11.01.2012, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie ministra zdravotníctva č. 11449/2010 zo dňa 12.03.2010 a rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu č. 07814/2010-OP, zo dňa 08.01.2010.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že vydaniu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti účastníka konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
predchádza výberové konanie a ministerstvo zdravotníctva, viazané v zmysle kogentného ust. § 14 ods.11 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoPZS“)
rozhodnutím výberovej komisie, nemôže zabezpečiť nové podklady rozhodnutia a ani rozhodnúť iným

spôsobom, ako v súlade s týmto rozhodnutím. Výberová komisia, zriadená v roku 2009 na vykonanie
výberového konania, preskúmala všetky doklady, ktoré žiadatelia predložili, ako aj v nich uvedené údaje.
Členovia komisie hodnotili personálne zabezpečenie prevádzkovania ambulancie záchrannej služby,
materiálno-technické vybavenie, preukázanie výšky peňažných prostriedkov, prípadne preukázanie
počtu sanitných vozidiel. Žalobca nebol úspešný pri výberovom konaní na vypísanie sídla staníc

záchrannej služby, čím nesplnil podmienku podľa ust. § 12 ods. 4 písm. b) ZoPZS. Keďže úspešným
žiadateľom, ktorí na základe § 14 ods. 10 cit. zákona podľa hodnotenia výberovej komisie najlepšie
splnili kritériá výberového konania, boli vydané povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej
zdravotnejslužbyvsídlachHriňováaŽiarnadHronom,ostatnýmžiadateľomboliichžiadostizamietnuté.
Povolenia úspešných uchádzačov boli platné od roku 2010 až do prvej polovice roku 2014.
3. Žalovaný v rámci odôvodnenia rozhodnutia mohol vychádzať len z podkladov, ktoré sú v

administratívnom spise a z toho, ako výberová komisia vyhodnotila žiadosti účastníkov výberového
konania v danom čase. Zákon neupravuje možnosť, aby žalovaný mohol znovu vytvoriť výberovú
komisiu a prerokovať žiadosti, ktoré už raz boli hodnotené. Žalovaný nemôže ani svojvoľne zrušiť
platne vydané povolenia, ktoré navyše neboli zrušené právoplatnými rozsudkami súdov. Orgány verejnej
správy svoje rozhodnutia riadne zdôvodnili v zmysle ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) a aj v súlade s odporúčaniami,
ktoré boli uvedené v náleze ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 12/2014 zo dňa 06.05.2014 (str. 20) a v
rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžo/64-68/2014 zo dňa 03.03.2015. Prvostupňový správny orgán
pri opätovnom rozhodnutí uviedol, ako postupoval pri vyhodnocovaní podmienok výberového konania,
ktoré mali uchádzači splniť. Členovia výberovej komisie pri výbere úspešného ako i neúspešných

uchádzačov použili správnu úvahu a táto bola v rozhodnutí uvedená.
4. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že právny akt ministerstva zdravotníctva označený ako „podmienky
výberovéhokonanianavydaniepovolenianaprevádzkovanieambulanciezáchrannejzdravotnejslužby“
je nezákonný, krajský súd uviedol, že ak žalobca mal voči podmienkam výberového konania námietky
a považoval ich za nezákonné, mal ich napadnúť v čase, kedy sa s nimi oboznámil a mal využiť právne

inštitúty, ktoré mu platná legislatíva umožňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že orgány verejnej
správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na jej
náhradu nepriznal.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

5. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal,
aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“)
napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutia zruší. Dôvody kasačnej sťažnosti vymedzil
tým,že(i)vovecirozhodolvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsprávnysúd[§440ods.1písm.e)
SSP] a krajský súd (ii) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440
ods. 1 písm. f) SSP], (iii) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm.
g) SSP] a (iv) odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu [§ 440 ods. 1 písm. h) SSP].
6. Pokiaľ ide o dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP žalobca argumentoval tým, že
v jeho veci ako člen senátu krajského súdu rozhodovala U.. B. C., ktorá je jedným zo žalobcov v konaní

o ochranu osobnosti, v ktorom právny zástupca žalobcu zastupuje žalovaných v 1. a v 2. rade. Tým,
že právny zástupca žalobcu zastupuje protistranu (žalovaní v 1. a v 2. rade) v konaní, v ktorom je ako
jeden zo žalobcov osobne zainteresovaná U.. B. C., nemožno vylúčiť, že U.. B. C. svoju animozitu, resp.
negatívne emócie voči žalovaným v 1. a v 2. rade, prenáša aj na zástupcu žalobcu. Uvedené okolnosti
nasvedčujú tomu, že vzťah medzi U.. B. C. a jeho právnym zástupcom je iný ako neutrálny. O tom, že

vo veci rozhoduje U.. B. C., sa žalobca dozvedel až zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.05.2018,
pretože právny zástupca ju osobne nepozná.
7. V súvislosti s ostatnými kasačnými bodmi podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP žalobca
dôvodil, že napadnutý rozsudok je nezákonný, nepreskúmateľný a rozporný so záväzným právnym
názorom najvyššieho súdu, a to aj vzhľadom na spôsob, akým sa krajský súd (bod 46 napadnutého

