Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/106/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200940
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5824200940.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v tomto konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov: matky - D. E. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. G. H. XXXX/XX, I., zastúpená splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária Hovan

a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419 a otca - B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Katarína Filipovičová,
advokátka,sosídlomVajanského2786/2,Žilinavkonaníonávrhuotcamaloletéhodieťaťananariadenie
neodkladného opatrenia vo veci zdržania sa premiestnenia maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/44/2024-87 zo dňa 30. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/44/2024-87 zo dňa 30. apríla 2024 p o t

v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
vo veci zdržania sa premiestnenia maloletého dieťaťa zamietol a výrokom II. rozhodol tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že pri rozhodovaní sa oboznámil s
návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, so spisovým materiálom, ako aj so spisovými
materiálmi tamojšieho súdu sp.zn. 7P/28/2024, sp.zn. 18P/33/2024 a sp.zn.18P/51/2024, z ktorého mal
osvedčený skutkový stav veci a za aplikácie ust. § 2 ods. 1, Čl. 4, § 360 ods. 1 CMP § 325 ods. 1, §

329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2, § 332 ods. 1 CSP v spojení s Čl. 5, § 5, § 38 ods. 1 a 2, § 43 ods. 1
Zákona o rodine, článkom 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa dospel k záveru, že neboli osvedčené
zákonné podmienky naliehavosti pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto návrh zamietol.
3. Okresný súd odkázal na inštitút neodkladného opatrenia, ktorý slúži, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Neodkladným opatrením sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nejde o konečné

rozhodnutie. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia
tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie,
či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať
všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo všetkých
konaniach starostlivosti súdu o mal. deti je prioritný záujem dieťaťa.4. Okresný súd mal osvedčený skutkový stav, podľa ktorého rodičia mal. dieťaťa momentálne spolu
nežijú, matka žije spolu s mal. dieťaťom v byte svojej matky v I., otec maloletého žije na adrese I. XXX.
Mal. dieťa sa s otcom stretáva pravidelne. Zo Správy kolízneho opatrovníka, ako aj z návrhov matky

maloletého zo dňa 06.03.2024 (sp.zn. 7P/28/2024) a 20.03.2024 (sp.zn. 18P/33/2024, pôvodne sp.zn.
7P/37/2024) a návrhov otca maloletého zo dňa 12.03.2024 (sp.zn. 18P/33/2024) a 26.03.2024 (sp.zn.
18P/33/2024, pôvodne sp.zn.7P/41/2024) mal okresný súd za osvedčené, že rodičia majú narušenú
komunikáciu, medzi rodičmi existuje konflikt ohľadom starostlivosti o mal. dieťa. Uvedené vyplýva
rovnako z upovedomenia o porušení práv dieťaťa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom

Kubíne (sp.zn. 18P/33/2024, č.l. 47), písomnej správy Súkromnej materskej školy Montessori (sp.zn.
18P/33/2024, č. l. 44) a písomnej správy detskej lekárky maloletého D. G. J. (sp.zn. 18P/33/2024, č.
l. 48), z ktorých zároveň vyplývalo, že konflikt medzi rodičmi negatívne vplýva na mal. A. B.. Rovnako
zo Správy kolízneho opatrovníka vyplývalo, že dňa 10.04.2024 bolo zrealizované pracovné stretnutie,
nakoľko problémy medzi biologickými rodičmi ohľadom úpravy styku s maloletým pretrvávajú, medzi
rodičmi je narušená konštruktívna komunikácia a u mal. A. B. sa prejavuje konflikt lojality. Z otcom

pripojených listín mal okresný súd za osvedčené, že mal. A. B. od 02.09.2020 navštevoval Súkromnú
materskú školu I. XXXX/XX, K. L. a zároveň je od 01.05.2022 v lekárskej starostlivosti D. G. J.,
všeobecnej lekárky pre deti a dorast, Nosko Health Prevention, s.r.o., detská ambulancia v Liptovskej
Teplej. Po oboznámení sa s podaním matky doručeným prostredníctvom právneho zástupcu dňa
24.04.2024 a so Správou kolízneho opatrovníka zo dňa 24.04.2024 (obe podané k sp. zn 18P/33/2024)

mal okresný súd za osvedčené, že mal. A. B. začne od 02.05.2024 navštevovať Materskú školu, F. G.
H. XXXX/X, I., kde si bude maloletý plniť povinné predprimárne vzdelávanie. Zároveň od 01.05.2024
bude ošetrujúcim pediatrom maloletého D. D. M..

5. Z vykonaného zisťovania názoru mal. dieťaťa a zo správy kolízneho opatrovníka doručenej ku sp.zn.

18P/33/2024 mal okresný súd za osvedčené, že maloletému sa síce viac páči v K. L., avšak zároveň
uviedol, že je mu dobre aj v I.. V K. L. má viac kamarátov, avšak zároveň má kamaráta aj v I.. V I. zároveň
začal chodiť na futbal a hádzanú, pričom v I. má lepšieho trénera futbalu ako v K. L.. Ďalej mal okresný
súd za to, že maloletý sa síce chce častejšie stretávať s otcom, avšak doteraz sa s ním stretával iba
občas, zároveň išlo o spoločné výlety s matkou.

