Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 23, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 56Cb/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624200563
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Brašková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5624200563.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: A., A., A. A. B. C. XX, XXX XX D. D., E.: XX XXX XXX, právne
zastúpený: F. G. D., H., A. A. F. I. XXXX/XX, XXX XX J. K., E.: XX XXX XXX, proti žalovanému: L. D. A., A.
A. M. XXX/XX, XXX XX N., E.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

NávrhžalobcunanariadeniezabezpečovaciehoopatreniadoručenýsúduelektronickydňaXX.XX.XXXX
doplnený elektronickými podaniami doručenými súdu dňa XX.XX.XXXX H. J. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu elektronicky dňa XX.XX.XXXX
doplnený podaniami doručenými súdu dňa XX.XX.XXXX H. J. XX.XX.XXXX, ktoré v mene žalobcu podal
ním zvolený právny zástupca, sa žalobca domáhal, aby súd zriadil záložné právo na nasledovných

nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného:
- pozemok - parcela registra KN “C“, parc. č. XXX/XX O. P. XXX F., druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemok - parcela registra KN “C“, parc. č. XXX/XXX O. P. XX F., druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemok - parcela registra KN “C“, parc. č. XXX/XXX O. P. XX F., druh pozemku: trvalý trávny porast,
- pozemok – parcela registra KN “C“, parc. č. XXX/XXX, O. P. XX F., druh pozemku: trvalý trávny porast,
všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: Q. F., obec: Q. R., katastrálne

územie: Q. R., vedenom O. S. Q. F., katastrálnym odborom, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalobcu voči žalovanému vo výške XX.XXX,XX eur s príslušenstvom, ktorá vznikla titulom neuhradenej
kúpnej ceny za dodaný tovar a je vymáhaná v upomínacom konaní vedenom na O. A. D. D. na základe
návrhu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX číslo podania XXXXXXXXXX.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že má voči žalovanému

pohľadávku vo výške XX.XXX,XX L. s príslušenstvom, ktorá vznikla titulom nezaplatenej kúpnej
ceny za dodaný tovar - stavebný materiál. Žalobca uviedol, že na základe objednávky žalovaného
dodal žalovanému tovar, za ktorý mu vystavil faktúry bližšie špecifikované v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy písomnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola žalovanému doručená dňa
XX.XX.XXXX, avšak žalovaný do dnešného dňa žalobcovi neuhradil ani časť z jeho pohľadávky.

Vzhľadom na uvedené žalobca voči žalovanému podal žalobu v rámci upomínacieho konania,
ktoré je vedené na O. A. D. D., ktorou sa domáha priznania pohľadávky vo výške XX.XXX,XX L.
s príslušenstvom. Žalobca si od žalovaného uplatňuje okrem nároku na zaplatenie dlžnej sumy aj nárok
na fixné úroky z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ako
aj náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX L.. Ďalej uviedol, že žalovaný je ku dňu XX.XX.XXXX
výlučným vlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X k celku nehnuteľností zapísaných na LV

č. XXXX k.ú. Q. R., okres: Liptovský Mikuláš ako pozemok - parcela registra KN “C“, parc. č. XXX/
XX O. P. XXX F., druh pozemku: Trvalý trávny porast, pozemok - parcela registra KN “C“, parc. č.XXX/XXX O. P. XX F., druh pozemku: Trvalý trávny porast, pozemok - parcela registra KN “C“, parc.
č. XXX/XXX O. výmere XX F., druh pozemku: trvalý trávny porast, pozemok - parcela registra KN
“C“, parc. č. XXX/XXX, O. P. XX F., druh pozemku: trvalý trávny porast. Žalobca uviedol, že žalovaný

iné nehnuteľnosti, ani iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku podľa verejne
dostupných registrov vôbec nevlastní, hoci ešte donedávna bol výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Q. R., obec: Q. R., okres: Q. F., ktoré žalobca bližšie špecifikoval v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré žalovaný na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod
P./XXXX, vklad povolený dňa XX.XX.XXXX, previedol na firmu A. R. A., M. XXX/XX, N., T. XXX XX,

A., E.: XX XXX XXX, ktorá je spriaznená so žalovaným nakoľko má rovnakých konateľov v osobe
U. V. bytom W. XXXX/XX N. XXX XX. Podľa žalobcu je pritom z diagramu väzieb systému cribis
zrejmé, že osoby, ktoré pôsobia v organizačných štruktúrach žalovaného majú vytvorenú nepriehľadnú
sieť firiem, cez ktoré robia obchodné machinácie s nehnuteľným majetkom podľa potreby s cieľom
poškodiť svojich veriteľov. Zároveň žalobca dňa 02.02.2024 zistil, že žalovaný bol vlastníkom aj iných
nehnuteľností v k.ú. Q. R., ktoré tvorili predmet výrokovej časti uznesenia O. A. Q. F. A. B. XXXX/XX/

