Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121474868
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6121474868.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: VEDUCON,
s.r.o., Hviezdoslavova 1008/7, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 43 849 041, zast. inLEGAL
s.r.o., Kamenárska 5583/17A, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 645 991, proti
žalovanému: MOTIVATION s.r.o., Narcisová 1942/30, 927 01 Šaľa, IČO: 50 152 084, zast. Marián

Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 448/6, 917 01 Trnava, IČO: 51 436 108, o zaplatenie
35.598,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k.
10Cb/26/2021-537 zo dňa 10. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného v časti proti I. výroku uznesenia Okresného súdu
Galanta, č.k. 10Cb/26/2021-537 zo dňa 10. októbra 2023 odmieta.

II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. 10Cb/26/2021-537 zo dňa 10.
októbra 2023 v odvolaním napadnutej časti II. výroku potvrdzuje.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) I. výrokom zamietol návrh na zrušenie
zabezpečovacieho (omylom uvedené „neodkladného“) opatrenia a II. výrokom zastavil konanie o návrhu
na zriadenie záložného práva v prospech žalobcu k zálohu - na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v
okrese Z. C., obci Z. E., v katastrálnom území Z. E., zapísaných na LV č. XXXX evidovanom Okresným
Ú. Z. C., katastrálnym odborom, a to k stavbe súpisné č. XXX, popis stavby: B. Z., I. na I.H. I. B. „.

parcelné č. XXXX, P. I. A. Y. o výmere XXX N., o spoluvlastníckom podieli 1/1 na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky žalobcu vo výške 40.598,22 eur s príslušenstvom. Rozhodol tak s poukazom na § 161 ods.
2. § 230, § 334 a § 344 zák. č. 160/ 2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom
z 27. júla 2023 žiadal zrušiť nariadené zabezpečovacie opatrenie z dôvodu, že počas konania došlo

k podstatnej zmene na zabezpečených nehnuteľnostiach, keď sa na nehnuteľnostiach vo vlastníctve
žalovaného už nenachádza záložné právo v prospech Fio banky. Okrem toho dal do pozornosti, že
existujúce zabezpečovacie opatrenie je zjavne neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom sporu.
Súd na základe návrhu žalobcu uznesením zo dňa 04. augusta 2022 zriadil záložné právo v prospech
žalobcu k zálohu - bližšie špecifikovaným nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného,
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu v celkovej výške 40.598,22 eur s príslušenstvom,

uplatnenej v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 10Cb/26/2021.Súd ďalej uviedol, že nariadil zabezpečovacie opatrenie z dvoch dôvodov, a to, že hrozila obava z
ohrozenia exekúcie, ktorý dôvod nepominul a z dôvodu, že v čase rozhodovania o predmetnom návrhu
bolo zriadené záložné právo v prospech Fio banky a. s., ktorý dôvod pominul. Nakoľko nepominula

hrozba obavy z ohrozenia exekúcie, súd prvej inštancie nevidel dôvod na zrušenie zabezpečovacieho
opatrenia.
Či došlo k zmene skutkových okolností ohľadne zásady primeranosti zásahov do majetkových pomerov
dlžníka aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriadil zabezpečovacie opatrenie, súd
nevie posúdiť z dôvodu, že žalovaný v rámci odvolacieho konania neosvedčoval skutočnosti ohľadne

tohto nepomeru. Povinnosťou žalovaného v rámci odvolacieho konania bolo predložiť listinný dôkaz
o svojom tvrdení ohľadne nepomeru medzi možnou pohľadávkou žalovaného a hodnotou zálohu.
Vzhľadom na uvedené súd nevidel dôvod na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia.

3. Súčasne s návrhom na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré súd prvej inštancie z
uvedených dôvodov zamietol, žalovaný žiadal zriadiť zabezpečovacie opatrenie na nehnuteľnostiach

nachádzajúcich sa v okrese Z. C., obci Z. E., v katastrálnom území Z. E., zapísaných na LV č. XXXX
evidovanomOkresnýmÚ.Z.C.,katastrálnymodborom,atokstavbesúpisnéč.XXX,popisstavby:B.Z.,
I. na I. I. B. „. parcelné č. XXXX, P. I. A. Y. W. G. XXX N., o spoluvlastníckom podieli 1/1 na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 40.598,22 eur s príslušenstvom. V tejto časti návrhu súd prvej
inštancie konanie zastavil z dôvodu res iudicata podľa § 230 CSP, podľa ktorého ak sa o veci právoplatne

rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova s poukazom na § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
keď o zriadení tohto zálohu právoplatne rozhodol uznesením zo 4. augusta 2022 č.k. 10Cb/26/2021-295
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 9. marca 2023 č.k. 32Cob/83/2022-409, ktoré
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21. marca 2023.

