Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19Csp/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723201404
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8723201404.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

19Csp/12/2023

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35
831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C.

XXXX/X, XXX XX D., občan SR, o návrhu na zaplatenie istiny 9.726,76 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

19Csp/12/2023

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Trovy konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov VÚB, a. s., právny nástupca
spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému

zaplatenia istiny v sume 9726,76 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 29.07.2020 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

2. Uviedol, že na základe Zmluvy o pôžičke č. 6279504/1920003511 poskytol žalovanému pôžičku vo
výške 10.000,- €, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť formou 96 pravidelných mesačných splátok po
173,13 € až do celkovej sumy 16.620,48 €. Do podania žaloby uhradil žalovaný z pôžičky sumu 1.899,77
€.

3. V priebehu konania súd vyhovel návrhu žalobcu a uznesením zo dňa 20.9.2023 pripustil zmenu
subjektu na strane žalobcu tak, že namiesto dovtedajšieho žalobcu, Všeobecnej úverovej banky, a.s.,
bude vystupovať v konaní ako žalobca Intrum Slovakia s.r.o.. Titulom pre takýto procesný postup na
návrh žalobcu bola Zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcami Všeobecná úverová banka, a.s.,
Consumer Finance Holding, a,s, a postupníkom, spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o..

4. Žalovaný sa k žalobe, ktorú mu súd doručil do vlastných rúk spolu s prílohami, poučením, aj
výzvou na vyjadrenie, nevyjadril. Nedostavil sa ani na súdne pojednávanie, doručenie predvolania na
pojednávanie neprevzal, toto mu bolo doručené fikciou doručenia. Právny zástupca z dôvodu pracovnejzaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, na podanej
žalobe v celom rozsahu trval.
5. Z výsledkov vykonaného dokazovania zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere Quatropôžička č.

6279504/1920003511 (ďalej len „Zmluva“), z predžalobnej upomienky, z oznámenia o vyhlásení
okamžitej splatnosti, z prehľadu splátok a úhrad, z oznámenia o postúpení pohľadávky, zo zmluvy o
postúpení pohľadávok, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že žalovaný
a právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., uzatvorili dňa 18.04.2019 Zmluvu, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške vo výške 10.000,-

€, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť formou 96 pravidelných mesačných splátok po 173,13 € (splátka
úveru 167,92 € a splátka poistenia 5,21 €) až do celkovej sumy 16.120,32 €. Do podania žaloby uhradil
žalovaný z úveru sumu 1.899,77 €, čo v konaní nebolo sporné a vyplýva to aj z prehľadu splátok a úhrad,
ktorý tvorí prílohu žaloby. Žalobca predložil súdu predžalobnú upomienku datovanú dňom 27.05.2020,
ktorou žalovaný bol vyzvaný VÚB bankou k úhrade dlžných splátok v celkovej výške 350,92 €. Zároveň
bol upozornený, že ak nedôjde k úhrade do 05.07.2020, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. K

tejto upomienke predložil žalobca spolu aj doručenku z ktorej je zrejmé, že žalovaný predžalobnú
upomienku neprevzal a zásielka sa vrátila ako nedoručená z dôvodu, že adresát ju neprevzal v odbernej
lehote. Táto zásielka bola žalovanému teda zaslaná doporučene. Súdu bolo predložené aj Oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru datované dňom 23.07.2020, v ktorom sa okrem iného uvádza,
že nakoľko žalovaný neuhradil riadne a včas dlžné splátky v zmysle Predžalobnej upomienky, stal sa

jeho dlh z úverovej zmluvy splatný v celom rozsahu. Zároveň bol vyzvaný na úhradu celého dlhu vo
výške 9.728,01 €. Podľa textu žaloby mal byť úver zosplatnený k 19.07.2020, čo ale z textu tohto
oznámenia, ani z iného listinného dôkazu nevyplýva. K Oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru doručenka, ani závada v doručení predložená nebola. Žalobca v žalobe sám uviedol, že toto
podanie zasielal žalovanému obyčajnou listovou zásielkou. Stanovisko žalovaného vzhľadom na jeho

procesnú pasivitu v konaní súd k tomuto oznámeniu k dispozícii nemal. Žalobca dôkazné bremeno
v tomto smere neuniesol, teda nebolo v konaní preukázané, že žalovanému skutočne doručil, resp.
že mu doručoval Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Nebolo preukázané, že by sa
toto oznámenie dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. Rovnako žalobca v konaní nepreukázal ani
doručenie, či doručovanie oznámenie žalovanému o postúpení pohľadávky a skutočnosť, že by pred

postúpením postupca vyzval žalovaného na plnenie tak, ako to má na mysli ustanovenie § 92 ods.
8 Zákona o bankách. Súd sa podrobnejšie predmetnou spotrebiteľskou zmluvou, uzavretou medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nezaoberal (aj keď je napr. zrejmé, že zmluvný úrok
uvedený v Zmluve je neprimerane vysoký), nakoľko prioritne podľa názoru súdu existuje dôvod na
zamietnutie žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, a to z dôvodu neplatného zosplatnenia

a následného neplatného postúpenia pohľadávky žalobcu z banky na nebankový subjekt. To že medzi
stranami sporu (právnym predchodcom žalobcu a žalovaným) vznikol spotrebiteľský vzťah v konaní
sporné nebolo, vyplýva to už len zo samotného označenia Zmluvy, ale aj z charakteru zmluvných strán.

6. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

7. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.8. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr

smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
zákonu alebo dohode s dlžníkom.

11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13. Súd má za to, že v danej veci nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, ani k platnému postúpeniu

pohľadávky z banky na nebankový subjekt, súčasného žalobcu, žalobca v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno.

14. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch

na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

15. Zásadná otázka, ktorú je v konaní ohľadom žaloby potrebné riešiť je, či boli splnené zákonné
podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v
občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody
by mali byť nepochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má na rozdiel od
iného druhu podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku. Súd

preto skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky podľa ustanovení § 92 ods.8 zák. č. 438/2001
Z. z. (ďalej len „Zákon o bankách“).
Citované ustanovenie charakterizujú nasledovné predpoklady:

1. Postupiteľnosť bankovej pohľadávky,

2. Predchádzajúca písomná výzva klientovi,
3. Omeškanie klienta viac ako 90 kalendárnych dní po doručení výzvy,
4. Postúpenie sa týka časti peňažného záväzku v omeškaní (splatné pohľadávky),
5. Postupiteľnosť aj tretej osobe,6. Nevyžaduje sa súhlas klienta.

Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni

ustanovenie § 525 OZ a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná
(teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané resp. v rozpore so zákonom), potom
jej ,,postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v
zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Postupca,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že

pred postúpením pohľadávky banka písomne vyzvala klienta na splnenie jeho záväzku a klient napriek
tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Súčasne musí postupca preukázať,
že bol postúpený zosplatnený úver. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie
aktívnej vecnej legitimácie postupníka. Takýto záver vyplýva napr. aj z Rozsudku Krajského súdu
Trenčín zo dňa 13.1.2016 sp. zn. 5Co/460/2015, Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
16Co/750/2015, ale aj z mnohopočetnej novšej judikatúry. Žalobca nepreukázal, že právny predchodca

(banka) zaslal žalovanému výzvu pred postúpením pohľadávky. Nepredložením dôkazu o odoslaní
výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, žalobca neuniesol dôkazné bremeno
splnenia tejto povinnosti, keďže základnou podmienkou konania je aktívna legitimácia žalobcu, žalobca
nemá právo vystupovať v tomto konaní ako žalobca, keďže nepreukázal platne postúpenie pohľadávky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nesporné, že žalobca v konaní nie je aktívne legitimovanou stranou

sporu. Naviac, ako už súd vyššie uvádza, preukázané nebolo ani platné zosplatnenie úveru.

16. Z predžalobnej upomienky z 27.05.2020 vyplýva, že spotrebiteľ (žalovaný) bol upozornený na
nedoplatok na splátkach v celkovej výške 350,92 € (cca 2,03 splátky po 173,13 €) s tým, že
ak do 05.07.2020 nedôjde k ich úhrade, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Posledná splátka

bola uhradená žalovaným, ako to vyplýva z prehľadu úhrad a splátok predložených žalobcom dňa
24.02.2020. Splátka splatná 20.03.2020 už uhradená nebola. K zosplatneniu úveru vo vzťahu k tejto
splátke mohlo dôjsť do 20.07.2020 (v zmysle Zmluvy boli splátky splatné k 20.dňu v mesiaci), pričom
však v spise sa nachádza oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 23.07.2020. V žalobe
žalobca tvrdí, že k zosplatneniu došlo dňa 19.07.2020 (teda skôr, ako to žalovanému oznamoval,

k čomu ale chýba doručenka, alebo závada v doručení, alebo nejaký dôkaz, že toto oznámenie
vôbec doručované bolo). Nemožno akceptovať právny názor, že banka zosplatní úver ku dňu (aj keby
posledným dňom bol deň 20.07.2020), ktorý si sama určí a ex post túto skutočnosť spotrebiteľovi iba
oznámi. Takýto postup znamená neúčinné zosplatnenie úveru. Naviac zosplatnenie spotrebiteľského
úverujejednostrannýmprávnymúkonomzostranydodávateľaadresovanýspotrebiteľovi,ktorýmusíbyť

preukázateľne spotrebiteľovi doručený, minimálne doručovaný a musí sa dostať do sféry jeho vnímania.
Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že neboli splnené ani zákonné, ani zmluvné predpoklady
na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, ten platne zosplatnený nebol, k zosplatneniu nedošlo podľa
súdu ani v zákonnej lehote. Posledným dňom, kedy k zosplatneniu mohol žalobca prikročiť, bol deň
20.07.2020.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda žalobu zamietol, prioritne z dôvodu
neplatného zosplatnenia úveru a následného neplatného postúpenia bankovej pohľadávky, teda aj
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.

18.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§262ods.1.Vzmysle§255ods.1C.s.p.,vzhľadomna úspech
žalovaného v konaní, by tento mal nárok na 100 % náhradu trov konania. Žalovaný si v konaní ale trovy
neuplatnil, žiadne mu ani nevznikli.

Poučenie:

Ř Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené

v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).