Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624200563
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5624200563.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci
žalobcu STAVIVÁ-Garaj, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 592
872, zastúpeného advokátom Mgr. Františkom Baraniakom, so sídlom M.R. Štefánika 1824/43, 026 01
Dolný Kubín, IČO: 55 980 473 proti žalovanému: Euro Bauer s.r.o., so sídlom Národná 811/10, 010 01

Žilina, IČO: 52 086 577, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 56Cb/22/2024-82 zo dňa 23. februára 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 56Cb/22/2024-82 zo dňa 23. februára 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Prvoinštančné rozhodnutie
1. Okresný súd Žilina (ďalej len „prvoinštančný súd“) napadnutým rozhodnutím zamietol žalobcov
návrh a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že
žalobca dostatočne nepreukázal dôvodnosť navrhovaného procesného opatrenia. Nesplnil podmienku
osvedčenia obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia premietnutú do rozsahu požadovaného
zabezpečovacím opatrením. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa

návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhal, aby súd zriadil záložné právo na
nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to na pozemkoch parc. č. 972/79 o výmere
263 m2 trvalý trávnatý porast, parc. č. 972/164 o výmere 42 m2 trvalý trávnatý porast a parc. č.
972/174 o výmere 14 m2 trvalý trávnatý porast a parc. č. 972/178 o výmere 13 m2 trvalý trávny porast
zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie A. B., okres Liptovský Mikuláš za účelom zabezpečenia
pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 31.788,83 Eur. Žalobca v návrhu uviedol, že má voči

žalovanému pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar vo výške 31.788,83 Eur, ktorú
vymáha v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica návrhom žalobcu zo dňa
2.2.2024. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný predmetnú pohľadávku nezaplatil ani na výzvu žalobcu.
Tiež zistil, že žalovaný podľa verejne dostupných zdrojov nemá iný majetok. Žalobca uviedol, že
žalovaný svoje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. A. B., previedol kúpnou zmluvou, ktorej
vklad bol povolený pod C./XXXX dňa 16.6.2023 na firmu Sankt Johannes s.r.o., Národná 811/10,

Žilina, IČO 53 381 483, ktorá je so žalovaným spriaznená, nakoľko má rovnakých konateľov v osobe
D. E., F. XXXX/XX, G.. Podľa žalobcu z diagramu väzieb systému cribis je zrejmé, že osoby, ktoré
pôsobia v organizačných štruktúrach žalovaného majú vytvorenú nepriehľadnú sieť firiem, cez ktoré
robia obchodné machinácie s nehnuteľným majetkom podľa potreby s cieľom poškodiť svojich veriteľov.
Žalobca tiež zistil, že žalovaný bol vlastníkom aj iných nehnuteľností v k.ú. A. B., ktoré tvorili predmet
výrokovej časti uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 20Cb/21/202 z 12.07.2022, z

ktorých ku dňu podania návrhu už nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, pričom tieto previedol tiež na tretie
osoby v čase, keď už bol po splatnosti s úhradou vymáhanej pohľadávky voči žalobcovi. Žalobcatiež zistil, že žalovaný 18.1.2024 previedol na žalobcom nezistený subjekt nehnuteľnosť - rozostavanú
budovu, ktorá sa nachádzala a bola zapísané na LV č. XXXX H. XXXX k.ú. I.. Žalobca nadobudol pocit,
že žalovaný vykonáva kroky k ukončeniu podnikateľskej činnosti a k tomu, aby sa pohľadávka žalobcu

stala nevymožiteľnou. Keďže existuje riziko, že exekúcia bude ohrozená. Podľa žalobcu táto jeho obava
vyplýva z postojov a postupov žalovaného keď nereagoval na výzvy na zaplatenie a nezaplatil ani časť
pohľadávky napriek tomu, že uplynulo viac ako 60 dní od ich splatnosti, predaj nehnuteľného majetku
a neuhradenie splatných záväzkov a z povahy predmetu činnosti a majetkových pomerov žalovaného
(transformácia nehnuteľného majetku na peniaze). Tieto okolnosti nasvedčujú tomu, že žalovaný sa

vyhýba plneniu svojich záväzkov a svoje eventuálne finančné zdroje asi smeruje do vlastných iných
aktivít. Tiež podľa žalobcu išlo o okolnosti, ktoré osvedčujú pochybnosti o majetkovej, resp. kapitálovej
primeranosti žalovaného, ktorá môže následne ohroziť exekúciu. Obava žalobcu o tom, že exekúcia
jeho pohľadávky bude ohrozená je objektívne preukázateľná tým, že časť nehnuteľností, ktoré žalovaný
vlastnilnazačiatkuzmluvnéhovzťahusožalobcompreviedolnaspriaznenéosoby,vnedávnejminulosti,
dňa 18.1.2024 previedol aj všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastnil v k.ú. I.. Žalovaný má viacero pohľadávok

