Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoCsp/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724201273
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6724201273.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zast.: JUDr.Andrej Cifra, advokátom so sídlom ul.
J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec proti žalovanému: Finančná skupina RefinCapital Slovensko, s.r.o., IČO:
54 222 516, si sídlom Zámocká 3, 811 01 Bratislava – Staré Mesto, o návrhu žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia zo dňa 08.03.2024, v konaní o odvolaní žalovaného voči uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č.k. 8Csp/54/2024 – 52 zo dňa 19.03.2024 takto:

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“) nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým uložil povinnosť žalovanému dočasne sa zdržať výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam

vedeným Okresným úradom Detva katastrálny odbor, okres D., obec C., k.ú. C. na LV č. XXX, a to k
pozemku C-KN parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2, k pozemku C-KN parc.
č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 748 m2 a k stavbe rodinnému domu, súp. č. XX,
postavenej na pozemku C-KN parc. č. XXXX (ďalej v texte uvedené len „nehnuteľnosti“), ktoré sú vo
vlastníctve žalobcu v podiele 1/1, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej
na okresnom súde pod sp. zn. 18Csp/54/2024.

2. Žalobca sa žalobou spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným okresnému
súdu dňa 13.03.2024, domáhal rozhodnutia, ktorým by určil, že záložné právo žalovaného na
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu neexistuje, eventuálne, aby okresný súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa až do právoplatného rozhodnutia súdu o výške jeho peňažného nároku
zo Zmluvy o pôžičke č. 061601/2022 zo dňa 20.06.2022 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným,

výkonu záložného práva, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti.

3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že na základe skutočností tvrdených
žalobcom a po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi, považoval návrh na neodkladné
opatrenie za oprávnený, pretože žalobca dostatočne osvedčil bezprostredné ohrozenie práva, ktorému

sa má poskytnúť predbežná ochrana. Žalobca podľa okresného súdu uviedol skutkové tvrdenia, podľa
ktorých je vyššie uvedená zmluva neplatná, ide o zmluvu spotrebiteľskú, a v dôsledku uvedeného
v zmluve chýbajú podstatné náležitosti, na ktoré je odkaz ako na prílohy, ktoré v čase podpisu neboli jej
súčasťou. Žalobca tiež spochybnil, že suma uvedená v zmluve, mu bola aj poskytnutá. To, že v dôsledku
nezákonných postupov a neplatnej zmluvy pristúpil žalovaný k výkonu záložného práva zriadeného
k nehnuteľnostiam, považuje žalobca za ohrozenie jeho postavenia ako vlastníka nehnuteľností,

a realizáciou tohto záložného práva žalovaným by vlastnícke právo stratil. Na základe tohto okresný súdpovažoval návrh na neodkladné opatrenie za dôvodný a potrebu dočasnej úpravy vzťahov strán sporu
za naliehavú.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f / a písm. h/ zákona č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok („ďalej len „CSP“). Neodkladné
opatrenie považuje za nedôvodné, najmä zdôraznil, že ho neprimerane obmedzuje vo výkone jeho
vlastníckeho práva. Doplnil, že nemal pochybnosti o tom, že poskytuje pôžičku podnikateľovi, keďže si
pred poskytnutím pôžičky preveril, že žalobca má aktívnu a platnú živnosť už od r. 2001. Mal za to,

že pôžička bola na základe vzájomných požiadaviek poskytnutá na výkon a udržanie podnikateľskej
činnosti žalobcu – splatením dlhov, ktoré žalobcovi vznikli v rámci podnikania.

5. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na to, že žalobca čerpal príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“, čo
podľa jeho názoru predstavuje ďalší hodnoverný dôkaz o tom, že žalobca aktívne vykonáva a vykonával
podnikateľskú činnosť, a to aj v čase poskytnutia pôžičky. Zmluvu o pôžičke a o zriadení záložného

práva považuje za zákonné právne úkony a vzťah medzi ním a žalobcom nepovažuje za spotrebiteľský.
Poskytnutá pôžička s úrokom vo výške 22,78 % podľa neho predstavuje na obdobie 18 mesiacov
štandardnú výšku pri obdobných obchodnoprávnych vzťahoch. Uznal, že mal záujem vykonať záložné
právo predajom na dobrovoľnej dražbe, teda spôsobom súladným so zákonom aj v prípade, ak by daný
vzťah bol posúdený súdom ako spotrebiteľský.

