Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 27, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213231971
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:1213231971.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Čima a členiek

senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD., v spore žalobcu L.. S. Z., narodeného
XX. M. XXXX, N., Ľ. X, proti žalovanej Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Bratislava,
Mlynské Nivy 59/A, IČO: 35 829 141, zastúpenej splnomocnenkyňou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o.,
Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o zriadenie vecného bremena, vedenom na Okresnom súde
Ružomberok pod sp. zn. 3C/155/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo
17. decembra 2019 sp. zn. 11Co/77/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej
inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou pôvodne 16. októbra 2013 bývalému Okresnému súdu Bratislava II a 6.
novembra2013postúpenouOkresnémusúduRužomberok(ďalejtiežlen„súdprvejinštancie“)domáhal,
aby súd zriadil v prospech žalovanej k nehnuteľnostiam, vedeným príslušným katastrálnym úradom
pre obec a katastrálne územie F. na LV č. XXXXX ako pozemok parcelného č. 15703 o výmere 1031
m2 parcela registra „C“- trvalé trávne porasty a pozemok parcelného č. 15728 o výmere 1917 m2

parcela registra „C“- lesné pozemky (ďalej tiež len „sporné nehnuteľnosti“) vecné bremeno zaťažujúce
prvú zo sporných nehnuteľností v celom rozsahu a druhú v rozsahu vyznačenom v geometrickom
pláne č. 32616881-0252011 z 26. apríla 2012 L.. M. Š., súkromného geodeta v A., overenom Správou
katastra Ružomberok 14. mája 2012 pod č. 174/2012 s obsahom tvoreným povinnosťou žalobcu
strpieť výkon povolenej činnosti žalovanej podľa platnej právnej úpravy (zákona č. 251/2012 Z. z. o
energetike), s vymedzením povinností oboch strán sporu a vyslovením odplatnosti vecného bremena;
akoajuloženiažalovanejpovinnostizaplatiťžalobcovináhraduzazriadenievecnéhobremenavcelkovej

sume 61.070,84 € (pozostávajúcu z čiastkových náhrad 47.474,69 € za zníženie hodnoty sporných
nehnuteľností, 12.960,75 € za obmedzenie vlastníckych práv núteným obmedzením v užívaní pozemkov
v ochrannom pásme líniových stavieb a 635,40 € za vypracovanie znaleckých posudkov) a pre prípad
nezaplatenia žalovanou náhrad (za vecné bremeno i trov konania - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) v lehote ich splatnosti tiež úrokov z
omeškania sadzbou 0,05 % za každý kalendárny deň omeškania. V žalobe uviedol, že je vlastníkom
sporných nehnuteľností, nachádzajúcich sa v zastavanom území obce Ružomberok, ktorých sa týka

žiadosť žalovanej o stavebné povolenie a na jej základe vydané stavebné povolenie mesta Ružomberok
na stavbu „Vedenie 2x 400 kV pre TR Medzibrod“ č. OSP-6042/1675/2010-TS1-VL z 13. januára 2011,
právoplatné 26. februára 2011 s plánovanou prevádzkou povolenej inžinierskej stavby - diaľkových
rozvodov elektriny a stožiarov (ďalej len „povolená líniová stavba“) do roku 2073 (na obdobie 60 rokov).Tieto pozemky boli pôvodne v územnom pláne mesta Ružomberok určené za stavebné pozemky, po
výstavbe líniovej stavby však bol reálny záujem o ich kúpu zmarený a boli i preklasifikované a v novom
územnom pláne vymedzené funkčnou plochou L1 - lesná krajina - lesy hospodárske. Žalovaná prejavila

záujem usporiadať pomery zápisom na príslušný list vlastníctva vecného bremena zo zákona, takto by
však (bez súhlasu vlastníka nehnuteľností zaťažených vecným bremenom) šlo postupovať len v prípade
pozemkov mimo zastavaného územia obce a preto žalobca doručil žalovanej návrh zmluvy o zriadení
vecného bremena s obsahom zodpovedajúcim požiadavke zo žaloby, k dohode strán však nedošlo.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 23. augusta 2018 (podľa písomného vyhotovenia, správne z „21.
septembra 2018“, ako bude uvedené ďalej“) č. k. 3C/155/2013-1936 I. zriadil vecné bremeno k sporným
nehnuteľnostiam v prospech vlastníka povolenej líniovej stavby na nevyhnutný výkon vlastníckych práv
k stavbe; II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za zriadenie vecného bremena vo
výške 28.596 € do 3 dní (inak nadbytočne tiež „od právoplatnosti výroku tohto rozsudku“ - opäť pozn.
najvyššieho súdu); III. v časti o zaplatenie ušlého zisku vo výške 10.524,50 € a o zaplatenie úrokov

z omeškania z náhrad za zriadenie vecného bremena a trov konania žalobu zamietol; IV. žalobcovi
priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v častiach, v ktorých žalobe
vyhovel a naopak; V. žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
v časti, kde bola žaloba zamietnutá, v oboch prípadoch aj s vyslovením, že o výške náhrady rozhodne
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka. Už tu sa žiada uviesť,

že takto rozhodol 1. po zmene žaloby (pripustenej uznesením súdu prvej inštancie z 19. januára 2015
č. k. 3C/155/2013-749) jej doplnením o novú (ďalšiu a takto už tretiu) požiadavku na určenie vzniku
vecných bremien zaťažujúcich sporné nehnuteľnosti zo zákona 26. februára 2011 (dňom nadobudnutia
právoplatnosti stavebného povolenia na povolenú líniovú stavbu), prechodom od pôvodnej požiadavky
na zriadenie vecného bremena súdom k inej na nahradenie vyhlásenia vôle žalovanej na zmluve o

zriadení vecného bremena pojatej do petitu žaloby a aj do výroku rozsudku súdu prvej inštancie (ktorá
zmluva inak zverovala výšku náhrady za zriadenie vecného bremena samostatnej dohode) a úpravou
pôvodnej požiadavky na zaplatenie jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena korekciou jej
výšky na 28.596 € (ktorá zmena mala inak fakticky povahu čiastočného späťvzatia žaloby v príslušnej
časti - do tretice pozn. najvyššieho súdu); 2. po potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie z 12. mája

2015 č. k. 3C/155/2013-926 v časti zamietajúcej žalobu o určenie vzniku vecných bremien zo zákona
a zrušení takéhoto rozsudku v časti nahradenia vyhlásenia vôle žalovanej s vrátením veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie (ku ktorým došlo rozsudkom Krajského súdu v Žiline - ďalej tiež len „odvolací
súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“ - z 15. marca 2016 sp. zn. 11Co/418/2015)
a 3. následnom uplatnení žalobcom i požiadavky na zaplatenie ušlého zisku (na základe ďalšej zmeny

žaloby pripustenej uznesením súdu prvej inštancie z 3. júla 2018 č. k. 3C/155/2013-1864).