6. Na základe vyššie uvedených osvedčených skutkových ako aj právnych okolností okresný súd
rozhodol tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a to z dôvodu, že
otec neosvedčil naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ani nebezpečenstvo
bezprostredne hroziace maloletému, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu formou nariadenia

neodkladného opatrenia. Maloletý sa neocitol bez starostlivosti, jeho vývoj, zdravie a život neboli
konaním matky ohrozené. Ďalej uviedol, že Civilný sporový poriadok ustanovuje v rámci inštitútu
neodkladného opatrenia osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Navrhovaný výrok neodkladného opatrenia nezodpovedá
súčasnému stavu. Z hľadiska skutkových okolností k premiestneniu alebo k presťahovaniu maloletého

už došlo, preto okresný súd poukázal na nesúlad návrhu so skutočným stavom. Matka sa v budúcnosti
nemôže zdržať konania, ktoré už bolo vykonané. Sledovaný cieľ otca v podanom návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia nie je možné pre aktuálny stav vo veci naplniť. Podľa okresného súdu ani
za súčasného stavu nie sú splnené predpoklady na nariadenie otcom navrhovaného neodkladného
opatrenia, nakoľko nebolo zistené, že by v súčasnej dobe hrozila závažná hrozba alebo narušenie života

dieťaťa, jeho zdravia, prípadne priaznivého vývoja. Maloletý pozná prostredie v ktorom aktuálne v I.
býva, pretože tam v minulosti navštevoval starých rodičov zo strany matky, má vybudované väzby so
starou matkou, v ktorej byte momentálne matka s maloletým bývajú. Maloletý sa síce vyjadril, že sa
mu viac páči v K. L., avšak okresný súd mal za to, že ide o prirodzenú reakciu na zmenu prostredia,
nakoľko maloletý doteraz vyrastal v K. L., avšak zároveň uviedol, že aj v I. mu je dobre, zároveň tam

začal navštevovať záujmové krúžky. Pokiaľ otec dieťaťa zdôrazňoval, že maloletý má v K. L. sociálne
väzby, školu, záujmové krúžky a detskú lekárku, z dôkazov, ktoré doložila matka dieťaťa mal okresný súd
osvedčené, že všetky tieto podmienky pre dieťa zabezpečila matka aj v I.. Z pohovoru s mal. dieťaťom
vyplynulo, že sa na zmenu prostredia adaptoval, nevyjadril želanie vrátiť sa naspäť do K. L., len uviedol,
že v K. L. má viac kamarátov, čo je však prirodzené, keďže tu donedávna býval.

7. Okresný súd bol názoru, že vzhľadom na akútny rodičovský konflikt, ktorý existuje medzi rodičmi
maloletého, ktorého podstatným dôvodom je závislosť matky od otca v otázke bývania v K. J. L., je
pre dieťa prospešnejšie, keď matka svoje bývanie zmenila, a tým (aspoň čiastočne) eliminovala zdrojnapätia medzi rodičmi. Okresný súd mal osvedčené, že práve skutočnosť, že matka s dieťaťom v K. L.
bývala v byte, ktorý bol v prenájme na meno otca, spôsobila medzi rodičmi dieťaťa nezhody a na strane
matky až existenčnú neistotu, čo iste nemalo pozitívny vplyv ani na psychickú pohodu dieťaťa.

8. Okresný súd poukázal na účel neodkladného opatrenia, ktorým je dočasná úprava práv a povinností,
ktorá však nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude
vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným
opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť

ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež
tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla
zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia
zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Keďže na základe vyššie uvedených osvedčených
skutkových ako aj právnych okolností okresný súd nezistil potrebu okamžitého zásahu nariadením
neodkladného opatrenia, návrhu navrhovateľa - otca na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel,

a tento zamietol.

9. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom
právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP v spojení s § 62 ods.
1 CMP. Odvolateľ dal do pozornosti uznesenie Okresného súdu Námestovo, č.k. 7P/51/2024 - 60
zo dňa 30.04.2024, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie týkajúce sa maloletého dieťaťa,
podľa ktorého bol maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov

maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok I.), otec maloletého je povinný prispievať na
výživu maloletého sumou 100 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci bezprostredne predchádzajúceho
kalendárnemumesiacu,naktorýsavýživnéplatíkrukámmatkymaloletého,atopočnúcdňomdoručenia
tohto uznesenia (výrok II.), otec maloletého je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň
kalendárneho roka od piatku od 16: 00 hod. do nedele do 17 : 00 hod. s tým, že otec maloletého

prevezme v mieste bydliska matky a v mieste bydliska matky maloletého po skončení stretnutia v
stanovenom čase matke aj odovzdá. Matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom pripraviť (výrok
III.), neodkladné opatrenie sa nariaďuje až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o návrhu
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenom na tunajšom súde
pod sp.zn. 18P/33/2024 (výrok IV.), vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia

zamieta (výrok V.), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.), voči ktorému
otec dňa 13. 05. 2024 podal v zákonnej lehote odvolanie. Otec namietal procesný postup okresného
súdu, spočívajúci v porušení zásady rovnosti strán, keď o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
podaného matkou rozhodol v lehote štyroch dní od doručenia bez toho, aby bol tento otcovi doručený,
na rozdiel od návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom okresný súd rozhodol

až na dvadsiaty ôsmy deň od jeho doručenia a potom, ako bol tento riadne doručený matke na
vyjadrenie. Vydaním napadnutého uznesenia došlo k porušeniu práv otca na spravodlivý súdny proces,
na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdov
spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae, pričom rozhodnutie sa
javí ako preferujúce postavenie jedného rodiča v danom prípade matky. Podľa otca súd prvej inštancie

svojim postupom porušil právo odvolateľa na riadne odôvodnenie rozhodnutia s odkazom na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 40/2019 - 13. Otec riadne preukázal, že maloleté dieťa
žilo v meste K. L. od svojho narodenia, ktorá skutočnosť bola konajúcemu súdu známa. V kontexte
uvedeného sa argumentácia okresného súdu o potrebe zachovania stability výchovného prostredia
uvedená v odseku 38. napadnutého rozhodnutia javí nelogická. Maloletý A. nie je dieťa odkázané na

celodennú starostlivosť matky. Matka bola v K. L. dlhodobo riadne zamestnaná, pričom časť dňa bola
maloletému dieťaťu poskytovaná starostlivosť zo strany súkromného predškolského zariadenia, ktoré
navštevovalo v K. L. od roku 2020. Podľa otca argumentácia okresného súdu o osobitnom procesnom
pravidlevodseku32.napadnutéhorozhodnutianemôžeobstáť,nakoľkosúdjepovinnýsledovaťnajlepší
záujem maloletého dieťaťa a návrhom nie je viazaný. Súd prvej inštancie mal možnosť prispôsobiť si

výrok rozhodnutia tak, aby bol naplnený sledovaný cieľ, teda ochrana najlepšieho záujmu maloletého
dieťaťa a mohol autoritatívne nariadiť, aby matka maloleté dieťa vrátila do miesta jeho obvyklého pobytu,
resp. tak, ako navrhoval otec, aby maloleté dieťa bolo dočasne zverené do osobnej starostlivosti otca, ku
ktorejmožnostisasúdprvejinštancienevyjadrilanipotom,akomubolpredloženýnálezÚstavnéhosúduSlovenskej republiky reflektujúci obdobný prípad. V odôvodnení tohto napadnutého rozhodnutia okresný
súd síce konštatuje, že maloletý doteraz vyrastal v K. L., čím potvrdil, že práve K. L. bol miestom jeho
obvykléhopobytu,avšakbližšiesatýmnezaoberal.Vyhovenímnávrhuotcananariadenieneodkladného

opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil matke povinnosť zdržať sa dočasne premiestnenia maloletého
dieťaťa z miesta jeho obvyklého pobytu (mesto K. L.), a to až do právoplatného skončenia konania
o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, by nedošlo k zásahu do práv matky, ktorá tu
od narodenia spoločne s otcom vychovávala maloleté dieťa. Údajný podstatný dôvod rodičovského
konfliktu, za ktorý súd prvej inštancie označil závislosť matky od otca v otázke bývania, považoval za

absurdný. V prípade, že matka vnímala otázku bývania ako problematickú, mala možnosť uvedené
komunikovať s otcom. Matka nijakým spôsobom nepreukázala, že by nebola schopná si zo svojho
príjmu zaobstarať vlastné bývanie, preto argumentáciu okresného súdu považoval za nepresvedčivú
a vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa za neadekvátnu. Podľa otca vyhovením návrhu matky a
popretím návrhov otca došlo k legalizácii potencionálne protiprávneho a nekorektného správania matky,
ktoré zjavne destabilizuje psychiku maloletého dieťaťa vytrhnutím ho z prostredia a kolektívu, v ktorom

vyrastalo a bolo naň zvyknuté, k pretrhaniu sociálnych väzieb v tak citlivom veku, ktorý predchádza
nástupumaloletéhodieťaťadoprvéhoročníkazákladnejškoly,prenášananehobremenorozhodovania,
snahou o zásadné obmedzenie starostlivosti a výchovy zo strany otca, ktorá je pre zdravý psychický a
fyzický vývin dieťaťa nevyhnutná, a to v podstatne širšom rozsahu než každý druhý víkend na 48 hodín.
Otec v odseku 15. odvolania popísal spolužitie s matkou v spoločnej domácnosti od roku 2017 do roku