voči tretím osobám (daňový úrad) a okrem vyššie uvedených nehnuteľností, ku ktorým žalobca žiadal
zriadiť záložné právo, nie je vlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosti. Z vyššie uvedeného je podľa žalobcu
zrejmé a preukázané, že žalovaný podniká všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa pohľadávka žalobcu
vymáhaná v súdnom konaní na základe návrhu žalobcu zo dňa 2.2.2024 stala nevymožiteľnou. Žalobca
doplňujúcim podaním doručil platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Up/258/2024

zo dňa 14.2.2024.

2. Prvoinštančný súd ďalej v odôvodnení vysvetlil význam a podstatu zabezpečovacieho opatrenia
a uviedol podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol návrhu o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

3. Prvoinštančný súd konštatoval, že v danej veci žalobca osvedčil právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným. Osvedčil nárok žalobcu na zaplatenie sumy 31.788,83 Eur s príslušenstvom. Návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal po začatí konania vo veci samej, ktoré začalo
na Okresnom súde v Banskej Bystrici. Vo vzťahu k naplneniu podmienky primeranosti zásahu

požadovaného žalobcom prvoinštančný súd konštatoval, že z predložených dôkazných prostriedkov
nevyplýva iné zabezpečenie žalobcovej pohľadávky. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn.
6Cdo/81/2010 uviedol, že od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať aby preukazoval, či osvedčoval
existenciu či neexistenciu prípadného ďalšieho majetku žalovaného, z ktorého by dotknutá pohľadávka
mohla byť uspokojovaná.

4. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že nebola osvedčená základná podmienka pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia.
Žalobca túto obavu odôvodnil tým, že žalovaný nereaguje na výzvy žalobcu k uhradeniu jeho
pohľadávky, tiež tým, že žalovaný má pohľadávky voči viacerým tretím osobám (daňový úrad), tým že

žalovaný vyvíja aktivity smerujúce k prevodu jeho nehnuteľného majetku na tretie osoby, ako aj tým
že žalovaný nie je vlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosti okrem tých, ku ktorým žalobca žiada zriadiť
záložné právo. Tieto tvrdenia podľa prvoinštančného súdu žalobca neosvedčil.

5. Prvoinštančný súd v odôvodnení uviedol, že v danom prípade žalobca podaným návrhom základné

predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z
dôvodu obavy, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená.

6. Skutočnosť, že žalovaný previedol niektoré svoje nehnuteľnosti na tretie osoby, nezakladá
automatické osvedčenie, že sa zbavuje svojho majetku za účelom poškodiť žalovaného ako svojho

veriteľa, pričom žalobca žiadnym iným spôsobom nepreukázal, že by sa žalovaný aktuálne úmyselne
zbavoval svojho nehnuteľného majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou
za veci nižšej hodnoty s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, alebo že má v
úmysle svojím konaním finančne poškodiť svoju spoločnosť, či znemožniť vykonanie exekúcie na svoj
majetok v prospech žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný odplatne previedol vlastnícke právo ku svojím

nehnuteľnostiam, ktoré vlastnil na začiatku zmluvného vzťahu so žalobcom nie je dôkazom, že sa
zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Takéto konanie preto súd
nemôže považovať za snahu zbaviť sa svojho majetku s cieľom vyhnúť sa úhrade pohľadávky žalobcu.
Skutočnosť, že žalovaný scudzili svoj majetok nie je dôkazom, že sa tak stalo s cieľom dosiahnuťnevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu tak, ako argumentuje žalobca vo svojom návrhu. Žalobca sa len
domnieva, že sa tak stalo s cieľom poškodiť záujmy žalobcu, avšak toto tvrdenie nebolo nijako
osvedčené.

7. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca doložil do spisu súvahu aktív, pasív, výkaz ziskov a
strát za rok 2022, hoci k prevodom malo dôjsť aj v roku 2023, 2024. Ak žalovaný zamýšľa realizovať
svoje práva vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu
exekúciu na ich majetok.

8. Vyššie uvedené platí aj vo vzťahu k prevodu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
na spoločnosť Sankt Johannes s.r.o. Súd uvádza, že hoci je v tejto spoločnosti totožný štatutár ako
u žalovaného, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by žalovaný nebol oprávnený previesť
nehnuteľnosti na takúto osobu, resp. ani zo žiadnej listiny, ktorá je obsahom spisového materiálu nie je
zrejmé, že tento prevod bol uskutočnený za cenu nižšiu ako trhová cena, pričom žalovaný nie je povinný

akýmkoľvek spôsobom svojím veriteľom zdôvodňovať prečo takúto transakciu uskutočnil.