3. Opravným uznesením z 26. septembra 2018 č. k. 3C/155/2013-1958 potom opravil nesprávny dátum
vyhlásenia rozsudku v jeho písomnom vyhotovení a dopĺňacím uznesením z rovnakého dňa č. k.
3C/155/2013-1960 doplnil rozsudok v spojení s opravným uznesením výrokmi VI., VII. a VIII., ktorými

priznal ustanovenému znaleckému ústavu (Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ďalej len
„ÚSI ŽU“) celkovú odmenu za vypracovanie odborného vyjadrenia vo výške 1.168,67 € a odmenu
za podanie vysvetlenia na pojednávaní 5. apríla 2018 vo výške 219,70 €, upravil svoju učtáreň na
poukázanie priznaných odmien ÚSI ŽU na jeho účet uvedený vo výroku a to v prvom prípade vo
výške rozdielu medzi sumou odmeny a už poskytnutým preddavkom (1.000 €) zo štátnych rozpočtových

prostriedkov a v druhom v celom rozsahu z preddavku zloženého žalovanou a Slovenskej republike
(štátu) priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Takéto svoje rozhodnutie (rozsudok) odôvodnil právne ustanoveniami § 135c, § 120 ods. 2, § 420 ods.
1, § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších

zmien a doplnení, ďalej tiež len „OZ“) i s odkazmi na § 56 (písm. g/), § 58 ods. 2 a § 139 ods. 1
zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadkuvzneníneskoršíchzmienadoplnení
(stavebného zákona, ďalej tiež len „SZ“) a § 185 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015
Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z. a dnes už tiež viacerých ďalších zmien a doplnení, ďalej tiež len
„CSP“). Vecne mal za to, že najmä na základe usmernení a pokynov odvolacieho súdu z jeho rozsudku

zmieneného vyššie a za stavu svojej viazanosti vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 CSP) bolo z pohľadu ďalšieho jeho postupu a rozhodovania rozhodujúce vysporiadanie
sa s obranou žalovanej, na základe ktorej povolená líniová stavba nemá charakter novej stavby (ale
len stavebnej úpravy už existujúcej pôvodnej stavby). Práve od vyriešenia tejto dilemy záviselo tiežposudzovanie toho, či žalovanej aj v čase po výstavbe povolenej líniovej stavby ostalo zachované vecné
bremeno in rem na pozemkoch žalobcu, vzniknuté ešte v roku 1960 pri zriadení pôvodnej stavby, alebo
toto naopak zaniklo a bolo namieste uvažovať o usporiadaní vzťahu strán sporu podľa ustanovení o

(neoprávnenej) stavbe na cudzom pozemku. Ustanovenie § 135c OZ patrí medzi ustanovenia, kde z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (v ktorých prípadoch súd
nie je presným znením petitu žaloby viazaný) a ak by šlo o prípad zriadenia žalovanou novej originálnej
stavby, neprichádzalo by do úvahy nahradenie prejavu vôle žalovanej na zmluve o zriadení vecného
bremena, ale len zriadenie vecného bremena za náhradu rozhodnutím súdu (na rozdiel od prípadu

„len“ stavebných úprav, v ktorom by pre nedostatok zániku pôvodne vzniknutého zákonného vecného
bremena žalobe nešlo vyhovieť vôbec).

5. Pre zodpovedanie vyššie priblíženej otázky významnými boli predovšetkým zistenia plynúce z
dokazovania za pomoci znalcov (znaleckých ústavov) - ÚSI ŽU (ustanoveného na podanie odborného
vyjadrenia uznesením súdu prvej inštancie z 8. novembra 2016 č. k. 3C/155/2013-1351) ako autora

odborného vyjadrenia a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (ďalej len „STU“) ako tvorkyne
súkromného znaleckého posudku predloženého žalovanou, z výsluchov L.. O. Z. a L.. W. H., poverených
ÚSI ŽU podaním vysvetlenia odborného vyjadrenia a záverečného stanoviska Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP“) z 15. marca 2007 pre účely územného konania
týkajúceho sa povolenej líniovej stavby. Medzi závermi odborného vyjadrenia ÚSI ŽU a znaleckého

posudku STU síce vznikol rozpor, podľa súdu prvej inštancie však vyššiu mieru vierohodnosti bolo
treba priznať odbornému vyjadreniu ÚSI ŽU, vypracovanému po vizuálnej obhliadke relevantných miest
(oproti posudku STU čerpajúcemu iba z listín predložených jej žalovanou) a zaujímajúcemu stanovisko
i k žalobcom akcentovanému problému zmeny napätia (na ktoré námietky posudok STU nereagoval
a bol tak i neúplným), ak aj výkladom záverov z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.

septembra 2008 sp. zn. 22Cdo/216/2006 v obdobnej veci bolo namieste (a contrario) dospieť k záveru o
zániku oprávnenia zriadiť a prevádzkovať vedenie i pri výmene elektrického vedenia za vedenie s iným
(vyšším) napätím (o aký prípad šlo tiež v prejednávanej veci); aj stanovisko MŽP hovorilo o výstavbe
nového vedenia, resp. stožiaroch nového vedenia (nasvedčujúcich záveru, že ide o novú stavbu a nielen
stavebné úpravy tej pôvodnej) a žalovaná nenavrhla žiadne ďalšie doplnenie dokazovania spôsobilé

urobiť pravdepodobnejšími závery ňou predloženého posudku (buď výsluchom osôb poverených STU,
doplnenímposudkualebovypracovanímkontrolnéhoznaleckéhoposudku),súdnatakétodoplneniebez
návrhu nebol oprávnený a bolo tak treba mať za preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaná zriadila novú
stavbu na jeho pozemkoch bez toho, aby na to mala občianskoprávny titul. Z alternatív usporiadania
vzťahu predpokladaných zákonom prichádzalo do úvahy len zriadenie vecného bremena za náhradu

(pre neúčelnosť jemu predchádzajúceho odstránenia stavby a nemožnosť prikázania stavby vlastníkovi
pozemku bez jeho súhlasu, ktorý tu logicky nebol) a to k sporným nehnuteľnostiam ako celkom.

