Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoCsp/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720203314
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8720203314.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
A. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089
01 Svidník proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-
mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2,
821 09 Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o primerané finančné zadosťučinenie v
sume 1.325,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.
k. 9Csp/90/2020-50 zo dňa 28.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu
100 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.325,59 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 11.11.2020 domáhala
od žalovaného zaplatenia sumy 1.325,59 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 18Csp/60/2019 o zdržanie sa použitia dohody

o zrážkach zo mzdy, bola v postavení spotrebiteľky úspešná. V rozsudku súd uviedol, že dohoda
o zrážkach zo mzdy neurčitým spôsobom špecifikuje výšku zabezpečenej pohľadávky a veriteľ je
neprimerane zvýhodňovaný.

3. Žalovaný rozporoval uplatnený nárok a uviedol, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala
výšku vykonaných zrážok zo mzdy. Samotnú výzvu nepovažoval za relevantný základ akéhokoľvek
plnenia a uviedol, že prostredníctvom zrážok zo mzdy nebola na účet žalovaného pripísaná žiadna

suma. Namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že on nebol subjektom, ktorý so žalobkyňou
uzatváral dohodu o zrážkach zo mzdy.4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že vo veci sp.zn. 18Csp/60/2019
Okresného súdu Poprad sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v zmluve o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa

22.05.2009,atonariadenímneodkladnéhoopatreniaanáslednerozhodnutímvovecisamejrozsudkom.
V konaní mala úspech, vo veci bolo najskôr vydané uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia
a následne rozsudok s identickým výrokom vo vzťahu k uloženej povinnosti. Žalobkyňa si bez
akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne uplatnila právo na uloženie povinnosti
žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. V citovanom rozhodnutí bolo zároveň

konštatované, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatný právny úkon.

5. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia poukázal na to, že právoplatným rozhodnutím v pôvodnej
veci bolo vymedzené úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľa, ktoré aktuálny
procesný súd nie je oprávnený preskúmavať. Právny základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný
a zostáva určiť už len jeho (primeranú) výšku. Keďže má ísť o primerané finančné zadosťučinenie pre

spotrebiteľa za jeho úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde, mali by to teda byť
všetky okolnosti súvisiace najmä bezprostredne s týmto uplatnením (a jeho dôvodmi). Za primerané,
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, súd prvej inštancie považoval finančné zadosťučinenie
v uplatnenej výške. Táto čiastka zodpovedá sume, na ktorú žalovaný chcel realizovať zrážky zo mzdy na
úkor žalobcu s tým, že ním uvedený rozpis dlhu k 10.04.2016 vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy

pozostáva z istiny: 473,65 eura, riadneho úroku: 408,70 eur, úrokov z omeškania: 43,02 eur a nákladov
inkasného pokračovania: 400,22 eur, spolu: 1.325,59 eur a to bez akejkoľvek bližšej špecifikácie
jednotlivých položiek (napríklad je zjavné, že „náklady inkasného pokračovania“ sú neprimerane vysoké
a nie je jasné z čoho pozostávajú). Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu,
ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku

konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní úverovej
zmluvy a aj následne konal závadne. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov
konania úspešnému žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust.

§ 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“),
a teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie s odôvodnením, že zákon priznáva
nárok na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi od toho, kto za porušenie tohto práva alebo
povinnostizodpovedá.Malzato,žesanedopustilporušeniaspotrebiteľskýchprávžalobkyneanemožno

hopovažovaťzaosobu,ktorábyzaporušeniespotrebiteľskýchprávžalobcuzodpovedala.Zákonodarca
v ustanovení § 3 ods. 5 ZoOS jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany svojho
práva na súde a ak takéto porušenie práva úspešne uplatní, potom má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za takéto porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej ZoOS alebo
osobitnými predpismi zodpovedá. Týmto subjektom je peňažný ústav poskytujúci úver a postupujúci

