Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121210067
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8121210067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr.MartinaBaranaaJUDr.KatarínyKrochtovejvsporežalobkyne:K..Q.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
C. X, XXX XX N., právne zastúpenej: JUDr. Rudolf Manik, PhD. MBA, MHA - ADVOKÁT s.r.o., so sídlom
Masarykova 2, 040 01 Košice, IČO: 36 861 324, proti žalovanému: K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX,
XXX XX N., právne zastúpenému: AK MAZANEC, s. r. o., so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov,
IČO: 53 494 920, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 31.10.2023 č.k. 17C/21/2021-356, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebo„súd“)napadnutýmrozsudkomrozhodol,cit.:

„I. Súd v y p o r i a d a v bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu nasledovne:

1. Do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva
č. XXX pre katastrálne územie J., obec J., okres C., a to:

- stavba súp. č. XXX - rekreačná chata, postavená na parcele KN C č. XXXX,
- pozemok parc. KN C č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha o výmere XXX m2,
- pozemok parc. KN C č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha o výmere XXX m2,
- pozemok parc. KN C č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2.

2. Žalovaný j e p o v i n n ý na vyrovnanie podielu žalobkyne na hodnote majetku tvoriaceho
bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vyplatiť žalobkyni sumu 29 703,55 EUR v lehote 30 dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.“

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 143, § 145 ods. 1, 2, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

3. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou podanou na súde 26.11.2021
domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu po rozvode tak, že do
výlučného vlastníctva žalovaného prikáže nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. J., a to rekreačnú
chatu súp. č. XXX postavenú na pozemku parc. KN C č. XXXX a pozemky parc. KN C č. XXXX/XX -ostatná plocha o výmere XXX m2, parc. KN C č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2 a parc.
KN C č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, ako aj hnuteľnú vec - osobné motorové
vozidlo R. N. s E.: N., pričom žalovaného zaviaže zaplatiť žalobkyni za účelom vyrovnania podielov strán

sporu na BSM sumu 29.500 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že strany sporu dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo, ktoré bolo
rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 28P/142/2018-31 zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa
XX.XX.XXXX rozvedené s tým, že súd súčasne schválil rodičovskú dohodu ohľadom úpravy práv a

povinností k maloletým deťom. Z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J., obec J., okres
C. mal súd za preukázané, že za trvania manželstva strany sporu nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti, a to: stavba súp. č. XXX - rekreačná chata, postavená a
parcele KN C č. XXXX, pozemok parc. KN C č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha o výmere
XXX m2, pozemok parc. KN C č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha o výmere XXX m2, pozemok
parc. KN C č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2. Zo znaleckého

posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom X.. N. S. dňa XX.XX.XXXX vyplýva všeobecná hodnota
nehnuteľností uvedených v bode 8. tohto odôvodnenia vo výške 58.700 eur (ku dňu ohodnotenia
XX.XX.XXXX). Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalkyňou X.. E. J. dňa XX.XX.XXXX
vyplýva všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 59.200 eur (vychádzajúc zo stavu nehnuteľnosti
ku dňu zániku BSM 04.01.2019, avšak v hodnote ku dňu ohodnocovania nehnuteľnosti). Strany sporu

nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj osobné motorové vozidlo R. N. (E.: N Z
technickejsprávyvypracovanejO.F.-O.dňaXX.XX.XXXXvyplýva,žepredmetnémotorovévozidlobolo
odovzdané do autoservisu vo februári XXXX, nakoľko počas prevádzky došlo k roztrhnutiu rozvodového
mechanizmu, čím došlo k poškodeniu motora, pričom v prípade opravy motora by bola potrebná
výmena hlavy valcov, poškodených vačkových hriadeľov, piestov a ojníc, okrem toho bola tiež potrebná

výmena turba z dôvodu nadmernej spotreby motorového oleja. O problémoch s natiahnutou rozvodovou
reťazou (čo bol pravdepodobne problém poškodenia motora) a netesnosti turba mali svedčať aj
namerané maximálne dovolené hodnoty počas pravidelnej emisnej kontroly uvedené v N. I. XXX XXX
o kontrole technického stavu časť B - emisná kontrola, kód protokolu: XXXX-XXX-XXXXX-XXXXXX-
XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Dotknutý autoservis vzhľadom na celkový technický stav ostatných

častí vozidla (koróziu rámu) nepovažoval opravu poškodených častí motora za rentabilnú, pretože
oprava by presiahla jeho trhovú hodnotu. Z predloženej kúpno-predajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, že žalovaný predal dotknuté motorové vozidlo R. N. za kúpnu cenu 400 eur kupujúcemu K. U.,
nar. XX.XX.XXXX. Z uvedenej zmluvy tiež vyplýva, že motorové vozidlo malo ku dňu podpisu zmluvy
najazdených XXX.XXX km, bolo v nepojazdnom stave s poškodeným motorom (hlavy valcov, vačkové

hriadele, piesty a ojnice), bola nutná výmena turba, malo skorodovaný nosný rám i karosériu vozidla. Z
kúpnej/leasingovej zmluvy č. XXXXXXXXXX a zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.
84) vyplýva, že motorové vozidlo R. S. bolo predmetom kúpnej/lízingovej zmluvy medzi žalobkyňou ako
kupujúcou a spoločnosťou N. O., spol. s r.o., pričom časť kúpnej ceny za motorové vozidlo v rozsahu
12.552 eur zaplatila spoločnosť B. Q. I., a.s. Z dohody o predčasnom ukončení Leasingovej zmluvy zo

dňa 10.09.2020 vyplýva, že dotknutá lízingová zmluva bola predčasne ukončená ku dňu 10.09.2020 a
ku danému dňu došlo aj k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetu leasingu žalobkyňou. Žalobkyňa
pri vysporiadaní lízingovej zmluvy vyplatila kúpnu cenu 382,54 eur s DPH + nedoplatok 52,14 eur
(celkovo sumu 434,68 eur), pričom žalobkyňa tvrdila, že do dňa právoplatnosti rozvodu manželstva boli
lízingové splátky uhrádzané zo spoločných prostriedkov strán sporu, tiež zo spoločných prostriedkov

bola vyplatená akontácia motorového vozidla. Žalovaný tvrdil, že na časť vyplácanej akontácie vo výške
2.100 eur boli poskytnuté peňažné prostriedky od jeho sestry A. E.. Žalobkyňa s tvrdením žalovaného
nesúhlasila, uviedla, že motorové vozidlo si strany zaobstarali v roku 2017 na leasing, pričom akontácia i
splátky boli počas manželstva hradené zo spoločných peňazí, následne po rozvode manželstva leasing
splácala z vlastných prostriedkov výlučne žalobkyňa. Zo mzdového listu žalobkyne za rok 2018 vyplýva,

že žalobkyni bola od zamestnávateľa za rok 2018 vyplatená mzda, náhrada mzdy a príspevky v celkovej
výške 17.655,83 eur (čistá mzda bola vo výške 13.133,35 eur). Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že
v júli 2018 jej bola doplatená časť mzdy, o ktorú jej bola krátená, a to vo výške 1.385 eur a následne
v októbri 2018 jej bolo vyplatené odškodné za úraz vo výške 3.626 eur. Z dodatku č. 1 k Zmluve o
poskytnutí spotrebiteľského úveru „F.“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 04.09.2018 vyplýva, že žalovaný

uzavrel so spol. C., a.s. dodatok, ktorým vykonal zmenu v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„F.“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 04.09.2018, pričom v hlavičke sa uvádza ako dlžník žalovaný s
dodatkom „spolu s manželkou ako spoludlžníkom“, avšak dodatok je podpísaný iba žalovaným - podpis
spoludlžníka i jeho údaje chýbajú. V zmysle dodatku mal byť žalovanému poskytnutý úver na sumu25.000 eur pri nasledovných podmienkach: poplatok za poskytnutie úveru 250 eur, výška splátky 295,10
eur, počet splátok 95, celková čiastka 288.284,50 eur, celkové náklady 3.284,50 eur. Z dodatku k Zmluve
o poskytnutí C. č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2018 vyplýva, že žalovaný sa so spol. C., a.s.