XXXX B. J. XX.XX.XXXX, z ktorých ku dnešnému dňu už nevlastní ani jednu nehnuteľnosť, pričom
tieto previedol na tretie osoby v čase, keď už bol po splatnosti s úhradou vymáhanej pohľadávky voči
žalobcovi. Žalobca taktiež zistil, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX previedol na doposiaľ nezistený subjekt
nehnuteľnosť - rozostavanú budovu bez označenia súpisným číslom v jeho výlučnom vlastníctve, ktoré
sa nachádzali a boli zapísané na LV č. XXXX H. XXXX k.ú. K.. Žalobca nadobudol pocit, že žalovaný

podniká všetky kroky smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti a k tomu, aby sa pohľadávka
žalobcu vymáhaná v upomínacom konaní vedenom na O. A. D. D. stala nevymožiteľnou. V spojení
s peňažným nárokom žalobcu, ktorý vymáha v rámci upomínacieho konania existuje riziko, že exekúcia
bude ohrozená, teda že po skončení upomínacieho konania nemusia byť ním uplatňované pohľadávky
uspokojené v rámci exekúcie v exekučnom konaní. Daná obava vyplýva jednak z postojov a postupov

žalovaného (nereagovanie na výzvy žalobcu ako veriteľa, neuhradenie ani časti pohľadávky napriek
uplynutiu viac ako XX dní od ich splatnosti, predaj nehnuteľného majetku a neuhradenie splatných
záväzkov) a jednak z povahy, predmetu činnosti a majetkových pomerov žalovaného (transformácia
nehnuteľného majetku na peniaze). Všetky tieto okolnosti podľa žalobcu nasvedčujú tomu, že žalovaný
sa vyhýba plneniu svojich záväzkov a svoje eventuálne finančné zdroje asi smeruje do vlastných iných

aktivít. Rovnako podľa žalobcu ide o okolnosti, ktoré jednoznačne osvedčujú pochybnosti o majetkovej,
resp.kapitálovej,primeranostižalovaného,ktorámôženásledneohroziťexekúciu.Podľanázoružalobcu
je zrejmé, že žalovaný nenakladá so svojím majetkom zodpovedne a tak, aby mal primeraný kapitálový
tok a rezervy na plnenie svojich záväzkov, čo môže vyústiť do platovej neschopnosti, ktorá skutočnosť
predstavuje zásadné riziko vo vzťahu k prípadnej následnej exekúcie. Z vyššie uvedených dôvodov

žalobca nadobudol obavu o to, že nútený výkon jeho pohľadávok voči žalovanému v rámci exekúcie
bude ohrozený. Žalobca má za to, že všetky predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
nie len že osvedčil, ale aj preukázal. Uvedená obava žalobcu o tom, že exekúcia jeho pohľadávky bude
ohrozená je podľa jeho názoru objektívne preukázateľná tým, že časť nehnuteľností, ktoré vlastnil na
začiatku zmluvného vzťahu so žalobcom previedol na spriaznené osoby, v nedávnej minulosti (dňa

XX.XX.XXXX) previedol aj všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastnil v k.ú. K., dlžník má viacero pohľadávok
voči tretím osobám (daňový úrad) a zároveň žalovaný okrem vyššie uvedených nehnuteľností, ku ktorým
žalobca žiada zriadiť záložné právo, nie je vlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosti. Podľa žalobcu je
z vyššie uvedeného zrejmé a preukázané, že žalovaný podniká všetky kroky smerujúce k tomu, aby
sa pohľadávka žalobcu vymáhaná v súdnom konaní na základe návrhu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX

stala nevymožiteľnou.

3. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia označil a pripojil ako dôkazy faktúry
a dodacie listy, predžalobnú upomienku zo dňa XX.XX.XXXX, podací hárok L., sledovanie zásielky
U., návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie

o podaní a doručenku, potvrdenie O. D. o pridelení čísla podania XXXXXXXXXX, úrokové sadzby L., Q.
vlastníctva č. XXXX H. X. XXXX, výpis z O. A. M. A. A. R. A., diagram väzieb cribis, uznesenie O. A. Q.
F. A. B. XXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a správy z portálu index podnikateľa.

