Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 20, 2023

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5T/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618010289
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2023:7618010289.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 21. novembra 2023 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku o s l o b o dz u j e obžalovaného A. B. C. C., nar. X.X.XXXX v D.,
bytom E. XXXX/X, D.,
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves č. 1Pv 237/16/8810-39 zo dňa
24.4.2018 pre skutok, že

ako konateľ obchodnej spoločnosti JERDONEK&SYN, s.r.o., so sídlom Strelnica 1285/2, 060 01
Kežmarok, IČO: 45 471 754 v presne nezistený deň na prelome mesiacov máj a jún 2013, v E. F. G.,
uzavrel ústnu dohodu s H. D. I., na výrobu a montáž terasy z agátového dreva a dodanie materiálu
pre oplotenie a terasy, k čomu mu vystavil zálohovú faktúru č. ZN03/2013 z 6.6.2013 na sumu 11.630
€, z ktorej mu dňa 11.6.2013 v zmysle dohody uhradil zálohovú platbu v sume 5.815 € a následne v
presne nezistenom období mesiaca júl a august 2013 uzavrel s H. D. I. v E. F. G. ďalšiu ústnu dohodu na
výkon prác, súvisiacich s výrobou a povrchovou úpravou obkladu zo smreku, konštrukciu pod obklad,

montáž falošných hranolov, ich brúsenie i ďalšie práce v zmysle zálohovej faktúry č. ZN05/2013 zo dňa
15.8.2013, ktorú mu vystavil na sumu 22 039 €, z ktorej mu v zmysle dohody uhradil dňa 28.8.2013
zálohovú platbu v sume 11 020 €, pričom takto konal s vedomím, že dohodnuté práce v požadovanom
rozsahu nevykoná a k nim potrebný materiál nedodá, zálohové platby od H. D. I. si využijúc jeho omyl, že
ich zasiela na účet svojej obchodnej spoločnosti, nechal zaslať na svoj osobný účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX, vedený v Slovenskej sporiteľni a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, pričom mu zatajil, že
voči jeho obchodnej spoločnosti prebieha exekučné konanie prikázaním pohľadávky z účtu v banke,
dohodnuté práce vykonal iba v hodnote 4.330,87 € a nevykonaním dohodnutých prác a nedodaním

dohodnutého materiálu v dohodnutom rozsahu spôsobil H. D. I., nar. X.XX.XXXX, bytom E. F. G., J. K.
XXXX/XX, škodu vo výške 12.504,13 €,
ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.2 Tr. zákona,

pretože
skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkazuje poškodeného H. D. I., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom J. L. XXX
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal dňa 25.4.2018 na tunajší súd obžalobu na
obvineného A. B. C. C. a pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.2 Tr. zákona.

Dňa 6.11.2020 došlo k zmene samosudcu, s ktorou obžalovaný vyslovil nesúhlas, preto súd vykonal
hlavné pojednávanie odznova.

Prvostupňový súd rozhodol vo veci oslobodzujúcim rozsudkom dňa 29. septembra 2022, ktorý bol

uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To/98/2022 zo dňa 20. apríla 2023 zrušený v celom
rozsahu, vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolací súd v uznesení poukázal na to, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné a nedostatočne
zdôvodnené. Podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd nesprávne poukázal, aby obžalovaný A.
B. C. C. už v čase prevzatia zálohových platieb sa nezaoberal tým, či vôbec vykoná predmetné práce

v celom rozsahu. Poukázal na podstatu podvodného konania obžalovaného, ktorý od samého začiatku
uvádzal poškodeného do omylu. Od začiatku zatajoval okolností, ktoré boli v rozpore so skutočným
stavom. Prevzatie záloh, vylákanie peňazí od poškodeného bolo zavádzajúce, nakoľko peniaze zasielal
na iný účet ako mal. Obžalovaný dobre poznal svoju finančnú situáciu v jeho obchodnej spoločnosti, bol
si vedomý toho, že má exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu, z čoho vyplýva, že materiál, ktorý mal byť

použitý na výkon fakturovaných prác jednoducho nebude mať z čoho zakúpiť a že ani fakturované práce
v celom rozsahu nevykoná. O finančnej kondícii spoločnosti hovorí záver správy správcu konkurznej
podstaty. Naviac nebolo zakúpené potrebné množstvo dreva (agátové ani smrekové) napriek tomu, že
vo firme bolo nejaké neidentifikovateľné drevo, alebo rezivo.
Preto okresnému súdu uložil vysporiadať sa s konkurzom obžalovaného, podrobnejšie dopočuť

obžalovaného ako aj poškodeného H. D. I. a jeho dcéru, ktorá mala byť prítomná pri návšteve obchodnej
spoločnosti obžalovaného. Obžalovaný sa mal vyjadriť, prečo „naberal“ zákazky, keď veľmi dobre vedel,
že práce nevykoná a tak nesplní svoj záväzok, vysvetliť, prečo zálohové platby nepoužil na účel, ktorý
mal, ale aj keď nejaké drevo zakúpil, tak toto predal „tretej osobe“, ozrejmiť, prečo nevykonal práce,
čo mu v tom bránilo, poprípade objasniť všetky ďalšie okolnosti, ktoré bránili k vykonaniu objednávky.

Tiež poukázal na to, že tvrdenie poškodeného H. I., ktoré uvádzal na verejnom zasadnutí krajského
súdu vôbec nekorešpondujú s tvrdením okresného súdu na str. 17 rozsudku sp.zn. 5T/48/2018 zo dňa
29.9.2022.

V konaní pred zrušením veci boli vykonané nasledovné dôkazy:

Obžalovaný A. B. C. C. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil,
že je nevinný. K skutku uviedol, že s poškodeným H. I. sa už poznali skôr, pracovali aj na jeho dome
v J. predtým, ako sa udiala táto udalosť. Zavolal ho aj na výstavbu rodinného domu v E. F. G.. Začali
riešiť vonkajšiu terasu a oplotenie domu, ktoré mali byť z agátu. Ústne sa dohodli na zálohovej platbe,
vystavil zálohovú faktúru, poškodený ju uhradil. Materiál objednali, práce sa nevykonávali, čakalo sa

na materiál. Následne sa s poškodeným stretli s odstupom nejakého času, pretože potreboval urobiť
roštovanie na uloženie izolácie a zároveň, aby urobili predprípravu pred dreveným obkladom, ktorý malo
ísť navrch. Boli vypustené aj trámy v priestore, ktoré mali byť viditeľné. Na tom sa taktiež dohodli, že
ich potrebujú opracovať, obrúsiť, nastriekať, dostať do stavu, kde to bude pohľadové, lebo to bolo to v
surových hranoloch. Ďalej tam bolo uzatvorenie ako keby toho oplášťovania, aby tá pena nevychádzala

smerom von. Dohodli sa aj na vonkajšej podbitke domu, kde to bolo ukončené iba trámami a trebalo to
celéobložiťapozakrývaťdrevom.Dohodlisa,vystavilzálohovúfaktúru,ktorú pánI.zaplatil.Objednávali
materiál a začali s prácou vo vnútri na roštovaní. To pouzatvárali, urobili roštovania, dom bol vysoký
a bolo nutné zabezpečiť lešenie, aby mohli práce vykonávať. Dohodli sa s pánom I., že si to v rámci
objednávky zabezpečia a tak aj urobili. Lešenie bolo požičané, čiže vznikla finančná úhrada. Tieto práce

aj vykonali. Následne, kým mala byť urobená izolácia, oni začali s vonkajším oplášťovaním domu, začali
robiť podkladové lišty. Pri začatí prác a postavení lešenia zistili, že došlo k previsu strechy a zistili
výškové rozdiely, keď ukladali laty, preto zavolal pána I.. Po vzájomnej konzultácii dospeli k názoru, že
nebudú ďalej vykonávať práce, kým sa táto závada na streche neodstráni, aby nedošlo k prelomeniu.
Oni s prácami úplne neskončili medzi časom prišiel obkladový materiál, kde začali vykonávať brúsenie,

povrchovú úpravu. Pri predložení dokladu aj pán I. uznal, že materiál videl, aj keď to teraz popiera.
Práce sa ďalej nevykonávali, lebo prišla zima a pán I. ešte stále nemal v dome elektriku ani vykurovanie.
Keď ich vyzýval, aby vo vnútri začali robiť obklady, tak mu povedali, že urobia tie obklady, mali ich
pripravené, ale pod podmienkou, že prevezme záruku za povrchovú úpravu, keďže sa tam nekúri adošlo by k znehodnoteniu, čo ako firma nedokážu zaručiť. Tak povedal, že tým pádom sa to odkladá
až kým sa to neodstráni a neurobí sa. Poškodený mal následne nejaké problémy s mestom, nechceli
mu urobiť prípojky, takto sa začal naťahovať čas a v prácach sa nepokračovalo. Oni materiál uskladnili

v externom sklade, ktorý mali prenajatý. Potom sa to začalo vyhrocovať, poškodený už na dome ďalej
pokračovať nechcel, chcel vrátiť peniaze. On mu povedal, že zálohová platba bola vykonaná v zmysle
tom, že sa práce budú vykonávať, a tak aj materiál, veci nakúpili. Následne dospeli k stavu, že firma mala
aj nejaké finančné problémy, že ďalej nie sú schopní vykonávať práce a boli nútení vyhlásiť konkurz.
Avšak nemalo to vplyv na zákazku poškodeného, nakoľko tie práce, keby neboli pozastavené, už by

boli hotové v čase, kým padli do konkurzu.

