Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 18, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Cr/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123329306
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123329306.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Veronikou Šuchovou, LL.M., v spore žalobcu:

MALCOM, spol. s.r.o., IČO: 36 360 244, so sídlom A. A. XX/XX, B. XXX XX, v konaní zastúpený: DEDÁK
& Partners, s. r. o., IČO: 50 735 764, so sídlom Suché mýto 1, Bratislava - mestská časť Staré mesto 811
03, proti žalovanému: PATRIOT GROUP, s. r. o., IČO: 45 407 657, so sídlom C. D. XXXX/XX, E. XXX XX,
v konaní zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom: Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín 911 01, IČO: 47 256 907, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu o zrušenie Rozhodcovského rozsudku sp.zn. R 204/2022 zo dňa 11.04.2023

vydaným rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin z a
m i e t a.

II. Súd žalobu o zrušenie Rozhodcovského uznesenia zo dňa 06.12.2022 sp. zn. R 204/2022 v spojení
s Opravným uznesením zo dňa 23.12.2022 o predbežnom opatrení (týkajúceho sa nehnuteľnosti),
Rozhodcovského uznesenia zo dňa 06.12.2022 sp. zn. R 204/2022 v spojení s Opravným uznesením zo
dňa 23.12.2022 o predbežnom opatrení (týkajúceho sa zákazu nakladania s peňažnými prostriedkami

v Tatra banke, a.s. a Fio banke, a.s.) a Rozhodcovského uznesenia zo dňa 06.12.2022 sp. zn. R
204/2022 v spojení s Opravným uznesením zo dňa 23.12.2022 o predbežnom opatrení (týkajúceho sa
motorového vozidla) vydaných rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., so sídlom Jilemnického 30,
036 01 Martin z a m i e t a .

III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.06.2023 domáhal voči
žalovanému zrušenia Rozhodcovského rozsudku sp. zn. R 204/2022 zo dňa 11.04.2023 vydaného

rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M. so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin. Zároveň
sa žalobou domáhal zrušenia Rozhodcovských uznesení sp.zn. R 204/2022 zo dňa 06.12.2022
vydaných rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M. so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin.
Prvým Rozhodcovským uznesením sa žalovanému zakázalo previesť, zaťažiť ťarchou, nájmom
alebo vecným bremenom, poškodiť, zničiť, či akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami.
Druhým Rozhodcovským uznesením sa žalovanému zakázalo nakladať s finančnými prostriedkami na
bankovom účte vedenom v E. F., G.. a vo H. F., G.. Tretím Rozhodcovským uznesením sa zakázalo

žalovanému previesť, scudziť, zaťažiť ťarchou, nájmom, lízingom alebo iným vecným bremenom,
poškodiť, zničiť, urobiť neupotrebiteľným, či akýmkoľvek spôsobom nakladať s motorovými vozidlami.
Predbežné opatrenia nariadené troma Rozhodcovskými uzneseniami boli nariadené na dobu určitú -
do vydania poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, na vymoženie žalovanej sumy spríslušenstvom, splnenia povinnosti uloženej v rozhodcovskom rozsudku, maximálne však do 90 dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V žalobe žalobca opísal priebeh rozhodcovského konania vedeného pod sp.zn. R 204/2022. V
časti žaloby ktorou žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok žalobca uviedol že podal včas námietku
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, resp. rozhodcu prejednávať vec, ktorá bola predmetom
rozhodcovského konania. Dôvodom podania námietky nedostatku právomoci bola neexistencia
rozhodcovskej zmluvy. Ďalej poukázal na to že základným predpokladom vzniku právomoci a

príslušnosti rozhodcovského súdu je platne uzatvorená rozhodcovská zmluva. Táto však medzi
stranami sporu nebola nikdy platne dojednaná (uzatvorená). Poukázal na to že rozhodcovský súd si
právomoc založil na základe rozhodcovskej doložky dojednanej v článku III. Dohody o zaplatení dlhu
v splátkach č. 01722017 zo dňa 18.07.2017. Avšak samotný nárok bol priznaný z titulu porušenia
povinností vyplývajúcich z Kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2021 v spojení s Dohodou o urovnaní zo
dňa 26.08.2021. Tieto zmluvné dokumenty rozhodcovskú doložku neobsahujú. Žalobca rozhodcovskú

