Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 4, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5923010082
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5923010082.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom 4. októbra 2023 prejednal
odvolanie podané obžalovaným I. J., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok,
sp.zn. 1T/12/2023 z 10.5.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného I. J. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/12/2023 zo dňa 10.5.2023 bol obžalovaný I. J.
uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. na skutkovom
základe, že:

dňa 08.05.2022 v čase približne o 15,15 h prišiel k budove č. XXXX/XC na ul. N. Y. v F., kde na

uzatváracom mechanizme zadných vchodových dverí odistil zaisťovacie kolíky tak, aby bolo potom
možné dvere bez použitia násilia otvoriť a následne dňa 09.05.2022 v čase o 02,10 h opäť prišiel k
uvedenej budove, takto pripravené zadné vchodové dvere bez použitia násilia otvoril, vnikol dovnútra a
odcudzil odtiaľ približne 80m medeného uzemňovacieho kábla CYA 50zz, čím poškodenej spoločnosti
GPT media, s.r.o., so sídlom Bystrická cesta 5616/2C, Ružomberok, IČO: 52 395 898, spôsobil
odcudzením veci škodu vo výške 788,80 eur,

Za to mu súd podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. Zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m)
Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť poškodenému GPT media, s.r.o.,
so sídlom Bystrická cesta 5616/2C, Ružomberok, IČO: 52 395 898 škodu vo výške 788,80 eur.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného.

Odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne M.. V. M. (č.l. 148-149 spisu), a to podaním
z 11.5.2023. V odôvodnení odvolania úvodom opísal výrokové časti podanej obžaloby, ako aj
napadnutého rozsudku. Zdôraznil, že odvolanie smeruje proti výroku o uloženom treste a spôsobe jeho
výkonu. Uložený trest, vzhľadom na okolnosti, za ktorých ho spáchal, považoval za neprimerane vysoký
a prísny a mal za to, že trest uložený skorším rozsudkom bol dostatočný na ochranu spoločnosti a na
jeho nápravu. Podľa jeho názoru súd nemusel, aj keď už bol súdne trestaný, pri výmere trestu zobrať do

úvahy priťažujúcu okolnosť. Nikdy nebol trestne stíhaný a ani odsúdený za majetkovú trestnú činnosť
a v súčasnosti sa proti nemu nevedie žiadne iné trestné konanie. K spáchaniu predmetného skutku sapriznal, trestný čin úprimne oľutoval a má záujem čo najskôr poškodenému uhradiť spôsobenú škodu.
Momentálne je zamestnaný, ale počas výkonu trestu môže o dobre platenú prácu prísť. Vzhľadom
na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej mu bol

uložený nepodmienečný trest odňatia slobody zrušil s tým, že vzhľadom na predchádzajúci uložený trest
rozhodne o upustení od potrestania, prípadne mu uloží trest miernejší.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila prokurátorka (č.l. 152 spisu) písomným podaním zo dňa
22.5.2023, doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 23.5.2023, v ktorom uviedla:

„Obžalovaný sa nestotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa z dôvodu, že trest uložený
súdom prvého stupňa považuje za vysoký a neprimerane prísny a má za to, že trest uložený skorším
rozsudkom bol dostatočný na ochranu spoločnosti a na jeho nápravu. Obžalovaný navrhuje, aby mu
odvolací súd uložil miernejší trest, resp. aby rozhodol o upustení od potrestania.
Napadnutý rozsudok považujem za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokov, pričom sa stotožňujem

v celom rozsahu so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa sformulovanými v písomnom
odôvodnení tohto rozsudku.
Podané odvolanie obžalovaného, preto navrhujem podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako
nedôvodné.“

Na verejnom zasadnutí na krajskom súde, prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že sa v celom
rozsudku pridržiava písomného vyjadrenia podriadenej prokurátorky a v jeho zmysle navrhuje odvolanie
obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného odôvodnenia odvolania

z 11.5.2023 s tým, že obžalovaný mal záujem nahradiť spôsobenú škodu, avšak z dôvodu PN až do
dnešného verejného zasadnutia tak urobiť nemohol. Obhajkyňa ďalej poukázala na tú skutočnosť, že
obžalovaný v predchádzajúcom období nebol právoplatne odsúdený pre inú majetkovú trestnú činnosť.

