Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 20, 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/146/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622202439
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1622202439.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX,

C. XXX/XX, D., zast.: E. F. C., G., H. XX, XXX XX I., proti žalovaným: 1. J. K., nar. XX.XX.XXXX, L.
XXXX/XX, XXX XX D., 2. K. J., nar.: XX.XX.XXXX, L. XXXX/XX, XXX XX D., o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.10.2022 sa žalobca domáhal voči žalovaným určenia
jeho vlastníckeho práva k bytu číslo XX, nachádzajúcemu sa na 2. podlaží vo vchode č. XX bytového

domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku s parcelným číslom C–KN XXX/XX, vrátane
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti
3546/237796, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie D. (ďalej
tiežlenako„Byt“),akoajurčeniavlastníckehoprávakspoluvlastníckemupodieluoveľkosti1773/237796
na pozemkoch s parcelným číslom C-KN XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 386 m2 a s
parcelným číslom C-KN XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 144 m2, zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie D. (ďalej tiež len ako „Pozemky“, Byt a Pozemky

spoločne tiež len ako „Nehnuteľnosti“ alebo „Nehnuteľnosť“). Žalobu žalobca odôvodnil tým, že so
žalovanými uzatvoril ku dňu 13.03.2013 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod Nehnuteľností
vo vlastníctve žalobcu, pričom vklad uvedenej zmluvy do katastra bol povolený Okresným úradom
Malacky, katastrálny odbor, na základe rozhodnutia číslo L./XXXX, dňa 13.03.2013. Žalobca bol zo
stranyžalovanýchuvedenýdoomyluohľadomuzavretiadarovacejzmluvyapretojepotrebnépovažovať
tento právny úkon za neplatný v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 39
Občianskeho zákonníka. Predmetný Byt bol na žalovaných prevedený na základe podvodu, keď žalobca

ani nemal vedomosť o uzavretí darovacej zmluvy. Dozvedel sa to náhodou na mestskom úrade, keď išiel
platiť daň z nehnuteľnosti a oznámili mu, že už nie je vlastník. Nikdy nemal úmysel darovaciu zmluvu
uzavrieť, avšak zomrela jeho manželka, s ktorou strávil 34 rokov a v tom čase bol na tom psychicky
veľmi zle. Bez toho, že by sa na čomkoľvek žalobca so žalovanými dohodol, pripravili papiere, ktoré ho
doslova pod nátlakom prinútili podpísať. V záujme právnej istoty žalobca vyzval žalovaných na vrátenie
daru, nakoľko má za to, že sa do dnešného dňa žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade správajú k
žalobcovi ako k darcovi a k členom jeho rodiny – k jeho synovi, neveste, vnúčatám a k jeho priateľke

tak, že tým hrubo porušujú dobré mravy. Sústavne všetkých hrubo či hanlivo urážajú, vyvíjajú psychický
nátlak, dopúšťajú sa fyzického násilia, vyhrážajú sa fyzickým napadnutím, napádajú ich. Žalobca býva
často chorý, v predchádzajúcom období prekonal ochorenie Covid 19, má problémy s pohybom, ktoré sa
v dôsledku ochorenia výrazne zhoršili a ako osoba vyššieho veku už potrebuje pomoc a opateru, avšakžalovaní mu potrebnú pomoc neposkytli ani jeden jediný raz. Žalobca má za to, že boli splnené všetky
zákonné podmienky na vrátenie daru v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Žalovaní na
predmetné výzvy nereagovali a odmietajú žalobcovi vrátiť dar. Žalobca preto nemá inú možnosť ako sa

obrátiť na súd so žalobou o určenie jeho vlastníckeho práva k predmetu darovacej zmluvy.

2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že kým mal žalobca prvú priateľku, bolo všetko v poriadku,
chodil za žalovanými do tabaku, na výlety, starali sa oňho ako najlepšie vedeli. V tabaku trávil ráno
nekonečné hodiny, na čo ho ich zákazníci vnímali ako ich dedka, ktorému je doma dlho, tak prišiel

medzi nich, z čoho sa veľmi tešili. Zobrali ho na výlet do Borinky, na hrad, do prírody, čomu sa veľmi
tešil. Hlavne sa tešil, že neprišiel o byt a že sa rozhodol sám správne. Opatera zo strany žalovaných
bola stopercentná. Zlom nastal, keď si žalobca našiel priateľku pani H., po čom so žalovanými prestal
komunikovať. Keď mu žalovaná v 1. rade volala, povedal jej, aby mu už nevolala a veľmi ju urážal. Keď
ho stretla bez priateľky, veľmi pekne jej odpovedal na pozdrav. Keď chodil na dovolenku, polievala mu
žalovaná v 1. rade kvety, ale následne im žalobca zobral aj kľúče od bytu. Oni pritom do toho bytu chodili

