Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, June 3, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 38Ek/879/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124286461
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Vazanová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124286461.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: magicsport s. r. o., so sídlom
Bezručova 1191/3, 911 01 Trenčín, IČO: 48 242 373, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. XXX/XX-XX, XXX XX C., o vymoženie zmluvnej pokuty, trov základného konania a trov
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,30 % denne:

- zo sumy 28,05 Eur od 29.03.2006 do 16.03.2007,
- zo sumy 28,05 Eur od 29.04.2006 do 17.04.2007,
- zo sumy 28,05 Eur od 29.05.2006 do 17.04.2007,
- zo sumy 589,03 Eur od 14.06.2006 do 26.04.2007,
- zo sumy 489,44 Eur od 27.04.2007 do 16.05.2007,
- zo sumy 480,28 Eur od 17.05.2007 do 17.05.2007,

a zo sumy 380,70 Eur od 18.05.2007 do zaplatenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. domáhal od povinného vymoženia zmluvnej pokuty vo výške 0,3 % denne:
- zo sumy 28,05 Eur od 29.03.2006 do 16.03.2007,
- zo sumy 28,05 Eur od 29.04.2006 do 17.04.2007,
- zo sumy 28,05 Eur od 29.05.2006 do 17.04.2007,

- zo sumy 589,03 Eur od 14.06.2006 do 26.04.2007,
- zo sumy 489,44 Eur od 27.04.2007 do 16.05.2007,
- zo sumy 480,28 Eur od 17.05.2007 do 17.05.2007,
a zo sumy 380,70 Eur od 18.05.2007 do zaplatenia, ďalej sa domáhal vymoženia trov základného
konania vo výške 150,10 Eur, a to na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného
súdu Dolný Kubín, sp. zn. 2Rob/99/2006 zo dňa 23.11.2006, vykonateľného dňa 06.03.2007. Zároveň

sa oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie domáhal náhrady trov exekúcie vo výške 25,- Eur.
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o ukončení
niektorých EK“).

2. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie oprávnený okrem exekučného titulu súdu predložil aj zmluvu

o úvere č. 60162 zo dňa 02.02.2006, ktorú s povinným uzatvoril právny predchodca oprávneného
FINANCEREAL s.r.o. (ďalej len „zmluva o úvere“), a „Všeobecné obchodné podmienky úveru“.

3. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len
„ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na
vykonanie exekúcie,8) k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o

zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie
podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.4. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa
použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

5. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak
nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade

exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

6. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné
zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo
sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré
vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“)
v znení účinnom do 28.02.2007, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2007, neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2007, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11. Súd sa oboznámil s exekučným titulom a zistil, že ním bola odporcovi uložená povinnosť, aby do
15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 673,17 Eur (20.280,- Sk),

úrok z omeškania vo výške 13% ročne z dlžnej sumy od 14.06.2006 do zaplatenia, zmluvnú pokutu
vo výške 0,3 % denne zo sumy 28,05 Eur (845,- Sk) od 29.03.2006 do zaplatenia, zo sumy 28,05 Eur
(845,- Sk) od 29.04.2006 do zaplatenia, zo sumy 28,05 Eur (845,- Sk) od 29.05.2006 do zaplatenia
a zo sumy 589,03 Eur (17.745,- Sk) od 14.06.2006 do zaplatenia a trovy základného konania vo výške
180,18 Eur (5.428,- Sk), alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Predmetný exekučný titul bol vydaný

vyšším súdnym úradníkom.

12. Súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy a mal preukázané, že oprávnený sa
návrhom na vykonanie exekúcie domáhal na podklade uvedeného exekučného titulu vymoženia vo
výške 0,3 % denne:

- zo sumy 28,05 Eur od 29.03.2006 do 16.03.2007,
- zo sumy 28,05 Eur od 29.04.2006 do 17.04.2007,
- zo sumy 28,05 Eur od 29.05.2006 do 17.04.2007,
- zo sumy 589,03 Eur od 14.06.2006 do 26.04.2007,
- zo sumy 489,44 Eur od 27.04.2007 do 16.05.2007,

- zo sumy 480,28 Eur od 17.05.2007 do 17.05.2007 a zo sumy 380,70 Eur od 18.05.2007 do zaplatenia,
ďalej sa domáhal vymoženia trov základného konania vo výške 150,10 Eur.

