Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 29, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117216122
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2117216122.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v sporovej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXX
XXXX, C. XXXX/XXX, D., zast. splnomocnenou zástupkyňou: E. F., nar. XX. XXXXXX XXXX, D. XXX,
proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, zast.
splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho
16, Bratislava, o 2.957 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 33Csp/143/2017-214 zo dňa 11. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I/ v časti uloženia povinnosti

žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu v sume 2.957 eur p o t v r d z u j e a v časti úroku z omeškania m
e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 5 % p.a. úrok z omeškania zo sumy 2.957 eur od
6.4.2018 do zaplatenia, pričom v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania ( o zaplatenie bezdôvodného
obohatenia ) v rozsahu 26 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie výrokom I/ uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
2.957 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.957 eur od 4.10.2017 do zaplatenia a výrokom

II/ rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 24,2 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
( ďalej len ,, Obch.z.“ ); § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1 až 3, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2 zák. č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len ,, O.z.“ ).

3. Vecne dôvodil súd prvej inštancie tým, že predmetnú vec znova rozhodoval a posudzoval vo
vymedzenej zrušenej časti výroku II/ ( uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.957 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.957 eur od 4.10.2017 do zaplatenia )
a výroku V/ o náhrade trov konania v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia zmysle uznesenia
odvolacieho súdu č.k. 26CoCsp/52/2021-178 z 28.10.2022, ktorý v uvedených výrokoch zrušil rozsudok
okresného súdu Trnava č. k. 33Csp/143/2017-160 zo dňa 25. mája 2021 pre nepreskúmateľnosť a
vec v danom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po opätovnom

skutkovom i právnom posúdení veci dospel súd prvej inštancie opäť k záveru, že nárok žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia je opodstatnený, lebo vznikol titulom plnenia z absolútne neplatnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre rozpor výšky úroku s dobrými mravmi podľa § 39 O.z., ktorý bol
vo výške 29,55 % (nesporný údaj, ktorý uviedla jednak žalovaná v odvolaní na č.l. 165 spisu a tiežžalobca v rámci svojho záverečného prednesu, keďže tento údaj v zmluve o revolvingovom úvere
uvedený nebol, ani vtedy byť nemusel, avšak strany sa na jeho výške zhodli, preto ju súd prevzal)
presahujúcej dvojnásobok úrokovej miery stanovenej NBS v bankách pri obdobnom spotrebiteľskom

úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v novembri 2007 vo výške 13,84 % p.a. (tento údaj musí byť
žalovanej zrejmý aj z jej podnikateľskej činnosti spočívajúcej v poskytovaní spotrebiteľských úverov),
teda dvojnásobok činí 27,68 % a poskytnutý úver žalobcovi zo strany žalovanej mal úrok vyšší ako
tento dvojnásobok ( 29,55 ? 27,68 ), čo sa prejavilo aj vo výške odplaty, keď za celkovo poskytnuté
plnenie žalobcovi titulom zmluvy o revolvingovom úvere z novembra 2007 vo výške 3.832,97 eur ( v roku

2007 v sume 801,50 eur a 3x po 1.010,49 eur v rokoch 2009, 2011 a 2013 ) bola žalovanej zrážkami
zo mzdy žalobcu vrátená suma 10.827 eur, teda nad rámec istiny mu plnil žalobca 6.994,03 eur za
poskytnutých 3.832,97 eur, čo nie je v súlade s dobrými mravmi. Úroky 29,55 % boli teda neprimerane
vysoké, lebo prevyšovali úroky v bankách o viac ako 100 %. Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy
nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 O.z.
Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti za

neprimeranéprotiplnenie(úroky,poplatky).Vkonečnomdôsledkuideoskutkovúpodstatutrestnéhočinu
úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn.
3Co/151/2013 z 25.9.2013 ). Hoci maximálna výška úrokov ( ako odplaty za užívanie požičanej finančnej
čiastky ) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je
ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí

byť v súlade s ustanovením § 39 O.z., teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý
takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu
mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy ( porovnaj rozhodnutie NS SR
sp.zn. 1MCdo/1/2009 ). Vzhľadom na dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia ( dohoda o úžerníckych
úrokoch ) súd prvej inštancie neriešil ďalšie námietky ohľadom nesprávne uvedenej RPMN v zmluve,

