Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Lucia Mizerová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoCsp/20/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222203964
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2222203964.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: JUST Credit, j. s. a., so sídlom
Konventná 5, Bratislava, IČO: 52 055 809, zastúpeného advokátom: JUDr. Ľuboš Noskovič, so sídlom
Konventná 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a 2/ C.
B., nar. XX.XX.XXXX, adresa D. XXXX/X, E., prechodne bytom F. A. XXX, o zaplatenie 100.924,38
eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
10Csp/82/2022-51 zo dňa 12. septembra 2023, t a k t o
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie voči žalovanému 1/ zastavil. Rozhodnutie súd
odôvodnil právne aplikáciou ust. § 61, § 62, § 161 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ako aj ust. § 7 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) a vecne tým, že žalobou doručenou súdu dňa 02.12.2022 sa žalobca domáhal voči žalovaným
1/ a 2/ zaplatenia istiny 100.924,38 eura s príslušenstvom. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na
prerušenie konania, ktorý žalobca odôvodnil tým, že žalovaný 1/ zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom
dedičské konanie vedené u notárky JUDr. Jany Horváthovej pod Dnot 181/2021 nie je právoplatne
skončené.
2. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný 1/ zomrel dňa XX.XX.XXXX, t. j. ešte pred začatím sporového
konania (dňa 02.12.2022). Uviedol, že jednou zo základných procesných podmienok civilného konania
je spôsobilosť byť účastníkom. Procesnoprávna spôsobilosť byť účastníkom konania sa odvodzuje
od hmotnoprávneho inštitútu spôsobilosti mať práva a povinnosti. Táto spôsobilosť vzniká v prípade
fyzických osôb ich narodením a zaniká smrťou. Súd dospel k záveru, že žalobca svoju žalobu podal proti
neexistujúcemu subjektu, čo predstavuje nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a to
ani pokračovaním v konaní s prípadnými právnymi nástupcami žalovaného 1/ v podobe jeho dedičov.
Z tohto dôvodu konanie voči žalovanému 1/ podľa § 62 CSP zastavil.
3.Protitomutouzneseniusúduprvejinštanciepodalžalobcaodvolanie,poukazujúcnaodvolaciedôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. a), b) a h) CSP, teda že neboli splnené procesné podmienky na vydanie
napadnutého uznesenia; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a
napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že žalobou podanou
dňa 02.12.2022 si žalobca voči žalovanému 1/ a žalovanej 2/ ako fyzickým osobám uplatnil svoje nároky
na zaplatenie sumy 100.924,38 eura s príslušenstvom. Žalobca označil žalovaného 1/ (v súlade s ust.
§ 133 ods. 1 CSP) jeho menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a dátumom narodenia. V žalobe
uviedol, že žalovaný 1/ umrel dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičské konanie je vedené u notára: JUDr.
Jana Horváthová, Hlavná 26/5, Dunajská Streda 929 01, pod číslom Dnot 181/2021, ktoré dedičskékonanie nebolo ku dňu podania žaloby ukončené, keď sa stále zisťoval okruh dedičov. Za účelom
identifikácie právnych nástupcov žalovaného 1/, ktorí v čase podania žaloby neboli známi, žalobca
zároveň navrhol konanie vedené pod sp. zn. 10Csp/82/2022 prerušiť, a to do skončenia dedičského
konania Dnot 181/2021. Súd prvej inštancie však napadnutým uznesením rozhodol o zastavení konania
voči žalovanému 1/ podľa § 62 CSP z dôvodu, že žalovaný 1/ umrel a nemá procesnú subjektivitu.
4. Žalobca argumentoval, že podanou žalobou si uplatnil svoje nároky vyplývajúce z predložených
dôkazov proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ ako dlžníkov (BSM), keď z obsahu podanej žaloby je
zrejmé, že žalovaný 1/ umrel, avšak do dňa podania žaloby nebol v rámci dotknutého dedičského
konania stanovený ešte ani len okruh jeho dedičov, t. j. právnych nástupcov žalovaného 1/. Zo strany
žalobcu preto nebolo možné právnych nástupcov žalovaného 1/ označiť akokoľvek inak v súlade s §
133 ods. 1 CSP. Z tohto dôvodu žalobca v podanej žalobe navrhol prerušenie konania pod sp. zn.
