Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 15, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123011127
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123011127.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD.,
MBA a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B.,
stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d)
Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. mája 2024,
konajúc o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno,

sp.zn. 9T/12/2023 zo dňa 12. 02. 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Brezno, sp.zn. 9T/12/2023 zo dňa 12. 02. 2024, bol obž. A. B. uznaný za
vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d)
Tr. zák s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., ktorého skutku sa mal dopustiť tým, že

od presne nezisteného dňa mesiaca február roku 2022, v Podbrezovej, v byte na ul. C. XX/XX, pod
vplyvom alkoholu opakovane spôsoboval svojej v tom čase tehotnej družke, D. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalo bytom C. XX/XX, B., fyzické a psychické utrpenie tým, že v doposiaľ nezistený deň v jarných
mesiacoch roku 2022 potom, ako jej dal niekoľko faciek, ju chytil za krk a udieral päsťami do oblasti tváre,
pričom jej nadával, že je kurva, štetka, šľapka a pod., následne do marca 2023 na uvedenom mieste, ale

aj na ulici, jej dva až tri krát do týždňa bezdôvodne zo žiarlivosti nadával, fyzicky ju napádal a vyhrážal sa
jej zabitím, pričom jej nadával aj v SMS správach a cez aplikáciu Messenger, dňa 04.08.2023 približne o
16.30 hod. v Podbrezovej, v byte na ul. C. XX/XX, keď ležala aj s ich maloletým synom v izbe, jej povedal,
že odchádzajú, pričom keď vyšli z bytu na chodbu ju bezdôvodne rukou udrel do oblasti ľavého oka a
sotil ju, následkom čoho spadla zo schodov, kde ku nej prišiel a udrel ju otvorenou dlaňou po zadnej
časti hlavy a pri odchode povedal, že ju zabije a odtrhne jej hlavu, následkom čoho utrpela pomliaždenie

záhlavia s hematómom a pomliaždenie hrudníka s dobou liečenia 5 dní bez obmedzenia v obvyklom
spôsobe života, pričom pri uvedenom mechanizme vyznačujúcom sa vysokou intenzitou pádu bolo len
otázkou náhody, že neutrpela závažnejšie poranenie hlavy, krčnej chrbtice, hrudníka alebo poškodenie
plodu v maternici.

Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2,

3, 8 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov. Podľa § 48
ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. súd obžalovanému uložil
aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že na podklade videozáznamu zo dňa 04.08.2023

v spojení s výpoveďou poškodenej zo dňa 05.08.2023 a zápisnicou o trestom oznámení poškodenej
zo dňa 04.08.2023, ako aj z vykonaných dychových skúšok obžalovaného a poškodenej, odbornýchvyjadrení a znaleckých posudkov, ako aj svedka E. F. mal za to, že predmetného dňa došlo na
medziposchodí medzi poškodenou a obžalovaným k prudkej výmene názorov, počas ktorej obžalovaný
udrel poškodenú do oblasti ľavého oka a následne strčil poškodenú, ktorá bola vtedy k nemu otočená

zadnou stranou tela. Poškodená potom v dôsledku kinetickej energie odovzdanej úderom ruky vykonala
prudký pohyb smerom ku schodom vedúcim na nižšie poschodie, kde následne vykonala obrat
a pokúsila sa zachytiť zábradlia, v čom bola neúspešná a spadla dole schodmi na nižšie podlažie, kde
ostala ležať na zemi očividne v bolestiach.