6. Pri určení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena použil za základ žalovanou objednaný
znaleckýposudokL..W.Ž.anímpoužitýsúčinjednotkovejcenyzam2avýmerynehnuteľnostízaťaženej

vecným bremenom, pričom za dôvodné nepovažoval námietky žalovanej týkajúce sa ocenenia iného
pozemku, ktorý navyše bol záhradou (preto, že ocenený pozemok bol v bezprostrednom susedstve
sporných nehnuteľností a cena záhrady bola bližšou cene za stavebné pozemky, než cene za trvalé
trávne porasty a lesné pozemky, na ktoré boli sporné nehnuteľnosti zmenené bez vôle žalobcu a
jeho schopnosti toto ovplyvniť), ak ani tu žalovaná nenavrhla dokazovanie spôsobilé príslušný záver

zvrátiť. V časti zaplatenia ušlého zisku žalobe podľa názoru súdu prvej inštancie nešlo vyhovieť v
prevažnej časti pre žalovanou dôvodne vznesenú námietku premlčania (pri uplatnení tohto čiastkového
nároku za obdobie od 26. februára 2011 až zmenou žaloby z 5. júna 2018) a vo zvyšku pre
nepreukázanie zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu (vzniku škody a príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním žalovanej a škodou), resp. pre krytie i škody priznanou jednorazovou

náhradou za zriadenie vecného bremena, argumentoval tiež okresný súd, ktorý napokon zamietnutie
žaloby v časti požiadavky na úroky z omeškania z náhrad za zriadenie vecného bremena a trov konania
odôvodnil predčasnosťou žaloby pri náhrade za zriadenie vecného bremena (ktorá je splatnou až na
základe rozhodnutia súdu ustaľujúceho jej výšku) a nedostatkom opory druhej čiastkovej požiadavky
(na úročenie náhrady trov konania) v ničom.

7. Odvolací súd rozsudkom zo 17. decembra 2019 sp. zn. 11Co/77/2019 rozsudok súdu prvej inštancie
v znení opravného aj dopĺňacieho uznesenia vo výrokoch I., II. a VIII. (teda vo veci samej čo do zriadenia
vecného bremena a uloženia povinnosti na náhradu zaň a tiež v časti náhrady trov konania štátu) podľa§ 387 ods. 1 aj 2 CSP potvrdil; vyslovil (tu inak nadbytočne), že výroku III. (o zamietnutí žaloby v časti
ušlého zisku a úrokov z omeškania) sa nedotýka; vo výrokoch IV. a V. rozsudok súdu prvej inštancie
v znení opravného a dopĺňacieho uznesenia zrušil a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Odvolanie ÚSI ŽU odmietol. Okrem konštatovania vecnej správnosti rozsudku (v
častiach, v ktorých došlo k jeho potvrdeniu) a stotožnenia sa i s jeho dôvodmi mal za to, že odvolanie
ÚSI ŽU smerujúce proti výrokom rozsudku s povahou uznesení, ktoré v rámci CSP neboli zahrnuté do
enumeratívneho výpočtu uznesení napadnuteľných odvolaniami, bolo neprípustné. Odvolanie žalovanej
vo veci samej naopak prípustným bolo, nebolo však dôvodným a to v časti zriadenia vecného bremena,

priznania náhrady zaň ani namietanej výšky náhrady. Podľa odvolacieho súdu, poukazujúceho i na
ním skôr vyslovené závery a usmernenia súdu prvej inštancie (predovšetkým na základnú prejudiciálnu
otázku, spočívajúcu v potrebe vyriešenia problému, či povolená líniová stavba je novou stavbou alebo
len stavebnou úpravou, t. j. rekonštrukciou pôvodne existujúcej stavby), súd prvej inštancie správne
zodpovedal všetky pre rozhodnutie významné otázky a vo vzťahu k nim svoj rozsudok i dostatočne a
presvedčivo odôvodnil.

8. Pri riadení sa (nad rámec ustanovení citovaných už súdom prvej inštancie) i úpravou z čl. 11
ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (uvedenej ešte za existencie niekdajšej Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.), z čl. 20 (najmä ods. 4) Ústavy Slovenskej
republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a z § 10 ods.

1 písm. e/ a ods. 5 prvej vety a § 11 ods. 13 a 14 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike (platného a
účinného v čase zriadenia stavby, ďalej tiež „zákon o energetike č. 656“) bola otázka, či je povolená
líniová stavba novou stavbou, právnou otázkou majúcou byť zodpovedanou súdom, povinným pritom
odpoveď hľadať a založiť na zhodnotení výsledkov vykonaných dôkazov v ich vzájomných súvislostiach.
Tomu nebola na prekážku protichodnosť záverov odborného vyjadrenia ÚSI ŽU a znaleckého posudku

