Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 71C/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123208898
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123208898.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7 71C/31/2023

Okresný súd v Trenčíne, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, F. A. F. G., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom Nám. Mateja Korvína 1, 811 07 Bratislava, proti žalovanému:
H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX F. A. F. G., právne zastúpený JUDr. Zuzanou
Loffayovou, advokátkou, so sídlom Beckovská Vieska 623, 916 31 Kočovce, o zaplatenie 31.255,- Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

2 71C/31/2023

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

6 71C/31/2023

1. Žalobca sa žalobou došlou na tunajší súd dňa 05.10.2023 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 1.500,- Eur z titulu náhrady škody. Návrh odôvodnil tým, že: „ Žalovaná je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností v katastrálnom území F. A. F. G., okres Nové Mesto nad Váhom, obec Nové Mesto

nad Váhom, vedených na LV č. XXXX, a to: pozemku s parc. č. XXX/X o výmere 82 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, pozemku s parc. č. XXX o výmere 347 m2, záhrada. Žalovaná nadobudla pozemky
do svojho výlučného vlastníctva kúpnou zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
dňa 17.08.2015, spis. zn. konania o vklade: V - 1798/2015 za cenu 19.000,-€. Pred kúpou pozemkov
žalovanou žalobca, jeho vtedajšia manželka (dcéra žalovanej), pani A. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. E. XXXX/XX, F. A. F. G., uzavreli dohodu, na základe ktorej si žalovaná ponechá minimálne 5 rokov
pozemky vo svojom vlastníctve a následne sa predajú. Dôvodom tejto dohody bola skutočnosť, že o

kúpu pozemku mali záujem prioritne žalobca s manželkou, avšak v danej dobe nedisponovali sumou
potrebnou na kúpu pozemku, čo bola suma 19.000,-€. Žalobca s manželkou a žalovaná však boli
dohodnutí, že po uplynutí minimálne 5 rokov odo dňa kúpy pozemku, pozemok predajú a získanú cenu si
rozdelia tak, že žalovanej sa vráti suma 19.000,-€ a žalobca s manželkou získajú zostatok kúpnej ceny.
Doba minimálne 5 rokov bola dohodnutá z dôvodu, že až po uplynutí 5 rokov odo dňa nadobudnutia
nehnuteľnosti nemá predávajúci povinnosť uhradiť daň z príjmu z rozdielu medzi nadobúdacou cenou
a predajnou cenou. Zo strany žalovanej malo ísť o istú formu finančnej pomoci žalobcovi a manželke.

Žalovaná za takúto pomoc od žalobcu a jeho manželky nežiadala nič len vrátenie ňou investovanej
sumy 19.000,-€. Dohoda o tom, že predpokladaný zisk z predaja pozemku bude patriť žalobcovi s
manželkou vychádzala z toho, že nápad na zárobok kúpou pozemku a jeho následným predajom mal
žalobca,rovnakožalobcaobstaralpríležitosťnakúpukonkrétnychpozemkov,keďževtomčasepracovalv realitách. Žalobca obstaral aj príležitosť kúpiť dané podmienky za veľmi výhodnú cenu (nižšiu, ako
bola vtedajšia trhová cena), pretože v tom čase ako realitný maklér zabezpečoval predaj susedného
rodinného domu s veľkým pozemkom, na ktorý síce našiel kupcov, ale títo nemali dostatok finančných

prostriedkov na kúpu daných nehnuteľností (chýbalo im 19.000,-€). Žalobca ako sprostredkovateľ/
realitný maklér dohodol s predávajúcimi, že predávané pozemky rozdelia geometrickým plánom s tým,
že oddelenú časť kúpi žalobca za sumu 19.000,-€. Predávajúci aj kupujúci s týmto plánom súhlasili.
Žalobca teda komunikoval s predávajúcimi, zabezpečil a zaplatil geometrický plán k pozemkom k
rozdeleniu pozemkov ako bolo dohodnuté, zabezpečil a zaplatil zmluvnú dokumentáciu. Žalobca tiež

