Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2023

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/93/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019010461
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2023:0019010461.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní, konanom dňa

19.9.2023 v Michalovciach, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/Tr. por. súd obžalovaného

A. B. - nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. D., A. E. XX/XX, bez pracovného pomeru,

spod skutku obžaloby pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 3 Tr. zák., ktorého sa
mal dopustiť tak, že ako živnostník, podnikajúc pod obchodným menom Ladislav Csatlós, s miestom

podnikaniaOborínč.26,IČO:35562927zabezpečilpodaniedaňovéhopriznaniakdanizpríjmovfyzickej
osoby za zdaňovacie obdobie r. 2012 na Daňový úrad Košice, kontaktné miesto Veľké Kapušany dňa
2.4.2013, v ktorom priznal daň na úhradu v sume 0,00 € i napriek tomu, že vykonanou daňovou kontrolou
bolo zistené, že obžalovaný

- ponížil si zdaniteľné príjmy za dané zdaňovacie obdobie o sumu 20.000,-€ tým, že zaúčtoval kúpnu
cenu z predaja samostatnej časti podniku – Bioplynová stanica Oborín v sume 180.000,-€ i napriek tomu,

že v zmysle zmluvy o predaji Bioplynovej stanice Oborín zo dňa 22.8.2012 a jej Dodatku č. 2 k Zmluve
o predaji časti podniku zo dňa 22.8.2012 bola dohodnutá kúpna cena vo výške 200.000,-€ čo malo vplyv
na výsledok hospodárenia a výšku daňovej povinnosti daňového subjektu,

- v rozpore s § 2 písm. j), v nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. a) Zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov si neoprávnene za dané zdaňovacie obdobie uplatnil daňový odpis v sumu
9.286,-€ na základe interného dokladu číslo ID0020 zo dňa 31.3.2012, čo malo za následok zníženie
základu dane o sumu 9.286,-€,

- ponížil si zdaniteľné príjmy za dané zdaňovacie obdobie o sumu 214.000,-€ tým, že neopodstatneným
účtovným interným zápisom zo dňa 31.12.2012 na základe účtovného dokladu označeného interným
číslom ID0147 uvedenú sumu zaúčtoval ako preúčtovanie z účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby
prostredníctvom účtu 395 – Vnútorné zaúčtovania ponížil si o uvedenú sumu účet 688 – Ostatné
mimoriadne výnosy, pričom uvedené účtovné operácie vykonal bez akéhokoľvek na to relevantného
a opodstatneného účtovného dokladu,

- ponížil si zdaniteľné príjmy za dané zdaňovacie obdobie o sumu 279.000,-€ tým, že zaúčtoval kúpnu
cenu z predaja samostatnej časti podniku – Rastlinnej a živočíšnej farmy a agroturistického centra
Oborín v sume 40.000,-€ i napriek tomu, že v zmysle zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 28.9.2012
ajejDodatkuč.2kZmluveopredajičastipodnikuzodňa28.9.2012boladohodnutákúpnacenavovýške
319.000,-€ čo malo vplyv na výsledok hospodárenia a výšku daňovej povinnosti daňového subjektu,

čím takýmto vyššie popísaným konaním uviedol v podanom daňovom priznaní za rok 2012 nesprávny
základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 písm. b) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý mu bolpo vykonaní daňovej kontroly za rok 2012 rozhodnutím správcu dane pod č. 103987634/2016 zo dňa
27.9.2016 zvýšený na sumu 524.217,76 €, čím za zdaňovacie obdobie r. 2012 skrátil daň v celkovom
rozsahu 99.601,37 €, oslobodzuje, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný

stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 15.7.2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na A. B. pre zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. vykonal vyhlásenie v § 257 ods. 1 písm. a/Tr. por. o tom,
že je nevinný. V rámci svojej výpovede obžalovaný uviedol, že nesúhlasí s cenami, za ktoré mal
podľa obžaloby predať svoj majetok, pretože za takéto ceny by majetok nikdy nepredal. Hodnota tohto
majetku aj podľa znaleckého posudku z roku 2011 je zhruba 8 miliónov eur. Cena 182.000,-€, o ktorej
hovoril prokurátor je cenou stanovenou znaleckým posudkom z roku 2005. Je to cena, za ktorú ho

donútili predať poľnohospodársky podnik a táto je fiktívna. Ku skutku ďalej uviedol, že začal podnikať
v poľnohospodárstve od roku 2004 na výmere 1600 ha., keď kúpil skrachované poľnohospodárske
družstvo. Bol to v podstate rodinný podnik, kde v podnikaní mu pomáhal otec a starý otec. Keďže chcel
napredovať, angažoval sa vo väčšom európskom projekte za zhruba 6 miliónov eur. Vo vzťahu k jeho
spoločníkom uviedol, že keď sa zoznámil s E. F., mali spolu dobré vzťahy a preto mu navrhol spoluprácu

a ponúkol mu 40% z jeho firmy, teda podiel vo firme za to, že on bude vybavovať veci v Bratislave.
F. dotáciu skutočne vybavil a vybavil aj banku. Spolu dostali 5 miliónov 50 tisíc eur, z čoho postavili
bioplynový podnik za 3 milióny eur a obnovili celý poľnohospodársky dvor a strojový park a vybudovali 1
hektárový skleník, ktorý bol vykurovaný z bioplynovej stanice. Mali tiež reštauráciu s rybníkom a asi 300
až 350 kusov hovädzieho dobytka. Z OTP banky dostali úver len na 6 rokov a mesačne mali povinnosť

platiť 70 tisíc eur. Od banky však mali prísľub, že keď splatia 50% pôžičky, tak na ďalších 50% dostanú
odklad na 12 rokov. 50% pôžičky vyplatili, avšak banka im lehotu na splatenie úveru nepredĺžila, čím
sa dostali do platobnej situácie, kedy 70 tisíc eur na splátku mesačne nedokázali vyrobiť a preto dospeli
k záveru, že podnik musia predať. Keďže obžalovaný v tom čase podnikal ako fyzická osoba - SHR, bolo
potrebné celý majetok previesť na obchodnú spoločnosť. Celý majetok sa musel dať na dve firmy, ktoré

zariaďovalaG.H.I.atoFarmaaBiofarma.VBiofarmebolibabioplynovýpodnikavšetkoostatné bolona
Farme. Biofarmu donútili obžalovaného odpredať za 319 tisíc eur, hoci rok predtým na to dostali dotáciu
vo výške 1,5 milióna eur a aj bankový úver, pričom hodnota tohto podniku bola minimálne 2,5 milióna
eur. Vychádzal z toho, že ak banke zaplatí 3 milióny eur a banka mu sama predĺži dobu splácania úveru,
nakoľko na tom zarobí, keďže jej budú zaplatené ďalšie úroky. Je teda zrejmé, že F. ani nemal v úmysle

predĺžiť tú lehotu s bankou a tak ho v podstate donútil k odpredaju podniku, lebo v opačnom prípade by
všetko zobral exekútor. Keďže boli spoločníkmi, o všetkom mali rozhodovať spoločne, kde F. nechcel
pokračovať v podnikaní a chcel podnik predať, preto aj obžalovaný s predajom súhlasil a dal vypracovať
znalecký posudok, v ktorom je uvedená hodnota podniku cca 8 miliónov eur. Dohodli sa, že podnik
predajú za 5,5 až 6 miliónov eur. Prišla však kríza a za 5,5 milióna eur sa podnik predať nepodarilo.

Obžalovaný však pod 4 milióny eur podnik odpredať nechcel a ponúkol F. za jeho podiel v podniku 800
tisíc eur, s čím nesúhlasil. Z tohto dôvodu obžalovaný dal splnomocnenie F., aby podnik predal s tým, že
mu vyplatí jeho podiel vo výške 60 % z predajnej ceny, s čím F. súhlasil. O kúpu bolo viacero záujemcov,
kde po podpísaní zmlúv však žiadne peniaze nedostal. Upresnil, že existovala hlavná zmluva, ktorá bola
podpísaná 22.8.2012 a overená v ten istý deň, v ktorej bolo okrem iného dohodnuté, kedy mu bude

vyplatený podiel. Neskôr vznikol dodatok č. 1 k Zmluve, ktorý mal byť vypracovaný v ten istý deň ako tá
hlavná zmluva. V hlavnej zmluve je uvedených pár stotisíc eur, ktoré mali byť obžalovanému vyplatené
a v dodatku č. 1 je už iba suma 749,- €. Dodatok mal vzniknúť a mal byť podpísaný v ten istý deň, čo
je zrejmé z dátumov na ňom uvedených, ale podpisy boli overené už 19.4.2013, pričom pri overení
je uvedené, že „podpis na listine uznal za svoj vlastný“. V ten istý deň bol vyhotovený aj dodatok č. 2

kZmluve,vktoromsúuvedenésumy,akoichuviedolprokurátoraovereniezmluvybolovykonanétaktiež
dňa 19.4.2013 s dodatkom „uznal svoj podpis za vlastný“. Obžalovaný tak poukázal na to, že vzhľadom
na obsah Zmluvy a týchto dodatkov je to vylúčené, aby zmluva a tieto dodatky vznikli v jeden deň a boli
podpísané v jeden deň, lebo v textovej časti si úplne odporujú. Pokiaľ by mala byť Zmluva a tie dodatky
platné, musel by byť k dátumu 22.8.2012 vypracovaný v zmysle zákona znalecký posudok, čo sa však