STU, ak namieste bola výhrada o nezaujatí stanoviska k zmene napätia v posudku STU a výsledky
vykonaného dokazovania svedčili v prospech verzie o zriadení povolenej líniovej stavby ako novej
stavby. Toto nielenže vyplývalo z rozhodnutí v stavebnom konaní (kde okrem samotnej okolnosti
vydania stavebného povolenia, na stavebné úpravy nepotrebného, sa opakovane hovorilo o stavbe
nového vedenia po odstránení toho pôvodného či o demontáži stožiarov), ale tu boli aj už súdom

prvej inštancie patrične reflektované faktory vyššieho napätia nového vedenia, ním podmieneného
rozšírenia ochranného pásma a (ako bude uvedené ešte neskôr) i čiastočnej zmeny trasy nového
vedenia(nechajvčastiachnevedúcichcezspornénehnuteľnosti).Odvolacísúdrovnakozarozhodujúce
považovalzmenunapätiaakvalityelektrickéhovedenia,ovplyvňujúcešírkuochrannéhopásmaarozsah
obmedzenia vlastníckeho práva. Podľa jeho názoru aj „samotné ust. § 56 písm. g/ stavebného zákona

počíta s takou úpravou ..., kedy sa nemení napätie (okrem toho, že sa nemení trasa), čo je vyjadrené
slovami „bez obmedzenia napätia“ (citované z rozsudku odvolacieho súdu) a obrane žalovanej, podľa
ktorej tu šlo len o stavebnú úpravu, by šlo priznať úspech, len ak by táto aj celkom odstránila pôvodné
vedenie a v jeho koridore postavila nové s rovnakým napätím 220 kV (nie podstatne vyšším napätím 400
kV). Preto aj v prejednávanej veci došlo k zániku skoršieho vecného bremena, vzniknutého v súvislosti

s výstavbou pôvodného vedenia v roku 1960 zo zákona.

9. Keďže zákon o energetike č. 656 platný v čase zriadenia stavby predpokladal vznik vecného
bremena len v prípadoch stavieb mimo zastavaného územia obce a pozemky žalobcu zastavané
povolenou líniovou stavbou žalovanej sú súčasťou zastavaného územia obce, zriadenie vecného

bremena bolo možné len zmluvne. Ak žalovaná toto nedocielila ešte pred zriadením povolenej líniovej
stavby, spôsobila tým neexistenciu občianskoprávneho titulu oprávňujúceho ju stavbu zriadiť (na
rozdielodprítomnostiadministratívnoprávnehotitulu,reprezentovanéhostavebnýmpovolenímaďalšími
rozhodnutiami stavebného úradu), ktorý stav bolo treba napraviť vyhovením žalobe opretej o § 135c
ods. 3 OZ a to vrátane priznania náhrady, nakoľko opak by bol (zvlášť za stavu rozšírenia obmedzení

žalobcu, plynúcich z jeho povinnosti strpieť existenciu nového elektrického vedenia s vyšším napätím
a na tom závislým širším ochranným pásmom) ústavne nekonformný, dôvodil odvolací súd, považujúci
za riadne odôvodnené aj správne a so zreteľom k nedostatku ďalšej dôkaznej aktivity žalovanej i jediné
možné tiež určenie výšky náhrady.

10. Takýto rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná (ďalej tiež „dovolateľka“) dovolaním, ktorého
prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Dosiaľ dovolacím súdom neriešenou,
pre rozhodnutia v tejto veci významnou a nižšími súdmi podľa nej nesprávne riešenou je (sú) otázka (-
y), „či výmenu, resp. rekonštrukciu starého elektrického vedenia za nové elektrické vedenie s vyššímnapätím v pôvodnom koridore zaťaženého pozemku možno považovať za novú stavbu“ a tiež, „či je
dôsledkom takejto výmeny zánik zákonného vecného bremena viaznuceho na predmetnom zaťaženom
pozemku“. Podľa dovolateľky právny názor odvolacieho súdu je nesprávny a právne neudržateľný,

keď tu ide o umelo vytvorenú konštrukciu, usilujúcu sa odôvodniť rozdielny právny režim trvania práv
zodpovedajúcich vecným bremenám v prípadoch identických stavebných úprav iba v závislosti od toho,
či sa v dôsledku uvedených stavebných úprav mení alebo nemení rozsah napätia. Primárne sa mala
riešiť otázka vplyvu stavebnej úpravy vedenia na trvanie zákonného vecného bremena a až sekundárne
jej následok v podobe dopadu rozšírenia ochranného pásma na vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti,

pričom ochranné pásma vznikajú, resp. sa zriaďujú zo zákona, ich šírka je vymedzená zákonom o
energetike,odvíjasaodrozsahunapätiaelektrickéhovedeniaatentoparameterprevádzkovateľvedenia
nie je schopný ovplyvniť [z ktorého dôvodu odvolací súd pochybil, ak postupoval opačne a zo záveru o
rozšírení ochranného pásma (teda z následku) odvinul právne posúdenie stavebných úprav (tu rozumej
príčiny)]. Modernizácie elektrických vedení (podobne ako aj iných líniových stavieb) treba považovať za
prirodzené a úmyslom zákonodarcu nepochybne nebolo privodiť v obdobných prípadoch stav zániku

vecných bremien a im zodpovedajúcich práv a potreby ich opätovného zriaďovania (ak „nové“ vecné
bremeno má byť totožné).

11.Neobstojívšakanizáverodvolaciehosúduozánikuzákonnéhovecnéhobremenavzniknutéhovroku
1960,keďkzánikuvecnýchbremiendochádzalennazákladeprávnychskutočnostívymenovanýchvOZ

a tu sa nejedná o žiadnu z nich. Aj s poukazom na judikatúru z tzv. prvej republiky (osobitne R I 1373/27)
iba prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká a uvedenie do predošlého stavu
nemusíbyťúplnéapresné.Iustanovenie§56písm.g/stavebnéhozákonaodvolacísúdvyložilvrozpore
s jeho zmyslom, nakoľko tu bol namieste gramatický výklad a z neho vyplývajúci zámer zákonodarcu
zahrnúť pod zákonnú výnimku všetky prípady úprav elektrických vedení bez ohľadu na zmenu napätia a

nedostatok správnej interpretácie treba vztiahnuť tiež na použitie záverov z rozsudku Najvyššieho súdu
Českej republiky nižšími súdmi. O stavebné povolenie požiadala a toto získala (dovolateľka) z dôvodov
zmien netýkajúcich sa pozemkov žalobcu a ak vecné bremeno vzniknuté v roku 1960 nezaniklo, nebol
dôvod sa zaoberať ani tým, či sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú v intraviláne alebo extraviláne obce.
Dôsledkom rozsudku odvolacieho súdu za už opísaného stavu vecí je zjavne neželaný stav duplicity

vzájomne sa prekrývajúcich vecných bremien, argumentovala tiež žalovaná navrhujúc, aby dovolací
súd napádaný rozsudok odvolacieho súdu zmenil zamietnutím žaloby, eventuálne ho zrušil a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