ktorá nezodpovedala skutočne poskytnutej finančnej čiastke žalobcovi na jeho účet, ale vychádzala
zrejme z výšky sumy úveru pred jeho započítaním, ani ohľadom nedostatku písomnej formy pri ďalších
poskytnutých úveroch, keď nebolo v konaní preukázané dodávateľom ani oznámenie o ich poskytnutí,
lebo dôsledok aj v prípade bezúročnosti prvého úveru, či nedostatok formy pri ďalších revolvingoch
by bol stále ten istý ( povinnosť zaplatiť žalovanú sumu ), keď predmetom konania ostal už iba nárok

vymedzený podaným odvolaním žalovanej. Preukázanie plnenia z absolútne neplatnej zmluvy podľa §
39 O.z., malo za následok vznik nároku žalobcu na vydanie sumy nad rámec žalovanou poskytnutého
plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 O.z. Väčšina z tejto sumy bola však už
premlčaná podľa § 107 ods. 2 O.z. v trojročnej objektívnej premlčacej lehote, teda všetky splátky platené
pred 23.6.2014 ( lebo žaloba bola podaná na súd dňa 23.6.2017 ), a tak mal žalobca nárok na vrátenie

splátok splatených žalovanej po tomto dátume, t.j. podľa prehľadu splátok je to 32 plnení po 100,25 eur
+ 49,75 eur, čo predstavuje 3.257,75 eur. Po zrušení prvoinštančného rozsudku súdom druhej inštancie
ostal predmetom konania len nárok žalobcu na zaplatenie istiny 2.957 eur, preto v tejto časti súd prvej
inštanciežalobeopätovnevyhovelajspožadovanýmpríslušenstvom,t.j.úrokomzomeškania5%ročne
z istiny od 4.10.2017 do zaplatenia, lebo žalovaná bola v omeškaní už od nasledujúceho dňa po ich

prijatí.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a 2, v spojení
s § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ,,C.s.p.“ ). Vzhľadom na
čiastočný úspech strán v spore súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná s väčším úspechom

má voči protistrane žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,2% zodpovedajúcom
pomeru jeho úspechu k predmetu konania 7.795,53 eur vo výške, o ktorej bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením vyššieho súdneho
úradníka. K percentuálnemu výpočtu úspechu žalovanej dospel prvoinštančný súd tak, že v časti o
vydanie bezdôvodného obohatenia 2.957 eur nebola úspešná ( žalobe žalobcu bolo vyhovené ) a v časti

o vydanie 4.838,53 eur bola úspešná ( žaloba bola zamietnutá ); jej čistý úspech preto predstavuje
24,2% ( 4.838,53 eur zo 7.795,53 eur je 62,1 % úspech - 37,9 % neúspech ).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 33Csp/143/2027-214 zo dňa 11. mája 2023 podala
včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby. Podanie odvolania odôvodnila

nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, na základe ktorého súd
vyhovel žalobe a tiež pre nepreskúmateľnosť pre absenciu odôvodnenia ohľadne podstatných záverov
prvoinštančného súdu. Uviedla, že porovnávanie úroku s priemernými úrokovými sadzbami bánk nemá
oporu v žiadnom právnom predpise, a súčasne je v rozpore s § 502 Obch. z. Dôvod, pre ktorý súd maluvedené ustanovenie Obch. z. použiť vyplýva z toho, že (a) právna regulácia zmluvy o úvere výslovne
upravila pravidlo, podľa ktorého „Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo
na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“ (b) právna úprava teda

vylučuje zneplatňovanie dohody o úroku ako celku, čo podľa žalovanej zodpovedá aj ustanoveniu § 41
O.z. Súd prvej inštancie v konaní neustálil a v rozsudku nezdôvodnil, na základe čoho ( akého dôkazu )
dospel k tomu, že omeškanie vzniklo dňa 4.10.2017. Podľa obsahu súdneho spisu žalobcu vyzýval na
doplnenie a opravu žaloby, k čomu malo dôjsť až po výsluchu 18.12.2017. Ani vtedy sa ešte do žiadneho
omeškania nedostala.

6. Odvolací súd podľa § 34 C.s.p., po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 C.s.p. ),
oprávnenou osobou ( § 359 C.s.p. ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( § 355
ods. 1 C.s.p. ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( § 363 C.s.p. ),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379 a § 380
C.s.p. ), postupom bez nariadenia pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel k záveru, že

odvolaniežalovanejčodonapadnutéhovýrokuI/t.j.povinnostizaplateniaistinyniejedôvodné anaopak
v napadnutej časti úroku z omeškania je dôvodné.

7. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 7.795,53 eur a príslušenstva titulom vydania bezdôvodného
obohatenia najmä z dôvodu, že úverová zmluva č. 8100003478 je pre dojednanie úroku vo výške 29,55

% ročne v rozpore s dobrými mravmi a teda absolútne neplatná ( viď bod 7 rozsudku súdu prvej
inštancie ). V predmetnom prípade súd prvej inštancie vyhodnotil, že dohodnuté ustanovenia o výške
úrokovej sadzby ( 29,55 % p.a. ) a v nadväznosti naň aj výška RPMN odporujú dobrým mravom, a preto
sú neplatné ( § 39 O.z. ) a keďže túto časť zmluvy nemožno oddeliť od jej zvyšnej časti, je neplatnou celá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, čo má za následok vznik bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške.

S týmto záverom sa potom v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd, keďže neplatnosť zmluvy o
úvere uzavretej medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom v dôsledku rozporu s dobrými mravmi
je daná výškou ročnej percentuálnej miery nákladov, a v tomto prípade ide o neprimerane vysoké -
úžernícke úroky, keď úroky v bankách pri porovnateľných úveroch predstavovali max. 13,84 % p.a.

8. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu v sume 2.957 eur ako vecne správne potvrdil.

9. Čo sa týkalo námietky odvolateľky, že nie je zrejmé, prečo sa dostala do omeškania so zaplatením
žalobcovi pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia 4.10.2017, dôvodila, že rozhodnutie súd prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale

nesprávne ho interpretoval na daný prípad ).

10. Odvolací súd dospel k záveru, že pre určenie začiatku omeškania s plnením bezdôvodného
obohatenia je rozhodujúce zistenie, kedy žalobca vyzval žalovanú na plnenie a v akej lehote a ak takejto
výzvyniet,zaprvúvýzvujemožnépovažovaťaždoručeniežalobyžalovanej,kedysadlhstanesplatným

v deň po doručení žaloby a ak dlžník nesplní svoj dlh, dostáva sa do omeškania s plnením od tohto dňa
( deň nasledujúci po doručení žaloby ). Ustanovenie § 563 O.z. ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň
nasledujúci potom, ako ho o plnenie požiadal. Ak dlžník nesplní svoj dlh ihneď, nasledujúci po dni, kedy
bol na plnenie vyzvaný, bude v omeškaní s plnením dlhu.

11. V predmetnej veci nebolo preukázané, že by bol býval žalobca pred podaním žaloby zaslal
žalovanej kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie, ktoré by
odôvodňovalo priznanie doby omeškania od 4.10.2017, preto za takúto výzvu možno považovať až
doručenie žaloby žalovanej ( doručená 4.4.2018 ). Za deň zročnosti pohľadávky je potom potrebné
považovať deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanej, teda 5.4.2018. Až neuhradením pohľadávky

v deň splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania, t.j. za prvý deň omeškania možno považovať až
deň 6.4.2018. Preto súd prvej inštancie pochybil, ak priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania od 4.10.2017.12.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdvzmysle§388C.s.p.zmenilrozsudoksúduprvejinštancie
v napadnutej časti prvého výroku, o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 2.957 eur od 6.4.2018

do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania ( úrok z omeškania od 4.10.2017 do 6.4.2018 )
žalobu zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania odvolací súd
rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 C.s.p. Žalobca žiadal

v konaní pred súdom prvej inštancie o priznanie sumy 7.795,53 eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 7.795,53 eur od 23.6.2017 do zaplatenia ( č.l. 118 ), čo znamená, že v prípade
plného úspechu by mu bola ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu priznaná suma 10.500,47 eur ( istina
7.795,53 eur a úrok z omeškania 2.704,94 eur, t.j. úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 7.795,53 eur
od 23.6.2017 do 29.5.2024 ) a úspešný bol v časti jeho požiadavky o zaplatenie sumy 3.890,32 ( istina
2.975 eur a úrok z omeškania 915,32 eur, t.j. úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.975 eur od 6.4.2018

do 29.5.2024 ). Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 37 %
( 3.890,32 : 10.500,47 eur x 100 ) a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 63 % (100 % - 37 %), čo v
konečnom dôsledku znamená úspech žalovanej 26 %.

14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C. s. p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s. p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §

426 C. s. p. ).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p. ).
Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
( § 160 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C. s. p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.
s. p. ).