2020, to, že zabezpečil bývanie, že z dôvodu stupňovania konfliktov kedy otec nechcel neustále plniť
požiadavky matky, že odišiel z bytu z dôvodu, aby maloletý nemusel byť zaťahovaný do problémov,
že po celý čas platil nájomné a všetko čo je spojené s réžiou domácnosti, a keďže v byte bývať
nemohol, odsťahoval sa k rodičom. Chcel sa s matkou dohodnúť na spoločnom platení nájomného,
čo matka odmietala. Partnerský vzťah s matkou maloletého je dlhodobo rozvrátený, čoho si je otec

vedomý a nemá záujem o jeho obnovu. Vynakladal a vynakladá úsilie, aby bola komunikácia s matkou
korektná a racionálna. Nerobí žiadne aktivity, aby matku získal späť. Snažil sa o uzavretie dohody
ohľadom spoločného fungovania a starostlivosti o syna, navrhoval mediáciu, pričom matka niekoľko
rezervovaných termínov odmietla. Istý čas fungovalo, keď sa rodičia dohodli ako budú zabezpečovať
starostlivosť o maloletého, striedali sa v párny a nepárny týždeň, čo matke nevyhovovalo. Za klamstvo

považoval tvrdenie matky, že otec chce mať matku v stave podriadenosti, čo popiera. Naopak bol
osobou, ktorá matku podporovala v hľadaní si zamestnania. Otec poprel vyjadrenia matky, ktorými
sa snaží zavádzať súd o jeho mimoriadnej pracovnej vyťaženosti, pre ktorú údajne nezabezpečoval
starostlivosť o syna. Pre otca je maloletý A. vždy prioritou a jeho potrebám vždy prispôsoboval svoj
program. Maloletý A. v K. L., kde vyrastal od svojho narodenia, má vytvorené široké sociálne väzby,

okrem otca zvykol tráviť čas so starými rodičmi z otcovej strany v ich rodinnom dome v I., ktorý je
prispôsobený potrebám maloletého A. aj ostatným vnúčatám. Maloletý A. v K. L. vníma mimoriadne
silné rodinné zázemie, väzby, či sociálny kontakt s rovesníkmi. Otec sa nestotožnil s konštatovaním
súdu prvej inštancie, že maloletý A. si v I. zvykol. Maloletý A. môže vnímať bývanie v I. ako prijateľné,
avšak pre tak malé dieťa je pochopenie dlhodobého hľadiska abstraktné. Dieťa vo veku maloletého A.

nie je schopné pochopenia súvislostí a riadi sa skôr pocitmi. Maloletý nedokáže hodnotiť, dokedy bude
takáto situácia, ako svojvoľne nastavila matka, trvať a je prirodzené, že bude očakávať zmenu a návrat
k otcovi širšej rodine a priateľom, s ktorými prežil väčšinu svojho života. Z uvedeného sa preto javí ako
irelevantné poukazovanie na názor dieťaťa. Okresný súd síce konštatoval narušenú komunikáciu medzi
rodičmi, avšak nijakým spôsobom sa nezaoberal tým, ktorý z rodičov je za zlú komunikáciu zodpovedný.

Nezohľadnil, že plánovaného stretnutia 22. 04. 2024 sa matka už nezúčastnila, že dňa 20. 4. 2024 otca
oklamala, aby jej maloletého A. priviezol za účelom rodinnej oslavy, pričom v tom čase už vedela, že sa
mieni do I. spoločne s maloletým dieťaťom presťahovať natrvalo. Z uvedeného postupu prvoinštnčného
súdu vyplýva legitimizovanie konania matky, ktorá nijakým spôsobom nerešpektuje záujem maloletého
dieťaťa, jeho stabilitu či práva otca, pričom sa odvoláva na jej údajnú neschopnosť platenia nájomného,

ktoré po celý čas platil práve otec. Matka bola v K. L. riadne zamestnaná, maloleté dieťa navštevovalo
súkromné predškolské zariadenie, pričom poplatky s tým súvisiace hradil opäť práve otec. Okresný
súd sa nezaoberal tým, či má matka vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o
maloleté dieťa v I., medzi ktoré je nutné zaradiť aj stabilný príjem. Vydaním napadnutého rozhodnutia
došlo k zásahu do práv otca, pričom dieťa má právo na rovnocennú starostlivosť oboch rodičov a

právo rodičov na starostlivosť o dieťa má u každého z nich rovnakú váhu. Otec v odseku 25. odvolania
poukázal na odsek 38. odôvodnenia uznesenia okresného súdu č.k. 7P/51/2024-60 zo dňa 30.04.2024,
týkajúceho sa zverenia mal. dieťaťa, s ktorým nesúhlasil. Žiadal napadnuté uznesenie zmeniť, návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a to buď, že maloletého A. dočasne zveri (doprávoplatného skončenia konania vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu) do osobnej
starostlivosti otca alebo (nakoľko už v súčasnosti sa maloletý A. nachádza v I.) matke prikáže
maloleté dieťa vrátiť do jeho prirodzeného prostredia do K. L..