12.Žalobcanavrholdovolanieakonedôvodnézamietnuť,majúczato,žeodvolacísúdvyriešildovolaním

nastolené právne otázky správne. Argumentácia žalovanej je založená o. i. na nepravdivom znaleckom
posudku a vo viacerých prípadoch na prekrútení záverov nižších súdov. Pominúc na tomto mieste
citácie nemalého počtu ustanovení zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny
(elektrizačný zákon) aj obviňovanie žalovanej z účelovosti až lživosti jej obrany (stavajúcej okolnosti
financovania povolenej líniovej stavby do rozporu s argumentáciou v prejednávanej veci) podľa neho

rozhodujúci význam má, že dovolateľkou používanú definíciu rekonštrukcie pôvodnej stavby stavebný
zákon nepozná a hoci to neplatí aj o stavebnej úprave, v jej prípade nemožno hovoriť o naplnení definície
pre nezachovanie vonkajšieho pôdorysného a výškového ohraničenia stavby.

13. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech

bolonapadnutérozhodnutievydané(§424CSP),vstanovenejlehote(§427ods.1CSP)atozasplnenia
podmienok jej zastúpenia i spísania dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP a čl. I § 12 ods. 1
písm.e/a§15zákonač.586/2003Z.z.oadvokáciiaozmeneadoplneníživnostenskéhozákonavznení
neskorších predpisov, i tohto v znení celého radu zmien a doplnení) dospel k záveru, že dovolanie síce
treba považovať za prípustné, toto však podľa jeho názoru nie je (navzdory akceptovateľnosti niektorých

dovolacích námietok a tým daným výhradám aj dovolacieho súdu voči riešeniu dvoch parciálnych otázok
odvolacím súdom) dôvodné (vecne opodstatnené).

14. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, vymenúva CSP vo svojich

ustanoveniach §§ 420 a 421.15. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

16. Podľa § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia dovolací dôvod
sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a o nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

18. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (questio iuris), nie
otázka skutková (questio facti). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (vzniknutú pri interpretácii
noriem, akými sú okrem OZ, napr. Obchodný zákonník, Zákonník práce, Zákon o rodine atď.), ako aj

procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby
na základe dovolania mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu
prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)
splnené predpoklady prípustnosti dovolania (jeho vecnej prejednateľnosti), zodpovedajúce niektorému
zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu

a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania
prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP
(tu porovnaj napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/64/2018). K posúdeniu dôvodnosti
dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie
skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru

o prípustnosti dovolania.

19.Vprejednávanejvecidovolacísúdpovažovalpodmienkyzhorazasplnené,nakoľkootázkynastolené
dovolaním aj podľa jeho názoru (inak v tomto prípade v zhode s názormi dovolateľky i nižších
súdov) mali povahu otázok právnych, závislosť dovolaním napádaného rozsudku odvolacieho súdu aj

jemu predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie, viazaného názorom odvolacieho súdu z jeho
skoršieho kasačného rozhodnutia, od spôsobu ich vyriešenia bola celkom zrejmá (keď nižšími súdmi
uprednostnená odpoveď na prvú z nich viedla k záveru o potrebe pozitívneho zodpovedania tiež tej
druhej a k následnému vyhoveniu - v dovolaním spochybňovanej časti - žalobe, kým naopak opačná
odpoveď na prvú z položených otázok, preferovaná dovolateľkou, by musela i podľa názoru nižších

súdov viesť k negatívnej odpovedi na druhú a k zamietnutiu žaloby) a napokon (do tretice) na záver
o neprípustnosti dovolania opierajúceho sa o ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ CSP by bola nutnou
schopnosť dovolacieho súdu nájsť prinajmenšom jedno jeho rozhodnutie už riešiace takéto otázky (a
takto tiež vyvrátiť argumentáciu, že dovolaním nastolené otázky sú v doterajšej rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu neriešenými), čo sa ale nepodarilo.

20. Pri spôsobe riešenia otázok však bolo treba súhlasiť s oboma nižšími súdmi a naopak odmietnuť
interpretáciu ponúkanú dovolateľkou (až na už spomínané dve výnimky, o ktorých ešte samozrejme reč
bude a ktoré ale na správnosť zvoleného riešenia problému nemali vplyv) a to z nasledovných dôvodov :

21. Podľa čl. I § 10 ods. 1 písm. e/ zákona o energetike č. 656 (ustanovenia zaradeného v zákone
pod marginálnu rubriku „Práva a povinnosti držiteľa povolenia“) držiteľ povolenia alebo ním poverená
fyzická osoba alebo právnická osoba môže vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch
mimo zastavaného územia obce (odkaz poznámkou č. 6a v zákone na § 139a ods. 8 stavebného
zákona) elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy a

plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených
na ich ochranu alebo zabránenie ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo
havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takejto stavby stavebný úrad rozhodne
o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávneniastavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia. Podľa
odseku 5 vety prvej tu citovaného ustanovenia povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1
súvecnýmibremenamispojenýmisvlastníctvomnehnuteľnostiapodľavetyôsmejprávazodpovedajúce

vecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Podľa čl. I § 69 ods. 10 zákona o energetike č. 656
oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou
tohto zákona, zostávajú nedotknuté.

22. Podľa čl. I § 9 ods. 6 písm. a/ zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991

Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (v znení neskorších
zmien a doplnení, ďalej tiež len „zákon o energetike č. 70“) držiteľ licencie pri plnení úloh podľa tohto
zákonajeoprávnenývstupovaťnacudziepozemkyadoobjektovazariadenívsúvislostisozriaďovaním,
prevádzkou, opravami a údržbou rozvodných zariadení (odsek 8); na vyvlastnenie nehnuteľností a
obmedzenie práv k nehnuteľnostiam z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania týchto rozvodných
zariadení sa vzťahujú všeobecné predpisy o vyvlastnení (odkaz poznámkou č. 10a v zákone na § 128

OZ a §§ 108 až 116 stavebného zákona). Podľa čl. I § 42 ods. 2 rovnakého zákona oprávnenia k cudzím
nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú
nedotknuté.