4. Doplňujúcimi podaniami zo dňa XX.XX.XXXX H. B. J. XX.XX.XXXX žalobca súdu ako dôkaz doručil

odsúhlasenú inventarizáciu pohľadávok zo strany žalovaného a platobný rozkaz O. A. D. D. A. B. XXXX/
XXX/XXXX B. J. XX.XX.XXXX.5. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená.
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

7. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné

opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

11. Podľa ustanovenia § 336 ods. 1, 2, 3 a 4 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci

samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí

ustanovenie § 335 primerane.

12. Ustanovenie § 324 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 344 CSP upravuje prípady, v ktorých môže
súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu
zabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené

listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom.

13. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom
je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní
nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo

iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením
záložného práva.

14. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť
len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom
konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom
dokazovaní. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či je návrh dostatočneodôvodnený a či sú osvedčené skutočnosti, potrebné pre záver a pravdepodobnosť nároku, ktorému sa
môže poskytnúť predbežná ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a
spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje

skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej
miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť
potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie žalobca s tým, že pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom
žalobcovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť

skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu
zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš
pravdepodobné. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenie je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie.

Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako
je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné.
Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti

prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa
však nemôžu uplatniť v celom rozsahu s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv
prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia.

15. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli

osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho
(nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením
obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje
ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie

súduprvejinštancieozabezpečovacomopatreníjerozhodujúcistavvčasevydaniarozhodnutia.Druhou
nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti
odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho
rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je

potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie
žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že
právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť
a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi povinného, v dôsledku
ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty

vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený,
sťažený alebo úplne znemožnený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti
ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva
žalobcu. Poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť

do právneho postavenia osoby, v neprospech ktorej bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené.
Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je
odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len
jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

16. Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe
predložených listinných dôkazov v nadväznosti na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, pričom dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

17. Na základe oboznámenia sa s obsahom návrhu a pripojenými listinami súd konštatuje, že má v danej
veci osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným (obchodno - záväzkový vzťah) a z neho
vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie sumy 31.788,83 eur s príslušenstvom, pre vymoženie ktorej
žiada žalobca prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochranu. Predmetnápohľadávka žalobcu bola uplatnená žalobcom návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom
konaní podaným na O. A. D. D., pričom súdom vydaný platobný rozkaz je súčasťou spisového materiálu
na X. XX H. XX spisu. Konanie je na O. A. D. D. vedené pod spisovou značkou XXXX/XXX/XXXX. Súd

zdôrazňuje že toto osvedčenie konštatuje výlučne vo vzťahu k podmienkam pre rozhodnutie o návrhu
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neprejudikuje tým výsledok konania vo veci samej
o nároku žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia návrhom podaným po začatí konania vo veci samej, ktoré začalo podaním návrhu na vydanie
platobného rozkazu v upomínacom konaní na O. A. D. D..

18. Vo vzťahu k naplneniu podmienky primeranosti zásahu požadovaného žalobcom formou zriadenia
záložnéhoprávanadotknutýnehnuteľnýmajetok,súdkonštatuje,žezlistinnýchdôkaznýchprostriedkov
predložených žalobcom nevyplýva iné zabezpečenie žalobcovej pohľadávky. Súd má za to, že na
žalobcovi, ktorý žiada zriadiť záložné právo na veciach patriacich žalovanému za účelom zabezpečenia
svojej peňažnej pohľadávky, zásadne nemožno spravodlivo žiadať, aby preukazoval či osvedčoval

existenciu či neexistenciu prípadného ďalšieho majetku žalovaného, z ktorého by dotknutá pohľadávka
žalobcu mohla byť uspokojená (obdobne rozhodnutie M. A. A. U., Y. A. B. XXXX XX/XXXX)

19. Osvedčenie však už nie je možné tvrdiť vo vzťahu k ďalšej základnej podmienke pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to o existencii obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia.

V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca obavu z ohrozenia exekúcie odôvodnil
jednak tým, že žalovaný nereaguje na výzvy žalobcu k uhradeniu jeho pohľadávky; tým, že žalovaný
má pohľadávky voči viacerým tretím osobám (daňový úrad); tým, že žalovaný vyvíja aktivity smerujúce
k prevodu jeho nehnuteľného majetku na tretie osoby; ako aj tým že žalovaný nie je vlastníkom žiadnej
inej nehnuteľnosti okrem tých, ku ktorým žalobca žiada zriadiť záložné právo. Vo vzťahu k uvedeným

tvrdeniam súd konštatuje, že tieto žalobca nijakým spôsobom neosvedčil ani nepreukázal.

20. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia
jeho pohľadávky bude ohrozená. Skutočnosť, že žalovaný previedol niektoré svoje nehnuteľnosti na

tretie osoby, nezakladá automatické osvedčenie, že sa zbavuje svojho majetku za účelom poškodiť
žalovanéhoakosvojhoveriteľa,pričomžalobcažiadnyminýmspôsobomnepreukázal,žebysažalovaný
aktuálne úmyselne zbavoval svojho nehnuteľného majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním
alebo zámenou za veci nižšej hodnoty s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, alebo
že má v úmysle svojím konaním finančne poškodiť svoju spoločnosť, či znemožniť vykonanie exekúcie

na svoj majetok v prospech žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný odplatne previedol vlastnícke právo ku
svojím nehnuteľnostiam, ktoré vlastnil na začiatku zmluvného vzťahu so žalobcom nie je dôkazom, že sa
zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Takéto konanie preto súd
nemôže považovať za snahu zbaviť sa svojho majetku s cieľom vyhnúť sa úhrade pohľadávky žalobcu.
Skutočnosť, že žalovaný scudzili svoj majetok nie je dôkazom, že sa tak stalo s cieľom dosiahnuť

nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu tak, ako argumentuje žalobca vo svojom návrhu. Žalobca sa len
domnieva, že sa tak stalo s cieľom poškodiť záujmy žalobcu, avšak toto tvrdenie nebolo nijako
osvedčené (súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca doložil do spisu súvahu aktív, pasív, výkaz
ziskov a strát za rok XXXX, hoci k prevodom malo dôjsť aj v roku XXXX, XXXX). Ak žalovaný zamýšľa
realizovať svoje práva vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to robí s cieľom

ohroziť budúcu exekúciu na ich majetok.

21. Vyššie uvedené platí aj vo vzťahu k prevodu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
na spoločnosť A. R. A.. Súd uvádza, že hoci je v tejto spoločnosti totožný štatutár ako u žalovaného,
zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by žalovaný nebol oprávnený previesť nehnuteľnosti na

takúto osobu, resp. ani zo žiadnej listiny, ktorá je obsahom spisového materiálu nie je zrejmé, že tento
prevod bol uskutočnený za cenu nižšiu ako trhová cena, pričom žalovaný nie je povinný akýmkoľvek
spôsobom svojím veriteľom zdôvodňovať prečo takúto transakciu uskutočnil.

22. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Nestačí

len domnienka žalobcu, že žalovaný svoje finančné zdroje smeruje do vlastných iných aktivít, čím
žalovaný nenakladá so svojím majetkom zodpovedne, ktorá skutočnosť predstavuje zásadné riziko vo
vzťahu k prípadnej exekúcii. Úvahy žalobcu o tom, že žalovaný sa vyhýba plneniu svojich záväzkov za
účelom smerovania finančných zdrojov do iných aktivít majú len charakter domnienok a predpokladov,pričom nie sú relevantne osvedčené. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť
len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. U dlžníka
môže byť dôvodom také jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je

možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové
pomery, teda keď dlžník realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému
zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojím majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje,
resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť, ktorá skutočnosť, s poukazom
na neosvedčenie predaja majetku žalovaného za cenu pod trhovú hodnotu, naplnená nebola. Nakoľko

k prevodu vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na listoch vlastníctva č. XXXX,
XXXX H. XXXX došlo podľa titulu nadobudnutia uvedeného v predmetných listoch vlastníctva na základe
uzatvorenia kúpnych zmlúv (ktorú skutočnosť má súd osvedčenú zo samotných listov vlastníctva), za
predaj majetku - vedených nehnuteľností žalovaný nadobudol finančné prostriedky, ktoré patria do
spoločnosti,čímvlastnežalovanýibapretransformovalsvojmajetokzmajetkunehnuteľnéhonafinančné
prostriedky. Z obsahu spisu nevyplýva a ani to žalobca napokon netvrdil (a teda ani neosvedčili),

že predmetný predaj nehnuteľností by bol iba „fiktívny“, s cieľom znížiť hodnotu majetku žalovaného,
tzn. vykonaný bez reálnej protihodnoty, s cieľom ukrátiť tak všetkých veriteľov žalovaného. Zo
správania žalovaného sa nejaví, že by žalobcu ako svojho veriteľa mienil ukrátiť v priznaných právach,
tak aby ich nemohol uspokojiť v rámci exekúcie a ohrozoval jej prípadný budúci výkon.
Žalobca taktiež neosvedčil, že by žalovaný prípadné finančné prostriedky nadobudnutné za predaj

nehnuteľností použil, resp. chcel použiť spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť jeho pohľadávky,
pričom nepreukázal ani existenciu obavy z hrozby zmarenia exekúcie, ktorá musí hroziť bezprostredne.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že z priloženého listu vlastníctva č. XXXX má
osvedčené, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti, na ktorých žalobca žiada zriadiť záložné právo,
nadobudol na základe kúpnych zmlúv zavkladovaných po P./XXXX, P./XXXX, P., P., P./XXXX, P./XXXX,

a teda, že žalovaný v ostatnom období nemohol, tak ako to tvrdí žalobca, vykonávať len systematický
prevod svojho majetku, ale taktiež nehnuteľnosti nadobúdal.

