Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 10, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323010771
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8323010771.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.06.2024 v trestnej
veci proti obž. A. B. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/95/2023 zo dňa 14.03.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné uznal obžalovaného za vinného zo spáchania zločinu
prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona,
ktorého sa mal dopustiť tak, že

po predchádzajúcej dohode s presne nezistenou osobou pod prezývkou C. B. D. a v úmysle vykonať

prevoz viacerých nelegálnych migrantov naprieč územím Slovenskej republiky, odišiel z miesta trvalého
bydliska v E. na svojom osobnom motorovom vozidle do mesta F. a po tom čo sa za pomoci osoby
C. B. D. telefonicky skontaktoval s týmito osobami, dňa 08.08.2023 v čase po 11.00 hod., na presne
nezistenom mieste neďaleko vlakovej stanice v F. tieto osoby počkal, kým ho našli podľa údajov
poskytnutých osobou C. B. D. a následne do svojho osobného motorového vozidla značky Mercedes
Benz, striebornej farby, EČV: G. B., imatrikulované v E., VIN: H. zobral troch štátnych príslušníkov G.

B. republiky a to I. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. B. C., nar. XX.XX.XXXX a E. F., nar. XX.XX.XXXX a
dvoch štátnych príslušníkov J. B. republiky a to B. G., nar. XX.XX.XXXX a F. F., nar. XX.XX.XXXX,
všetci bez platných cestovných dokladov, ktorí sa predtým ako občania krajiny, ktorá nie je členským
štátom Európskej únie nelegálnym spôsobom dostali na územie Slovenskej republiky a boli v tom čase
na základe rozhodnutí súdu ako maloletí cudzinci bez sprievodu umiestnení v Centre pre deti a rodiny
v F. na ulici D. E. K. XXX/X, pričom v uvedený deň z tohto zariadenia postupne ušli, následne s týmito

osobami vyrazil z mesta F. s cieľom dopraviť ich do L., kde ich mali ďalšie nestotožnené osoby prevziať
a zabezpečiť ich ďalší prevoz do krajín ich konečnej destinácie E. a M., pričom obvinený bol s týmito
migrantmi na svojom osobnom motorovom vozidle zastavený toho istého dňa až v čase o 17:45 hod. na
zjazde z diaľnice R1 v smere na obec L. hliadkou OO PZ Zlaté Moravce.

Za to uložil obžalovanému A. B. podľa § 355 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.

zákona, § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 (per analogiam) Tr. zákona trest
odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to motorového

vozidla zn. Mercedes Benz, striebornej farby, VIN : H., ev. č. SLS - AC 793, ktoré je imatrikulované v E.,mobilného telefónu značky Samsung, bielej farby, IMEI : 350196020779171 a rozhodol podľa § 60 ods.
5 Tr. zákona, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát Slovenská republika.

Proti výroku o treste tohto rozsudku podal obžalovaný sám a aj prostredníctvom obhajcu odvolanie hneď
po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku. V písomnom odôvodnení najskôr zdôraznil, že
ukladanie trestu nesmie byť mechanické bez zváženia všetkých okolností prípadu a pomerov páchateľa,
keďže aj z požiadavky primeranosti trestu vyplýva jednoznačne zákaz exemplárneho trestania, trest
nesmie byť prejavom inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Pokračoval, že nemá

záznam v registri trestov a vzhľadom na možnosť jeho nápravy a jeho osobné pomery (rodinné,
rodičovské) a možnosť u neho dosiahnuť účel trestu je nepodmienečný trest neprimerane prísny, na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje podmienečný trest pri aplikovaní § 39 ods. 1 Tr. poriadku
za súčasného uloženia trestu vyhostenia podľa § 65 ods. 1, 4 Tr. zákona. Z účelu ust. § 34 ods.
1 Tr. zákona zvýraznil predovšetkým vytvorenie podmienok na výchovu páchateľa, aby v budúcnosti
viedol riadny život. Kombinácia podmienečného trestu a trestu vyhostenia je v jeho prípade dostatočnou

pre dosiahnutie účelu trestu, zabráni mu na dlhšiu dobu v páchaní trestnej činnosti. K trestnému činu
prevádzačstva uviedol, že ide vo všeobecnosti o rozšírený trestný čin, lebo mnoho migrantov dúfa
v lepší život v EÚ, snaží sa dostať na jej územie nelegálne, preto je vo verejnom záujme eliminovať
na území SR pobyt osôb napomáhajúcich nelegálnu migráciu, k čomu ako príklad poukázal na prax
vMaďarskejrepublike.Vďalšejčastiargumentovalvovzťahuktrestuvyhostenia,ktorýspĺňapožiadavku

zabrániť cudzincom protiprávne pôsobiť na území SR, preto by tento trest spolu s podmienečným
trestom odňatia slobody zohľadnil lepšie okolnosť, že obžalovaný žije v inom členskom štáte EÚ a bol by
trestom primeraným aj z pohľadu individuálnej aj generálnej prevencie. Pri uložení trestu bolo tiež nutné
zohľadniť, že obžalovaný je cudzí štátnym príslušníkom, neovláda slovenský jazyk, nemá tu rodinu,
výkon nepodmienečného trestu by znášal ťažšie a s oveľa horším dopadom naň, stratil by kontakt

s rodinou, na ktorú by to mohlo mať nenapraviteľný dopad. Navyše v jeho prípade išlo o jediné vybočenie
z inak riadneho spôsobu života, nepodmienečný trest by mal charakter drakonického trestu v jeho
prípade. Podľa jeho názoru sú splnené podmienky pre zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.
Navrhol zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku a za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona
uložiť mu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, trest vyhostenia a trest

prepadnutia veci.

