Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/113/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200311
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200311.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa,
v právnej veci žalobcu: S. G., adresa trvalého pobytu: H. O. XXX/XX, L., dátum narodenia: XX. O. XXXX,
právne zastúpený: Mgr. Jozefom Podobom, advokátom, so sídlom Obrancov mieru 354/32, Dubnica
nad Váhom, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č.
8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 0479110802022 zo dňa 22. júla 2022, v
konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22. februára
2023, č. k. 29Sa/18/2022 - 34, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22. februára
2023, č. k. 29Sa/18/2022-34 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 22. februára 2023,
č. k. 29Sa/18/2022-34, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 0479110802022 zo dňa 22. júla 2022

(ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to v časti týkajúcej sa
námietky premlčania v danej veci vznesenej žalobcom. V ostatnej časti krajský súd postupom podľa
§ 190 SSP správnu žalobu podanú žalobcom zamietol ako nedôvodnú. Napadnutým rozhodnutím
žalovaného, žalovaný ako odvolací druhostupňový správny orgán v súlade s § 218 ods. 1 a ods.
2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
sociálnompoistení“),zamietolodvolaniežalobcuakopovinnéhoprotiupovedomeniuozačatívymáhania
pohľadávok č. 0479110802022 zo dňa 27. mája 2022, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka

Trenčín ako prvostupňovým správnym orgánom (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) na základe
rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok, ktorého podkladom sú právoplatné a
vykonateľné exekučné tituly: 1/ rozhodnutie č. 0812127614 zo dňa 4. septembra 2014 a 2/ rozhodnutie č.
0812127714 zo dňa 4. septembra 2014, ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku
spolu vo výške 6.057,60 EUR, a teda žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil.
2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP v spojení s § 203 ods.

2 SSP, § 134 ods. 2 SSP) a v intenciách § 147 ods. 3 a § 225e ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom
poisteníadospelkzáveruodôvodnostipodanejžalobyvčastitýkajúcejsanámietkypremlčaniažalobcu,
pričom uvedený záver odôvodňuje existencia vady nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorou trpí
preskúmavané rozhodnutie žalovaného.3. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zosumarizoval, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín
rozhodnutiami č. 700-0812127714-GC04/14 zo dňa 4. septembra 2014 a č. 700-0812127614-GC04/14
zo dňa 4. septembra 2014 predpísala žalobcovi v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod a § 240

zákona o sociálnom poistení penále v celkovej sume 6.058,47 EUR vypočítané z dlžnej sumy poistného
na nemocenské poistenie, poistného na starobné dôchodkové poistenie a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity.
Žalobca z dlhovaného penále uhradil časť vo výške 0,87 EUR. Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 15. októbra 2014, čím sa v zmysle § 225b zákona o sociálnom poistení stali

exekučnými titulmi. Podľa krajského súdu je úprava premlčania, jeho trvania a dĺžka doby komplexne
upravená v zákone o sociálnom poistení v ustanoveniach § 147, pričom podľa § 147 ods. 3 a § 29
ods. 1 začala Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín od 16. októbra 2014 plynúť šesťročná premlčacia
doba na uplatnenie práva vymáhať poistné. Súd v predmetnej veci dospel k záveru, že posledným dňom
tejto lehoty bol deň 16. október 2020, pričom podľa vyjadrení správneho súdu na plynutie premlčacej
doby nemalo žiaden vplyv prebiehanie exekučného konania vedeného súdnou exekútorkou v čase od

4. novembra 2014 do 11. júna 2020.
4. Správny súd ďalej v odôvodnení uviedol, že v predmetnej veci Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín
mala zákonnú možnosť na vymoženie svojej pohľadávky voči žalobcovi z titulu nezaplateného penále
nielen prostredníctvom návrhu na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej

len „Exekučný poriadok“), ale aj prostredníctvom konania vo veci vymáhania pohľadávok podľa zákona
o sociálnom poistení. Krajský súd vyhodnotil, že súčasné vedenie oboch týchto spôsobov vymáhania
pohľadávky nie je vylúčené, a tvrdenie žalovaného, že v priebehu uskutočňovania jedného zo spôsobov
vymáhania pohľadávky spočíva premlčacia doba práva vymáhať pohľadávku s poukazom na § 112
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky

zákonník“), ktorý je normou súkromného práva, a bez právnej opory v zákone o sociálnom poistení,
posúdil ako nedôvodné.
5. Krajský súd v závere odôvodnenia rozsudku ešte uviedol, že vzhľadom k tomu, že je možné, aby
Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín viedla voči žalobcovi tak exekučné konanie podľa exekučného
poriadku a zároveň aj konania vo veci vymáhania pohľadávok podľa zákona o sociálnom poistení,

nemožno na daný právny vzťah aplikovať ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka, nakoľko
predmetné ustanovenie chráni veriteľa súkromnoprávneho vzťahu, ktorý nemá inú zákonnú možnosť,
akým spôsobom si môže uplatňovať svoje právo na vymoženie pohľadávky. V súkromnoprávnych
vzťahoch je možné navrhnúť nútené vymoženie pohľadávky výlučne návrhom u súdneho exekútora,
ktorého následne poverí súd a veriteľ v súkromnoprávnych vzťahoch nemá tak ako pobočka Sociálnej

poisťovne v tomto prípade, ktorý sa týka verejnoprávneho vzťahu, možnosť postupovať vo vlastnom
vymáhacom konaní. Správny súd skonštatoval, že úprava premlčania je v zákone o sociálnom poistení
upravená v § 147 komplexne a zákon o sociálnom poistení v žiadnom zo svojich ustanovení nielenže
neupravuje spočívanie premlčacej doby na vymoženie pohľadávky pre prebiehajúce exekučné konanie,
ale ani neodkazuje na aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka v tejto časti. Vzhľadom na uvedené

závery súd preto dospel k záveru, že žalobcom vznesená námietka premlčania bola vznesená dôvodne
a žalovaný mal v danom prípade postupovať podľa § 225e ods. 1 písm. c ) zákona o sociálnom poistení.
6. V časti žaloby týkajúcej sa návrhu žalobcu na zrušenie príkazu na začatie vymáhania pohľadávok
oprávnenej Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín zo dňa 27. mája 2022, správny súd žalobu zamietol
s odôvodnením, že v predloženom administratívnom spise sa uvedený príkaz vôbec nenachádzal a

nebolo ho možné teda preskúmať.
7. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému
žalobcovi priznal ich náhradu voči žalovanému.

II.

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
9. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
10. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením poukázal žalovaný najmä na

skutočnosť, že právo vymáhať penále nie je právom prekluzívnym, nakoľko zákon o sociálnom poistení
jednoznačne vo svojej formulácii ustanovuje, že „právo vymáhať poistné (penále) sa premlčí...“.
Zdôraznil, že z tohto dôvodu nie je možné si zamieňať slová preklúzia a premlčanie. V prípade, ak
by zákonodarca mienil premlčanie považovať za preklúziu, tento svoj zámer by aj vyslovene vyjadril apoužil by v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení priamo výraz „preklúzia“. Žalovaný poukázal na
to, že z formulácie predmetného ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že išlo o zámer
zákonodarcu použiť inštitút premlčania so všetkými s ním súvisiacimi právnymi následkami, akými sú

podľa žalovaného aj pravidlá pretrhnutia premlčacej doby či jej spočívanie.
11. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti s odkazom na § 147 ods. 3 v spojení s ustanovením § 241
ods. 1 zákona o sociálnom poistení zdôraznil, že z formulácie citovaných ustanovení je evidentné,
že v danom prípade ide o premlčanie, zatiaľ čo v druhom prípade podľa ustanovenia § 148 ods. 2
zákona o sociálnom poistení, ide o preklúziu. Podľa jeho názoru, ak by zákonodarca mienil premlčaciu

lehotu dať na roveň preklúzie, vyslovene by to uviedol a nepoužil by v tu uvedených prípadoch dve
rozdielne lehoty. Premlčanie sa vníma ako jeden z právnych následkov márneho uplynutia lehoty, bez
toho, aby oprávnený subjekt uplatnil, respektíve vykonal svoje právo, oprávnenie. Podstata premlčania
spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú lehotu (premlčaciu lehotu) nevykonáva
alebovpriebehupremlčacejlehotyneuplatní,nemôžebyťpojejuplynutípriznané,vykonané.Sťažovateľ
uviedol, že svoje právo v zákonnej lehote vykonal a pohľadávku núteným výkonom rozhodnutia

uplatnil včas (v rámci šesťročnej premlčacej lehoty) a žalobcom vznesená námietka premlčania tak
nie je dôvodná. Vysvetlil, že premlčacia lehota začala prvýkrát spočívať dňom podania návrhu na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Z.. M. J., čo znamená, že došlo k pretrhnutiu plynutia
šesťročnej premlčacej lehoty a k rovnakým právnym účinkom ako pri uplatnení práva na súde. Podľa
názoru sťažovateľa, premlčacia lehota počas exekučného konania vedeného v tejto veci pod sp. zn.