23. Pokiaľ ide o odvolávanie sa žalobcu na skutočnosť, že žalovaný má viacero pohľadávok voči tretím
osobám, poukazujúc na dlh voči daňovému úradu ku dňu XX.XX.XXXX vyplývajúci z portálu Z., tento už

podľa názoru súdu nereflektuje aktuálnu majetkovú situáciu žalovaného v čase rozhodovania o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto ho súd nepovažuje za smerodajný na posúdenie
či je žalovaný schopný plniť svoje záväzky. Ku dňu rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia má súd navyše z verejne dostupných registrov osvedčené, že žalovaný
nie je daňovým dlžníkom, ktorá skutočnosť navyše vyplýva aj zo samotného listinného dôkazu, na ktorý

žalobca vo svojom návrhu odkazuje /správa z portálu Z. na č.l. XX súdneho spisu/.

24. Pokiaľ ide o obavu žalobcu, že žalovaný podniká všetky kroky smerujúce k ukončeniu svojej
podnikateľskej činnosti, ako aj o tvrdenie o hrozbe platobnej neschopnosti žalovaného, súd musí
opätovne konštatovať, že ide o hodnoverne neosvedčené domnienky žalobcu, ktorý na podporu svojich

tvrdení v tomto smere nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Žalobcom uvádzané tvrdenia tak zostávajú
výlučne v rovine faktických tvrdení bez reálneho osvedčenia ich existencie aspoň v minimálnom
potrebnom rozsahu. Súd nemôže dotvárať, prípadne domýšľať skutkové tvrdenia strany, ktoré bez
relevantných listinných dôkazov ostávajú len v rovine neosvedčených domnienok, nakoľko práve
žalobca je povinný svoje tvrdenia hodnoverne osvedčiť.

25. Ak by súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na základe žalobcom tvrdených skutočností, potom
by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo do úvahy aj automatické právo žalobcu nariadiť
zabezpečovacie opatrenie, čím by bola zjavne porušená zásada proporcionality. Takýto záver je zjavne
nežiadúci a nezodpovedá podstate zabezpečovacieho opatrenia, preto na jeho nariadenie nestačí len

konštatovanie, že žalobca má splatnú pohľadávku a že žalovaný v minulosti previedol svoj nehnuteľný
majetok. Samotný dlh nemôže byť bez preukázania ďalšieho dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým sa obmedzí vlastnícke právo žalovaného. Takýmto dôvodom by bolo preukázanie
takých skutočností, ktorým by žalobca osvedčil, že žalovaný cielene znižuje hodnotu svojho majetku,
ktorý bolo možné exekúciou postihnúť, a to na úkor svojho veriteľa.

26. Na záver súd uvádza, že podmienky, za akých boli iným veriteľom žalovaného v minulosti zriadené
zápisy na príslušných listoch vlastníctva (žalobcom predložené uznesenie O. A. Q. F. A. B. XXXX/XX/
XXXX B. J. XX.XX.XXXX), súd v rovine posúdenia žalobcovho návrhu na nariadenie zabezpečovaciehoopatrenia neskúma. Povinnosť osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, prináleží žalobcovi vo vzťahu k zabezpečeniu jeho nároku.

27. Na základe uvedených skutočností súd prijal záver, že žalobca dostatočne nepreukázal dôvodnosť
navrhovaného procesného opatrenia. Súčasne žalobcom nebola splnená podmienka osvedčenia obavy
z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia premietnutá do rozsahu požadovaného zabezpečovacím
opatrením. Súd preto návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu
zamietol.

28. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Vzhľadom na obsah meritórneho rozhodnutia o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou v konaní je žalovaný, ktorému
svedčí podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Pri

svojom rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd zo záveru, že žalobca bol v konaní plne
neúspešný a žalovanému žiadne trovy v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia nevznikli. Riadiac sa princípom hospodárnosti konania, súd rozhodol že žalovanému nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.