len vtedy, keď ich žalobca o to požiadal, za tie roky tam boli možno tri- alebo štyrikrát. Celé dni trávil
u prvej priateľky a teraz ich trávi u druhej. Nemá záujem o pomoc žalovaných. Žalovaní sa naňho ale
nehnevajú ani po tom, čo ich povláčil po súdoch a polícii. On im neumožňuje mu pomôcť, keďže ho riadi
terajšia priateľka pani H.. Žalovaní to s ním vždy mysleli najlepšie. Naďalej si želajú, aby sa v Byte dožil
staroby, s Bytom nič nemienia robiť. Želajú si, aby mal žalobca kľud a radosť s priateľkou, ktorú taktiež už

poznajú roky. Žalobca má podľa žalovaných zdravotné problémy, s ktorými sa žalovaným nechce zveriť,
pričom by mu radi pomohli. Asi má obavy, že príde o priateľku, tak s nimi nekomunikuje, len ich odzdraví.
Veria však, že sa to v budúcnosti zmení a že si k nim cestu nájde. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2.
rade sú priatelia už 21 rokov a spolu bývajú a pracujú.

3. Žalobca právo podať k veci repliku nevyužil.

4. Súd nariadil termín pojednávania na 20.11.2023, kde vec za osobnej prítomnosti všetkých strán
verejne prejednal, vypočul žalobcu a navrhovanú svedkyňu pani G. H., a vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi predloženými žalobcom: Notárska zápisnica N XX/XXXX, M. XXXX/XXXX, Výpis z LV č. XXXX

k.ú. D., Výpis z LV č. XXXX k.ú. D., Výzva na vrátenie daru 23.07.2021 s podacími lístkami, Uznesenie
KS BA 10Co29/2021, podacie lístky z 26.11.2020, 18.02.2021, 17.08.2021 a 20.11.2020. Žalobca na
pojednávaní v zastúpení právnou zástupkyňou uviedol, že je zrejmé, že v spornej Nehnuteľnosti býva, je
jejužívateľomajetozároveňjedinánehnuteľnosť,cezktorúmámožnosťsiriešiťbytovúotázku.Žalobca
nie je osamelý, má partnerku a rodinu. Nie je preto dôvod, aby svoju Nehnuteľnosť daroval cudzím

ľuďom. Žalobca žalovaných síce poznal, ale pre jeho darovanie Nehnuteľnosti dôvod nebol. Pokiaľ ide
o dožitie žalobcu v predmetnom Byte, poukázal žalobca na skutočnosť, že darovacou zmluvou nebolo
zriadenévecnébremeno.Nastranežalobcunebolúmyseldarovaťanevykonalnikdyžiadneúkony,ktoré
by k darovaniu viedli. Zdôraznil, že žalovaní sa o žalobcu nezaujímajú a nestarajú a napriek tomu, že bol
opakovane hospitalizovaný, nekontaktovali ho a neponúkli žiadnu pomoc. Neodpovedali ani na výzvu

na vrátenie daru. Súčasne sa dopúšťajú voči partnerke žalobcu a členom jeho rodiny hrubých urážok.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že darovacia zmluva bola spísaná formou notárskej zápisnice, ktorá
nebola podpísaná žalobcom. Následne uviedol, že nesporuje, že podpísal notársku zápisnicu, ale konal
v omyle, keď ju podpisoval. Darovacia zmluva sa prieči dobrým mravom, lebo bola zo strany žalobcu
uzavretá na základe podvodu žalovaných. Žalovaní k žalobe na pojednávaní uviedli, že sa zakladá na

klamstve. Žalovaní sa k žalobcovi nemôžu dostať, pretože odkedy má aktuálnu priateľku, nechce s nimi
vôbec komunikovať. Do tej doby sa oňho starali, chodieval každé ráno k nim do Tiposu a kontrolovali,
či je v poriadku. Keď niekedy neprišiel, tak mu žalovaná v 1. rade zavolala. Nikdy mu nič zlé nespravili
a ani nemienia. Naopak sa oňho starali a mu pomáhali. Aktuálne mu však nemajú možnosť pomáhať,
pretože ich odmieta. Pokiaľ ide o uzatvorenú darovaciu zmluvu, táto sa nerobila nasilu, ale sám žalobca

to tak chcel. Žalovaná v 1. rade sa poznala aj s jeho bývalou manželkou a s deťmi. Žalovaný v 2. rade
uviedol, že sa so žalobcom zoznámil v roku 2000 a boli dobrí priatelia, pomáhali si navzájom. Ich dobrý
vzťah pretrval až do roku 2019, kedy došlo jeho zoznámeniu s pani H.. Žalobca žalovaným vtedy zakázal
k nemu chodiť a ho kontaktovať, tak ho žalovaní kontaktovať prestali.

5. Žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že mu v roku XXXX zomrela manželka a on
začal pracovať ako roznášač letákov v D., odkiaľ ho aj celá D. pozná. Žalovaná v 1. rade k žalobcovi
domov nešla, kým mal psa, ale potom ako oňho prišiel, začala k nemu chodiť a pýtať peniaze. Žalovaná
v 1. rade sa najprv rozviedla so svojím mužom a pani A. ho potom s prázdnymi rukami vyhnala z bytu.Žalovaného v 2. rade mal žalobca rád, ale vyčíta mu, že svojmu otcovi nezavolal dvakrát záchranku
a nedodržiaval bezpečnostné predpisy. Pokiaľ ide o tú darovaciu zmluvu, uviedol, že keď mu zomrela
manželka, nevedel, čo robí a žalovaná začala kibicovať pani A., aby žalobcov dom získala. Na otázku,

či sa žalovaní žalobcu snažili kontaktovať alebo mu nejako pomáhať, uviedol žalobca, že to je lož, kde tí
komu pomohli. Žalobca bol aj dvakrát v nemocnici a tam sa druhí ľudia oňho starali. Žalobca žalovaných
ani o pomoc nežiadal. Druhí ľudia mu pomáhali, rovnako aj na bytovke. Na otázku, ako sa dozvedel
o uzatvorenej darovacej zmluve, uviedol žalobca, že „neprávom“. Na otázku, či platí daň z nehnuteľnosti,
uviedol, že ju platí žalovaná v 1. rade. Žalobca išiel na bytové nahlásiť, že nič nepredáva, ale oni aj s tou

pani A. to tam zariadili takto. On im povedal, že Byt je jeho a následne sa dozvedel, ako sa dá zrušiť
darovacia zmluva. Na otázku, či má žalobca rodinu, uviedol, že má bratranca v Bratislave a po celom
svete má bratrancov a sesternice. Pokiaľ ide o pomoc žalovaných, uviedol, že údržbu si robí sám, aj si
platí účty za elektrinu. Vyjadril sa, že žalovaným nechcel darovať Nehnuteľnosť, dá iba tým, ktorí sa oňho
starali. K výsluchu žalobcu uviedla žalovaná v 1. rade, že k pani A. išla so žalobcom na jeho žiadosť.
Žiadne podvody sa tam nediali, ani pani A. by si to nemohla dovoliť. Žalovaný v 2. rade uviedol, že

žalobca im daroval Nehnuteľnosť dobrovoľne a bez nátlaku a pred pani A. sa dohodli, že plyn, elektriku
a nájomné si bude platiť sám a daň z nehnuteľnosti si bude platiť sám.

6. Súd vypočul aj svedkyňu G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., N. XXX/X, ktorá so žalobcom žije v
jednej domácnosti a tvorí s ním pár už asi šesť rokov. Svedkom uzatvorenia darovacej zmluvy nebola.

Vie, že keď žalobcovi zomrela manželka, tak žalovaným nechal kľúčik od bytu. Bol vtedy taký vystrašený
a nevedel, čo sa deje. Oni dvaja raz išli do mesta a keď sa vrátili, tak bolo v byte porozhadzované.
Myslí si, že keby sa vrátili skôr, tak tam prichytia žalovaných. Toto bolo asi v roku 2017 – 2018, potom
vymenili zámky. Vtedy žalobcovi zmizli doklady týkajúce sa detí, ktoré mal v sociálnej opatere. K vzťahu
medzi žalobcom a žalovanými uviedla, že nijaký vzťah medzi nimi nie je, sú si úplne cudzí. Na otázku,

či sa žalovaní pokúšali kontaktovať žalobcu, nakúpiť mu a podobne, uviedla svedkyňa, že vôbec. Teraz
väčšinou im pomáha jej synovec. Žalovaní chodievali žalobcovi polievať kvety a popri tom snorili po
pivniciach a podobne a ako tam raz boli, tak bolo žalobcovi zle a ani mu nezavolali pomoc. V období
zmiznutia dokladov svedkyňa nemala kľúče od Bytu, a podľa nej ich nemal ani nikto iný. K otázke, ako
sa žalovaní správajú k nej a žalobcovi, uviedla, že sa so žalovanými nestretávajú, ani nechodia po ich

strane. Na otázku, či žalovaní niekedy nadávali žalobcovi, urážali ho alebo svedkyňu, prípadne členov
žalobcovej rodiny, uviedla, že nie, oni sa vôbec nebavia. Maximálne by ich svedkyňa odzdravila, keby
ju pozdravili. Uviedla, že kým žalobca vládal žalovaným pomáhať, bolo všetko v poriadku, ale potom
mu povedali, že je starý. K vzťahu medzi žalovanými a deťmi žalobcu nevedela svedkyňa nič povedať.
K výpovedi svedkyne uviedla žalovaná v 1. rade, že v bytovke, kde býva žalobca bola možno dvakrát, ale

vždy len vtedy, keď ju žalobca požiadal, aby mu išla poliať kvety, keď nebude doma. K tej udalosti, kedy
mu nemali poskytnúť pomoc uviedla, že žalovaným žalobca volal, že mu je zle, tak tam obaja dobehli, ale
žalobca nesúhlasil so zavolaním záchranky. Urobilo sa mu potom lepšie a tak ich poslal preč. Žalovaná
v 1. rade sa vyjadrila, že mu nikdy nič nezobrala, naopak mu predtým aj so žalovaným v 2. rade pomáhali
aj radili, aby sa umýval a podobne. Žalovaný v 2. rade doplnil, že do Bytu vstúpil vždy len v prítomnosti