uhradil správny poplatok za vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobca sa po celý
čas po kúpe sa o pozemky staral sám, napríklad pozemky pravidelne kosil, čím ich udržiaval v dobrom
stave pre dosiahnutie čo najvyššej ceny pri predaji. Na pozemku s parc. č. XXX/X je malá hospodárska
budova, ku ktorej mal kľúč po celý čas len žalobca, žalovaná do hospodárskej budovy prístup nemala
a ani ho nežiadala. Žalovaná sa po nadobudnutí pozemkov do vlastníctva o pozemky nijako nestarala,
nezaujímala sa o ne a nijako s nimi nenakladala. Žalobca bol celý čas presvedčený, že niekedy po

uplynutí 5 rokov od kúpy a po náraste ceny pozemkov, dôjde k predaju pozemkov a vyplateniu zisku
žalobcovi s manželkou. Na jar 2020 sa žalobcovi ozvala žalovaná, aby začal hľadať na pozemky kupca,
keďže doba 5 rokov čoskoro uplynie a že by pozemky rada predala. Žalobca nato pristúpil k hľadaniu
záujemcu o kúpu, avšak v júli 2020 podala manželka žalobcu návrh na rozvod ich manželstva v dôsledku
čoho žalovaná prestala so žalobcom ohľadom predaja pozemkov komunikovať a odmietla mu poskytnúť

akúkoľvek súčinnosť. V roku 2020 navyše presvedčila bývalá manželka žalobcu, aby podpísal ňou
navrhnutú a pre žalobcu nevýhodnú dohodu o vysporiadaní BSM, čo žalobca urobil, pretože v tom
čase trpel duševnou poruchou, ktorá mu znemožňovala relevantné posúdenie obsahu dohody, resp.
spôsobila, že žalobca nemal spôsobilosť na uzavretie takéhoto právnemu úkonu a nedokázal posúdiť
jeho následky. Keď sa žalobcov stav na jar v roku 2021 zlepšil, uvedomil si popri tom, že podpísal

dohodu o vyporiadaní BSM aj to, že nedošlo k vyriešeniu dohody ohľadom pozemkov, či už predajom
pozemkov, alebo vyplatením odplaty žalobcovi za to, že nebude na predaji pozemkov trvať. Žalobca
sa pokúšal o veci komunikovať so žalovanou, ale najmä s bývalou manželkou ako dcérou žalovanej,
avšak postoj žalovanej sa zmenil v tom zmysle, že odmietla predaj pozemkov a rovnako odmietla
aj alternatívne návrhy žalobcu na vysporiadanie tejto záležitosti. Skutočnosť, že pôvodným zámerom

žalobcu a jeho manželky v roku 2015 bolo nadobudnutie pozemku do ich vlastníctva, nie do vlastníctva
žalovanej a skutočnosť, že uvažovali nad tým, ako získajú potrebné finančné prostriedky na kúpu je
zrejmá z SMS komunikácie žalobcu a žalobcovej bývalej manželky - dcéry žalovanej z 16.02.2021, kedy
žalobca začal túto otázku riešiť. Bývalá manželka žalobcu, pani C. C. v SMS píše, že rodičia žalobcu im
v tom čase finančné prostriedky neposkytli a banka by im nepožičala, keďže žalobca s exmanželkou už

mali hypotéku. Nedodržaním dohody uzavretej medzi žalobcom, jeho manželkou a žalovanou o predaji
pozemkov,tedanedodržanímpovinnostižalovanejpozemkypredaťžalovanázmarilažalobcovimožnosť
dosiahnutia zisku, ktorý by vznikol z rozdielu medzi nadobúdacou cenou, ktorá by sa vrátila žalovanej
a predajnou cenou. Tým žalobcovi vznikla škoda. Žalobca si uplatňuje náhradu škody vo výške 1/2
možného zisku z predaja nehnuteľnosti. Žalovaná nadobudla pozemky za cenu 44,30 €/m2 (19.000,-