K jednotlivým zálohovým faktúram uviedol, že z faktúry 3/2013 nevykonali výrobu a montáž terasy,
nakúpili materiál a mali ho pripravený v externom poľnohospodárskom sklade v D.. Materiál kúpili asi
v E., malo by to byť zdokladované svedkom a dodacím listom. Na prácach sa nepokračovalo, mala
z toho byť terasa, ktorá sa nerobí predtým, ako sú urobené všetky práce, ale sa robí na záver. Keď firma

išla do konkurzu a neboli schopní splatiť pohľadávku voči poľnohospodárskemu družstvu (nájom), tak
ho asi družstvo nejak speňažilo. Presnú výšku záväzku voči družstvu uviesť nevie. Ohľadom položky
materiál pre oplotenia a brány z faktúry išlo o ten istý materiál ako pri terase. Ku faktúre č. 05/2013
uviedol, k bodu 1/ - výroba s povrchovou úpravou obkladu smrek 450m2, suma 5195-,€ bez DPH, že
obklad vyrobili, povrchovo upravili a keďže sa na prácach nepokračovalo, tak bol uskladnený v sklade,

kde to potvrdil aj pán I..
2/ konštrukcia obkladu 450 m2, suma 1560,-eur, bolo to vykonané aj zdokladované pani znalkyňou,
3/ - montáž podkladu a podkladovej konštrukcie taktiež bolo vykonané a zdokladované pani znalkyňou,
4/ - výroba falošných trámov s povrchovou úpravou smrek bolo len v príprave materiálu a bolo to
uskladnené v sklade,

5/ - k montáži falošných trámov nedošlo, lebo najprv sa musia urobiť obklady na strop a keďže sa tie
nevykonávali, tak nebolo možné zabezpečiť ani montáž falošných trámov.
6/ - demontáž a postavenie lešenia bolo vykonané, nakoľko inak by nevedeli urobiť konštrukciu pod
obklad,
7/ brúsenie a vyspravenie hranolov bolo vykonané a zdokladované pani znalkyňou,

8/ povrchová úprava hranolov bola vykonaná a zdokladovaná pani znalkyňou,
9/ montáž vrátane zloženia lešenia bolo vykonané a zdokladované znalkyňou,
10/výrobaspovrchovouobkladusmrek,tobolourobenéstým,žekmontážinedošlo,bolotouskladnené
a zdokladované písomným potvrdením,
11/ konštrukcia pod obklad, bolo to začaté a tam sa prišlo na previs strechy a nebolo možné ďalej

pokračovať.
12/ montáž obkladu a podkladovej konštrukcie začali a bolo to prerušené H. I. pre nedostatok na streche.

V čase vystavovania faktúr jeho spoločnosť nebola v celkom ideálnej situácii, zrejme mala exekúcie,
nepamätá v akej výške. S exekútorom riešili nejaké splátky. Predpokladá, že s účtom spoločnosti mohol

nakladať. Všetky ekonomické veci zabezpečovala súkromná firma Kavon profit a je si vedomý, že sa
urobila chyba, čo sa týka zadania čísla účtu, kde bolo na zálohových faktúrach uvedené jeho súkromné
číslo účtu. V danom čase mal aj živnosť a pravdepodobne tam sa urobila chyba a peniaze išli na jeho
účet, ale nebolo to o tom, aby chcel peniaze zobrať a nič nerobiť. Takto mu prišli peniaze aj z iných
zákazok. Vykonal práce a na diele by ďalej pokračoval, keby mu to bolo umožnené. Prišiel na to, že má

na účte finančné prostriedky, konzultoval to s ekonómkou, veril, že sa to účtovne potom následne spraví,
keďže to bola len zálohová faktúra. Že to vysporiadajú cez nejaký pokladničný doklad alebo tak, nebolo
to o tom, že nič nechcel robiť a zbalil kufre na Bahamy. Bola to chyba účtovníctva, nie podvod. Keď
s pánom I. jednal, neuvádzal mu, v akej finančnej situácii je obchodná spoločnosť. Keď už začal konflikt,
pán I. už nechcel ďalšie práce, chcel, aby mu vrátili všetky finančné prostriedky, načo poukázali, že

práce vykonali, materiál nakúpili a finančné prostriedky nie sú mu ochotní vrátiť. Poškodený ich viackrát
navštívil, chcel vidieť materiál a následne to bolo len o vyhrocovaní, že chce finančné prostriedky a nič
z toho neuznáva. Oni chceli práce dokončiť, či vydať materiál, no poškodený chcel iba vrátiť peniaze,
že to neakceptuje, chce dom predať tak ako je a nechce si vytvárať ďalšie výdavky. Poškodený videl
obkladový materiál, materiál pripravený na trámy, tak ako bolo dohodnuté. Zrejme videl aj agát, pre

odstup času už to nevie presne, riešili predaj toho agátu a teraz nevie, či predtým alebo potom došlo aj
k čiastočnému odpredaju. Snažil sa firmu zachrániť, nechcel upadnúť do konkurzu, aj zdokladoval, že
s manželkou zobrali úver, aby vyrovnal pohľadávky, avšak sa to nepodarilo a v roku 2014 bol konkurz.
Správca urobil súpis majetku, ale čo s tým robil ďalej, nevie.Poškodený H. D. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sa poznal už pred tým, lebo
robil a zariaďoval mu rodinný dom na J.. Svojím spôsobom boli s ním spokojní a požiadal ho, či by

nemohol pokračovať na rozostavanom dome v E. F. G.. Obžalovaný prišiel s tým, že má veľa roboty a
začal ich svojim spôsobom vydierať tým, že ak mu nedajú rýchlo zálohu, nemôže zaradiť ich do poradia.
Tak či chceli alebo nie, dali mu zálohu s tým, že ho mali prevereného, robotu urobil, boli spokojní s
jeho robotou, takže nemali tušenie, že by sa mohlo nejako vyvŕbiť. Zálohové faktúry uhradil a čakali na
robotu. Oni aj začali robiť, nič nenasvedčovalo tomu, že by ich mohol dobehnúť a prídu o peniaze. Na

rozostavanom dome nemali elektriku, obžalovaný uviedol, že sa to komplikuje, keď nie je elektrika, či
to nemôžu prerušiť. Súhlasili s tým, že kým sa zavedie elektrika, aby si nakúpil materiál, deklaroval im,
že materiál má a keď sa zavedie elektrika, budú pokračovať. Zopárkrát ho kontaktovali a stále tvrdil, že
všetko je v poriadku. Najprv s manželkou sa bol aj pozrieť, obžalovaný uviedol, že má materiál v sklade
u kamaráta, ale je na dovolenke a má kľúče so sebou. Firma fungovala, nemali podozrenie. Potom išiel
pozrieť materiál s dcérou, a po počiatočnom vykrúcaní išli pozrieť do skladu. Bola tam len vysypaná

kopa dosiek, obyčajné smrekové dosky, neočistené od kôry, vysypané na jednej kope, nevie v akom
množstve. Keď sa obžalovaného pýtal, prečo je to tak, uviedol mu, že to začnú spracovávať. Urobili
zápis, kde uviedli, čo tam je, ale agát tam nebol. Obžalovaný uviedol, že robí zákazku v M. a majiteľ
ho požiadal, či by toto drevo nemohol tam presunúť, že keď tak on ho dokúpi. Keď sa vrátili domov,
dcéra navrhla aby skontrolovali, či firma nie je v konkurzu alebo niečo také. Prišli na to, že obžalovaný

ich zavádzal.
Až vyšetrovateľ mu povedal, že zálohové faktúry platil na jeho osobný účet, čo ak by vedel, určite by
platbuneposlal.Obžalovanýmunepovedal,vakejfinančnejkondíciijejehofirma,keďdojednávalipráce.
On mu dôveroval, v priebehu tých dvoch rokov, chodila jeho firma na reklamácie domov, robili mu skrinky,
telocvičňu a všetko nasvedčovalo tomu, že firma je v poriadku.

K samotným prácam na základe zálohových faktúr uviedol, že platil obžalovanému aj mimo týchto
zálohových faktúr, lebo si počas toho objednával ešte nejaké iné práce k tomu. Napríklad mu padala
strecha na dome, tak mu robili koníky. Urobili iba minimum prác, to čo ho požiadal. Urobili mu dosky
pod utepľovaciu penu, ale neposlal mu na to faktúru, lebo už to bolo zrejme v takom štádiu, že už sa
bál, aby neprišiel na to, že niečo špekuluje s konkurzom. Z prvej zálohovej faktúry v sume 5.815,- eur

nevykonal obžalovaný nič, ani neukázal drevo, ani to nijako nezdôvodnil. Z druhej zálohovej faktúry
tiež nič neurobil, lebo on nič nevidel. Spravil konštrukcie, ktoré si on navyše objednal a mal mu ich
vyfakturovať, ale namiesto toho si to stiahol zo zálohových faktúr, ale mal mu poslať vyúčtovaciu faktúru
a dať mu preberací protokol. On výkon prác nekontroloval, lebo tam ani nemusel chodiť, ale vie, že
postavili lešenie, lebo museli kvôli lištám, čo robili, obžalovaný mu aj o tom volal. Lešenie chceli robiť aj

vonku, aj začali niečo robiť, ale potom rýchlo odišli. Obžalovaný odchod zdôvodňoval tým, že tam nie je
elektrika a nemôže pokračovať, s čím súhlasil, aj keď on celú hrubú stavbu postavil na elektrocentrále.
On tento dôvod zobral na vedomie, neponáhľal sa, že keď tam bude elektrika bude sa pokračovať. Pri
vonkajších prácach obžalovaný prišiel a povedal, že strecha padá, do toho sa nemieša, tak si zavolal
druhú firmu, ktorá povedala, že treba koníky, ktoré vyrobil obžalovaný a ktoré mu osobitne zaplatil.

Tá druhá firma to prišla namontovať. Potom sa v prácach nepokračovalo, nechali im nejaký čas, že si
pripravia materiál za tie dva roky čo tam nemali tú elektriku. Potom, keď mali také tušenie tak ho už
navštívili, išli pozrieť, či firma funguje. Bol tam jeho otec, ktorý uviedol, že sú na montážach, potom
dobehol obžalovaný a povedal, že nemá tie kľúče od skladu. Pol roka nič nerobili, lebo videli, že firma
funguje. Potom tam išiel s dcérou a začali tušiť, že niečo je nedobre. Tušiť začali vtedy, keď ho po dvoch

rokoch vyzvali, že chcú vidieť materiál. Najväčšia hodnota bola v podstate v tom materiály, nechceli ešte
tak pokračovať, lebo to bolo na jeseň alebo na jar, že sa ešte oteplí a budú robiť. V priebehu tých dvoch
rokov obžalovaný aj chodil na opravy na ich dom, preto nemali podozrenie, že sa niečo deje. Na dome
ešte nemali elektriku, no a dohodli sa, že to možno dva roky bude trvať, že nebude elektrika. Nakoniec
napísali obžalovanému list a on odpísal, že je v konkurze. Naviac obžalovanému zaplatil asi 1.400,- eur

za koníky, ktoré vyrobil, čo bolo 50 alebo 60 spier, lebo strecha začala padať a museli ju podoprieť,
aby to náhodou nespadlo.
Ďalej poškodený uviedol, že neboli prerušené stavebné práce, len stolárske práce boli prerušené kvôli
tomu, že nemali elektriku, ale bola tam elektrocentrála, ktorú aj obžalovaný používal, keď montovali
tie lišty pod penu. Nevyhovovalo im robiť stále s elektrocentrálou, čo aj chápal, lebo tam bolo treba

450 m2 obkladu a trebalo to stále prirezávať. Z ich strany bolo navrhnuté počkať, kým bude elektrika
a on s tým súhlasil. Ohľadom strechy obžalovaný prišiel s tým, že to nebude robiť, lebo to padá, on si
zavolal druhého človeka, ktorý povedal, že tam treba dať koníky a sa to vyšponuje. Súdnou cestou svoju
pohľadávku voči firme si neuplatňoval, na odporúčanie právnikov, lebo uplynuli už tri roky a zbytočne bysa namáhali, jedine trestnoprávnou cestou, tak podali oznámenie. Počas tých troch rokov od zaplatenia
zálohových faktúr nemal dôvod vymáhať peniaze od spoločnosti, lebo obžalovanému veril. Že je firma
v konkurze sa dozvedel, keď mu napísali výzvu a obžalovaný odpovedal, že firma bola vyčiarknutá zo

zoznamu.
K zápisu zo zistenia skutočného stavu veci (č.l. 9) uviedol, že prvá jeho časť bola písaná obžalovaným,
ktorý vysvetľoval, že on agát predal a ten pán, ktorému to predal čaká na kolaudáciu, dostane peniaze
a im zaplatí. Smrek 420 m2 napísal on osobne a podpísal to. Videl drevo, ale či to bolo ich alebo nejaké
cudzie to nevie, určite to nebolo 420 m2, to môže povedať teraz, lebo to je strašne veľa dreva.