4.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovanýzodvolacíchdôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP.

Napadnuté uznesenie považoval za hrubo zasahujúce do vlastníckeho práva žalovaného, neprimerané,
nedostatočne odôvodnené, vecne nesprávne a nespravodlivé. Vytkol súdu, že sa nijako nezaoberal

primeranosťou zabezpečovacieho opatrenia a nesprávne aplikoval ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii a nesprávne vyhodnotil návrh žalovaného ako res iudicata. Uviedol, že zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia je zásadný zásah do majetkových pomerov žalovaného, preto musí byť
zásada proporcionality rešpektovaná, ktorej porušenie videl pri porovnaní hodnoty zabezpečeného
majetku a výšky zabezpečenej pohľadávky.

Napadnuté uznesenie v časti, že znalecký posudok aj s cenami nehnuteľností neboli podané včas s
odkazom na sudcovskú koncentráciu podľa § 153 ods. 1 CSP, považoval žalovaný za neakceptovateľné
a v rozpore ustanoveniami CSP.

5. S poukazom na ust. § 344, § 329 ods. 1,3 CSP žalovaný uviedol, že nakoľko CSP neobsahuje

ustanovenie, ktoré umožňuje zmenu zabezpečovacieho opatrenia, navrhol zrušiť zabezpečovacie
opatrenie z dôvodu, že na zabezpečených nehnuteľnostiach nie je evidované záložné právo v prospech
záložného veriteľa - Fio Banky a zároveň zriadiť nové zabezpečovacie opatrenie iba na jednu zo
zabezpečených nehnuteľností.

6. Zriadenie žalovaným navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia konajúci súd zamietol z dôvodu
res iudicata podľa § 230 CSP, pričom takéto odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje žalovaný
za v rozpore s ustanoveniami CSP. Citujúc z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/38/2022 zo
dňa 29. marca 2022, žalovaný vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci
samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí a samotné zabezpečovacie opatrenie nekonzumuje

vec samú. Zabezpečovacie opatrenie v tejto veci má charakter dočasnej a provizórnej úpravy, ktorej
účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom
konania. Avšak samotné zabezpečovacie opatrenie voči žalovanému nesmie smerovať nad rozsah,
ktorý je adekvátny vo vzťahu k ohrozeniu subjektívneho práva žalobcu. Narušenie proporcionality v
tomto smere zakladá vecnú nesprávnosť uznesenia o zabezpečovacom opatrení z hľadiska účelnosti.

7. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil
tak, že zruší zabezpečovacie opatrenie vydané uznesením dňa 4. augusta 2022, č.k. 10Cb/26/2021-295
a zriadi záložné právo v prospech žalobcu k bližšie špecifikovanému zálohu, na zabezpečenie peňažnejpohľadávky žalobcu v celkovej výške 40.598,22 eur s príslušenstvom. Žalovaný si uplatnil nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že návrh žalovaného na zrušenie
zabezpečovacieho opatrenia i jeho odvolanie sú v celom rozsahu nedôvodné a uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne a bez skutkových a právnych vád. Poukázal na to, že uznesenie súdu
prvej inštancie zo dňa 04.08.2022, č.k. 10Cb/26/2021-295 bolo po odvolaní žalovaného preskúmané a
následne potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.03.2023, č.k. 32Cob/83/2022-409

ako vecne správne. Súdy zhodne skonštatovali, že je daná a osvedčená hrozba zmarenia exekúcie
i ďalšie zákonné predpoklady vrátane primeranosti (proporcionality) rozsahu zabezpečovacieho
opatrenia.

9. Žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie v uznesení správne ozrejmil procesný inštitút zrušenia
zabezpečovacieho opatrenia regulovaný § 334 Civilného sporového poriadku (CSP) a zdôraznil, že v

predmetnom prípade dôvody nariadenia zabezpečovacieho opatrenia neodpadli. Žalovaný pomer medzi
výškou uplatňovanej pohľadávky a hodnotou zálohu žiadnym dôkazom neosvedčoval ani v konaní o
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (v odvolaní proti jeho nariadeniu) a takisto v návrhu na
zrušenie zabezpečovacieho nepredložil žiaden dôkaz.

10.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovanývnávrhuopätovnenamietaneprimeranosťzabezpečovacieho
opatrenia, je na pováženie, či nezneužíva inštitút zrušenia zabezpečovacieho opatrenia ako ďalšieho
opravného prostriedku, lebo námietku o neprimeranosti už predtým použil v odvolacom konaní a súdy
ju neakceptovali, pričom ratione materiae by sa charakter námietok v odvolacom konaní a konaní o
zrušenie zabezpečovacieho opatrenia mal líšiť. Žalobca zároveň podotkol, že žalovaný v návrhu nijako

nespochybňuje otázku ohrozenia exekúcie. Zároveň dal do pozornosti súdu, že formulácia petitu návrhu
je nesprávna a koliduje s platnou právnou úpravou. Žalovaný totiž navrhuje zrušenie celého súčasného
zabezpečovacieho opatrenia a zároveň nariadenie nového zabezpečovacieho opatrenia k stavbe súp.
č. XXX a pozemku parc. č. XXXX/XXX, čiže sa štylizuje do postavenia svojej protistrany (žalobcu), a to
nie je v súlade s CSP. Nesúhlasil ani s obhajobou petitu v ods. 16 odvolania, kde žalovaný uvádza, že

tak postupoval, lebo CSP neobsahuje ustanovenie o zmene zabezpečovacieho opatrenia.

11. Žalobca ďalej vyslovil názor, že súd prvej inštancie určite nijako nepochybil, keď vo výroku II.
uznesenia zastavil ďalšie konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sa pokúsil iniciovať
žalovaný(zneužijúcpritominštitútkonaniaozrušeniezabezpečovaciehoopatrenia,ktoréhoúčelomjeho

rušiť, nie nariaďovať, čo je zrejmé z názvu tohto inštitútu), pretože uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa
04.08.2022, č.k. 10Cb/26/2021-295 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.03.2023,
č.k. 32Cob/83/2022-409 sú právoplatné, vykonateľné a sčasti sa vzťahujú na identické nehnuteľnosti,
ktoré chcel žalovaný „nanovo“ založiť, čiže ide o jasný príklad res iudicata podľa § 230 CSP.

12. Za hrubú dezinterpretáciu považoval aj žalovaného odkaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 29.03.2022, sp. zn. 9Cdo/38/2022, z ktorého nijako nevyplýva, že by v prípadoch neodkladných/
zabezpečovacích opatrení nemalo vydané súdne rozhodnutie (uznesenie) atribút právoplatnosti a je
možné k identickým nehnuteľnostiam konať a rozhodovať duplicitne či triplicitne alebo až donekonečna
x-plicitne a res iudicata sa na nich nevzťahuje.

13. Z právneho hľadiska považoval petit návrhu za vadný a u žalobcu vzbudzujúci podozrenie, že môže
ísť o úskočný manéver žalovaného, lebo na jednej strane chce zrušiť celé súčasné zabezpečovacie
opatrenie a potom chce zapísať nové zabezpečovacie opatrenie v zredukovanom rozsahu, voči ktorému
by mohol účelovo podať opravný prostriedok. Nedá sa vylúčiť, že časový priestor medzi výmazom a

zápisom na katastri by mohol chcieť zneužiť na rýchly prevod a scudzenie zaťažených nehnuteľností.

14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právnu argumentáciu žalobca navrhol odvolaciemu
súdu, aby v súlade s § 387 ods. 1 CSP uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 10. októbra 2023,
č.k. 10Cb/26/2021-537 ako vecne správne potvrdil.

15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 6. decembra 2023 k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava svojho
písomného odvolania a zotrváva na návrhu uvedenom v odvolaní.16. Žalobca v stručnom vyjadrení zo dňa 12.01.2024 k vyjadreniu žalovaného poukázal na svoje
vyjadrenie k odvolaniu.