žalobcu a od roku 2019, kedy mu odovzdal kľúč a bol požiadaný, aby tam nechodil, do Bytu už nevstúpil.
Sama tam chodila jedine žalovaná v 1. rade, keď ju žalobca požiadal, aby mu poliala kvety.

7. V záverečnej reči žalobca poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanými nikdy nebol
žiadny bližší vzťah, ktorý by odôvodňoval vôľu žalobcu darovať žalovaným svoju Nehnuteľnosť. Žalovaní

mu nikdy v ničom nepomohli a aj z ich vyjadrení je úplne zrejmé, že nemali nadštandardné vzťahy.
Zároveň to, že žalobca nemal vôľu darovať preukazuje aj skutočnosť, že v Nehnuteľnosti býva a platí
za ňu všetky náklady s výnimkou dane z nehnuteľnosti. Z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že ide o
osobu vyššieho veku, ktorá v čase uzavretia darovacej zmluvy resp. krátko predtým prišla o manželku
a v tomto preňho náročnom období ho žalovaní doslova primäli k podpisu darovacej zmluvy, hoci

Nehnuteľnosť darovať nikdy nechcel. Žalobca má za to, že je tu preukázané zneužitie staršieho človeka.
Darovacia zmluva je neplatná, nakoľko žalobca konal v omyle a taktiež odporuje dobrým mravom.
Zároveň považuje za preukázané, že žalovaní sa správajú k žalobcovi tak, že to hrubo odporuje dobrým
mravom. Ako vyplýva aj z vyjadrenia svedkyne, potom, čo došlo k prevodu Bytu, stratili o žalobcu
akýkoľvek záujem, v ničom mu neposkytujú pomoc a podporu, akú by si vzhľadom na svoj vek zaslúžil a

akú je od nich možno spravodlivo požadovať. Žalovaní síce tvrdia, že im v tom bolo bránené, avšak z ich
výpovedí nie je vôbec zrejmé, že by sa pokúšali žalobcu kontaktovať, nereagovali na výzvu na vrátenie
daru a toto ich tvrdenie je v priamom rozpore s výpoveďou žalobcu aj svedkyne. Žalovaní v záverečných
rečiachuviedli,žeprávnazástupkyňažalobcuaninemôževedieť,akévzťahybolimedzinimiažalobcoma o žalovaných v konaní uvádza nepravdivé veci. Vzhľadom na to, že mali so žalobcom nadštandardne
dobrý vzťah a vídali sa takmer každý deň až do jeho zoznámenia s pani H., nevidia dôvod na vrátenie
Nehnuteľnosti, ktorá im bola darovaná dobrovoľne a bez nátlaku.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, ktoré právne
posúdil, ako nasleduje:

9. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

12. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný

zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

14. Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je
na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať
primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady

znášať podľa miery spoluužívania.

15. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

16. Podľa § 628 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť

písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

17. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

18. Z notárskej zápisnice N XX/XXXX M. XXXX/XXXX súd zistil, že žalobca ako darca so žalovanými
ako obdarovanými uzavrel dňa 21.02.2013 o 14:30 hod. darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného
bremena, a to formou notárskej zápisnice. V čl. I uzavretej zmluvy darca vyhlásil, že je vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX G. XXXX vedených pre k.ú. D. ako Byt spolu

so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu so súp. č.
XXX a ako spoluvlastnícky podiel na Pozemkoch, ktoré nadobudol na základe Zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu pod L./03 a Osvedčenia o dedičstve 12D 1551/08, Dnot 490/08. Zmluvou
žalobca ako darca daroval Byt a podiel na Pozemkoch žalovaným ako obdarovaným každému v jednej
polovici a obdarovaní dar s vďakou prijali. Zmluvou bolo súčasne pre darcu bezodplatne zriadené

vecné bremeno, spočívajúce v jeho práve doživotného bývania a užívania Nehnuteľností, ktoré boli
predmetom darovania. V čl. II bol obsiahnutý popis Bytu a jeho príslušenstva, v čl. III určenie a popis
spoločných častí a spoločných zariadení domu, v čl. IV úprava práv k Pozemkom a v čl. V žalovaní
pristúpili k zmluve o výkone správy. Prvopis notárskej zápisnice bol vlastnoručne podpísaný žalobcom,žalovanými a notárkou a bol uložený v Zbierke notárskych zápisníc na Notárskom úrade E. O. A. pod
č. N XX/XXXX, M. XXXX/XXXX, M. XXXX/XXXX. Žalobca súdu predložil odpis notárskej zápisnice
vyhotovený notárkou, ktorá podpisom osvedčila, že sa odpis zhoduje s prvopisom notárskej zápisnice.