dohodli na zmene základných podmienok zmluvy, pričom splátka úveru zostala vo výške 295,10 eur,
avšakpočetsplátoksaznížilna55.ZoZmluvyopôžičkezodňa19.03.2018(č.l.31)vyplýva,žežalovaný
si požičal od C. D., nar. XX.XX.XXXX, sumu 9.500 eur. Vychádzajúc z výpovede žalovaného a svedka
C. D. zostatok dlhu ku dňu právoplatnosti rozsudku i aktuálne je v sume 8.600 eur. Zo Zmluvy o pôžičke
zo dňa 09.04.2018 (č.l. 32) vyplýva, že žalovaný si požičal od C. D., nar. XX.XX.XXXX, sumu 12.000

eur. Vychádzajúc z výpovede žalovaného a svedka C. D. zostatok dlhu ku dňu právoplatnosti rozsudku i
aktuálne je v sume 11.640 eur. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.05.2018 (č.l. 33) vyplýva, že žalovaný si
požičal od C. D., nar. XX.XX.XXXX, sumu 14.000 eur. Vychádzajúc z výpovede žalovaného a svedka C.
D. zostatok dlhu ku dňu právoplatnosti rozsudku i aktuálne je v sume 13.600 eur. Zo Zmluvy o pôžičke
zo dňa 05.06.2018 (č.l. 34) vyplýva, že žalovaný si požičal od C. D., nar. XX.XX.XXXX, sumu 13.500
eur. Vychádzajúc z výpovede žalovaného a svedka C. D. zostatok dlhu ku dňu právoplatnosti rozsudku i

aktuálnejevsume12.940eur.ZvýpovedesvedkaC.D.vyplynulo,žezostatokdlhuuvádzanýchpôžičiek
jevcelkovejsume46.780eur.Všetkypôžičkymalibyťposkytnutévhotovosti.Svedoknevedeluviesť,na
čo presne žalovaný použil získané finančné prostriedky, mal ale za to, že peniaze mu mohli pomôcť dať
všetko dokopy a nejakým spôsobom usporiadať. Svedok sa domnieval, že možno chcel žalovaný kúpiť
bytniekdevblízkomokolížalobkyne,abymoholbyťčonajviacsdeťmi.Zvýpovedežalobkynevyplynulo,

že o všetkých žalovaným uvádzaných pôžičkách sa dozvedela až z vyjadrenia k žalobe. Z potvrdenia zo
dňa 10.09.2015 (č.l. 35) a svedeckej výpovede A. E. na pojednávaní dňa 15.08.2023 vyplynulo, že sestra
žalovanému vyplatila v roku 2015 sumu 10.000 eur ako čiastočné finančné vyrovnanie za rodičovský
dom. Z výpisu z účtu A. E. (na č.l. 36) a jej svedeckej výpovede na pojednávaní dňa 15.08.2023 vyplýva,
že dňa 27.04.2004 previedla sumu 100.000 Sk na účet žalovaného. Z výpovede A. E. na pojednávaní

dňa 15.08.2023 vyplynulo tiež, že žalovanému na účet poslala 2.100 eur. Z výpisu z účtu žalovaného
(na č.l. 180) vyplýva, že uvedená suma bola vyplatená dňa 02.10.2017. Z detailov poistných zmlúv
č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX (na č.l. 38 a 39) a prehľadu transakcií vyplývajú ročné úhrady
poistného vo výške 16,70 eur v rokoch 2019 i 2020 a vo výške 38,95 eur uhradené v roku 2020 a
37,42 eur v roku 2019. Z dotknutých listín nie je zrejmé, čoho presne sa poistné zmluvy majú týkať, a

zároveň žalovaný pri predkladaní dotknutých listinných dôkazov tieto bližšie nešpecifikoval. Žalobkyňa
však nerozporovala, že by sa tieto nemali týkať dotknutej nehnuteľnosti.

5. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy a zisteného skutkového stavu súd ustálil masu vecí,
ktoré tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do masy BSM zahrnul nehnuteľnosti v

katastrálnom území J. - rekreačná chata s pozemkami a príslušenstvom a výťažok z predaja osobného
motorovéhovozidlaR.N.akofinančnúhodnotu,nakoľkouvedenémotorovévozidlovčaserozhodovania
súdu bolo predané za 400 eur kupujúcemu K. U. dňa 16.02.2023. Hodnota uvedených nehnuteľností
bola medzi stranami sporu sporná, preto bolo v priebehu konania vykonané znalecké dokazovanie
znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností - X.. E. J.,

ako aj súkromným znaleckým posudkom predloženým žalovaným - znaleckým posudkom X.. N. S.,
znalca v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností. Vychádzajúc
z vykonaného dokazovania súd ustálil hodnotu dotknutých nehnuteľností vo výške 59.200 eur, pričom
sa priklonil k výsledkom neskoršieho, aktuálnejšieho znaleckého posudku znalkyne X. E. J.. V súvislosti
s vyporiadavanou nehnuteľnosťou je potrebné uviesť, že keďže ani v jednom zo znaleckých posudkov

sa nespomína ako príslušenstvo chaty studňa, ktorú mal žalovaný postaviť na pozemku pri chate, súd
neakceptoval žalovaným uvádzaný vnos vo výške 2.440 eur. Žalovaný ani neuviedol, kedy bola studňa
vykopávaná, či to bolo za trvania manželstva, alebo až po zániku BSM a z akých prostriedkov bola
realizácia studne hradená. Žalovaný žiadal zohľadniť pri vyporiadavaní BSM aj náklady na poistné
na danú nehnuteľnosť a interiér chaty, pretože sa žalobkyňa na nich žiadnym spôsobom nepodieľala.

Doplnil, že poplatok za daň z nehnuteľnosti je vo výške 83,14 eur a poplatok za komunálne odpady je vo
výške 27 eur ročne, pričom žalobkyňa sa na nich žiadnym spôsobom nepodieľala. K tomuto súd uviedol,
že mu nie je zrejmé, ako dospel žalovaný k žiadanej sume 200 eur, ktorú by mala žalobkyňa nahradiť
ako poistné za chatu a jej interiér. Uvedená suma nebola žalovaným v priebehu konania objasnená
a nevyplýva ani z predložených listinných dôkazov. Žalovaný predložil dôkazy o platení poistného vo

výške 2 x po 16,70 eur v rokoch 2020 i 2019 a poistného vo výške 38,95 eur v roku 2020 a 37,42
eur v roku 2019. Tieto súd považoval za relevantné výdavky na spoločnú nehnuteľnosť, ktoré žalovaný
uhradil v čase po zániku BSM zo svojich výlučných prostriedkov. Obdobne súd považoval za relevantný
aj výdavok žalovaného za daň z nehnuteľnosti za rok 2022 vo výške 83,14 eur. Miestny poplatok zakomunálne odpady a drobné stavebné odpady vo výške 27 eur však súd nepovažoval za výdavok na
spoločnú nehnuteľnosť, tento bol účtovaný iba na spoplatnenú osobu žalovaného. Celkovo tak súd pri
vyporiadavaní BSM zohľadňoval, že žalovaný po zániku BSM vynaložil na spoločný majetok výdavky v

celkovej sume 192,91 eur zo svojho výlučného majetku (33,40 + 38,95 + 37,42 + 83,14).

6. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo R. N., súd uzavrel, že motorové vozidlo ku dňu vyhlásenia
rozsudku už nepatrí do masy BSM, nakoľko ho žalovaný dňa 16.02.2023 predal a žalobkyňa sa účinne
nedovolalarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonu.Prepodporusvojichtvrdenísúdpoukázalnarozsudky

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1754/2009 zo dňa 09.02.2011 a sp. zn. 28 Cdo 2593/2008,
28 Cdo 2594/2008 zo dňa 01.08.2008, z ktorých vyplýva , že ak sa manžel, ktorý bol pri právnom
úkone týkajúcom sa spoločného majetku manželov opomenutý, účinne nedovolá relatívnej neplatnosti,
predmetom vyporiadania môže byť následne iba to, čo bolo relatívne neplatným právnym úkonom
získané, t.j. nie hodnota veci, ale iba suma, ktorá bola za ňu získaná (obdobne rozsudky Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 4002/2011 zo dňa 14.12.2011, sp. zn. 22 Cdo 2190/2010 zo dňa 29.05.2012,

sp. zn. 22 Cdo 3450/2009 zo dňa 13.07.2011). Iba ak by sa žalobkyňa relatívnej neplatnosti účinne
dovolala, tak by sa na takéto protiprávne nakladanie s majetkom v BSM neprihliadalo a predmetom
vyporiadania by bola vec, ktorá pred prevodom práva k nej bola súčasťou BSM. Súd preto uzavrel, že
do vyporiadania sa zahrnie iba finančná hodnota získaná predajom motorového vozidla R. N. s tým, že
uvedená skutková okolnosť je premietnutá do výroku rozsudku iba v časti týkajúcej sa vyrovnávacieho

podielu, kde súd zohľadnil skutočnosť, že sumu 400 eur z predaja vozidla inkasoval žalovaný. Z kúpnej/
leasingovej zmluvy (na č.l. 84 spisu) mal súd za preukázané, že motorové vozidlo R. S. X,X A. bolo
zaobstarané formou leasingu, kde žalobkyňa bola uvedená ako nájomca, B. Q. I. a.s. ako prenajímateľ.
Žalobkyňa nadobudla dotknuté motorové vozidlo do vlastníctva až dňa 10.09.2020 po predčasnom
ukončení leasingovej zmluvy a vyplatení zostatkovej odkupnej hodnoty. V konaní bolo preukázané,

že do zániku BSM boli splátky leasingu i prvotná akontácia vyplatené zo spoločných prostriedkov.
Žalovaný vyčísľoval tieto náklady vo výške 9.300 eur (viď vyjadrenie k žalobe), resp. vo výške 4.445,06
eur (viď duplika žalovaného), kde v oboch prípadoch uvádzal, že to uhrádzal on sám. Žalovaný sa
pritom mylne domnieval, že tým, že to bolo uhrádzané počas manželstva z jeho účtu, tak to bolo
vyplácané z jeho výlučných prostriedkov. Súd uzavrel, že v danom prípade išlo o použitie spoločných

prostriedkov. Žalovaný tvrdil, že do masy BSM má patriť aj motorové vozidlo R., čo však žalobkyňa
podľa názoru súdu správne rozporovala, nakoľko do masy BSM nepatria veci, ktoré boli predmetom
nájmu alebo leasingu na základe zmluvy. Je však možné vyporiadavať pohľadávku voči leasingovej
spoločnosti - majetkové právo voči leasingovej spoločnosti ku dňu zániku BSM. Strany sporu uvedené
majetkové právo voči leasingovej spoločnosti nezahrnuli do masy BSM a v tejto súvislosti súd uviedol,

že otázka stanovenia hodnoty tohto majetkového práva voči leasingovej spoločnosti ku dňu zániku BSM
je odbornou otázkou a súd nie je spôsobilý ju stanoviť sám. Táto hodnota nepredstavuje jednoduché
sčítanie doposiaľ vynaložených prostriedkov na leasingovú zmluvu (teda nepredstavuje súčet akontácie
a zaplatených splátok do rozvodu manželstva). Strany sporu však nenavrhovali doplniť dokazovanie
za týmto účelom. Hoci súd ponúkol stranám opakovane možnosť uvedenia predbežného právneho

posúdenia veci v priebehu konania, strany túto možnosť odmietali. Súd konštatoval, že nemôže byť
jednoduchým spôsobom zohľadnené to, čo sa vynaložilo na výlučný majetok žalobkyne (súčet akontácie
a splátok, prípadne vnos zo strany žalovaného z daru jeho sestry), pretože tento výlučný majetok
žalobkyne ešte ku dňu zániku BSM neexistoval. Existovala iba majetková hodnota voči leasingovej
spoločnosti, ktorá vo svojej podstate vo výslednej hodnote zohľadňuje aj cenu nájmu, teda ako už súd

uviedol, nepredstavuje iba jednoduchý súčet doposiaľ vynaložených prostriedkov na leasingovú zmluvu
(keďže leasingová zmluva je nepomenovaný typ zmluvy ako kombinovaná kúpna a nájomná zmluva).

7. K žalovaným uvádzaným záväzkom úveru od spoločnosti C., a.s. alebo pôžičiek od C. D., súd
tieto záväzky nezohľadnil pri vyporiadavaní BSM, nakoľko uvedené záväzky nespadajú do masy BSM

(obdobne viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 28/2019 z 27.06.2019) a neodzrkadlili sa
na žiadnom vyporiadavanom majetku v BSM. Súd mal navyše za preukázané, že peňažné prostriedky z
poskytnutých pôžičiek a úveru slúžili výlučne na zabezpečovanie potrieb žalovaného, keďže žalovaný vo
svojej výpovedi uvádzal, že si potreboval zariaďovať byt, do ktorého sa nasťahoval po tom, keď odišiel
zo spoločnej domácnosti. Majetok zakúpený za uvedené finančné zdroje z úveru a pôžičiek však strany

sporu neučinili predmetom vyporiadavania BSM, nezahrnuli ho do majetku patriaceho do BSM, a tak
nemožno dotknuté finančné prostriedky odzrkadliť ani ako vnosy žalovaného do majetku BSM. Záverom
nemožno nespomenúť skutočnosť, že uvedené záväzky sa skutočne v čase predsúdnych jednaní nikdenespomínajú aj vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu už žili oddelene, a preto sa javia tieto pôžičky
a úver ako účelové pre znižovanie prípadného vyrovnávacieho podielu.

8. Súd pri vyporiadavaní BSM nezohľadňoval ani majetkové hodnoty, ktoré zahŕňal do BSM žalovaný, a
to sumu 3.319 eur, predstavujúcu dar od sestry žalovaného v roku 2004, sumu 10.000 eur predstavujúcu
vyplatenie dedičstva sestrou žalovaného zo dňa 10.09.2015, nakoľko žalovaný nepreukázal uvedené
skutočnosti, tiež nepreukázal, na čo presne boli finančné prostriedky použité, či sa odzrkadlili v nejakom
majetku existujúcom ku dňu zániku BSM a či neboli spotrebované na bežný chod domácnosti. Žalovaný

tedanepreukázal,čisidanéuplatňujeakovnesenéprostriedkydokonkrétnehomajetkuvBSMaleboako
prostriedky, ktoré mali ešte existovať na nejakom účte. Súdu sa tak javili uvedené „majetkové hodnoty“
ako irelevantné pre daný spor.

