Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 6, 2022

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sd/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201149
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1016201149.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci

navrhovateľky: T. O. (predtým N. N.), nar. XX.XX.XXXX, bytom Na N. XX/B, XXX XX Z., zastúpená
AdvokátskakanceláriaJakubčováapartneri,s.r.o.,sosídlomRajská7,81108Bratislavaprotiodporkyni:
Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o neprávom vyplatený vdovský
dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.
marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne zo dňa 13. marca 2015 číslo XXX XXX XXXXX p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13.03.2015, právne odôvodneným ustanovením § 236
ods. 1 písm. a/ a b/, zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z.,
§ 227 ods. 3 druhá veta zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., ustanovením § 264
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej aj „ZSP“), ustanovením § 46 ods. 1, 2, 7 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „ZSZ“) odporkyňa zaviazala navrhovateľku do 30 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v celkovej sume 14.862,84 eur. V
dôvodoch svojho rozhodnutia poukázala na vyplácanie vdovského dôchodku odporkyni za obdobie od

02.01.2010 do 31.12.2010 v sume 235,40 eur mesačne, od 01.01.2011 do 31.12.2011 v sume 239,70
eur mesačne, od 01.01.2012 do 31.12.2012 v sume 247,70 eur mesačne, od 01.01.2013 do 31.12.2013
v sume 255 eur mesačne a od 01.01.2014 do 01.01.2015 v sume 260,70 eur mesačne, v celkovej
sume 14 862,84 eur, napriek tomu, že navrhovateľke nepatril. Uviedla, že navrhovateľka dňa 12.12.2009
uzatvorila manželstvo, čo ale odporkyni neohlásila. Túto skutočnosť jej dňa 23.10.2014 oznámil
manžel navrhovateľky a súčasne bola potvrdená aj matričným úradom v Seredi. Rozhodnutím zo dňa
10.11.2014 bola počnúc dňom 02.01.2015, navrhovateľke výplata vdovského dôchodku zastavená.

2. Navrhovateľka v písomnom podaní zo dňa 27.03.2016, označenom ako „Odpoveď na Váš list zo
dňa 16.01.2016,“ namietala, že podaniami zo dňa 12.02.2010, 19.07.2010 a 15.12.2010 odporkyni
oznamovala,žedňa12.12.2009uzavrelamanželstvoaztohodôvodužiadalaopozastavenievyplácania
vdovskéhodôchodku.Podanímzodňa27.03.2016navrhovateľkapoukazovalanato,žesvojupovinnosť
podľa § 227 ods. 3 ZSP si splnila nie jedenkrát ale trikrát, o čom založila kópie listov a podacích lístkov.
Namietala postup odporkyne žiadajúcej vrátenie finančnej čiastky, pretože chybu nespravila ona, ale

odporkyňa a v ďalšom opisovala neetické správanie svojho manžela (oznamovateľa) ako aj postupy
a spôsoby Sociálnej poisťovne. Toto podanie navrhovateľky predložila odporkyňa súdu ako podané
odvolanie.3. Vo vyjadrení zo dňa 23.06.2016 odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť, pričom poukázala na rozhodnutie č. 745 909 6447 zo dňa 08.07.2002, ktorým podľa ust. §
45 a § 49 zákona č. 100/1988 Zb. priznala navrhovateľke od 18.04.2002 vdovský a sirotský dôchodok.

V poučení tohto rozhodnutia uviedla, že oprávnený alebo iný príjemca dávky je povinný v lehote do
8 dní písomne ohlásiť zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a
výplatu. Navrhovateľka dňa 12.12.2009 uzatvorila manželstvo a informáciu o tom, odporkyni až dňa
23.10.2014 oznámil manžel navrhovateľky. K argumentácií a dôkazným prostriedkom navrhovateľky,
že už v roku 2010 hlásila uzatvorenie nového manželstva, odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľka

vo svojich podaniach neuviedla žiadne identifikačné údaje a vdovský dôchodok naďalej prijímala, čím
spôsobila vyplatenie dávky neprávom. Poukázala aj na to, že pri preverovaní oznámení doručených
navrhovateľkou zistila, že záznamy z roku 2010 sa už v jej organizačnej zložke nenachádzajú.