rozsudku) vysporiadal so zásadnou námietkou nezákonnosti právneho aktu ministerstva zdravotníctva
„Podmienky výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej
zdravotnej služby“ z roku 2009 (ďalej aj „podmienky“). Na základe podmienok prebehli výberové
konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, pričomZoPZS vydanie podmienok nepredpokladá. Uviedol, že podmienky v rozpore so zákonom modifikovali
zákonnú úpravu. Ministerstvo zdravotníctva ako vyhlasovateľ výberového konania požadovalo splnenie
podmienok a predloženie dokladov nad rámec zákona a rovnako následne komisia podľa nezákonných

kritérií hodnotila podané žiadosti.
8. Keďže žalovaný (ani krajský súd) nerešpektovali právny názor najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku
sp. zn. 3Sžo/64-68/2014 zo dňa 03.03.2015, cit.: „...v ďalšom administratívnom konaní je potrebné
odôvodniť, či vady podmienok výberového konania sa prejavili i pri vytváraní správnej úvahy výberovej
komisieačimalivplyvnazískanéporadieuchádzačov.Ktomutomusíposkytnúťargumentáciužalovaný.

V prípade, že išlo o vady, ktoré by mali vplyv na poradie uchádzačov, musí byť daná zákonná možnosť
i úspešnému uchádzačovi vyjadrovať sa k tvrdeniam neúspešných uchádzačov“, bol daný dôvod na
obligatórne zrušenie rozhodnutia správneho orgánu v zmysle ust. § 191 ods. 6 SSP. Krajský súd sa
nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkou, že žalovaný opätovne neposkytol odpoveď na otázku,
prečo žalobca splnil hodnotiace kritériá na nižšej kvalitatívnej úrovni ako úspešní žiadatelia.
9. Ďalej žalobca argumentoval, že v rozpore s ust. § 47 ods. 3 SP v napadnutých rozhodnutiach nie

je uvedené, ktoré konkrétne skutočnosti z hľadiska zákonných kritérií podľa § 14 ods. 9 ZoPZS boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia a akými úvahami bola komisia vedená pri ich hodnotení. Spochybnil
objektívnosť a transparentnosť procesu výberového konania a uviedol, že odôvodnenie napadnutých
rozhodnutí vyvoláva dojem, že nezákonne zvolené kritériá boli hodnotené svojvoľne, tak, aby úspešným
bol vopred vybratý uchádzač.

10. S poukazom na dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP taktiež namietal,
že krajský súd sa nezaoberal ani ďalšou jeho námietkou porušenia ustanovení § 33 ods. 2 a § 3
ods. 2 SP postupom správnych orgánov. Tvrdil, že mu bolo upreté právo oboznámiť sa s podkladom
rozhodnutia, vyjadriť sa k nemu a prípadne ho doplniť. K vade v zmysle ust. § 440 ods. 1 písm. f)
SSP došlo aj tým, že krajský nereagoval na námietky týkajúce sa nezákonnosti dôvodov, na základe

ktorých prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobcu o vydanie povolenia na prevádzkovanie
ambulancie záchrannej zdravotnej služby (žalobca v tomto smere poukázal aj na nedostatočné
odôvodnenie výroku prvostupňového správneho rozhodnutia). Prvý z dvoch týchto dôvodov, a to,
že žalobca nesplnil podmienky podľa ZoPZS, nemôže pre nezákonnosť kritérií obstáť. O druhom
z týchto dôvodov, a to, že obdobie 2010 až 2014, na ktoré žiadal vydať povolenia, už uplynulo,

žalobca tvrdil, že ho zákon nepredpokladá. Je irelevantná argumentácia žalovaného, že po zrušení
napadnutých rozhodnutí nebude môcť opakovať výberové konanie, vydať povolenie v prospech žalobcu,
a pod., keďže tieto otázky nie sú predmetom konania o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov
v rámci správneho súdnictva. Opakovane poukázal na v poradí prvý rozsudok krajského súdu sp.
zn. 2S/224/2010, 2S/237-240/2010 zo dňa 11.01.2012, ktorého právny názor žalovaný nerešpektoval

a z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že prvostupňové správne rozhodnutie bolo nezákonné a že toto
nezákonné rozhodnutie žalovaný v konaní o rozklade nezrušil a nezjednal nápravu. Odkázal aj na
nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 12/2014- 53 zo dňa 06.05.2014, ako aj na rozhodnutia krajského
súdu (sp. zn. 2S/224/2009, 2S/231-235/2009, 3S/250/2009, 3S/252/2009 zo dňa 08.02.2012 a sp. zn.
2S/290/2010, 2S/299-301/2010 zo dňa 09.05.2012) a najvyššieho súdu (sp. zn. 8Sžo/252/2010 zo dňa