Obžalovaný sa pridržal konečného návrhu svojej obhajkyne. Chcel, aby mu bol uložený miernejší trest.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote
stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd
odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu.

Pokiaľ sa týka dôkaznej situácie, je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine, ktoré okresný súd uznesením podľa § 257 Tr. por. prijal. Z

uvedeného dôvodu sa dokazovanie na súde prvého stupňa vykonalo len v súvislosti s uloženým trestom
a výrokom o náhrade škody.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby

trestuodňatiaslobody.Trestmápostihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečenýčonajmenšívplyvna
jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní

viny a prijatí trestu. V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody
znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných
činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému

trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa
uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú
zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti

pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj
na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom
individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo
aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon
a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest

súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho
súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo
sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade
s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom
pred útokmi páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,

že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odňatia slobody obžalovaným treba dodať,
že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu
medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa
môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať

spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v
treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia,
ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému
páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac

rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný
trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Zo spisového materiálu mal odvolací súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný I. J. bol v minulosti

4-krát súdne trestaný. V dvoch prípadoch pre trestné činy ohrozovania pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 Tr. zák. a v ďalších dvoch prípadoch pre trestné činy marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 Tr. zák. Vo všetkých prípadoch mu bol ako hlavný trest uložený trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu. Obžalovaný bol v prvom prípade odsúdený 12.1.2022, vdruhom prípade 8.3.2022, v treťom prípade 9.5.2022 a v poslednom prípade 30.9.2022. Pre doplnenie
je potrebné uviesť, že súčasne stíhaného trestného činu kvalifikovaného ako prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. sa dopustil dňa 8.5.2022. Z uvedeného je teda zrejmé, že

obžalovaný nerešpektuje rozhodnutia súdov, resp. uložené tresty nemali na jeho osobu požadovaný
prevýchovný vplyv a účinok. Napriek predchádzajúcim početným odsúdeniam začal páchať druhovo
odlišnú (majetkovú) trestnú činnosť a takýmto spôsobom ohrozovať záujem spoločnosti na ochrane
vlastníckych práv fyzických a právnických osôb. Pre uvedené krajský súd dospel k jednoznačnému
záveru, že na osobu obžalovaného je potrebné v konkrétnom prípade trestného stíhania vplývať

prísnejším druhom trestu, a to trestom odňatia slobody s jeho nepodmienečným výkonom. Takýto
záver je odôvodnený kriminálnou minulosťou obžalovaného, ako aj intenzitou narušenia osobnosti.
Nepodmienečný trest odňatia slobody zodpovedá naznačeným požiadavkám individuálnej a generálnej
prevencie trestu ako následku spáchania trestného činu. Krajský súd sa preto nestotožnil s argumentmi
obhajoby obžalovaného, v zmysle ktorých jeho prevýchova bola dostatočne zabezpečená v rámci
predchádzajúcich právoplatných odsúdení. Obžalovaný svojim konaním prejavil pohŕdavý postoj k

rozhodnutiam súdov Slovenskej republiky, tieto nerešpektoval a opakovane sa dopustil úmyselného
protiprávneho konania. Odvolací súd nezistil ani nezákonný postup spočívajúci v priznaní poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností pri ukladaní trestu. Aj v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa považoval v
celom rozsahu za zákonný a dôvodný.

Krajský súd sa starostlivo zaoberal aj výrokom napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný na výkon
trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
V tejto súvislosti nezistil pochybenie okresného súdu pri aplikácii ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zák., nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súčasne súdeného trestného
činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Na základe týchto dôvodov preto krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné
postupom podľa § 319 Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.