pohľadávku – teda postupca. Mal za to, že súd prvej inštancie sa so vznesenou námietkou nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vysporiadal nesprávne, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie
nepreskúmateľné. Ďalej uviedol, že kompenzácia nemajetkovej ujmy vzniknutej spotrebiteľovi musí byť
nie len tvrdená, ale aj preukázaná. Žalovaný úkonom v súvislosti s odkúpením domnelej pohľadávky
nielenže neporušil žiadne spotrebiteľské práva žalobcu, ale ani mu nespôsobil žiadnu ujmu. Priznanie

osobitného zadosťučinenia z dôvodu úspechu v súdnom spore, bez preukázania naplnenia hypotézy
vyžadovanej v ust. § 3 ods. 5 ZoOS, by bolo preto vybočením zo základných princípov civilného
sporového poriadku, ktorý stanovuje rovné postavenie strán sporu a spravodlivú ochranu práv a právom
chránených záujmov. Žalovaný si na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove v obdobných veciach. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu

preskúmal a v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne. Zároveň si
žalovaný uplatnil trovy odvolacieho konania do výšky 128,21 eur.7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného uvedenými
v odvolaní. K námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie uviedla, že rozsudkom vydaným v
základnom konaní bol práve žalovaný identifikovaný ako subjekt, ktorý porušil spotrebiteľské práva a

povinnosti ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Žalovaný ako subjekt
podnikajúci v oblasti spotrebiteľského práva nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pohľadávku
od právneho predchodcu odkúpil spolu so všetkými právami a povinnosťami a domáhal sa jej
úhrady skrz zrážok zo mzdy na základe neplatného právneho úkonu. Mala za to, že žalovaný je
pasívne legitimovanou stranou sporu a poukázala na aktuálny rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

7Cdo/237/2021 zo dňa 30.03.2023, priamo vo vzťahu k žalovanému, z ktorého vyplýva, že porušiteľom
voči ktorému je možné úspešne sa domáhať PFZ, je taktiež postupník z úverovej pohľadávky. Vo vzťahu
k možnosti domáhať sa PFZ voči postupníkovi ďalej poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 9Cdo/324/2020 zo dňa 13.12.2022. Žalobkyňa považuje uplatnenú a súdom priznanú výšku
primeranéhofinančnéhozadosťučineniazaadekvátnu.Navrhlarozsudoksúduprvejinštancieakovecne
správny potvrdiť a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. K vyjadreniu žalobkyne podal žalovaný odvolaciu repliku, v ktorej zotrval na všetkých svojich
doterajších vyjadreniach uvedených v odvolaní.

9. K vyjadreniu žalovaného podala žalobkyňa odvolaciu dupliku, v ktorej zotrvala na doterajších

vyjadreniach a navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

10. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu, podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

11. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ,,zákon

o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie
sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby
odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Osoba, ktorá na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

13. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností

dôjde.

14. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľaeštezmiernilopodmienkyposkytnutiaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,pretožetoto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom

č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

15. K námietke o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v súdenej veci odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 7Cdo/237/2021 z 30.03.2023: „(Aj) podľa názoru dovolacieho
súdu ak si žalovaná v predchádzajúcom spore neúspešne uplatnila spotrebiteľskú pohľadávku proti
žalobcovi (spotrebiteľovi), pričom dôvod jej neúspechu spočíval v nepreukázaní aktívnej vecnejlegitimácie (iba) v dôsledku nedodržania zákonných podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o
bankách, potom nesie prípadnú zodpovednosť voči spotrebiteľovi v súvislosti s požadovaným finančným
zadosťučinením v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pôvodný veriteľ (banka), alebo ten, na

koho bola spotrebiteľská pohľadávka postúpená (bod 16 in fine).

16. K otázke výšky primeraného finančného zadosťučinenia odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
NS SR, sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30.06.2022: „Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý
úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného
zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého
prípadu.“

17. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia

vychádzal z úspešnosti žalobkyne v konaní pod č. k. 18Csp/60/2019-133. Odvolací súd nespochybňuje
základ nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona o
ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ však ide o odôvodnenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia,
toto nie je preskúmateľné.