19. Na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. D. sú ako podieloví spoluvlastníci Bytu zapísaní
žalovaná v 1. rade v 1/2 a žalovaný v 2. rade v 1/2, a to titulom darovacej zmluvy L./XX, právoplatnej
13.03.2013. K obom spoluvlastníckym podielom žalovaných je v časti C listu vlastníctva zapísané pod
L./XX vecné bremeno spočívajúce v doživotnom práve bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech

žalobcu.

20. Na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. D. sú ako podieloví spoluvlastníci Pozemkov zapísaní
žalovaná v 1. rade v 1773/237796 a žalovaný v 2. rade v 1773/237796, a to titulom darovacej zmluvy L./
XX, právoplatnej 13.03.2013. K obom spoluvlastníckym podielom žalovaných je v časti C listu vlastníctva
zapísané pod L./XX vecné bremeno spočívajúce v doživotnom práve užívania nehnuteľnosti v prospech

žalobcu.

21. Žalobca vyhotovil a obom žalovaným zvlášť zaslal výzvu na vrátenie daru, kde uviedol, že ich žiada
o vrátenie daru, pretože sa žalovaní správajú k žalobcovi a členom jeho rodiny – synovi, neveste,
vnúčatám a k jeho priateľke tak, že tým hrubo porušujú dobré mravy. Sústavne ich všetkých hrubo

či hanlivo urážajú, vyvíjajú psychický nátlak, dopúšťajú sa fyzického násilia, vyhrážajú sa fyzickým
napadnutím, napádajú ich. Žalobca uviedol, že je často chorý, má problémy s pohybom a ako osoba
vyššieho veku už potrebuje určitú pomoc, opateru, avšak žalovaní mu potrebnú pomoc neposkytli ani
raz. Odhliadnuc od uvedeného žalobca v liste zdôraznil, že Byt bol na žalovaných prevedený na základe
podvodu, keď žalobca nemal ani vedomosť o uzavretí darovacej zmluvy. Dozvedel sa to náhodou na

mestskom úrade, keď išiel platiť daň z nehnuteľnosti a oznámili mu, že už nie je vlastník. Nikdy nemal
v úmysle darovaciu zmluvu uzavrieť, avšak zomrela jeho manželka, s ktorou strávil 34 rokov a v tom
čase bol na tom psychicky veľmi zle. Bez toho, že by si boli strany čokoľvek dohodli, pripravili žalovaní
papiere, ktoré žalobcu pod nátlakom prinútili podpísať. S poukazom na popísané skutočnosti žalobca
uzavrel, že sa žalovaní do dnešného dňa správajú k žalobcovi a k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo

porušujú dobré mravy a preto ich žalobca žiada o vrátenie daru. Doručenie predmetného listu žalovaní
nepopreli, nesporné bolo tiež, že na tento list žalobcovi nereagovali.

22. Žalobca podanou žalobou žiada určiť, že Nehnuteľnosti sú jeho výlučným vlastníctvom, a to jednak
z dôvodu, že uzavretú darovaciu zmluvu považuje za absolútne neplatnú a jednak z dôvodu, že

žalovaných vyzval na vrátenie daru, pretože sa k nemu a členom jeho rodiny správajú spôsobom hrubo
odporujúcim dobrým mravom. Pokiaľ ide o prvú skupinu tvrdení žalobcu, teda že je uzavretá zmluva
absolútne neplatná, tvrdí žalobca, že bol žalovanými uvedený do omylu, že Byt na nich previedol na
základe podvodu a že nemal vedomosť o uzavretí darovacej zmluvy. V ďalšej časti žaloby tvrdil, že
žalovaní zneužili jeho nepriaznivý psychický stav po smrti manželky a pod nátlakom ho donútili podpísať

papiere. Na pojednávaní uviedol, že nemal dôvod na žalovaných Nehnuteľnosti previesť. Na strane
žalobcu nebol úmysel darovať a on nikdy nevykonal žiadne úkony vedúce k darovaniu. Nesporuje, že
podpísal notársku zápisnicu, ale konal v omyle, keď ju podpisoval. Zmluva sa prieči dobrým mravom,
pretože bola uzavretá na základe podvodu žalovaných.