23. Podľa § 22 ods. 1 písm. a/ elektrizačného zákona, tu inak úvodného ustanovenia piateho

oddielu zákona s názvom „Spoločné ustanovenia“, nazvaného „Oprávnenie k cudzím nehnuteľnostiam“
energetickým podnikom prislúcha (o. i.) oprávnenie stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach
v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2,
s príslušenstvom (ďalej len „vedenie“), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť
nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie. Podľa odseku 3 vety prvej rovnakého paragrafu

oprávnenia podľa odseku 1 vznikajú povolením na stavbu vedenia a zanikajú zrušením vedenia a podľa
§ 22 ods. 5 tu citovaného zákona povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne na
dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.

24. Podľa § 151p ods. 1 vety prvej OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo

zo zákona.

25. Podľa § 43 SZ stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných
výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným
spojením so zemou sa rozumie a/ spojenie pevným základom, b/ upevnenie strojnými súčiastkami alebo

zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c/ ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi
alebo na inej stavbe, d/ pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e/ umiestnenie
pod zemou.

26. Podľa § 54 SZ stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa

stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu; podľa jeho § 55 ods. 1 stavebné
povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy
neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel
a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri
stavebných úpravách; ohlásenie stavebnému úradu postačí v prípadoch vymenovaných v ustanovení §

55 ods. 2 SZ (z ktorých o žiaden v tentoraz prejednávanej veci nejde) a napokon stavebné povolenie ani
ohlásenie sa nevyžaduje v ďalších prípadoch uvedených v § 56 SZ (o. i. podľa písmena g/ pri stavebných
úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa).

27. Podľa § 139a ods. 8 SZ zastavané územie obce tvorí jedno alebo viac priestorovo oddelených

zastavaných území v katastrálnom území obce, resp. v súbore katastrálnych území v správe obce.
Zastavané územie je súbor a/ stavebných pozemkov, zastavaných plôch, dvorov a susedných parciel,
ktoré sa užívajú na účel, na ktorý boli stavby uskutočnené; b/ poľnohospodárskych pozemkov a
vodných plôch obklopených parcelami uvedenými v písmene a/; c/ pozemkov ostatných plôch; d/
pozemkov vhodných na zastavanie vymedzených na tento účel schváleným územným plánom obce

alebo schváleným územným plánom zóny a/alebo e/ pozemkov, ktoré podľa schváleného územného
plánu obce alebo schváleného územného plánu zóny sú určené na umiestnenie stavieb na účel
uspokojovania voľnočasových a rekreačných potrieb obyvateľstva (rekreácie).28. Podľa § 139b ods. 5 SZ zmeny dokončených stavieb sú a/ nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú; b/
prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou
stavbou a c/ stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie

stavby.

29. Podľa čl. I § 36 ods. 1 zákona o energetike č. 656 na ochranu zariadení elektrizačnej sústavy
sa zriaďujú ochranné pásma a ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia
elektrizačnej sústavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na

zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku. Podľa odseku 2 písm. c/ a d/ rovnakého
ustanovenia i zákona ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je vymedzené
zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie
od krajného vodiča a vzdialenosť obidvoch rovín od krajných vodičov je pri napätí od 110 kV do 220
kV vrátane 20 m a od 220 kV do 400 kV vrátane 25 m. Podľa odseku 4 písm. a/ až c/ tu citovaného
paragrafu aj zákona potom v ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia a pod

elektrickým vedením je zakázané (o. i.) zriaďovať stavby, konštrukcie a skládky, vysádzať a pestovať
trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m a vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou
3 m vo vzdialenosti do 2 m od krajného vodiča vzdušného vedenia s jednoduchou izoláciou.

30. Podľa čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom

chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a podľa
odseku 2 rovnakého článku právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

31. Napokon podľa čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP ak sa právna vec nedá prejednať a
rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci a podľa odseku 2 tohto článku ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne

právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

32. Zo súboru vyššie odcitovaných ustanovení právnych predpisov bolo podľa názoru dovolacieho súdu
namieste vyslovenie nasledovných záverov :

33. Elektrizačný zákon, zákon o energetike č. 70 ako zákon, ktorý ho s účinnosťou od 1. júla 1998
nahradil(vtejtosúvislostiporovnajtiežčl.I§43bod1ačl.IIItohtozákona)ajzákonoenergetikeč.656(v

tomto prípade pre zmenu zákon, ktorý nahradil - v prevažnej časti s účinnosťou od 1. januára 2005 zákon
o energetike č. 70, tu porovnaj čl. I § 71 bod 1 a čl. V zákona o energetike č. 656) upravovali (minulý čas
je opodstatnený so zreteľom k existencii ďalšieho dnes účinného zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, nadobudnuvšieho účinnosť až 1. septembra 2012 a preto sa na
tentorazposudzovanúvecnevzťahujúceho)praktickyzhodneoprávneniaprevádzkovateľovelektrických

vedenípriichzriaďovaníatiežobmedzeniavlastníkovnehnuteľností(pozemkov)dotknutýchexistenciou
vedenia (tu rozumej vlastníkov odchylných od samotného prevádzkovateľa, držiteľa povolenia či
akokoľvek osobu s oprávneniami k cudziemu pozemku tieto zákony označovali), vzniknuté zo zákona.
Tým, čo v takýchto úpravách idúcich prúdom času naopak totožným nebolo, bolo I. výslovné
pomenovanie vzťahu za vzťah z vecného bremena len prvým a tretím zákonom (kým druhý sa takémuto

označeniu vyhol); II. existencia výslovnej zmienky zákonodarcu o zániku oprávnení zodpovedajúcich
vecnému bremenu zrušením vedenia výlučne v prvom zo zákonov, o ktorých je reč a III. nesporný
legislatívny posun od možnosti zriadenia takto vecného bremena prakticky k akémukoľvek pozemku
(podľa elektrizačného zákona) k možnosti urobiť tak iba v prípadoch pozemkov mimo zastavaného
územia obce (t. j. len v tzv. extraviláne obce podľa zákona o energetike č. 656).