18. Ako už bolo konštatované v danom prípade postačuje preukázanie porušenia práv žalobkyne ako
spotrebiteľky, ktorá nemusí preukazovať existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Pri jej určení je potrebné
vychádzať z toho, že finančné zadosťučinenie má okrem satisfakčnej funkcie aj funkciu sankčnú, a
to v tom ohľade, že má odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné
zadosťučinenienemožnovnímaťakokompenzáciu,aleakoposkytnúsatisfakciuspotrebiteľoviatiežako

odmenu pre žalobkyňu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké
účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej
strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného v tom, že pri priznaní nároku na

finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, pričom ujma musí
byť nielen tvrdená ale aj preukázaná. V pôvodnom konaní sa žalobkyňa úspešne domohla svojich práv
tým, že právoplatným rozsudkom bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy žalobkyne. Zároveň je nepochybné, že žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobkyne
o vykonanie zrážok zo mzdy listom zo dňa 10.04.2016 (do výšky 1.325,59 eur) a na základe

návrhu žalobkyne súd taktiež nariadil neodkladné opatrenie uložením povinnosti žalovanému zdržať
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. V pôvodnom konaní bolo taktiež zistené, že za obdobie
od 10.04.2016 do 24.07.2019 zrážky neboli vykonávané, nakoľko zamestnávateľ žalobkyne oznámil
existenciu exekučného príkazu, v rámci ktorého sa zo mzdy žalobkyne už vykonávajú iné zrážky. Ďalej
bolo v pôvodnom konaní zistené, že dohoda o zrážkach predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku

a nebolo preukázané, či v prípade postúpenia pohľadávky boli splnené podmienky podľa § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z (ďalej len ,,Zákon o bankách“), či nešlo o nepremlčané splátky a či došlo
k riadnemu zosplatneniu dlhu pred postúpením pohľadávky. Tieto okolnosti teda opodstatňujú základ
nároku uplatnený v tomto konaní a zároveň sú aj okolnosťami z ktorých je potrebné vychádzať pri určení
výšky uplatneného nároku.

20. Odvolací súd považuje za primeranú výšku zadosťučinenia sumu 100 eur, keďže priznaním tejto
sumy bude naplnený účel citovaného zákonného ustanovenia z hľadiska dostatočného odškodnenia
žalobkyne z titulu jej zadosťučinenia a zároveň bude naplnená aj výchovná funkcia tohto inštitútu tým,
že priznanie tohto nároku (spolu s náhradami priznanými v obdobných konaniach voči žalovanému)

bude vplývať na žalovaného tak, aby si neuplatňoval neplatné dohody o zrážkach zo mzdy, teda bude
predstavovať účinný a odradzujúci prostriedok ochrany spotrebiteľov. Pokiaľ teda žalovaný namietal
opodstatnenosť výšky priznania primeraného finančného zadosťučinenia je v tejto časti jeho odvolanie
dôvodné. Súd sa pri určení výšky riadil tým, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý naformuloval
dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je v značnom rozpore so spotrebiteľským právom. Následne použitím

takejto neprijateľnej dohody o zrážkach zo mzdy požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie
zrážok, avšak k realizácii zrážok nedošlo. Kritériom kvantifikácie nároku boli teda okolnosti, za ktorých k
porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušeniapráv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia podľa odvolacieho súdu
zohľadňuje skutkové okolnosti.

21. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na
vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými odvolacími námietkami.

22. Odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil podľa § 388 CSP, keďže neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie.

23. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods.1 CSP a
262 ods. 1 CSP. Odvolací súd vychádzal zo zásady úspechu vo veci, ktorú treba uplatniť aj na konania,
v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu. Nejde o procesne neúspešnú žalobkyňu, ak jej bola

priznaná aspoň časť uplatneného nároku. Žalobkyňu treba považovať za plne úspešnú, keď mala plný
úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto z jej procesného
úkonu závisela, výlučne od úvahy súdu. Hoci bola výška finančného zadosťučinenia odvolacím
súdom znížená, žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná čo sa týka základu nároku, preto jej
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom I. inštancie ako aj odvolacím súdom v

rozsahu 100 %, pričom náhrada účelných trov konania bude vypočítaná z prisúdenej istiny o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).