9. Prvoinštančný súd ďalej argumentoval tým, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúciou musí byť reálne
a musí hroziť bezprostredne. Nestačia len domnienky žalobcu. Žalobca v návrhu uviedol len domnienky
a predpoklady, ktoré relevantne neosvedčil. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu

byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená.

10. Nakoľko k prevodu vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaných v LV č. XXXX,
XXXX H. XXXX došlo podľa titulu nadobudnutia uvedeného v predmetných listoch vlastníctva na
základeuzatvoreniakúpnychzmlúv,čojeosvedčenésamotnýmilistamivlastníctva,zapredajnadobudol

finančné prostriedky, ktoré patria do spoločnosti, čím iba pretransformoval svoj majetok z majetku
nehnuteľného na finančné prostriedky.

11.Zobsahuspisunevyplynulo,žalobcaaninetvrdilaanineosvedčil,žebymalbyťpredmetnýpredajlen
fiktívny s cieľom znížiť hodnotu majetku žalovaného. Zo správania žalovaného sa nejaví, že by žalobcu

ako svojho veriteľa mienil ukrátiť v priznaných právach. Žalobca tiež neosvedčil, že by žalovaný prípadné
finančné prostriedky nadobudnuté za predaj nehnuteľnosti použil, resp. chcel použiť spôsobom, ktorý
by ohrozil vymožiteľnosť jeho pohľadávky, pričom nepreukázal ani existenciu obavy z hrozby zmarenia
exekúcie, ktorá musí hroziť bezprostredne.

12. Prvoinštančný súd poukázal na tú skutočnosť, že z priloženého LV č. XXXX má osvedčené, že
žalovaný predmetné nehnuteľnosti, na ktorých žalobca žiada zriadiť záložné právo, nadobudol na
základe kúpnych zmlúv zavkladovaných po C./XXXX, C./XXXX, C., C., C./XXXX, C./XXXX, a teda, že
žalovaný v ostatnom období nemohol, tak ako to tvrdí žalobca, vykonávať len systematický prevod
svojho majetku, ale taktiež nehnuteľnosti nadobúdal.

13. Prvoinštančný súd tiež uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný má viac pohľadávok voči tretím
osobám poukazujúc na dlh voči daňovému úradu, tento podľa názoru súdu už nereflektoval v čase
rozhodnutia súdu aktuálnu majetkovú situáciu žalovaného, nakoľko z verejne dostupných registrov mal
osvedčené, že žalovaný nie je daňovým dlžníkom. Táto skutočnosť vyplynula aj zo samotného listinného

dôkazu, na ktorý žalobca vo svojom návrhu odkázal (správa z portálu J.), tak isto obavu žalobcu, že
žalovaný podniká všetky kroky smerujúce k ukončeniu svojej podnikateľskej činnosti, súd vyhodnotil ako
neosvedčenú domnienku, keďže k tomu nebol predložený žiadny relevantný dôkaz.

14. Žalobcove tvrdenia zostali v rovine faktických tvrdení bez reálneho osvedčenia aspoň v minimálne

potrebnom rozsahu.

Odvolanie žalobcu
15. Žalobca sa včas podaným odvolaním proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvoinštančného súdu
domáhal, aby súd podľa § 376 CSP v rámci autoremedúry zrušil uznesenie prvoinštančného súdu

a návrhu na vydanie neodkladného zabezpečovacieho opatrenia vyhovel v celom rozsahu a zaviazal
žalovaného povinnosťou náhrady trov konania v rozsahu 100 % a v prípade, že sa s takýmto
postupom nestotožní aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak, že zriadi záložné práva
k nehnuteľnostiam podľa návrhu žalobcu.16. Žalobca u odvolaní uviedol, že so závermi súdu prvej inštancie sa nestotožnil a považuje ich
za nesprávne. Právny záver prvoinštančného súdu o tom, že žalobca nesplnil a neosvedčil zákonné

podmienky, ktoré sú predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia označil za objektívne
nesprávny a v rozpore s listinami, ktoré žalobca predložil k návrhu na nariadenie neodkladného
zabezpečovacieho opatrenia a z obsahom tých listín, ktoré žalobca prikladá ako prílohu odvolania
v súlade s § 366 písm. c), písm. d) CSP.

17. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z predložených
listinných dokladov. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu
a z nesprávneho právneho posúdenia veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, čím boli založené odvolacie dôvody.

18. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo založené na formálnych záveroch a nezohľadnilo

skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného zabezpečovacieho opatrenia, či
skutočnostiohľadomúčelovéhokonaniažalovaného,ktorýnapriektomu,žejevomeškanísozaplatením
kúpnej ceny za dodaný tovar už viac ako 6 mesiacov sa systematicky zbavuje nehnuteľného majetku.