nestalo. Znalecký posudok na tento majetok č. 9/2013 bol vypracovaný firmou Znalekon s.r.o. BanskáBystrica až v roku 2013. Na základe uvedeného podal obžalovaný aj trestné oznámenie. Obžalovaný
ďalej uviedol, že daňová kontrola prebehla bez jeho účasti, kde daňovému úradu predkladali sporné
doklady a jemu bola vyrubená dodatočne daň. Všetky machinácie a prevody sa mali diať v hotovosti, kde

svedkyňa J. K. vystavila na 1 milión 480 tisíc eur výdavkový doklad, kde má byť aj podpis obžalovaného,
no takýto doklad nie je nikde v účtovníctve. Na daňový úrad ho predložili ľudia, ktorí podnik kúpili a to
L. M. a jeho ľudia advokáti C. M., G. J. C. a D. N.. Takýmto konaním obžalovaný prišiel o svoj majetok.
Účtovníctvo riadila J. K. a táto dávala príkazy E. N., čo a ako má zaúčtovať. Príkazy posielala mailom,
kde všetky pokyny sú k dispozícii. Až v roku 2013 sú uvedené pokyny ako je potrebné zaúčtovať 180

tisíc eur a 40 tisíc eur. Následne je tam uvedené, že to ani nie je toľko „a je to 319 tisíc a 200 tisíc“. Je
teda zrejmé, že uvedené sumy boli známe až v roku 2013 a nie v roku 2012, keď bola podpísaná zmluva
a mali byť podpísané aj dve dodatky. Celá špekulácia mala vyzerať asi tak, že ráno o ôsmej spísali
nejakú Zmluvu, kde si dohodli, že do siedmych dní za to obžalovanému zaplatia a potom o jedenástej
hodine si to spolu rozmysleli a dohodli sa, že zaplatia len 749,- eur a následne asi o trinástej hodine
sa znova dohodli, že to bude už 500 tisíc eur. Dodal, že podpis na Zmluve je jeho a Zmluvu podpísal

osobne v Bratislave. Podpis na dodatku č. 1 môže byť jeho, čo pripúšťa a podpis na dodatku č. 2 je jeho.
Dodatky podpisoval v Bratislave dňa 19.4.2013, kedy podpisoval množstvo ďalších dokladov a tieto mu
boli predkladané k podpisu. Stávalo sa, že takto podpisoval aj päťdesiat dokladov naraz a to behom
štyroch až piatich minút. Veci mu predkladal právnik, ktorého kontroloval jeho spoločník F., preto ich aj
podpísal. Nijako ich nečítal, pretože im z právneho hľadiska aj tak veľmi nerozumel. Nebol si vedomý

toho, že podpisuje dodatky k pôvodnej zmluve o predaji podniku, nakoľko mienil celý svoj majetok vložiť
do daných eseročiek, ktoré sa pripravovali a je nelogické, aby ako podnikateľ SHR a vlastník eseročiek
sám sebe predával majetok s tým, že by z toho mal platiť ešte aj daň.

Bola vypočutá svedkyňa E. N., ktorá uviedla, že o predaji podniku sa dozvedela od obžalovaného B.

v roku 2011 s tým, že celý proces bude riadený z Bratislavy. Vo vzťahu k vedeniu účtovníctva, toto
mala robiť J. K. a právne záležitosti mala na starosti G. I.. Svedkyňa mala plniť pokyny, ktoré jej budú
tieto osoby posielať mailom alebo telefonicky a na základe týchto pokynov viesť účtovníctvo. Vo vzťahu
k emailu zo dňa 25.3.2013 svedkyňa uviedla, že tento zohľadnila a účtovala v zmysle zaslaného emailu,
v ktorom boli uvedené konečné sumy za spoločnosti Biofarma 80.000,-€ a Farma Oborín 40.000,-€.

Svedkyňa tiež dodala, že v rámci účtovania sa účtovala aj určitá hotovosť, avšak na jej presnú výšku si
nedokázala spomenúť. Podotkla, že mala na starosti aj vedenie pokladne, pričom sa nepamätala, aby
bola v pokladni hotovosť vo výške 1.500.000,-€. Vo vzťahu k emailu J. K. zo dňa 3.9.2012 svedkyňa
uviedla, že ak jej bol takýto email predložený, účtovala v zmysle pokynov v ňom uvedených. Účtovníctvo
viedla na základe pokynov J. K., pričom sa nevedela vyjadriť, či toto bolo vedené v súlade so zákonom.

V prípade, ak jej bolo v rámci účtovania niečo podozrivé, oznámila to obžalovanému, avšak či tohto
upozorňovala na skutočnosť, že takéto vedenie účtovníctva môže znamenať pre neho dovyrubenie
dane, nato si spomenúť nevedela. Vo vzťahu k daňovému priznaniu za spoločnosť obžalovaného
svedkyňa uviedla, že daňové priznanie pripravovala spoločne s C. B., kde neskôr prišla aj auditorka,
ktorá všetko skontrolovala. Daňové priznanie podávala buď sama svedkyňa alebo C. B.. Daňové

priznanie podpisovala za účtovníka sama svedkyňa a za daňový subjekt obžalovaný. Obžalovaný bol
v roku 2012 upovedomený o daňovej povinnosti, teda či má zaplatiť daň a aká je jej výška. O pokynoch
J. K., ktoré táto zasielala svedkyni vo forme emailu bol informovaný aj obžalovaný B., keďže tieto
dostával vo forme kópie. Pri účtovaní maličkostí nežiadala jeho dodatočný súhlas s účtovaním v zmysle
pokynov J. K., avšak ak sa jednalo o väčšie operácie alebo podozrivé operácie, vždy sa nato opýtala

obžalovaného a účtovala až na základe jeho pokynu. Vo vzťahu k dodatkom k zmluve o predaji podniku
svedkyňa uviedla, že o týchto sa dozvedela až neskôr a to niekedy v roku 2013 alebo v roku 2014.

Bola vypočutá svedkyňa O. P., pracovníčka Daňového úradu Košice, ktorá uviedla, že v rámci
prebiehajúcej daňovej kontroly u daňového subjektu A. B. SHR vo vzťahu k Daňovému úradu

vystupovala zástupkyňa spoločnosti C. B.. Vo vzťahu k vykonávanej daňovej kontrole boli požiadané
opredloženiedokladovajďalšieosoby,pričombolaoslovenáG.I.,ktoránavýzvunereagovala.Rovnako
boli oslovené samotné spoločnosti, kde v mene týchto spoločností boli predložené požadované doklady,
ktoré predkladali konatelia týchto spoločností, ktorí ich predložili osobne. Pri odovzdaní nebol prítomný
obžalovaný, keďže to nebolo potrebné, nakoľko konatelia týchto spoločností neboli predvolávaní na

daňový úrad ako svedkovia. V rámci výpovede svedkyňa uviedla, že obžalovanému bola vyrúbená
daň na základe celkových výsledkov kontroly a nie iba na základe predložených dokladov konateľmi
spoločností, pričom sa nevedela vyjadriť ku skutočnosti, kto konkrétne predložil výdavkový doklad
preukazujúci skutočnosť, že obžalovanému bolo vyplatených 1.500.000,-€ v hotovosti. Rovnako sinepamätala uvedenú skutočnosť ani vo vzťahu k dokladu na sumu 90.000,-€. Vo vzťahu k výsledku
samotnej daňovej kontroly svedkyňa uviedla, že vykonaním daňovej kontroly bola poverená spoločne
s J. Q. L., kde daňová kontrola začala 5.11.2013 a týkala sa dane z príjmu fyzických osôb za rok 2012.

V rámci kontroly boli zistené nezrovnalosti pri zaúčtovaní predaji časti podniku. Daňový subjekt predal
svoj podnik v dvoch častiach, kde mal zaúčtované iné sumy v účtovníctve a iné sumy boli v zmluvách
a dodatkoch k zmluvám. Išlo o rozdiel pri predaji Farmy v sume 279.000,-€ a predaji Biofarmy 20.000,-
€. Rovnako bol zistený aj rozdiel v odpisoch, čo malo vplyv na dovyrubenie dane, keďže s tým sú
spojené súvisiace vyššie náklady. Rovnako išlo o účtovnú operáciu zo dňa 31.12.2012 v sume 214.000,-

€, ktorá nebola zaúčtovaná do účtovníctva a nebola zdokladovaná v rámci daňovej kontroly. Zistenia
z daňovej kontroly boli uvedené v protokole o vykonaní daňovej kontroly zo dňa 10.8.2015, kde na
základe uvedených zistení bolo následne vydané rozhodnutie o dovyrubení dane vo výške 99.601,37 €.
Voči uvedenému rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, kde nadriadený orgán vrátil celú vec na
doplnenie, pričom toto doplnenie nemalo vplyv na závery a výšku dovyrubenej dane.