doložku neakceptoval už v procese pripomienkovania kúpnej zmluvy a namietal aplikovateľnosť princípu
separatibility rozhodcovskej zmluvy/doložky v danom prípade. Vo vzťahu k zneniu rozhodcovskej
doložky uviedol, že ju považuje za nie jasnú, neurčitú a celkovo obsahovo zmätočnú. Neexistuje
možnosť založiť generálnu rozhodcovskú doložku, ktorá by sa vzťahovala na akékoľvek a všetky spory
medzi zmluvnými stranami a ktorá by sa dala použiť univerzálne. Uzatvorením dohody o urovnaní

došlo k novácii pôvodne uzatvorenej dohody o zaplatení dlhu v splátkach. Kúpna zmluva je následne
dokumentom, ktorý nadväzuje na dohodu o urovnaní a nie na dohodu o zaplatení dlhu v splátkach.
Nesúhlasil s postupom rozhodcu keď rozhodcovským uznesením zo dňa 27.01.2023 námietku žalobcu o
nedostatku právomoci zamietol. Nesúhlasil s výkladom princípu separatibility rozhodcom v prípade, keď
došlo k novácii pôvodného záväzku, v ktorom sa už rozhodcovská doložka nenachádza. Z uvedeného

následne odvodil, že rozhodcovská doložka (zmluva) nemôže existovať, keď nebola dohodnutá. Čím
absentuje jednak dohoda o jej vecnej aplikácii pre určité spory a aj dohoda ohľadne rozhodcu. Iné
dokumenty ako dohoda o zaplatení dlhu v splátkach nebola v rozhodcovskom a ani v tomto konaní
predložená. Tým, že táto dohoda zanikla v dôsledku novácie, neexistuje ani dohoda o riešení sporu pred
rozhodcovským súdom.

3. Z rovnakého dôvodu žalobca žiadal zrušiť aj vydané tri Rozhodcovské uznesenia zo dňa 06.12.2022
v znení Opravných uznesení zo dňa 23.12.2022, ktorými boli nariadené predbežné opatrenia. Vo vzťahu
k nim poukázal na to, že v konaní neboli splnené podmienky pre ich vydanie, ktorými sú osvedčenie
existencie nároku a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nesúhlasil so zamietnutím námietok

voči týmto Rozhodcovským uzneseniam a považuje ich za vydané v rozpore so základnými princípmi
ako je zákonnosť, proporcionalita a primeranosť.

4. Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Hlavným argumentom
žalovaného bolo nepodanie návrhu na súd v 30 dňovej lehote voči rozhodcovskému uzneseniu zo dňa

27.01.2023, ktorým rozhodca zamietol námietku nedostatku právomoci ako aj námietku predpojatosti
rozhodcu. Týmto došlo k potvrdeniu právomoci rozhodcovského súdu a rozhodcu vo veci konať
a rozhodnúť. Lehota na podanie návrhu na súd je lehotou prekluzívnou. Z tohto dôvodu zaniká
právo žalobcu domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom
konaní. V prvom rade žalobca je povinný vzniesť námietky čo najskôr. Uvedená povinnosť je v

súlade so zásadou hospodárnosti konania. Pokiaľ žalobca nevyužil dostupné právne prostriedky na
svoju obranu, uvedené viedlo nielen k preklúzii práva na podanie žaloby o zrušení rozhodcovského
rozsudku ale dokonca k (tacitnému) vzniku rozhodcovskej zmluvy. Tým, že žalobca nepodal návrh voči
rozhodcovskému uzneseniu, rozhodcovské uznesenie o právomoci nadobudlo účinky res iudicata. K
uzatvoreniu rozhodcovskej doložky žalovaný uvádza, že síce nováciou došlo k nahradeniu dohody o

zaplatení dlhu v splátkach novou dohodou o urovnaní v plnom rozsahu, avšak táto sa vzťahovala k
vyporiadaniu záväzkov vyplývajúcich z dohody o zaplatení dlhu v splátkach, čo aj priamo vyplýva
z článku II. bod 2.2 dohody o urovnaní. V zmysle princípu separatibility rozhodcovskej doložky,
táto dohodou o urovnaní a kúpnou zmluvou nezanikla. Pokiaľ by zmluvné strany chceli, aby účinky
rozhodcovskej doložky zanikli, túto skutočnosť by v dohode o urovnaní a kúpnej zmluve výslovne