13. V súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie exekučný súd pristúpil k posúdeniu dôvodnosti
predmetného návrhu na vykonanie exekúcie a nároku priznaného exekučným titulom v zmysle aktuálnej

judikatúry. Zároveň je na tomto mieste potrebné uviesť, že v danom prípade sa jedná o opätovný návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) a v zmysle uvedeného predpisu dal
zákonodarca možnosť oprávnenému v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa odpovinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. Je potrebné ale zdôrazniť,
že hoci sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, súčasne to ale neznamená, že tento návrh
by mal byť posudzovaný inak (odlišne) než akýkoľvek iný „nový“ návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené

totiž nemá oporu v zákonnej úprave. Opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ako každý iný návrh na
vykonanie exekúcie, podlieha novým pravidlám exekučného konania v zmysle Exekučného poriadku v
znení účinnom od 1. apríla 2017, čo znamená, že exekučný súd je nielen oprávnený ale aj povinný tento
návrh posúdiť z pohľadu novej právnej úpravy.

14. Súd uvádza, že Exekučný poriadok v zákonom vymedzených prípadoch (viď § 53 ods. 3 Exekučného
poriadku) pripúšťa aj hmotnoprávny prieskum exekučného titulu. V tomto smere súd poukazuje na
zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu SR prijatého v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. Plz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15. 06. 2022, podľa ktorého je s poukazom na § 53 ods. 3
písm. e) Exekučného poriadku exekučný súd oprávnený a povinný vykonať hmotnoprávny prieskum
vymáhaného nároku v prípade, ak sa tento vymáha na podklade platobného rozkazu vydaného

vyšším súdnym úradníkom priznaného titulom spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola
limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ
odpor vecne odôvodnil, pretože by inak rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je
súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Ústavný súd predmetné stanovisko prijal vychádzajúc
predovšetkým z rozsudku súdneho dvora C-448/17 a „majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky

vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice
93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu ústavný súd akcentuje, že je
nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú
§ 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („... v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo
preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie

platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky,
avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší
súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od
doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil.
Týmto spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté základné konanie - konanie o

vydanie platobného rozkazu (platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, možnosť spotrebiteľa
podať odpor v lehote iba 15 dní od doručenia platobného rozkazu, nutnosť odpor vecne odôvodniť,
čo v súhrne vyvoláva stav nezabezpečenia možnosti skúmania neprijateľných zmluvných podmienok
sudcom) vyčítaný Súdnym dvorom tak, že priestor na ex offo kontrolu existencie neprijateľných
zmluvnýchpodmienokjedanývštádiuvykonávaciehokonania.Ibatakáinterpretácia§53ods.3písm.e)

Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný
titul - platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania
nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom
konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS (III. ÚS 324/2021-49).“ (Nález

ÚS SR sp. zn. I. ÚS 650/2022 zo dňa 02. 02. 2023) Zjednocujúce stanovisko Ústavný súd SR aplikoval
už vo viacerých exekučných veciach (vedených nielen tunajším súdom) , možno spomenúť napr. nález
ÚS SR sp. zn. III. ÚS 324/2021 zo dňa 14. 07. 2022, nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 650/2022 zo dňa 02. 02.
2023 či nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 648/2022 zo dňa 02. 02. 2023.

15. K rozsahu prieskumnej činnosti exekučného súdu pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie
ako aj návrhu na zastavenie exekúcie súd tiež odkazuje na rozsudok súdneho dvora C-448/17, z
ktorého vyplýva, že súdny dvor v štádiu vykonávacieho konania nevylučuje preskúmanie exekučného
titulu - platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom z hľadiska existencie neprijateľných
zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie, a teda vecnej

správnostiexekučnéhotitulu.Súdnydvor(zasituácie,keďvnútroštátnaprávnaúpravazverujeprávomoc
vydať platobný rozkaz vyššiemu súdnemu úradníkovi, pričom stanovuje iba 15-dňovú lehotu na podanie
odporu,pričomotakútosituáciuideajvprípadeExekučnéhotitulu,ktorýjepodkladomprevedeniedanej
exekúcie) považuje za nevyhnutné takúto kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok
uskutočniť ex offo (za podmienky, že to vnútroštátna právna úprava umožňuje), pretože len vtedy možno

považovať ciele sledované smernicou 93/13/EHS za naplnené. Z uvedeného je zrejmé, že exekučný
súd nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý bol vyšším súdnym
úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná na lehotu 15dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ takýto odpor vecne
odôvodnil.