Taktiež bola vypočutá svedkyňa C. B., matka obžalovaného, ktorá uviedla, že dňa 18.3.2013 bola svojím
synom oslovená, aby sa pozrela na účtovníctvo, nakoľko mu vyskočil obrovský hospodársky výsledok
a blížila sa doba podania daňového priznania. Preto požiadala E. N., aby jej dovolila nahliadnuť do
účtovníctva. Keď do účtovníctva nahliadla zistila, že v účtovníctve boli zaúčtované doklady a to účtovný
doklad č. 115 na sumu 200.000,- eur na účte 371/100 a následne aj ďalší takýto účtovný doklad č.

142 na sumu cca 314.000,- eur. Na vysvetlenie ich zaúčtovania jej E. N. iba ukázala emaily J. K., na
základe ktorých ich zaúčtovala. Žiaden reálny fyzický účtovný doklad však na takúto sumu neexistoval
a účtovalo sa iba na základe emailovej komunikácie. Rovnako svedkyňa zistila, že spoločnosť nemá ani
základné imanie, kde do roku 2012 s tým problém nebol, avšak v danom období bolo vlastné imanie
spoločnosti zaúčtované ako pôžička, čo v podstate ani nie je možné. Svedkyňa si tiež všimla, že na

základe emailu J. K. zo dňa 25.3.2013 došlo k oprave súm, ktoré boli zaúčtované na sumu 200.000,-
€ a 314.000,- € a následne ponížené na sumu 180 tisíc eur a 40 tisíc eur. Taktiež našla doklady
preukazujúcehotovostnéprevodystým,žeobžalovanýB.malprevziaťsumu180tisíceurdňa1.10.2012
a 40 tisíc eur dňa 1.10.2012, čo mali byť kúpne ceny za spoločnosti a to 180 tisíc eur za Biofarmu a za
Farmu 40 tisíc eur, čo však nebola pravda. Rovnako účtovný doklad č. 293, na základe ktorého mala

byť fyzickej osobe B. vyplatená záloha vo výške 200 tisíc eur, ako aj účtovný doklad na 79 tisíc eur a
doklad o výbere z pokladne 420 tisíc eur sa nezakladali na pravde. Jednalo sa iba o účtovné zápisy,
avšak žiadne hotovostné alebo bezhotovostné prevody peňazí skutočne realizované neboli. Sumy 180
tisíc eur a 40 tisíc eur, ako aj suma 1milión 400 tisíc eur sa dostali do výnosov spoločnosti fyzickej osoby
a na základe toho boli aj zdanené, preto bolo potrebné vykonať opravu účtovníctva, ktorá sa však už

nestihla, pretože prišla daňová kontrola. Keďže v tom čase nemali k dispozícii kompletné účtovníctvo,
vyžiadali si doklady z príslušného registrového súdu, kde zistili, že niektoré doklady boli antedatované.
Rovnako žiadali doklady od nového konateľa spoločnosti p. M., ktoré boli povinní predložiť daňovému
úradu v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly, o ktorej výsledok sa rovnako zaujímali. Zo strany p. P.
im bolo oznámené, že bola zohľadnená suma 1,5 milióna eur, ktoré boli zaúčtované do výnosov čisto

iba ako účtovné operácia. V tom čase J. K., G. I. a J. F. s nimi už nekomunikovali a to ani poštou, ani
mailom. Na základe uvedených dokladov, ktoré nezodpovedajú skutočnosti a boli zohľadnené v rámci
daňovej kontroly im bola vyrubená daň, kde z tohto dôvodu bola nútená založiť svoj dom a vziať pôžičku
pre syna, keďže bol oklamaný a prišiel o spoločnosť. Takto prišli o dom a rodinné pozemky, ktoré mali
ako dedičstvo po rodičoch.

Svedkyňa J. C. K. vo svojej výpovedi uviedla, že pre obžalovaného B. ako SHR nevykonávala
vedenie účtovníctva a toto mu viedla jeho matka a účtovníčka N.. Čo sa týka účtovníctva spoločností
obžalovaného, u týchto viedla účtovníctvo, ktoré konzultovala aj s E. N.. Pripustila, že ak išlo o
účtovný prípad, ktorý mala zaúčtovať E. N., tento s ňou odkomunikovala a uviedla jej, ako je potrebné

danú čiastku zaúčtovať. Svedkyňa však poprela, aby rozhodovala ako sa má účtovať v účtovníctve
obžalovaného. Skutočnosť, prečo si vyžiadala od účtovníčky zaslanie hlavnej knihy u obžalovaného
vysvetliťnevedela.Vovzťahukzaúčtovanejpôžičkeobžalovanéhovovýške1.254.073,34€zaúčtovanej
na účte 365/688 z čoho uviedla, že o tejto sa dozvedela zrejme od J. F. alebo G. I., kde pripustila, že
mohla dať pokyn k zaúčtovaniu tejto pôžičky.

Svedkyňa v rámci svojej výpovede taktiež pripustila, že pri prevode majetku zo spoločnosti A. B. SHR do
obchodnej spoločnosti mohla dávať pokyny k zaúčtovaniu v oboch spoločnostiach, keďže tieto pokyny
sa týkali prevodu majetku z jednej spoločnosti do druhej. Vo vzťahu k pokynu o potrebnom vklade dopokladne a následnom vyplatení zisku svedkyňa uviedla, že nešlo o reálny vklad a výber, ale iba účtovný.
Dodala, že reálne peniaze nikdy nevidela a pracovala iba s účtovnými dokladmi. Svedkyňa vo vzťahu
k vystavenému výdavkovému pokladničnému dokladu č. 003 spoločnosti R. P. N. obžalovanému A. B. na

sumu 1.405.520,48 € zo dňa 1.10.2012 uviedla, že tento doklad vystavovala sama a doklad podpísal aj
obžalovaný,pričommázato,žeaktakýtodokladvystavenýbol,reálnemuselexistovaťajtakýtozáväzok.
Pripustila, že doklad obžalovaný nemusel podpísať pri jeho vystavení, keďže niekedy sa doklady
podpisovali dodatočne. Sama obžalovanému peniaze neodovzdala, ako to vyplýva z vystaveného
dokladu, keďže s peniazmi nikdy nerobila, pričom nemá vedomosť kto mu tieto peniaze a kedy odovzdal.

Rovnako sa vyjadrila aj k výdavkovému pokladničnému dokladu zo dňa 1.10.2012 z Farmy Oborín s.r.o.
obžalovanému B. na vyplatenie 91.806,71 €. V závere výpovede svedkyňa poprela, aby rozhodovala
o výške kúpnej ceny za spoločnosti Farma Oborín a Biofarma Oborín, pričom nemala vedomosť, ako
boli kúpne ceny pôvodne zaúčtované k dátumu 31.11.2012. Taktiež pripustila, že vystavila výdavkový
pokladničný doklad č. 13HV0010 zo dňa 29.3.2013 na farmu Oborín s.r.o. obžalovanému B. na sumu
79.000,-€, ako aj interný doklad č. 13IN0003 vystavený spoločnosťou Biofarma Oborín zo dňa 30.4.2013

nasumu20.000,-€,.Taktiežpripustila,ževystavilaúčtovnézávierkyzaobespoločnostizaroky2012,ako
aj súvahu k 31.12.2012 s tým, že uvedené súvahy boli podpísané dňa 28.3.2013. Vo vzťahu k príprave
kúpno-predajných zmlúv na spoločnosti Farma Oborín a Biofarma Oborín svedkyňa uviedla, že tieto
pripravovala zrejme G. I., pričom svedkyňa sa na ich príprave podieľala iba tým, že poskytla potrebné
údaje z účtovníctva.

Svedok J. E. F. vo svojej výpovedi uviedol, že na prevode podnikov A. B. SHR na spoločnosť Farma
Oborín a Biofarma Oborín participovali okrem svedka aj G. I., J. K., obžalovaný B.. Samotný odpredaj
spoločností trval dlho, skoro 3 roky. K vyplácaniu obžalovaného B. sa svedok vyjadriť nevedel. Poprel,
aby vydával svedkyni K. ako účtovníčke pokyny čo a ako má účtovať, pričom táto mala viesť účtovníctvo

v súlade s normami. Jeho činnosť v uvedených spoločnostiach spočívala v tom, že obžalovanému
pomáhal s vybavovaním rôznych záležitostí v Bratislave, pričom spočiatku fungoval ako tlmočník
a chodieval s obžalovaným na rôzne rokovania. Neskôr sa na podnikaní obžalovaného podieľal aj
finančne, kde poskytol nejaké financie pre potreby spoločností a to na základe zmluvy o spolupráci
s obžalovaným. Riešilo sa to ako pôžička alebo vystavením zmenky. Nikdy v týchto spoločnostiach

nemal obchodný podiel. Vo vzťahu k odpredaju týchto podnikov svedok obžalovanému poskytol pomoc
a to tak, že potencionálnym kupcom dával k nahliadnutiu všetky doklady, ktorí ak prejavili záujem
o kúpu. Realizovala sa následná obhliadka na mieste samom s obžalovaným. G. I. poskytovala
právne poradenstvo a neskôr sa stala jednou z konateliek spoločnosti, ktorá sa odpredávala. Z akého
dôvodu sa stala G. I. konateľkou, svedok uviesť nevedel. Účtovníctvo v spoločnostiach viedla J. K.

na základe podkladov, ktoré dostala od obžalovaného. Pokyny k účtovaniu jej zrejeme dávala matka
obžalovaného, ktorá viedla účtovníctvo obžalovanému ako SHR. V závere svedok poprel, aby z predaja
týchto spoločností obdŕžal nejaké peniaze, pričom sám za odpredaj musel doplatiť peniaze, keďže sa
vysporiadavali faktúry, o ktorých nevedeli, kvôli čomu mu aj zablokovali budovu, ktorá patrila jeho firme.
Vo vzťahu k vypracovaným dodatkom k zmluve o predaji podnikov svedok dodal, že nemá vedomosť

o tom, kto pripravil uvedené dodatky, nakoľko sa v danom čase jednalo s konkrétnou spoločnosťou,
ktorá mala záujem o kúpu, kde táto pripravovala aj znalecký posudok. Kedy bol však znalecký posudok
vyhotovený, svedok uviesť nevedel.