34. Stavby takto zriaďované, príslušnou legislatívou označované za líniové, principiálne podliehali
povoľovaciemu procesu podľa stavebného zákona (ktorý inak taktiež, avšak aj tu až po naplnení
predpokladov determinujúcich sporný vzťah žalobcu a žalovanej z prejednávanej veci a dokonca ažpo rozhodnutiach oboch nižších súdov, spochybňovaných dovolaním, bol nahradený novším zákonom
č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní). Aj keď toto neplatilo bezvýnimočne, zákonom ustanovenou
výnimkou z pravidla v prípadoch elektrických vedení, nevyžadujúcou stavebné povolenie ani ohlásenie,

boli stavebné úpravy vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemenila ich trasa. Práve v dosť ťažko
spochybniteľnej úvahe, podľa ktorej zriadenie nového elektrického vedenia je (novou) stavbou a naopak
„len“ stavebné úpravy stále existujúceho vedenia definičné znaky novej stavby nenapĺňajú, ako aj v
potrebe vymedzenia hraníc medzi oboma takýmito pojmami, tkvelo jadro sporu strán v prejednávanej
veci a súvisela s nimi i prvá otázka z dovolania žalovanej.

35. V záujme jej korektného zodpovedania dovolací súd považuje za nutné pripomenúť, že v tomto
konkrétnom prípade z výsledkov dokazovania predchádzajúceho rozsudkom oboch nižších súdov
vyplývala nesporná skutočnosť zmeny napätia elektrického vedenia (povolenej líniovej stavby) aj
(čiastočnej) zmeny jeho trasy (v tejto súvislosti porovnaj závery o nezhode v časti zaústenia, ako aj v
časti viažúcej sa k obci Liptovská Osada). Povolenú líniovú stavbu z pohľadu možnosti jej definičného

podradenia pod niektorý z pojmov stavba a stavebná úprava (v diskutovanom rozlišovaní chápaných
ako významové protiklady) bolo nutné posudzovať ako celok a preto tu bolo bez právneho významu,
akej povahy boli a v čom konkrétne mali spočívať činnosti pri náhrade skoršieho vedenia (zbudovaného
v roku 1960) vedením novým vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam (tu rozumej tým žalobcovým a nie
podobne dotknutým pozemkom iných vlastníkov).

36. Hoci v tejto časti dovolací súd nemohol inak, než súhlasiť s tým názorom žalovanej, podľa ktorého
odvolací súd pri interpretácii v stavebnom zákone použitého slovného spojenia „bez obmedzenia
napätia“ zvolil výklad, ktorý sa javí neobhájiteľný (nakoľko formuláciu „bez obmedzenia napätia“ treba
logicky interpretovať presne naopak a to ako „bez ohľadu na to, aké napätie bude“ alebo „bez významu

zmien vo výške napätia“). Práve o taký prípad síce šlo aj v tejto konkrétnej veci (so zreteľom ku
zvýšeniu napätia z pôvodných 220 kV na nových 400 kV), argumentácii žalovanej by to však mohlo
pomôcť a pre ňu priaznivejší výsledok konania by to mohlo privodiť len nebyť tiež ďalšej zmeny
predstavovanej hoc aj len čiastočnou zmenou trasy vedenia (pre evidentnú požiadavku zákona na
kumulatívne splnenie oboch podmienok ako vzhľadom k časti ustanovenia § 56 písm. g/ SZ tvorenej

slovami „pri úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa“, tak aj
žalobcom akcentovaného ustanovenia § 139b ods. 5 písm. c/ rovnakého zákona a v jeho rámci časti
tvorenejslovami„stavebnéúpravy,priktorýchsazachovávavonkajšiepôdorysnéajvýškovéohraničenie
stavby“, tu inak v zhode so žalobcom pre nevyhnutnosť stotožnenia sa tentoraz s jeho názorom o
nemožnosti konštatovania zachovania aj vonkajšieho pôdorysného ohraničenia stavby, ak sa mení trasa

vedenia).

37. Správna odpoveď na prvú otázku položenú dovolaním preto síce podľa dovolacieho súdu znie tak,
že výmenu (starého) elektrického vedenia za nové elektrické vedenie s vyšším napätím v pôvodnom
koridore zaťaženého pozemku (tu však len za predpokladu neodstránenia pôvodného vedenia pred

osadenímnovéhocelkom)nemožnopovažovaťzanovústavbu;právevdôsledkunesplneniapodmienky
osadenia nového vedenia v pôvodnom koridore zaťaženého pozemku (pre nech aj len čiastočnú
nezhodutrasynovéhovedeniavporovnanístrasouvedeniapôvodného)aajpreodstráneniepôvodného
vedenia (vrátane stožiarov) však v prejednávanej veci bolo treba usúdiť na presný opak a teda na
správnosť záveru nižších súdov o zadefinovaní povolenej líniovej stavby ako novej stavby (so všetkým,

čo z toho plynie a tu napriek nesúhlasu najvyššieho súdu s hypotetickou úvahou odvolacieho súdu
o zachovaní definičných znakov stavebnej úpravy tiež v prípadoch úplného odstránenia pôvodného
vedenia a jeho nahradenia novým s totožnými parametrami čo do výšky napätia i trasy - nakoľko v
takomto prípade by šlo podľa názoru najvyššieho súdu o príliš extenzívny výklad slovného spojenia
„stavebná úprava“, de facto popierajúci jeho význam a rozdiel medzi ním a pojmom stavba).

38. Ani pri žalovanou preferovanej odpovedi na druhú otázku z jej dovolania nešlo dať dovolateľke za
pravdu.

39. Tu síce by šlo nižším súdom vytknúť, že argumentačne nie celkom náležite zvládli problém zániku

zákonného vecného bremena, vzniknutého ešte podľa elektrizačného zákona, tento nedostatok by však
mohol mať význam len pri opretí dovolania aj o ustanovenie § 420 písm. f/ CSP (o aký prípad tu nešlo),
kým naopak vecnú opodstatnenosť dovolania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci mohlo
by založiť len nesprávne riešenie dovolaním nastolenej otázky - v intenciách prípadu z prejednávanejveci teda najmä nesprávnosť záveru, že došlo k zániku zákonného vecného bremena a k možnosti,
resp. potrebe jeho nahradenia novým vecným bremenom zriadeným súdom.