uviedli, čo však nespravili. Žalovaný súhlasil s tým, že rozhodcovská doložka nemusí byť uvedená
v predmetných dokumentoch práve z dôvodu, že si bol vedomý platnosti a účinnosti rozhodcovskej
doložky inkorporovanej v dohode o zaplatení dlhu v splátkach. Navyše samotný obsah rozhodcovskej
doložky sa nevzťahuje len na záväzky vyporiadané dohodou o urovnaní a vyplývajúce z dohodyo zaplatení dlhov v splátkach, ale sa vzťahuje aj na všetky prípadné spory, ktoré môžu medzi jej
zmluvnými stranami vzniknúť aj v budúcnosti. Samotná dohoda o urovnaní a s ňou spojená kúpna
zmluva predstavujú nadväzujúce právne úkony na dohodu o zaplatení dlhu v splátkach. V závere

žalovaný poukazuje na zásadu preferencie platnosti právnych úkonov v prípadoch, kedy posúdením
sú možné obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Vo vzťahu k návrhu
na zrušenie rozhodcovských uznesení o nariadených predbežných opatreniach, v tejto časti žalovaný
uviedol že uplynula doba 90 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5. Žalobca replike doručenej súdu dňa 18.09.2023 upravil petit žaloby tak, že ho zúžil len zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Návrh na zmenu žaloby však nepodal. Žalobca nesúhlasil s právnou
argumentáciou žalovaného. Svoj návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 zákona
o rozhodcovskom konaní považuje za dôvodný. Zotrval na argumentácii o tom, že v danom prípade
nebola splnená podmienka platného uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Skutkovo to podporil opisom
uplatneného nároku v rozhodcovskom konaní ktorý mal právny základ v porušení ustanovenia kúpnej

zmluvy, pričom táto zmluva ako aj dohoda o urovnaní neobsahujú žiadnu rozhodcovskú doložku.
Poukázal na vôľu strán pri uzatváraní kúpnej zmluvy, kde rozhodcovská doložka absentuje. Nie je možné
uzatvoriť generálnu rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka je vždy viazaná na konkrétny vopred
určený právny vzťah, ktorým v tomto prípade bola dohoda o zaplatení dlhu v splátkach.

6. Žalovaný v duplike zopakoval v skrátenej verzii tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe.

7. Pojednávania uskutočneného dňa 06.12.2023 sa žalobca nezúčastnil, pretože dal súhlas na
prejednanie veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný zotrval na v konaní predloženej argumentácii. Súd
dokazovanie zameral na sporné skutkové tvrdenia, ktoré sa týkali platnosti rozhodcovských uznesení o

predbežných opatreniach a existencie rozhodcovskej doložky/zmluvy vo vzťahu k princípu separatibility
v spojení s výkladom ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní.

1. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to tromi Opravnými
uzneseniami sp.zn. R 204/2022 zo dňa 23.12.2023 (čl. 8-13), Rozhodcovským uznesením sp.zn.

R 204 2022 zo dňa 27.01.2023 s doručenkou a potvrdením T&T z pošty (čl. 14-19), Kúpnou
zmluvou (pripomienkovaná verzia) (čl. 20 – 24), Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. 204/2022 zo dňa
11.04.2023 (čl. 25-30), textom Námietky voči právomoci rozhodcu zo dňa 19.12.2022 (čl. 31-35),
Vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 28.12.2023, zo dňa 03.01.2023 (čl. 36-40), Rozhodcovským
uznesením sp.zn. R 204/2022 o začatí rozhodcovského konania zo dňa 06.12.2022 (čl. 41), kópiou

z rozhodcovského spisu (čl. 42-46), troma Rozhodcovskými uzneseniami sp. Zn. R 204/2022 zo
dňa 06.12.2022 čl. 47-52), Vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.12.2022 a zo dňa
22.12.2012 (čl. 53-58). Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením pripojeného spisu rozhodcovského
konania vedeného pod sp.zn. R 204/2022. Z vykonaného dokazovania, z obsahu celého spisového
materiálu a z podaní právnych zástupcov strán sporu zistil nasledovný skutkový stav veci.