16. Súd sa oboznámil so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva
odkazuje (VOP úveru) a zistil, že zmluva o úvere, z ktorej vyvodzuje oprávnený svoj nárok vymáhaný
v exekučnom konaní, bola podpísaná medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, pričom
povinný je spotrebiteľom, nakoľko je fyzickou osobou, ktorá pri uzatvorení zmluvy o úvere nekonala
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, keďže povinný bol v zmluve označený menom,

priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a trvalým pobytom. Oprávnený je veriteľom,
nakoľko je právnickou osobou, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Posúdenímdanejzmluvymaltedasúdzapreukázané,žesajednáospotrebiteľskézmluvnédojednanie.
Súd preto preskúmal nárok priznaný exekučným titulom a zistil, že oprávneným uplatnený nárok v
časti vymoženia zmluvnej pokuty predstavuje značný rozpor s dobrými mravmi, keď výška predmetných
nárokov je vychádzajúc z exekučného titulu v prípade zmluvnej pokuty normovaná v rovine 0,30

% denne, čo predstavuje ~109,50 % ročne. Takto určená percentuálna miera zásadným spôsobom
vyjadruje zjavný zásah do práv povinného, a to tej sféry, v intenciách ktorej je daná potreba ochrany
pred šikanóznym výkonom práva, a v rámci ktorej je nevyhnutná ingerencia súdnej moci smerujúca
k aplikácii inštitútu dobrých mravov, ktoré nesporne slúžia na reguláciu neprimeraného usporiadania
majetkových a osobných vzťahov, ktoré spadajú pod dikciu ust. § 3 ods. 1 OZ. Súd v tejto súvislosti

poukazuje na to, že realizovaním výkonu práva, ktorý odporuje dobrým mravom, je potrebné považovať
zmluvnú pokutu, ktorá vytvára rozpor s predmetným ustanovením Občianskeho zákonníka. V súvislosti
s aplikáciou ustanovenia § 3 ods. 1 OZ súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
podľa ktorého platí, že cit: ,,... uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon
daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť

právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už
existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene
alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá totiž vlastnú
priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení. Ak je
určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani

pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť
dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná" (resp. či ju zohľadní alebo
nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a
to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio). (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011,
sp. zn. 3 Cdo 144/2010).

17. Ako súd ustálil už vyššie, je teda nesporné, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
zmluvou o úvere č. 60162 zo dňa 02.02.2006, pričom uvedená zmluva bola vyhodnotená ako
zmluva spotrebiteľská. Súd nepopiera charakter zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu, ktorý sa
spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Aplikácia Obchodného zákonníka by však znamenala

spochybnenie režimu ochrany práv spotrebiteľa obsiahnutého v právnych predpisoch upravujúcich
spotrebiteľské vzťahy. Súd v tomto smere poukazuje na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31.03.2006, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Rovnako

tiež podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2006 neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Na tomto mieste je potrebné doplniť, že prijateľnosť (ale tiež neprijateľnosť) konkrétnej zmluvnej
podmienky, a tak i jej platnosť (resp. neplatnosť) sa musí posudzovať vo vzťahu k príslušnému

zmluvnému dojednaniu v podobe zadefinovanej dohodou účastníkov právneho vzťahu (čo možno
vyjadriť i tak, že zmluvná podmienka stojí i padá len ako celok). Každá zmluvná strana takto znáša
riziko naformulovania príslušnej podmienky celkom určitým spôsobom; spotrebiteľ riziko, že pre prípad
nie celkom uváženého pristúpenia na určitú podmienku a následného neopodstatneného dovolania sa
ním neprijateľnosti ho podmienka bude zaväzovať a dodávateľ naopak riziko, že podmienka majúca

mu poslúžiť, neobstojí. Takéto zmluvné dojednanie, ako súd popísal vyššie, predstavuje hrubý nepomer
medzi vzájomnými plneniami a je v rozpore s dobrými mravmi, a to z dôvodu, že v danom prípade nešlo
o čisto obchodnoprávny vzťah, ale o vzťah spotrebiteľský, teda občianskoprávny.19. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery obsiahnuté v Náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. III.
ÚS 23/2024 zo dňa 10.04.2024, podľa ktorých: „...Predmetom ústavnej sťažnosti nie sú právne závery
okresného sudu, podľa ktorých vzťahy založene medzi sťažovateľom a povinnými zmluvami o úvere z