EX480/2014 podľa Exekučného poriadku účinného ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie 29.
októbra 2014 až do jeho právoplatného ukončenia, t.j. do 12. júna 2020 neplynula. Druhé pretrhnutie
plynutia premlčacej lehoty podľa sťažovateľa nastalo ku dňu vydania rozhodnutia o začatí konania vo
veci vymáhania pohľadávok, t.j. 26. mája 2022 podľa zákona o sociálnom poistení.
12. Sťažovateľ na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 9Sžso/55/2015 zo dňa 28. februára 2017, v ktorom súd vyslovil rovnaký právny
názor ohľadom pretrhnutia plynutia premlčacej lehoty nasledovne: „Na rozdiel od výkonu rozhodnutia
samotným správnym orgánom nie je v pozícii, v ktorej by mohla reálne ovplyvniť rýchlosť exekúcie a teda
ak by lehota počas exekúcie nespočívala, mohlo by dôjsť k zmareniu práva žalobkyne vyplývajúceho
z právoplatného rozhodnutia bez jej zavinenia. Tento výklad podporuje tiež ustanovenie § 148 ods. 2

zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať
najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Ak by k spočívaniu lehôt
počas exekučného konania nedochádzalo, rozhodnutie by bolo možné vykonať iba do šiestich rokov od
právoplatnosti.“ Na základe uvedeného, sťažovateľ opakovane zdôraznil, že počas exekučného konania
premlčacia lehota podľa § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení spočíva.

13. Na dôvažok sťažovateľ poukazujúc na právnu teóriu, uviedol, že nakoľko zákon o sociálnom poistení
inštitút premlčania neupravuje komplexne, ale iba čiastočne (ako napríklad dĺžka trvania premlčacej
lehoty), je potrebné použiť analogicky ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka k otázke spočívania
premlčania, keďže táto v zákone o sociálnom poistení vyslovene upravená nie je.
14. K názoru správneho súdu ohľadom súčasného vedenia exekučného konania podľa Exekučného

poriadku a podľa zákona o sociálnom poistení, sťažovateľ vyslovil svoj zjavný nesúhlas s odôvodnením,
že ustanovenie § 148 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ukladá Sociálnej poisťovni možnosť vymáhať
pohľadávky iba jedným z uvedených spôsobov a nie viacerými súčasne. Takéto súbežné vymáhanie
pohľadávok, by podľa sťažovateľa porušovalo nielen základné právne, ale aj morálne princípy a
nepochybne by narúšalo právnu istotu účastníkov právnych vzťahov, nakoľko by ľahko mohlo dôjsť k

tomu, že by tá istá pohľadávka bola vymožená duplicitne.
15. Záverom sťažovateľ uviedol, že svoje rozhodnutie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí
vymáhania pohľadávok považuje za zákonné a nesúhlasí s právnym názorom správneho súdu, na
základe ktorého tento pristúpil k zrušeniu predmetného rozhodnutia. Navrhol, aby Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

16. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním zo dňa 24. mája 2023.
17. Žalobca predovšetkým dôrazne poukázal na zánik hmotnoprávneho nároku žalovaného vo veci

vymáhania pohľadávok, a to s poukazom jednak na § 293fz zákona o sociálnom poistení a v ňom
upravenom generálnom pardone vo vzťahu k dlžníkom Sociálnej poisťovne, a jednak na rozhodnutie
žalovaného, ktorým mal žalovaný dňa 25. apríla 2023, t.j. po podaní kasačnej sťažnosti, zrušiť svoje
rozhodnutie č. k. 0479110802022 zo dňa 27. mája 2022 s odvolaním sa na rozhodnutie krajského súdu.Vzhľadom na tieto skutočnosti, je žalobca toho názoru, že vyhovieť kasačnej sťažnosti je v rozpore s
princípom právnej istoty a navrhuje, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť
zamietol.

18. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 21. júna 2023 na vedomie.