17. Žalovaný v podaní zo dňa 26.01.2024 oznámil súdu, že v rámci svojej developerskej činnosti
uzatvoril so záujemcami o kúpu o budúcej zmluve na jednu zo zabezpečených nehnuteľností.
Záujemcom bol zo strany Československej obchodnej banky, a. s. schválený úver, na základe ktorého
je posledným termínom čerpania úveru 20. máj 2024. Ako uviedol vo svojich písomných podaniach,
predmet zabezpečenia prevyšuje hodnotu sporu viac ako desaťnásobne. Zabezpečovacím opatrením,

ktorým sú zabezpečené dve novostavby nehnuteľností, spôsobuje škodu nielen žalovanému, ale aj
tretím subjektom, ktorí majú záujem zaobstarať si vlastné bývanie. V prípade neuvoľnenia jednej zo
zabezpečených nehnuteľností tak, ako to navrhol žalovaný, hrozí nebezpečenstvo vzniku škody nielen
žalovanému, ale aj záujemcom o kúpu nehnuteľnosti.

18. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.03.2024 poukázal na novú argumentáciu žalovaného, odlišnú

od pôvodnej argumentácie v návrhu i odvolaní. Namietol, že tvrdenie žalovaného, že v rámci svojej
developerskej činnosti uzatvoril so záujemcami o kúpu o budúcej zmluve na jednu zo zabezpečených
nehnuteľností a predloženie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 06.09.2023 a úverovej zmluvy
zo dňa 23.11.2023, je z právneho hľadiska je irelevantné. Žalovaný predmetnou skutočnosťou nijako
neargumentoval v konaní pred Okresným súdom Galanta, ktorý o návrhu rozhodoval dňa 10.10.2023,

čiže s odstupom vyše 1 mesiaca od uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (06.09.2023).
Považoval za vylúčené, aby odvolací súd mohol založiť svoje rozhodnutie na skutočnosti, o ktorej sa
žalovaný vôbec nezmieňoval v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a neargumentoval ňou ani
pri uplatňovaní riadneho opravného prostriedku v zákonnej lehote, hoci mu v tom nič nebránilo. Okrem
toho predloženú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve žalobca považoval za listinu, z ktorej možno odvodiť

paradoxne skôr potrebu zachovania a nie zrušenia zabezpečovacieho opatrenia.

19. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po preskúmaní obsahu spisu a
napadnutého uznesenia, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP)
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v časti

proti I. výroku uznesenia Okresného súdu Galanta č.k. 10Cb/26/2021-537 zo dňa 10. októbra 2023 je
potrebné odmietnuť, nakoľko bolo podané proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.
V časti odvolania proti II. výroku je odvolanie nedôvodné.

20. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

21. Podľa nadväzujúceho § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,

c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,

h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,

m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

22. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.23. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, rozhodnutie zmení alebo zruší. Bez toho, aby odvolací súd skúmal obsah napadnutého
rozhodnutia, odvolací súd odvolanie v zmysle § 386 odmietne, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo

podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 363 Civilného sporového poriadku, ak pre vady odvolania, nie je možné
v odvolacom konaní pokračovať. Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému prípustné nie
je, odvolací súd takéto odvolanie odmietne. Podľa Civilného sporového poriadku je odvolanie prípustné
proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa odvolanie proti uzneseniam,

ktoré sú taxatívne vymenované v citovanom ustanovení § 357 CSP. Proti iným rozhodnutiam odvolanie
nie je prípustné.
Neprípustnosť odvolania teda znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej
inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých je prípustné
podať odvolanie proti uzneseniu treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom.

24. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že odvolateľ odvolaním napadol uznesenie súdu prvej
inštancie, ktorým bol I. výrokom jeho návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý. Takéto
uznesenie nie je v zákonných ustanoveniach cit. § 357 CSP uvedené, z čoho vyplýva, že proti nemu
nie je odvolanie objektívne prípustné. V zmysle ustanovenia § 357 písm. e) CSP je odvolanie prípustné
len proti uzneseniu o zrušení neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, teda proti uzneseniu

vyhovujúcemu návrhu na zrušenie, čo nie je prejednávaný prípad, keďže odvolaním bolo napadnuté
uznesenie o zamietnutí návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia.

25. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nesprávne v danom uznesení poučil strany o
možnosti podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Nesprávne poučenie strán o

prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu zo strany súdu ale nezakladá procesnú legitimáciu
na uplatnenie tohto opravného prostriedku, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. Z judikatúry NS
SR vyplýva, že mylné poučenie o tom, že je prípustný opravný prostriedok, nezakladá právo na jeho
uplatnenie, keďže prípustnosť je ex lege vylúčená (NS SR sp. zn. 5Sžf 47/2010).
Civilný sporový poriadok v ustanovení § 362 ods. 3 poskytuje stranám ochranu iba v prípade

nesprávneho poučenia o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený
podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia
odvolaním napadnutého rozhodnutia.

26.Spoukazomnavyššieuvedenúargumentáciuatiežvyššiecitovanézákonnéustanovenia,odvolanie

žalovaného v časti proti I. výroku uznesenia prvej inštancie zo dňa 10. októbra 2023 tak smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, nevyhnutným tak bolo, aby odvolací súd
odvolanie v tejto časti s použitím ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol. Odvolací súd sa potom ďalej
už nezaoberal odvolacími námietkami odvolateľa, pretože vzhľadom na vyššie uvedené sú irelevantné.

27. Odvolanie proti II. výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd konanie o návrhu na bližšie
špecifikované zriadenie záložného práva v prospech žalobcu zastavil, bolo v zmysle § 357 ods. 1 písm.
a) CSP prípustné. Z podaného odvolania je zrejmé, že žalovaný považoval zastavenie konania o návrhu
žalovaného na zriadenie záložného práva z dôvodu res iudicata podľa § 230 CSP za v rozpore s
ustanoveniami CSP.

Žalovaný na podporu svojho názoru citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/38/2022
zo dňa 29. marca 2022 s poukazom, že napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím vo veci samej, ani
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí a samotné zabezpečovacie opatrenie nekonzumuje vec samú
a v tejto veci má zabezpečovacie opatrenie charakter dočasnej a provizórnej úpravy, ktorej účelom je
zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania.

Odvolací súd posúdil argumentáciu žalovaného ako nedôvodnú. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že z
uvedeného rozhodnutia nijako nevyplýva, že by v prípadoch neodkladných/zabezpečovacích opatrení
nemalo vydané súdne rozhodnutie (uznesenie) atribút právoplatnosti a dodáva, že časť citovaná
žalovaným z uvedeného uznesenia sa týkala posúdenia prípustnosti dovolania podľa § 419 v spojení
s § 420 CSP.

28. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.29. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, príp.
zabezpečovacieho opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by
sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Súd konanie o takomto návrhu zastaví v zmysle § 161
ods. 2 CSP pre nedostatok negatívnej procesnej podmienky podľa § 230 CSP.

Nad rámec uvedeného odvolací súd dáva do pozornosti žalovanému znenie ust. § 329 ods. 3 CSP,
podľa ktorého ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné
rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej
veci. V teoretickej rovine možno uvažovať tak o návrhu na nariadenie aj identického neodkladného/
zabezpečovacieho opatrenia z iných dôvodov alebo za zmenených (relevantných) skutkových okolností,

čomu zásadne prekážka právoplatne rozhodnutej veci nebráni. Vzhľadom na existenciu a záväznosť
predchádzajúceho neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia však spravidla nemožno predpokladať
reálnu potrebu bezodkladne upraviť pomery, ani obavu z ohrozenia exekúcie, čo má z procesného
hľadiska za následok zamietnutie návrhu.

31. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý konanie v časti návrhu žalovaného
na zriadenie bližšie špecifikovaného záložného práva zastavil z dôvodu res iudicata, nakoľko o zriadení
navrhovaného záložného práva bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu v Galante
č.k. 10Cb/26/2021-295 zo dňa 4. augusta 2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
32Cob/83/2022-409 zo dňa 9. marca 2023, právoplatným 21. marca 2023.

Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie v napadnutej časti II. výroku potvrdil
v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.

33. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).