4. Dňa 14.03.2018 doručila navrhovateľka súdu podanie označené ako „Žiadosť o vzatie návrhu späť,“
v odôvodnení ktorého uviedla, že žiaden návrh voči odporkyni na súd nepodávala, poprela tvrdenie

odporkyne o nesplnení si oznamovacej povinnosti v súvislosti so zmenou jej stavu a žiadala o vzatie
jej návrhu späť preto, aby si odporkyňa svoje pochybenie uvedomila. Na základe výzvy súdu zo dňa
14.03.2018, ktorou žiadal navrhovateľku o vyjadrenie, či na požiadavke späťvzatia návrhu zotrváva,
alebo žiada o preskúmanie predloženej veci v zmysle príslušných zákonných ustanovení, navrhovateľka
podaním doručeným súdu dňa 28.03.2016 opakovane poukázala na splnenie si svojej oznamovacej

povinnosti a to hneď po doručení opraveného sobášneho listu, opakovane namietala postupy a spôsoby
riešeníproblémovodporkyňou,pričompoukázalaajnato,žeodnovembra2015jejopäťvznikolnárokna
vyplácanie vdovského dôchodku a napriek tomu jej zo strany odporkyne nebol vyplatený ešte ani cent.
Súd žiadala o spravodlivé posudzovanie a rozhodovanie, nakoľko zákony platia pre všetkých rovnako.

5. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 05.03.2018 odporkyňa na šetrenie k oznámeniam navrhovateľky
zo dňa 12.02.2010, 19.07.2010 a 15.12.2010 konštatovala, že doručenie týchto oznámení sa jej z
archivácie pošty len 5 rokov nepodarilo zistiť, záznamy o doručení týchto zásielok sa v ASSR z roku
2010 nenašli a Slovenská pošta na jej žiadosť o došetrenie uvedených zásielok nereagovala.

6. Na výzvu súdu zo dňa 14.03.2018, k jej podaniu zo dňa 11.03.2018 reagovala navrhovateľka podaním
doručeným súdu dňa 28.03.2018, v ktorom opakovane zdôraznila, že svoju oznamovaciu povinnosť
voči odporkyni si splnila ihneď po doručení opraveného sobášneho listu, dňa 12.02.2010, 19.07.2010
a 15.12.2010 a tá naopak nebola zo strany odporkyne akceptovaná. V ďalšom poukázala na praktiky
odporkyne, na to, že od novembra 2015 jej nárok na vdovský dôchodok vznikol opäť a do marca 2018

jej nebol vyplatený ani cent.

7. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a §
246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej aj „O.s.p.“) preskúmal vec postupom podľa tretej
hlavy piatej časti O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej

by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci
pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul právnu zástupkyňu
navrhovateľky, odporkyňu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako
vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.).

8. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej aj „SSP“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 491 ods. 2 druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

10. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa

doterajších predpisov.11. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

12. Podľa § 269 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak bol starobný dôchodok,
pomerný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo
sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa upravený do 31. decembra 2003 z dôvodu jediného
zdroja príjmu poberateľa dôchodku, tento dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2003 za podmienok

ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril k 31. decembru
2003. Zvýšenie dôchodku podľa § 82 patrí k sume dôchodku pred jeho úpravou z dôvodu jediného
zdroja príjmu.

13. Podľa § 46 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,
vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela. Vdova má nárok na

vdovský dôchodok, ak
a/ je invalidná
b/ stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa
c/ vychovala aspoň 3 deti
d/ dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti

e/ dosiahla vek 50 rokov alebo
f/ dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu
utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie za okolností
uvedených v § 19 ods. 1, alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách.

14. Podľa § 46 ods. 7 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na vdovský dôchodok
zaniká vydajom.

15. Podľa § 74 ods. 5 písm. a/ zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nárok na vdovský dôchodok
zaniká uzatvorením manželstva.

16. Podľa § 227 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák.č. 555/2007 Z.z., poistenec
je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na
vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne

zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na
jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou
zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do
ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.

17. Podľa § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, príjemca dávky je povinný vrátiť
dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak
a/ nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,
b/ prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila

c/vedomeinakspôsobil,žedávkaalebojejčasťsa vyplatilaneprávomalebovovyššejsume,akopatrila.

18.Podľa§209ods.1zákonaosociálnompoistenírozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí

obsahovať predpísané náležitosti.

