Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200126
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200126.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyakokasačnýsúdvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.

Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD.,
v právnej veci žalobcu V+S Welding, s.r.o., Stöcklova 37/22, 085 01 Bardejov, IČO: 36 677 892, právne
zastúpený JUDr. Adriana Kmecová, MBA, advokátka, Hlavná 11, 080 01 Prešov, proti žalovanému
FinančnémuriaditeľstvuSlovenskejrepubliky,Lazovná63,97401BanskáBystrica,okasačnejsťažnosti
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/14/2020-108 zo dňa 14. decembra 2021,
v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102749748/2019 zo dňa 28. novembra
2019, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Na základe výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2016 vydal Daňový úrad
Prešov (ďalej „správca dane“) dňa 01.03.2018 rozhodnutie č. 100469457/2018, ktorým podľa § 68 ods.
6 zákona č. 563/2009 Z. z. (ďalej „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu

13.235 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej „daň“ alebo „DPH“) za predmetné zdaňovacie obdobie, teda
znížil nadmerný odpočet zo sumy 32.227,85 € na sumu 18.992,85 €. Na odvolanie žalobcu žalovaný
rozhodnutím č. 101472228/2018 zo dňa 31.07.2018 zrušil uvedené rozhodnutie správcu dane a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu týkajúceho
sa dodania fakturovanej služby, a tiež pre nesprávne právne posúdenie skutkových zistení týkajúcich
sa odpočítania dane z faktúry za reklamu.
2. Následne správca dane po doplnení dokazovania vo vyrubovacom konaní vydal dňa 03.05.2019

rozhodnutie č. 101088100/2019, ktorým znova podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi
rozdiel v sume nadmerného odpočtu 10.325 € na DPH, keď znížil nadmerný odpočet zo sumy
32.227,85 € na sumu 21.992,85 €. Dôvodom zníženia uplatneného nadmerného odpočtu bolo
neuznanie odpočítania dane z faktúry od dodávateľa LEWEL s.r.o., IČO: 36 785 776 (DPH 10.235
€) za poskytnutie zváračských a zámočníckych prác pri výrobe samostatných dielov bankomatov v
stanovených pevnostných triedach. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102749748/2019 zo
dňa 28.11.2019 (ďalej „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) postupom podľa §

74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane zo dňa 03.05.2019 potvrdil.
3. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí stotožnil so skutkovými i právnymi závermi správcu
dane, podľa ktorých v konaní nebolo spochybnené, že fakturované práce boli uskutočnené, sporným
zostalo len to, či tieto boli realizované skutočne spoločnosťou LEWEL, s.r.o. uvedenou na predmetnejfaktúre. Podľa zistení správcu dane ide o spoločnosť, ktorá v čase deklarovaného zdaniteľného
obchodu nemala zamestnancov a prevádzkovala pohostinstvo, pričom jej konateľ PhDr. Jozef Hric
uviedol, že zváračské práce mu dodala spoločnosť TOSTAR, s.r.o. Konateľ TOSTAR, s.r.o. Jaroslav

Korinko vypovedal, že predmetné zváračské práce mu dodávali spoločnosti Warrior Company s.r.o.
a Chaňana s.r.o. F. F. ako zástupca spoločnosti Warrior Company s.r.o. zase uviedol, že práce boli
vykonané občianskym združením RÓMOVIA NAPREDUJÚ DOPREDU, ktoré podľa žalovaného, tak
ako ostatní subdodávatelia, nemalo v posudzovanom zdaňovacom období august 2016 žiadnych
zamestnancov. Podľa informácií získaných správcom dane z Kriminálneho úradu finančnej správy

boli uvedení subdodávatelia vysoko rizikové subjekty, ktoré nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť.
Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že vykonané dôkazy nepreukázali, že služby boli
dodané dodávateľom uvedeným na faktúre a preto tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v
zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej „zákon o DPH“). Z tohto dôvodu si podľa žalovaného uplatnil žalobca právo na odpočítanie dane
z obstaraných služieb v rozpore s § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

4. Žalovaný tiež v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že je veľmi spochybniteľné, či žalobca urobil
všetky dostupné a primerané opatrenia, aby sa uistil, že uskutočnené plnenia nebudú viesť k jeho
účasti na daňovom podvode, keď si objednal zváračské práce od dodávateľa, ktorý nemal priestory ani
kvalifikovaných zamestnancov na vykonávanie zváračských prác a zaoberal sa hlavne pohostinskou
činnosťou.