23. Po procesnej stránke je nutné žalobcovu žalobu posúdiť ako žalobu o určenie, či tu právo je alebo
nie je, preto je potrebné primárne posúdiť, či žalobcovi svedčí na podanej žalobe naliehavý právny
záujem. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť

aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Keďže žalobca tvrdí, že je vlastníkom
Nehnuteľností a súčasne sú ku dňu rozhodnutia súdu ako vlastníci Nehnuteľností zapísaní v katastri
nehnuteľností žalovaní, je nutné konštatovať, že práve podanou žalobou o určenie je žalobca spôsobilý
ním tvrdenú diskrepanciu medzi skutočným vlastníkom a vlastníkom zapísaným v katastri nehnuteľností
odstrániť. Naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe je teda daný, keďže v konečnom

dôsledku by sa právne postavenie žalobcu v dôsledku takejto žaloby (resp. v dôsledku vyhovenia takej
žalobe súdom) zmenilo.24. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o určenie práva má žalobca
(tvrdený vlastník) povinnosť a bremeno tvrdenia v tom, že mu svedčí vlastnícke právo, pričom musí
uviesť, akou konkrétnou právnou skutočnosťou alebo právnym úkonom toto svoje vlastnícke právo
odôvodňuje. Ak svoje vlastnícke právo zakladá na tom, že právny úkon, ktorým vlastníctvo previedol na
žalovaných, je neplatný z dôvodu vád vôle alebo jej prejavu, prípadne na tom, že sa po uzavretí zmluvy

vyskytli konkrétne právom aprobované okolnosti, je povinný všetky tieto okolnosti úplne a pravdivo
opísať. Na povinnosť tvrdenia žalobcu nadväzuje jeho povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať svoje vlastnícke právo. Pokiaľ sú tieto
skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

25. Ako bolo vyššie uvedené, žalobca namietal v prvom rade absolútnu neplatnosť uzavretej darovacej

zmluvy. Pri riešení predbežnej otázky platnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk,
na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je ale potrebné rozlišovať medzi dôvodmi
neplatnosti, ktoré musia byť stranami tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými
mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy,

neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.). Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalovaní sú ako vlastníci Nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností.
Z predloženej notárskej zápisnice N XX/XXXX M. XXXX/XXXX vyplynula právne formálna bezchybnosť
uzavretej zmluvy, keďže zmluva bola uzavretá písomne vo forme notárskej zápisnice, podpisy strán
boli na jednej listine a ich prejavy boli dostatočne určité a zrozumiteľné. Ani jedna zo strán netvrdila

nedostatok spôsobilosti na právne úkony či konanie v duševnej poruche darcu či obdarovaných. Žalobca
namietal nedostatok svojej vôle zmluvu uzavrieť, kde na jednej strane tvrdil, že bol uvedený žalovanými
do omylu a ani nevedel, že uzatvára darovaciu zmluvu a na strane druhej tvrdil, že ho žalovaní k podpisu
zmluvy donútili. Žalobca však vôbec neopísal skutkové okolnosti uzavretia darovacej zmluvy, teda v čom
konkrétne mal byť uvedený do omylu, ako konkrétne ho mali žalovaní podviesť, resp. ako je možné,

že o uzavretí darovacej zmluvy, ktorú podpísal, nemal vedomosť, keď súčasne tvrdil, že ho žalovaní
zmluvu podpísať donútili. Darovacia zmluva bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice, ktorá bola
spísaná na notárskom úrade E. O. A., teda žalobca sa pre účely podpisu takej zmluvy musel dostaviť
na predmetný notársky úrad, identifikovať sa dokladom totožnosti a následne po prečítaní notárskej
zápisnice túto podpísať. Žalobca súdu neuviedol, v ktorom z uvedených krokov bol žalovanými uvedený

do omylu, napríklad či si myslel, že podpisuje inú zmluvu alebo aký iný omyl ho primäl notársku zápisnicu
podpísať. Žalobcove tvrdenia v konaní si dokonca vzájomne odporujú, keď na jednej strane tvrdil, že
ani nevedel o tom, že uzavrel darovaciu zmluvu a prišiel na to náhodou na bytovom družstve a na
druhej strane uviedol, že ho žalovaní podviedli a doslova donútili zmluvu podpísať. Súd neuveril ani
žalobcovým tvrdeniam o tom, že bol zneužitý jeho zlý psychický stav po smrti manželky, pretože zmluva

bola podpisovaná v roku 2013 a manželka žalobcovi umrela už v roku 2008. Hoci súd nepopiera,
že osobné prežívanie smrti manželky mohlo byť pre žalobcu aj po piatich rokoch ťažké, k podpisu
zmluvy nedošlo v takej bezprostrednej blízkosti po danom úmrtí, že by to mohlo ovplyvniť žalobcovu
psychickú spôsobilosť si vykonanie uvedeného právneho úkonu rozmyslieť a následne dobrovoľne
uzavrieť. Súd preto uzavrel, že žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, pokiaľ

ide o nedostatok jeho vôle darovaciu zmluvu uzavrieť, keďže súdu len vyslovene všeobecne uviedol,
že zmluva je neplatná pre nedostatok jeho vôle ju uzavrieť (že ju uzavrel v dôsledku omylu, podvodu,
citového rozrušenia), avšak úplne opomenul uviesť konkrétne skutočnosti, ktoré by o takom závere
mohli svedčiť. Motivácia žalobcu zmluvu uzavrieť, teda okolnosť, či žalovaní sú jeho blízkymi osobami,
prípadne či mu pomáhali a pomáhajú a teda či mal dôvod pre darovanie svojej Nehnuteľnosti, je pre

záver o platnosti či neplatnosti darovacej zmluvy úplne irelevantná.