10Csp/82/2022, aby po skončení dotknutého dedičského konania mohli byť namiesto žalovaného 1/
určení jeho prípadní právni nástupcovia a mohlo sa následne pokračovať s nimi. V dedičskom konaní
Dnot 181/2021 v tom čase nebol okruh dedičov stanovený, o čom bol konajúci súd informovaný zo
strany žalobcu jeho podaním zo dňa 12.10.2023. Žalobca poukazoval na znenie ust. § 7 ods. 1, 2,
§ 460, § 470 ods. 1 a 2 OZ a ust. § 161 ods. 3 CSP a mal za to, že na zastavenie konania zo
strany konajúceho súdu podľa § 62 CSP pred skončením prebiehajúceho dedičského konania Dnot
181/2021, na základe výsledkov ktorého by do konania vstúpili právni nástupcovia žalovaného 1/ - jeho
dedičia, neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP). Napadnuté uznesenie zároveň
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), keď označenie zomrelej
osoby ako žalovaného 1/ pred právoplatným skončením dedičského konania nepredstavuje trvalý,
ale len prechodný nedostatok podanej žaloby, ktorý bude možné odstrániť po právoplatnom skončení
dotknutého dedičského konania v súlade s § 161 ods. 3 CSP. Súd zároveň neurobil žiadne opatrenie
na odstránenie ním tvrdeného nedostatku procesnej podmienky, žalobcu nevyzval na odstránenie
vytýkaného nedostatku a konanie voči žalovanému 1/ rovno bez ďalšieho zastavil, preto predstavuje
takého jeho konanie nesprávny procesný postup, ktorý žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.
1 písm. b/ CSP). Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu
a až do času, kedy bude možné na miesto žalovaného 1/ určiť jeho dedičov, bude súd pokračovať v
konaní so žalovaným 1/.
5. Ďalším písomným podaním doručeným žalobcom v odvolacom konaní, žalobca oznámil, že notárka
v dedičskom konaní po nebohom žalovanom 1/, vedenom pod sp. zn. 9D/122/2021, Dnot 181/2021
vydala potvrdenie okruhu dedičov, podľa ktorého všetci do úvahy prichádzajúci zákonní dedičia
žalovaného 1/ ako poručiteľa dedičstvo odmietli, v zmysle § 462 OZ pripadne dedičstvo ako odúmrť štátu
– Slovenskej republike. Vzhľadom na uvedené žalobca súdu zároveň oznámil zmenu údajov žalovaného
1/, ktorého v súlade s doručeným potvrdením okruhu dedičov označuje ako „Slovenská republika, za
ktorú koná Okresný úrad v Trnave, Vajanského 2, Trnava, IČO: 31 777163“ a žiadal, aby súd vykonal
zmenu údajov žalovaného 1/ a aby sa vo veci ďalej konalo so žalovaným 1/ Slovenská republika, za
ktorú koná Okresný úrad v Trnave, Vajanského 2, Trnava, IČO: 31 777163. K tomuto podaniu žalobca
pripojil listinu potvrdenie okruhu dedičov zo dňa 16.01.2024.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm.
a/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcuniejemožnépriznaťúspech,keďženapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciejevecnesprávne,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia a
žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne,
pokiaľ vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý zomrel ešte pred podaním žaloby na súd, konanie zastavil.
8. Základnou odvolacou námietkou žalobcu bolo, že nakoľko v čase podania žaloby nebol v dedičskom
konaní stanovený ešte ani len okruh dedičov po žalovanom 1/, navrhol v žalobe prerušenie konania
vzhľadom na prebiehajúce dedičské konanie, po skončení ktorého mohli byť namiesto žalovaného 1/
určení jeho právni nástupcovia a mohlo sa následne pokračovať s nimi. Podľa žalobcu preto pred
skončením dedičského konania neboli splnené podmienky na to, aby súd konanie zastavil, označenie
zomrelej osoby ako žalovaného 1/ predstavovalo len prechodný nedostatok podanej žaloby, pričom súd
neurobil žiadne opatrenie na odstránenie tohto nedostatku.
9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou zo dňa 02.12.2022, doručenou súdu prvej inštancie
dňa 02.12.2022, sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia peňažnej pohľadávky vo výške
100.924,38 eura s príslušenstvom. Z lustrácii v registri obyvateľov však vyplýva, že žalovaný 1/ zomrel
pred podaním tejto žaloby na súd, a to ešte dňa XX.XX.XXXX.