19. Žalobca v odvolaní uviedol, že má za to, že ochrana toho proti komu má navrhované neodkladné

zabezpečovacie opatrenie smerovať nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala
ochranu orávnených záujmov druhej strany, pričom poukázal na rozhodnutie 5Obdo/33/2012, z ktorého
odcitoval a na rozhodnutie 6 M Cdo/5/2012.

20. Žalobca v odvolaní uviedol, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia môže nastať situácia,

kedy žalobcovi reálne spravodlivosť poskytnutá nebude z dôvodov ďalších prevodov resp. zaťaženia
nehnuteľnosti, ktoré jediné sú vo vlastníctve žalovaného a ktoré môžu byť postihnuté v rámci núteného
výkonu rozhodnutia.

21. Žalobca vyčítal prvoinštančnému súdu, že neprihliadol na preukázané skutkové okolnosti, ktoré

vyšli najavo z listín, ktoré žalobca priložil k návrhu na vydanie neodkladného zabezpečovacieho
opatrenia, a síce neprihliadol na účelové konanie žalovaného, ktorý nesplnil svoj závúzok a žalobcovi
ani neposkytol žiadne zabezpečenie jeho pohľadávky.

22. Žalobca namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný sa účelovo nezbavuje

svojho nehnuteľného majetku v úmysle poškodiť žalobu ako veriteľa z dôvodu, že nehnuteľnosti nielen
predáva ale aj nakupuje.

23. Súd prvej inštancie neskúmal, ani neporovnával masu nehnuteľného majetku, ktorým žalobca
disponoval pri vstupe do zmluvného vzťahu so žalobcom a ktorým disponuje v súčastnosti, resp.

disponoval v čase podania a rozhodovania o návrhu. V súčasnosti žalovaný má len majetok napísaný
na LV č. XXXX k.ú. A. B.. Oproti stavu pri vstupe do zmluvného vzťahu so žalobcom došlo k zníženiu
bonity o viac ako 90 %. Už samotná táto skutočnosť na strane každého veriteľa, nielen žalobcu , musí
vyvolať obavu o ohrozenie reálnej vymožiteľnosti jeho pohľadávky.

24. Podľa žalobcu hodnota žalobcovej pohľadávky prevyšuje vlastný kapitál žalovaného, ktorý je
podľa aktuálnych informácií z účtovných závierok žalovaného a zo systému index podnikateľa v sume
len 33.052, -Eur. Boli to nehnuteľnosti, ku ktorým žiada zriadiť zabezpečovacie opatrenie, je otázna
a neodôvodnené úvahy súdu o údajnej neprimeranosti návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
Žalobcovi nie je zrejmé, z čoho vychádzal prvoinštančný súd pri takomto právnom závere, keď v spise

doložené doklady z verejne dostupných zdrojov svedčia o opaku. Žalobca namietal takýto právny
záver súdu prvej inštancie ako arbitrárny. Rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa žalobcu spĺňa
všetky pojmové znaky pojmu arbitrárne rozhodnutie, keďže súd prvej inštancie záver o neosvedčení
obavy o nevymožiteľnosti prijal na základe domnienok a dohadov, a nie na základe preukázaných
skutočností. Dokonca rozhodol v rozpore s nimi. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore so skutkovým

stavom vyplývajúcim z predložených listinných dokladov.

25. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že Daňový úrad SR s účinnosťou od 11.5.2023 pridelil
žalovanému menej spoľahlivý index daňovej spoľahlivosti. Momentálne mu je pridelená známka E,čo je najhoršia možná známka znamenajúca hlboký podpriemer hodnotenia obchodného partnera.
Žalobca tvrdil, že žalovaný cielene znižuje hodnotu svojho majetku postihnuteľného exekúciou. Nie
je možné od žalobcu žiadať, aby preukazoval súdu, za akú sumu sa žalovaný zbavil svojho majetku

prevodom na spriaznené firmy, pretože k takýmto informáciám nemá na katastri prístup. Žalobca
preukázal, že žalovaný sa zbavil viac ako 90% nehnuteľností, ktoré vlastnil v čase začatia obchodnej
spolupráce so žalovaným. Už samotná táto skutočnosť s prihliadnutím na výšku pohľadávky žalobcu
predstavuje odôvodnenú obavu žalobcu o materiálnu vykonateľnosť právoplatného rozhodnutia súdu,
ktorým bude žalovanému uložená peňažná povinnosť. Podľa žalobcu závery súdu prvej inštancie

sú v rozpore s účelom a zmyslom inštitútu neodkladného zabezpečovacieho opatrenia a narúšajú
dôveru žalobcu v súd, ako aj v právny štát. Žalobca v odvolaní tvrdil, že mal voči súdu odôvodnené
očakávania, ktoré neboli napadnutým rozhodnutím naplnené. Odôvodnené legitímne očakávania, že
neodkladné zabezpečovacie opatrenie bude vydané, boli opodstatnené vzhľadom na platnú právnu
úpravu a vzhľadom na predložené rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 20Cb/21/2022
zo dňa 12.7.2022, ktoré bolo vydané voči žalovanému. Toto rozhodnutie indikuje a preukazuje problémy