€/429 m2). Aktuálna cena stavebného pozemku v porovnateľnej kvalite a v porovnateľnej lokalite je
medzi 190 - 200,-€/m2. Pozemok o výmere 429 m2 by tak bolo možné predať za cenu od 81.510,-
€ do 85.800,-€, čiže za sumu o cca 62.510,-€ až 66.800,-€ vyššiu oproti nákupnej cene, čo súčasne
predstavuje možný zisk žalobcu a bývalej manželky. Pozemky vo vlastníctve žalovanej sa nachádzajú
v zastavanej časti F. A. F. G. medzi zástavbou rodinných domov a v širšom centre mesta. Majú priamy

prístup z ulice.“

2. Žalovaný sa k predmetnej žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 06.12.2023. Uviedol,
nasledovné: „Žalobu považujeme v celom rozsahu za nedôvodnú, pričom k vzniku škody na strane
žalobcu nikdy nedošlo. Nie je možné si nárokovať zisk z majetku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve

iného človeka bez právneho titulu a taktiež uplatňovať si nárok na náhradu škody zo zisku z
predaja cudzieho majetku, ku ktorému v konečnom dôsledku nikdy nedošlo, toto zo strany žalobcu
považujeme za absurdné a nehorázne. Žalovaná nadobudla do svojho výlučného vlastníctva predmetné
nehnuteľnosti v roku 2015 (kúpna zmluva z 25.3.2015) tak ako sa v žalobe uvádza, a to na
základe odporúčania bývalého zaťa – žalobcu, ktorý v tom čase občasne vykonával predajcu -

sprostredkovateľa predaja - realít a vyskytla sa príležitosť zakúpenia stavebného pozemku, čo je z
finančného hľadiska dobrá investícia (prvotne Žalobca oslovil svojich rodičov, ale tí túto kúpu odmietli).
Druhí kupujúci podľa sprostredkovaných informácií od bývalého zaťa - žalobcu - nemali vraj dostatok
finančných prostriedkov na kúpu celej nehnuteľnosti - domu aj s priľahlým pozemkom, a tak sarozdelila nehnuteľnosť na dve časti. Z tohto dôvodu musel žalobca ako realitný maklér, zastupujúci
predajcu. zabezpečiť vypracovanie geometrického plánu na rozdelenie nehnuteľností. Logicky preto
investícia na zabezpečenie geometrického plánu bola urobená v záujme samotného predajcu alebo

sprostredkovateľa predaja, tj. realitnej kancelárie- a nie v záujme žalovanej, a preto sa ona ako
kupujúca ani nepodieľala na financovaní geometrického plánu. Žalobca ho taktiež nefinancoval zo
svojich osobných finančných prostriedkov, ale ho ako realitný maklér len sprostredkoval. Žalovaná sa
po nadobudnutí pozemku nikdy netajila tým, že nemajú s manželom do budúcna plány využiť pozemok
pre seba, ale keďže ide o stavebný pozemok, mohli by ho v budúcnosti využiť ich vnuci - synovia

žalobcu a jej dcéry, napríklad na postavenie domu. Keďže má žalovaná len jediné dieťa – dcéru, bývalú
manželku žalobcu, uvažovala aj o možnosti, ak by žalobca, ako bývalý zať a jej dcéra v budúcnosti nutne
potrebovali nejaké finančné prostriedky, napr. na zveľadenie domu, môže pozemok predať a peniaze
darovať dcére. Medzi žalobcom a žalovanou nikdy k žiadnej záväznej dohode o tom, ako sa naloží s
pozemkom v budúcnosti, nedošlo. To, že žalobca, ako bývalý zať, chodil počas manželstva s dcérou
žalovanej v letných mesiacoch pozemok kosiť, ako člen rodiny, ho nijako neoprávňuje nárokovať si

na vlastníctvo nehnuteľností, ktoré mu nepatria, ani na žiadne finančné prostriedky z nich. Je predsa
v každej normálnej rodine bežné. že si členovia rodiny pomáhajú a aj jemu sa na oplátku dostalo nemálo
pomoci od žalovanej a jej manžela v rôznej forme. Pre žalovanú je stále nepochopiteľné, z akého titulu
si po rozvode s jej dcérou žalobca ako bývalý zať - realitný maklér - robí nárok aj na „prípadný" zisk
z tejto nehnuteľnosti, ktorý by žalobca očakával v prípade jej predaja. Táto nehnuteľnosť nebola nikdy