Obžalovaný k výpovedi poškodeného uviedol, že sa nestotožňuje s tým množstvom dreva, pretože
poškodený sám potvrdil, že drevo videl a skontroloval, nebola to nejaká hromada dosiek.

Z výpovede svedka N. E. vyplynulo, že pracoval vo firme obžalovaného ako stolár. Asi dva mesiace
pracoval na stavbe pána I. v E. F. G., robili v dome aj vonku. Najprv si postavili lešenie a dávali

hore vyrovnávajúce dosky pod obklad. V dome dávali dole klieštiny, ktoré vozili do dielne, tam sa to
nastriekalo, namaľovalo, vybrúsilo a naspäť to montovali. Vonku robili koníky, aby sa mohol nabíjať
štaplón, tiež postavili lešenie, postupne si ho posúvali a robili. On dával koníky, aby sa to vyrovnalo, že
sa na to bude pribíjať obklad. Vonku im nesedela strecha a stavba bola pozastavená. Ohľadom výkonu
prác podľa faktúr uviedol, že s povrchovou úpravou smreku on nič nemal, konštrukciu pod obklad museli

urobiť, robili brúsenie falošných trámov, ich montáž a demontáž robili. Montáž a zloženie lešenia robil.
S výrobou povrchového obkladu on nemal nič spoločné. Agát bol na firmu dovezený, niečo sa z neho
robilo, ale kde bol uskladnený, to on nevie. Tiež bol dovezený smrek, on ho opracovával, brúsil a kolega
ho striekal nabielo.
K fotografiám z č.l. 393,394 uviedol, že na strane 21 vpravo hore sú hranoly a klieštiny, ktoré dávali dole

a po úprave naspäť. Dole napravo sú koníky –tmavé drevo, na ktoré sa dáva obklad. Tam mal byť obklad
asi zo smreka. Koníky nemajú nič spoločné so spevňovaním strechy.

Poškodený uviedol k výpovedí svedka, že tam bolo veľa naučených odpovedí. Koníky nemohli montovať
oni, lebo to robila iná firma, pán O..

Svedok B. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že čo si pamätá, v dome pána I. v E. F. G. stavali
lešenie, aby mohli dnu vyrovnávať krokvy, na ktoré sa mali nabíjať palubovky. Podkladovky nabíjali,
aby sa to vyrovnalo. Palubovky vyrábali, on ich striekal. Tiež odoberali klieštiny, na dielni ich obrúsili
a nastriekali a robili také dekle, lebo mali zatepľovať strechu penou a aby tá nevyšla von. Zvonku domu

začali montovať koníky, na ktoré tiež mala ísť palubovka. Čo vie on, koníky začali montovať, ale sa zistilo,
že je zle postavená strecha a mala sa prerábať. Koníky doniesli oni, bol to smrekový materiál natretý
zelenou farbou proti škodcom. Iné nevie, čo sa robilo, lebo on bol väčšinou na dielni a striekal materiál.
Smrekové drevo na palubovku už mali, on ho striekal a potom ho uskladnili. Oni mali všetko nachystané,
ale sa to všetko zastavilo. K položkám zo zálohovej faktúry 05/2013 uviedol, že výroba s povrchovou

úpravou smrek, to bolo brúsenie a striekanie obkladov, to robil on. Konštrukcia pod obklad, tam bol
asi dvakrát pomáhať, keď vypadol kolega alebo bol pomôcť, keď vypadol generátor. Položka montáž
obkladuapodkladovejkonštrukcie,aksútotiekoníky,taktorobili,výrobafalošnýchtrámovspovrchovou
úpravou smrek, to bolo odoberanie klieštín a ich brúsenie a striekanie, to robil. Či sa montovali falošné
trámy, to nevie. Postaviť a demontovať lešenie tam museli. Brúsenie a vyspravovanie hranolov, ak sú to

tie klieštiny, tak to robil on. Zvonku sa tiež pripravoval smrek, ktorý ale ináč museli striekať s exteriérovým
lakom. S agátovým drevom on nič nerobil, nevidel ho, iba vie, že malo byť v sklade. On mal pripravené
palubovky a chodil zatiaľ na iné montáže.
K fotografiám z č.l. 393,394 uviedol, že na druhej fotografii v prvom riadku sú hranoly a klieštiny, zvislé aj
vodorovné, ktoré postupne odoberali a po úprave dávali naspäť. Na dolných fotografiách sú podkladovky

v zelenej farbe a na tretej fotke dole sú koníky, ktoré sú hnedé. Koníky vyrobili na dielni, montoval ich
aj on a slúžili na obklad.
Ku klieštinám uviedol, že mali tvar hranolov, mohli to byť aj foršty. Podľa neho či hranol alebo fošňa je
to jedno pri opracovaní. Možno to bolo zle pomenované vo faktúre.

Poškodenýkvýpovedisvedkauviedol,žeunikohosineobjednal,abyklieštinydalidole.Ontamnechodil,
dal to urobiť na kľúč. Svedok je brat obžalovaného a určite nebude vypovedať v neprospech.Svedok H. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ako vodič pracoval pre firmu Jerdonek a syn. Na
dome poškodeného v E. F. G. firma robila vnútornú rekonštrukciu krovu. On robil prepravu tovaru, klieštin
do dielne v D. a späť. Doviezla sa tam aj vonkajšia konštrukcia k streche tzv. kôň, drevené trojuholníky,

lešenie. Nepamätá si už koľko krát bol na tej stavbe, ani množstvo materiálu. Agátové drevo kupoval
a vozil viackrát, aj s obžalovaným bol v D., raz bol v E.. Z agátového dreva vyrábali viacero zákaziek
a nevie sa vyjadriť, ktorá bola pre pána poškodeného. Drevo sa uskladňovalo buď priamo pri dielni alebo
na vedľajšom hospodárskom dvore.

Po prečítaní výpovede z prípravného konania zo dňa 5.9.2017, kde uviedol, že vie s určitosťou, že najprv
boli v D. a až potom v E., vie, že bolo vtedy leto ale aký rok to nevie povedať. Vie, že v E. mohol byť tak
v roku 2012 alebo 2013, lebo v roku 2012 kúpili Crafter do firmy a v D. bol s vozidlom Citroen Jumper,
zdá sa mu, že pri preprave agátu zo E. sa jednalo o drevo pre toho pána. Pre neho to bolo nepodstatné,
na agát nebolo veľa zákaziek, lebo je to drahý materiál, nevie sa s istotou vyjadriť.
Kpríkazunajazduuviedol,ženamesiacseptember2013jevypísanýním,jetojehopísmoavšakvrámci

prepravy dňa 26.9.2013 E. – D. v položke zákazník je napísané I., toto meno nepísal on, nie je to jeho
písmo. Nevylučuje však, že zákazník bol dopísaný potom neskôr niekým dodatočne, keď bolo jasné, pre
koho bola zákazka. Po vzhliadnutí originálu dodacieho listu zo dňa 26.9.2013 na odber agátového reziva
1829 metrov kubických v celkovej sume 438,96 eur uviedol, že tento list nevypisoval on, tento dostal v
mieste odberu a evidenčné číslo na ňom uvedené je evidenčným číslom vozidla, ktorým v ten deň jazdil

Volswagen Crafter. Za drevo ako vodič platil hneď na mieste v hotovosti a asi na tomto základe mu bol
dodaný dodací list, ktorý mu bol predložený. Nespomína si na to, aby dostal aj iný doklad. Doklady po
vykonaní prepravy odovzdal majiteľovi, teda pánovi C. C. mladšiemu. S kým jednal, to nevie povedať,
rovnako nevie uviesť, kto mu drevo vydával. V D. vie, že bol to bolo v nejakej hale pri rodinnom dome
na dvore.

Svedok po prečítaní časti výpovede uviedol, že mohlo ísť o tie časové obdobia ako vypovedal. Po
opätovnom nahliadnutí do dodacieho listu, potvrdil odber 1,8 m? dreva. Príkaz na cestu vypísal on,
okrem kolónky zákazník, lebo niekedy až dodatočne sa vedelo, pre koho to je. Čo sa udialo s dovezeným
agátom, nevie uviesť.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka P. Q. z prípravného konania zo dňa 3.8.2017,
ktorý vypovedal, že k predaju agátového dreva p. C. by uviedol, že manželka G. Q. podnikala ako
živnostníčka pod obchodným menom Valéria Tóbiová - D&P Holz, Kameničná 11, a to v dobe od
10.7.2008 do 22.2.2011, kedy zrušila svoju živnosť. V rámci živnosti sa zaoberala aj predajom dreva
a reziva, kde pri tomto podnikaní jej on vypomáhal priamo v sklade, ktorý majú postavený vedľa

rodinného domu, kde sa jedná o halu o rozmere asi 25x12m, kde skladovali drevo a rezivo. Z uvedeného
skladudrevoarezivovydávalon.Akomanželkazrušilaživnosť,takvtejdobeužnemalinaskladežiadne
drevo ani nové dodávky dreva už nezabezpečovali. Manželka s podnikaním skončila, lebo mali finančné
problémy, nakoľko mali veľa neuhradených pohľadávok. Po ukončení živnosti sa viac už predajom dreva
nezaoberali. K osobe pána C. môže povedať toľko, že ho pozná, videl ho celkovo dvakrát, raz keď bol

u nich pozrieť na drevo a raz keď od nich drevo odoberal. Celkovo od nich odobral iba raz drevo, kde
o tomto odbere dreva zaslal aj faktúru č. 10.224. Jedná sa o faktúru za odber dreva buk, ktorý od nich
odoberal p. C.. Podľa tejto faktúry bola vystavená 26.10.211. Okrem tohto dokladu týkajúci sa p. C.
alebo spoločnosti Jerdonek a syn iný nemá. Po tomto období s pánom C. viac neobchodoval, ani o ňom
nepočul do doby vyšetrovania. Žiadne agátové drevo mu na sto percent nepredával. Agátové drevo mal

na sklade asi len raz v živote a zobral ho niekto z ich okolia, a to bol necelý kubík dreva. Po ukončení
živnosti manželky 22.2.2011 sa už drevom vôbec nezaoberali.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka C. C. st. z prípravného konania zo dňa
27.7.2017, ktorý uviedol, že bol jedným z konateľov spoločnosti Jerdonek&syn so sídlom v Kežmarku,

kde druhým konateľom bol syn C.. Aj napriek tomu, že bol konateľom, v spoločnosti pracoval ako
stolár a celý chod spoločnosti, teda jej pracovnú činnosť, finančný chod zabezpečoval syn C., ktorý mal
spoločnosť celú na starosti. On sa zaoberal výrobou. V súvislosti so zákazkou pre H. I. môže uviesť
iba toľko, že uvedeného pána pozná, nakoľko už v minulosti pre neho realizovali práce v súvislosti
s výstavbou domu v J.. Vie, že pán I. ich oslovil v súvislosti so stavbou nového domu v E. F. G.