6. V závere žalovaný zastával názor, že žalobca nepreukázal potrebu neodkladnej úpravy
pomerov nariadením neodkladného opatrenia, nepreukázal hodnovernosť ním uplatňovaného nároku
z hmotnoprávnej stránky, čo je základným a zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia.Navrholodvolaciemusúdu,abynapadnutéuznesenieokresnéhosúduvcelomrozsahuzrušil.

7.Kodvolaniužalovanéhosavyjadrilžalobca,ktorýtrvalnasvojejdoterajšejargumentáciiaodvolaciemu
súdu navrhol, aby odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a
priznal mu aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so závermi okresného súdu a v rámci odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia, nenachádza

žiadne vady. Podľa jeho názoru okresný súd zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov vyhovel návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a rešpektoval samotný zmysel a účel inštitútu neodkladného
opatrenia. Argumentáciu žalovaného považoval žalobca za nesprávnu a taktiež za nepreukázanú,
nakoľko žalovaný svojou argumentáciu vyvracia písomné znenie zmluvy o pôžičke, ktorá bola
poskytnutáakobezúčelová,pričomvnejbolouvedenélento,akýmspôsobomsižalobcaželalposkytnúť

peňažné prostriedky (10.000 eur). Nestotožnil sa so žalovaným, že nejde o spotrebiteľský právny vzťah,
ale o vzťah obchodno-právny. Naopak, podľa neho existujú výrazné pochybnosti o zákonnosti zásahu do
jeho vlastníckeho práva, ako aj o výške poskytnutej pôžičky, o nároku na odplatu za poskytnutú pôžičku,
či platnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva.

8. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že je toho názoru, že žalobca v rámci doručovaného vyjadrenia
neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho doterajšiu argumentáciu. Považuje zmluvu o
pôžičkeazmluvuozriadenízáložnéhopráva,ktoréboliuzavretésožalobcomakodlžníkom,zazákonné.

9. Krajský súd ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP, včas

podané odvolanie žalovaného prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie okresného súdu postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

10. Na úvod odvolací súd konštatuje, že procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť
pomery medzi stranami sporu do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej, a to za predpokladu,
že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko
existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na
naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu.

11. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. V tomto smere sa pre naplnenie požiadavky rýchlej a efektívnej ochrany (§ 328
ods. 2 CSP) nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré by mal mať súd zistené pred vydaním rozhodnutiav merite veci. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
mal súd vykonávať riadne dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP), t. j. rozhoduje sa spravidla bez nariadenia
pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je teda zásadným

determinantom pre rozhodnutie súdu obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
v ktorom je navrhovateľ povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie
zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom udržateľnom rámci je postačujúce, ak sú

okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného (dočasného)
opatrenia aspoň osvedčené. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň tie základné skutočnosti,
ktoré poskytujú udržateľný záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí dospel k záveru
o osvedčení potreby bezodkladnej úpravy právnych pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Aj odvolací
súd mal zo spisového materiálu osvedčené, že realizáciou záložného práva k nehnuteľnostiam hrozí
strata vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam, a to napriek tomu, že doposiaľ nebola posúdená
(ne)platnosť zmlúv uzavretých medzi stranami sporu, ktorých platnosť a účinnosť žalobca hodnoverne

spochybnil. Naviac sporným je aj charakter vzťahu účastníkov zmluvy pri uzatváraní týchto zmlúv,
ktorá okolnosť je podstatnou pre záver o ich súlade so zákonom, ktorý žalobca spochybnil konkrétnymi
skutočnosťami a doložil listinnými dôkazmi. Na uvedené nadväzuje aj samotný výkon záložného práva,
ktorého neexistencie sa domáha žalobca v konaní vo veci samej. Bude len úlohou okresného súdu
v konaní vo veci samej otázku charakteru strán sporu pri uzatváraní týchto zmlúv a otázku ich platnosti

posúdiť vo veci samej po dôkladnom vykonaní dokazovania, ktoré presahuje rámec posúdenia veci
v konaní o neodkladnom opatrení, vrátane okolností realizácie záložného práva.