žalovaného s dodržiavaním platobnej disciplíny a z toho plynúce obavy žalobcu o vymožiteľnosť jeho
pohľadávky. V čase vydania predmetného rozhodnutia mal žalovaný viac nehnuteľného majetku ako
v súčasnosti a pohľadávka žalobcu v uvedenom konaní bola viac ako o 10.000,- Eur nižšia, ako
pohľadávka žalobcu v tomto konaní. Poukázal pritom na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS
499/2011, podľa ktorého obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú

právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr.
I.ÚS 87/93, PL.ÚS 16/95 a II.ÚS 80/99, III.ÚS 356/06)...Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť
všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju
nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Podľa žalobcu odklon od ustálenej
rozhodovacej činnosti Okresného súdu Žilina zo strany súdu prvej inštancie v tejto právnej veci nie je

možné objektívne ani rozumne odôvodniť a na strane žalobcu takýto postup súdu zakladá odôvodnenú
pochybnosť o zaujatosti vec prejednávajúceho sudcu.

Vyjadrenia strán
26. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z jeho pohľadu žalobca nepreukázal existenciu

obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia . Žalobcovi bolo na začiatku spolupráce žalovaným
vysvetlené, že žalovaný je developerská spoločnosť, ktorá nehnuteľnosti kupuje, ale následne predáva
klientom, budúcim majiteľom a na základe zmluvných vzťahov realizuje pre budúcich majiteľov výstavbu
nehnuteľností. Je to predmetom obchodnej činnosti žalovaného. Žalovaný nepodniká žiadne kroky
smerujúce k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti, naopak vykonáva všetky kroky k tomu, aby vytváral

zisk. Pokiaľ by žalovaný nekupoval a nepredával nehnuteľností, nemohol by vykonávať svoju obchodnú
činnosť a preto by, a teda by nevytvárala zisk. Žalovaný má podpísané zmluvy o dielo na najbližšie
2 roky s budúcimi majiteľmi nehnuteľností. Na vyžiadanie vie súdu tieto zmluvy predložiť. Žalobca
bol upovedomení o stave výstavby v k ju Liptovský Ján a tiež bolo dohodnuté vyplatenie všetkých
záväzkov po kolaudácii všetkých R D, ktoré sú vo výstavbe. Bolo uskutočnené aj osobné rokovanie o

žalobcu. Poukázal tiež na to že medzi inventarizáciou pohľadávok k 31.12.2023, ktorú potvrdil žalovaný
a dňom 13.02.2024, kedy žalobca dokladoval prílohy súdu uplynul istý čas, počas ktorého boli vystavené
dobropisy a dané záväzky boli ponížené. Žalovaný poukázal tiež na to, že žalobca v odvolaní poukázal
na materiály, ktoré nie sú aktuálne, napríklad syn systémový index podnikateľa, ktorý bol za rok 2022
a nie za rok 2023. Uvedený systémový index podnikateľa si žalobca mohol preveriť ešte v čase pred

začiatkom spolupráce. Počas celej doby spolupráce boli faktúry za materiál žalovanej so žalovanou
stranou uhrádzané priebežne. Nepravdivé je aj tvrdenie o nepriehľadnej sieti firiem, kde je konateľom
1 a tá istá osoba. Každá spoločnosť, ktorá vznikla ako dcérska spoločnosť má svoje miesto v hierarchii
firiem a má za úlohu riešiť konkrétnu vec, to je spoločnosť Sankt Johannes s. r. bola zriadená za účelom
správy Rezortu Liptovský Ján. Žalobca bol informovaný, že značné množstvo finančných prostriedkov

žalovaný dostane až po kolaudácii prvej etapy Rezortu Liptovský Ján, pričom táto sa pre byrokraciu
oddialila na mesiac jún - júl 2024.

27. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného sú účelové,
zavádzajúce a objektívne nepravdivé a zároveň, že potvrdzujú dôvodnosť podaného návrhu na

nariadenie neodkladného zabezpečovacieho opatrenia a existenciu odvolacích dôvodov uplatnených
žalobcom v jeho odvolaní. Podľa žalobcu vyjadrenie žalovaného, že ako developerská spoločnosť
má zmluvne zaviazané pohľadávky od svojich klientov, ktorým previedla a predala pozemky, ktoré
žalobca spomínal vo svojom návrhu, by postačovalo pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladnéhoopatrenia z hľadiska osvedčenia podmienok pre jeho nariadenie zo strany súdu. Po prevode týchto
pozemkov uvedených v návrhu žalovanému nezostane žiaden nehnuteľný majetok. Nie je pravdou,
že pri vstupe do obchodného vzťahu medzi stranami prebiehala komunikácia ohľadom charakteru

obchodnej činnosti žalovaného.

28. Žalobca ďalej zopakoval svoje tvrdenia o znížení aktív žalobcu z dôvodu predaja 90 % nehnuteľného
majetku. Zopakoval, že hodnota pozemkov, ku ktorým žiada zriadiť záložné právo, nedosahuje
hodnotu žalobcovej pohľadávky. Samotný fakt, že žalovaný nezaplatil ani nezabezpečil svoj záväzok

voči žalobcovi, svedčí o účelovosti jeho tvrdení. Zopakoval, že preukázal podmienky pre nariadenie
neodkladného zabezpečovacieho opatrenia. Konanie o zaplatenie žalobcovej pohľadávky je aktuálne
vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18Cb/87/2024. Ak má žalovaný úmysel nehnuteľnosti
v jeho vlastníctve scudziť, prípadne zaťažiť a napokon ak tento úmysel je v konečnom dôsledku aj
uskutočňovaný, čo bolo v danom prípade osvedčené, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach
žalobcu a teda dôvod na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Ak žalovaný vo vyjadrení tvrdil, že má

uzatvorené zmluvy o dielo s budúcimi nadobúdateľmi nehnuteľností, tak tieto mal v súlade s § 151 ods. 2
CSP priložiť k svojmu vyjadreniu. Žalovaný k svojim skutkovým tvrdeniam neuniesol dôkaznú povinnosť.
Tvrdenie, že žalobca bol o obchodných aktivitách žalovaného informovaný detailne, je bohapustá lož
a klamstvo. K tvrdeniu žalovaného, že po odsúhlasení pohľadávok a záväzkov zo dňa 31.12.2023 mal
dodatočne zistiť údajné rozpory v účtovných nákladoch, je len účelové. Aj tvrdenie o tom, že pohľadávku

žalovaný zaplatípokolaudácii,žalobcaoznačilzaúčelovéanepostačujúcenazabezpečeniežalobcovej
pohľadávky a za nesúladné so zmluvnými dojednaniami a obchodnými zvyklosťami medzi stranami
sporu. Žalovaný jednostranne nemôže zmeniť lehotu splatnosti. Žalobca zotrval na svojom návrhu, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že zriadi záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného zapísaných
na LV č. XXXX, k.ú. A. B. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

29. Podľa § 343 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), (1)
Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúciabudeohrozená.(2)Záložnéprávosazriaďujevydanímuzneseniaozabezpečovacomopatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po
tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

30. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

31. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

32. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

33. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

34. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

35.Podľa§329ods.1a2CSP,(1)Súdmôžerozhodnúťonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.36. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v žalobcom podanom
odvolaní pričom zistil, že prvoinštančný súd napadnuté rozhodnutie založil na riadnom posúdení
všetkých rozhodných skutočností uvedených v žalobcovom návrhu, pričom v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia vysvetlil ako žalobcom tvrdené skutočnosti posúdil, ktoré tvrdenia považoval za osvedčené
a ktoré nie, na základe akých úvah k svojim záverom dospel a tiež ako vec právne posúdil. Odvolací
súd sa plne stotožnil zo správnymi dôvodmi napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods.
2 CSP ).

37. Žalobca v odvolaní všeobecne namietal, že ochrana žalovaného nesmie dosiahnuť takú intenzitu,
aby znemožnila ochranu žalobcu s poukazom na rozhodnutia NS SR 5Obdo/33/2012 a 6MCdo/5/2012
s tým, že v dôsledku napadnutého uznesenia môže nastať situácia, že žalobca napriek úspechu v spore
vo veci samej svoje právo nevymôže. Predovšetkým je potrebné k takýmto odvolacím námietkam
uviesť, že prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca skutočnosti,
ktorými podkladal svoje tvrdenie o ohrození exekúcie, ničím neosvedčil. Súd ich preto vyhodnotil

len ako domnienky žalobcu. Takéto právne posúdenie žalobcom predkladaných tvrdení a skutočností
obsiahnutých v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo plne v súlade s výkladom, ktorý
NS SR v predmetných rozhodnutiach zaujal k právnej úprave predbežných opatrení podľa Občianskeho
súdneho poriadku a ktoré je možné použiť pre zhodnosť právnej úpravy v otázke zisťovania naplnenia
zákonných predpokladov na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom.