v lokalite L. C., avšak podrobnosti dohodnutých prác alebo druhu a objemu materiálu, ktorý mu mal
byť ich spoločnosťou dodaný, mal na starosti syn, ktorý s pánom I. obchodne vždy jednal. Aké boli
dohodnuté konkrétne termíny, ako sa dohadovali na postupe prác, to nevie, toto dojednával syn. Vie
len to, že s prácami na tomto dome začali, postavili tam lešenie a v dome montovali podkladové lišty.On sa na tým prácach nepodieľal. Bol v tom dome len raz niečo doviesť. Od syna vedel, že na dome
bol nejaký problém, preto práce nemohli dokončiť. Vie, že pre pána I., pre túto konkrétnu zákazku syn
kupoval nejaké smrekové dosky a aj agát. Koľko toho bolo, nevie uviesť, nakoľko on sa na tejto zákazke

nepodieľal. Bola to synova zákazka. V konečnom dôsledku túto zákazku nedokončili, k dôvodom
nevyhotovenia tejto zákazky mal iba jednostranný prístup zo strany syna. Nakoľko spoločnosť bola na
tom finančne zle, boli nútení požiadať o vyhlásenie konkurzu, kde uvedené opäť vybavoval syn C.. Má
plnú dôveru v syna a predpokladá, že urobil všetko preto, aby zákazku zdarne ukončil. Vie, že práce
na dome prerušil pán I., vie že tam boli nejaké problémy so strechou, že tam bolo niečo krivé. Tieto

informáciemáodsyna.Faktúryvystavovalsyn,ontomunerozumie.Sfinančnýmiprostriedkaminakladal
syn. Vo firme bolo spracované smrekové drevo, z ktorého boli vyrobené kompletné palubovky, teda
boli ofrézované, obrúsené a nastriekané na bielo. Boli pripravené na montáž. Agátové drevo bolo iba
uskladnené, nebolo ďalej spracované, aspoň si to myslí, nevie to presne uviesť. Spracované palubovky
ako aj agátové drevo boli potom z firmy prevezené do skladu na družstve, ktorý sa nachádza blízko ich
areálu. Nevie, čo sa stalo s tým materiálom. Nákup materiálu pre zákazku pána I. zabezpečoval syn.

Svedkyňa H. R. M. na hlavnom pojednávaní k ňou podanému odbornému vyjadreniu č. 12/2017 uviedla,
žepripoložkemontážpodkladuapodkladovejkonštrukcievovýmere450m2zbodu3/zálohovejfaktúry,
obklad zrealizovaný nebol a podkladová konštrukcia pod obklad zrealizovaná bola, podľa nej v pomere
zhruba 50 na 50. Pri obhliadke nevykonala merania, lebo nešlo o určenie rozsahu vykonania, ale o to,

či je vykonaná položka alebo nie je vykonaná položka. K tomu, že položka bola vykonaná iba čiastočne
dospela na základe toho, že celá položka je 450 m2, sú to dve vrstvy, jedna vrstva urobená bola a druhá
vrstva nebola, takže je to polovica 50%. V tejto otázke sa zhodla aj so znalkyňou H. E., ktorá uviedla,
že obklad zrealizovaný nebol a podkladová konštrukcia pod obklad zrealizovaná bola.
K položke brúsenie a vyspravenie hranolov (bod 7/) ona uviedla, že táto položka faktúry nebola

zrealizovaná,leboanizfaktúryanipočasobhliadkynebolozrejméoakéhranolysajedná.Nebolomožné
jednoznačne určiť, že sa jednalo o tieto hranoly. Položka bola napísaná, že hranoly, a to čo videli, neboli
hranoly, ale boli to fošne, klieštiny. Bol tam spor len v definícii fošňa a hranol. Ona nemala ako vedieť,
aké hranoly boli fakturované, keď toto tam boli fošne. Ak by daná časť diela nebola pomenovaná hranoly,
ale fošne, v danom prípade bola táto položka vykonaná.

K položke 8/ povrchová úprava hranolov uviedla, že to opäť súvisí s bodom 7/, lebo videli fošne,
povrchovo upravené, ale neboli to hranoly. Nebola predložená projektová dokumentácia, neboli tam
uvedené rozmery ani nič. Ak by označenie hranol bolo fošne, akceptovala by výkon týchto prác.
K bodu 6/ a 9/ faktúry týkajúcich sa lešenia uviedla, že išlo o plochu 450 m2, a tá druhá konštrukcia,
vonkajšia bola 180 m2, takže zrátala 450+180 = 630 a dávala len percentuálny podiel. Konštrukcia 450

m2bolavykonaná,takžedalapercentuálnypodiellešenia,žemuselosalešeniepostaviť,alenepostavilo
sa aj vonku, ale postavilo sa len vo vnútri, preto percentuálny podiel podľa m2. Ohľadom lešenia z vonku
uviedla,žeužsinepamätá,čitobolovysokoalebonízko,niekedystačírebríkanemusítobyťlešenie,ale
už si to nepamätá. Opäť vo faktúre nebolo lešenie bližšie definované (ľahké, ťažké, pomocné), nebolo
zrejmé, či išlo vo vnútri a vonku o to isté lešenie. Z faktúry nebolo možné jasne zistiť o čo ide. Položky

10/,11/,12/ boli zrejme vonku, sú ako nevykonané, čo znamená, že nemohlo byť k nim ani lešenie. Keď
malo ísť o koníky, bolo to niečo asi navyše, čo nebolo vo faktúre. Boli tam nejaké koníky, vo faktúre bola
konštrukcia pod obklad a opäť bolo otázne, či je to toto alebo nie, a opäť faktúra nebola jasne definovaná
a nevie sa čo je konštrukcia pod obklad, tú videli vo vnútri, to bolo urobené a vonku boli urobené koníky,
ale to nie je konštrukcia pod obklad to je kvázi nosná konštrukcia a na to ide ešte konštrukcia pod obklad.

Takže tie koníky neboli pomenované vo faktúre, neboli fakturované.
Svedkyňa ďalej uviedla, že projektovú dokumentáciu si žiadala, ale nebola jej poskytnutá. Mohla byť
nápomocná a mohla by ovplyvniť aj závery odborného vyjadrenia. Majiteľ napríklad tvrdil, že to nie je
konštrukciapodobklad,žejetonejakávymedzovacialištanatepelnúizoláciu,pretosižiadalaprojektovú
dokumentáciu, kde by to bolo jasne rozkreslené čo to je, a vtedy by mohli povedať, že je to nejaká

vymedzovacia lišta a na to ide ešte obklad. V čase obhliadky bola na streche tepelná izolácia.
Na otázku poškodeného ako dospela k číslu 450 m2, uviedla, že to bolo fakturované. Na obhliadke
začala merať každú jednu konštrukciu, nebola k dispozícii projektová dokumentácia, kde by boli rozmery
a skontrolovali by, či rozmery sedia a vedeli by vypočítať nejaké veci. Dohodli sa, že sa rieši, či to
bolo vykonané alebo nebolo vykonané a rozsah sa bude brať, ktorá položka áno a ktorá nie a nebude

sa to merať. Odborné vyjadrenie zodpovedá tomu, čo bolo fakturované a čo bolo deklarované počas
obhliadky. Ak by mala zadanie určiť hodnotu skutočne vykonaných prác, musela by zamerať kompletnú
konštrukciu, alebo by mala projektovú dokumentáciu, kde by bolo zrejmé, akú plochu má strecha.Poškodený k výpovedi svedkyne uviedol, že niekto sa rozhodol, že sa to nebude merať, vypočítal sa
výsledok a dal sa na súd nepravý výsledok. Pri zálohovej faktúre sa s pánom C. dohodli, že pri skutočnej
vyfakturuje skutočné metre štvorcové, a nie 450 m2, preto je celé vyjadrenie svedkyne zbytočné.

Obhajca uviedol, že svedkyňa zrealizovala prehliadku v šere a ukončovali to v tme a nebolo ani reálne
možné, aby tieto merania zrealizovala, lebo poškodený nemal ani svetlá v rodinnom dome. Závery
nemôžu mať reálny podklad, pretože nebolo uskutočnené meranie, tej ktorej položky zálohovej faktúry.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa H. G. E., z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné
stavby, Projektovanie v stavebníctve, Odhad hodnoty stavebných prácktorá bola pribratá v konaní
pred súdom a podala znalecký posudok č. 15/2019, na závery ktorého sa odvolala. Podľa znaleckého
posudku dňa 5.9.2019 bola vykonaná miestna obhliadka novostavby rodinného domu bez súpisného
čísla, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXXXX/XX, k.ú. E. F. G.. Z jeho záverov vyplynulo, že
ohľadom zálohovej faktúry 3/2013, 1/. výroba a montáž terasy – AGÁT vo výmere 200 m2, 2/. materiál

preoplotenieabrányvovýmere1,3m?zrealizovanéadodanétonebolo.Zozálohovejfaktúry5/2013,1/.
výroba s povrchovou úpravou – obkladu smrek vo výmere 450 m2 zrealizovaná nebola. 2/. Konštrukcia
pod obklad vo výmere 450 m2 zrealizovaná bola. 3/. Montáž obkladu a podkladovej konštrukcie vo
výmere 450 m2 - obklad zrealizovaný nebol a podkladová konštrukcia realizovaná bola. 4/. Výroba
falošných trámov s povrchovou úpravou smrek vo výmere 260 bm zrealizovaná nebola. 5/. Montáž

falošných trámov vo výmere 260bm nebola realizovaná. 6/. Demontáž vrátane postavenia lešenia
nie je možné zistiť obhliadkou. 7/. Brúsenie a vyspravenie hranolov zrealizované bolo. 8/. Povrchová
úprava hranolov zrealizovaná bola. 9/. Montáž vrátene zloženia lešenia zrealizované bolo. 10/. Výroba
s povrchovou úpravou smrek vo výmere 180 m2, nebola zrealizovaná. 11/. Konštrukcia pod obklad vo
výmere 180 m2, nebola zrealizovaná. 12/. Montáž obkladu a podkladovej konštrukcie vo výmere 180

m2 zrealizované neboli.