9. Vo vzťahu ku mzde a náhrade mzdy vyplácaným žalobkyni v roku 2018 počas PN, súd tieto taktiež
nezohľadnil pri vyporiadavaní BSM, a to predovšetkým z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané,

že by tieto ku dňu zániku BSM existovali. Keďže dotknuté finančné prostriedky navyše zrejme
obsahovali aj odškodnenie pracovného úrazu (bolestné), súd takéto odškodnenie navyše posudzoval
za osobný nárok žalobkyne, ktorý nepatrí do BSM. Naviac strany sporu v tomto ohľade neprodukovali
dostatočné skutkové tvrdenia, ani dôkazy, ktoré by preukazovali, že uvedené finančné prostriedky neboli
spotrebované na spoločné potreby.

10. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citovanú právnu úpravu súd rozhodol o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu tak, že žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva
nehnuteľnosti v k.ú. J. v zhode so zhodnými návrhmi strán sporu, pričom súčasne žalovaného zaviazal
na vyplatenie sumy 29.703,55 eur ako vyrovnania hodnotovej nerovnosti ním získaného majetku z

BSM oproti hodnote podielu, ktorý mal prináležať žalobkyni. Aby súd úplne objasnil spôsob výpočtu
vyrovnávacieho podielu, súd vychádzal z celkovej hodnoty vyporiadavaného majetku v BSM vo výške
59.600 eur ( 59.200 eur hodnota nehnuteľností + 400 eur finančná hodnota z predaja vozidla R.),
zohľadňujúc výdavky žalovaného na spoločnú nehnuteľnosť po zániku BSM vo výške 192,91 eur. Teda
59.600 eur mínus výdavky 192,91 eur, vydelené medzi obe strany sporu predstavuje sumu 29.703,55

eur.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v zmysle § 251,
§ 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, a
to predovšetkým s poukazom na typ daného konania - iudicium duplex. Citujúc judikát R 42/1972 súd

uviedol, že nevidel dôvod na odklon od tohto názoru. Žiadna zo strán sporu nebola vo svojich návrhoch
na vyporiadanie významným spôsobom úspešnejšia. Obe strany na základe konečného rozhodnutia
nadobúdajú rovnaký podiel na majetku BSM a vyporiadanie BSM je v záujme oboch strán.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal,

že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súčasťou BSM bola aj investícia osobného
motorového vozidla značky R., peňažné pohľadávky C. D., peňažné pohľadávky A. E., záväzok voči

obchodnej spoločnosti C. banka, ako aj peňažné čiastky vyplatené za pracovný úraz žalobkyne počas
trvania manželstva. K nezahrnutiu investície z BSM do majetkovej hodnoty - osobného motorového
vozidla značky R. S., ktorého výlučným vlastníkom sa stala žalobkyňa, uviedol, že toto vozidlo má
hodnotu 15.690 eur, o čom počas súdneho konania predložil Kúpnu zmluvu č. XXXXXXXX spolu s
Preberacím protokolom zo dňa 05.11.2017 na čiastku vo výške 15.690 eur. Žalovaný so žalobkyňou

uhradili zo spoločných prostriedkov akontáciu vo výške 3.138 eur a následne splácali mesačne v mesiaci
11/2017 čiastku vo výške 443,83 eur a v mesiacoch 12/2017 až 12/2018 čiastku vo výške 434,68 eur
mesačne,ataktiežuhradilajobloženiegúmadiskovvsumevovýške1.000euratedainvestíciadotohto
motorového vozidla predstavuje čiastku vo výške 5.116,34 eur. Skutočnosť, že predmetné motorové
vozidlo bolo počas trvania manželstva splácané formou leasingu, pričom nájomcom tohto motorového

vozidla bola žalobkyňa, nemení nič na tom, že jednotlivé mesačné splátky boli uhrádzané zo spoločných
finančných prostriedkov oboch manželov a následné dosplácanie vozidla po zániku manželstva bolo
vykonané rovnako zo spoločných zdrojov, ktoré existovali počas trvania manželstva, avšak ešte neboli
vyporiadané. Právo na odkúpenie motorového vozidla je majetkovou hodnotou, ktorá sa vyporiadava,avšak súd v tomto smere nekonal a svoju nečinnosť, ako aj nezahrnutie uvedenej položky do masy
BSM argumentoval tým, že stanovenie hodnoty tohto majetkového práva je odbornou otázkou a súd
nie je spôsobilý ju stanoviť sám. Žalovaný má za to, že súd nedôvodne vylúčil uvedenú položku z

masy BSM bez toho, aby v tomto smere vykonal dokazovanie, čím znevýhodnil žalovaného. V ďalšom
uviedol, že žalobkyňa sa pojednávania dňa 15.08.2023 nezúčastnila, pričom jej bolo známe, že na tomto
pojednávaní budú vypočutí svedkovia, čím zabránila priamej konfrontácii medzi ňou a svedkami, a preto
mážalovanýzato,žeskutkovýstavnebolriadneaskutočnezistený.Žalobkyňavosvojompodanízodňa
30.08.2023 uviedla, že z výsluchov svedkov vyplýva, že nimi poskytnuté finančné prostriedky nemajú

nič spoločné s BSM, pretože jednak sú premlčané a navyše boli poskytované výhradne žalovanému
a zaväzujú tak len jednu osobu. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa priznala existenciu predmetných
pohľadávok, avšak namietala skutočnosť, že by tieto pohľadávky spadali do BSM, pretože mala za to,
že ide o záväzky výlučne žalovaného, zároveň poprela, že by o akýchkoľvek pôžičkách vedela. Preto
výpovede žalobkyne nie je možné považovať za hodnoverné a pravdivé, pričom tieto upravuje tak, aby
svedčilivjejprospech.SvedkyňaA.E.vosvojejvýpovediuviedla,žepredalasvojbyt,abymohlapeniaze

dať obom stranám sporu, teda žalovanému aj žalobkyni. Z výpovede svedka C. D. vyplýva, že finančné
prostriedky, ktoré žalovanému a žalobkyni poskytol, mali slúžiť na zlepšenia ich manželstva a situácie,
v ktorej sa v tom čase nachádzali, pričom svedok opakovane uviedol, že mali pomôcť ich manželstvu,
preto nie sú pochybnosti o tom, že predmetné finančné prostriedky slúžili obom manželom. Pokiaľ súd
tieto považoval za záväzky nespadajúce do masy BSM, podľa názoru žalovaného došlo k nesprávnemu

skutkovému zisteniu. Poskytnuté finančné prostriedky od C. D. boli použité na chod domácnosti a na
vyplácaniezáväzkovvočinebankovýmspoločnostiam,ktorébolivminulostipoužiténachoddomácnosti,
dovolenky,kúpuelektronikydodomácnosti,akoajpredeti,tedatietozáväzkyspadajúdoBSM.Samotné
fyzické odovzdanie finančných prostriedkov k rukám z jedného z manželov neznačí, že sú poskytnuté
len pre tohto manžela, ale dôležitý je účel, ktorému majú slúžiť. K nezahrnutiu záväzku voči obchodnej

spoločnosti C. banka do masy BSM uviedol, že finančné prostriedky poskytnuté na základe Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX boli použité výlučne na zariadenie detskej a študentskej izby dcéry
a syna žalobkyne a žalovaného, a to ešte počas trvania manželstva, preto ide o spoločný záväzok
žalobkyne a žalovaného. Čo sa týka nezahrnutia finančných prostriedkov vyplatených za pracovný
úraz žalobkyne do masy BSM, žalovaný uviedol, že o mzdy za pracovný úraz vzniknutý počas trvania

manželstva, a preto má žalovaný za to, že ide o finančné prostriedky, ktoré spadajú do masy BSM. S
poukazom na bod 47. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie namietal záver súdu, na základe
ktorého sa súdu javí, že predmetné finančné prostriedky mali byť spotrebované na zabezpečenie potrieb
rodiny, posúdiac zároveň odškodnenie ako osobný nárok žalobkyne. Uvedené úvahy nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní a jedná sa výlučne o neprípustné domnienky súdu. Súd nesprávne vyhodnotil

listinné dôkazy predložené žalovaným v konaní, nezohľadnil svedecké výpovede, čím spôsobil, že
nezohľadňuje zistený skutkový stav veci. Vyporiadanie BSM ako tomu bolo v tomto prípade, a to
spôsobom, že neboli vyporiadané žiadne z vyššie uvedených záväzkov manželov, resp. pripadli len
žalovanému, nie je v súlade s právom na spravodlivý súdny proces. Napadnutý rozsudok trpí absenciou
náležitého odôvodnenia, a to v kontexte nezahrnutia jednotlivých vyššie uvedených položiek do masy