08.12.2011, sp. zn. 8Sžo/26-23/2010 zo dňa 13.06.2013, sp. zn. 6Sžo/40-43/2012 zo dňa 19.06.2013,
sp. zn. 5Sžo/28/2012 zo dňa 27.06.2013 a sp. zn. 6Sžo/23/2014 zo dňa 25.02.2015), v ktorých boli
podmienky posúdené ako nezákonný správny akt.
11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti vyslovil, že dostatočne zistil skutkový stav veci a vec
správne právne posúdil. Mal za to, že rozhodnutie č. S05449-OP-2015 zo dňa 09.10.2015 je v súlade

so zákonom.
12. V súvislosti s kasačným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP uviedol, že nie je oprávnený
vyjadriť sa, resp. posúdiť, či existujú oprávnené pochybnosti o nezaujatosti členky senátu, JUDr. Evy
Fulcovej, keďže túto skutočnosť je povinný posúdiť súd. Pokiaľ ide o namietané porušenie § 14 ods. 11
ZoPZS argumentoval, že pri vydávaní povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej

služby je viazaný výsledkom výberovej komisie a po vydaní povolení zamietne žiadosti o vydanie
povolenia ostatných žiadateľov. Tvrdil, že vzhľadom na viazanosť výsledkami výberového konania, ktorá
platí pre celé správne konanie, je možné argumentovať zamietnutie žiadosti len takými podkladmi a
závermi, ktoré má k dispozícii od hodnotiacej komisie, pričom v rozhodnutí sa odôvodňuje výrok o
zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby a

nie to, že (žiadateľ) nesplnil kritériá.
13. Ďalej dôvodil, že v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 12 a § 14 ZoPZS nové administratívne
konanie nebude mať vo vzťahu ku skutkovej stránke veci možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci pre žalobcu, vzhľadom na zmienenú viazanosť žalovaného výsledkom výberového konania, akoaj z dôvodu, že žalovaný nemôže nahradiť v novom konaní výsledok výberovej komisie. S poukazom na
dikciu kogentného ust. § 14 ods. 11 ZoPZS dodal, že nie je možné vyhovieť námietke žalobcu, aby sa
v súlade s § 33 ods. 2 SP mal možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu

jeho zistenia a nie je ani možné, aby žalobca pred vydaním rozhodnutia predložil ďalšie podklady a
uviedol doplňujúce skutočnosti.
14. Mal za to, že pokiaľ žalobca považoval podmienky za nezákonné, alebo nad rámec ZoPZS, mal
ich napadnúť hneď po tom, ako bol s nimi oboznámený, teda po ich prevzatí. Žalobca bol rovnako
ako ostatní uchádzači oboznámený s podmienkami výberového konania predtým, ako začal samotný

priebeh výberového konania, resp. proces hodnotenia splnenia podmienok výberového konania na
prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že mu
pred vydaním rozhodnutí neboli doručené žiadne námietky týkajúce sa podmienok výberového konania.
15. Napokon konštatoval, že v rozhodnutí č. S05449-OP-2015 zo dňa 09.10.2015 sa vysporiadal
s požiadavkami rozsudku sp. zn. 3Sžo/64-68/2014 zo dňa 03.03.2015, v ktorom sa najvyšší súd
odvolal na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 12/2014 zo dňa zo 06.05.2014. Dodal, že žalobca

mal a má vedomosť, že predmet konania, t. j. udelenie povolenia na prevádzkovanie ambulancie
záchrannej zdravotnej služby na obdobie rokov 2010 až 2014, odpadol. Žiadosti podané žalobcom v
roku 2009 sú z dôvodu uplynutia obdobia, na ktoré žalobca žiadal vydanie povolenia na prevádzkovanie
ambulancie záchrannej zdravotnej služby, bezpredmetné a nie je možné im vyhovieť. Navodením dojmu
protiprávnosti postupov žalovaného žalobca sleduje iba uplatnenie nároku na náhradu škody v ďalšom

konaní.
III. Právne odôvodnenie
16. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal
kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SP a po jej preskúmaní dospel
k záveru, že je dôvodná.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
19.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.
20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom
podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti postupu a rozhodnutia ministra zdravotníctva č. S09523-OP-2015 zo dňa 21.03.2016,
ktorým tento podľa § 59 ods. 2 zákona SP zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové správne

rozhodnutie ministerstva zdravotníctva č. S05449-OP-2015 zo dňa 09.10.2015. Uvedeným rozhodnutím
prvostupňový správny orgán podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 12 ods. 4 písm. b) ZoPZS rozhodol o
zamietnutí žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej
služby v sídlach Hriňová a Žiar nad Hronom a o nepovolení prevádzkovania ambulancie záchrannej
zdravotnej služby v sídlach Hriňová a Žiar nad Hronom.

21. Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
22. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
23. Podľa článku 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe

zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.
24. Podľa článku 123 Ústavy SR ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich
medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom.
Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoPZS účinného do 29.04.2016 ministerstvo zdravotníctva vydáva

povolenie na prevádzkovanie a) ambulancie záchrannej zdravotnej služby, a to 1. ambulancie rýchlej
lekárskej pomoci, 2. ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci, 3. ambulancie rýchlej lekárskej pomoci s
vybavením mobilnej intenzívnej jednotky, 4. ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.26. Podľa § 12 ods. 4 ZoPZS účinného do 29.04.2016 ministerstvo zdravotníctva vydá povolenie na
prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a)] fyzickej osobe, ak
spĺňa podmienky ustanovené v odseku 2 písm. a) a právnickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené

v odseku 3 písm. a) a a) je materiálne alebo finančne zabezpečená na prevádzkovanie ambulancie
záchrannej zdravotnej služby, b) úspešne absolvuje výberové konanie (§ 14).
27. Podľa § 14 ods. 8 ZoPZS účinného do 29.04.2016 komisia vyhodnotí žiadosti o vydanie povolenia
na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Ak komisia zistí, že účastník výberového
konania nespĺňa podmienky na vydanie povolenia alebo v žiadosti o vydanie povolenia uviedol

nepravdivé údaje alebo predložil neplatné listiny, oznámi to ministerstvu zdravotníctva; ministerstvo
zdravotníctva ho bezodkladne vylúči z výberového konania a zamietne jeho žiadosť o vydanie povolenia
na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.
28. Podľa § 14 ods. 11 ZoPZS účinného do 29.04.2016 ministerstvo zdravotníctva je pri vydávaní
povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby viazané výsledkom výberového
konania; po vydaní povolení ministerstvo zdravotníctva zamietne žiadosti o vydanie povolenia ostatných

žiadateľov.
29. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZS účinného do 29.04.2016 orgán príslušný na vydanie povolenia vydá
povolenie rozhodnutím, ak žiadateľ o povolenie preukázal splnenie podmienok podľa tohto zákona, inak
žiadosť rozhodnutím zamietne.
30. Podľa § 92 ZoPZS účinného do 29.04.2016 na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa

vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 14 ods. 4 ZoPZS účinného do 31.05.2010 na vyhodnotenie žiadosti zriaďuje ministerstvo
zdravotníctva komisiu, ktorá má najmenej troch členov. Ak ide o vyhodnotenie žiadosti o povolenie
na prevádzkovanie ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, členom komisie musí byť aj
zástupca Leteckého úradu Slovenskej republiky.

32. Podľa § 14 ods. 9 ZoPZS účinného do 31.05.2010 kritériá hodnotenia žiadostí podľa odseku 8 sú:
a) personálne zabezpečenie prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby, b) materiálno-
technické vybavenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, c) výška peňažných prostriedkov
vinkulovaných v peňažnom ústave Slovenskej republiky, ak sa ich vinkulácia vyžaduje [§ 13 ods. 8 písm.
c)].

33. Podľa § 14 ods. 10 ZoPZS účinného do 31.05.2010 komisia určí pre sídlo stanice záchrannej
zdravotnej služby účastníka výberového konania, ktorý najlepšie spĺňa kritériá podľa odseku 9 písm. a)
až c); taký účastník výberového konania sa môže určiť aj pre viac sídiel staníc záchrannej zdravotnej
služby, ak sa uviedli v žiadosti o vydanie povolenia. O výsledku výberového konania komisia vyhotoví
správu, ktorá spolu s ostatnou dokumentáciou je súčasťou spisu a podkladom na konanie o vydanie

povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.
34. Podľa § 3 ods. SP správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby
mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia

správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.
35. Podľa § 33 ods. 2 SP správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám
možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

36. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
37. Podľa § 87 ods. 1 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným
na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo
veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.
38. Podľa § 87 ods. 2 SSP vylúčený je i sudca správneho súdu, ktorý prejednával a rozhodoval tú istú
vec na správnom súde inej inštancie.

39. Podľa § 90 ods. 1 SSP účastník konania má právo z dôvodov uvedených v § 87 uplatniť námietku
zaujatosti.
40. Podľa § 91 ods. 1 SSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa
účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený. Na neskôr uplatnenúnámietku zaujatosti správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu
nepredkladá.
41.Podľa§135SSPnarozhodnutiesprávnehosúdujerozhodujúcistavvčasevyhláseniaalebovydania

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
42. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v

zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
43. Podľa § 439 ods. 3 písm. b) SSP kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o dôvody, ktoré
sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie,
hoci tak urobiť mohol.
44. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

45. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu
žalovaného mal za preukázané, že:
dňa 09.07.2009 v denníku Hospodárske noviny a na webovej stránke ministerstva zdravotníctva bolo
v zmysle § 14 ZoPZS vyhlásené výberové konanie o vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancií
záchrannej zdravotnej služby pre určené sídla staníc;

žalobca žiadosťami z 02.09.2009 požiadal o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie
záchrannej zdravotnej služby v sídlach Hriňová a Žiar nad Hronom;
ministerstvo zdravotníctva ako orgán príslušný na konanie podľa § 11 ods. 1 písm. a) v nadväznosti
na § 12 ods. 4, § 14 ods. 11, § 15 ods. 1 a § 92 ZoPZS a v zmysle § 46 SP, rozhodnutím č.
07814/2010-OP zo dňa 08.01.2010, zamietlo žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na prevádzkovanie

zdravotníckeho zariadenia - ambulancie záchrannej zdravotnej služby a rozhodlo o nepovolení
prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Hriňová a Žiar nad Hronom
[ministerstvo zdravotníctva s poukazom na Správu komisie uviedlo, že žalobca nebol úspešný vo
výberovom konaní, pretože nesplnil najlepšie kritériá dané v podmienkach výberového konania a v
ZoPZS podľa § 14 ods. 9 písm. a) až c); žalobca tak nesplnil podmienku stanovenú v § 12 ods. 4 písm.