Bol vypočutý znalec Ing. JUDr. Štefan Tichý, ktorý uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku

mal za úlohu posúdiť neštandardné účtovné operácie, ktoré boli konkrétne 4. Prvá a druhá sa
týkala prevodu časti podniku, tretia spôsobu odpisovania majetku a štvrtá zníženia vlastného imania
podnikateľa. Podotkol, že v rámci vypracovania znaleckého posudku nebolo jeho úlohou a neprislúcha
mu ako znalcovi hodnotiť právne otázky a z tohto dôvodu sa vyjadroval iba k účtovným úkonom,
ktoré mu boli predložené. V závere znaleckého posudku v prvom a druhom bode podrobne analyzoval

zaúčtovanie prevodu časti podniku Farma a Biofarma Oborín, kde dospel k zisteniam, ktoré sú
v podstate totožné so zisteniami správcu dane pri výkone kontroly u obžalovaného. V rámci tretieho bodu
posudzovaluplatneniedaňovýchodpisovvroku2011pridvochčastiachmajetkuatoBioplynovejstanice
a modernizácie farmy, kde tiež došlo k nesprávnemu uplatneniu výšky odpisov, resp. ich zohľadneniu do
roku2012.Vposlednombodeanalyzovalzaúčtovaniezníženiavlastnéhoimaniafyzickejosoby,kdezistil

opätovne rovnaké výsledky ako správca dane. Vo vzťahu k zaúčtovaniu zmluvy o predaji časti podniku
dodal,žeuvedenázmluvamalabyťzaúčtovanávroku2012,tedazaobdobie,kedybolauzavretá,pričom
ak dochádzalo k jej zmenám, zmeny mali byť zohľadnené v účtovníctve v čase, kedy nastali. Upresnil,
že zmluva o predaji časti podniku mala byť zaúčtovaná v čase jej podpisu, ako každý iný účtovný doklad,hoci aj plnenie z tohto účtovného dokladu, resp. úkonu nastane v budúcnosti. V prípade, ak by išlo
o platne uzavretú zmluvu, ale neúčinnú alebo o neplatnú zmluvu, aj v takomto prípade by takáto zmluva
musela byť riadne zaúčtovaná, pričom z pohľadu účtovníctva nie je dôležité, či je zmluva platná alebo

účinná, ale je podstatné, či k výnosom alebo nákladom došlo. V prípade, ak k výnosu nedošlo, do dane
sa táto skutočnosť nepremieta.

Bola prečítaná výpoveď svedkyne G. H. I., ktorá uviedla, že bola oslovená F., ako obchodná právnička

vo vzťahu k podnikaniu obžalovaného B., ktorý podnikal ako fyzická osoba, ktorý prevádzkoval S. a R.
stanicu, pričom mal dotácie a úvery na svoje podnikanie, ako aj platby z PPA a chcel svoj podnik predať,
pričom bola požiadaná o poskytnutie právnej pomoci pri realizácii tohto zámeru. Rozhovory sa konali
vždy v prítomnosti F. a B.. Rovnako obžalovanému poskytovala právne služby, ako podnikateľovi SHR,
ktorému navrhla kroky, ktoré sú potrebné k predaju podniku, pričom bolo najvhodnejšie založiť s.r.o.
a následne do tejto spoločnosti previesť jeho podnikanie a až následne túto spoločnosť predať. Najskôr

sa zakladala iba jedná spoločnosť, avšak následne sa obžalovaný rozhodol, že spoločnosť nepredá
iba jednému záujemcovi, ale predá ho samostatne po častiach, teda Bioplynovú stanicu samostatne
ako jednu časť a Farmu ako druhú časť. Z tohto dôvodu bola založená aj druhá obchodná spoločnosť.
Právnu pomoc obžalovanému poskytovala na základe zmluvy, pričom za jej poradenskú činnosť jej
obžalovaný platil. Vo vzťahu k J. F. svedkyňa uviedla, že s týmto sa zoznámila v rovnakom čase

ako s obžalovaným, kde nevedela, v akom sú vzájomnom vzťahu, avšak z ich rozhovorov pochopila,
že J. F. bol akýsi tichý spoločník obžalovaného. Pri odpredaji obchodných spoločností však nemala
vedomosť o tom, aby F. plnil určitú špeciálnu funkciu. Vo vzťahu k J. K. uviedla, že s touto sa zoznámila
neskôr, ako s účtovníčkou, ktorá účtovala doklady, ktoré jej boli poskytnuté obžalovaným. Svedkyňa
nevedela uviesť, za akú cenu boli odpredané uvedené spoločnosti. Pripustila, že mala vedomosť

o vyhotovených dodatkoch k zmluvám, ktoré sa robili zrejme z dôvodu, že bolo potrebné zobjektivizovať
cenu na základe skutočného stavu majetku, na základe iniciatívy reálneho záujemcu o podnik, ktorým
bola zrejme spoločnosť Sefetra. V závere výpovede svedkyňa poprela, aby obžalovanému poskytovala
aj poradenstvo pri podaní daňového priznania, keďže nie je odborníčka na dane. Pripustila, že pri
predaji bol vyhotovený znalecký posudok spoločnosťou Znalekon s.r.o., avšak nevedela uviesť, kedy

bol vyhotovený, ani kto zadal objednávku k jeho vyhotoveniu. Svedkyňa taktiež poprela, aby zadávala
akékoľvekpokynyúčtovníčkeobžalovanéhoE.N.kúčtovaniu.Napokonsvedkyňapripustila,žesamotné
zmluvy o predaji podniku vyhotovila ona, avšak dodatky k nim sama nepripravovala a nemá vedomosť
kto ich vyhotovil.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal aj znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu
PZ, ktorého úlohou bolo zistiť pravosť podpisov obžalovaného A. B. na daňovom priznaní k dani
z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 zo dňa 28.3.2013, ako aj na súvahe k 31.12.2012 za obdobie roku
2012, na výkaze ziskov a strát k 31.12.2012 za obdobie roku 2012 a na výdavkovom pokladničnom
doklade č. 003 zo dňa 1.12.2012. Zo záverov znaleckého posudku súd zistil, že pri zisťovaní pravosti

podpisu obžalovaného A. B. na vyššie uvedených listinných dôkazoch znalecký ústav konštatoval, že
sprihliadnutímkpredloženýmporovnávacímmateriálomniejemožnéobžalovanéhoA.B.vylúčiť,aleani
potvrdiť ako pisateľa sporných podpisov k priezvisku B., pričom spresnenie uvedeného záveru nebude
možné vzhľadom na nedostatky v sporných materiáloch (veľmi jednoduché podpisy bez hodnotne
identifikačných znakov).

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal ďalšie pojednávanie oboznámením listinných dôkazov ich
prečítaním a to zápisnice o vydaní a vrátení vecí, uznesenia NAKA č. PPZ641/NKA-FP-VY-2015,
daňového priznania, výkazov ziskov a strát a súvahy, protokolu z vykonanej daňovej kontroly,
rozhodnutia daňového úradu o vyrubení rozdielu dane, rozhodnutia Finančného riaditeľstva č.