Nadoplňujúceotázkyznalkyňauviedla,žekonštrukciapodobkladzrealizovanábola.Nemalaprojektovú
dokumentáciu, ktorú požadovala, preto vychádzala z toho, čo videla a aké sú možné technologické
postupy. Čiže z toho vyhodnotila, že tá konštrukcia pod obklad tatranský zrealizovaná bola. Demontáž

vrátane postavenia lešenia nebolo možné zistiť obhliadkou, avšak uviedla, že čo sa týka lešenia,
tak vzhľadom k tomu, že výška bola vyššia ako bežný štandard, kde sa dá dostať len mobilným
lešením alebo rebríkom, to lešenie bolo potrebné, aby úpravy boli zrealizované. Všetko zdokumentovala
fotograficky.
K položke č. 7/. uviedla, že klieštiny majú prierez 165x63 mm a stĺpiky 85x75mm majú skosené

hrany a hranoly začínajú prierezom 40x60 a končia 100x240, bol zrealizovaný aj náter, čo je vidieť na
fotodokumentácii.
K postupu vykonania stavebných prác znalkyňa uviedla, že vzhľadom k tomu, že nemala projektovú
dokumentáciu, tak by sa k technologickým postupom nerada vyjadrovala. Samozrejme ale obklad sa
nedá zrealizovať skôr ako podkladová konštrukcia.

Nepamätá si, či pri obhliadke bola upozornená na nejaké vady strešnej konštrukcie, uviedla ale, že boli
dorábané klieštiny na predĺženie, ale nevie, či to bola riešená ako vada. Na uvedené drevené prvky
na predlženie krokiev, je možné klásť obklad, ak sa urobí pod to podkladová konštrukcia, ale závisí
to aj od toho, aký obklad má ísť. Čo sa týka montáže vrátane zloženia lešenia tak klieštiny ktoré boli
namontované, boli vo výške 5,5m, uznala, že tie práce boli zrealizované, pri vonkajšej podbitke boli

určite potrebné nejaké mobilné lešenia alebo kozové lešenie, lebo je to vo výške viac ako 1,5m a zo
zeme sa to nedá zrealizovať. Čo sa týka vonkajšej exteriérovej strany tak boli zrealizované pomocné
konštrukcie a predlženie krokiev v rámci toho podbitia.
Na otázku ako dospela k výmere 450m2 (pol. 2/.,3/.) uviedla, že výmery nepremeriavala na stavbe,
žiadala projektovú dokumentáciu a vychádzala z toho, čo bolo vyfakturované. Nebolo jej úlohou riešiť

výmery a premeriavať celú stavbu, ale zistiť či práce, ktoré boli vyfakturované v zálohovej faktúre boli tam
v skutočnosti zrealizované. Čo sa týka podkladového roštu uznala, že tento zrealizovaný bol, pretože
nemala projektovú dokumentáciu, nevedela ako bola navrhnutá v projektovej dokumentácii podkladová
konštrukcia. Aj uviedla, že konštrukcia latovania je 55 na 40, kontra laty sú 50 na 20 a rozmedzie je
od 630 do 670 mm, čiže od 63 do 67cm. A je odporúčanie roštu od 30 do 70, čiže má za to, že bolo

to v tomto limite. To čo videla, bola podkladová konštrukcia, nevie aký tatranský obklad bol navrhnutý
v projektovej dokumentácii, lebo nebol zrealizovaný.Obhajca uviedol, že nie je možné, aby objektívne znalkyňa vedela vyhodnotiť závery posudku z dôvodu,
že jej nebola predložená projektová dokumentácia, a nemohla korektne zákonným spôsobom dospieť
k záverom svojich posudkov.

Poškodený k znaleckému posudku uviedol, že je všeobecný nie konkrétny, nie je podložený faktami iba
domnienkami znalkyne.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy:

Podľa odborného vyjadrenia č. 12/2017 H. R. M., znalkyne z odboru Stavebníctvo, Odhad hodnoty
nehnuteľnosti, Odhad hodnoty stavebných prác, bola dňa 14.2.2017 vykonaná miestna obhliadka
novostavby rodinného domu bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXXXX/XX,
k.ú. E. F. G., lokalita L. C.. Úlohou bolo vyčísliť hodnotu a rozsah vykonaných stavebných prác v rozsahu
vyplývajúcom zo zálohovej faktúry ZN 05/2013 z 15.8.2013. Zistené bolo, že pol. 1/ výroba s povrchovou
úpravou – obkladu smrek nebola vykonaná. Obžalovaný zhotovil podkladovú konštrukciu pod obklad

(položka 2/) v interiéri domu, s čím súhlasil aj poškodený, ale nesúhlasil s tým, že je to konštrukcia
pod obklad, ale ide o vymedzovacie lišty, projektovú dokumentáciu ale nepredložil. Smrekový obklad
v interiéri (pol.2/) nebol dodaný. Montáž smrekového obkladu (pol.3/) v interiéri nebola realizovaná,
avšak táto položka obsahuje aj montáž podkladovej konštrukcie v interiéri, ktorá bola realizovaná, preto
hodnotu vykonaných prác určila sumou 50% z 2.750,- eur, t.j. 1.375,-eur. Výroba falošných trámov

s povrchovou úpravou smrek (pol. 4/) nebola realizovaná, montáž falošných trámov (pol. 5/) nebola
realizovaná. Demontáž vrátane postavenia lešenia (pol. 6/) bola čiastočne realizovaná, avšak položka
neobsahovala výmeru, t.j. nebolo možné presne určiť rozsah vykonania. Pretože sa položka týkala
realizácie obkladu v interiéry (450m2) aj v exteriéry (180m2), hodnota vykonaných prác bola určená
podľa plochy na 692,58 eur. Brúsenie a vyspravenie hranolov (pol.7) pravdepodobne nebolo vykonané,

nakoľko tam boli klieštiny v tvare fošne a podľa poškodeného sa jednalo o iné hranoly. Povrchová
úprava hranolov (pol.8) súvisí s pol. 7, t.j. nebola vykonaná. Montáž vrátene zloženia lešenia (pol.9/)bola
čiastočne realizovaná a súvisí s pol. 6/, hodnotu vyčíslila na 703.29 eur. Položky č. 10/, 11/ a 12/ súvisia
s vykonaním obkladu v exteriéri, tzv. podbitka, ktorý nebol vykonaný. Hodnota a rozsah vykonaných
stavebných prác tak bola vyčíslená na sumu 4.330,87 eur bez DPH.

Zálohová faktúra ZN 03/2013 vystavená 6.6.2013 spol. JERDONEK&SYN s.r.o. pre zákazníka : I.
zahŕňala pod bodom 1. Výroba a montáž terasy – AGÁT vo výmere 220 m2, cena bez DPH 11.000,-eur,
bod 2. Materiál pre oplotenie a brány vo výmere 1,3 m? za 360,-- eur bez DPH. Cena spolu 11.360,- eur
bez DPH, zálohovo uhradiť 50% - 5.815,- eur. Uvedené číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Doba dodania

bola dva mesiace od podpisu zmluvy.

Zálohová faktúra ZN 05/2013 vystavená dňa 15.8.2013 spol. JERDONEK&SYN s.r.o. pre zákazníka :
I., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX zahŕňala pod bodom 1. výroba s povrchovou úpravou – obkladu
smrek vo výmere 450 m2, 5.195,- eur, 2. Konštrukcia pod obklad vo výmere 450 m2, 1.560,- eur, 3.

Montáž obkladu a podkladovej konštrukcie vo výmere 450 m2, 2.750,-eur, 4. Výroba falošných trámov
s povrchovou úpravou smrek vo výmere 260 bm, 4.910,-eur, 5. Montáž falošných trámov, 260bm,
790,-eur, 6. Demontáž vrátane postavenia lešenia,790,-eur, 7. Brúsenie a vyspravenie hranolov, 589,-
eur, 8. Povrchová úprava hranolov, 488,-eur, 9. Montáž vrátane zloženia lešenia, 985,-eur, 10. Výroba
s povrchovou úpravou – obkladu smrek, 180 m2, 2.078,-eur, 11. Konštrukcia pod obklad, 180 m2, 624,-

eur, 12. Montáž obkladu a podkladovej konštrukcie, 180 m2, 1.100,-eur. Cena spolu 22.039,- eur bez
DPH, zálohovo uhradiť 50% - 11.020,- eur.

Obhajca k zálohovým faktúram uviedol, že nemajú žiadny právny relevantný význam, je to len účtovný
doklad a nezakladajú zmluvný vzťah ako napr. zmluva o dielo.

Podľa faktúr z č.l. 331-333 spol. JERDONEK&SYN s.r.o vystavila dňa 6.6.2013 zálohovú faktúru FN
07/2013 pre poškodeného H. I. na sumu 6.535,- eur, z ktorej bola suma 2.633,- eur záloha a FN
08/2013 z 10.6.2013 na sumu 750,-eur za výkon prác a výroby v J., pričom číslo účtu bolo súkromné
obžalovaného C. C..

Z platobného príkazu zo dňa 11.6.2013 vyplynulo, že suma 5.815,- eur bola H. I. I. uhradená na účet
príjemcu XXXXXXXXXX/XXXX. Z príkazu na úhradu zo dňa 28.8.2013 vyplynulo, že suma 11.020,- eur
bola H. I. uhradená na účet XXXXXXXXXX/XXXX.Z prehľadu transakcií na bankovom účte E. C. C. bolo preukázané pripísanie zaslaných súm 5.815,-eur
a 11.020,-eur v prospech tohto účtu.

Zo zápisu o zistení skutočného stavu vyplynulo, že ohľadom Agát - 220 m2, Materiál na oplotenie a brány
1,3 m2, Záloha :5.814,- eur zo dňa 11.6.2013 k skutkovému stavu bolo dopísané, že 15.7.2015 bol agát
predaný, majiteľ M. A., termín kolaudácie 23.7.2015 a uvedené zistenie je podpísané obžalovaným B.
C. aj poškodeným H. I.. Vo veci Smrek – 450 m2, trámy 2650 bm, záloha 11.020,-eur zo dňa 28.8.2013,

skutkový stav 21.7.2013 kontrola v poriadku opäť podpisy obžalovaného B. C. aj poškodeného. Na
spodku strany je dátum 21.7.2015.