Okresný súd aj z ďalšieho konania obžalovaného po páde mal za to, že tento neprejavil ani najmenší
záujem o zdravotný stav poškodenej, ktorá bola v tom čase tehotná, ale naopak, počas celej doby
prejavoval negatívne emócie vo vzťahu k poškodenej , čo vyvracia obhajobu obžalovaného, že by sa
snažil zachytiť poškodenú pri páde. Rovnako kamerový záznam vyvracia skutočnosť, že by obžalovaný
mal na rukách ich maloletého syna a preto nemohol zachytiť poškodenú. Taktiež obrana obžalovaného,
podľa ktorej poškodená spadla v dôsledku podknutia sa o zábradlie, nezodpovedá skutočnosti, keď

z videozáznamu z inkriminovaného miesta nie je možné pozorovať žiadnu takú aktivitu zo strany
poškodenej, naopak, z pohybu tesne pred pádom je jednoznačne vyvoditeľný záver, že bola zo strany
poškodeného strčená ku schodisku. Zároveň okresný súd ku skutku, ktorý sa odohral dňa 04.08.2023,
neuveril neskoršej výpovedi poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 08.01.2024, keď s ohľadom
na sklony poškodenej naznačené v znaleckom posudku č. 60/2023, t. j. tendencia ospravedlňovať

obžalovaného, sa snažila svoje predchádzajúce vyjadrenia vo výpovediach zmierňovať, ako aj na obsah
nahrávky a v ňom zachytené naznačené správanie obžalovaného, súd vyhodnotil tak, že išlo len o snahu
poškodenej chrániť obžalovaného. Zároveň okresný súd nemal dôvod neveriť výpovedi G. E., nakoľko
obžalovaný nenaznačil relevantný dôvod pre spochybnenie pravdivosti jeho výpovede. Okresný súd mal
zároveň za to, že začiatok páchania skutku zo strany obžalovaného nie je možné presne zistiť, avšak

z jednotlivých výpovedí a to najmä G. E., ktorý uviedol, že poškodená takto žije s obžalovaným druhý
rok, ako aj zo zápisnice o trestnom oznámení poškodenej, mal súd za to, že je potrebné ustáliť tak, ako
uviedol prokurátor v obžalobe, začiatok skutku na mesiac február 2022. Je zrejmé, že okrem výpovede
svedka G. E., ktorý potvrdil skutočnosti ohľadne fyzického napádania poškodenej, z výpovede svedka G.
F. vyplýva, že obžalovaný opakovane poškodenej nadával, pričom príčinou tohto konania bola žiarlivosť,

obžalovaný nie je otcom dieťaťa, ktoré má spolu s poškodenou. Okresný súd skonštatoval, že aj keď
poškodená niektoré hádky vyvolávala a niektoré fyzické incidenty začala tým, že dala obžalovanému
facku, resp. mu začala vyčítať jeho konanie, nič nemení na skutku, že obžalovaný vzhľadom na fyzické
rozdiely medzi ním a poškodenou, mal sa fyzickej alebo orálnej interakcii s poškodenou vyhnúť. Okresný
súd zároveň vyhodnotil, že zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že obžalovanému je potrebné

uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, nakoľko trestnej činnosti sa opakovane
dopúšťal pod vplyvom alkoholu. Čo sa týka trestu odňatia slobody, súd hodnotil pri ukladaní trestu
skutočnosť, že trest uložený v zákonnej sadzbe by bol vzhľadom na predchádzajúci život obžalovaného,
ako aj vzhľadom na uložené ochranné liečenie ústavnou formou neprimerane prísny a preto podľa § 39
ods. 3 písm. d) Tr. zák. obžalovanému uložil trest odňatia slobody pod dolnou hranicou vo výmere 3 roky

a 6 mesiacov, čo považoval za dostatočné.

Proti tomuto rozsudku priamo na hlavnom pojednávaní obžalovaný podal odvolanie, ktoré bližšie
odôvodnil prostredníctvom obhajcu čo do výroku o vine a treste a prokurátor podal odvolanie pokiaľ ide
o výrok o treste.

Prokurátor vo svojich písomných dôvodoch odvolania uviedol, že v predmetnej veci, na rozdiel od
okresného súdu, nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo potrebné aplikovať § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák.,
pričom zároveň poukázal na skutočnosť, že zmierňovacie ustanovenie by nemalo prichádzať do úvahy
automaticky a zároveň poukázal na skutočnosť, že obžalovaný sa svojej trestnej činnosti opakovane

dopúšťal pod vplyvom alkoholu. Zároveň ani pomery páchateľa ako jedna z materiálnych podmienok
pre mimoriadne zníženie trestu v časti jeho osobného hodnotenia, neopodstatňujú takého mimoriadne
zníženie a to aj z hľadiska jeho rodinných a osobných pomerov.