102748646/2016 zo dňa 16.3.2016, rozhodnutia Daňového úradu Košice – Michalovce o vyrúbení
rozdielu dane zo dňa 27.9.2016, odvolania voči rozhodnutiu Daňového úradu (28.10.2013 analytická
kniha),rozhodnutiafinančnéhoriaditeľstvač.1000064997/2017zodňa13.1.2017,zmluvyopredajičasti
podniku zo dňa 22.8.2012 s dodatkami č. 1, č. 2 zo dňa 22.8.2012 , zmluvy o predaji časti podniku zo
dňa 28.9.2012 s dodatkami č. 1, č. 2 zo dňa 28.9.2012,

splnomocnenia udelené G. I. a zmluvy o prevode obchodného podielu, výdavkového pokladničného
dokladuč.003nasumu 1.405.520,48€,listínsúvisiacichsvýkonomdaňovejkontroly,výpisuzevidencie
priestupkov, odpisu RT a charakteristiky.Zo zápisnice o vydaní a vrátení vecí je zrejmé, že C. B. vydala pre potreby dokazovania v trestnom
konaní účtovné doklady, ktoré následne po vyhotovení príslušných kópii boli tejto vrátené.
Z uznesenia Národnej kriminálnej agentúry, Prezídia policajného zboru č. PPZ-641/NKA-FP-VY-2015

zo dňa 2.12.2015 je zrejmé, že podané trestné oznámenie A. B. vo vzťahu k podozreniu zo spáchania
obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/Tr. zák., ku ktorému malo dôjsť
v období roku 2012 pri predaji časti podniku Farma Oborín s.r.o. a Biofarma Oborín bolo odmietnuté,
nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.
Z daňového priznania, výkazu ziskov a strát a súvahy za rok 2012, resp. k 31.12.2012 je zrejmé, že

daňový subjekt A. B. SHR podal daňové priznanie, výkaz ziskov a strát, ako aj súvahu za uvedené
obdobie dňa 2.4.2013.
Z protokolu o vykonanej daňovej kontrole č. 20644295/2015 zo dňa 10.8.2015 je zrejmé, že v rámci
vykonanej daňovej kontroly u daňového subjektu A. B., IČO: 35562927 bola vykonaná daňová kontrola
so začiatkom dňa 5.11.2013, v rámci ktorej bolo zistené, že v daňovom priznaní daňový subjekt
deklaroval základ dane pre daň z príjmov fyzickej osoby 0,00 €, pričom po kontrole bolo zistené, že

táto mala byť správne deklarovaná vo výške 524.217,76 €, kde priznaná daňová povinnosť daňovým
subjektom bola 0,00 €, pričom po kontrole bola táto určená na sumu 99.601,37 €, teda rozdiel dane
predstavuje 99.601,37 €.
Z rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 21262766/2015 zo dňa 19.11.2015 je zrejmé, že Daňový
úrad Košice týmto rozhodnutím vyrubil daňovému subjektu A. B., IČO: 35562927 rozdiel dane vo výške

99.601,37 €.
Rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 102748646/2016 zo dňa 16.3.2016, Finančné riaditeľstvo
SR zrušilo napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 19.11.2015 a vec vrátilo na ďalšie
konanie a rozhodnutie.
Z rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 103987634/2016 zo dňa 27.9.2016 súd zistil, že Daňový úrad

Košice po zrušení a vrátení veci Finančným riaditeľstvom SR opätovne rozhodol o vyrubení rozdielu
dane vo výške 99.601,37 € daňovému subjektu A. B. N., IČO: 35562927.
Rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 100064997/2017 zo dňa 13.1.2017 Finančné riaditeľstvo
SR potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice o vyrubení rozdielu dane v sume 99.601,37 € zo dňa
27.9.2016.

Zo zmluvy o predaji časti podniku uzavretej medzi predávajúcim A. B. SHR, IČO: 35562927 a kupujúcim
Biofarma Oborín s.r.o. IČO: 46370331 zo dňa 22.8.2012 je zrejmé, že predávajúci kupujúcemu touto
zmluvou predal časť podniku Bioplynová stanica Oborín, špecifikovanú v prílohách uvedenej zmluvy za
cenu 263.074,80 €. Predávajúci osvedčil pravosť podpisu pri podpise zmluvy dňa 22.8.2012.
Dodatkom č. 1 k zmluve o predaji podniku zo dňa 22.8.2012 medzi predávajúcim A. B. SHR

a spoločnosťou Biofarma Oborín s.r.o. došlo k zmene kúpnej ceny a to z pôvodne uvedene sumy
263.074,80€ na sumu 749,-€. Dodatok mal byť podpísaný dňa 22.8.2012, pričom predávajúci A. B. uznal
svoj podpis za vlastný dňa 19.4.2013.
Dodatkom č. 2 k zmluve o predaji podniku zo dňa 22.8.2012 medzi predávajúcim A. B. SHR
aspoločnosťouBiofarmaOboríns.r.o.,došlokzmenekúpnejcenyzosumy749,-€určenejdodatkomč.1

k uvedenej zmluve na sumu 200.000,-€. Dodatok č. 2 mal byť podpísaný dňa 22.8.2012, kde predávajúci
uznal svoj podpis za vlastný dňa 19.4.2013.
Zo zmluvy o predaji časti podniku uzavretej medzi predávajúcim A. B. SHR, IČO: 35562927 a kupujúcim
Farmou Oborín s.r.o. IČO: 46441476 zo dňa 28.9.2012 je zrejmé, že predávajúci kupujúcemu
touto zmluvou predal časť podniku Rastlinnej a živočíšnej farmy a agroturistického centra Oborín,

špecifikovanú v rámci uvedenej zmluvy za cenu 427.399,35 €. Predávajúci osvedčil pravosť podpisu pri
podpise zmluvy dňa 1.10.2012.
Dodatkom č. 1 k zmluve o predaji podniku zo dňa 28.9.2012 medzi predávajúcim A. B. SHR
a spoločnosťou Farma Oborín s.r.o. došlo k zmene kúpnej ceny a to z pôvodne uvedene sumy
427.399,35 € na sumu 749,-€, ako aj k oprave a zmene označenia nehnuteľnosti tvoriacich predmet

kúpnej zmluvy. Dodatok mal byť podpísaný dňa 28.9.2012, pričom predávajúci A. B. uznal svoj podpis
za vlastný dňa 19.4.2013.
Dodatkom č. 2 k zmluve o predaji podniku zo dňa 28.9.2012 medzi predávajúcim A. B. SHR
a spoločnosťou Farma Oborín s.r.o. došlo k zmene kúpnej ceny zo sumy 749,-€, určenej dodatkom č. 1
k uvedenej zmluve na sumu 319.000,-€. Dodatok č. 2 mal byť podpísaný dňa 28.9.2012, kde predávajúci

uznal svoj podpis za vlastný dňa 19.4.2013.
Zo splnomocnenia udeleného A. B., ako konateľom obchodnej spoločnosti Biofarma Oborín s.r.o. pre
G. H. I. zo dňa 28.9.2012 je zrejmé, že táto bola oprávnená k zastupovaniu uvedenej spoločnosti pri
všetkých úkonoch súvisiacich so zápisom zmien obchodnej spoločnosti do obchodného registra.Zmluvou o prevode obchodného podielu uzavretou medzi predávajúcim A. B. a nadobúdateľom Sefetra
Trading LTD, Cyprus zo dňa 15.1.2013 došlo k prevodu obchodného podielu vo výške 51% spoločnosti
Farma Oborín s.r.o., ktorému zodpovedá vklad 405.450,-€ za odplatu 350.000,-€.

Zmluvou o prevode obchodného podielu uzavretou medzi predávajúcim A. B. a nadobúdateľom Sefetra
Trading LTD, Cyprus zo dňa 15.1.2013 došlo k prevodu obchodného podielu vo výške 51% spoločnosti
Biofarma Oborín s.r.o., ktorému zodpovedá vklad 1.002.660,-€ za odplatu 150.000,-€.
Z výdavkového pokladničného dokladu č. 003 vystaveného J. K. za spoločnosť Biofarma Oborín s.r.o.
v prospech A. B. je zrejmé, že dňa 1.10.2012 malo tomuto byť vyplatené v hotovosti 1.405.520,48 €.

Z oboznámených listinných dôkazov predložených Daňovým úradom Košice je zrejmý priebeh daňovej
kontroly, zastupovanie kontrolovaného daňového subjektu C. B. na základe udelenej plnej moci, ako
aj jej vyjadrenia uvedené v zápisniciach o ústnom pojednávaní spísaných na Daňovom úrade Košice,
pobočka Michalovce.
Z výpisu z evidenciu priestupkov súd zistil, že obžalovaný má evidovaných 9 priestupkov, všetky na
úseku dopravy, za ktoré bol riešený uložením blokových pokút, ktoré zaplatil na mieste.

Z odpisu RT a správy o povesti obžalovaného súd zistil, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol,
pričom z miesta bydliska je hodnotený všeobecne.

Okrem vyššie uvedených listinných dôkazov súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ďalšie listinné
dôkazy tvoriace prílohu vyšetrovacieho spisu a to najmä protokol o odovzdaní a prevzatí účtovných

dokladov, vyžiadané fotokópie listín, hlavnú knihu analytiky za rok 2012 Farma Oborín, hlavnú knihu
analytikyzarok2012BiofarmaOborín,hlavnúknihuanalytikyzarok2013BiofarmaOborín,hlavnúknihu
analytiky za rok 2013 Farma Oborín, prehlásenie pani I., opis dokladov, úhrady záväzkov, kúpnopredajná
zmluva,návrhnavklad,rozhodnutieOkresnéhoúradu,zmluvaoprevodeobchodnéhopodielu,zápisnica
z rokovania valného zhromaždenia, rozhodnutie Daňového úradu Košice, zmluvu o pôžičke, hlavnú

knihu účtov za obdobie 07/2012, PPA podklady k podpore, zmluvu o prevode obchodného podielu,
emailová komunikácia s prílohami, zistenie skutočností k jednotlivým ID kódom s prílohami, dodatok č. 1
k zmluve o prevode časti podniku, dohoda o usporiadaní vzájomných vzťahov a odškodnení, oznámenie
o daňovej kontrole, oznámenie o nových skutočnostiach, rozhodnutie OÚ Michalovce, list. doklady
Daňového úradu Košice, podanie pre finančnú správu, rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, výzva

daňového úradu, vyjadrenie k výzve, upovedomenie zo strany daňového úradu, zápisnica o ústavnom
pojednávaní, všeobecné podanie pre finančnú správu, rozhodnutie o vyrúbení rozdielu dane, odvolanie,
daňová exekučná výzva a príkaz, rozhodnutie a zápisnica Daňového úradu Košice, súvaha, výkazov
ziskov a strát, daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby, emailová komunikácia s prílohou,
interné doklady, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, emailové správy s prílohami.