11. Postupom krajského súdu podľa § 329 ods. 1 CSP, a to výzvou zo dňa 05.06.024, bolo matke
prostredníctvom zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi umožnené, aby sa v lehote 5 dní vyjadrili
k odvolaniu otca zo dňa 14.05.2024, za ktorým účelom im bolo doručené odvolanie otca spolu aj
s napadnutým uznesením okresného súdu.

12. Podľa obsahu spisového materiálu bolo zrejmé, že predmetná výzva Krajského súdu v Žiline zo dňa
05.06.2024 bola doručená matke prostredníctvom zástupcu dňa 06.06.2024, a kolíznemu opatrovníkovi
dňa 05.06.2024. Kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu nevyjadril.

13. Matka prostredníctvom zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 11. júna 2024

(č.l. 126 - 127 spisu) uviedla, že dieťa už 2 mesiace žije spokojným životom spoločne s matkou v I.,
kde má matka vytvorené kompletné zázemie bez zbytočných stresov a vytvárania ďalších stresujúcich
situácií. Stres vytvára synovi iba otec v čase styku, ktorý sa v zmysle nariadeného neodkladného
opatrenia realizuje, keď synovi sústavne uvádza a presviedča ho, že jeho jediným bydliskom je K. L., že
sa za chvíľu od mamky vráti do K. L. a že budú žiť spoločne a spokojne. Takým spôsobom vytvára u syna

zmätok, ktorý matka musí zas upokojovať. Otec zasiela matke sms-ky, ku ktorým sa dostal neznámym
spôsobom, kde konverzovala v minulosti so svojim priateľom, o ktorom otec vedel, takýmto spôsobom
vytvára na matku tlak. Jeho správanie neguje jeho vyjadrenie, že nemá záujem, aby obnovil spolužitie
s matkou, skôr potvrdzuje, že prostredníctvom syna chce matku pripútať k sebe a snaží sa obnoviť ich
spolužitie. Matka takéto správanie otca odmieta. Dodala, že syn je v I. prostredí spokojný. Matka so

synom žije v trojizbovom byte, na ktorý môže prispievať v rámci možností, ide o byt matkinej matky, teda
starej matky maloletého. Syn navštevuje predškolskú dochádzku v škôlke v I., je prijatý na Súkromnú
základnú školu v I. a vyslovene sa dožaduje stretávania sa s kamarátmi v I.. Má vytvorené zázemie,
navštevuje krúžky, voľnočasové aktivity má pokryté 4 dni v týždni a dožaduje sa ich, pretože na tieto
krúžky chodia jeho kamaráti z triedy a chce s nimi stráviť čo najviac času. Požiadavku otca o zmenu

prostredia a vrátenie dieťaťa do K. L. dokonca bez matky nemožno hodnotiť inak, než požiadavku,
ktorá nezodpovedá potrebám maloletého dieťaťa. Otec v odvolaní obsiahlo poukazuje na porušenie
jeho procesných práv, na to ako matka vytrhla dieťa z pôvodného prostredia, ale tomu, čo celý proces
presťahovania sa matky s dieťaťom spôsobilo, sa úmyselne vyhýba. Otec preskočil skutočnosť, že síce
kúpil byt, v ktorom spoločne bývali, ale tento predal bez toho, aby celú vec konzultoval s matkou, matku

a dieťa postavil pred hotovú vec, že sa byt predáva a že sa musia vysťahovať a následne dohodol nájom
iného bytu za nájomné vo výške 700 Eur mesačne. V období medzi predajom a uzatvorením nájmu
naozaj matka odišla s dieťaťom do I., lebo takýmto nezodpovedným správaním otca prišla o strechu nad
hlavou. Po tom, čo matka s dieťaťom bývali v nájomnom byte, v dôsledku konfliktov nastali opakovane
situácie, kedy otec vyháňal matku s dieťaťom z bytu s tým, že aj tak je písaný na neho a nikdy nezabudol

poukázať na to, že 700 Eur platí výlučne otec a teda, ak matka chce zotrvať v tomto byte, tak nech si
ho platí. Matka si takú formu bývania pri svojom príjme nemohla a nemôže dovoliť, a preto celú vec
riešila spôsobom, že sa presťahovala do I., kde má vytvorené zázemie, kde žije jej matka a otec a
dnes už možno konštatovať, že aj syn má v I. vytvorené stabilné prostredie. Otec takisto prechádza
len negatívnou zmienkou to, že nie ako podnikateľ pracovne vyťažený, avšak skutočnosť je taká, že

ako majiteľ bezpečnostnej služby bol počas spolužitia s matkou sústavne na cestách, zabezpečoval
činnosť bezpečnostných služieb v jednotlivých prevádzkach na území celej Slovenskej republiky. Bola
to matka, ktorá trávila počas doterajších piatich rokov so synom väčšinu svojho času a otec bol skôr
návštevníkom. Je pravdou, že otec previedol obchodný podiel v spoločnostiach VARO holding s.r.o.,
RuLe Trade, s.r.o. a Security 7, s.r.o., a to preto, aby matke mohol tvrdiť, že chudobný, nemá peniaze,