predaná, stále je vo výlučnom vlastníctve žalovanej a je len na vôli vlastníka, ako s nehnuteľnosťou
naloží. Je pravda, že tak ako z iných finančných prostriedkov. ktoré žalovaná s manželom dcére i jej
rodine poskytli, vznikol úžitok aj žalobcovi, ako manželovi dcéry žalovanej, a vznikol by mu aj z pozemku,
ak by tvorili naďalej rodinu, avšak žalovaná, ako bývalá svokra, nemá žiadnu právnu povinnosť vyplácať
bývalého zaťa zo zisku z predaja majetku, ktorý je v jej výhradnom vlastníctve, a preto nemohol a ani

nevznikol žalobcovi nárok na škodu z dôvodu nevyplatenia zisku z niečoho, čo mu nikdy nepatrilo a
bolo a stále je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a tomu, že
žaloba o náhradu škody nespĺňa základné predpoklady pre vznik škody a jej prípadnú náhradu, máme
za to, že sme v našom vyjadrení preukázali neoprávnenosť a absurditu žaloby, a preto žiadame súd,
aby zamietol žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania

v plnej výške - 100%.“

3. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 02.11.2018 uviedol, že: „Žalobca v celom rozsahu zotrváva
na podanej žalobe. Žalovaná vo svojom vyjadrení potvrdzuje, že kúpu pozemku a všetky potrebné
dokumenty (vrátane geometrického plánu) zabezpečil žalobca. Bez toho, aby žalobca nenašiel

príležitosť na takúto výhodnú kúpu a bez zabezpečenia potrebných dokumentov, by žalovaná nikdy
nemala príležitosť do pozemku investovať. Rovnako žalovaná de facto potvrdila, že počítala s
možnosťou predaja pozemku s cieľom finančne podporiť rodinu svojej dcéry. Žalobca zotrváva na
tvrdení, že dohoda o predaji pozemku po uplynutí minimálne 5 rokov od jeho kúpy medzi stranami sporu
bola záväzná a získaný rozdiel medzi kúpnou cenou a cenu, za ktorú by bol pozemok predaný (ak by

žalovanádodržalasvojzáväzok),tedazisk,malbyťvyplatenýžalobcovismanželkou(dcéroužalovanej).
Žalovaná aj pôvodne, podľa dohody oslovila žalobcu, keď sa blížilo uplynutie doby 5 rokov, aby začal
hľadať potenciálnych kupcov, avšak nakoľko krátko na to došlo k rozpadu manželského spolužitia
žalobcu s manželkou (dcérou žalovanej), žalovaná odmieta ďalej pokračovať v krokoch potrebných pre
predaj pozemku. SMS z februára 2022 - je zrejmé, že žalobca sa snažil so žalovanou dohodnúť na

realizácii ich dohody a navrhol jej aj alternatívu, že by on bol kupujúcim. Email z 24.03.2022 - je zrejmé,
že žalobca sa opätovne domáhal predaja pozemku. Žalobca si existenciu ústnej dohody medzi ním a
žalovanou „nevymyslel“ pred podaním žaloby, ale túto vec riešil so žalovanou aj v minulosti. Ako žalobca
uviedol v žalobe, v rámci konania navrhuje vykonanie listinných dôkazov, ktoré pripojil k žalobe a výsluch
žalobcu a žalovanej.“

4. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 13.02.2024 uviedol, že: „Nakoľko žalobca nepredložil v tomto
vyjadrení žiadne nové skutočnosti súvisiace s prípadom, trváme na tom, že sme dostatočne už v
predošlom vyjadrení preukázali, že žaloba je neopodstatnená, absurdná a ujma (škoda), ktorú sa snaží
pomocou klamstiev žalobca vykresliť, existujú len v jeho hlave, pričom reálne k žiadnej ujme nedošlo.

