Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoE/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723200983
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1723200983.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej (spravodajkyňa), v právnej veci oprávneného,
otca: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, C., zastúpeného splnomocnencom: JUDr.
Miloš Chrenko, advokát so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti povinnej, matke: D. E., nar. XX. XXXXXXXX
XXXX, trvale bytom C. XX, C., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Juraj Hadrbulec, advokát so sídlom

Riečna 2, Bratislava, za účasti maloletých detí: F. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, a G. B., nar. X. XXXXXXX
XXXX, bytom u povinnej, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, o nariadenie výkonu rozhodnutia, o odvolaní povinnej
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II, č.k. 28Em/1/2023-86 zo dňa 26. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania p
o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie o výkon rozhodnutia zastavil
a výrokom II. určil, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 29 ods. 1 a 3, § 373, § 52 a § 391, z. č. 161/2015 Z. z.

Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Vecne dôvodil tým, že
oprávnený podaním zo dňa 20. septembra 2023 oznámil, že na svojom návrhu na nariadenie výkonu
rozhodnutia netrvá a berie ho späť. Z dôvodu späťvzatia návrhu oprávneným súd prvej inštancie konanie
zastavil. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 391 Civilného mimosporového
poriadku v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. o náhrade trov konania
podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. Dôvodila, že v čase podania návrhu na
nariadenievýkonurozhodnutiabolooprávnenémuznáme,žemunebránivstykusmaloletými,ainapriek
tomu oprávnený podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia s tým, že žiadal, aby súd uložil povinnej
pokutu vo výške 1 000,- eur a odňal jej výplatu prídavkov na deti. Návrh oprávneného považuje

od začiatku za zjavne nedôvodný a je motivovaný jeho nespokojnosťou s rozsudkom Okresného
súduPezinok,sp.zn.12P/27/2022zodňa9.februára2023.Mázato,žesúdprvejinštanciemalonároku
na náhradu trov v konaní rozhodnúť v zmysle § 391 Civilného mimosporového poriadku s § 55 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého môže súd priznať nárok na náhradu trov v konania aj vtedy,
ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Z toho dôvodu má za to, že súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov v konaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výroku II.) zmenil tak, že
povinná má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.3. Procesný opatrovník, ani oprávnený sa k odvolaniu povinnej písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len “Civilný sporový poriadok“), oprávnenou osobou, povinnou (§ 359
Civilného sporového poriadku v spojení s § 372 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) Civilného sporového

poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného
sporovéhoporiadku),preskúmaluzneseniesúduprvejinštanciebezviazanostirozsahom(§65Civilného
mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel
k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto je dôvodné ho potvrdiť (§ 387

ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

5. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak
je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

7. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

8. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku v zásade platí, že každý z
účastníkov si platí vzniknuté trovy konania sám. Vyplýva to z vyššie citovaného ustanovenia § 52
Civilného mimosporového poriadku, ktoré vychádza z predpokladu, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje

inak. Ide o generálnu klauzulu, ktorá zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov
konania. Prelomenie tejto zásady umožňuje len vo výnimočných prípadoch zákonné ustanovenie §
55 Civilného mimosporového poriadku vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať, preto nie
je namieste zužujúci výklad, že tak môže urobiť len v prospech účastníka. Zákonodarca konštatoval,

že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých
typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 Civilného
mimosporového poriadku nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Ako konštatoval Ústavný
súd SR v rozhodnutí z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08, pri rozhodovaní o náhrade trov konania
treba prihliadnuť aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou

súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva.

9. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na
odvolacie námietky povinnej a stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že sa v konaní nevyskytli
výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé sa odkloniť od vyššie uvádzanej zásady

mimosporového konania ohľadom nároku na náhradu trov konania vyjadrenej v ustanovení § 55
Civilného mimosporového poriadku z dôvodov uvedených nižšie.

10. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučným titulom, ktorý tvoril podklad pre
konanie o výkon rozhodnutia na súde prvej inštancie, je rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k.