2. Žalovaný podal dňa 06.12.2022 voči žalobcovi, ktorý bol v rozhodcovskom konaní v postavení
žalovaného žalobu o zaplatenie 50.000,- Eur s príslušenstvom, z titulu nezaplatenej zmluvnej pokuty
vyplývajúcej z kúpnej zmluvy. Rozhodcovské konanie bolo vedené pred rozhodcom JUDr. Milanom
Vojtekom, LL.M., s miestom rozhodcovského konania Jilemnického 30 v Martine pod sp. zn. R

204/2022. Počas rozhodcovského konania boli vydané dňa 06.12.2022 tri rozhodcovské uznesenia
pod sp. zn. R 204/2022 v spojení s opravnými uzneseniami zo dňa 23.12.2022, ktorými boli nariadené
predbežné opatrenia na zabezpečenie majetku žalobcu voči pohľadávke uplatnenej v rozhodcovskom
konaní (zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, zákaz nakladať s finančnými prostriedkami na bankovom
účte vedenom v E. F., G.. a vo H. F., G.. a zákaz nakladať s motorovými vozidlami) (čl. 8-13,

47-52). Tieto rozhodcovské uznesenia boli vydané s obmedzenou dĺžkou ich platnosti a účinnosti,
konkrétne „do vydania poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, na vymoženie žalovanej
sumy s príslušenstvom, splnenia povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, maximálne však
do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“ V rozhodcovskom konaní došlo
k vydaniu Rozhodcovského rozsudku sp. zn. R 204/2022 dňa 11.04.2023, ktoré bolo doručené

žalobcovi dňa 13.04.2023. (čl. 25-30). V rámci rozhodcovského konania bola podaná námietka
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť spolu s námietkou predpojatosti
ustanovenéhorozhodcu.OnámietkachbolorozhodnutéRozhodcovskýmuznesenímsp.zn.R204/2022
zo dňa 27.01.2023 tak, že námietky žalobcu boli zamietnuté. Uvedené rozhodcovské uznesenie bolodoručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 31.01.2023, kedy nadobudlo právoplatnosť (čl. 14-19
a z rozhodcovského spisu). Rozhodca dňa 09.02.2023 kontaktoval právneho zástupcu žalobcu s tým, či
plánujú napadnúť rozhodcovské uznesenie zo dňa 27.01.2023 o právomoci a predpojatosti rozhodcu za

účelom, či pristúpi k prerušeniu rozhodcovského konania. Právny zástupca žalobcu uviedol, že zvažujú
podanie takéhoto návrhu. (úradný záznam z telefonického hovoru zo dňa 09.02.2023 z pripojeného
rozhodcovského spisu). Dňa 06.03.2023 bolo zisťované zo strany rozhodcu na okresnom súde Banská
Bystrica, či bol zo strany žalobcu podaný návrh v zmysle § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom
konaní. Pracovníčka informačnej kancelárie Okresného súdu Banská Bystrica v telefonickom rozhovore

potvrdila, že ku dňu 06.03.2023 neeviduje súd takýto návrh na rozhodnutie o právomoci rozhodcu
medzi účastníkmi rozhodcovského konania (úradný záznam z telefonického hovoru zo dňa 06.03.2023
z pripojeného rozhodcovského spisu). Následne rozhodca listinným dopytom zo dňa 08.03.2023 na
Okresný súd Banská Bystrica a emailovým dopytom zo dňa 17.03.2023 požadoval oznámiť, či bol
podaný návrh v zmysle § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Okresný súd Banská Bystrica
vpísomnompodanízodňa22.03.2023uviedol,ženeevidujepodaniežalobyozrušenierozhodcovského

uznesenia sp.zn. R 204/2022 (Žaloba o určenie právomoci – žiadosť zo dňa 08.03.2023, Email
zo dňa 17.03.2023, Žiadosť – odpoveď zo dňa 22.03.2023 z pripojeného rozhodcovského spisu).
Dňa 17.03.2023 emailom dopytoval rozhodca právneho zástupcu žalobcu o oznámenie, či vo veci
vydaného uznesenia o právomoci a predpojatosti rozhodcu podali žalobu na civilnom súde (email zo
dňa 17.03.2023 z pripojeného rozhodcovského spisu). Na tento email žalobca nereagoval. Z uvedeného