38. Žalobca v konkrétnostiach vytýkal prvoinštančnému súdu, že neprihliadol na účelové konanie,
ktoré spočívalo v tom, že žalovaný nesplnil svoj záväzok žalobcovi a neposkytol mu zabezpečenie
tohto záväzku. Odvolací súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že práve naopak
prvoinštančný súd na túto skutočnosť prihliadol, keď z obsahu návrhu na zabezpečovacie opatrenie

mal osvedčenú pravdepodobnosť existencie a trvania nároku žalobcu na zaplatenie pohľadávky voči
žalovanému.

39. Žalobca ďalej v konkrétnostiach namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru
o tom, že sa žalovaný účelovo nezbavuje majetku v úmysle poškodiť žalobcu z dôvodu, že nehnuteľnosti

nielen predáva, ale aj nakupuje. V tej súvislosti neporovnal masu majetku, ktorý žalovaný mal pri
vstupe do zmluvného vzťahu so žalobcom a ktorý mal v čase podania žalobcovho návrhu na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia, pričom ide o zníženie bonity viac ako 90% a táto skutočnosť u každého
veriteľa musí vyvolať obavu o reálnej vymožiteľnosti pohľadávky. Odvolací súd zistil že táto námietka
nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Prvoinštančný súd skutočnosť, že žalovaný predal

niektoré nehnuteľnosti vyhodnotil tak, že takéto predaje automaticky neosvedčujú, že žalovaný sa
zbavuje majetku za účelom poškodiť veriteľa. Ďalej tento záver podoprel argumentáciou v bode 20 a 21
napadnutého rozhodnutia, pričom v bode 23 uviedol, ktoré skutočnosti žalobcom neboli tvrdené a ani
osvedčené a z ktorých by eventuálne bolo možné vyvodiť záver o úmyselnom zbavovaní sa majetku
žalovaným za účelom ukrátiť svojich veriteľov a práve v tej súvislosti prvoinštančný súd poukázal na to,

žežalovanývostatnomobdobínemohol,akototvrdilžalobca,vykonávaťlensystematickýprevodsvojho
majetku, ale nehnuteľnosti aj nadobúdal. Z takéhoto odôvodnenia je jednoznačné, že prvoinštančný
súd nedospel k záveru ako namieta žalobca, že žalovaný sa účelovo nezbavuje svojho nehnuteľného
majetku v úmysle poškodiť žalobcu ako veriteľa z dôvodu, že nehnuteľnosti nielen predáva, ale aj
nakupuje. Prvoinštančný súd zistil len to , že zo skutočností tvrdených žalobcom nemožno vyvodiť záver

o tom, že predaje nehnuteľností vykonané žalovaným svedčia o tom, že žalovaný sa účelovo zbavuje
majetku s cieľom poškodiť svojho veriteľa respektíve ohroziť vymoženie jeho pohľadávok v exekučnom
konaní.

40. Žalobca namietal arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že bonita nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. A. B. je otázna a nedosvedčuje úvahy súdu o údajnej neprimeranosti
návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Tiež preto, že súd prvej inštancie záver o neosvedčení
obavy o nevymožiteľnosti prijal na základe domnienok a dohadov, a nie na základe preukázania
skutočností. Odvolací súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že prvoinštančný
súd porušenie zásady proporcionality konštatoval len všeobecne, ak by právo žalobcu na zriadenie

zabezpečovacieho opatrenia bolo automaticky spojené so žalobou o zaplatenie. Teda len v súvislosti
s tým, že nestačí osvedčiť pravdepodobnosť existencie nároku žalobcu, ktorému požaduje poskytnúť
ochranu zabezpečovacím opatrením ale aj žalobcove tvrdenia o existencii obavy z ohrozenia exekúcie
musia byť aspoň minimálne osvedčené, čo sa v preskúmavanej veci nestalo.41. Žalobca namietal, že nie je možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby preukazoval, za
akú cenu sa žalovaný zbavoval svojho majetku, keďže k takým údajom žalobca prístup nemá.