Z písomného vyjadrenia C. C. zo dňa 3.3.2016 adresovaného poškodenému H. D. I. vyplynulo, že na
základe jeho výzvy zo dňa 26.2.2016 prostredníctvom ktorej požaduje od neho vrátenie zálohy vo výške
16.835,-eur mu oznamuje, že dňa 7.2.2014 bol v Obchodnom vestníku 26/2014 pod sp. zn. 1K/4/2014

zverejnený oznam o začatom konkurznom konaní voči dlžníkovi obch spol. JERDONEK&SYN.
Rozhodnutím konkurzného súdu bola obchodná spoločnosť dňa 11.10.2014 vymazaná z obchodného
registra. Preto si nie je možné uplatňovať voči tomuto subjektu akékoľvek plnenie.

Z potvrdenia na č.l. 97 vyplynulo, že Okresným súdom v Prešove bol dňa 17.2.2014 prijatý návrh

na vyhlásenie konkurzu JERDONEK&SYN, s.r.o., spisová značka 1K/4/2014. Podaný návrh zo dňa
27.12.2013, doručený 17.1.2014 bol odôvodnené tým, že navrhovateľ (obchodná spol.) sa ocitol
v úpadku, nakoľko nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac
ako jednému veriteľovi. Podľa záverečnej správy správcu JUDr. Ľuboša Bajužíka zo dňa 2.4.2014
z predložených účtovných dokladov vyplynulo, že dlžník nevlastní majetok postačujúci na úhradu trov

konkurznéhokonaniaaniejetaksplnenáhmotnoprávnapodmienkanavyhláseniekonkurznéhokonania
na majetok dlžníka podľa § 20 ods. 1 ZKR.

Obhajca poukázal na to, že podľa závierky obchodná spoločnosť bola síce v platobnej neschopnosti,
ale mala majetok 19.537,-eur. Spoločnosť vlastnila Volkswagen Crafter, v pokladnici evidovala 98,80

eur, v drobnom investičnom majetku 2.000,-eur, samotné hnuteľné veci ako aj iné zásoby boli 14.990,-
eur a pohľadávky mali 8.405,21 eur, preto sa nestotožňuje so závermi správcu. Obhajca poukázal na
súvahu k 31.12.2013, podľa ktorej zo strany aktív riadku 001 vyplýva, že spoločnosť mala ku koncu roka
majetok 19.537,-eur, podľa riadku 066 záväzky v sume 13.848,-eur.

Podľa vyjadrenia poškodeného mal obžalovaný všetko pripravené, zbavil sa majetku a správca nebol
dôsledný.

Na č.l. 161 – 168 je pokladničná kniha za obdobie 1.1.2013 do 31.12.2013.

Podľa exekučného príkazu Ex 8/2013 zo dňa 11.2.2013 bol vydaný príkaz na vykonanie exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke vo veci návrhu oprávneného Sociálnej poisťovne pre vymoženie
nedoplatku vo výške 1.516,68 eur s príslušenstvom voči povinnému JERDONEK&SYN s.r.o. Podľa
upovedomenia o začatí exekúcie Ex 8/2013 zo dňa 21.1.2013 boli povinný a oprávnený upovedomený
ozačatíexekučnéhokonaniavprospechSociálnejpoisťovneprevymoženie1.516,68eurspredbežnými

trovami exekúcie 194,40 eur s výzvou, aby do 14. dní povinný uspokojil tieto pohľadávky, inak bude
vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie.

Na č.l. 244-252 je zoznam záväzkov za rok 2013 obch. spol. JERDONEK&SYN s.r.o.
spolu 49.392,61 eur.

Obhajca uviedol, že podľa súvahy obchodnej spoločnosti k 31.12.2013 mala spoločnosť záväzky v sume
13.848,-eur, čo skonštatoval aj správa v konkurznom konaní.

Podľa odsúhlasenia pohľadávok z č.l. 253-255 si spol. CENTROGLOB D., s.r.o. dňa 28.1.2014 žiadala

uznať pohľadávku za predaný tovar v sume 1.037,69 eur s dátumom splatnosti 30.12.2011, Ing. Peter
Petrek CSc. –P P International zaslala upomienku dňa 29.1.2014 faktúr v omeškaní splatných 3.10.2012
a8.10.2012spoluvsume499,68euraANKAZKežmarokspol.sr.o.dňa23.1.2014zaslalaodsúhlasenie
pohľadávok k 31.12.2013 spolu vo výške 1.419,61 eur.Podľa výkazu ziskov a strát spol. JERDONEK&SYN s.r.o. na stránke finstat.sk v roku 2013 mala
spoločnosť výsledok hospodárenia mínus 33.304,-eur, v roku 2012 mínus 50.355,-eur.

Podľa vyjadrenia OZEX s.r.o. Prešov (prevádzka Plaza Beach Resort) z 6.10.2016 so spol.
JERDONEK&SYN s.r.o. nespolupracovali a dňa 15.7.2015 im nebolo z ich strany dodané žiadne
agátové drevo. Spolupracovali s Dýha Markant s.r.o. a Holzdesign s.r.o., ktorých konateľom bol tiež
pán C.. Z vyjadrenia C. B. – MOLCOM stolárstvo a čalúnnictvo Komárno vyplynulo, že so spol.

JERDONEK&SYN s.r.o. nikdy nespolupracoval. Z vyjadrenia P. Q. vyplynulo, že so spol. obžalovaného
posledný predaj dreva (buk) bol realizovaný 26.11.2010. Z vyjadrenia P. S. vyplynulo, že spol.
JERDONEK&SYN s.r.o. nepozná. Z vyjadrenia KOLBACH-DREVO s.r.o. Studenec vyplynulo, že
obžalovaný bol ich maloobchodný zákazník, nebol v databáze zákazníkov, ktorí mohli odoberať tovar na
faktúru. Spoločnosť PILLBAN dry board s.r.o. T. M. oznámila, že obžalovaného poznaj ako dlhodobého
a dobrého zákazníka, posledná dodávka bola realizovaná 9.4.2013 – bukové rezivo, faktúru už celú

neuhradil.

Na č.l. 399-410 je prehľad transakcií na bankovom účte spol. spol. JERDONEK&SYN s.r.o. vedeného
v E. E., č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vrátane podkladov celkovo 12-tich exekúcii za rok 2013.

Z príkazu na cestu týkajúceho sa vozidla Volkswaneg Crafter za mesiac september 2013 vyplynulo, že
dňa 26.9.2013 bola realizovaná cesta E.- D., zákazník uvedený I..

Podľa dodacieho listu zo dňa 26.9.2013 dodávateľa www.drevodokrbu.sk Sereď vyplynulo, že bol
zakúpený (odberateľ D.) tovar agát rezivo v množstve 1,829 m? za sumu 438,96 eur. K uvedenému sa

vyjadrila spol. One Trade s.r.o. Sereď, že ide o ich internetovú stránku, hotovostnú platbu 438,96 eur
evidujú, bol vydaný doklad z registračnej pokladne.

Z miesta trvalého bydliska je obžalovaný B. C. C. charakterizovaný všeobecne, nedopustil sa žiadneho
priestupku. Zamestnávateľom HOLZDESIGN s.r.o. D. bol dňa 21.2.2018 charakterizovaný kladne

s poctivým a odborným prístupom k práci.

Podľa evidencie priestupkov má obžalovaný záznamy o priestupkoch, ktorých sa dopustil na úseku
cestnej premávky. Podľa odpisu z registra trestov nebol doposiaľ súdne trestaný.

Súd na hlavnom pojednávaní odmietol návrhy poškodeného na doplnenie dokazovania pribratím znalca
z oblasti účtovníctva ohľadom spoločnosti JERDONEK&SYN s.r.o. a znalca statika na posúdenie toho,
či obžalovaný robil na dome to, čo zodpovedalo statickej únosnosti domu, nakoľko takéto dokazovanie
by neprispelo k skutkovému objasneniu veci.

V konaní po zrušení veci boli v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach vykonané
nasledovné dôkazy:

Bol opätovne vypočutý obžalovaný A. B. C. C. vypovedal zhodne ako na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 3.3.2022. Na otázky krajského súdu vyplývajúce z uznesenia, že prečo naberal ,,zákazky", keď

veľmidobrevedel,žeprácenevykonáanesplnísvojzáväzok,uviedol,žezjehostranynebolpredpoklad,
aby nedokončil práce, firmu chcel zachrániť, zobral aj osobný úver a chcel zachrániť firmu. Asi každý
podnikateľ chce produkovať a rozvíjať, ale niekedy to proste nevyjde, dostane sa do problémov. Oni
práce začali aj ich vykonávali. nebolo to o tom, aby zobral peniaze, nič neurobil a utiekol s nimi. Robil,
komunikoval aj keď sa práce zastavili, z jeho strany nebol zámer zobrať peniaze a nevykonávať nič. Na

otázku, prečo zálohové platby nepoužil na účel, ktorý mal, ale aj keď nejaké drevo kúpil, predal ho tretej
osobe uviedol, že drevo nebolo predané, na súkromný účet išli peniaze omylom, lebo mal v tom čase
paralelne aj živnosť. Za zálohové peniaze vykonal práce, nakupoval materiál, prenajal lešenie. K tomu
prečo nevykonal práce, resp. aké okolnosti mu bránili vo vykonaní objednávky uviedol, že práce začal,
vykonával ich, práce boli pozastavené H. I., niekedy na konci leta, keď postavili lešenie a zistila sa chyba

na streche. Následne sa firma dostala do konkurzu a s pánom I. vošli do stretu. On chcel firmu zachrániť,
zobral osobný úver, ktorý použil na podnikateľskú činnosť. Keď sa poškodený dozvedel o konkurze,
myslel si, že ho chce oklamať a práce nechce dokončiť. On navrhol, aby previezol materiál, ktorý bol
vyrobený, poškodený chcel peniaze, aj za tie práce, ktoré vykonali, s čím nemohol súhlasiť.Tiež uviedol, že práce chcel dokončiť, poškodený ale už nechcel ich prácu ani služby, ale chcel peniaze.
Chcel aby nejaké veci predali a dali mu nejaké peniaze. Doba dodania uvedená na faktúre vystavenej

6.6.2013 nebola dodržaná, pretože stavebné práce na stavbe neboli pripravené tak, aby sa to mohlo
zrealizovať. Riešili to s poškodeným v tom smere, že dokončia exteriérové časti po dokončení všetkých
prácvinteriéry.Zálohyzfaktúrbolipoužiténanákupmateriáluavykonanieprác.Včasevystaveniafaktúr
mal zákazky, ktoré boli realizované súbežne so zákazkou poškodeného. V čase obhliadky poškodeným
s dcérou mal smrek v celom rozsahu podbitia, nevie už uviesť presné množstvo, potom rezivo na falošné

trámy a rezivo agátové, čo dokladoval dodacím listom zo E.. Poškodený s dcérou vykonali obhliadku
v zmysle záznamu. Poškodený vtedy nenamietal množstvo, kvalitu ani druh dreva. Poškodený chcel,
aby drevo speňažili a dali mu peniaze. On to namietal, lebo to bolo drevo na zákazku a nemal komu
predať taký objem materiálu. Mal ešte živnosť a chcel dotiahnuť niektoré veci. Nevie, čo sa ďalej stalo
s tým materiálom.