mal súd skutkovo preukázané, že žalobca voči tomuto Rozhodcovskému uzneseniu nepodal návrh na
jej prejednanie na súd. Vo vzťahu k dodržaniu lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, súd mal z rozhodcovského spisu preukázané, že v konaní bolo nesporné, že žalobcovi
bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 13.04.2023. Žaloba bola podaná dňa 09.06.2023. Z tohto
dôvodu súd konštatuje, že lehota 60 dní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola

zachovaná.

3. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení („ďalej „zákon
o rozhodcovskom konaní“), rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane
námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá

právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

4. Podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc
rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci
nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením,

že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní
po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu
súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas
rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

5. Podľa § 38 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, na rozhodcovské uznesenie sa použijú primerane
ustanovenia § 32 až 37.

6. Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný

rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento
prejav vôle.

7. Podľa § 5 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak zmluvné strany odstúpia od zmluvy, toto
odstúpenie sa nedotýka rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou, ak sa zmluvné strany nedohodli

inak.

8. Podľa § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne
uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný
v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

9. Podľa § 9 ods. 5 zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa námietke voči rozhodcovi nevyhovelo
alebo sa o nej nerozhodlo v lehote podľa odseku 4, môže namietajúca strana v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia o zamietnutí námietky alebo po uplynutí lehoty na rozhodnutie o námietkepodľa odseku 4 požiadať, aby o námietke rozhodol súd. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky
proti rozhodcovi nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o
námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

10. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a 4 zákona o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský
rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského
konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského
konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola

uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala
rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky, 4. Rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo
spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela,
ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s
ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo

11. Podľa § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku
podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským
súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

12. Podľa § 41 veta prvá zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

13. Podľa § 22b ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, predbežné opatrenie zanikne, ak

uplynul určený čas, dokedy malo trvať.

14. V prejednávanej veci je nesporné, že rozhodcovské konanie bolo vedené ako nespotrebiteľské
rozhodcovské konanie v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Konanie o zrušení
rozhodcovského rozsudku pred všeobecným súdom je konaním, ktoré na rozhodcovské konanie

nenadväzuje a nie je ho možné považovať za ďalšie opravné konanie. Predmetom konania o
zrušení rozhodcovského rozsudku nie je vecná správnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu vo veci
samej. Zisťovanie priebehu konania rozhodcovského súdu a ním vydaného rozsudku je v súdnom
konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku predmetom dokazovania a tým otázkou skutkovou a
následne právnou, avšak výlučne z hľadiska úvah o procesnom postupe rozhodcovského súdu v rámci

posudzovaných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

15. Žalobca žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bodov 1. a 4. zákona
o rozhodcovskom konaní, z dôvodu neexistencie platnej rozhodcovskej zmluvy a z dôvodu prekročenia
právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Čiže ide o dôvody ktoré primárne chránia

záujmy strán. V časti namietanej existencie platnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky) bolo v konaní
skutkovo preukázané, že žalobca sa voči tvrdeniu žalovaného ohľadom jej existencie bránil v priebehu
rozhodcovského konania. Jeho argumentácia zostala konzistentná vo všetkých jeho vyjadreniach s tým,
že ju považoval za neuzavretú, keď dohodou o urovnaní v spojení s uzatvorenou kúpnou zmluvou došlo
k novácii dohody o zaplatení dlhu v splátkach, v ktorej sa rozhodcovská doložka nachádzala. Navyše

nárok, o ktorom sa konalo v konaní pred rozhodcom sp.zn. R 204/2022 bol nárokom, ktorý si žalovaný
uplatnil ako dôsledok nedodržania ustanovení kúpnej zmluvy (odovzdať nehnuteľnosť v dohodnutom
termíne), v ktorej dojednanie o rozhodcovskej doložke absentuje.