40. Riešenie problému ašpirujúce na označenie za správne (a aj za spravodlivé) pritom súviselo s
odpoveďou na prvú otázku a šlo tu o takrečené spojené nádoby, pri ktorých žalovanej konvenujúca
odpoveď na jednu otázku musela mať za následok tejto strane taktiež vyhovujúcu odpoveď na druhú
(a naopak). Podstatou problému vo vzťahu k tejto (druhej) otázke bolo, či možno pripustiť, aby aj po
nadobudnutí účinnosti právnej úpravy dovoľujúcej zriaďovanie nových elektrických vedení na cudzích

pozemkoch len mimo zastavaných území obce a vznik tomu zodpovedajúcich vecných bremien zo
zákona mohlo dôjsť zriadením nového vedenia s parametrami znemožňujúcimi jeho definovanie ako
púhu stavebnú úpravu, resp. ako zmenu už dokončenej stavby k faktickému obídeniu novou úpravou
predpokladaného zákazu (a takto buď k pretrvaniu existencie pôvodného vecného bremena navzdory
tomu, že toto sa má viazať už k novej stavbe alebo k vzniku nového vecného bremena s totožným
obsahom, tu ale napriek zákazu vyvoditeľnému zo zákona zriadiť vedenie s následkom vzniku vecného

bremena aj tam, kde to zákon už nedovoľuje).

41. Ak následne vyjsť bolo treba z porovnania úprav v elektrizačnom zákone a v oboch po ňom
nasledujúcich zákonoch o energetike (z ktorých riešenie v prípadoch druhovo totožných s tým z
prejednávanej veci obsahoval len elektrizačný zákon a to v podobe zániku oprávnení zodpovedajúcich

vecným bremenám a takto aj samotných vecných bremien zrušením vedenia, t. j. zo zákona), vziať
do úvahy začlenenie do oboch zákonov o energetike iba štandardných prechodných ustanovení
o nedotknutí oprávnení a obmedzení vzniknutých za účinnosti skoršej úpravy (riešeniu problému
nepomáhajúcich) a (do tretice) zohľadniť tiež nástup účinkov podľa ostatného z tu spomínaných zákonov
(zákona o energetike č. 656), t. j. vznik vecného bremena in rem (ako povinností naviazaných na

vlastníctvo služobnej nehnuteľnosti) a oprávnení jemu zodpovedajúcich in personam (tu naviazaných
na osobu držiteľa povolenia) len v prípadoch zriadenia elektrického či podobného vedenia v súlade so
zákonom (teda o. i. mimo zastavaného územia obce); patričným vyplnením takejto zjavnej medzery
v práve aj za pomoci základných princípov CSP o súde ako racionálnom zákonodarcovi bude podľa
dovolacieho súdu ustálenie pravidla, podľa ktorého odstránením pôvodného elektrického vedenia,

zriadeného ešte v čase účinnosti elektrizačného zákona, pred zriadením nového elektrického vedenia
ako novej stavby (t. j. zrušením pôvodného vedenia) zaniká aj pôvodné vecné bremeno a jemu
zodpovedajúce oprávnenia. Pre prípadný vznik nového vecného bremena zo zákona zriadením nového
vedenia je rozhodujúce, či pozemok majúci byť takto zaťažený leží mimo zastaveného územia obce.

42. Záverom najvyššiemu súdu nedá nepodotknúť, že dovolacie námietky týkajúce sa rozšírenia
ochranného pásma pri vedení s vyšším napätím a tu najmä úvahy o zámene príčiny s následkom
sa za vyššie opísaného stavu vecí javili skôr akademickými a inak takými, ktorým podobne nešlo
priznať úspech, ak chybnou bola už samotná premisa nemožnosti ovplyvnenia príslušného parametra
prevádzkovateľomelektrickéhovedenia(čobysícestriktnetechnickybolapravda,lebošírkaochranných

pásiem je na základe zákonom určeného algoritmu viazaná na výšku napätia, takto formalisticky však na
problém nazerať nemožno, ak práve výška napätia je tým, čo prevádzkovateľ - ako nepochybnú príčinu
- ovplyvniť môže a vie). Toto konštatovať bolo namieste zvlášť, ak vytýkanie dovolateľkou nižším súdom
nepatričnosti ich argumentácie bolo sprevádzané jej snahou zaštítiť sa pri vlastnej argumentácii tzv.
prvorepublikovou judikatúrou dopadajúcou na posudzovaný problém len zdanlivo a ako také (pominúc

možnosť jeho označenia za uplatnenie „dvojakého metra“) vykazovalo znaky účelovosti.

43. Pri riadení sa týmito úvahami preto najvyšší súd nemohol inak, než konštatovať, že obe právne
otázky nastolené dovolaním odvolací súd vyriešil správne (nech aj za cenu vyššie zmienených
dielčích nedostatkov v argumentácii, správnosť rozhodnutia ale neovplyvňujúcich) a dovolanie žalovanej

namietajúce nesprávne právne posúdenie veci nie je dôvodné. Preto ho podľa § 448 CSP zamietol.

44. V dovolacom konaní takto skončenom bol stranou s plným procesným úspechom žalobca, ktorému
tak vznikol i nárok na náhradu jeho trov (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 438 ods. 1 rovnakého zákona).
Najvyšší súd preto o nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol spôsobom uvedeným v

druhej vete výroku tohto svojho rozsudku (§ 262 ods. 1 CSP) s tým, že rozhodnúť o výške náhrady patrí
samostatnému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

45. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Kategória rozhodnutia „A“

- rozhodnutie navrhované na uverejnenie v zbierke rozhodnutí

Návrh právnej vety :

Odstránenímpôvodnéhoelektrickéhovedenia,zriadenéhoeštevčaseúčinnostič.79/1957Zb.ovýrobe,
rozvodeaspotrebeelektriny(elektrizačnýzákon),predzriadenímnovéhoelektrickéhovedeniaakonovej

stavby (t. j. zrušením pôvodného vedenia) zaniká aj pôvodné vecné bremeno a jemu zodpovedajúce
oprávnenia. Pre prípadný vznik nového vecného bremena zo zákona zriadením nového vedenia je
rozhodujúce, či pozemok majúci byť takto zaťažený leží mimo zastaveného územia obce.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.