II. Konanie pred správnym súdom

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote všeobecnú správnu žalobu na Krajský
súd v Prešove (ďalej „krajský súd“ alebo „správny súd“) a navrhol ho spolu s rozhodnutím správcu dane

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
6. V žalobných bodoch žalobca uviedol, že na základe zmluvy so spoločnosťou LEWEL s.r.o. si objednal
jednoduché zváračské a zámočnícke práce pri výrobe samostatných dielov bankomatov, pričom výrobu
a montáž mal zhotoviteľ vykonať podľa výrobnej dokumentácie dodanej objednávateľom, na svoje
nebezpečenstvo a na svojom pracovisku. Žalobca uviedol, že webový portál www.orsr.sk zistil, že

spoločnosť LEWEL s.r.o. má oprávnenie na vykonávanie zváračských prác od 02.06.2007. K priebehu
dodávky uviedol, že konateľ zhotoviteľa PhDr. Jozef Hric si vždy osobne vyzdvihol materiál v skladoch
žalobcu a doviezol späť zvarené komponenty, ktoré boli ďalej použité vo výrobnom procese. Poukázal
na to, že v záujme obozretnosti a v snahe vylúčiť akékoľvek pochybnosti a možné budúce komplikácie
žalobca v zmluve zaviazal spoločnosť LEWEL s.r.o., aby predmet zmluvy plnila sama, na vlastnú

zodpovednosť, čím vylúčil akýkoľvek subdodávateľský záväzok na strane zhotoviteľa.
7. Žalobca ďalej poukázal na predložené daňové a účtovné doklady - faktúru zo dňa 31.08.2016, dodací
list, preberací protokol, výkresovú dokumentáciu, príjemky/výdajky zo skladu a na sklad, bankové výpisy
o úhrade za poskytnuté služby a výpovede svedkov, ktorí boli prítomní pri manipulácii s predmetným
tovarom. Uviedol, že podal riadne daňové priznanie za predmetné zdaňovacie obdobie a zároveň

odviedol daň z príjmu, rovnako tak urobila aj dodávateľská spoločnosť LEWEL s.r.o.
8.Žalobcavžalobenamietal,žejehodôkaznébremenovdaňovomkonaníniejeabsolútneavzťahujesa
lenkpovinnostipreukázaťnároknaodpočítaniezfaktúryvystavenejdodávateľomLEWELs.r.o.Nemôže
teda niesť zodpovednosť za ním nezavinené nedostatky. Uviedol, že ak táto spoločnosť neuniesla svoje
dôkazné bremeno k preukázaniu odpočítania dane z faktúr od svojich dodávateľov, nie je možné toto

zistenie mechanicky aplikovať do obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom. V danom
prípade však žalovaný spolu so správcom dane pričítali žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadom
skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Žalobca tvrdil, že z protokolu z daňovej kontroly
nie je zrejmé, čo žalobca zanedbal resp. aké doklady a dôkazy, ktorými mal povinnosť disponovať,
nepredložil. Poukázal na to, že svedkovia potvrdili priebeh dodania diela, vyhotovenie faktúr, prijatie

platieb na účet a popísali spôsob realizácie zdaniteľných plnení. Podľa žalobcu žalovaný vyhodnotil
tieto svedecké výpovede tak isto, ako keby svedkovia všetko popreli. Žalobca mal za to, že ak
žalovaný (a správca dane) má pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a dôkazy ním predložené nemieni
akceptovať, potom je tiež povinný túto skutočnosť doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne
vyvracajú, pričom dôkazy žalovaného musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť

a vierohodnosť, ako dôkazy predložené žalobcom. Dôkazy, ktorými žalovaný odôvodňuje nepriznanie
odpočítania dane, nemajú podľa žalobcu žiadnu výpovednú hodnotu k preukázateľnému spochybneniu
dôkazov predložených žalobcom.9. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného o tom, že žalobcovmu dodávateľovi nevznikla daňová
povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH a mal za to, že ak by nevznikla daňová povinnosť,
znamenalo by to, že faktúra bola žalobcovi vystavená len formálne a že v obchodnom vzťahu s

dodávateľom išlo len o fiktívne plnenie. Žalobca odmietol účasť v reťazci dodávateľov a zaujal názor,
že dôsledné skúmanie reálnosti obchodov v súvislosti s bojom proti daňovým podvodom nie je možné
založiť na systéme zodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu
verejných financií. Ak je daňová povinnosť v reťazci dodávateľov a ich subdodávateľov v niektorom
článku nevymožiteľná, dôsledky ich podvodného konania nie je možné prenášať na tých, ktorí sa

podvodov nezúčastnili a dane riadne platia (tu žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft. a Péter Dávid z 21.06.2010, bod 48). Žalobca tiež namietal,
že zistenia správcu dane a žalovaného nie je možné osvedčiť ani ako nepriame dôkazy postačujúce k
prijatiu závažného záveru, že deklarovaný dodávateľ výrobu výrobných dielov nezrealizoval a nedodal.
Podľa žalobcu žalovaný nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral a
nevykonal dokazovanie tak, aby objasnil a získal skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo

najúplnejšie. Žalobca tiež namietal nezrozumiteľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov i nesprávne
právne posúdenie veci.
10. Žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, pričom v písomnom vyjadrení zrekapituloval
svoju argumentáciu uvedenú v dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia.
11. Podobne žalobca v písomných vyjadreniach z 20.05.2020 a 01.12.2021 v reakcii na vyjadrenie

žalovaného v podstate zopakoval namietané dôvody nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia
uvedené v správnej žalobe.
12. Dňa 14.12.2021 vyhlásil krajský súd rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa
28.11.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie; priznal žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči
žalovanému.

13. V odôvodnení rozsudku správny súd konštatoval, že žalovaný vychádzal z nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci, pretože neboli vykonané výsluchy žalobcom navrhnutých svedkov, ktorí mali
vykonaťzváračsképráce.PoukázalnarozhodnutieveľkéhosenátusprávnehokolégiaNajvyššiehosúdu
SR vo veci sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18.05.2021, podľa ktorého „pokiaľ daňové orgány opierajú svoje
závery o to, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, musia mu predtým umožniť toto bremeno uniesť a

vykonaťďalšienímnavrhovanédôkazy,aktietosmerujúkpreukázaniuriadnehouskutočneniadodávok“.
Správny súd konštatoval, že správca dane na návrh žalobcu doplnil iba výsluch konateľa spoločnosti
LEWEL s.r.o. PhDr. Jozefa Hrica, nevykonal však ďalšie výsluchy, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili
skutočnosti uvádzané žalobcom, jednak v pripomienkach k protokolu, ako aj v odvolacích námietkach
proti prvostupňovému rozhodnutiu. Záver žalovaného, že vykonané dôkazy nepotvrdili uskutočnenie

dodávky, z administratívneho spisu a z jednotlivých výpovedí svedkov nevyplýva. Nestotožnil sa preto so
záverom žalovaného, podľa ktorého nebolo preukázané, že spoločnosť LEWEL s.r.o. bola dodávateľom
dielov na výrobu bankomatov pre žalobcu.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného

14. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods.
1 písm. g/ SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu
súdu na ďalšie konanie.
15. V sťažnostných bodoch sťažovateľ uviedol, že správca dane preukázal, že deklarované zdaniteľné
obchody medzi spoločnosťami V+S Welding, s.r.o. - LEWEL s.r.o. - TOSTAR s.r.o. - Warrior Company

s.r.o. a Chaňana s.r.o. - združenie RÓMOVIA NAPREDUJÚ DOPREDU, neboli uskutočnené tak,
ako to žalobca deklaroval. Spoločnosti, ktoré mali predmetné zváračské práce dodať, sú podľa
sťažovateľa vysoko rizikové, všetky sú už zaniknuté alebo prepísané na občana iného štátu. Ani jedna
zo spoločností nemala zamestnancov a nevedela predložiť účtovné alebo iné doklady preukazujúce
reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Krajský súd podľa sťažovateľa neprihliadal na dôkazy

zabezpečené správcom dane, na výsledky jeho dokazovania a na ich vyhodnotenie vo vzťahu k
preukázaniu splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie
august 2016.
16. Záver správneho súdu o nedostatočnom zistení skutkového stavu považuje sťažovateľ za nesprávny
tvrdiac, že v preskúmavanom rozhodnutí zdôvodnil, prečo neboli navrhované dôkazy vykonané. Uviedol,

že občianske združenie RÓMOVIA NAPREDUJÚ DOPREDU nemalo vôbec oprávnenie na výkon
zváračských prác a v čase deklarovaného zdaniteľného obchodu nemalo zamestnancov. Sťažovateľ
nespochybnil, že žalobca vyrábal resp. kompletizoval bankomatové skrine, ale to, že pozvárané výrobnédiely neboli dodané tak, ako to deklaroval žalobca predloženými dokladmi. Tieto pochybnosti podľa
sťažovateľa nemohli tvrdenia navrhovaných svedkov vyvrátiť.
17. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti popísal výsledky vykonaného dokazovania tak, že spoločnosť

LEWEL s.r.o. vystupovala v predmetnom obchode ako „formálny dodávateľ“, ktorý deklaroval dodávky
služieb. Uviedol, že z výpovede Jaroslava Korinka, ktorý bol v čase zdaniteľného obchodu konateľom
spoločnosti TOSTAR s.r.o., podľa žalovaného vyplynulo aj to, že zváračské práce, ktoré boli vykonávané
pre spoločnosť LEWEL s.r.o., väčšinou vykonávali dvaja pracovníci, jeden z nich (pracujúci za
spoločnosť Chaňana s.r.o.) sa volal B., jeho priezvisko nevedel uviesť, rovnako nevedel meno a

priezvisko druhého pracovníka. K svojmu tvrdeniu predložil čestné prehlásenie od F. F. za spoločnosť
Warrior Company s.r.o. a N. S. za spoločnosť Chaňana s.r.o., avšak ich pravdivosť nebola podľa
sťažovateľa potvrdená. Konateľ Vladislav Palko pred správcom dane uviedol, že spoločnosť Chaňana
s.r.o. podniká v oblasti zemných prác, v rokoch 2015 a 2016 nemala zamestnancov, a že nepozná
spoločnosť TOSTAR s.r.o. F. F. správcovi dane vypovedal, že spoločnosť Warrior Company s.r.o.
nemala zamestnancov, existovala však zmluva s občianskym združením RÓMOVIA NAPREDUJÚ

DOPREDU (štatutár - Atila Géňa), ktoré zabezpečovalo pracovníkov. Z uvedeného podľa sťažovateľa
vyplýva, že dodania spoločnosti LEWEL s.r.o. neboli žiadnym spôsobom preukázané, t. j. dodania v
zistenomdodávateľsko-odberateľskomreťazcibolidokladovanéibaformálnymidokladmi,ktorýchreálny
materiálny podklad žiadna zo zainteresovaných spoločností, žalobcu nevynímajúc, nepreukázala.