26. Žalobca súdu neuviedol ani, v čom konkrétne má darovacia zmluva odporovať dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosť právneho úkonu založená jeho
nedovolenosťou, ktorá môže spočívať buď v tom, že právny úkon je v rozpore so zákonom (nielen s

Občianskym zákonníkom) alebo s dobrými mravmi. O právny úkon odporujúci zákonu (contra legem)
ide vo všeobecnosti vtedy, keď tento úkon zákon výslovne zakazuje, teda keď právny úkon je v
rozpore so zákonným zákazom. O prípad právneho úkonu zákon obchádzajúceho ide vtedy, ak právny
úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť je možnévyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Na rozdiel od toho v rozpore s dobrými mravmi je
právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, prípadne kultúrnym a spoločenským normám,
ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je

touto spoločnosťou akceptovateľné a považované za poctivé konanie. V rozpore s dobrými mravmi
je právny úkon vtedy, keď odporuje takým pravidlám správania sa, ktoré nemajú povahu právnych
noriem (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo 62/2009). Súlad
práva s dobrými mravmi patrí k základným právnym zásadám, ktoré prispievajú k tomu, aby právo
v každom jednotlivom konkrétnom prípade napomáhalo k presadzovaniu spravodlivosti (aequum et

bonum). Zároveň je ale túto zásadu potrebné v každom konkrétnom prípade používať obozretne, aby
v systéme platného písaného práva (lex scripta) nedochádzalo k oslabovaniu ochrany občianskych
práv, ktorá sú zakotvené zákonom, a tým k nežiaducemu narušovaniu inej významnej právnej zásady
ovládajúcej oblasť súkromného práva – zásady právnej istoty (bezpečnosti). Dobré mravy ako jedny zo
základných noriem spoločnosti sú podľa súdnej praxe rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti.
Ak sa preto prieči určitý právny úkon dobrým mravom, musí to byť súdom v danom čase a vo vzájomnom

konaní účastníkov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené podľa objektívneho kritéria s prihliadnutím
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, vrátane doby i postavenia účastníkov. Žalobca súdu neuviedol,
prečo považuje darovaciu zmluvu za odporujúcu dobrým mravom, resp. tento rozpor zakladá na jeho
už vyššie uvedenom omyle, resp. údajnom podvode žalovaných. Tieto skutočnosti však nemôžu založiť
rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi; ak by žalobca konal v omyle, mohlo by to mať vplyv len

na posúdenie otázky splnenia náležitostí právneho úkonu (či bol uzavretý slobodne a vážne). Rozpor
s dobrými mravmi taktiež nemôže založiť skutočnosť, že žalovaní neboli v príbuzenskom alebo, ako
žalobca uvádza, v blízkom vzťahu so žalobcom. Žalobca bol a aj je osobou s plnou spôsobilosťou na
právne úkony, ktorá je oprávnená sa slobodne rozhodnúť o nakladaní s vlastným majetkom, vrátane
jeho bezodplatného prevodu na akúkoľvek osobu si vyberie. Po uskutočnení daného prevodu však už

platí základný princíp súkromného práva Pacta sunt servanda, t.j. že zmluvy sa majú plniť. Narušenie
tohto princípu zákon pripúšťa len v odôvodnených prípadoch kedy je vôľa alebo jej prejav v rozpore
so zákonom, resp. v prípade výskytu zákonom predpokladaných okolností po uzavretí zmluvy (napr.
porušeniepovinností,zmenaokolností,čivprípadedarovacejzmluvysprávanieobdarovanýchvhrubom
rozpore s dobrými mravmi). Žiadne také okolnosti však v konaní neboli zistené. Ak žalobca tvrdil, že

v Byte býva a že inak si bytovú otázku zabezpečiť nevie, ani táto okolnosť nemôže založiť záver
o neplatnosti právneho úkonu pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Žalobca si jednak ako plne spôsobilá
osoba musel byť vedomý toho, aké sú následky uzavretia darovacej zmluvy a jednak si zmluvou so
žalovanými v Byte a na Pozemkoch zriadil právo doživotného užívania, ktoré bolo aj riadne vložené do
katastra (v rozpore s tým, čo žalobca nepravdivo na pojednávaní uvádzal). Súd vzhľadom na uvedené

uzavrel, že žalobca nepreukázal ani, že by darovacia zmluva bola v rozpore s dobrými mravmi, keď ani
neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by takému záveru nasvedčovali a už vôbec ich nijakým spôsobom
nepreukázal.