IV.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) (ďalej len

„najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj
konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej
preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná.
20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
22.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

24. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
25. Podľa § 135 ods. 2 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho
rozhodnutia, ak

a/ ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d/ až f/ a i/ až k/,
b/ rozhoduje podľa § 192.
26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
27. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd

postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. 0479110802022 zo dňa
22. júla 2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to v časti týkajúcej sa námietky premlčania v
danej veci vznesenej žalobcom. V ostatnej časti krajský súd postupom podľa § 190 SSP zamietol ako
nedôvodnú správnu žalobu podanú žalobcom. Napadnutým rozhodnutím žalovaného, žalovaný ako
odvolací druhostupňový správny orgán v súlade s § 218 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení,

1/ zamietol odvolanie žalobcu ako povinného proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok
č. 0479110802022 zo dňa 27. mája 2022, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Trenčín ako
prvostupňovým správnym orgánom na základe rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania
pohľadávok, ktorého podkladom sú právoplatné a vykonateľné exekučné tituly: 1/ rozhodnutie č.
0812127614 zo dňa 4. septembra 2014 a 2/ rozhodnutie č. 0812127714 zo dňa 4. septembra 2014,

ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod a § 240
zákona o sociálnom poistení penále v celkovej sume 6.058,47 EUR vypočítané z dlžnej sumy poistného
na nemocenské poistenie, poistného na starobné dôchodkové poistenie a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity a
2/ napadnuté rozhodnutie potvrdil.

28. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo
dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.
30. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody

podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa §
240 (ďalej len "pohľadávka") sa vymáhajú
a) Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona,b) podľa osobitného predpisu,81) ak nejde o nevymáhateľnú pohľadávku podľa § 150 ods. 1 písm. a),
b), d) a e) a § 151 ods. 1 až 3,
1. bezodkladne po zastavení konania vo veciach vymáhania pohľadávok, alebo

2. ak ide o pohľadávku podľa § 179 ods. 1 písm. f).
31. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať
najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
32. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať
v prvom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu,

sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokute, penále a
náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až
piateho bodu.
33. Podľa § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú
rozhodnutia vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a/ a v § 179 ods. 1 písm. a/ a b/.
34. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v

celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
35. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení
alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
36. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods.
6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.

37. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzickým osobám a právnickým osobám povinným
odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky
na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume,
Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo
dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma

poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia
kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. Podľa § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo
na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od
tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre

ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
39. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu
žalovaného mal preukázané, že žalobcovi bolo dňa 31. mája 2022 doručené upovedomenie pobočky
žalovaného zo dňa 27. mája 2022 o začatí vymáhania pohľadávok, a to na základe právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu: 1/ rozhodnutie č. 0812127614 zo dňa 4. septembra 2014 a 2/

rozhodnutie č. 0812127714 zo dňa 4. septembra 2014, ktorým bola žalobcovi ako povinnému uložená
povinnosť zaplatiť v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod a § 240 zákona o sociálnom poistení
penále v celkovej sume 6.057,60 EUR vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie,
poistného na starobné dôchodkové poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného
na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity. Proti tomuto rozhodnutiu podal

žalobca odvolanie, v rámci ktorého vzniesol námietku premlčania vymáhanej pohľadávky, a teda zánik
práva pobočky žalovaného vymáhať uvedenú pohľadávku. Žalovaný o podanom odvolaní žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu pobočky žalovaného zo dňa 27. mája 2022 rozhodol rozhodnutím
zo dňa 22. júla 2022, číslo: 0479110802022, a to tak, že odvolanie zamietol v celom rozsahu a
potvrdilnapadnutérozhodnutiepobočkyžalovaného.Žalobcauvedenérozhodnutiežalovanéhonapadol

správnou žalobou, o ktorej rozhodol krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 29Sa/18/2022-34
rozsudkom zo dňa 22. februára 2023 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. 0479110802022 zo dňa
22. júla 2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to v časti týkajúcej sa námietky premlčania v danej
veci vznesenej žalobcom. V ostatnej časti krajský súd správnu žalobu podanú žalobcom zamietol ako
nedôvodnú. Voči rozsudku krajského súdu podal žalovaný dňa 18. apríla 2023 kasačnú sťažnosť, v

ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a
navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 29Sa/18/2022-34 zo
dňa 22. februára 2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
40. Kasačný súd vyhodnotil, že v predmetnej veci bola spornou otázka posúdenia pravidiel plynutia
premlčania práva žalovaného vymáhať poistné, respektíve penále na poistnom v zmysle § 147 zákona

o sociálnom poistení a správnosť postupu orgánov verejnej správy v danej veci.
41. V prejednávanej veci je nesporné, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, ako vecne príslušný
prvostupňový správny orgán žalovaného, pristúpila k vymáhaniu svojich pohľadávok voči žalobcovi na
podklade svojich rozhodnutí č. 0812127614 zo dňa 4. septembra 2014 a č. 0812127714 zo dňa 4.septembra 2014 (obe nadobudli právoplatnosť dňa 15. októbra 2014) ako vykonateľných exekučných
titulov na peňažné plnenie, ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť v súlade s § 178 ods.
1 písm. a) deviaty bod a § 240 zákona o sociálnom poistení penále v celkovej sume 6.058,47 EUR

vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné dôchodkové
poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného
do rezervného fondu solidarity. Na základe uvedených rozhodnutí bolo dňa 4. novembra 2014 začaté
exekučného konanie sp. zn. EX 180/2014 vo veci vymáhania pohľadávky Sociálnej poisťovne, Trenčín
voči žalobcovi, a to prostredníctvom súdneho exekútora p. Z.. M. J.. Žalovaný tak v súlade s legislatívou

platnou a účinnou v čase vymáhania svojej pohľadávky, inicioval exekučné konanie podľa Exekučného
poriadku. Predmetná exekúcia bola ukončená podľa § 8 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 11. júna 2020, t.j. dňom
doručenia Upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Kasačný súd s odkazom na § 147 ods. 3 zákona
o sociálnom poistení a stotožňujúc sa s názorom krajského súdu uvádza, že dňa 16. októbra 2014, t.j.
dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti vyššie uvedených exekučných titulov, začala plynúť šesťročná

premlčacia lehota na uplatnenie práva vymáhať poistné, resp. penále.
42. Kasačný súd však za žiadnych okolností nemôže súhlasiť s právnym názorom krajského súdu
vysloveným v časti týkajúcej sa plynutia šesťročnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva žalovaného
vymáhať poistné, konkrétne skončenia plynutia uvedenej lehoty, ktoré malo podľa krajského súdu
nastať 16. októbra 2020 s odôvodnením, že na plynutie premlčacej lehoty nemalo vplyv prebiehanie

exekučného konania vedeného súdnou exekútorkou v čase od 4. novembra 2014 do 11. júna 2020,
nakoľko Sociálna poisťovňa, pobočka v Trenčíne mohla vymáhať svoje pohľadávky súbežne podľa
exekučného poriadku, ale zároveň aj v konaní vo veci vymáhania pohľadávok podľa zákona o sociálnom
poistení. Kasačný súd rovnako nesúhlasí so záverom krajského súdu, podľa ktorého nemožno na
daný právny vzťah aplikovať ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka o spočívaní premlčacej

doby. V tejto súvislosti považuje kasačný súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že Sociálna
poisťovňa je verejnoprávnou inštitúciou, ktorá pri vymáhaní svojich pohľadávok postupuje podľa zákona
o sociálnom poistení, ktorý upravuje presný postup vymáhania pohľadávok žalovaného. Zákon č.
2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o zmene

Exekučného poriadku“), zveril samotnej Sociálnej poisťovni výlučné oprávnenie vymáhať prednostne
svoje pohľadávky vo veciach sociálneho poistenia voči svojim veriteľom. Do ustanovení zákona o
sociálnom poistení, sa tak v poradí § 225a až § 225p dostala nová samostatná štvrtá časť s označením
konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. Sociálna poisťovňa, resp. príslušná organizačná zložka
Sociálnej poisťovne, je tak za podmienok ustanovených v zákone o sociálnom poistení, oprávnená

vymáhať prednostne svoje pohľadávky sama, a to jedným z nasledujúcich spôsobov: zrážkami zo
mzdy alebo z iného príjmu, prikázaním peňažnej pohľadávky z účtu alebo zrážkami z dávok, ktoré
povinnému vypláca Sociálna poisťovňa. U jedného účastníka konania môže vymáhať svoje pohľadávky
aj niekoľkými spôsobmi súčasne, avšak zákonodarca má na tomto mieste na mysli iba tu uvedené
tri spôsoby vymáhania pohľadávok výlučne Sociálnou poisťovňou. Inými spôsobmi nie je Sociálna

poisťovňa oprávnená vymáhať svoje pohľadávky vo vlastnej réžii. Za týmto účelom má k dispozícii
podanie návrhu na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku alebo postúpenie pohľadávky v
zmysle § 149 zákona o sociálnom poistení určenému subjektu (tzv. mandátna správa), ktoré boli
jediným nástrojom na vymáhanie pohľadávok Sociálnej poisťovne pôvodne do prijatia zákona o zmene
Exekučného poriadku. Zákon o sociálnom poistení, tak po novele obsiahnutej v zákone o zmene