nič nevlastní, hoc matka tuší a aj vie, že ide o fikciu vzdania sa obchodných podielov pre účely zníženia
vyživovacej povinnosti. Vyvstáva potom otázka, z akých zdrojov chcel hradiť ďalej nájomné vo výške
700 Eur mesačne a je zrejmé, že tak matka ako aj otec pri deklarovanom nepodnikaní otca si bývanie
v K. L. nemôžu dovoliť. Snahu otca vytrhnúť matku so synom z prostredia, kde je v podstate doma, kde
má vytvorené stabilné výchovné prostredie vníma matka ako konanie, ktoré neprospeje ničomu, akurát

spôsobí synovi traumu a vtrhlo by matku do prostredia, ktoré je dnes voči nej nepriateľské vrátane rodiny
otca, na ktorú vo svojom odvolaní poukazuje. Navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť.14. Ďalšie úkony s doručeným vyjadrením zo strany matky nenasledovali vzhľadom k zmyslu a účelu
inštitútu neodkladného opatrenia a zákonnej úpravy, ktorá nevyžaduje doručenie vyjadrenia otcovi
a kolíznemu opatrovníkovi.

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec na základe odvolania otca postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a za aplikácie ustanovení § 65, § 66
CMP napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere

hlasov 3:0.

16. Predmetom odvolacieho konania bolo uznesenie okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zdržania sa premiestnenia maloletého dieťaťa.

17. Z Úradného záznamu zo dňa 04.06. 2024 (dopyt na Okresný súd Námestovo) mal krajský súd za

zistené, že vo veci maloletého dieťaťa A. B. C. nar. XX. XX. XXXX prebieha konanie vo veci samej sp.zn.
18P/33/2024 (spojené s konaniami sp.zn.7 P/41/2024, sp.zn. 7P/37/2024) o úpravu práv a povinností
k maloletému dieťaťu a udelenie súhlasu pri nezhode rodičov v rámci, ktorého okresný súd uznesením
č.k.18 P/33/2024 - 131 zo dňa 17. 05. 2024 rozhodol o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia na zverenie maloletého dieťaťa, ktorý bol súdu doručený dňa 23. 04. 2024 tak, že návrh

otca zamietol. Ďalej vo veci sp.zn. 7P/51/2024 o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia
okresný súd uznesením č.k. 7P/51/2024 - 60 zo dňa 30. apríla 2024 nariadil neodkladné opatrenie,
ktorýmmaloletédieťadočasnezverildoosobnejstarostlivostimatkysprávomobidvochrodičovmaloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou
100 Eur mesačne počnúc dňom doručenia uznesenia a upravil styk otca s maloletým dieťaťom, ktoré

nariadil do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného pod sp.zn. 18 P/33/20 24, vo
zvyšnej časti návrh matky zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania,
ktoré konanie nie je právoplatne skončené.

18. Pre konanie a rozhodovanie krajského súdu na základe odvolania otca, ktorý nesúhlasil s

napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
bol zamietnutý, bolo podstatné a určujúce to, či boli osvedčené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým otec žiadal uložiť matke povinnosť dočasne sa zdržať premiestnenia
maloletého A. B. tým, že zmení jeho bydlisko (reálny obvyklý pobyt do inej obce (mesta) ako K. L., a
to do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu a v doplnení

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 23.04.2024 (č.l. 53-54 spisu) a v doplnení zo
dňa 25.04.2024 ( č.l. 55-56 spisu) uloženia povinnosti matke vrátiť mal. dieťa do jeho prirodzeného
prostredia, resp. dočasného zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca.

19. V procesnej rovine krajský súd primárne uvádza, že odvolacie dôvody otca v podaní zo dňa 14.

05. 2024 sa týkali nielen napadnutého uznesenia okresného súdu č.k. 7P/44/2024 - 87 zo dňa 30. 4.
2024, ale aj uznesenia Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/51/2024 - 60 zo dňa 30. 4. 2024 vydaného
v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ otec v podanom odvolaní
namietal porušenie zásady rovnosti strán postupom okresného súdu vo veci sp.zn. 7P/51/2024, tak
krajský súd zdôrazňuje, že ide o vec samostatne vedenú, vydané samostatné rozhodnutie, pričom

predmetom tohto odvolacieho konania je napadnuté uznesenie okresného súdu č.k. 7P/44/2024 - 87 zo
dňa 30. apríla 2024 o návrhu otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci,
ktorého konania bol okresným súdom dodržaný procesný postup doručenia návrhu otca na vyjadrenie
matke, vo veci bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 328 ods. 2
CSP, a preto jeho námietky boli v tomto konaní zhodnotené ako nedôvodné.