roku2002a2007súvzťahyspotrebiteľskéažedojednanieosadzbeúroku0,10%dennejeneprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Rovnako nie je spor o tom, že takto dojednaná sadzba úroku bola právnemu
predchodcovi sťažovateľa priznaná platobnými rozkazmi z roku 2006 a 2009 a takto si ich sťažovateľ
uplatnil návrhmi na vykonanie exekúcie. Otázkou potom je, či je zjavným právnym omylom zaver
okresného sudu o celkovom zamietnutí návrhov na vykonanie exekúcie sčasti úrokov z omeškania

bez toho, aby bolo umožnené vykonanie exekúcie aspoň sčasti omnoho nižšej úrokovej sadzby podľa
vykonávacieho nariadenia. Teda otázkou je, či sa okresný sud dopustil zjavného právneho omylu pri
použití § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorého návrh na vykonanie exekúcie zamietne,
ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možne namietať alebo preskúmavať neprijateľne
zmluvne podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky ma vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Nemožno mať pochybnosti o tom, že § 53 ods. 3 písm. e)

Exekučného poriadku je vyjadrením snahy o transpozíciu smernice o spotrebiteľských zmluvách. Preto
toto ustanovenie treba nevyhnutne vykladať v súvislosti s cieľmi smernice tak, ako vyplývajú z jej čl. 6
ods. 1, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho pravá neboli záväzne
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok, a čl. 7 ods. 1, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby
v zaujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerane a účinne prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
stranypredajcovalebododávateľov.Voveciachsťažovateľaniejesporotom,ženeprijateľnápodmienka
o sadzbe úroku z omeškania bola právnym predchodcom sťažovateľa uplatnená v návrhu na vydanie

platobného rozkazu a sám sťažovateľ sa jej uplatnenia nezdržal ani pri podaní návrhov na vykonanie
exekúcie a takto postupoval až potom, ako ho okresný sud upozornil na neprijateľnosť zmluvných
podmienok o sadzbe úroku. Z hľadiska výkladu § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku preto bola
rozhodujúcavýkladovámetódaorientujúcasanaúčeltohtozákonnéhoustanovenia,ktoréhocieľombola
transpozícia smernice o spotrebiteľských zmluvách. Tento euroorientovaný prvok výkladu vyplýva aj z

argumentácie okresného sudu, ktorý zdôraznil, že jeho úlohou je len skúmať, či nárok podľa exekučného
titulunevychádzazneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok(očomniejespor),stým,žezaverozamietnutí
úroku z omeškania je reflexiou efektivity ochrany spotrebiteľa požadovanou Európskou úniou. Hoci tato
argumentácia okresného sudu nie je adresná v miere argumentácie v jeho vyjadreniach k ústavnej
sťažnosti, nemožno dospieť k záveru, že by dostatočne nevystihovala podstatu záveru okresného sudu,

a tak zakladala dôvodnosť námietky sťažovateľa o nedostatočnom zdôvodnení namietaných uznesení.
Hoci toto zdôvodnenie nie je optimálne, nemožno dospieť k záveru, že by jeho úroveň zakladala dôvod
na vyslovenie porušenia uvedených ústavných práv sťažovateľa.“

20. Súd s ohľadom na vyššie uvedené skonštatoval, že v časti zmluvnej pokuty je tu daný dôvod na

zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa §53 ods.3 písm. e) Exekučného poriadku, berúc do
úvahy predovšetkým to, že oprávneným uplatnený nárok v časti zmluvnej pokuty predstavuje enormný
zásah do subjektívnych práv povinného, nakoľko uvedené nároky súd považuje za neprimerane vysoké
a odporujúce dobrým mravom. V danom prípade sa totiž jedná o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, pričom súd tento nárok vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ide o dojednanie

zmluvnej pokuty vo výške 109,5 % ročne (0,30 % denne v prípade zmluvnej pokuty). Uvedený nárok
bol následne v tejto dobrým mravom odporujúcej výške priznaný exekučným titulom. V dôsledku toho je
tu podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku daný
dôvod pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v časti zmluvnej pokuty.

21. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude súd rozhodovať o zvyšku nároku oprávneného
uplatneného v tomto exekučnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.