IV. Právne závery kasačného súdu

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej „kasačný súd“) preskúmal
rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, §
453 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote

(§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je
kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel
k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený (§ 137 ods. 4 v

spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
19. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť zákonnosť
záverov správneho súdu vo vzťahu k námietkam sťažovateľa o nepreukázaní reálneho uskutočnenia
zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a dodávateľom LEWEL, s.r.o. Sťažovateľ s poukazom na
zistenia o subdodávateľských subjektoch tvrdí, že spoločnosť LEWEL s.r.o. vystupovala v predmetnom

obchode len ako formálny dodávateľ, ktorý deklaroval dodávky služieb, ktoré sa však neuskutočnili tak,
akoichžalobcadeklaroval.Sťažovateľpritomnespochybnil,žežalobcadodávateľomfakturovanéslužby
(zváračské a zámočnícke práce pri spracovaní komponentov na výrobu bankomatov) prijal a použil ich
na svoje zdaniteľné obchody.
20. Podľa záverov preskúmavaného rozhodnutia, ktoré správny súd vyhodnotil ako nedostatočne

skutkovo podložené, deklarovanému dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19
ods. 2 zákona o DPH a preto si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z obstaraných služieb v
rozpores§51ods.1písm.a/vnadväznostina§49ods.1a2zákonaoDPH.Inýmislovamiprepriznanie
odpočítania dane neboli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené v uvedených ustanoveniach
zákona o DPH.

21. Kasačný súd pripomína, že v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ktorý je v tejto časti
výsledkom implementácie (najmä) čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z?28.?novembra 2006
o?spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006), nárok na odpočítanie DPH vzniká
príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok, ktorými sú: (1)
že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status

osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie
(t. j. materiálna existencia plnenia) a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci
jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú
splnené, právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté (rozsudok sp. zn. 8 Sžfk 16/2020 z 25. augusta
2022, bod 25; rozhodnutia Súdneho?dvora EÚ vo veci Senatex z 15. septembra 2016, C-518/14, bod

28; vo veci Vikingo Fővállalkozó z 3. septembra 2020, C-610/19, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
z 9. decembra 2021, C-154/20, bod 24).
22. Kým medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej
osoby, tak identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne(rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Kemwater ProChemie, bod 25; vo veci Ferimet z 11. novembra
2021, C-281/20, body 26, 27). Zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre?
priznanie práva na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade

nezrovnalostí vo faktúre (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie?je (rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veci Paper Consult z 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet, bod 33; vo veci
Senatex, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie, bod?29).
23. Vnútroštátny zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na?preukázanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si?toto právo uplatňuje

(§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžf 10/2015 z 3. februára 2016,
sp. zn. 6 Sžfk 7/2016 z?27.?septembra 2018, sp. zn. 5 Sžfk 15/2018 z 30. apríla 2019). Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na
odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho?súdu sp. zn. 9 Sžfk 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, č. R?
26/2021, bod?40; sp. zn.?6 Sžfk 20/2018 z 11. júna 2019, č. R 6/2020, body 49 a 50). Dôkazné bremeno
daňového subjektu však nie je neobmedzené a týka sa len tých skutočností, na ktoré má sám vplyv. V

tejto súvislosti konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky, že: „Daňový subjekt nie je možné pripraviť
o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho
dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane
do štátneho rozpočtu týmito inými osobami. Finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom
priebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný

model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom existenciu rôznych pochybností
nemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, na
daňový subjekt“ (sp. zn. IV. ÚS 86/2022, zo dňa 15. februára 2022).
24. Kasačný súd poukazuje na to, že žalobca predloženými dokladmi (faktúrou zo dňa 31.08.2016,
dodacím listom, preberacím protokolom, výkresovou dokumentáciou, príjemkami/výdajkami zo skladu a

na sklad, bankovými výpisy o úhrade za poskytnuté služby) a svedectvami osôb, ktoré boli prítomné pri
manipulácii s predmetným tovarom, preukázal, že prijal fakturovanú službu od zhotoviteľa (spoločnosti
LEWEL, s.r.o.), u ktorého si jej dodanie objednal. Napriek tomu, že podľa zmluvy so žalobcom má
zhotoviteľ službu poskytnúť sám, výsledky vykonaného dokazovania ukázali, že vykonanie zváračských
a zámočníckych prác zabezpečil u subdodávateľa TOSTAR, s.r.o. a ten ich poskytnutie zadal svojim