10. Podľa § 161 ods. 1, 2 a 3 CSP, Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas
konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky"), (ods. 1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví (ods. 2). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví (ods. 3).
11. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.
12. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 63 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (ods.
1). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje
s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (ods. 2). Ak to povaha sporu
pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (ods. 3).
14. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne
rozhodnúť vo veci samej. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a
rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna
skratka "procesné podmienky", nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení
Civilného sporového poriadku. Sú nimi právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a
nasl. CSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia
prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita (§ 61 a
nasl. CSP), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) podľa § 67a nasl.
CSP, zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (§ 127, § 132 CSP), povinné zastúpenie (§ 90 CSP) a iné.
15. Súd môže za konania zistiť, že v konaní sa vyskytol nedostatok niektorej z podmienok, za ktorého
existencie môže konať vo veci. Tento nedostatok môže byť odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ak ide
o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd urobí pre odstránenie tohto nedostatku vhodné
opatrenia. Napríklad, ak bola podaná žaloba, ktorá nemá všetky zákonom vyžadované náležitosti, alebo
je nezrozumiteľná, súd žalobcu uznesením vyzve na opravu alebo doplnenie žaloby (pozri § 129 CSP). V
konaní sa však môžu vyskytnúť aj také nedostatky podmienok konania, ktoré sú neodstrániteľné. Sú nimi
napríklad nedostatok právomoci súdu na konanie vo veci (pozri § 9a nasl. CSP), nedostatok procesnej
subjektivity (napr. strana, ktorá je fyzickou osobou, zomrela pred podaním žaloby, alebo pred podaním
žaloby zanikol žalovaný, ktorý je právnickou osobou) podľa § 62 CSP, prekážka začatého konania (§ 159
CSP), prekážka právoplatne rozhodnutej veci (pozri § 230 CSP) alebo nedostatok funkčnej príslušnosti.
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.16. Procesná subjektivita, ktorú definuje CSP v ust. § 62, je jednou z procesných podmienok na strane
strán (strany) sporu. Procesná subjektivita vyjadruje spôsobilosť byť sporovou stranou. Zákonodarca (§
61 CSP) sa pri definovaní procesnej subjektivity odvoláva na právnu subjektivitu podľa práva hmotného.
Procesnú subjektivitu má teda ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou
na práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím narodením
a stráca ju smrťou (§ 7 OZ).
17. Z hľadiska začlenenia procesnej subjektivity medzi odstrániteľné alebo neodstrániteľné podmienky
konania, je rozhodujúci okamih, kedy prišlo k strate procesnej subjektivity. Situácie, kedy strana nemá
procesnú subjektivitu od samého začiatku konania pokrýva normatívne ust. § 62 CSP. Situácie, kedy
strana sporu procesnou subjektivitou v čase začatia sporu disponovala, avšak v priebehu konania ju
stratila, normatívne pokrýva ust. § 63 až 66 CSP.
18. Ustanovenie § 62 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek
počas konania. Keďže jej nedostatok v čase začatia konania, (t.j. v deň doručenia žaloby alebo
doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu) je
neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, súd postupuje podľa § 62 CSP a konanie zastaví.
Ak by k strate procesnej subjektivity došlo počas konania, t.j. po začatí konania, v prípade smrti strany
ako fyzickej osoby súd postupuje podľa § 63 CSP a v prípade zániku strany ako právnickej osoby súd
postupujepodľa§64CSP.Ajvtýchtoprípadochmôžedôjsťkzastaveniukonania(podľa§63ods.1CSP
alebo § 64 druhej vety CSP), a to najmä v prípade, ak strana nemá dedičov alebo právneho nástupcu.
19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak súd zistí, že strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou
v čase začatia konania, indikuje tzv. neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je obligatórne
zastavenie konania.