Exekučného poriadku s účinnosťou v zásade od 1. júla 2017, stanovuje presné podmienky vymáhania
pohľadávok Sociálnej poisťovne, a to čo do poradia druhu vymáhania pohľadávok (prednostne podľa
zákona o sociálnom poistení, a až následne prostredníctvom mandátnej správy a/alebo súdneho
exekútora), ako aj možností spôsobov uvedeného vymáhania pohľadávok, berúc do úvahy povahu
samotnej pohľadávky. Ako bolo uvedené vyššie, v čase začatia exekučného konania sp. zn. EX

180/2014 v tu prejednávanej veci, t.j. dňa 4. novembra 2014 podľa Exekučného poriadku, postupoval
žalovaný, resp. príslušná pobočka žalovaného v súlade s vtedy účinným zákonom o sociálnom poistení
a Exekučným poriadkom. Vymáhanie pohľadávok z úradnej moci Sociálnej poisťovne nebolo možné,
nakoľko neexistoval zákonný rámec pre takýto postup. Na druhej strane, ani zákon o sociálnom poistení,
s účinnosťou aj po tu zmienenej novele (zákonom o zmene Exekučného poriadku) súbeh oboch konaní

súčasne aj podľa exekučného poriadku aj podľa zákona o sociálnom poistení nepripúšťa, t.j. v zmysle
§ 148 ods. 1 vymáhanie pohľadávok na penále podľa exekučného poriadku je možné až po zastavení
konania vo veci vymáhania pohľadávok zo strany Sociálnej poisťovne. Preto nemožno súhlasiť s
názorom krajského súdu, že súčasné vedenie oboch týchto spôsobov vymáhania pohľadávok nie jevylúčené a premlčacia lehota v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka počas priebehu exekučného
konania preto nespočíva.
43. V nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje kasačný súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky 9Sžso/55/2015, ktorý v merite prejednávanej veci vyslovene skonštatoval, že
„... počas exekučného konania premlčacia lehota podľa § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení
spočíva.“V zmienenomrozsudkunajvyššísúdvodôvodnení prípustnostiaaplikácie§112Občianskeho
zákonníka ohľadom spočívania premlčacej lehoty pokračoval: „Ako to ustanovuje § 148 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, pohľadávky zo sociálneho poistenia vymáha Sociálna poisťovňa podľa exekučného

poriadku. Pod pojmom „vymáha“ tu je potom potrebné rozumieť podanie návrhu na vykonanie exekúcie.
Toto je jediný prípustný úkon „vymáhania“ podľa exekučného poriadku, keď samotnú exekúciu vykonáva
nezávislý exekútor, ktorého vykonaním exekúcie poverí súd. V exekúcii má teda žalobca postavenie
jedného z účastníkov konania, nevykonáva svoje právomoci vyplývajúce z verejného práva, preto bude
prípustné a potrebné aplikovať ustanovenie § 112 OZ, týkajúce sa spočívania lehôt, ak bol navrhnutý
výkon rozhodnutia. Bolo by v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, ak by žalobkyňa mala

mať oproti iným účastníkom exekučných konaní zhoršenú pozíciu. Na rozdiel od výkonu rozhodnutia
samotným správnym orgánom nie je v pozícii, v ktorej by mohla reálne ovplyvniť rýchlosť exekúcie a teda
ak by lehota počas exekúcie nespočívala, mohlo by dôjsť k zmareniu práva žalobkyne vyplývajúceho
z právoplatného rozhodnutia bez jej zavinenia. Tento výklad podporuje tiež ustanovenie § 148 ods. 2
zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať

najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Ak by k spočívaniu lehôt
počas exekučného konania nedochádzalo, rozhodnutie by bolo možné vykonať iba do šiestich rokov
od právoplatnosti.“
44. Z uvedeného je zrejmé, že počas výkonu exekučného konania premlčacia lehota v zmysle § 147
ods. 3 zákona o sociálnom poistení neplynie, ale spočíva, a teda nemohlo v tu prejednávanej veci