Prvoinštančný súd návrhu žalobcu nevyhovel, nie preto, že žalobca neosvedčil za akú cenu žalovaný
svoje nehnuteľnosti predal ale preto, že žalobca tvrdenú obavu, že exekúcia bude ohrozená ničím
neosvedčil. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol, nestačili na to, aby súd mohol dospieť k záveru, že
z nich dôvodne plynie žalobcova obava. Podľa odvolateľa už samotná skutočnosť, a to predaj 90%
nehnuteľností predstavuje dôvodnú obavu žalobcu o materiálnu vykonateľnosť budúceho rozhodnutia,

ktorým bude žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovu pohľadávku. Odvolací súd konštatuje,
že prvoinštančný súd dostatočne zrozumiteľne argumentoval, prečo samotná skutočnosť, že žalovaný
predal svoje nehnuteľnosti neosvedčuje tvrdenú obavu z ohrozenia exekúcie. Možno len súhlasiť s
tým, že zmena formy majetku podnikajúceho subjektu z nehnuteľností na peniaze nemusí nič meniť na
hodnote aktív dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len za splnenia zákonných podmienok.
Pravdepodobnosť existencie a trvanie nároku navrhovateľa je len jednou z dvoch podmienok, ktoré

musia byť kumulatívne naplnené. Druhou je buď, že je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán
alebo že je osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Je na žalobcovi, aby tvrdil také skutočnosti,
z ktorých je možné takúto obavu vyvodiť a aby takéto skutočnosti zároveň osvedčil. Nestačí naplnenie
tejto podmienky tvrdiť.

42. Žalobca v odvolaní uviedol skutkové tvrdenia, ktoré neboli uplatnené v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to tvrdenie o tom, že žalovaný mal daňovou správou od 11.5.2023
pridelený index spoľahlivosti Menej spoľahlivý a aktuálne mu systém index podnikateľa pridelil známku
E, čo je hlboký podpriemer. Žalobca neuviedol, prečo tieto skutočnosti mali byť pre dané rozhodnutie
relevantné a ani to prečo tieto skutočnosti netvrdil v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvedené

tvrdeniasanetýkajúdôvodovpodľapísm.a)ažc) citovanéhoustanovenia.Žalobcavodvolaníneuviedol
dôvody, pre ktoré tieto skutkové tvrdenia neuplatnil v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
a preto odvolací súd nemal preukázané, že žalobca bol oprávnený uplatniť nové skutkové tvrdenia
v odvolacom konaní. Z tohto dôvodu sa odvolací súd s nimi nemohol zaoberať. Pre úplnosť odvolací
súd uvádza, že pre rozhodnutie o podanom odvolaní bol rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia

súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP ). Odvolací súd preto správnosť napadnutého
rozhodnutia posudzoval k stavu jeho vydania a teda vychádzal zo skutkových tvrdení a ich osvedčenia
tak ako boli uplatnené žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

43. Odvolací súd nedospel k záveru o nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ani z uplatnenej

námietky porušenia princípu legitímnych očakávaní, ktorý mal byť podľa žalobcu porušený odklonom
od ustálenej rozhodovacej činnosti Okresného súdu Žilina zo strany prvoinštančného súdu v tejto
právnej veci s poukazom na to, že voči žalovanému bolo skôr vydané rozhodnutie 20Cb/21/2022
z 12.7.2022 Okresným súdom Liptovský Mikuláš, ktoré podľa žalobcu preukazuje problémy žalovaného
s dodržiavaním platobnej disciplíny a bolo vydané zabezpečovacie opatrenie. Žalobca v odvolaní

neuviedol, v čom by mala byť skutková situácia, t. j. osvedčenie rozhodných skutočností, ktorými mali
byť naplnené zákonné podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, v tam rozhodnutej veci
rovnaké alebo analogické a v čom by malo spočívať rozdielne právne posúdenie. Uviedol len to, že
zabezpečovacie opatrenie bolo vydané, pričom pohľadávka voči žalovanému bola nižšia a žalovaný
v tom čase vlastnil viac nehnuteľností. Potom odvolací súd z takejto odvolacej námietky z dôvodu, že je

viazanýdôvodmiodvolania, ktorésámnemôžedotvárať,rozvíjať,dopĺňať,čizobsahuspisuvyhľadávať,
nemohol dospieť k záveru o nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na znenie
čl. 2 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít,
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho

spor bude rozhodnutý spravodlivo. Za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít je v
zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/6/2017, vo vzťahu k NS SR možné považovať stanoviská
alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu SR a rozhodnutí súdov SR, do tohto pojmu je možné zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane voviacerých nepublikovaných rozhodnutiach NS alebo jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí,
pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutie NS názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. Všeobecne za rozhodovaciu

prax najvyšších súdnych autorít je možné považovať aj rozhodnutia Ústavného súdu SR.

44. Na základe vyššie uvedeného posúdenia dôvodnosti odvolacích námietok žalobcu a preskúmaní
napadnutého rozhodnutia z odvolateľom uplatnených dôvodov nesprávnosti napadnutého rozhodnutia
odvolací súd zistil, že odvolanie nebolo dôvodné. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v
odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

46. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).