b) ZoPZS, pričom ministerstvo je podľa § 14 ods. 11 ZoPZS pri vydávaní povolení na prevádzkovanie
ambulancie záchrannej zdravotnej služby viazané výsledkom výberového konania];
minister zdravotníctva ako vecne príslušný vedúci ústredného orgánu štátnej správy v súlade s § 61 ods.
2 SP, na základe návrhu Rozkladovej komisie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len
„rozkladová komisia“) rozhodnutím č. 11449/2010 zo dňa 12.03.2010, postupom podľa § 59 ods. 2 SP

zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie ministerstva zdravotníctva č. 07814/2010-
OP zo dňa 08.01.2010 [minister zdravotníctva sa stotožnil s návrhom rozkladovej komisie, ktorá dospela
k záveru, že napadnutým rozhodnutím ministerstva zdravotníctva č. 07814/2010-OP zo dňa 08.01.2010
nedošlo k porušeniu ZoPZS ani k porušeniu SP];
proti uvedeným rozhodnutiam sa žalobca bránil podaním žaloby na krajskom súde, ktorý rozsudkom

sp. zn. 2S/224/2010, 2S/237-240/2010 zo dňa 11.01.2012 zrušil rozhodnutie ministra zdravotníctva č.
11449/2010 zo dňa 12.03.2010 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 07814/2010-OP zo
dňa 08.01.2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie [krajský súd napadnuté rozhodnutia zrušil z
dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) OSP; dospel k záveru, že vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov];

najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3Sžo/25-29/2012 zo dňa 11.06.2016 zmenil rozsudok krajského súdu
sp. zn. 2S/224/2010, 2S/237-240/2010 zo dňa 11.01.2012 tak, že zamietol žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ministerstva zdravotníctva č. 07814/2010-OP zo dňa 08.01.2010 v spojení
rozhodnutím ministra zdravotníctva č. 11449/2010 zo dňa 12.03.2010 [najvyšší súd uviedol, že
„podmienky“ [pozn. kasačného súdu: podľa tohto rozsudku boli podmienky súčasťou administratívneho

spisu,označenénaúvodnejstranepodnadpisom„Podrobnépožiadavkyakritériaprepodávaniežiadosti
o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, vypracované v
súlade s § 14 ZoPZS“] možno považovať iba za organizačný interný právny predpis, pričom správny
orgán nepotreboval na jeho vydanie osobitné splnomocnenie; ďalej sa vyjadril, že určenie úspešného
uchádzača zo všetkých, ktorí splnili podmienky výberového konania, bolo závislé na správnej úvahe

členov výberovej komisie a správnu úvahu súd preskúmava iba v rozsahu podľa § 245 ods. 2 O. s. p;
zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi sa odvodzuje od získaného poradia a vady
výberového konania, ktoré boli voči každému uchádzačovi aplikované rovnako, sú bez vplyvu na poradie
uchádzačov (§ 250i ods. 3 O. s. p]; ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 12/2014 zo dňa 06.05.2014 zrušil rozsudok najvyššieho súdu sp.
zn. 3Sžo/25-29/2012 zo dňa 11.06.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie [ústavný súd uzavrel, že v
danej veci sa najvyšší súd mohol dopustiť zjavného omylu pri výklade relevantných právnych predpisov,

osobitne v závere, že správne konanie nebolo postihnuté vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i OSP), čo najvyšší súd viedlo k nezdôvodnenému rozhodnutiu o zmene
rozsudku krajského súdu. Tento záver najvyššieho súdu sa preto ústavnému súdu javil ako rozporný s
ostatnými okolnosťami prípadu a s prihliadnutím na to ho ústavný súd vyhodnotil za arbitrárny];
najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3Sžo/64-68/2014 zo dňa 03.03.2015 potvrdil rozsudok krajského súdu

sp. zn. 2S/224/2010, 2S/237-240/2010 zo dňa 11.01.2012 (ďalej aj „potvrdzujúci rozsudok“) [najvyšší
súd vyslovil, že vzhľadom na uvedený právny názor ústavného súdu, v ďalšom administratívnom konaní
je potrebné odôvodniť, či vady podmienok výberového konania sa prejavili i pri vytváraní správnej
úvahy výberovej komisie a či mali vplyv na získané poradie uchádzačov. K tomuto musí poskytnúť
argumentáciu žalovaný. V prípade, že išlo o vady, ktoré by mali vplyv na poradie uchádzačov, musí byť
danázákonnámožnosťiúspešnémuuchádzačovivyjadrovaťsaktvrdeniamneúspešnýchuchádzačov];

ministerstvo zdravotníctva ako orgán príslušný na konanie podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 92 ZoPZS
v spojení s § 46 SP rozhodnutím č. S05449-OP-2015, zo dňa 09.10.2015 zamietlo žiadosti žalobcu
o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Hriňová a
Žiar nad Hronom [pretože obdobie rokov 2010 až 2014, na ktoré žalobca žiadal vydať povolenia na
prevádzkovanieambulanciezáchrannejzdravotnejslužbyvsídlachHriňováaŽiarnadHronomuplynulo,

pričom žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 15 ods. 1 ZoPZS v spojení s § 12 ods. 4 písm.
b) ZoPZS] a rozhodlo o nepovolení prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach
Hriňová a Žiar nad Hronom;
minister zdravotníctva ako vecne príslušný odvolací správny orgán podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoPZS v
spojení s § 61 ods. 2 SP na základe návrhu rozkladovej komisie rozhodnutím č. S09523-OP-2015 zo dňa