19. Podľa ods. 2. cit. ust. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

20. Podľa ods. 4 cit. ust. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.21. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

22. Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať
pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať
potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke

Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

23. Súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým, jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. upravujúcej rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.)
je posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta

nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu
a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych
právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda
skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou

konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i
ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu
bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

24. Zákon o sociálnom poistení stanovuje subjektom, zúčastneným na sociálnom poistení, viaceré
povinnosti, ktorými majú byť dosiahnuté jeho ciele a úlohy. Zákon povinnosti v rámci systému sociálneho
poistenia nielen ukladá, ale ak určitý subjekt svoje povinnosti neplní alebo porušuje, ich dodržiavanie
aj primerane vynucuje. Jedným z ustanovení slúžiacich tomuto účelu je aj ust. § 236 ods. 1 zák. č.
461/2003 Z.z..

25. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13.03.2015, ktorým
odporkyňa uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v celkovej
sume 14.862,84 eur a spornou medzi účastníkmi je otázka týkajúca sa aplikácie ust. § 227 ods. 3
veta druhá v spojení s ust. § 236 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 461/2003 Z. z., na základe ktorého

správny orgán rozhodol o povinnosti vrátiť dávku vdovského dôchodku, neprávom vyplácanú v
dobe od 20. januára 2010 do 01. januára 2015. Dôvodom zániku nároku navrhovateľky na vdovský
dôchodok, vyplývajúcim z obsahu administratívneho spisu i samotného rozhodnutia odporkyne, je
uzatvorenie nového manželstva dňa 12.12.2009, ktorú skutočnosť navrhovateľka v lehote do 8 dní
odporkyni neoznámila. Uzavretie manželstva oznámil dňa 23.10.2014 vtedajší manžel navrhovateľky,

W. N..

26. Základnou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom
právnom štáte je metóda doslovného výkladu. Až tam a vtedy, kde a keď doslovným výkladom nemožno
jednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v materiálnom právnom

štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy odstraňovať prostredníctvom
inej metódy výkladu.“ (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava: C.H.Beck,
2015.s.131, 133). Právne normy odvetvia sociálneho práva upravené (aj) v zákone č. 461/2013 Z.z. sa
vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje zmierniť ich aplikačnú tvrdosť
v individuálnom prípade. Princíp spravodlivosti je potrebné vykladať aj v kontexte ďalšieho znaku

napĺňajúceho podstatu materiálneho chápania právneho štátu - princípu právnej istoty (čl. 1 ods. 1
Ústavy SR).27. V zmysle druhej hlavy zák.č. 461/2003 Z.z., slovným spojením „prijímal dávku alebo jej časť“ (§
236 ods. 1 písm. b/ ZSP) je vymedzený sankčný zmysel právnej zodpovednosti v sociálnom poistení,
ktorým zákonodarca nepochybne sledoval možnosť postihu úmyselného konania príjemcu dávky. Z

gramatickéhovýkladuslova„prijímal“vyplýva,ževedomosťo neoprávnenompoberanídávkynemusína
strane príjemcu existovať len v čase jej súčasného prijímania, ale za účelom vyjadrenia jednorazového,
ako aj pravidelného poberania dávky, odzrkadľuje aj minulý čas.

28. Príjemcovi dávky možno uložiť povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku (alebo jej časť) len v

troch prípadoch, a to ak nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, prijímal dávku alebo jej časť,
hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako
patrila a ak vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako
patrila. Z právnej vety rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.k. 3Ads/35/2010-54
zo dňa 26.05.2010 vyplýva, že „pre vznik zodpovednosti za preplatok musí byť naplnená aspoň
jedna z uvedených skutkových podstát.“ Pri prvej (nesplnenie uloženej povinnosti) je daná objektívna

zodpovednosť a zavinenie sa v tomto prípade neskúma (rozsudok NSS ČR č. k. 4Ads/58/2013-22 zo
dňa 02.08.2013). Ďalšie dve (vedomé prijatie dávky vo vyššej čiastke, iné vedomé spôsobenie vzniku
preplatku) sú už však založené na princípe subjektívnej zodpovednosti (rozsudok NSS ČR sp. zn.
9Ads/251/2015zodňa15.09.2016).Vyvineniesa zprijímanianeprávomvyplatenejdávkyZSPnepozná,
resp. takéto ustanovenia neobsahuje.

29. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že navrhovateľka si žiadosťou doručenou odporkyni
dňa 16.05.2002 uplatnila od 18.04.2002 nárok na vdovský a sirotský dôchodok, ktorý jej bol priznaný
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 08.07.2002. Dňa 12.12.2009 uzatvorila nové manželstvo.
Odporkyňa po zistení tejto skutočnosti, rozhodnutím zo dňa 10.11.2014 zastavila navrhovateľke výplatu

vdovského dôchodku od 02.01.2015 a rozhodnutím zo dňa 13.03.2015 ju zaviazala vrátiť neprávom
vyplatený dôchodok v sume 14.862,84 eur.

30. Obrana navrhovateľky spočívala v pokuse o prenesenie zodpovednosti za neoprávnené prijímanie
vdovského dôchodku a jeho vyplácanie na odporkyňu. Ako dôkaz o splnení svojej oznamovacej

povinnosti doručila fotokópie podacích lístkov zo dňa 12.02.2010, 19.07.2010 a 15.12.2010, ktorými
osvedčovala doručenie oznámení o uzavretí manželstva, v ktorých oznamovala uzavretie nového
manželstva a žiadala o pozastavenie vyplácania vdovského dôchodku. Tento dôkaz súd nepovažuje za
vierohodný,pre jeho nespôsobilosťpreukázať,žepredmetnézásielkyskutočneobsahovalideklarované
oznámenie, naviac ak kolónka odosielateľa na podacích lístkoch je vyplnená menom T. N. a nie N.,

prípadne oboma priezviskami.

31. Dobromyseľnosť navrhovateľky prijímať jej nepatriace dávky spochybňuje už len vyššie uvedené
konanie ako aj jej argumentácia počas celého konania, s odvolávaním sa na splnenie si svojej
oznamovacej povinnosti nie jedenkrát, ale trikrát. Jej konanie nie je potom možné označiť za

nedbanlivostné, ale priamy úmysel prijímať jej nepatriace dávky. Ak navrhovateľka, ako sama deklaruje,
poznala svoju povinnosť ohlásenia uzavretia manželstva do osem dní od jeho uzavretia odporkyni,
súčasne tým priznala vedomosť o tom, že dávka jej od toho momentu nepatrila a nepoberala ju v dobrej
viere, ale úmyselne porušovala zákon. Neprijímanie, resp. spätné poukázanie poskytovanej dávky
vdovského dôchodku odporkyni, bolo rovnako jej povinnosťou, ako splnenie oznamovacej povinnosti.

32. Existenciu úmyslu splniť si oznamovaciu povinnosť významným spôsobom spochybňuje napr.
výzva navrhovateľky zo dňa 01.08.2012 (ktorú neprevzala) a ďalšia výzva zo dňa 04.09.2013 o
oznámenie, resp. predloženie úradne overeného dokladu o jej správnom priezvisku, a to na základe
doručeného exekučného príkazu, v ktorom je uvedené meno T. N., pričom v záznamoch odporkyne je

evidovaná pod priezviskom N.. Na túto výzvu navrhovateľka reagovala podaním doručeným odporkyni
dňa 20.09.2013, v ktorom zaslala osvedčené fotokópie vodičského preukazu a pasu na meno T. N.,
opatrené otlačkami notárskej pečiatky zo dňa 17.09.2013, osvedčujúcimi doslovnú zhodu s úplným
prvopisom oboch dokladov, obsahujúcich meno T. N. a s vysvetlením: „Dobrý deň, nakoľko som dlhšiu
dobu v zahraničí, disponujem iba týmito dokladmi. Exekúcia, ktorá Vám prišla, je ohľadom nebytových

priestorov, ktoré som mala s obchodným partnerom. Zrejme tam vznikol tento problém.“33. Pod menom T. N., žiadala navrhovateľka listom zo dňa 11.11.2014 odporkyňu o zasielanie
vdovského a sirotského dôchodku na účet jej syna. V prílohe doručila vypísanú žiadosť o poukazovanie
dôchodkových dávok, v ktorej do údaja priezvisko, meno, titul dôchodcu, uviedla „N. T.“.

34. Ako „T. N.“ sa navrhovateľka označila, napr. v liste zo dňa 14.12.2011, ktorý zaslala odporkyni
ako vyjadrenie k jej oznámeniu o predpísanej dlžnej sume.