Z predložených hlavných kníh analytiky spoločností Biofarma Oborín s.r.o. a Farma Oborín s.r.o. za roky
2012 a 2013, je zrejmé vedenie účtovníctva v týchto spoločnostiach.
Z prehlásenia G. I. zo dňa 14.1.2012 je zrejmé, že táto uvedeným prehlásením potvrdila, že ako
konateľka spoločnosti Farma Oborín s.r.o. uhradila spoločníkovi A. B. sumu 186.150,-€, čím splnil svoj

záväzoknanovývkladdospoločnostiajehovkladdozákladnéhoimaniatakpredstavujesumu405.450,-
€ a je v celom rozsahu splatený. Zároveň spoločnosť TOM REAL s.r.o. zastúpená J. E. F. uhradila sumu
178.850,-€, čím splnila svoj záväzok na nový vklad a jej vklad do základného imania tak predstavuje
sumu 389.550,-€ a je v celom rozsahu splatený.
Z opisov účtovných dokladov a úhrad záväzkov súd zistil, že obžalovaný uhrádzal G. H. I. finančné

čiastky za poskytnutú právnu pomoc a realizovaný audit.
Z návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, rozhodnutia Okresného úradu Michalovce a predložených
kúpno-predajných zmlúv uzavretých medzi obžalovaným A. B. SHR a Farmou Oborín s.r.o., ako aj
obžalovaným a Biofarmou Oborín s.r.o. je zrejmý predaj nehnuteľností špecifikovaných v uvedených
zmluvách.

Zo zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi obžalovaným A. B. a spoločnosťou TOM
REAL s.r.o. zastúpenú J. F., je zrejmý prevod časti obchodného podielu A. B., ktorý zodpovedá vkladu
vo výške 2.925,-€ spoločnosti TOM REAL s.r.o. za odplatu 2.925,-€.
Zo zmlúv o pôžičke zo dňa 31.12.2012 uzavretých medzi obžalovaným A. B. a spoločnosťou Biofarma
Oborín s.r.o. a A. B. a Farmou Oborín s.r.o. je zrejmé odovzdanie pôžičky – finančných prostriedkov

vo výške 200.000,-€ zo strany obžalovaného spoločnosti Biofarma Oborín a to vo výške 319.000,-€ zo
strany obžalovaného pre spoločnosť Farma Oborín s.r.o.
Z hlavnej knihy účtov za júl 2012 a pripojenej emailovej komunikácie J. K. a obžalovaného, je zrejmý
spôsob zaúčtovania vlastného imania fyzickej osoby.Z listinných podaní pôdohospodárskej platobnej agentúry sú zrejmé rozhodnutia uvedenej agentúry vo
vzťahu k poskytnutým príspevkom a dotáciám, ako aj prípadné dôvody ich neschválenia.
Z predloženej emailovej komunikácie medzi obžalovaným a J. K. sú zrejmé pokyny J. K. k spôsobu

účtovania zaslané E. N..

Zároveň boli opätovne oboznámené listinné dôkazy týkajúce sa vykonanej daňovej kontroly, predložené
zo strany obžalovaného, ktoré sú totožné s listinnými dokladmi predloženými Daňovým úradom Košice,
ktoré súd uviedol vyššie.

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov, jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k záveru,
že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, aby
obžalovaný A. B. svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu skrátenia dane a
poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

Obžalovanému A. B. sa v podanej obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce zo dňa
12.7.2019 okrem iného kladie za vinu, že tento ako živnostník podnikajúci pod obchodným menom
A. B. so sídlom Oborín 26, IČO 35562927, zabezpečil podanie daňového priznania k dani z príjmov
fyzickej osoby, za zdaňovacie obdobie roku 2012, v ktorom priznal daň na úhradu v sume 0,00€ a to
aj napriek tomu, že vykonanou daňovou kontrolou bolo zistené, že tento si ponížil zdaniteľné príjmy

za dané zdaňovacie obdobie o sumu 20.000,-€ tým, že zaúčtoval kúpnu cenu z predaja samostatnej
časti podniku – Bioplynová stanica Oborín v sume 180.000,-€ napriek tomu, že v zmysle dodatku č. 2
k tejto zmluve zo dňa 22.8.2012 bola dohodnutá kúpna cena vo výške 200.000,-€, čo malo vplyv na
výsledok hospodárenia a výšku daňovej povinnosti. Rovnako tak si ponížil zdaniteľné príjmy za uvedené
zdaňovacie obdobie o sumu 279.000,-€ tým, že zaúčtoval kúpnu cenu z predaja samostatnej časti

podniku – Rastlinnej a živočíšnej farmy a agroturistického centra Oborín vo výške 40.000,-€ i napriek
tomu, že v zmysle dodatku č. 2 k tejto zmluve zo dňa 28.9.2012, bola dohodnutá kúpna cena vo výške
319.000,-€, čo malo vplyv na výsledok hospodárenia a výšku daňovej povinnosti.

Prokurátor svoje tvrdenia uvedené v obžalobe opiera takmer výlučne o závery vykonanej daňovej

kontroly u obžalovaného, ktoré sú zrejmé z protokolu o vykonanej daňovej kontrole č. 20644295/2015
zo dňa 10.8.2015 a následného rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 103987634/2016 zo dňa
27.9.2016 v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100064997/2017 zo
dňa 13.1.2017 o vyrubení rozdielu dane vo výške 99.601,37 €.

Na základe zistených skutočností, vykonanou daňovou kontrolou daňový úrad konštatoval, že
obžalovaný v rámci vedeného účtovníctva nesprávne zaúčtoval kúpnu cenu z predaja časti podniku a to
Rastlinnej a živočíšnej farmy a agroturistického centra Oborín, ktorá je zrejmá z dodatku č. 2 uzavretého
k Zmluve o predaji časti podniku, ktorým bola stanovená kúpna cena na 319.000,-€, pričom v účtovníctve
obžalovanýnesprávneúčtoval40.000,-€,tedarozdielvsume279.000,-€,bolnáslednedaňovýmúradom

zohľadnený ako zdaniteľný príjem, ktorým sa zvyšuje základ dane. Rovnako obžalovaný nesprávne
účtoval kúpnu cenu pri predaji časti podniku a to Bioplynovej stanice, ktorá je zrejmá z dodatku č. 2
uzavretého k Zmluve o predaji časti podniku, ktorým bola stanovená kúpna cena na 200.000,-€, pričom
tento nesprávne účtoval kúpnu cenu vo výške 180.000,-€, pričom rozdiel vo výške 20.000,-€, daňový
úrad zohľadnil ako zdaniteľný príjem, ktorým sa zvýšil základ dane.

Rovnako daňový úrad poukázal na nesprávne preúčtovanie výnosov na účet 688, čím sa znížilo vlastné
imanie a následné preúčtovanie sumy 214.000,-€ na účet 491 - vlastné imanie, pričom takéto účtovanie
nemalo žiadne opodstatnenie a preto daňový úrad zvýšil základ dane o sumu 214.000,-€, kde uvedenú
sumu rovnako zohľadnil ako zdaniteľný príjem, ktorým sa zvýšil základ dane.

Napokon daňový úrad konštatoval nesprávne účtovanie obžalovaným, ktorý si za rok 2011 uplatnil
daňové odpisy vo výške 9.665,-€ z obstarávacej ceny 193.292,57 €, v ktorej boli zahrnuté aj náklady,
ktoré v roku 2012 preúčtoval zo vstupnej ceny do nákladov, kde v roku 2012 ponížil vstupnú cenu
o 91.208,56 €, ale neopravil základ dane o neoprávnene uplatnený daňový odpis v roku 2011 vo výške

4.560,-€. Z tohto dôvodu správca dane neuznal rozdiel daňových odpisov v sume 4.560,-€ za výdavky
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Rovnako tak správca dane zistil, že
daňový subjekt zaradil do užívania majetok Modernizácia farmy/vlastné zdroje v decembri 2011, kde za
rok 2011 si uplatnil daňové odpisy v sume 7.777,-€ z obstarávacej ceny 155.530,61 €, v rámci ktorej bolizahrnuté aj náklady, ktoré v roku 2012 preúčtoval zo vstupnej ceny do nákladov. V roku 2012 si takto
ponížil vstupnú cenu o 94.525,53 €, ale neopravil základ dane o neoprávnene uplatnený daňový odpis
vo výške 4.726,-€. Správca dane tak neuznal rozdiel daňových odpisov vo výške 4.726,-€ a teda celkovo

sumu 9.286,-€ zohľadnil ako výdavky, ktorými bol neoprávnene ponížený základ dane. Na podklade
uvedených zistení rozhodnutím č. 103987634/2016 zo dňa 27.9.2016 Daňový úrad Košice v spojení
s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 100064997/2017 zo dňa 13.1.2017 rozhodol o vyrubení
rozdielu dane vo výške 99.601,37€.