14. Žalobca už v žalobe uviedol, že nehnuteľnosť (rodinný dom), ktorá má byť predmetom výkonu
záložného práva mu poskytujú obydlie. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v odvolaní žiadnym

spôsobom netvrdil, že by sa nerealizácia jeho záložného práva až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej akokoľvek odrazila na jeho ekonomickej situácii. Naproti tomu, ak by súd návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, tento by stratil svoje obydlie a prišiel by o základnú životnú
potrebu. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný len podaním
žaloby o určenie vlastníckeho práva, čo by spôsobovalo ďalšie trovy a výdavky, navyše do času, kým by

súd rozhodol vo veci samej o určení vlastníckeho práva, by žalobca aj tak nemal kde bývať. Nariadenie
neodkladného opatrenia je preto jediný možný spôsob, ako sa brániť pred realizáciou záložného práva,
a teda stratou svojho obydlia dočasne, teda do rozhodnutia vo veci samej.

15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EU zo dňa 10. septembra

2014 vo veci C 34/13 S.H. proti SMART Capital, a. s.. Potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu
je osvedčená už samotnou existenciou samotného sporu o zdržanie sa výkonu záložného práva v
nadväznosti na uzatvorené zmluvy o poskytnutí pôžičky a o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
vo vzťahu medzi stranami sporu. Dôvodnosť pre vydanie neodkladného opatrenia s povinnosťou
žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vyplýva z toho, že realizácii tohto

záložného práva nemôže žalobca inak zabrániť a jeho realizáciou by mohlo dôjsť k zásahu do ústavného
práva žalobcu na obydlie a vlastníctvo, a to bez súdnej kontroly ešte predtým, než sa rozhodne vo
veci samej, v rámci ktorého konania bude posudzovaná aj platnosť a samotná existencia záložného
práva. Je teda dôvodné poukázať na to, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva
na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť

primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudok ESĽP McCann vs. Spojené
kráľovstvo č. 19009/04, § 50 Európsky súd pre ľudské práva 2008, a Rousk vs. Švédsko č. 27183/04,
§ 137).

16. Argumentáciu žalovaného v odvolaní poukazujúcu na nedôvodnosť uplatneného nároku posúdi
okresný súd v rámci konania vo veci samej. Povinnosť uložená žalovanému je daná iba neodkladným
opatrením, pre ktoré je charakteristická jeho dočasnosť (do právoplatného skončenia konania vo veci
samej) s tým, že neodkladné opatrenie nerieši definitívne vzťahy medzi stranami sporu.17. K odvolacej námietke žalovaného, že vzťah medzi ním a žalobcom nepovažoval za spotrebiteľský,
a tiež tvrdenie žalovaného, že predmetné zmluvy – Zmluvu o pôžičke a Zmluvu o zriadení záložného

práva, ktoré boli uzavreté so žalobcom ako s dlžníkom, považuje za zákonné vyhodnotil odvolací súd
vo vzťahu k rozhodnutiu o nariadení neodkladného opatrenia ako predčasné. Skutočnosti a dôkazy
produkované žalovaným v odvolaní presahujú rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia.
Súd prvej inštancie mal v posudzovanej veci osvedčené všetky základné predpoklady pre poskytnutie
dočasnej ochrany prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko návrh na neodkladné

opatrenie bolo podané spolu so žalobou vo veci samej, kde budú predmetom dokazovania a riešenia
všetky žalovaným produkované prostriedky procesnej obrany.

18. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí
starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami
alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany

sporu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla
spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže
byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, eventuálne aj zásahom
do práva na ochranu rodinného a súkromného života. Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť,

či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad
nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

19. Aj keď v aktuálnom štádiu konania neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môže
byť žalobca v konaní vo veci samej úspešný, nariadené neodkladné opatrenie má za cieľ, aby sa spor

vo veci samej vyriešil medzi pôvodnými stranami sporu za daných vlastníckych práv, ako aj iných práv
a povinností vyplývajúcich z dosiaľ uzavretých zmlúv s tým, že nariadením tohto neodkladného opatrenia
žalovanému nevzniká žiadna ujma, pretože jeho súčasný faktický a právny vzťah k žalobcovi sa nemení,
a práve rozhodnutie vo veci samej poskytne odpoveď, či záložné právo žalovaného existuje, ktorého
realizácia sa tohto času dočasne nevykoná. Význam dočasnej úpravy pomerov do skončenia konania

vo veci samej je preto dôvodný, ak zároveň hrozí zásah do ústavne garantovaných práv žalobcu, t. j.
právo na ochranu vlastníctva, ako aj práva na nedotknuteľnosť obydlia.

20. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci
samej v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 354 CSP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).