Okresný prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa pri úvahách a druhu trestu
a jeho výmere starostlivo a spravodlivo zohľadnil konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok,
pohnútku, osobu, pomery a možnosti nápravy obžalovaného, poľahčujúce i priťažujúce okolnosti.

Stotožnil sa s záverom prvostupňového súdu, že v tomto prípade neboli zistené podmienky, mimoriadne
okolnosti prípadu, pre postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona a ods. 3 písm. d/ tohto ustanovenia v zmysle
požiadaviek obžalovaného. Pomery obžalovaného neodôvodňujú tento postup, lebo sa nevymykajú
bežnému občianskemu životu a bežne sa vyskytujúce skutočnosti a bežne sa vyskytujúce nepriaznivé
pomery na strane obžalovaného nepostačujú. Navyše bežné osobné a rodinné pomery by nemali

prevažovať nad záujmom štátu a spoločnosti na spravodlivom potrestaní páchateľa. Preto považuje
uložený trest za zákonný, spravodlivý, napĺňajúci svoje funkcie, zvlášť z pohľadu generálnej prevencie,
ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom individuálnej prevencie, čím sa bráni páchateľovi v pokračovaní
v trestnej činnosti a jasne dáva najavo ostatným členom spoločnosti sankcionovateľnosť takéhoto
konania, a aj v tomto prípade bola osobitne zvýraznená potreba takejto prevencie. V nadväznosti na

povahu prejednávanej trestnej činnosti v tejto veci poukázal na fakty vyplývajúce z činnosti Národnej
jednotky boja proti nelegálnej migrácii Východ a činnosti Centra pre deti a rodiny F., z ktorých vyplýva,
že v priebehu cca 2 rokov z centra utieklo celkovo 345 cudzincov, maloletých migrantov bez sprievodu,
úteky boli organizované prostredníctvom tretích osôb – prevádzačov, pritom poukázal na niektoré
právoplatne skončené trestné konania v súvise s takouto trestnou činnosťou, na základe čoho opäť

zdôraznil význam generálnej prevencie aj v teraz prejednávanej veci. Záverom uviedol, že táto
trestná vec nepatrí vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného k výnimočným, ojedinelým
prípadom, vedenie riadneho života obžalovaným správne súd prvého stupňa zohľadnil pri aplikovaní
§ 38 Tr. zákona, po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine to aj bolo premietnuté do zníženia trestu
pod zákonom stanovenú dolnú hranicu až o 1/3. Preto aplikovanie § 39 ods. 1 Tr. zákona v tejto veci

neprichádza do úvahy. Navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného.

Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosťpostupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe
preskúmania veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil podľa § 326 ods. 5 Tr. poriadku dokazovanie výsluchom M.
B., dcéry obžalovaného. Tá opísala rodinné pomery obžalovaného v E., kde obžalovaný pracoval, učil
sa jazyk, aby mohli deti študovať. Odkedy je obžalovaný otec vo väzbe, financie pre rodinu zabezpečuje
matka, tie však nepostačujú na chod rodiny, keďže svedkyňa má ešte 10 ročnú sestru, svedkyňa musela

prerušiť štúdium a začať pracovať v nemocnici, aby zarobila pre rodinu. Má aj staršiu sestru, ktorá má
z celej situácie psychické problémy. Obžalovaný k tomu dodal, že v G. robil anesteziológa, chcel tú
prácu vykonávať aj v E., podmienkou však bolo 4 ročné štúdium, čo nesplnil, lebo musel pracovať, aby
zabezpečil rodinu.

Vzhľadom na obsah odvolania sa odvolací súd sústredil na preskúmanie výroku o treste a dospel

k záveru, že uložený trest je v súlade so zákonom, je primeraný, nie je neprimerane prísny, zodpovedá
účelu trestu a vystihuje priliehavo aj zásady pre ukladanie trestov.

Najskôr v spojitosti s charakteristikou osoby obžalovaného odvolací súd poukazuje na zistenie súdu
prvého stupňa, že podľa odpisu registra trestov nebol obžalovaný doposiaľ súdne trestaný a ani záznam

v evidencii priestupkov nemá. Obžalovaný tiež prejavil ľútosť nad svojim konaním.

V tejto veci bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods.
3 písm. d/ Tr. zákona v spojení s § 138 písm. j/ Tr. zákona, teda spáchaného na viacerých osobách, pri
ktorom je trestná sadzba určená v rozpätí 7 až 10 rokov.

Ďalšie okolnosti, ktoré súd prvého stupňa správne vzal do úvahy a ktoré mali vplyv na výsledný trest
boli zistené poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona, t.j. že obžalovaný pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život a že sa priznal k spáchaniu trestného činu a čin úprimne oľutoval.
Vdôsledkuprevahypoľahčujúcichokolnostísúdprvéhostupňamoholuvažovaťotrestevrámci rozpätia

trestnej sadzby po znížení hornej hranice o 1/3 za použitia § 38 ods. 8 Tr. zákona, t.j. 7 až 9 rokov.

Súd prvého stupňa následne podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona pri prijatom vyhlásení
obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. zákona, že je vinný, mohol modifikovať spodnú hranicu trestnej
sadzby až na úroveň 4 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti je aj podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest súladný
s citovanými zákonnými ustanoveniami, a to predovšetkým z dôvodu, že je uložený na samej spodnej
hranici do úvahy prichádzajúceho rozpätia trestnej sadzby.

Odvolanie obžalovaného však bolo argumentačne založené práve na tom, že v tejto veci boli splnené

podmienky pre uloženie ešte nižšieho trestu odňatia slobody, a to použitím ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa§39ods.1Tr.zákonaaksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomerypáchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi

uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Odvolací súd po preskúmaní spisu, odvolacích dôvodov i vyjadrenia prokurátora dospel k záveru
totožnému so záverom súdu prvého stupňa, že v tomto prípade neboli splnené podmienky pre aplikáciu
ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Pokiaľ ide o pomery páchateľa, na ktoré v detailoch poukázal obžalovaný v odvolaní a o ktorých
vypovedala aj svedkyňa – dcéra obžalovaného, ani podľa odvolacieho súdu nie sú postačujúceho
charakteru pre zmenu trestu. Nepochybne v spojitosti s osobnými, rodinnými pomermi obžalovanéhoje evidentné, že došlo k ich radikálnej zmene oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy boli uspokojivé,
v istom zmysle harmonické, a to napriek faktu, že rodina sa premiestnila do E. zo G., čo samo osebe
vyvolalo potrebu prispôsobiť sa novým okolnostiam. Radikálnu zmenu do týchto pomerov však zjavne

priniesol následok protiprávneho konania obžalovaného, ktorým bolo vzatie do väzby, teraz uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Je pochopiteľné, že táto udalosť ovplyvnila spôsob života
rodiny, jednotlivých jej členov. Napriek tomu zmena v živote rodiny, o ktorej vypovedal obžalovaný, resp.
jeho dcéra, nie je mimoriadneho charakteru, aký ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona vyžaduje pre mimoriadne
zníženiutrestu.Radikálna(pritomvšakpredovšetkýmzasahujúcapraktickústránkuživota)zmenaživota

členov rodiny obžalovaného nie je takej intenzity, aby ju bolo možné hodnotiť ako mimoriadnu. Osobné,
i rodinné pomery sú iné, ale stále v rovine širokej priemernej, bežnej populácie usilujúcej sa viesť život
v cudzej krajine.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Osobitnýcharakterprejednávanejtrestnejčinnostispočívavtom,žeobžalovanýsadopustilkonaniavoči
5 osobám, z ktorých ani jedna v čase spáchania skutku nedovŕšila osemnásty rok veku, jedna bola vo

veku cca 13 rokov, ďalšia cca 14 rokov. Predmetom jeho činnosti tak boli osoby už vzhľadom na ich vek
odkázané na pomoc iných osôb, pre ktoré akákoľvek činnosť podobného charakteru vo všeobecnosti
predstavuje veľké nebezpečenstvo ohrozenia zdravia, života, slobody. Ochranu spoločnosti vrátane
takýchto osôb má zabezpečiť individualizovaný primeraný trest a aj odvolací súd preto zastáva názor,
že v skúmanom prípade uložený trest vystihuje priliehavo účel trestu vo sfére individuálnej prevencie

a pritom generálne preventívne pôsobí odradzujúco voči iným svojim druhom i výmerou. Vzhľadom na
zásadu individualizácie trestu, pri ktorej sa v širokom rozsahu zohľadňujú všetky osobité okolnosti veci,
neobstála argumentácia obžalovaného s oporou v iných judikátoch súdov týkajúcich sa rovnakej trestnej
činnosti iných páchateľov, keďže formalistický kazuistický prístup k ukladaniu trestov nemôže nahradiť
individuálne posúdenie každej veci v intenciách vyššie uvedenej zákonnej úpravy Trestného zákona.

S poukazom na to, aj odvolací súd konštatuje, že uložený trest 4 rokov a 8 mesiacov je zákonný,
primeraný a aj spravodlivý, nie je nadmieru, neprimerane prísny, navyše druh a výmera tohto trestu
dostatočne rešpektuje zásady pre ukladanie trestov v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona, ale rešpektuje
aj účel trestu, primerane zohľadňuje spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Následne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.
V súlade so zákonom bol aj trest prepadnutia veci uložený podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v spojení

s § 60 ods. 5 Tr. zákona.

Na základe všetkých doteraz uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
jednohlasný

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.