12P/27/2022 – 901 z 9. februára 2023, ktorým súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky,
určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia, určil výživné otca
pre obe maloleté deti a upravil styk otca s maloletými deťmi. Návrhom na výkon rozhodnutia zo dňa 23.
mája 2023 sa oprávnený domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia dôvodiac tým, že sa s maloletým F.
nestretáva, povinná mu odovzdá iba G. a tvrdí, že F. k nemu ísť nechce, povinná však mala maloleté

deti presvedčiť a motivovať ich aby išli k povinnému, namiesto toho ich priamo či nepriamo motivuje,
aby k nemu nešli. Podaním zo dňa 20. septembra 2023 vzal oprávnený svoj návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia späť. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 28Em/1/2023-86 zo dňa 26. septembra 2023,
výrokom I. konanie o výkon rozhodnutia zastavil a výrokom II. určil, že žiaden z účastníkov konania nemánárok na náhradu trov konania aplikujúc ustanovenie § 391 v spojení s § 52 Civilného mimosporového
poriadku.

11. Odvolací súd uvádza, že pre aplikáciu výnimky z ustanovenia § 55 Civilného mimosporového
poriadku platí, že súd musí skúmať okolnosti, na základe ktorých došlo nielen k zastaveniu konania
na základe dispozitívneho úkonu oprávneného, ale musí skúmať aj okolnosti, ktoré viedli oprávneného
k podaniu samotného návrhu. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že
oprávneným podaný návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia nebol zjavne nedôvodný, keďže k jeho

styku s maloletým F. v súlade s exekučným titulom nedochádzalo. Povinná toto tvrdenie oprávneného
nepoprela. Uviedla, že maloletý F. nechcel tráviť čas s otcom, a radšej chcel zostať doma, žiadnym
spôsobom povinnému nebránila vo výkone jeho rodičovských práv. Tieto tvrdenia povinnej neboli
hodnoverne preukázané. Napriek tomu, že maloletý F. má v súčasnosti 14 rokov, je úlohou povinnej
-matky (ktorá má maloletého zvereného do osobnej starostlivosti) maloletého k styku s oprávneným
- otcom motivovať, pripravovať i autoritatívnym rodičovským pôsobením, nakoľko objektívne je vždy

v záujme maloletého, aby si vybudoval a udržiaval vzťah k otcovi, ktorému nebol zverený do osobnej
starostlivosti. Je tiež v záujme maloletého, aby mal u otca vytvorené obdobné zázemie a pocit istoty
ako u matky, a aby mal otec priestor na neho výchovne pôsobiť. Oprávnený sa návrhom domáhal
ochrany svojich rodičovských práv. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že konanie bolo zastavené
z dôvodu späťvzatia návrhu. Podaním návrhu na súd prvej inštancie oprávnený súčasne realizoval

svoje právo na súdnu ochranu a nemožno mu preto bez ďalšieho klásť na ťarchu, že procesne zavinil
zastavenie konania, nakoľko procesné podmienky konania sa riadia režimom Civilného mimosporového
poriadku, ktorý vylučuje použitie Čl. 5 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 256
Civilného sporového poriadku. Odvolací súd súčasne poukazuje na charakter nesporového konania,
ktorého východiskovým princípom je ochrana verejného záujmu (v prejednávanej veci verejný záujem

predstavuje záujem maloletého), v dôsledku ktorého nie je možné uplatňovať sankčnú funkciu trov
konania, ktorá by sa mala určovať s prihliadnutím na zásadu úspechu. Odvolací súd dospel k zhodnému
záveruakosúdprvejinštancie,ževkonanínebolisplnenépodmienkyprepriznanienáhradytrovkonania
povinnej podľa ustanovenia § 55 Civilného mimosporového poriadku, kedy by spravodlivosť priznania
náhrady trov bola odôvodnená okolnosťami prípadu.

12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2
Civilného sporového poriadku.

13. Aj pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenie § 52 Civilného
mimosporového poriadku, nakoľko nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 55
Civilného mimosporového poriadku tak, ako to vyplýva z argumentácie uvedenej
k potvrdeniu výroku II. súdu prvej inštancie o trovách konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ má možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u ktorého
hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné
poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).