Naozaj sa žalobca snaží presvedčiť súd, že správy adresované žalovanej od žalobcu s posolstvom „Buď
to bude ako to chcem ja alebo príde trest" boli pokusom o dosiahnutie dohody alebo vyriešenie konfliktu?
Agresívne nátlakové rétorické prvky v správach ako osočovania: „oklamali ste ma o celoživotné úspory",
„ty si ma obrala o môj pozemok" zastrašovanie a vydieranie:, ak mi ho nepredáš naspäť, začnem hovoriťsvoje pravdy o Lenke verejne, napríklad dám si to na Facebook, kde si cca 300 mojich priateľov a
známych môže prečítať čoho je Lenka schopná. Tiež to poviem našim synom, tvojej aj mojej rodine" sú
v ktorom priestore považované za pokus o dosiahnutie dohody? Faktom ostáva, že ak si niečo nekúpim

zo svojich alebo zapožičaných prostriedkov a teda nevystupujem ako vlastník, tak nemám právo si
nárokovať na tento majetok alebo zisk z predaja takéhoto majetku a neoprávňuje ma k tomu ani titul
bývalého zaň ako sprostredkovateľa príležitosti na zakúpenie tohto majetku.

5. Žalobca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že pozemok získal len svojou šikovnosťou, keď robil

realitného makléra. Bolo potrebné vyplatiť 19 000,- Eur, ktoré nemal. Požiadal o to svojich rodičov. Tí mu
už ale peniaze nechceli dať, nakoľko mu povedali, že majú troch synov a doteraz mu už dosť pomohli.
Napr. prispeli mu na bývanie alebo aj na auto. Uvažoval o úvere, ale to sa mu zdalo nepraktické, nakoľko
vybaviť úver by trvalo dlhšiu dobu a bolo by potrebné ho aj splácať. S bývalou manželkou teda oslovili
žalovanú, pričom všetci traja sa streli v Reme, kde sa dohodli, že žalovaná vyplatí kúpnu cenu a po 5
rokoch sa pozemok predá. Žalovaná si zoberie 19 000,- Eur a oni si rozdelia s manželkou zisk. Pamätá

si, keď mu ešte v máji v roku 2020 volala svokra a pýtala sa ho, kedy sa pozemok predá. Predbežne
sa dohodli, že to bude v auguste. Situácia sa ale zmenila, keď bývalá manželka v júli podala návrh
na rozvod a prakticky sa spikla aj so svorkou voči nemu. Poukazuje, že žalovaná sa na pozemok ani
nikdy nedostavila a ani sa o neho nestarala a ani nemala od tohto pozemku kľúče. O pozemok sa staral
výlučne on a to aj so svojím otcom. Protistrana nehovorí celkom pravdu a jej obrana je účelová, keď

napr. v rámci rozvodu exmanželka tvrdila, že sa s ním nedá vydržať žiť, lebo je duševne chorý a na
druhej strane pri vyporiadní BSM tvrdí, že bol úplne v poriadku. Absolútne nesúhlasí s tým, že neplatil
trovy súvisiace s vyhotovením geometrického plánu. Toto riešil cez J. H., geodeta, a aj jemu zaplatil cca
cez 300,- Eur, čo považoval za svoju povinnosť, keďže chcel pozemok získať. Pamätá si aj na situáciu,
keď bol za ním sused a za túto parcelu mu ponúkal 40 000,- Eur. Na čo mu on povedal, že pozemok

budú predávať až po 5 rokoch, pričom cena sa mu javí ako veľmi nízka.

6. Žalovaný na nariadenom pojednávaní vypovedal, že všetko, čo je tu uvádzané, sú výmysly, ale len
malá časť je pravda. Ju oslovil až vtedy, čo oslovil svoju matku a ona si vôbec nepamätá, že by to bolo
v nejakej Reme, ale bolo to u nich doma. Ona tam často chodievala, nakoľko sa starala o vnukov. Tam

jej bolo povedané, že kupci nemajú toľko peňazí, aby kúpili aj doma aj záhradu, a preto táto záhrada
zostalavoľná.Onapopiera,žebybolauzatvorenáakákoľvekdohoda.Najprvstýmnesúhlasilavnútorne,
ale potom si to rozmyslela. Uvažovala, že je starší človek a v budúcnosti sa jej peniaze zídu, či už
na opatrovateľku alebo na nejaké sociálne zariadenie, ak sa nebude mať kto o ňu postarať. Taktiež
uvažovala o tom, že to potom daruje dcére. Po zrealizovaní kúpnej zmluvy sa o tom už viac nerozprávali.