Obžalovaný A. B. je tak v tomto konaní obžalovaný zo spáchania zločinu skrátenia dane a poistného
podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., ktorého sa dopustí ten, kto v značnom rozsahu skráti daň, poistné
na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové poistenie.
Pre naplnenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu je vyžadované úmyselné zavinenie a to
aspoň vo forme nepriameho úmyslu, ktorý musí pokrývať všetky znaky skutkovej podstaty trestného
činu. V danom prípade je nutné zdôrazniť, že orgány činné v trestnom konaní nemôžu bezmedzne

preberať závery daňových orgánov ohľadne spáchania tohto trestného činu, kde na rozdiel od daňového
konania musí byť páchateľovi v trestnom konaní preukázaný úmysel a to aspoň vo forme nepriameho
úmyslu. V prípade skrátenia dane tak musí byť preukázané, že úmysel páchateľovho konania zjavne
smeroval k tomu, aby tomuto bola vyrubená nižšia ako zákonom stanovená daň. Nemožno pritom
odmietnuť obranu obžalovaného, ktorý tvrdí, že vedením účtovníctva poveril inú oprávnenú, či už

fyzickú alebo právnickú osobu, iba s poukazom na ust. § 5 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve,
v zmysle ktorého sa takýmto poverením daňový subjekt – účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti
za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva.
Uvedená zodpovednosť je však daná na úseku správneho, resp. daňového práva a nie je ju možné bez
iného priamo aplikovať aj pre trestné konanie, kde platí iná forma zodpovednosti. Pre účely trestného

konaniaanajmäprevyvodenietrestnejzodpovednostijeneprípustnéstrohépreberaniezáverovdaňovej
kontroly ohľadne oprávnenosti, resp. neoprávnenosti určitého daňového výdavku a to s prihliadnutím
k ustanoveniu § 7 ods. 1 Tr. por., ktorý prikazuje orgánu činnému v trestnom konaní, ako aj súdu, riešiť
samostatne,tzv.predbežnéotázkyatoajvprípadeprávoplatnéhorozhodnutiaonich,akideoposúdenie
viny páchateľa a jeho trestu. Ďalším dôvodom na takýto postup je aj rozdiel v rozsahu a spôsobu

vykonávania dokazovania v daňovom a trestnom konaní. Dokazovanie v daňovom konaní podľa zákona
osprávedaníjeomnoho„voľnejším“najmävsmerepreukazovaniaobjektívnejzodpovednostidaňového
subjektu, kým dokazovanie v trestnom konaní sa musí riadiť aj zásadou prezumpcie neviny a z nej
vyplývajúcimi pravidlami, že obvinený nie je povinný dokazovať svoju vinu a nedokázaná vina znamená
dokázanú nevinu. V prípade, že v konaní existuje určité rozhodnutie správcu dane, je orgán činný

v trestnom konaní a súd takéto rozhodnutie hodnotiť v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného
poriadku a hodnotiť ho ako každý iný dôkaz (R 27/1979). Pre konštatovanie viny obžalovaného je tak
potrebné preukázať, že konanie páchateľa spočívalo v takom konaní, ktorým chcel dosiahnuť pre seba
alebo pre iného, aby mu príslušný štátny orgán určil - vyrubil daň v nižšej než zákonom stanovenej
sume alebo vôbec chcel zmariť určenie – vyrubenie takejto dane. Páchateľ týmto dosiahne skrátenie

odvodu, resp. neodvedenie peňažnej sumy, ktorú by bol inak povinný zaplatiť štátu, pričom skrátením
dane je rozdiel medzi daňou, ktorú má subjekt tejto dane znášať a daňou, ktorá sa v dôsledku trestnej
činnosti určila.

Nazákladevykonanýchdôkazovuvedenýchvyššiemávšaksúddôvodnépochybnostiokonštatovaných

skutočnostiach uvedených v obžalobe prokurátorom, ako aj správcom dane v citovanom rozhodnutí
o vyrubení rozdielu dane, a to najmä vo vzťahu k dohodnutej výške kúpnej ceny samostatnej časti
podniku Bioplynová stanica Oborín a Rastlinnej a živočíšnej farmy a agroturistického centra Oborín tak,
ako na ne poukázal sám obžalovaný vo svojej výpovedi. Tento uviedol, že kúpne ceny za jednotlivé
časti podniku boli zaúčtované E. N. na základe pokynu J. K. vo forme emailu zo dňa 25.3.2013, kde

táto uviedla presné sumy za jednotlivé časti podniku obžalovaného k zaúčtovaniu a to za Biofarmu
Oborín s.r.o. 180.000,-€ a Farmu Oborín s.r.o. sumu 40.000,-€. Uvedené skutočnosti okrem výpovede
obžalovaného sú zrejmé aj z predloženej emailovej komunikácie J. K. a E. N. zo dňa 25.3.2013.
Svedkyňa E. N. rovnako v rámci svojej výpovede potvrdila, že uvedené sumy zaúčtovala práve na
podklade uvedeného emailu, pričom svedkyňa J. K. vo svojej výpovedi potvrdila napísanie daného

emailu s uvedenými pokynmi k zaúčtovaniu. Je teda zrejmé, že do tohto dátumu sa vychádzalo
z uvedených kúpnych cien za jednotlivé časti podniku, pričom je zrejmé, že k ich zmene mohlo dôjsť
až po tomto dátume, teda nie v roku 2012. Tvrdenie o nesprávnom zaúčtovaní kúpnej ceny za vyššie
uvedený odpredaj jednotlivých častí podniku obžalovaným ku dňu 31.12.2012 a vedomé nezohľadneniekúpnej ceny uvedenej v dodatkoch č. 2 k uvedeným zmluvám tak nemá oporu vo vykonaných dôkazoch,
nakoľko vykonanými dôkazmi bolo síce preukázané, že k uvedeným zmluvám boli následne vyhotovené
aj ich dodatky č. 1 a č. 2 datované rovnakým dňom, ako samotná zmluva, avšak zo samotných dodatkov

je zrejmé, že podpisy na nich boli obžalovaným osvedčené až 19.4.2013, teda je dôvodná pochybnosť
o tom, či dané dodatky k zmluve boli skutočne vyhotovené v deň podpisu uvedenej zmluvy tak, ako je
to deklarované v texte jednotlivých dodatkov.

Podľa názoru súdu je nelogické v rovnaký deň podpisovať samotnú zmluvu a následne v ten istý deň

k nej podpisovať dva dodatky, v rámci ktorých došlo k zmene kúpnej ceny za jednotlivé časti podniku. V
prípade Bioplynovej stanice tak došlo dodatkom č. 1 k zmene kúpnej ceny na sumu 749,-€ a následne
dodatkom č. 2 k jej opätovnému zvýšeniu na sumu 200.000,-€. V prípade Rastlinnej a živočíšnej
farmy a agroturistického centra Oborín tak došlo dodatkom č. 1 k zmene kúpnej ceny na sumu 749,-€
a následne dodatkom č. 2 k jej opätovnému zvýšeniu na sumu 319.000,-€. S poukazom na skutočnosť,
že dodatky č. 1 a č. 2 boli osvedčené až 19.4.2013, vyvstáva pochybnosť, že tieto mohli byť vyhotovené

až dodatočne po podpise samotnej zmluvy a teda obžalovaný v čase podania daňového priznania, resp.
ku dňu 31.12.2012, o nových kúpnych cenách skutočne nevedel a teda ani tieto sumy v zmysle ich
dodatkov č. 2 tak, ako na to poukázal daňový úrad v rámci svojej kontroly, zaúčtovať nemohol. V súlade
s týmto vysloveným názorom vyznievajú aj ďalšie listinné dôkazy a to znalecký posudok spoločnosti
Znalekon č. 8/2013 a 9/2013, kde obe znalecké posudky sú datované až dňom 26.3.2013.