21.03.2016 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutia ministerstva zdravotníctva č.
S05449-OP-2015 zo dňa 09.10.2015.
46. Najvyšší správny súd k žalobcom napádanej nezákonnosti podmienok, ktoré svojím obsahom išli
nad rámec ZoPZS, úvodom podotýka, že táto otázka už raz bola s konečnou platnosťou vyriešená
rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžo/64-68/2014 zo dňa 03.03.2015, v spojení s nálezom

ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 12/2014 zo dňa 06.05.2014 (ďalej aj „zrušujúci nález“) a kasačný súd
sa nemá dôvod od záverov v nich uvedených odchýliť. Označeným rozsudkom najvyššieho súdu bol
po vrátení veci ústavným súdom potvrdený pôvodný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
2S/224/2010, 2S/237-240/2010 zo dňa 11.01.2012, v ktorom sa krajský súd okrem iného vyjadril aj k
povahe podmienok ako normatívneho správneho aktu so všeobecnou záväznosťou. Keďže žalovaný

posudzoval na základe podmienok vo výberovom konaní práva a povinnosti účastníkov tvrdiac, že ide
len o interný normatívny akt so záväznosťou len pre správny orgán, posúdil podľa názoru krajského súdu
vec po právnej stránke nesprávne. Aj podľa kasačného súdu, z toho, že právny predpis neumožňuje
podrobnejšie upraviť podmienky výberového konania, nemožno bez všetkého určiť vôľu zákonodarcu,
aby tak žalovaný urobil vlastnou normatívnou činnosťou. Pokiaľ žalovaný mal v úmysle vykonať ZoPZS

v časti týkajúcej sa vydávania povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby a
konkretizovať postup správneho orgánu i účastníkov výberového konania, bolo v súlade s čl. 1 ods.
1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR potrebné, aby ho k vydaniu takéhoto normatívneho správneho aktu zákon
splnomocnil a vytvoril mu tak zákonný rámec pre podzákonnú reguláciu. Inými slovami, pokiaľ by
žalovaný v súvislosti s výberovým konaním podľa ZoPZS normatívny akt vydať mohol, zákonodarca by

pre vyjadrenie tohto oprávnenia zvolil iné jazykové prostriedky a neformuloval by ho tak všeobecne. V
súlade s rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu v analogických veciach je potrebné mať na zreteli
aj čl. 123 Ústavy SR a orgánom verejnej moci toto oprávnenie priznávať len na základe výslovného
zákonného zmocnenia. Opačný postup nemožno považovať, v záujme zachovanie podmienok právneho
štátu a právnej istoty adresátov takýchto podzákonných noriem, a nakoniec aj orgánov verejnej moci, za

žiaduci (porov. aj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/23/2014 zo dňa 25.02.2015). Len pre úplnosť
najvyšší správny súd dodáva, že až na základe novely ZoPZS účinnej od 01.04.2013 môže žalovaný
vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o náležitostiach a hodnotení
žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby (§ 14 ods.
13 ZoPZS v znení účinnom od 01.04.2013).

47. V odôvodnení rozsudku sp. zn. 3Sžo/64-68/2014 zo dňa 03.03.2015 najvyšší súd s odkazom na
závery ústavného súdu v zrušujúcom náleze uviedol, že „v ďalšom administratívnom konaní je potrebné
odôvodniť, či vady podmienok výberového konania sa prejavili i pri vytváraní správnej úvahy výberovej
komisieačimalivplyvnazískanéporadieuchádzačov.Ktomutomusíposkytnúťargumentáciužalovaný.V prípade, že išlo o vady, ktoré by mali vplyv na poradie uchádzačov, musí byť daná zákonná možnosť
i úspešnému uchádzačovi vyjadrovať sa k tvrdeniam neúspešných uchádzačov.“ Úlohou žalovaného v
ďalšom konaní bolo v súlade so záväzným právnym názorom najvyššieho súdu riadne odôvodniť, či

aplikácia nezákonných podmienok mala dopad na výsledky výberového konania. Žalobca v kasačnej
sťažnosti zastáva názor, že správne orgány tak neučinili a na námietke nerešpektovania záväzného
právneho názoru, čo zakladalo obligatórny dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí krajským súdom,
postavil nosnú časť svojej argumentácie (v rámci vymedzenia kasačných dôvodov podľa § 440 ods. 1
písm. f/ a odvodene aj písm. g/ a písm. h/ SSP).