dôjsť k uplynutiu premlčacej lehoty dňa 16. októbra 2020, ako tvrdí krajský súd. Kasačný súd má
za to, že premlčacia lehota začala spočívať dňa 16. októbra 2014, pričom po skončení predmetnej
exekúcie Upovedomením o skončení exekúcie zo dňa 11. júna 2020, došlo k odpadnutiu prekážky
a premlčacia lehota začala nasledujúcim dňom, t.j. 12. júna 2020 plynúť odznova. Druhé pretrhnutie
plynutia premlčacej lehoty podľa sťažovateľa nastalo ku dňu vydania Rozhodnutia o začatí konania vo

veci vymáhania pohľadávok, t.j. 26. mája 2022 podľa zákona o sociálnom poistení. Premlčacia lehota pri
pohľadávke žalovaného na vymáhanie penále zjavne neuplynula a pohľadávka je preto vymáhateľná.
45.Záveromkasačnýsúdvovzťahuknámietkesťažovateľaohľadomnesprávnehoprávnehoposúdenia
premlčania, resp. preklúzie práva vymáhať penále zo strany krajského súdu, poukazuje aj na rozsudok
veľkéhosenátunajvyššiehosprávnehosúdu1SVs/5/2022,ktorýsavzhľadomnarozdielnosťjudikatórnej

praxe zaoberal otázkou premlčania práva predpísať poistné, resp. penále, a v ktorom uceleným
spôsobom zodpovedal na sťažovateľove námietky, keď konštatoval: „ ... podľa § 147 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. premlčanie práva predpísať poistné neznamená, že by uplynutím premlčacej doby
zanikala pohľadávka žalovanej na?poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba
povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu

k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným)
rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka
žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa §?
179ods.1písm.b)zákonač.461/2003Z.z.]môžezačaťzaoberaťotázkou,čisaprávopredpísaťpoistné
premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím

právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s?§ 151 ods. 3 a 5 citovaného zákona cesta
k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je?tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu
na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa uvedené závery rovnako
vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné...“
46. Na dôvažok, kasačný súd k námietke žalobcu o zaniknutom hmotnoprávnom nároku žalovaného

s poukazom na § 293fz zákona o sociálnom poistení a v ňom upravenom tzv. generálnom pardone
(účinné od 1. februára 2023), uvádza, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase
vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zároveň § 135 ods. 2 SSP upravuje aj výnimky, kedy pre
rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, a

ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d/ správne žaloby vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho
vyhostenia, e/ žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f/ žaloby proti inému zásahu orgánu
verejnej správy, i/ žaloby vo veciach politických práv, j/ kompetenčné žaloby a k/ návrhy v iných
veciach alebo sa rozhoduje podľa § 192 SSP (peňažná moderácia). Prejednávaný prípad sa však týkakonania o správnych žalobách v sociálnych veciach, konkrétne rozhodovanie Sociálnej poisťovne vo
veci predpísania penále. Najvyšší správny súd poznamenáva, že v danom prípade nebola naplnená
podmienka v zmysle § 135 ods. 2 SSP, preto bol pre krajský súd záväzný stav v zmysle § 135 ods. 1

SSP, podľa ktorého postupoval správne. Žalovaný nemohol uvedené ustanovenie aplikovať pri svojom
rozhodovaní, nakoľko v čase prijatia jeho rozhodnutia o odvolaní (t.j. dňa 22. júla 2022) uvedená právna
aplikácia nebola účinná, najvyšší správny súd konštatuje, že uvedené námietky zo strany žalobcu o
zániku hmotnoprávneho nároku žalovaného sú preto nedôvodné.
47. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462

ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na
ďalšie konanie. V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza, že od 1. júna 2023 nadobudol účinnosť
zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reforma
súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny
súd v Košiciach (ďalej len „správne súdy“). V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z., správne súdy
začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na

správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov.
48. Úlohou Správneho súdu v Banskej Bystrici v ďalšom konaní bude vo veci opätovne rozhodnúť s tým,
že je viazaný právnym názorom kasačného súdu, pričom pri svojom opätovnom rozhodovaní vezme do
úvahy aj argumentáciu žalovaného obsiahnutú v podanej kasačnej sťažnosti (§ 469 SSP).
49. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania

(§ 467 ods. 3 SSP).
50. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta
prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.