Bol opätovne vypočutý poškodený H. D. I., ktorý vypovedal zhodne ako na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 3.3.2022 a naviac uviedol, že keď boli na obhliadke s dcérou, žiadali ho, aby pokračoval.
Tvrdil, že bude pokračovať. Po ďalšom čase ho vyzvali písomne a prišla im odpoveď, že je v konkurze.
Elektriku mesto zaviedlo asi po roku, oni si to už nenatiahli do domu. Nechceli ani pokračovať, lebo
váhali aké kúrenie dajú. Obžalovaný sa neozýval tak rok a pol, dva roky. Boli ale v telefonickom kontakte,

ubezpečoval ich, že je všetko v poriadku a keď povedia, začne robiť. Zápis z kontroly materiálu bol isto
v roku 2015, uviedli tak, že kontrola v poriadku, lebo videl kopu dreva v družstevnom sklade. Vyzvali
ho, nech dokončí zákazku alebo vráti peniaze. Obžalovaný povedal, že drevo berie do dielne a začne
ho striekať na béžovo a robiť na dome. Potom sa už nehlásil. Obžalovaný aj keď robil iné práce, prišiel
so zmluvou o dielo, zaplatili zálohu, práce dokončil a vyfakturoval.

Svedkyňa I. T. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bola dvakrát prítomná pri návšteve obchodnej
spoločnosti obžalovaného – JERDONEK&SYN v roku 2013 v D.. Prvýkrát sa tam zastavili náhodne, aby
pozreli na materiál. Pán C. bol k dispozícii, ukážku materiálu im neurobil, lebo nedisponoval kľúčmi od
nejakej kladky od priestoru, kde mal byť materiál. Z druhej návštevy by mal existovať nejaký zápis, ktorý

vypracovala. Dopredu oboznámili pána C., že prídu, ukázal im nejaký materiál, ktorý ona nedokázala
identifikovať. Asi ho mal vonku, čo bolo divné, lebo predtým uvádzal, že nemá kľúče od kladky.
Po nahliadnutí do zápisu o zistení skutočného stavu z (č.l. 9) potvrdila, že ide o zápis, ktorý spomenula.
Ani po nahliadnutí sa nevedela bližšie vyjadriť k drevu. Bola tam zakrytá kopa dreva, či to bol smrek
alebo agát, nevedela určiť, ani množstvo nevedela odhadnúť. Kontrola prebehla v lete, rok si nepamätá.

Komunikácia bola iba základná, súvisiaca s kontrolou. Skutočnosti uvedené v zápise sa zhodovali
s výsledkom kontroly.

Či na základe tejto kontroly boli dohodnuté ďalšie postupy práce, nevedela uviesť. Spojila sa s
architektkou, ktorá spolupracovala s p. C. a upozornila ich, že už s ním nespolupracuje kvôli finančným

problémom. Od otca vedela, že chcel aby p. C. uviedol, ako na tom je, ako to bude do budúcna. Pokazila
sa im napr. kuchynská linka, v rámci reklamácie pán C. konal, akoby sa nič nedialo a je pripravený
všetko splniť.

Na hlavnom pojednávaní predložil obžalovaný fotokópie výpisu z úveru v E. E. z účtovného obdobia

1.1.2012- 31.12.2012 o výške úveru 13.000,- eur, pokladničnej knihy účtu 211, v ktorom je záznam
o pôžičke konateľa B. C. C. vo výške 9.500,-eur, príjmový pokladničný doklad PD/0332 o prijatí pôžičky
9.500,- eur obchodnou spoločnosťou JERDONEK&SYN s.r.o., Kežmarok od konateľa.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. V priestupkovej lustrácii má

jeden záznam o dopravnom priestupku z 25.9.2023.

Súd na hlavnom pojednávaní odmietol návrh obhajcu na vypočutie svedka H. K. k tomu, aké drevo
priviezol na uskladnenie, v akom množstve, kto drevo vykladal a nakladal, aké drevo a v akom
objeme bolo uskladnené v poľnohospodárskom družstve. Svedok H. K. už bol vypočutý na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 5.2.2019 a nevedel už vtedy uviesť, aké množstvo dreva bolo dovezené na
dom pána I., nevedel uviesť aké množstvo agátového dreva sa priviezlo, na akú zákazku, nevedel uviesť
množstvo obkladu, ktorý sa prevážal z domu poškodeného a naspäť. Pre ďalší odstup času je viac ako
pravdepodobné, že svedok sa na skutočnosti, ktoré chcel zistiť obhajca, nebude vedieť vyjadriť, keďv roku 2019 sa nevedel vyjadriť k materiálu a drevo súvisiaceho so zákazkou poškodeného, čo aj malo
súvis s objasňovaním skutkového stavu veci, pričom skutočnosti, na ktoré mal byť opätovne vypočutý
by ani neprispeli k skutkovému objasneniu veci.

Tiež súd odmietol návrh poškodeného na doplnenie dokazovania pribratím znalca z odboru účtovníctvo,
ktorým by nedošlo k objasneniu stíhaného skutku.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti

podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku a zistil nasledovné:

Na základe vykonaného dokazovania nebolo v konaní sporné, že obžalovaný B. A. C. C. na základe
ústnej dohody s poškodeným H. D. I. vystavil dve zálohové faktúry, dňa 6.6.2013 ZN 03/2013 a dňa
15.8.2013 ZN 05/2013, na ktorých boli popísané dohodnuté práce a nákup materiálu tak, ako vyplynulo
z ich obsahu a poškodený uhradil polovicu dohodnutej ceny z každej faktúry t.j. sumu 5.815,- eur a sumu

11.020,- eur na tam uvedené číslo bankového účtu, ktoré však nebol účtom firemným, ale súkromným
účtom obžalovaného.

Ďalej z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný s výkonom dojednaných prác začal,
avšak po vzájomnej dohode s poškodeným, boli práce prerušené, pretože ohľadom exteriérových

prác bola zistená vada strechy, ktorú mal poškodený odstrániť a vo vnútri domu nebol ešte prívod
elektriky. Obaja, ako obžalovaný aj poškodený potvrdili, že sa na prerušení prác dohodli a poškodený
mal zabezpečiť opravu strechy a elektriku v dome. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že aj po
prerušeníprácmalďalejprehľadohľadomtejtozákazky,lebovedel,žepoškodenýmaldlhodoboproblém
s prívodom elektriky, boli problémy s mestom, s infraštruktúrou. To, že časť prác bola obžalovaným

vykonaná vyplynulo nielen z výpovedí svedkov- zamestnancov firmy, N. E., B. C., H. K., ale aj
z odborného vyjadrenia H. M. aj znaleckého posudku H. G. E.. Aj keď poškodený spochybňoval
ich závery a v podstate popieral v neprospech obžalovaného skoro všetko, je zrejmé, že tak konal
v dôsledku hnevu na obžalovaného a súd nemal pochybnosť o objektívnosti či odborného vyjadrenia či
znaleckého posudku, ktoré neboli vo vzájomnom rozpore a ku ktorým sa ich spracovateľky vyjadrili na

hlavnompojednávaní.Ichzisteniaavysvetleniaorozsahuvykonanýchprácsúdpopísalvyššieanebude
ich opäť opisovať, ale podstata, ktorá vyplynula z tohto dokazovania bolo to, že práce obžalovaný
vykonával a vykonal ich z časti. Práve naopak, sám poškodený nebol nápomocný a neposkytol obom
znalkyniam projektovú dokumentáciu, ktorá by výrazne pomohla pri odbornom posúdení rozsahu
vykonaných prác obžalovaným. Ďalším zistením bolo to, že poškodený dňa 21.7.2015, teda po dvoch

rokoch od dohodnutia prác, navštívil obžalovaného v mieste sídla spoločnosti, avšak ani nie za účelom
vyzvania, aby v práci pokračovali (nemal ešte elektriku), ale za účelom kontroly nákupu materiálu. Podľa
písomného potvrdenia - zápis o zistení skutočného stavu obžalovaný mal na sklade smrek a nemal agát,
ktorý mal odpredať ďalšej firme. Aj keď poškodený v rámci výpovede spochybňoval kvalitu a množstvo
smrekového materiálu, je zrejmé, že tak konal pod vplyvom okolností, ktoré nastali po tejto kontrole,

nakoľko tohto dňa 21.7.2015 svojim podpisom potvrdil, že kontrola je v poriadku.

Obžalovanému sa za vinu obžalobou kládol prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona, teda že na
škoducudziehomajetkusebaobohatiltým,žeuviedolniekohodoomyluavyužilniečíomylaspôsobilmu
tak väčšiu škodu. Prečin podvodu je úmyselný trestný čin, pre ktorého naplnenie sa vyžaduje úmyselné

konanie, teda vedomosť obžalovaného o tom, že v čase keď prijal zálohové platby od poškodeného
vedel, že dohodnuté dielo nevykoná.

Aj pri trestnom čine podvodu platí, že okolnosti subjektívneho charakteru možno spravidla dokazovať len
nepriamo z okolností objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad správneho (logického) myslenia

usúdiť vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom,
pričom záver o subjektívnej stránke trestného činu možno oprieť aj o skutočnosti, ktoré nastali až po
spáchaní trestného činu.

Iba konanie, v ktorom páchateľ predstiera uzatvorenie konkrétnej zmluvy s cieľom, aby získal finančné

prostriedky, pričom už v čase uzatvárania zmluvy (ústnej alebo písomnej) vie, že svoj záväzok len
predstiera a zmluva je len prostriedok k tomu, aby sa neoprávnene obohatil, môže byť z hľadiska
naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu v príčinnej súvislosti s následkom, ktorý
má podobu úbytku majetku na strane poškodeného. Pri záväzkových vzťahoch je potrebné zdôrazniť,že len nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z príslušnej zmluvy ešte neznamená, že došlo k spáchaniu
trestného činu podvodu alebo akéhokoľvek iného trestného činu.