48. Berúc do úvahy takto vymedzenú zásadnú kasačnú námietku najvyšší správny súd výzvou
adresovanou žalovanému zo dňa 18.01.2024 žiadal o doplnenie kompletného spisového materiálu
zachytávajúceho postup výberovej komisie v predmetnom výberovom konaní. Žalovaný sa následne
listom zo dňa 02.02.2024 vyjadril, že predloženie žiadaných dokumentov z jeho strany nie je možné,
keďže vecná skupina záznamov a spisov evidovaná pod registratúrnou značkou K 2.8 - s názvom vecnej
skupiny záznamov „Písomnosti verejného obstarávania“, bez znaku hodnoty „A“ s lehotou uloženia 5

rokov, bola predmetom vyraďovacieho konania žalovaného v roku 2018. V uvedenom liste žalovaný
ďalej uviedol, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Slovenský národný archív, rozhodnutím zo
dňa 26.10.2018 rozhodlo, že predmetné registratúrne záznamy a spisy nie sú potrebné pre jeho činnosť,
nie sú archívnymi dokumentami a žalovaný je oprávnený ich priemyselne zničiť, skartovať.
49. Najvyšší správny súd k vyššie uvedenému v prvom rade uvádza, že krajský súd v správnom

súdnictve,akoajorgánverejnejsprávy,ktorýchrozhodnutiebolozrušenéavecimbolavrátenánaďalšie
konanie, sú povinné riadiť sa právnym názorom vysloveným kasačným súdom v zrušujúcom rozhodnutí.
Nerešpektovanie právneho názoru kasačného súdu je porušením tak ustanovenia § 469 SSP (§ 250j
ods. 7 OSP), v ktorom je táto viazanosť expressis verbis zakotvená, ako i porušením základného práva
účastníka konania na súdnu ochranu a spravodlivý proces a v konečnom dôsledku i porušením zásady

právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá je základom právneho štátu.
50. Napriek tomu, že správne orgány boli viazané právnym názorom súdu, v ďalšom konaní sa právnym
názorom najvyššieho súdu neriadili a vo veci znovu rozhodli bez toho, aby sa zaoberali pre vec
podstatnou otázkou, a to, či sa vo vzťahu k žalobcovi prejavila nezákonnosť podmienok výberového
konania. Kasačný súd je toho názoru, že žalovanému po vrátení veci najvyšším súdom nič nebránilo

vyžiadať si od výberovej komisie všetky skutkové podklady významné pre posúdenie tejto otázky.
Správne orgány mali v čase opätovného rozhodovania po vrátení veci najvyšším súdom prístup k
výstupom z výberového konania, jednotlivým hodnoteniam žiadostí a i. na relevantné zdôvodnenie
rozhodnutia (prihliadnuc na to, že rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenský
národný archív, o tom, že žalovaný je oprávnený zničiť spisy z výberového konania bolo vydané až dňa

26.10.2018). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu najvyšší správny súd zistil, že predmetné
výberové konanie prebehlo v dvoch fázach, a to najskôr z fázy, v ktorej sa vyhodnocovala možná
účasť, resp. pripustenie jednotlivých uchádzačov do výberového konania, a následne z fázy, v ktorej
výberová komisia určila poradie uchádzačov pre dané sídlo stanice podľa bodového hodnotenia na
základe ňou použitej správnej úvahy. Z prílohy č. 1 označenej ako „Zoznam prihlásených organizácií

do výberového konania na prevádzkovanie ambulancií ZSS - 2. kolo - VYLÚČENÍ)“ tvoriacej súčasť
pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca zo súťaže vylúčený nebol. Bolo v záujme
žalovaného v nadväzujúcom konaní zaobstarať si ďalšie súťažné podklady, z ktorých by bolo zrejmé, čo
konkrétne viedlo výberovú komisiu k záveru o neúspešnosti žalobcu vo výberovom konaní, do ktorého
bol tento pripustený a či nezákonné podmienky ovplyvnili jeho poradie. Už len na dôvažok najvyšší

správny súd uvádza, že v priloženom administratívnom spise sa nenachádza ani len kompletná, resp.
úplná, tabuľková časť bodového hodnotenia jednotlivých uchádzačov (označená ako „príloha č. 2 -
Zoznam uchádzačov podľa sídla /2. kolo - 119 sídiel/ - bodovanie podľa sídla - poradie“).
51. Po preskúmaní veci je kasačnému súdu zrejmé, že správne orgány pri odôvodnení napadnutých
rozhodnutí nepostupovali v súlade s právnym názorom uvedeným v potvrdzujúcom rozsudku

najvyššieho súdu a v zrušujúcom náleze ústavného súdu. Takéto rozhodnutia je nutné označiť za
nezákonné a najvyššiemu správnemu súdu preto nie je ani jasný dôvod, prečo krajský súd žalobu
žalobcu zamietol. Rovnako sa kasačný súd nestotožňuje s názorom krajského súdu, že správne orgány
svoje rozhodnutia riadne zdôvodnili v zmysle § 47 ods. 3 SP. Ako uviedol aj krajský súd vo svojom
pôvodnom rozsudku, na konanie a rozhodovanie o žiadostiach na vydanie povolení na prevádzkovanie

ambulancií záchrannej zdravotnej služby sa vzťahujú ust. SP, pokiaľ ZoPZS neustanovuje inak. Z
uplatňovania právneho režimu SP pre prvostupňový správny orgán vyplývala okrem iného povinnosť
svoje rozhodnutie o žiadosti na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej
služby riadne odôvodniť, teda uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahamibol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Tieto zákonné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutí

platili bez ohľadu na to, že ministerstvo zdravotníctva bolo pri rozhodovaní o žiadostiach účastníkov
viazané výsledkom výberového konania. Napriek tomu, že prvostupňový správny orgán v ďalšom konaní
doplnilodôvodneniesvojhorozhodnutiaobodovéohodnoteniežalobcu(žalobcaakoneúspešnýžiadateľ
získalvovýberovomkonanínasídlastanícHriňováaŽiarnadHronom106a99bodovoprotiúspešnému
žiadateľovi, ktorý získal 118 a 115 bodov), z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, v