Samotný obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že má

za to, že skutok tak, ako bola podaná obžaloba, nebol preukázaný, vzhľadom k tomu, že z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že by sa mal dopúšťať skutku v intervale od februára 2022 do augusta 2023,
pričom tento časový interval nebol objektivizovaný žiadnym relevantným dôkazom.Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im prechádzalo a zistil, že odvolanie okresného

prokurátora čo do trestu, ako aj obžalovaného čo do výroku o vine a treste nie je dôvodné.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. obšírne uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si vzájomne odporovali.

Z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd konštatuje, že
z rozhodnutia okresného súdu je jednoznačne zrejmé, akým spôsobom postupoval pri hodnotení
dôkazov a to samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží
mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým

ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane

prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná

hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti
alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,

vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť.

Podľa § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zák. odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po
dlhší čas.

Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti v prvom rade zameral svoju pozornosť na skutočnosť, či bolo

dokázané správanie obžalovaného v žalovanom období. Má za to, že jednoznačne z výpovedí svedka
G. E. a E. F. v komparácii s trestným oznámením poškodenej, ako aj prvotnými výsluchmi je zrejmé,
že obžalovaný sa tejto trestnej činnosti dopúšťal po dlhší čas a samotné spochybňovanie zo strany
obžalovaného o tom, že sa nejednalo o február 2022, nič nemení na skutočnosti, že sa tejto trestnejčinnosti dopúšťal po dlhší čas, je zrejmé , že sa jej opakovane dopúšťal voči poškodenej a to či už na
podnet jej alebo na podnet svoj, avšak bez pochyby po dlhšiu dobu.

Zároveň krajský súd v ďalšom zameral svoju pozornosť na to, či napádaný videozáznam preukazuje
skutočnosti, ktoré konštatoval okresný súd, pričom má za to, že z predmetného videozáznamu jednak
primárne vyplýva skutočnosť, že tehotná poškodená spadla zo schodov v príčinnej súvislosti s konaním
obžalovaného a zároveň je zrejmé, že aj konanie obžalovaného po jej páde je nadmieru necitlivé, pričom
je zrejmé, že ani tento pád a zranenia pri ňom utrpené neviedli k zmene správania obžalovaného, ktorý

následne opakovane znova udrel poškodenú a aj pokračoval v konflikte s ňou.

Krajský súd zároveň preskúmal aj odvolací dôvod okresného prokurátora čo do neprimeranosti uloženia
trestu s využitím § 39 Tr. zák., pričom toto nepovažoval za dôvodné, je zrejmé, že okresný súd
zohľadňoval samotné správanie sa obžalovaného pred predmetným skutkom a je zrejmé, že tento viac
ako 10 rokov viedol riadny život. Zároveň okresný súd zohľadňoval aj skutočnosť, že predmetná trestná

činnosť bola páchaná pod vplyvom alkoholu, čo spolu s uloženým ochranným protialkoholickým liečením
ústavnou formou by mohlo napomôcť k náprave obžalovaného.

Krajský súd ďalej konštatuje, že je nepochybné, že obžalovaný v rozsahu svojho intelektu pochopil
závažnosť svojej trestnej činnosti, akurát nekriticky posudzoval jej intenzitu.

Z týchto dôvodov mal krajský súd za to, že okresný súd správne vyhodnotil všetky otázky týkajúce sa
viny a právnej kvalifikácie skutku a zároveň uložil v zmysle citovaných ustanovení trest pod dolnú hranicu
trestnej sadzby v primeranej dĺžke so správnym zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Vzhľadom k týmto okolnostiam krajský súd neuznal tak argumenty okresného prokurátora ako aj
obžalovaného v odvolaniach a postupom podľa § 319 Tr. por. tieto zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.