16. V prvom rade sa súd musel zaoberať otázkou možnej aplikácie ustanovenia § 40 zákona

o rozhodcovskom konaní v prípade, kedy došlo k namietnutiu právomoci rozhodcovského súdu
vec prejednať a rozhodnúť v dôsledku neexistencie rozhodcovskej doložky/zmluvy už v priebehu
rozhodcovského konania. Zo spisu vyplýva, že v rozhodcovskom konaní došlo k vzneseniu námietok
žalobcu pri prvom úkone vo veci samej (rozhodcovské uznesenie zo dňa 06.12.2022 o začatí
rozhodcovského konania bolo doručené žalobcovi dňa 14.12.2022 a žalobca podal námietky dňa

21.12.2022 (v rámci 7-dňovej lehoty na vyjadrenie)). O námietkach žalobcu bolo rozhodnuté
rozhodcovským uznesením sp.zn. R 204/2022 zo dňa 27.01.2023. Týmto uznesením rozhodca zamietol
námietku žalobcu o nedostatku právomoci. Rovnako zamietol námietku predpojatosti rozhodcu vecprejednať a rozhodnúť. Čiže bol zo strany rozhodcu uplatnený postup v zmysle § 21 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní. (uplatnenie doktríny Kompetenz-Kompetenz).

17. V zmysle § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní tak mal žalobca možnosť proti tomuto
rozhodnutiu podať do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia (rozhodcovského uznesenia)
návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Tým že uvedené právo žalobca nevyužil zaniklo jeho právo
domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu
nedostatku právomoci. Zmeškanie podania žaloby podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní

má rovnaké prekluzívne účinky ako nenamietanie právomoci v lehote podľa § 21 ods. 2. Uvedené
vyplývazosystematikyzákonaorozhodcovskomkonaní,ktorývychádzaztoho,ženámietkyjepotrebné
vzniesť čo najskôr. Sleduje sa tým hospodárnosť konania a snaha zamedziť oportunistickému správaniu
účastníkov, ktorí by si prípadné námietky „nechali v zálohe“ a využili by ich v závislosti od vývoja
rozhodcovského konania, resp. od rozhodnutia vo veci samej. Navyše uznesenie o právomoci má
podľa § 38 ods. 2 v spojení s § 35 účinky res iudicata. Existencia právomoci rozhodcovského súdu

je rozsúdenou otázkou a je teda záväzná aj pre všeobecné súdy. V danom prípade súd skúmal aj
výnimky z tohto pravidla. Dospel k záveru, že v danom prípade sa nejednalo o non-arbitrabilný predmet
konania, t.j. sa nejednalo o spor, ktorý podľa zákona nemôže byť predmetom rozhodcovského konania.
Rovnako sa v prejednávanej veci nejednalo o prípad, ktorý by bolo možné subsumovať pod rozpor s
verejným poriadkom. Súd rozpor s verejným poriadkom posudzoval reštriktívne, pretože súdna kontrola

súladu s verejným poriadkom za žiadnych okolností nemá zakladať meritórny prieskum rozhodcovského
rozsudku. Súdy v zásade nemajú právomoc preskúmavať, či rozhodcovský súd správne aplikoval právo,
ale len to či prípadná nesprávnosť je v rozpore s normami verejného poriadku. V danom prípade si
žalovaný žalobou uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Čo je inštitút upravený zákonom. Z
tohto dôvodu tu súd nevidel rozpor s verejným poriadkom. Rovnako súd nevzhliadol rozpor s verejným

poriadkom vo vzťahu k zachovaniu základných požiadaviek na spravodlivé konanie a práva účastníkov
byť v konaní vypočutý. Strany sporu boli v rozhodcovskom konaní aktívne a bolo im umožnené sa k
podaniam vyjadrovať. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že výnimky z pravidla nie sú v tomto
prípade splnené.