čom žalobca splnil stanovené hodnotiace kritériá na nižšej kvalitatívnej úrovni ako úspešní žiadatelia.
52. Je potrebné uviesť, že najvyšší správny súd si uvedomuje právnu nemožnosť znovuotvorenia
výberového procesu, zvolania výberovej komisie k posúdeniu tých istých, už raz hodnotených žiadostí,
a rovnako aj nemožnosť prípadného zrušenia platne vydaných povolení, ktorých platnosť už uplynula.
Nič to však nemení na tom, že povinnosťou správnych orgánov bolo postupovať v súlade s požiadavkou
náležitého zdôvodnenia rozhodnutia vydaného podľa ust. § 14 ods. 11 ZoPZS účinného v čase ich

rozhodovania. Takisto pre žalovaného platila povinnosť postupovať v konaní o vydanie povolenia v
úzkej súčinnosti s účastníkom konania, dať mu vždy príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy
účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Na podklade
administratívneho spisu kasačný súd nezistil, či, kedy a akou formou dali správne orgány žalobcovi
príležitosť vyjadriť sa ku skutočnostiam tvoriacim podklad rozhodnutí.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší správny súd konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu
záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutia považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu
zamietol. Pri rozhodovaní správnych orgánov došlo k viacerým pochybeniam spočívajúcich v tom,
že nerešpektovali záväzný právny názor správneho súdu, napadnuté rozhodnutia nespĺňali atribúty
riadneho odôvodnenia v intenciách § 47 ods. 3 SP a súčasne bolo žalobcovi zabránené v uplatnení

procesných práv, ktoré mu poskytovalo ust. § 33 ods. 2 SP, čo je zároveň porušením všeobecnej
povinnosti správneho orgánu v zmysle § 3 SP a zákonným dôvodom na zrušenie napadnutých
rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) v spojení s § 191 ods. 6 SSP.
54. Ako neprípustnú napokon vyhodnotil kasačný súd námietku podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP. Z
kasačnej sťažnosti je zrejmé, že žalobca vzhliadol pochybnosti o nestrannosti U.. B. C. ako členky

senátu v konaní pred krajským súdom vedenom pod sp. zn. 5S/104/2016, a to pre jej vzťah k právnemu
zástupcovi žalobcu. Táto skutočnosť mala byť podľa žalobcu dôvodom na jej vylúčenie z rozhodovania.
U.. B. C. je žalobkyňou v konaní, v ktorom právny zástupca žalobcu zastupuje jej protistranu, čím
žalobca dôvodil, že ich vzťah je iný ako neutrálny. K danej námietke kasačný súd uvádza, že táto nebola
uplatnená v konaní pred správnym súdom v súlade s ust. § 91 SSP. Napriek tomu, že právny zástupca

žalobcu mal vedomosť o tom, že členkou senátu v konaní pod sp. zn. 5S/104/2016 je U.. B. C., a to
napr. aj z doručených predvolaní na pojednávanie, nevzniesol voči nej námietku zaujatosti. Z dôvodu,
že táto kasačná námietka predstavuje neprípustnú novotu (§ 439 ods. 3 písm. b/ SSP), kasačný súd
sa ňou ďalej nezaoberal.
55. Na základe všetkých uvedených úvah najvyšší správny súd, využijúc pritom (s prihliadnutím aj

na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny
rozhodnutia krajského súdu, zmenil napadnutý rozsudok postupom podľa § 462 ods. 2 SSP tak, že
žalobou napadnuté rozhodnutie ministra zdravotníctva č. S09523-OP-2015 zo dňa 21.03.2016 zrušil a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
56. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie

povolenia na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby riadne odôvodniť v súlade s príslušnými
ustanoveniami ZoPZS. V tejto súvislosti kasačný súd akcentuje novelu ZoPZS účinnú od 01.06.2019,
ktorá zaviedla odlišnú úpravu procesného postupu týkajúceho sa odôvodnenia rozhodnutia ako aj práv
účastníkov výberového konania v porovnaní so všeobecnou úpravou vyplývajúcou zo SP (§ 92 ods.
1 ZoPZS). Podľa § 14 ods. 10, tretia veta ZoPZS účastník výberového konania sa k podkladom na

konanie o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a spôsobu
ich zistenia nevyjadruje a nemá možnosť navrhnúť ich doplnenie. Podľa § 14 ods. 11, druhá veta ZoPZS
odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie
záchrannej zdravotnej služby obsahuje len bodové hodnotenie účastníka výberového konania a celkové
poradie účastníkov výberového konania.

57. O náhrade trov konania najvyšší správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a?§?175?ods.
1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a?2 SSP tak, že úspešnému sťažovateľovi (žalobcovi) priznal proti
neúspešnému žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne?vynaložených trov konania na krajskomsúde a na kasačnom súde. O?výške?náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku správny súd
samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).
58. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.