27. Pokiaľ ide o poslednú skupinu tvrdení žalobcu, totiž že sa žalovaní ako obdarovaní k žalobcovi

a k jeho rodine správajú spôsobom hrubo odporujúcim dobrým mravom, tu žalobca uvádzal, že
žalovaní majú jeho a jeho rodinu (syna, nevestu, vnúčatá a priateľku) sústavne hrubo či hanlivo urážať,
vyvíjať psychický nátlak, dopúšťať sa fyzického násilia, vyhrážať sa fyzickým napadnutím, napádať.
Žalobcovi taktiež neposkytujú potrebnú pomoc a opateru, napriek zhoršenému zdravotnému stavu. Na
preukázaniesvojichtvrdenínavrholvýsluchsvedkynepaniH.(jehopriateľky)avýsluchžalobcu.Žalobca

pri výsluchu na otázku, či sa ho žalovaní snažili kontaktovať alebo mu nejako pomáhať, uviedol že nie,
že sa oňho starajú a mu pomáhajú druhí ľudia. Žalobca žalovaných ani o pomoc nežiadal. Svedkyňa
G. H. pri výsluchu k otázke, ako sa žalovaní správajú k nej a žalobcovi, uviedla, že sa so žalovanými
nestretávajú, ani nechodia po ich strane. Na otázku, či žalovaní niekedy nadávali žalobcovi, urážali ho
alebo svedkyňu, prípadne členov žalobcovej rodiny, uviedla, že nie, oni sa vôbec nebavia. Maximálne

by ich svedkyňa odzdravila, keby ju pozdravili. Na otázku, či sa žalovaní pokúšali kontaktovať žalobcu,
nakúpiť mu a podobne, uviedla svedkyňa, že vôbec, že im pomáha jej synovec. Žalovaní chodievali
žalobcovi polievať kvety a popri tom snorili po pivniciach a podobne. Žiadne ďalšie dokazovanie žalobca
vykonať nenavrhol.

28. Z vykonaného dokazovania musel súd vyvodiť jednoznačný záver, že žalobca nepreukázal jeho
tvrdenia o tom, že by žalovaní jeho alebo jeho rodinu akokoľvek urážali, fyzicky napádali alebo sa takým
napadnutím vyhrážali. Vypočutá svedkyňa to výslovne poprela, popierali to počas celého konania aj
žalovaní. Žiadny taký záver nevyplynul ani z predložených listín. Pokiaľ ide o neposkytovanie pomoci,sám žalobca súdu uviedol, že žalovaných o pomoc nežiadal. Žalovaní, naopak, konštantne počas celého
konania tvrdili, že žalobcovi poskytovať pomoc a opateru majú záujem, avšak je to práve žalobca
a jeho priateľka, ktorí akúkoľvek pomoc či dokonca kontakt so žalovanými odmietajú. Obaja žalovaní

vypovedali, že im žalobca odňal kľúče od Bytu a požiadal ich, aby ho nekontaktovali. Za týchto okolností
nemožno ani neposkytovanie pomoci žalobcovi zo strany žalovaných považovať za odporujúce dobrým
mravom, a to napriek jeho veku a zdravotnému stavu. Nemožno viniť osobu z neposkytovania pomoci,
pokiaľ ten, komu sa má pomáhať, pomoc odmieta, resp. o ňu nemá záujem. Žalobca aj svedkyňa
pani H. navyše zhodne vypovedali, že pomoci sa im dostáva od príbuzných, resp. iných osôb, teda na

pomoc žalovaných nie je žalobca odkázaný. S ohľadom na vyššie uvedené je nutné uzavrieť, že žalobca
nepreukázal akékoľvek správanie žalovaných, ktoré by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi a teda
že by mu vzniklo právo od žalovaných požadovať vrátenie daru. Bez relevancie je pritom žalobcom
zdôrazňované neodpovedanie žalovaných na výzvu na vrátenie daru, za situácie, kedy je taká výzva
podľa žalovaných neoprávnená a neobsahuje pravdivé skutočnosti. Z mlčania žalovaných nemožno
vyvodiť ani ich súhlas, ale opäť ani učiniť záver o ich správaní v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

29. S poukazom na vykonané dokazovanie a neunesenie bremena tvrdenia, resp. dôkazného bremena
zo strany žalobcu, pokiaľ ide o jeho vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam, bolo jeho žalobu nutné v celom
rozsahu zamietnuť.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní o žalobe boli plne procesne

úspešní žalovaní, pretože žaloba smerujúca proti nim bola v celom rozsahu zamietnutá. Súd im preto
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).