Vzmysleustanovenia§59aods.1Obchodnéhozákonníka,akspoločnosťnadobúdamajetoknazáklade
zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10%
hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto
zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke

listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí
byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie je teda zrejmé, že v danom prípade pri uzavretí kúpno-
predajnej zmluvy na predaj jednotlivých častí podniku bolo potrebné vypracovať znalecké posudky,

ktorými mala byť určená hodnota predmetu zmluvy, teda jednotlivých častí podniku, k čomu však zjavne
v čase podpisov zmluvy nedošlo. Uvedený nedostatok si zrejme uvedomili aj účastníci zmluvného
vzťahu,resp.osoby,ktoréuvedenézmluvypripravovaliapretoichdodatkamič.1došlokzníženiukúpnej
ceny v oboch prípadoch na sumu 749,-€ z dôvodu, aby nebolo potrebné vyhotovovať znalecký posudok,
nakoľko do sumy 750,-€, čo predstavuje 10 % zo základného imania spoločnosti obžalovaného, ktoré

bolo v sume 7.500,-€, nebolo nutné takýto znalecký posudok vyhotovovať. Následne bol vypracovaný
dodatok č. 2, kde boli uvedené sumy zvýšené, ako je to uvedené vyššie, avšak v čase ich podpísania
znalecký posudok vyhotovený rovnako nebol. Tento bol vyhotovený spoločnosťou Znalekon až v roku
2013, ako na to súd vyššie poukázal a samotné zmluvy s ich osvedčením a znaleckými posudkami boli
uložené do zbierky listín príslušného registrového súdu až dňa 24.4.2013.

S poukazom na uvedené sú dané dôvodné pochybnosti o tom, že obžalovaný ku koncu zdaňovacieho
obdobia roku 2012, teda do 31.12.2012 vedel o úprave kúpnej ceny a túto nesprávne zaúčtoval tak, ako
jemutokladenézavinuvrozhodnutíDaňovéhoúraduKošiceavpodanejobžalobe,keďžezvykonaných
dôkazov je zrejmé, že tieto dodatky boli s najväčšou pravdepodobnosťou antedatované a podpísané až

v roku 2013, teda po uvedenom období, za ktoré obžalovaný podal daňové priznanie.

Obžalovanému je rovnako v obžalobe kladené za vinu, že tento si v rozpore s § 2 písm. i) v nadväznosti
na § 19 ods. 3 písm. a/ Zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, neoprávnene za uvedené zdaňovacie
obdobie uplatnil daňový odpis v sume 9.286,-€ na základe interného dokladu č. ID0020 zo dňa

31.3.2012, čo malo za následok zníženie základu dane o sumu 9.286,-€. Zároveň si tento ponížil
zdaniteľné príjmy za uvedené zdaňovacie obdobie o sumu 214.000,-€ tým, že neopodstatneným
interným zápisom zo dňa 31.12.2012 na základe účtovného dokladu označeného interným číslom
ID0147 uvedenú sumu zaúčtoval ako preúčtovanie z účtu 491 – vlastné imanie fyzickej osoby
prostredníctvom účtu 395 – vnútorné zaúčtovanie a ponížil si o uvedenú sumu účet 688 – ostatné

mimoriadne výnosy, pričom uvedené účtovné operácie mal vykonať bez akéhokoľvek relevantného
a opodstatneného účtovného dokladu.Aj o uvedenom konštatovaní prokurátora v podanej obžalobe má súd opätovne dôvodné pochybnosti,
ktoré vyplývajú z vyššie uvedeného vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti súd poukazuje na
listinný dôkaz a to emailovú komunikáciu zo dňa 3.9.2012 medzi svedkyňou J. K. a E. N. - účtovníčkou

obžalovaného, v rámci ktorej audítorka J. K. zadala účtovníčke pokyn zaúčtovať z účtu 491 celú sumu
214.000,-€ na účet 365 ako „pôžička B.“ a následne pokyny na pohyby v pokladni, kde uviedla „najskôr
vložiťdopokladneakopôžičkuazaúčtovaťapotomvyplatiťzisk“.NahlavnompojednávaníJ.K.potvrdila
uvedené pokyny účtovníčke a dodala, že išlo iba o účtovné operácie a nie operácie reálne. Naviac sama
dodala, že obžalovanému žiadne hotovostné peniaze nikdy nevyplácala.

Rovnako J. K. emailom zo dňa 6.11.2012 zadala pokyn účtovníčke zaúčtovať pôžičku vo
výške 1.254.073,-€ na účet 688, v úmysle hľadania optimálnej cesty, teda daňovej optimalizácie
v spoločnostiach Farma Oborín s.r.o. a Biofarma Oborín s.r.o., pričom J. K. potvrdila, že výšku uvedenej
pôžičky komunikovala s J. F. alebo G. I., avšak nie so samotným obžalovaným. V rámci vykonaného
dokazovania však neexistuje žiaden relevantný dôkaz preukazujúci uvedené skutočnosti vyplývajúce

z pokynov J. K., aby sa tieto aj reálne stali a následne boli zaevidované v účtovníctve obžalovaného.
Je teda zrejmé, že ide aj v tomto prípade iba o účtovné operácie a tieto sa reálne nikdy nestali, hoci
práve uvedené účtovné operácie o poskytnutí pôžičky a následnom vyplatení zisku a vrátení pôžičky
boli zohľadnené daňovým úradom v rámci jeho rozhodnutia zo dňa 27.9.2016 o vyrubení rozdielu dane
obžalovanému.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na samotnú výpoveď obžalovaného, ktorý od počiatku popiera
vyplatenie uvedených súm v rámci poskytnutých pôžičiek. Rovnako popiera aj skutočnosť, aby uvedené
vystavené doklady k nim vlastnoručne podpísal. Bolo chybou orgánov činných v trestnom konaní, že
uvedené skutočnosti o vyplácaní pôžičiek obžalovanému v hotovosti nepreverovali inými relevantnými

a objektívnymi dôkazmi a neskúmali, či dané spoločnosti mali reálne v pokladni k dispozícii takýto obnos
finančných prostriedkov a to s prihliadnutím na to, že obžalovaný popieral prevzatie deklarovaných súm
a spochybňoval aj svoj podpis na dokladoch, ktoré vyplatenie takýchto súm mali preukazovať.

Daňový úrad pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z dokladov predložených daňovému úradu,

preukazujúcich vyplatenie uvedených súm obžalovanému tretími osobami a to J. M., novým konateľom
spoločností Farma Oborín s.r.o. a Biofarma Oborín s.r.o., pričom v rámci daňového konania nebolo
umožnené obžalovanému sa k danému dôkazu vyjadriť.
V rámci vykonaného dokazovania boli sporné listinné dôkazy a to daňové priznanie obžalovaného
k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 zo dňa 28.3.2013, Súvaha k 31.12.2012 za obdobie roku

2012, na Výkaz ziskov a strát k 31.12.2012 za obdobie roku 2012 a výdavkový pokladničný doklad
č. 003 zo dňa 1.12.2012 predložený J. M. o vyplatení v hotovosti 1.405.520,48 € obžalovanému,
podrobené znaleckému skúmaniu Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ k zisteniu pravosti
podpisov obžalovaného na týchto listinných dôkazoch, kde pravosť podpisov obžalovaného preukázaná
nebola.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má súd zato, že v danom prípade existujú dôvodné
pochybnosti o tom, či sa skutky kladené obžalovanému za vinu v rámci podanej obžaloby skutočne
stali tak, ako je to uvedené v podanej obžalobe. Súd má za to, že v danom konaní bolo preukázané,
že v účtovníctve obžalovaného došlo k nesprávnemu postupu a účtovaniu, ako je to zrejmé z podanej

obžaloby,avšakzvykonanýchdôkazovniejepreukázané,abyotakomtospôsobeúčtovaniaobžalovaný
vedel alebo bol o tom upovedomený. Na základe uvedeného tak nie je možné konštatovať naplnenie
subjektívnej stránky žalovaného trestného činu obžalovaným a teda u tohto konštatovať jeho úmysel,
hoci aj nepriamy konať tak, ako je mu kladené za vinu v obžalobe za účelom dosiahnuť skrátenie
dane, resp. nezaplatiť daň v určenom rozsahu. Rovnako podľa názoru súdu nebolo preukázané, aby

z takéhoto konania mal obžalovaný nejaký prospech, resp. reálny výnos. Opätovne súd zdôrazňuje,
že rozhodnutie o vine obžalovaného nie je možné učiniť v trestnom konaní iba na základe záverov
daňového konania, ale vina musí byť v trestnom konaní obžalovanému riadne preukázaná. Nie je možné
bezbreho akceptovať závery daňovej kontroly a vychádzať iba z predloženého účtovníctva, ktoré nemusí
odrážať realitu, kde platí všeobecné konštatovanie, že účtovníctvo musí byť odrazom reality, avšak

realita nemôže byť odrazom účtovníctva.

Súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného musí mať za to, že vina je jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázaná a to uceleným reťazcom dôkazov, o ktorej nie sú žiadne pochybnosti, inak jepovinný v súlade so základnou zásadou trestného konania „in dubio pro reo“ vzniknuté pochybnosti
vykladať vždy v prospech obžalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené vykonané dokazovanie má súd zato, že uvedené pochybnosti, na ktoré
súd poukázal nie je možné v ďalšom konaní odstrániť akýmkoľvek ďalším relevantným dôkazom a preto
pri existencii týchto pochybností, ktoré z vykonaného dokazovania vyvstali, bol súd nútený konštatovať,
že vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby sa stal
skutok, resp. skutky, pre ktoré je obžalovaný trestne stíhaný a preto tohto v zmysle ustanovenia § 285

písm. a/Tr. por. spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda

a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku
sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté
späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez

súhlasu obžalovaného.