Pre naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podvodu v tomto prípade sa teda vyžadovalo, aby
obžalovaný už v čase dojednania plnenia (zabezpečenia materiálu a vykonania prác) konal v úmysle,
že materiál nedodá a stavebné práce nevykoná. Z dokazovania bolo pritom preukázané, že stavebné
práce, ktoré neboli jednorazové, ale si vyžadovali dlhší čas a tiež postupnosť v ich vykonaní (napríklad
terasa sa mala realizovať nakoniec) začal a boli prerušené na základe vzájomnej dohody s poškodeným

a mali pokračovať po opravení strechy domu a zavedení elektriky do domu.

Poškodený ani po dvoch rokoch od dohody s obžalovaným, resp. od uhradenia zálohových platieb,
sa nedožadoval dokončenia prác, v dome ešte nebola zavedená elektrika, a uspokojil sa kontrolou
nákupu materiálu, kde dňa 21.7.2015 potvrdil svojim podpisom, že materiál – smrek videl a kontrola bola
v poriadku. Čo chýbalo bol agát, ku ktorému obžalovaný uviedol, že ho už predal, čo však nepotvrdila

obchodnáspoločnosť,ktorejmalbyťpredaný.Zároveňalebolopreukázané,žedňa26.9.2013uskutočnil
nákup agátu v množstve 1,829 m2 (podľa zálohovej faktúry mal nakúpiť 1,3 m2 a 220 m2). Ničím nebola
vyvrátená obrana obžalovaného, že ak by práce neboli prerušené, boli by vykonané do doby, kým došlo
k ukončeniu činnosti firmy. Z výpovede obžalovaného ale aj poškodeného zároveň tiež vyplynul ďalší
fakt, že napriek zániku firmy obžalovaný pokračoval v stolárskych prácach a teda, ak by sa poškodený

následne aj keď až v roku 2016 nedožadoval iba vrátenia peňazí, k dokončeniu diela by možno došlo,
no to už boli medzi nimi vyhrotené vzťahy a obžalovaný oznámil poškodenému zánik firmy. Poškodený
pritom potvrdil, že o takomto niečom (zániku firmy) nemal ani tušenie, pretože obžalovaný resp. jeho
zamestnanci či spolupracovníci medzitým chodili na iné práce, resp. mu vykonávali reklamácie, teda
plnil si svoje iné záväzky.

K zmene hodnotenia dôkazov nedošlo ani výsluchom dcéry poškodeného, ktorá bola prítomná pri zápise
z kontroly materiálu u obžalovaného, pričom zo zápisu z kontroly materiálu vyplynulo, že poškodený
odsúhlasil existenciu smrekového dreva - 450 m2, trámy 2650 bm, preto existencia smrekového dreva,
nie nejakého neidentifikovateľného dreva, bola potvrdená v celom rozsahu tak, ako vyplývala zo

zálohovej faktúry ZN05/2013. Čo sa týka agátu, bol záznam, že je predaný. To však neznamená, že
obžalovanýhopredalvpodvodomúmysle,pretožeopäťsúdpoukazuje,žesajednalooobchodnoprávny
vzťah, zhotoviteľa diela a objednávateľa diela. Pričom pri zaplatení zálohy, zhotoviteľ nie je viazaný
použiť zálohu iba na činnosť – objednávku, na ktorú bola poskytnutá, ale spravidla sa z neho financuje
celková činnosť zhotoviteľa. Zhotoviteľovi diela vyplýva iba povinnosť prevzatú zálohu na konci zúčtovať

a vrátiť prípadný preplatok, ak by bol, alebo objednávateľovi vznikne povinnosť doplatiť cenu diela.

Podvodnému úmyslu obžalovaného nenasvedčuje popis prokurátora v skutkovej vete o tom, že mal
poškodenému zatajiť, že voči jeho obchodnej spoločnosti prebieha exekučné konanie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke, nakoľko podnikateľský subjekt nemá povinnosť upovedomovať zákazníkov

alebo obchodných partnerov o takejto skutočnosti, obžalovaný tým neporušil žiadnu svoju povinnosť
a nepreukazuje to úmysel obžalovaného, a to ani nepriamy, že nevykoná práce v dohodnutom
rozsahu. Vedenie exekúcii voči obchodnej spoločnosti neznamená ani to, aby tá nemohla vykonávať
podnikateľskú činnosť. Neskoršia platobná neschopnosť firmy nepreukazuje úmysel obžalovaného
spätne cca jeden a pol roka dozadu konať podvodne.

Ďalšou okolnosťou na preukázanie takéhoto úmyslu obžalovaného malo byť to, že obžalovaný si dal
zaslať peniaze zo zálohových faktúr na svoj súkromný účet a nie na účet obchodnej spoločnosti. Okrem
toho, že sa obžalovaný bránil, že išlo iba o omyl vo faktúrach, pretože vykonával aj živnostenskú
činnosť ako fyzická osoba (na čo prokurátor nereagoval a táto obrana ostala v podstate nevyvrátená

dokazovaním) je napriek tomu nutné uviesť, že takéto konanie obžalovaného by mohlo už napovedať
o prípadnom jeho podvodnom úmysle, ale len za predpokladu, ak by z dokazovania nevyplynuli ďalšie
okolnosti, ktoré existenciu takéhoto úmyslu u obžalovaného negujú. Tu má súd na mysli tie okolnosti,
ktoré uviedol vyššie, a teda, že aj napriek týmto okolnostiam obžalovaný s dohodnutými prácami začal,
svojvoľne ich neukončil, ale boli prerušené na základe vzájomnej dohody s poškodeným. Zároveň bolo

zistené, že v tom istom období ako vznikli dve žalované faktúry, boli medzi obžalovaným a poškodeným
H. I. aj iné faktúry, konkrétne má súd na mysli faktúry FN 07/2013 z 6.6.2013 a FN 08/2013 z 10.6.2013,
pričom na ich základe, vykonal obžalovaný všetky dohodnuté práce pre poškodeného na jeho dome v J.,
čopotvrdilajpoškodený,pričomzálohovéplatbybolitiežpoukázanénasúkromnýúčetobžalovaného.Jeteda zrejmé, že poslanie peňazí na súkromný účet obžalovaného nepreukazuje jeho podvodný úmysel
a v podstate možno ustáliť, že ak za tých istých okolností bol schopný vykonať práce, či vyrobiť a dodať
materiál resp. výrobky pre poškodeného na inú nehnuteľnosť, kde neboli žiadne objektívne prekážky,

tak ohľadom prác a materiálu na dome v Spišskej Novej Vsi, dôvodom nevykonania prác v dohodnutom
rozsahu nebol podvodný úmysel obžalovaného a jeho snaha obohatiť sa na úkor poškodeného, ale
faktická nemožnosť a prerušenie prác ako prirodzený výsledok dohody dvoch strán, pričom s odstupom
času došlo k výmazu firmy z obchodného registra.

Keďkrajskýsúd uviedol,žeprvostupňovýsúdnesprávnepoukázal,abyobžalovanýA.B.C.C.užvčase
prevzatia zálohových platieb sa nezaoberal tým, či vôbec vykoná predmetné práce v celom rozsahu, tak
celým hodnotením dôkazov sa tým súd zaoberá a konštatuje, že nebolo preukázané, aby obžalovaný
od samého začiatku uvádzal poškodeného do omylu, súd vysvetlil aj tzv. zatajovanie okolností, ktoré
neboli zatajovaním, pretože obžalovaný tak ako každý podnikateľ nebol povinný oboznamovať svojich
zákazníkov o finančnej situácii svojej firmy, mohol vykonávať podnikateľskú činnosť a ako preukázal,

urobil aj opatrenia (poskytol firme pôžičku), aby firma fungovala. Aj zaslanie peňazí na iný účet súd
rozobral vyššie v tom, že to nenasvedčovalo podvodnému úmyslu, pričom obžalovaný vykonával
podnikateľskú činnosť až do výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra.

Ktomu,abysasúdvysporiadalskonkurzomuvádza,ženazákladekonkurznéhokonaniabolaobchodná

spoločnosť obžalovaného vymazaná z obchodného registra a toto rozhodnutie je záväzné pre všetkých,
aj pre súd, napriek tomu, že obhajca spochybňuje postup a záver správcu konkurzného konania.

K tvrdeniam poškodeného H. D. I. na verejnom zasadnutí krajského súdu dňa 20.4.2023, ktoré podľa
krajského súdu nekorešpondujú s tvrdením okresného súdu na str. 17 rozsudku sp.zn. 5T/48/2018 zo

dňa 29.9.2022 súd udáva, že na strane 17 rozsudku sa nachádza hodnotenie dôkazov a úvahy súdu,
ktoré vychádzali z vykonaného dokazovania vrátane výpovede poškodeného, ktorú učinil na hlavnom
pojednávaní po zákonnom poučení ako svedka a zložení prísahy. Ak na neskoršom verejnom zasadnutí
poškodený mal iné vyjadrenia, je zrejmé, že už poznal hodnotenie a dôvody prvostupňového súdu, ktoré
viedli k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku a už takýmto, iným spôsobom sa vyjadroval.

Tak ako každý znak skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, aj subjektívna stránka žalovaného
trestného činu musí byť jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná. Vina obžalovaného musí byť
preukázaná tak, že vyhodnotením dôkazov nie je možné dospieť k inému záveru (priaznivejšiemu). Na
základe vykonaného dokazovania však súd musí skonštatovať, že nebolo jednoznačne preukázané,

aby obžalovaný B. A. C. C. prevzatím zálohových platieb a následným nevykonaním diela v celom
rozsahu mal úmysel (či už priamy alebo nepriamy) dopustiť sa podvodu na poškodenom. Nakoľko
ohľadom preukázania úmyslu obžalovaného ostali pochybnosti, musel tieto súd riešiť v zmysle zásady,
v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Preto súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok je trestným činom.

Nakoniec ešte musí súd dodať, že sám poškodený sa vyjadril, že sa obrátil na políciu, lebo po zistení,
že firma zanikla a porade s právnikom, pre premlčanie by si už škodu zbytočne uplatňoval v civilnom
konaní a bolo mu odporučené obrátiť sa na políciu. Je za takýchto okolností neprijateľné, aby trestné
konanie slúžilo na vymáhanie škody.

Keďže sa poškodený H. D. I. pripojil s nárokom na náhradu škody v trestnom konaní, súd ho
s uplatneným nárokom podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal na civilný proces, čo je obligatórne
rozhodnutie pri vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolaniesmeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do

doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.