20.Dodávakrajskýsúd,žepodporušenímprávanaspravodlivýproces(vovšeobecnosti)trebarozumieť
taký postup, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna
úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov,
pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces. Pri posudzovaní

odvolateľom namietaného nesprávneho postupu, je potrebné konštatovať, že v tomto konaní tento
bol zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v rámci konania pred súdom prvej inštancie mu
bol poskytnutý časový priestor na realizáciu jeho zákonom zaručených práv, mal možnosť predkladať,označovať dôkazy, a preto k zásahu do jeho procesných práv postupom okresného súdu nedošlo
a nedošlo ani k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

21. Rovnako za nedôvodné považuje odvolací súd tvrdenie odvolateľa o nedostatočnom odôvodnení
a arbitrárnosti uznesenia prvoinštančného súdu. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia
je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej. Po preskúmaní odvolaním napadnutého prvoinštančného uznesenia odvolací súd

dospel k záveru, že tento kritériá v tejto časti pre odôvodňovanie rozhodnutí v označenom zákonnom
ustanovení spĺňa a zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pretože z neho
vyplýva, čoho sa otec svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal a z akých
dôvodov (odseky 1., 2.), aké je stanovisko, vyjadrenie matky k návrhu (odsek 11.), stanovisko kolízneho
opatrovníka (odsek 14.), maloletého dieťa (odsek 13.), aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané, aké
skutočnosti z nich súd mal osvedčené a aké právne normy na vec aplikoval a ako tieto vyložil. Účelom

odôvodnenia súdneho rozhodnutia je uviesť tie skutočnosti a dôkazy, ktoré mali pre vec podstatný
rozhodujúci význam, k čomu postupom okresného súdu došlo. To, že odvolateľ sa s právnym názorom,
posúdením všeobecného súdu v tejto časti nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia.

22. Nebol relevantný odvolací dôvod otca, že vykonané dôkazy vo vzájomných súvislostiach v
komplexnosti osvedčili naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu, ako v konaní o veci samej,
pretože vychádza z osvedčených skutočností, ktoré musia byť takej intenzity, aby odôvodňovali
autoritatívny zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia do pomerov účastníkov konania. Pre

konanie o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia tu neboli osvedčené skutočnosti
takej intenzity, aby bolo neodkladné opatrenie nariadené. V zhode so záverom okresného súdu sa
zdôrazňuje charakter inštitútu neodkladného opatrenia, ktorý vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o
maloletých prichádza do úvahy v tom prípade, ak sa má napraviť stav akútnych, či akútne hroziacich
zásahov do práv, či oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to s dôrazom naliehavosti takejto

úpravy z titulu zabezpečenia čo najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na
vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup, stanovený na
dokazovanie. Musí však ísť o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by
mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého

dieťaťa.

23. S ohľadom na inštitút neodkladného opatrenia okresný súd dospel k vecne správnemu záveru, že
tu nebola osvedčená naliehavosť pre jeho nariadenie. Nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach
ochrany maloletého dieťaťa bude prichádzať do úvahy v prípadoch, ak je ohrozený záujem maloletého

dieťaťa, s prihliadnutím na jeho priaznivý vývoj, po prípade, ak si to vyžaduje ochrana jeho života
alebo zdravia. Jedná sa vždy o výnimočné opatrenie, ktoré nielenže neprejudikuje, ale ani nenahrádza
rozhodnutie vo veci samej a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov za splnenia zákonných
podmienok.

24. V okolnostiach preskúmavanej veci vníma odvolací súd porušenie ustanovenia § 35 Zákona o
rodine, keďže o podstatnej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa, in concreto o zmene bydliska dieťaťa,
rozhodla matka bez predchádzajúcej dohody s otcom, respektíve bez rozhodnutia súdu o tejto veci.
Pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení sa však vyžaduje osvedčenie ohrozenia, respektíve porušenie
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, ktoré by dôvodilo okamžite navrátiť maloleté dieťa do miesta

jeho pôvodného bydliska, resp. odôvodnilo postup reflektovaný v Náleze Ústavného súdu Slovenskej
republiky II. ÚS 40/20 19 - 13, na ktorý otec poukazoval.

25. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že v súčasnosti býva matka s maloletým A. B. v I. u svojej
matky, kde sa presťahovala práve pre narušené vzťahy s otcom maloletého, opustila otcom prenajatý

byt, za ktorý platil nájomné (v sume 700 Eur) z dôvodu nerešpektovania súkromia, vyháňanie z bytu),
na ktorý nájom by ani nemala dostatok finančných prostriedkov. V K. L. tak matka nebola vlastníčkou
žiadnej nehnuteľnosti, s maloletým synom bývali spoločne len v prenajatom byte financovanom otcom,
vo vzťahu ku ktorému nebola ani uvedená ako nájomca, čo nespochybnil ani otec v podanom odvolaní.Vzhľadom na stav aktuálne narušenej komunikácie rodičov, bytovej situácie matky objektívne možno
usudzovať, že pri príjmových pomeroch matky by nebolo možné od nej spravodlivo požadovať, aby si
zabezpečila v meste K. L. iné nájomné bývanie. V konaní nebol osvedčený opak.

26. Pri zabezpečovaní vlastných životných potrieb a potrieb maloletého vrátane potreby bývania bola
tak matka odkázaná na finančnú pomoc otca mal. dieťaťa. V preskúmanom prípade sa matka síce
odsťahovala k svojej matke, čím vytvorila výraznejšiu vzdialenosť medzi otcom a maloletým, avšak
nateraz mal odvolací súd osvedčené, že matka nemala k dispozícii iné možnosti bývania pre zachovanie

miesta pôvodného bydliska dieťaťa.

27. Pri úvahách o možnom bezodkladnom navrátení maloletého dieťaťa do miesta jeho pôvodného
bydliska tak, ako to požadoval otec v podanom odvolaní, prihliadal odvolací súd na všetky okolnosti
daného prípadu a aj na následky tejto zmeny v jeho živote. Vzhľadom na vek maloletého, zaužívaný
denný režim trávenia času v predškolskom zariadení, zvyšnú časť dňa v prítomnosti matky, samotné

vyjadreniemaloletéhodieťaťapripohovoredoZápisnicezodňa30.4.2024, nevzhliadolodvolacísúdtak
závažnýzásahdoživotamaloletéhovdôsledkupresťahovania.Maloletýsasícenajednejstranevyjadril,
že sa mu viac páčilo v K. L. a mal tam dosť kamarátov, avšak aj v I. to pozná, má svojho kamaráta, bude
chodiťdoškoly,začalchodiťnahádzanú.Kfrekvenciistretávaniasa sotcommal.uviedol, že ...,,nieani
mocnie.. “akoaj,že...,,mysaväčšinoutakstretávame,žesamojirodičiadohodnúapôjdemeniekdena

výlet alebo tak...“ . Maloletý vo svojom veku podľa jeho vyjadrenia tak nemal v K. L. vybudované výrazné
pevné väzby, ktoré by mali byť pretrhnuté. Jeho najbližšou vzťahovou osobou bola prirodzene matka
(uznesením Okresného súdu Námestovo sp.zn. 7P/51/2024 zo dňa 30. apríla 2024 dočasne zverený
do osobnej starostlivosti matky). Najlepší záujem maloletého teda neosvedčuje potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov medzi účastníkmi konania.

28. Odvolací súd súhlasí s tým, že zmena bydliska dieťaťa sa negatívne dotkla najmä otca, ktorý pre
účely výkonu rodičovských práv a povinností (v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Námestovo sp.zn.
7P//51/2024 zo dňa 30.4. 2024 výrok III. upravený styk otca s maloletým), ktorý je nútený cestovať do I.,
avšak táto úprava styku znamená, že vo výkone rodičovských práv a povinností otec nie je obmedzený,

čo je na prospech jemu samému aj maloletému.

29. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že pre otcom navrhované nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal zdržania sa premiestnenia maloletého dieťaťa tak, ako konštatoval súd
prvej inštancie neboli splnené podmienky (§ 329 ods. 2 CSP). Rovnako neboli splnené zákonné

predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal návratu maloletého do
miesta jeho pôvodného bydliska v meste K. L., pretože neboli osvedčené také skutočnosti, z ktorých by
vyplynula potreba dočasnej úpravy pomerov. Pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia nebolo
osvedčené ohrozenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v zabezpečení jeho základných životných
potrieb, prípadne, že by sa maloletý ocitol bez akejkoľvek starostlivosti.

30. Odvolací súd k argumentom otca poukazuje na osvedčený stav, podľa ktorého presťahovanie sa
matky do I. bolo zrejme jediným riešením pre problematický, narušený vzťah rodičov, v dôsledku ktorého
aj kolíznym opatrovníkom podľa doložených správ bola konštatovaná u mal. dieťaťa prítomná stredná
miera ohrozenia. V nadväznosti na uvedené, bez osvedčenia ohrozenia najlepšieho záujmu dieťaťa,

niet zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. V každom prípade odvolací súd
apeluje na matku, aby každú podstatnú zmenu/podstatnú vec, týkajúcu sa maloletého vopred dohodla
s otcom, respektíve aby iniciovala v tejto veci súdne konanie.

31. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd považoval napadnuté uznesenie za vecne správne,

a preto ho potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 2 ods. 1 CMP.

32. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo podmienené zákonnými
predpokladmi pre danú formu rozhodnutia súdu, vychádzajúceho len z osvedčených skutočností.

Posúdenie zmeny bydliska dieťaťa, s ohľadom na jeho najlepší záujem a skutočné možnosti matky,
vyžaduje širšie dokazovanie, ktoré si súd vyhradil na konanie vo veci samej. Zamietnutie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vec samu každopádne neprejudikuje, preto nie je vylúčené, žesúd po vykonanom dokazovaní dospeje k odlišnému záveru, k akému dospeli súdy oboch inštancií v
preskúmavanej veci.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. V súdenej veci nie sú dané žiadne (zákonné
alebokonkrétneskutkové)podmienkynainé,akooznačenýmizákonnýmiustanoveniamipredpokladané
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.