dodávateľom (Warrior Company s.r.o., Chaňana s.r.o., združenie RÓMOVIA NAPREDUJÚ DOPREDU).
25. Pre účely posúdenia práva žalobcu na odpočet dane z faktúry od spoločnosti LEWEL, s.r.o. nie
je rozhodujúce, či subjekty v subdodávateľskom reťazci mali zamestnancov, povolenia na zváračské
práce, či technické zázemie na poskytnutie služby žalobcovmu dodávateľovi. Podstatné je, že žalobca
dodávku služieb prijal pričinením spoločnosti LEWEL, s.r.o., ktorej ako platiteľovi dane vznikla dodaním

služby daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a žalobcovi v zmysle zásady neutrality DPH
nič nebránilo uplatniť si z faktúry za dodanú službu právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a/
v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, keďže dodávku použil na svoje zdaniteľné plnenia (por.
napr.C-285/11Bonik).Netrebazabudnúť,žekaždátransakciamusíbyťsamapredmetomvyhodnotenia,
nezávisle na dani splatnej za?predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente

Woerden).
26. Kasačný súd interpretoval aplikované ustanovenia zákona o DPH najmä v intenciách uznesenia
Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, v ktorom Súdny dvor konštatoval: „Smernica Rady
2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami
daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,

na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa
týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru,
uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani
dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,

po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský
reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade
niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli
nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že

sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila
faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“27.NacitovanérozhodnutieSúdnehodvoranadviazaliNajvyššísprávnysúd,keďrozhodolnasledovne:
„Pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového

subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-
technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami
na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného
dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané,
že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na

obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom“ (sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna
2022, publikované Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod č. 23/2022).
28. Kasačný súd podotýka, že nakoľko sa sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nedotýka otázky účasti
žalobcu na prípadnom podvode na dani, ale svoje argumenty smeruje k nesplneniu hmotnoprávnych
podmienok odpočítania dane z predmetnej dodávky, nemal ani súd dôvod vec skúmať z tohto pohľadu.
29. Pokiaľ ide o závery správneho súdu o nedostatočne zistenom skutkovom stave a potrebe vykonať

žalobcom navrhnuté dôkazy svedeckými výpoveďami osôb, ktoré reálne vykonali zváračské práve
pre žalobcu, tieto považuje kasačný súd pre potreby rozhodnutia o daňovej povinnosti žalobcu v
predmetnej veci za zbytočné. Dôvodom sú vyššie opísané skutočnosti, že zákonné podmienky pre
odpočet dani boli dostatočne preukázané, pretože v daňovom konaní nebolo hodnoverne spochybnené,
že fakturovaná služba bola žalobcovi skutočne poskytnutá (plnenie existuje), že mu ju dodal platiteľ

dane (spoločnosť LEWEL, s.r.o.) prostredníctvom subdodávateľov, a že žalobca použil dodávku na
svojezdaniteľnéobchody.Vprípadespochybnenýchsubdodávateľovdeklarovanéhododávateľabybolo
možné nepriznať odpočítanie dane žalobcovi len vtedy, ak by bolo v?konaní preukázané, že žalobca
sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na?obchodnom reťazci
poznačenom prípadným daňovým podvodom.

30. Vzhľadom na to, že kasačná sťažnosť žalovaného bola nedôvodná, postupoval kasačný súd podľa
§ 461 SSP a rozhodol o jej zamietnutí.
31.Onárokunanáhradutrovkasačnéhokonaniarozhodolkasačnýsúdvzmysle§467ods.1vspojenís
§ 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov v tomto konaní. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník

na správnom súde v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
32. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods.
4 S. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.