35. Administratívny spis obsahuje aj také listinné dôkazy, ako výpis zo živnostenského registra

Okresného úradu Bratislava, č. živnostenského registra : 110 - 160563, kde pod obchodným menom je
uvedená T. N., avšak do 13.01.2015 T. N..

36.Interpretáciouvšetkýchtrochskutkovýchpodstátust.§236zák.č.41/2003Z.z.možnodôjsťkzáveru,
že navrhovateľka naplnila obsah všetkých troch. Ak by súd aj vzal do úvahy obranu navrhovateľky, že
podaniami zo dňa 12.02.2010, 19.07.2010 a 15.12.2010 oznamovala uzavretie nového manželstva a

teda, že povinnosť uloženú jej ods. 3 ust. § 227 ZSP si splnila, hoci nie v zákonom určenej osemdňovej
lehote, navrhovateľka sama svojim konaním, resp. ďalšou korešpondenciou poprela pravdivosť, resp.
dobromyseľnosť jej konania, nakoľko vyššie uvedené listinné dôkazy samy o sebe popierajú jej
dôveryhodnosť a pravdivosť tvrdení o preukázaní zmien v jej stave. Z uvedeného teda vyplýva, že
navrhovateľka si bola vedomá povinnosti splnenia svojej oznamovacej povinnosti a z nej prameniaceho

následku nemožnosti prijímania dávok vdovského dôchodku, nakoľko o jeho pozastavenie v listoch zo
dňa 12.02.2010, 19.07.2010 a 15.12.2010 sama žiadala. Tieto ale napriek tomu prijímala a prijala, a to
za obdobie od 01.01.2010 do 01.01.2015, celkovo v sume 14.862,84 eur.

37. Kasačný súd rozhodnutím sp.zn. 7So/20/2018 zo dňa 21.08.2019 rozsudok tunajšieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správnemu súdu vytkol, že:„nevenoval veci dostatočnú pozornosť,
keď náležite neskúmal, či list navrhovateľky z 27. marca 2016, adresovaný Sociálnej poisťovni, ústredie,
označený ako „odpoveď na Váš list zo 16. januára 2016“ a Sociálnej poisťovni, ústredie doručený dňa
X7.04.2016 spľňa zákonné podmienky opravného prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13. marca 2015 a následne, pokiaľ by mal preukázané, že

uvedeným listom navrhovateľka podáva opravný prostriedok proti uvedenému rozhodnutiu odporkyne
zo dňa 13. marca 2015 neskúmal, či navrhovateľka podala opravný prostriedok proti tonuto rozhodnutiu
v zákonnej lehote. Skutkové zistenia podmieňujúce preukázanie vôle navrhovateľky vyjadrenej v jej liste
z 27. marca 2016, adresovaného Sociálnej poisťovni, ústredie a označeného ako „odpoveď na Váš
list zo 16. januára 2016“ a súčasne preukázanie, či navrhovateľka podala opravný prostriedok proti

tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote, sú súčasťou administratívneho spisu, ktorý si súd prvého stupňa
nevyžiadal.“

38. K tomuto názoru kasačného súdu správny súd uvádza, že bez pripojeného administratívneho spisu
by nemal prístup k listinným dôkazom, na ktoré sa v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolával.

39. Správny súd uznesením zo dňa 16.01.2020 vyzval navrhovateľku na odstránenie vád podania,
na ktoré reagovala listom doručeným súdu dňa 18.02.2020. Z jeho obsahu a aj z predchádzajúcej
korešpondencie zo strany navrhovateľky je zrejmé nepochopenie jej procesného postavenia v spore,
a to aj z jej reakcie na vdovský dôchodok, nárok na ktorý jej mal vzniknúť dňa 17.11.2015. Naviac v

poslednej vete (posledný odsek) podania označeného ako „odpoveď na Váš list zo 16. januára 2016, “
navrhovateľka uviedla: „Pokiaľ aj na základe vyššie uvedených skutočností budete odo mňa požadovať
vráteniefinančnej čiastky, budemnútenápristúpiťriešiťrozhodnutiesociálnejpoisťovneinýmspôsobom
a na iných miestach.“