18. Súd ďalej posudzoval namietanú doktrínu separatibility (oddeliteľnosti) rozhodcovskej zmluvy.
Podľa tejto doktríny platí, že neexistencia, neplatnosť alebo neúčinnosť hlavnej zmluvy, v ktorej
je rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky obsiahnutá, nespôsobuje automaticky
neexistenciu, neplatnosť alebo neúčinnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ by mala byť dotknutá
rozhodcovská doložka dôvod na neexistenciu, neplatnosť alebo neúčinnosť by musel smerovať k

rozhodcovskej doložke/zmluve. Oddeliteľnosť rozhodcovskej doložky platí aj pre prípad ukončenia
hlavnej zmluvy. Pokiaľ z dohody strán nevyplýva niečo iné, je potrebné vychádzať z toho, že
rozhodcovská doložka ostáva v platnosti aj po ukončení hlavnej zmluvy a prípadné spory z
hlavnej zmluvy alebo jej ukončenia možno riešiť v rozhodcovskom konaní. Tým, že otázka platnosti
rozhodcovskej doložky mala byť v prípade nesúhlasu žalobcu so zamietavým rozhodcovským

uznesením riešená v rámci konania podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, uvedená otázka
platnosti vo vzťahu k novácii dohody o zaplatení dlhu v splátkach už nemôže byť predmetom prieskumu
v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku. Keď ako už bolo konštatované vyššie rozhodcovské
uznesenie o právomoci nadobudlo právoplatnosť.

19. K aplikácii rozsahu (obsahu) uzatvorenej rozhodcovskej doložky aj na uplatnený nárok, v tomto
súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka sa vzťahovala na vzájomné spory strán, ktoré medzi
nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s dohodou o zaplatení dlhu v splátkach alebo v súvislosti s inými
právnymi vzťahmi uzatvorenými medzi nimi. Tým že došlo k novácii s použitím princípu separatibility
v tejto časti došlo k pôsobnosti rozhodcovskej doložky aj pre dohodu o urovnaní v spojení s kúpnou

zmluvou. Nakoľko sa jednalo o súvisiace záväzky, ktorými sa urovnával pôvodný dlh. Navyše súd
uvádza, že v danom prípade nepodaním návrhu na súd v zmysle § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom
konaní, žalobca sám potvrdil aplikovanie rozhodcovskej doložky v rozsahu, ktorý bol predmetom
rozhodcovského konania (v zmysle § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní).

20. Súd sa ďalej zaoberal aj námietkou žalobcu, ktorá smerovala voči rozhodcovi. Zo spisu mal
preukázané, že o predpojatosti rozhodcu bolo tiež rozhodnuté rozhodcovským uznesením sp.zn. R
204/2022 zo dňa 27.01.2023. Preto aj v tejto časti mal žalobca možnosť podať návrh na všeobecný
súd, aby rozhodcovské uznesenie v časti zamietnutia námietky posúdil. Tým, že žalobca námietkunepodal nemôže sa z dôvodov, ktoré mohol v tejto námietke uplatniť domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku. Preto súd žalobu žalobcu aj v tomto rozsahu považoval za nedôvodnú.

21. Keďže v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd
návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. (výrok I. rozsudku)

22.Žalobcavžalobeozrušenierozhodcovskéhorozsudkužiadalzrušiťvydanérozhodcovskéuznesenia
sp. zn. R 204/2022 zo dňa 06.12.2022 v spojení s opravnými uzneseniami sp.zn. R 204/2022 zo dňa

23.12.2022. V priebehu konania (v replike) v rámci petitu už petit formuloval len voči rozhodcovskému
rozsudku. A to bez toho, aby sa vyjadril, či sa jednalo len o chybu v písaní, príp. o zmenu žaloby.
Uvedenú skutočnosť nebolo možné prejednať na pojednávaní, nakoľko žalobca sa pojednávania
nezúčastnil. Z tohto dôvodu súd z opatrnosti posudzoval žalobu v rozsahu stanovenom v žalobe. Z textu
rozhodcovských uznesení v spojení s opravnými uzneseniami vyplynulo, že tieto boli vydané len na
dobu určitú. Z obsahu výroku ohľadom ich doby platnosti vyplýva, že tieto sú platné najdlhšie do 90-tich

dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. V konaní bolo nesporné, že rozhodcovský rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2023. Preto doba ich platnosti už uplynula a všetky tri uznesenia
o predbežnom opatrení zanikli. Z tohto dôvodu súd žalobu v tomto rozsahu zamietol. (výrok II. rozsudku)

23. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady

úspechu tak, že žalovanej strane, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania
voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením. (výrok
III. rozsudku)

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky

procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.