BSM. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž možno nadobudnúť dojem neobjektívneho posúdenia
skutočností, ktoré vyšli najavo v priebehu súdneho konania na úkor žalovaného, v prospech žalobkyne,
pričom žalobkyňa po celý čas súdneho konania vystupovala v smere dokazovania pasívne. Napadnutý
rozsudok nevyhovuje požiadavkám ust. § 220 ods. 2 CSP, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu
podľa ust. § 365 písm. b) CSP, ktorý spočíva v nedostatočnom a nezrozumiteľnom odôvodnení rozsudku

súdu prvej inštancie v podstatných otázkach, od zodpovedania ktorých záviselo správne rozhodnutie vo
veci. Žalovaný citujúc nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 537/2012 uviedol, že súd nevyporiadal
masu BSM medzi oboch manželov spravodlivým spôsobom. Žalovaný je v súčasnosti nezamestnaný
a z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nie je schopný zamestnať sa. Jeho jediným zdrojom
príjmu je výsluhový dôchodok, pričom mesačne uhrádza splátky hypoték vo výške 677 eur, výživné v

sume 450 eur, inkaso, poistenia a ostatné nevyhnuté výdavky. Nie je možné a spravodlivé od neho
očakávať, že bude schopný vyplatiť žalobkyni súdom určenú sumu vo výške 29.703,55 eur. Poukázal
aj an možný rozpor s dobrými mravmi, preto žiadal odvolací súd, aby v prípade, že sa stotožní so
záverom súdu prvej inštancie, zmenil rozhodnutie za účelom možnosti plnenia prostredníctvom splátok.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vyporiadal bezpodielové

spoluvlastníctvostránsporutak,žedovýlučnéhovlastníctvažalovanéhoprikáženehnuteľnostizapísané
na liste vlastníctva č. XXX, pre k. ú. J., obec J., okres C. T., a to stavbu súp. č. XXX - rekreačná chata
postavená na parcele KN C č. XXXX, pozemok parc. KN C č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha
o výmere XXX m2, pozemok parc. KN C č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha o výmere XXX m2,pozemok parc. KN C č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria o výmere XX m2. Žalobkyňa
je povinná na vyrovnanie podielu žalobcu na hodnote majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo
strán sporu vyplatiť žalovanému sumu 21.317,69 eur, a to do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia. Zároveň žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, alternatívne aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie vo veci.

13. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že súd pri rozhodovaní dostatočne

zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil. Skutočnosť, že osobné motorové vozidlo R. S.
nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je zrejmá, keďže toto bolo počas manželstva len
predmetom nájmu z dôvodu leasingu v spoločnosti B. Q. I. a.s., ktorej predala v roku 2017 spoločnosť
N. s.r.o. N. a žalobkyňa ako nájomník ho zakúpila od leasingovej spoločnosti až dávno po rozvode
manželstva v roku 2020. Zo spoločných prostriedkov nebola akontácia uhradená, obdobne ani mesačné
splátky leasingu. Žalovaný pre toto tvrdenie nepredložil žiaden dôkaz. K pohľadávkam C. D. a A. E.

uviedla, že tieto sú jednak premlčané a boli poskytnuté výhradne žalovanému, zaväzujú tak len jeho
osobu. Žalobkyňa nemala o týchto poskytnutých peňažných prostriedkoch žiadnu vedomosť, pričom
peňažné prostriedky poskytnuté sestrou nie sú pohľadávkou, ale táto ich charakterizovala ako dar.
Všetky svoje záväzky mal žalovaný uvádzať aj v previerke na NBÚ vykonanej v roku 2018, čo žalovaný
neurobil. Pohľadávka C. a.s. nepatrí do záväzkov BSM, žalobkyňa o nej nevedela a túto zmluvu

uzatvoril žalovaný sám. Na zariadenie izieb detí peniaze z úveru neboli použité, pričom žalovaný
ani neprodukoval žiaden dôkaz. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria ani nároky z
odškodnenia pracovného úrazu žalobkyne, v čase rozvodu sa žiadne peňažné prostriedky z takého
odškodnenia na peňažnom účte ani v hotovosti u žalobkyne nenachádzali. Žalobkyňa poukázala na
skutočnosť, že žalovaný obdŕžal odchodné od Ministerstva obrany SR vo výške 35.000 eur, ktoré môže

použiť na vrátenie záväzkov a poberá výsluhový dôchodok vo výške 1.687,47 eur. Námietky žalovaného
uvedené v jeho odvolaní považuje za irelevantné. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súd
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

14. Žalovaný v replike uviedol, že nikdy neuplatňoval požiadavku na vyporiadanie hodnoty samotného

motorového vozidla po prevode vlastníctva žalobkyne, ale vyporiadanie úhrad, ktoré boli zo spoločných
prostriedkov spadajúcich do BSM použité na úhrady záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej leasingovej
zmluvy, a preto mala byť daná položka zahrnutá do vyporiadania BSM v rozsahu úhrad, ktoré
boli realizované počas trvania manželstva. Podrobný prepočet bol súčasťou podaného odvolania a
preukázané výpismi z bankových účtov žalovaného, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalobkyňa

spochybňuje tvrdenia žalovaného bez toho, aby predložila dôkazy, ktoré by spochybnili tvrdenia
žalovaného. Tvrdenia ohľadom údajného premlčania záväzkov je právne irelevantné, keďže masa BSM
sa určuje ku dňu zániku manželstva, kedy záväzky strán sporu voči svedkovi D. neboli ani rok staré.
Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný predmetné záväzky neoznačil v rámci previerky NBÚ nie je pravdivé,
keďže žalovaný existujúce záväzky v rámci preverovania riadne označil. A. od svedkyne E. boli riadne

odôvodnené vnosy žalovaného do BSM, a v rámci svojich podaní si uplatňuje nárok na ich vyporiadanie,
ktorý riadne označil a preukázal listinnými dôkazmi a výpoveďou svedkyne. Čo sa týka záväzku voči
C., a.s., zopakoval, že tieto boli použité na zariadenie izieb detí strán sporu. Záväzok vznikol za trvania
manželstva, bol investovaný do masy BSM a splácaný z prostriedkov masy BSM. Účel a čas použitia
finančných prostriedkov čerpaných z uvedených záväzkov preukázali aj výpovede svedkov, ktoré súd

pri rozhodovaní vo veci samej nezohľadnil. K finančným prostriedkom vyplateným za pracovný úraz
žalobkyne uviedol, že žalobkyňa nepreukázala použitie na úhradu potrieb rodiny, preto tieto sú úsporami
v rámci BSM, ktoré mali byť predmetom vyporiadania. K príjmom strán sporu uviedol, že tieto sa zvýšili
až v roku 2017, predtým boli skôr podpriemerné. Do tej doby žili na dlh, nad rámec svojich príjmových
možností, pričom žalobkyňa sa nezaujímala, ako to žalovaný zvláda zabezpečovať a využívala pôžitky

z toho plynúce. Trval na svojom návrhu uvedenom v odvolaní.

15. Žalobkyňa v duplike uviedla, že nesúhlasí s návrhom žalovaného na zrušenie napadnutého rozsudku
a už vôbec nie s návrhom na povolenie žalovanému splácať žalobkyni plnenie v splátkach. Konanie je
vedené od roku 2021, preto si žalovaný mal tvoriť rezervy na vyplatenie žalobkyne, pričom žalovaný

obdŕžal odchodné vo výške 35.000 eur. Mesačné splátky leasingu ani akontácia neboli uhrádzané
zo spoločných prostriedkov, tieto platila iba žalobkyňa. K pohľadávkam voči svedkom C. D. a A. E.
uviedla, že tieto objektívne nikdy neexistovali a v prípade ich prevzatia iba žalovaným, tieto zaväzujú
len jeho. Žalobkyňa o nich nič nevedela, v zmluvách nie je uvedená a žalovaný ich v písomnom návrhuna vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaslanom žalobkyni vôbec neuviedol.
Premlčanie pohľadávok namietala s poukazom na skutočnosť, že sestra žalovaného ich poskytla ešte v
slovenských korunách, a to nie ako pôžičku, ale ako dar, a tak to uviedol aj samotný žalovaný vo svojom

vyjadrení k žalobe. Strany sporu nikdy neboli odkázané na požičiavanie si od tretích osôb vzhľadom
na príjmy ako príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Zopakovala svoje tvrdenia, že tieto
záväzky žalovaný neuviedol pri svojej previerke NBÚ, čo znamená, že neexistujú. Obdobne pohľadávka
C. a.s. nepatrí do záväzkov BSM, ani o tej žalobkyňa nemala vedomosť, pričom zmluvu o úvere uzatvoril
výlučne žalovaný. Tieto prostriedky neboli použité na zariadenie izieb detí. Odškodnenie pracovného

úrazu žalobkyne do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí. V čase rozvodu manželstva
žiadne peňažné prostriedky z tohto odškodnenia na peňažnom účte ani v hotovosti u žalobkyne neboli.

16. V ďalšom vyjadrení žalovaný uviedol, že trvá na svojom návrhu uvedenom v odvolaní. K možnosti
plnenia v splátkach nesúhlasil s vyjadrením žalobkyne, podľa ktorého si mal vytvárať rezervu na to,
aby sa so žalobkyňou mohol vyporiadať. V priebehu konania nebolo známe, kto bude povinný zaplatiť

protistrane vyrovnávací podiel, či niekto vôbec bude povinný vyplatiť protistrane takýto podiel, prípadne v
akej výške bude tento podiel. Príjmy žalovaného nie sú v takej výške, aby mohol odložiť hotovosť v takej
výške bez požičania si finančných prostriedkov. Je pravdou, že mu boli vyplatené finančné prostriedky
od Ministerstva obrany SR, avšak tieto slúžia na vyplatenie záväzku voči C. D.. K mesačným splátkam
a akontácii uviedol, že počas manželstva nevedel o žiadnych finančných zdrojoch žalobkyne, ktoré

by patrili výlučne jej a nespadali by do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K pohľadávkam C.
D. a A. E. argumentoval opätovne tým, že žalobkyňa na jednej strane uvádza, že o týchto záväzkoch
nevedela a na druhej strane namieta, že došlo k ich premlčaniu. Čo sa týka pohľadávky voči C., a.s.,
žalovaný konštatoval, že nie je možné, aby žalobkyňa o tejto pohľadávke nevedela, nakoľko počas
trvania manželstva mali jeden spoločný účet, ku ktorému mali obaja prístup. Vo vzťahu k odškodneniu

pracovného úrazu uviedol, že súd nespochybnil, že žalobkyni bolo vyplatené odškodné, navyše uvádza
úvahy,kdebolitietofinančnéprostriedkyspotrebované,pričomúvahysúdunemajúoporuvovykonanom
dokazovaní. Žalovaný považuje stanovisko žalobkyne za nerelevantné, nepodložené žiadnymi dôkazmi,
a teda nehodnoverné. Žalobkyňa uvádza len domnienky, ktoré sa nezakladajú na faktoch, či pravdivých
skutočnostiach.

17. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania,
pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

18.Žalovanýnamietaljednakvecnúnesprávnosťnapadnutéhorozhodnutiauplatňujúcodvolaciedôvody
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda nesprávne skutkové a právne závery a porušenie práva
na spravodlivý proces v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, čo odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok
nie je v súlade so zásadou spravodlivosti, nie je presvedčivý, dostatočne odôvodnený, zrozumiteľný a

prekvapivý.

19. Odvolací súd skúmal, či vo svetle žalovaným v odvolaní tvrdených skutočností o nedostatočnom,
či arbitrárnom odôvodnení rozhodnutia došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365
ods. 1 písm. b) CSP, t.j. k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20.Podporušenímprávanaspravodlivýprocesvzmysleuvedenéhoodvolaciehodôvodutrebarozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň
znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide

napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na
zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti).

21. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nezistil z
hľadiska tvrdenej vady odôvodnenia rozsudku taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý by znemožnil
stranám konania uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces za súčasného záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutiadal v princípe odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom
súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie
prieskumu v odvolacom konaní, v parametroch daných ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom odvolací súd

nezistil, že by tieto závery boli zjavne neodôvodnené, či neakceptovateľné, nevyplýva z nich ani
jednostrannosť, alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom
konaní zároveň pripúšťa interpretáciu faktov a posúdenie relevantných právnych otázok tak, ako sú v
posudzovanej veci prezentované súdom prvej inštancie. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu

prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie.

22. Nedôvodne teda tiež žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal dostatočne so všetkou
argumentáciou, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva
(napr.Georgidiasv.Gréckoz29.mája1997,RecueilIII/1997).Európskysúdpreľudsképrávapripomína,
že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument
prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa

povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Stačí teda,
aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko,
oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B) k naplneniu čoho v posudzovanej veci
došlo.

23. Ďalej vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaný namietal nesprávnosť skutkových a právnych
záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené v ust. §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

24. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podstata tohto odvolacieho
dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané,
alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických

rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných
poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký
výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP.
Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do
úvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinaknevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané,alebovyšlivkonanínajavo,prípadnepreto,žeprihodnotenídôkazov,poprípadepoznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,

pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovanému
zákonnému ustanoveniu.

25. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazovsudcomzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie.Nesprávnehodnoteniedôkazov
by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,

prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vierohodnosti, je logický rozpor.26. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval.

27. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľa vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne zisteného
skutočného stavu veci, keď vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil predmetný
návrh. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami
uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné

právne východiská pre jeho potvrdenie.

28. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

29. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

30.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

31. V konaniach o vyporiadanie BSM je významná otázka dôkazného bremena zaťažujúca povinnosťou
preukázať skutkové tvrdenia, ktoré viac ako v iných veciach budú založené na rozporných tvrdeniach
bývalých bezpodielových spoluvlastníkov. Dôkazné bremeno bude zaťažovať toho z bývalých manželov,
ktorý tvrdí rozhodnú skutočnosť.
32. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka vyporiadania BSM rozhodnutím súdu,

nemá hypotézu určenú priamo právnym predpisom, ale ponecháva ju súdu, aby podľa svojej úvahy túto
sám vymedzil. Pri vyporiadaní súd vychádza z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké.
Výnimočne prichádza do úvahy odklon od tejto zásady, ale len v prípadoch, ak sa preukáže také
konanie alebo nečinnosť jedného z bývalých manželov, ktoré významne ovplyvnilo manželské spolužitie
a súčasne sa odzrkadlilo aj pri hospodárení so spoločným majetkom.

33. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143
Občianskeho zákonníka patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorý z
účastníkov tvrdí, že niektoré zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať
hodnoverne spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje účastníka,
ktorýtvrdí,žekonkrétnavecdovyporiadanianepatrí.Aksvojetvrdenienepreukážeainakjepreukázané,

že táto vec za trvania manželstva účastníkov existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju
vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok
sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi
účastníkov, a to ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania.
Účastníkom z odôvodnenia rozsudku musí byť jasné, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré

veci podľa zistenia súdu do BSM patrili. Z odôvodnenia rozsudku musí byť teda jasné, čo všetko bolo
predmetom tohto spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku a na základe akých dôkazov súd tú-ktorú vec,
investície, dlhy a pohľadávky do vyporiadania pojal.

34. Predmetom BSM sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z

manželovzákonomdovolenýmspôsobomzatrvaniamanželstva,svýnimkouvecízískanýchdedičstvom
alebo darom, veci ktoré podľa povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedeného
z manželov a s výnimkou vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jedného z manželov,
ktorá mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná akoprávnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka). Z tohto vyplýva, že z BSM
zákon vyníma veci v prípade ktorých je na mieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo
účel, tvorili oddelený majetok manželov. Veci získané darovaním nadobúda obdarovaný manžel tiež do

svojho oddeleného vlastníctva.

35.Základnýmpredpokladomprevyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovjejehozánik.
Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej
- ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov

medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov,
pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú
aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd
prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z
manželov a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu

investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok. Ak pri
vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú
druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy.
O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení rozsudku. Do celkovej
bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci, ale aj ostatný majetok, vrátane pohľadávok a dlhov.

Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu vecí, pohľadávok, celkovú
hodnotu dlhov a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami. Z
takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene
kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné
zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí

nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho
podiel rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp.
čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh atď.

36. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX.

Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 28P/142/2018-31 zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

37. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súčasťou BSM, ktoré malo byť vyporiadané, mala
byť aj investícia do osobného motorového vozidla značky R. S., peňažné pohľadávky C. D., peňažné

pohľadávky A. E., záväzok voči obchodnej spoločnosti C. banky, ako aj peňažné čiastky vyplatené za
pracovný úraz žalobkyne počas trvania manželstva.

38. V odbornej literatúre je finančný leasing chápaný ako záväzkový vzťah, ktorého obsahom je najmä
povinnosť poskytovateľa leasingu odovzdať príjemcovi leasingu na určitú dobu do užívania vec či inú

majetkovú hodnotu, a na druhej strane povinnosť príjemcu leasingu úplne uhradiť poskytovateľovi
leasingu prostredníctvom leasingových splátok náklady spojené s jej nadobudnutím. Príjemca leasingu
má obvykle právo na kúpu predmetu leasingu do svojho vlastníctva za tzv. zostatkovú cenu. V tejto
súvislosti sa hovorí o nadobúdacej funkcii finančného leasingu, ktorá ho kvalitatívne odlišuje od nájmu,
pri ktorom je primárnou funkciou užívacia. Príjemca leasingu nesie už od počiatku vzťahu riziká spojené

s predmetom leasingu aj náklady spojené s jeho užívaním. Ekonomickým účelom finančného leasingu je
nadobudnutie veci či inej majetkovej hodnoty s využitím cudzích zdrojov. Finančný leasing je alternatívou
k úveru, ktorého ekonomický účel je obdobný; ide o finančnú službu, ktorá sa od úveru líši tým, že tu
nedochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov dlžníkovi (Farská, P., Kofroň, M., Novotný, M. a kol.:
Finanční leasing v právní praxi. C. H. Beck Praha 2003, s. 5 a nasl.).

39. Ak manžel uzavrie za trvania manželstva leasingovú zmluvu, ktorej predmetom je vec, ku ktorej
nadobudne vlastníctvo až po zániku manželstva, je zrejmé, že ku dňu zániku BSM nejde o vec v jeho
vlastníctve. Preto táto vec nemôže byť v rámci konania o vyporiadanie BSM prikázaná niektorému z
manželov. Možno len uvažovať o tom, nakoľko je manžel povinný vrátiť do BSM, čo bolo zo spoločného

vynaložené na splátky leasingovej spoločnosti, ktoré možno považovať aj za splátky kúpnej ceny.

40. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že medzi spoločnosťou B., a.s. ako prenajímateľom, N.,
spol. s r.o. ako predávajúcim a žalobkyňou ako nájomcom bola dňa 05.10.2017 uzatvorená kúpna/lízingová zmluva XXXXXXXXXX zmluva o spotrebiteľskom úvere. Predmetom kúpnej /lízingovej zmluvy
bolo motorové vozidlo značky R. S.. Podľa Dohody o predčasnom ukončení Leasingovej zmluvy sa
zmluvné strany, t.j. B. Q., a.s. ako leasingový prenajímateľ a žalobkyňa ako leasingový nájomca dohodli,

že leasingová zmluva sa na základe žiadosti leasingového nájomcu predčasne ukončuje a práva a
povinnosti z nej zanikajú ku dňa 10.09.2020. Z čl. 2 bod 1 vyplýva, že k tomuto dňu leasingový nájomca
nadobúda vlastnícke právo k predmetu leasingu. Súd prvej inštancie preto správne uzatvoril, že uvedené
motorové vozidlo nebolo majetkom žalovaného a ani žalobkyne, a preto ho nemožno zahrnúť do
masy BSM ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva. Okrem toho strany sporu v priebehu konania

pohľadávku - majetkové práva voči leasingovej spoločnosti nezahrnuli do masy BSM, a preto súd z
vlastnej iniciatívy nemohol stanoviť finančnú hodnotu tohto majetkového práva ku dňu zániku BSM.
Strany sporu v tejto súvislosti neprodukovali žiadne dôkazy a súd nemohol iba jednoduchým spôsobom
vypočítať výšku vynaložených finančných prostriedkov na výlučný majetok žalobkyne, pretože tento
výlučný majetok žalobkyne ku dňu zániku BSM neexistoval. Existovala iba majetková hodnota voči
leasingovej spoločnosti, ktorá vo svojej podstate vo výslednej hodnote zohľadňuje napr. aj cenu nájmu

a nepredstavuje len súčet do zániku BSM uhradených splátok, resp. akontáciu.

41. Ustanovenie § 145 OZ upravuje postup manželov pri právnych úkonoch. Podľa § 145 ods. 1 OZ,
bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je
potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

42. Za bežnú vec sa nepovažuje napríklad darovanie nehnuteľnosti alebo poskytnutie daru nie nepatrnej
hodnoty tretej osobe, alebo uzavretie zmluvy o záložnom práve (§ 151e a nasl.), uzavretie nájomnej
zmluvy, právne úkony týkajúce sa nadobudnutia, výmeny a predaja nehnuteľností a iných hodnotných
vecí a pod. Bežné veci môže vybavovať každý z manželov, takže na platnosť právneho úkonu, ktorý v

tejto súvislosti manžel urobil, sa nevyžaduje súhlas druhého manžela.

43. Ak ide o vybavovanie iných než bežných vecí, na platnosť právneho úkonu, pokiaľ v ňom nevystupujú
obaja manželia ako jeho účastníci alebo pokiaľ jeden z nich nekoná na základe plnomocenstva ako
zástupca aj za druhého manžela, sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Tento súhlas možno dať v

akejkoľvekforme.Toznamená,žehomožnodaťnielenústnealebopísomne,aleajmlčky-konkludentne
(per facta concludentia), ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola
záležitosť takto vybavená (§ 35 ods. 1). Súhlas možno dať nielen vopred, ale aj dodatočne.

44. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je

vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti
nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle §
40a. Právo uplatniť neplatnosť takýchto právnych úkonov má predovšetkým manžel, ktorého súhlas bol
opomenutý, a ďalej adresát právneho úkonu. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám
spôsobil. Toto právo je majetkovým právom, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia doba v zmysle §

101,aformoudovolaniasaalebouplatnenianárokuzabraňujúcehopremlčaniujeajsúdnažaloba.Akbol
úkon, na základe ktorého sa disponuje vecou (napr. jej predaj, darovanie a pod.), vyhlásený za neplatný,
prichádza do úvahy vindikačný nárok podľa § 126, ktorý sa spravuje ustanoveniami o bezdôvodnom
obohatení podľa § 451 a nasl.

45. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný počas manželstva uzatvoril 04.09.2018 Zmluvu
o poskytnutí C. pôžičky vo výške 25.000 eur. Tiež žalovaný tvrdil, že počas trvania manželstva uzatvoril
zmluvy o pôžičke so svedkom C. D. v období od 19.03.2018 do 05.06.2018 spolu vo výške takmer
50.000 eur.

46. Ak si jeden z manželov požičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník,
je zo zmluvy o pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Samotný
záväzok jedného z manželov sa tak netransformuje na spoločný záväzok obidvoch manželov vo vzťahu
k veriteľovi. Uznanie dlhu zo zmluvy o pôžičke, ktorej účastníkom bol iba jeden z manželov vyvolalo
účinky iba voči jeho osobe. Rozhodnutie o vyporiadaní BSM má zásadne účinky len medzi bývalými

manželmi a nie je možné ním zasiahnuť do práv tretích osôb, hlavne veriteľa. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 27. júna 2019, sp. zn. 4 Cdo 28/2019)47. V prvom rade odvolací súd uvádza, že predpokladom vyporiadania spoločných majetkových
práv a povinností manželov je, že vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v
súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom a že v dobe jeho zániku existujú. V

rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je možné vyporiadavať majetkové
vzťahy, ktoré sa síce týkajú manželov, ale nevznikli v súvislosti s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom
(napr. samostatného záväzky každého z manželov), okrem prípadov, ak ich manželia sami neurobia
predmetom vyporiadania. Na vyporiadanie pohľadávok a záväzkov manželov, ktoré sú spojené s ich
bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania, sa ustanovenia § 149 a § 150 OZ aplikujú

za použitia analógie v zmysle § 853 ods. 1 OZ. V predmetnom prípade odvolací sú sa stotožňuje s
názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal, že by peniaze získané predmetnými pôžičkami
vskutočnostiajvynaložilnaspoločnýmajetok,nakoľkotietoboliposkytnutéžalovanémunakúpuobydlia
pre žalovaného v čase, keď strany už žili oddelene. Preto aj odvolací súd konštatuje, že išlo o pôžičky
a úver ako účelové pre znižovanie prípadného vyrovnávacieho podielu.

48. Uvedené sa týka aj sumy, ktorú sestra žalovaného vyplatila z dedičstva. Preto ani tieto sumy podľa
názoru odvolacieho súdu nemožno zohľadniť pri vyporiadaní BSM z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena žalovaného, ktorý v konaní nijako nepreukázal, že by tieto sumy vynaložil na spoločný majetok.
Navyše peňažné prostriedky poskytnuté sestrou žalovaného ani nie sú pohľadávkou, nakoľko ich
svedkyňa charakterizovala ako dar pre žalovaného.

49. K namietanému nezahrnutiu sumy vyplatenej žalobkyni počas jej práceneschopnosti a odškodné
pracovného úrazu odvolací súd uvádza, že do BSM nepatrí odškodnenie z pracovného úrazu, t.j.
bolestné,anináhradazasťaženiespoločenskéhouplatnenianiektoréhozmanželov,tedaanitotonebolo
možné zahrnúť do vyporiadanej masy BSM.

50. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

51. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

52. Zákon v citovanom ustanovení stanovuje lehotu na plnenie uloženú súdnym rozhodnutím v rozsahu
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Či je určená lehota plnenia v súlade s Civilným sporovým poriadkom
a či je v konkrétnom prípade daný dôvod na splátky, je vo všeobecnosti potrebné posudzovať z oboch

strán, t. j. zo strany nielen dlžníka, ale aj veriteľa. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti podľa
citovaného zákonného ustanovenia alebo pri učení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach,
je nutné vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov strán
sporu, pričom treba posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom na
výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo

k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.

53. Žalovaný žiadal, aby mu súd sumu vyporiadacieho podielu umožnil plniť v splátkach, pričom však
výšku splátok, ktorými by vyrovnací podiel plnil, neuviedol. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že
žalovaný má vyživovaciu povinnosť na deti pochádzajúce z manželstva spolu vo výške 450 eur. Zároveň

spláca úvery, kde výška splátok je 377,02 eur a 311,15 eur. Uvedené výdavky teda spolu činia sumu vo
výške 1.138,17 eur. Žalovaný poberá výsluhový dôchodok vo výške 1.687,47 eur. Na živobytie mu tak
zostáva niečo 549,30 eur. Odvolací súd je názoru, že z tejto sumy nemožno určiť splátku, ktorou by v
primeranej lehote splnil vyrovnací podiel.

54. V danej veci súd prvej inštancie určil v napadnutom výroku rozsudku žalovanému povinnosť plniť v
lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, teda v lehote dlhšej ako je lehota 3 dní vyplývajúca z ust.
§ 232 ods. 3 CSP. Odvolací súd prihliadal k tomu, v akej dobe by došlo v prípade riadneho splácania v
splátkach k úhrade celej žalovanej sumy zo strany žalovanej a k tomu, či možno od žalobcu dôvodne
požadovať, aby na svoje plnenie čakal po dobu presahujúcu v tomto prípade približne štyri a pol roka,

aj to v prípade, ak by žalovaný plnil splátkami vo výške 549,30 eur, čo nie je reálne, nakoľko žalovaný
potrebuje nejaké finančné prostriedky na živobytie. Odvolací súd napadnutý rozsudok v časti lehoty
plnenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku potvrdil, pretože umožňuje splatenie dlžnej sumy v dlhšom
časovom horizonte ako sú 3 dni, a to podľa § 232 ods. 3 CSP.55. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a rovnako práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd je aj právo strany sporu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto právo však nie je právom
absolútnym a neznamená povinnosť súdu odpovedať na každý jeden argument strany sporu (k tomu
pozri Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok, 19.04.1994, č. 16034/90, § 61). To znamená, že otázku,
či súd splnil svoju povinnosť náležite odôvodniť svoje rozhodnutie, je potrebné posúdiť vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti prípadu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie si túto povinnosť v

zásadných kontúrach splnil.
56. V rozpore s právom na spravodlivý proces v zásade nie je, ak súd rozhodujúci o opravnom
prostriedku pojme odôvodnenie svojho rozhodnutia stručne, a to či už tak, že sa stotožní s dôvodmi
súdu prvej inštancie alebo iným spôsobom. Na druhej strane je však nevyhnutné, aby sa odvolací súd
všetkými dôležitými otázkami skutočne zaoberal a neuspokojil sa len s potvrdením záverov súdu nižšej
inštancie (k tomu pozri napr. Helle proti Fínsku, rozsudok, 19.12.1997, č. 20772/92, § 60).

57. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

58. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP,
preto úspešná žalobkyňa má voči neúspešnému žalovanému ako odvolateľovi nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu.

59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).