20. Okrem toho, že tento záver výslovne vyplýva zo znenia ust. § 62 CSP, je podporený už pomerne
stabilizovanou judikatúrou súdov SR. Napr. podľa R 45/2003: „Ak v žalobe označený účastník nemá
právnu subjektivitu (nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania), nemôže súd pripustiť, aby na
jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou; nedostatok spôsobilosti
byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba
konanie zastaviť.“ Alebo v uznesení Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2014, sp. zn. 5 Sžp 11/2013
sa uvádza: „Absencia spôsobilosti byť účastníkom konania je tzv. neodstrániteľným nedostatkom
podmienky konania. To znamená, že pokiaľ ňou označený účastník konania nedisponoval v momente
začatia konania, nie je možné tento nedostatok dodatočne zhojiť. V prípade, ak súd zistí nedostatok
spôsobilosti byť účastníkom konania v čase podania návrhu, nemá inú možnosť, len konanie zastaviť.
Návrh na začatie konania podaný nespôsobilým subjektom totiž nemá účinky riadne podaného návrhu.
Jediným spôsobom jeho vybavenia je zastavenie konania. Do takéhoto "konania" nemožno pristupovať,
zamieňať jeho účastníkov a pod., pretože je od počiatku vadné, ide vlastne o nekonanie, s ktorým sa súd
musí vysporiadať jedine postupom podľa § 104 ods. 1 OSP (teraz § 62 CSP - pozn. odvolacieho súdu).
21. Pokiaľ teda strata procesnej subjektivity nastala už pred začatím konania, ako je to aj v danom
prípade, keď žalovaný 1/ zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom žaloba bola podaná na súd až dňa
02.12.2022, vedie táto skutočnosť vždy k zastaveniu konania (žalovaný zomrel pred podaním žaloby
na súd). Ak v žalobe označený účastník nemá právnu subjektivitu, teda nie je spôsobilý byť účastníkom
súdneho konania (nemá procesnú subjektivitu), napríklad obchodná spoločnosť zanikla výmazom z
obchodného registra pred začatím konania alebo fyzická osoba zomrela pred začatím konania, súd
nemôže pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou.
Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto
konania, pre ktorý treba konanie zastaviť.
22. Zároveň treba dodať, že nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti
či úplnosti. Preto v prípade nedostatku procesnej podmienky konania, akou je nedostatok procesnej
subjektivity v čase začatia konania, súd na odstránenie vád žaloby nevyzýva.
23. V danom prípade preto súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ konanie vo vzťahu
k žalovanému 1/, ktorý zomrel ešte pred podaním žaloby na súd, pre neodstrániteľný nedostatokprocesnej podmienky konania podľa § 62 CSP v spojení s § 161 ods. 2 CSP konanie vo vzťahu
k žalovanému 1/ zastavil. Žalobca teda v podanom odvolaní celkom nedôvodne namieta, že súd mal
konanie prerušiť do skončenia dedičského konania po žalovanom 1/ a potom v konaní pokračovať
s jeho dedičmi, resp. s okruhom dedičov na základe oznámenia notárky. V danom prípade smrť subjektu
sporovéhokonania–žalovaného1/nespornenastalapredpodanímžalobynasúd,čojetakýnedostatok
procesnej podmienky konania vo vzťahu k žalovanému 1/, pre ktorý bolo nevyhnutné konanie zastaviť.
Nebolo dôvodné, ani aby súd odstraňoval vady podanej žaloby, ani aby konanie prerušil do skončenia
dedičského konania po ňom.
24. Pokiaľ potom v odvolacom konaní žalobca na základe potvrdenia notárky o okruhu dedičov žiadal,
aby odvolací súd vykonal zmenu údajov žalovaného 1/ a ďalej ako so žalovaným 1/ konal so Slovenskou
republikou, za ktorú koná Okresný úrad v Trnave, Vajanského 2, Trnava, IČO: 31 777 163, tak ako už
bolo vyššie uvedené, v prípade neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania ktorou je
nedostatok procesnej subjektivity žalovaného v čase začatia konania (smrť žalovaného 1/ pred podaním
žaloby), neprichádza do úvahy zmena subjektu civilného sporového konania (§ 80 CSP). Pokiaľ ide
o pristúpenie ďalšieho subjektu do konania (t. j. Slovenskej republiky ako žalovaného), tak v odvolacom
konaní platí ust. § 378 ods. 2 CSP, podľa ktorého sa na odvolacie konanie nepoužije ustanovenie
o pristúpení subjektov (§ 79 CSP).
25. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je celkom nedôvodné, keďže uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho ho
odvolací súd s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.