40. V podaní, ktoré navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne doručila súdu dňa 29.11.2021,
žiadala konanie zastaviť s argumentáciou, že žalobu nepodala, a z jej podania si odporkyňa
vydedukovala, že ide podanie opravného prostriedku. Svoju argumentáciu podložila rozhodnutím
R 62/1998, v zmysle ktorého: „podľa ust. § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku aktívne
legitimovanou na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je fyzická alebo

právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia. Žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na
podanie takej žaloby v prospech inej osoby.“41. Podľa § 219 ods. 1 - 4 ZSP, proti rozhodnutiu ústredia podľa § 179 ods. 1 písm. a/ prvého bodu
až tretieho bodu možno podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd podľa osobitného predpisu.
Opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, môže účastník konania, ktorý podal opravný prostriedok,

vziať späť bez súhlasu súdu, ak ústredie novým rozhodnutím opravnému prostriedku v celom rozsahu
vyhovelo. Ak ústredie opravnému prostriedku v celom rozsahu nevyhovie, predloží opravný prostriedok
spolu so svojím vyjadrením a spisovým materiálom súdu najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia
opravného prostriedku. Ak účastník konania pred uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku
požiada o oznámenie podkladov, na ktorých základe ústredie rozhodovalo, začína plynúť nová lehota

na podanie opravného prostriedku odo dňa, keď sa tieto podklady doručili účastníkovi konania.

42. K ďalším námietkam prezentovaným v tomto vyjadrení súd odkazuje na uznesenie NS SR sp.zn.
7 Ssk/75/2021 zo dňa 15.12.2021, podľa ktorého : „správny súd opomenul skutočnosť, že správna
žaloba, v ktorej je žalovaným Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, je podľa § 199 ods. 1 písm. c/
SSP správnou žalobou v sociálnych veciach. Správna žaloba v sociálnych veciach má špeciálnu úpravu

vymedzenú § 199 až § 205 SSP, ktoré obsahujú rozdielnu úpravu v porovnaní so všeobecnou správnou
žalobou. Kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že v prípade správnych žalôb v sociálnych veciach
nie je povinnosť zastúpenia žalobcu v zmysle § 200 SSP, túto skutočnosť správny súd opomenul a
nad rámec poučoval žalobkyňu o povinnosti povinného zastúpenia advokátom pred správnym súdom.
Zároveň správnu žalobu je v takýchto prípadoch potrebné posudzovať neformálne a správny súd nie je

tiež viazaný žalobnými bodmi. Správna žaloba v sociálnych veciach oproti všeobecnej správnej žalobe
máinénáležitosti,pretoajvtomtoprípadezvolenýpostupsprávnehosúdunebolsprávny.Žalobkyňaako
fyzická osoba v zmysle § 202 SSP vôbec nie je povinná uvádzať v žalobe žalobné body, pritom správny
súd ju naopak vyzýval, aby žalobné body uviedla. V danom prípade správny súd podanie odmietol
preto, že žalobkyňa neodstránila vady podania, bez ktorých nebolo možné vec prejednať, a preto takéto

odmietnutie správneho súdu len z týchto dôvodov nebolo správne.“

43. Záverom navrhovateľka žiadala konanie zastaviť a priznať jej právo a náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Podaním doručeným súdu dňa 25.02.2022 vzniesla námietku premlčania za obdobie
od 02.01.2010 do 31.12.2012 v sume 8.673,60 eur. Na pojednávaní súdu dňa 09.03.2022 a ani dňa

06.04.2022 na späťvzatí netrvala, naopak žiadala vyhovieť námietke premlčania.

44. K vznesenej námietke premlčania nároku, súd poukazuje na znenie odseku 3 ust. § 236 ZSP, podľa
ktorého právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím
troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov

odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, počas
výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

45. Na vznesenú námietku súd neprihliadol, nakoľko k bezdôvodnému poberaniu dávok zo strany
navrhovateľkydošloprávejejzavinenýmkonanímaposkytovanímklamlivýchazavádzajúcichinformácií

na konkrétne konanie a dopyty odporkyne, čo vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia a jej vedomosť
o tom, že odo dňa uzavretia manželstva jej nárok na dávku zanikol, je nespochybniteľná.

46. Z uvedenej argumentácie súd uzavrel, že povinnosť navrhovateľky neprávom prijatú sumu vrátiť je
jednoznačná a rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.03.2015 je vecne i právne správne, a preto ho podľa

§ 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením §250k ods.
1 O.s.p., a keďže navrhovateľka v konaní úspech nemala, právo na náhradu trov konania jej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha.