Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 20, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010329
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2121010329.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D. E. XXX/X, F., pre pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21.09.2023, č. k.
9T/4/2021-509, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.05.2024 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 21.09.2023, č. k. 9T/4/2021-509 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že
I.

obžalovaný A. B. v presne nezistenej dobe približne v období od dňa 01.10.2017 do dňa 12.03.2018
v obci Madunice na ulici Kostolanská č. 541/31, v logistickom sklade spoločnosti Domoss Technika
a.s., v ktorom v uvedenom čase pracoval ako zamestnanec na pozícií skladník, si bližšie nezisteným
spôsobom prisvojil uskladnený 1 ks kuchynského robota zn. BOSCH MUM58224 v hodnote 168,21 Eur,
čím uvedeným konaním spôsobil spoločnosti Domoss Technika a.s., Piešťany, ul. Bratislavská č. 11/a,
IČO: 36 228 389, škodu vo výške 168,21 Eur,

II.
obžalovaný A. B. dňa 01.02.2018 v čase od 13:30 hod. do 15:34 hod. v obci Madunice na ulici
Kostolanská č. 541/31, v logistickom sklade spoločnosti Domoss Technika a.s., v ktorom v uvedenom
čase pracoval ako zamestnanec na pozícií skladník, si prisvojil uskladnený 1 ks televízora LCD-LED
značky LG 55UJ634V v hodnote 459,- Eur, tým spôsobom, že sa vopred dohodol s obžalovaným G.

H., ktorý ako vodič vykonával nákladným vozidlom s evidenčným číslom C. externú prepravu tovaru pre
spoločnosť Domoss Technika a.s., na tom, že 1 ks televízora LCD-LED značky LG 55UJ634V s jeho
pomocou vyvezie z areálu spoločnosti Domoss Technika a.s., načo obžalovaný A. B. uvedený televízor
bez zaevidovania neoprávnene vyskladnil a spolu s ďalším riadne zaevidovaným tovarom určeným na
expedíciu zo skladu naložil na ložnú plochu uvedeného nákladného vozidla, následne obžalovaný G. H.
počas prepravy z Maduníc do Nitry do depa spoločnosti Geis SK s.r.o., na presne nezistenom mieste

tento tovar vyložil, čím uvedeným konaním bola spôsobená spoločnosti Domoss Technika a.s., Piešťany,
ul. Bratislavská č. 11/a, IČO: 36 228 389, škoda vo výške 459,-Eur.

Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 213 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 56 ods.
1 Trestného zákona peňažný trest vo výške 600 Eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad,
že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol obžalovanému uložený náhradný trest

odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.Obžalovaný v zákonom stanovenej lehote podal prostredníctvom obhajcu odvolanie, a uviedol, že
dôkazy, o ktoré sa opierala obžaloba a na základe ktorých súd odsúdil obžalovaného, sú takej nízkej
výpovednej hodnoty, že by nimi súd prvého stupňa nemal odôvodňovať odsudzujúci rozsudok. Sú

postavené na výpovedi jediného svedka – poškodeného, ktorý má záujem na výsledku konania, na
kamerovom zázname, ktorý nepotvrdzuje vinu obžalovaného a na nepotvrdených domnienkach súdu
prvého stupňa. Ku skutku I. uviedol, že kuchynský robot vydal v dobrej viere, že sa mu podarí
od neho dohľadať doklad o jeho kúpe, čo sa mu však nepodarilo. Zdôraznil, že je na orgánoch
činných v trestnom konaní, aby preukazovali vinu obžalovaného a nie je možné ako dôkaz viny

poukazovať na pravdepodobnú dobromyseľnosť poškodeného a správnosť jeho evidencie, ktorá sa
naviac v celom konaní preukázala ako chaotická a neúplná. V konaní podľa neho mu nebolo preukázané
to, že mu bol robot zverený zo strany poškodenej spoločnosti a ani to, že si ho protiprávne prisvojil.
Poukázal na výpoveď svedka I. o neprehľadnosti v evidencii tovaru v spoločnosti poškodeného, ktorá
mohla viesť k tomu, že chýbajúci tovar bol daný na zodpovednosť osobe, ktorá bola v nemilosti
vedúceho zamestnanca, svedka J., čo sa potvrdilo pri jeho výsluchu, keď svojimi vyjadreniami

prezentoval averziu a animozitu voči obžalovanému. Pokiaľ ide o skutok II., tak súd stavia svoje
rozhodnutie o vine obžalovaného na jednom svedkovi J., ignorujúc výsluchy ostatných svedkov, ktoré sú
v prospech obžalovaného, ako aj na kamerovom zázname, ktorý vinu obžalovaného nijakým spôsobom
nepotvrdzuje. Namietal, že tento televízor nie je možné stotožniť s televízorom, ktorého sprenevera
sa kladie za vinu obžalovanému. Podľa neho rozhodnutie súdu nemôže byť postavené na výpovedi

jednej a to navyše zaujatej osoby – svedka J., keď jeho tvrdenia sú vyvracané výpoveďami ostatných
svedkov, zamestnancov spoločnosti poškodeného, svedkov I. a G.. Zdôraznil, že svedok J. potvrdil,
že v čase, keď malo dôjsť k sprenevere televízora, nemali žiadnu kontrolu správnosti vyskladnenia,
preto tvrdenie prokuratúry o tom, že obžalovaný vyskladnil televízor napriek vykonanej kontrole, nie je
pravdivé. Podľa neho súd prihliadol len na dôkazy alebo skôr domnienky o vine a úplne ignoroval takmer

všetky dôkazy a skutočnosti, ktoré vinu obžalovaného spochybňujú. Poukázal na rozpory vo výpovedi
svedka J., keď tvrdil, že mal obžalovaný spreneveriť dva televízory, avšak potom zmenil výpoveď a tvrdil,
že obžalovaný ho vzal v apríli 2019, kedy už v tej spoločnosti nepracoval. Tiež svedok J. nevyvrátil
možnosť, že obžalovaný televízor vyskladnil omylom. Zdôraznil, že ak súd dospel k presvedčeniu, že
obžalovaný sám pripravil televízor na naloženie a ďalšie osoby s ním manipulovali až následne, keď

pomáhali obžalovanému naložiť tovar, tak aj tieto osoby by mali byť stíhané za účastníctvo vo forme
pomoci spáchať trestný čin. Nesúhlasil, že dôkazom o vine je jeho výpoveď, keď potvrdil, že omylom
vyskladnil iba menšie predmety, nie televízor.

Obžalovaný tiež namietal, že súd hneď pri prvej príležitosti nezákonným spôsobom rozhodol

o ustanovení náhradného obhajcu v konaní a to len z dôvodu jediného ospravedlnenia neúčasti obhajcu,
podloženého potvrdením o práceneschopnosti. V tomto smere zdôraznil, že obžalovaný dal po zmene
zákonného sudcu dokonca súhlas, aby sa úkony nemuseli opakovať. Z uvedeného potom dospel
k záveru, že súd hrubým spôsobom zasiahol do práva obžalovaného obhajovať sa za pomoci riadne
zvoleného obhajcu. Na záver namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám
a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, prípadne, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor, obžalovaný a jeho

obhajca. Prokurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadal odvolanie obžalovaného podľa
§ 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca navrhol obžalovaného oslobodiť spod
obžaloby, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie o rozhodnutie.
Obžalovaný nechcel k veci nič uviesť.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená -

obžalovaný, a to v lehote ustanovenej v zákone.

V prvom rade treba uviesť, že odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou obžalovaného o porušení
práva na obhajobu z dôvodu ustanovenia náhradného obhajcu, keďže obžalovaný má síce právo na
obhajobu, ale táto nemusí byť výlučne realizovaná prostredníctvom zvoleného obhajcu. Navyše v tomto

konaní ani nedošlo k obhajobe obžalovaného náhradným obhajcom, keďže hlavného pojednávania, na
ktorom sa vykonávali dôkazy, sa zúčastňoval zvolený obhajca (náhradný obhajca bol prítomný len pri
vyhlásení rozsudku).

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav

veci, zákonným spôsobom vykonal hlavné pojednávanie (aj) v neprítomnosti obžalovaného, vykonal
úplné dokazovanie a dôsledne vykonal všetky dôkazy zákonným spôsobom, takže z hľadiska dodržania
zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje
žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne súd I. stupňa všetky
zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i

v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v
ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal

so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov a tiež sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutky v rozsahu skutkových zistení
napadnutého rozsudku súdu I. stupňa. Z tohto dôvodu si skutkové závery súdu I. stupňa osvojuje, a

keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

V posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím
nenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutky (čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu) sa stali
a spáchal ich obžalovaný.

Obžalovaného zo spáchania trestného činu usvedčuje svedok K. G. J., u ktorého nebola zistená žiadna
pochybnosť o jeho nezaujatosti voči obžalovanému. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na jeho
usvedčujúcu výpoveď, sa obžalovaný snažil túto účelovo spochybniť. Z listinných dôkazov zároveň
vyplýva, že u poškodeného kuchynský robot, ktorý bol obžalovaným vydaný do trestného konania,
chýbal v majetku, pričom z predložených faktúr zároveň vyplýva, že tento si obžalovaný od poškodeného

nekúpil. Ďalším dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaného je kamerový záznam, z ktorého jasne
vyplýva, že obžalovaný televízor pripravil na nakládku sám, pričom v naskladňovacích listoch zo dňa
01.02.2018 sa žiadny televízor LG nenachádzal. Následná manipulácia s televízorom je pre toto
konanie irelevantná. Skutočnosť, že v systéme vyskladňovania bol chaos, neznamená automaticky,
že obžalovaný, ktorý jednoznačne v inkriminovaný deň vyskladnil televízor, na ktorého vyskladnenie

nemal oprávnenie, konal v omyle, keď svedok J. jednoznačne opísal systém vyskladňovania a to tak,
že skladník má vyskladňovať tovar len to, čo mu ukazuje čítačka čiarových kódov, a ak urobil niečo iné,
nemohol sa pomýliť, pretože by to išiel potvrdiť v čítačke a táto by ho upozornila, že má nesprávny tovar.Rovnako tak správne okresný súd právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako pokračovací prečin
sprenevery, keď obžalovaný pracoval u poškodeného, bol zodpovedný za zverené veci a poškodenému
spôsobil škodu malú a správne sa vyrovnal aj s materiálnym korektívom, pretože na vyvodenie trestnej

zodpovednosti sa pri prečine vyžaduje aj naplnenie tzv. materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v
ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona.

K odvolacím námietkam obžalovaného, podľa ktorých okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, krajský
súd vo všeobecnosti uvádza, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie

skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v
rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru
dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány

činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych

predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob
hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu
jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia,
kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k
vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa

ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení
obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah
dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány
postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie.

Pokiaľ ide o výrok o treste, k samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného
činuapretomusíbyťúmernýkspáchanémutrestnémučinu(zásadaproporcionálnostitrestu).Úmernosť
trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy
páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného

trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi
páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia

v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a
ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti

pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,

varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd správne u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu ani
poľahčujúcu okolnosť.Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel krajský súd
k záveru, že okresným súdom uložený peňažný trest je trestom zákonným, primeraným a spravodlivým
a to aj s prihliadnutím na čas, ktorý uplynul od spáchania trestného činu.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento zodpovedá stavu veci a zákonu, pričom obžalovaný žiadne
konkrétne námietky voči nemu neuplatnil.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej trestnej veci krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod
na zrušenie či prípadnú zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.