Ak sa o tento pozemok žalobca staral, bolo to z jeho iniciatívy, nie na jej podnet. Absolútne poopiera, že
by sa s dcérou mala na ňom spiknúť. 20 rokov žil s jej dcérou a užíval všetky benefity. Dokonca našla
aj doklady, ako finančne pomáhali pri stavbe domu, ktorý sa neskôr stal predmetom vyporiadania BSM.
Je presvedčená, že do neho investovali viac ako polovicu jej hodnoty. Teda ak by sa aj mali baviť o
vyporiadaní BSM, tak žalobcovi by nemala byť vyplatená ani polovica z toho. Žalobca toto nespomína

a nemá v sebe ani trošku charakteru alebo citu. Ona život vnímala tak, aby sa s nikým nesporila a vždy
chcela len dobre, ale so žalobcom sa nedá. Písal jej nepríjemné SMS-ky alebo maily, pričom dospela
až do takého štádia, že ho musela zablokovať. Za posledný polrok sa aj zdravotne horšie cíti, pričom
si myslí, že za to môže aj vedenie tohto sporu. Absolútne popiera, že by v máji 2020 oslovila žalobcu,
aby sa pozemok predal. Ona v tom čase nevedela, že majú medzi sebou manželské problémy. Toto

sa dozvedala od žalobcu a to v auguste 2020. Trvá na tom, že sa nedohodli, že pozemok sa predá a
zisk sa rozdelí.

7. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

8. Podľa § 442 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

9. Podľa § 51 cit. zák. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva
však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

10. Podľa § 37 ods. 1 cit. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že žalobca v rámci svojej realitnej činnosti sprostredkoval žalovanému v lete 2015
kúpu pozemkov v katastrálnom území F. A. F. G. za sumu 19.000,- Eur. Sporným ostalo, či medzi

stranami sporu bola uzatvorená ústna dohoda, že pozemky sa po 5 rokoch predajú a kúpna cena sa
rozdelí tak, že žalovaný dostane 19.000,- Eur, zvyšok sa rozdelí medzi žalobcu a jeho bývalú manželku.
Žalobca svoje tvrdenie o uzavretí dohody oprel o SMS komunikáciou medzi žalobcom a jeho bývalou
manželkou, kde žalobca písal bývalej manželke, že celé to vymyslel a niečo by si zaslúžil. Žalovaný
poprel existenciu akejkoľvek dohody.

12. Súd na podklade vyhodnotenia dôkazov dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
o tom, že medzi stranami sporu existovala taká dohoda, ktorá by bola dostatočne určitá, a teda, že išlo
o platný právny úkon. Žalobca nepreukázal, na základe akého platného titulu má nárok na žalovanú
sumu, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti, nakoľko žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal, kedy
sa pozemky mali najneskôr predať. Bolo nesporné, že žalovaný ja stále majiteľom týchto pozemkov, teda

akbyajexistovalnejakáústnadohoda,takžalobcanepreukázal,akýmspôsobom,zaakúcenuadokedy
sa pozemky mali predať. Už to svedčí o neurčitosti takejto dohody, teda žalobca v konaní nepreukázal
žiadnu podstatnú náležitosť pri uplatňovaní náhrady škody a to, že žalovaný zodpovedná za túto
škodu, že existuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody
(nekonaním žalovaného) a prakticky nepreukázal ani samotnú výšku škody. Žalobca ďalej nepreukázal

na základe akého titulu, akým spôsobom a kedy sa mala kúpna cena rozdeliť medzi žalobcu, žalovaného
a bývalú manželku žalobcu. Ak žalobca niečo tvrdí a druhá strana to popiera, dôkazné bremeno v takom
prípade leží na žalobcovi, nakoľko tvrdenie voči tvrdeniu je spôsobilé vyvolať dôkaznú núdzu, ktorá
v tomto prípade leží na žalobcovi. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že súd nevykonal výsluch svedka, bývalej manželky žalobcu, nakoľko
žalobca toto nežiadal a žalovaný si tento prostriedok procesnej obrany uplatnil oneskorene, až na
nariadenom pojednávaní, pričom nič mu nebránilo takýto výsluch navrhnúť už pri prvom vyjadrení
k podanej žalobe.

14. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

Poučenie:

2 71C/31/2023
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).