Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 12, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421203025
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4421203025.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C. D., zastúpenej:
Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147
688, o zaplatenie sumy 7 105,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného

súdu Nové Zámky zo dňa 30. júna 2023 č.k. 13Csp/91/2021-322, takto

r o z h o d o l :

1

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v zastavujúcej časti v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo veci samej v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1

1. Právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., sa domáhal voči žalovanej zaplatenia

sumy 7 870,46 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom zo dňa
17. decembra 2021 č.k. 13Csp/91/2021-127, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
7 870,46 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.11.2018 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uznesením zo dňa 3.
marca 2022 č.k. 13Csp/91/2021-240 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu ako žalobca
vstúpilaspoločnosťIntrumSlovakias.r.o.,Bratislava,Mýtna48,IČO:35831154. Naodvolaniežalovanej
vočirozsudkuKrajskýsúdvNitreuznesenímzodňa30.marca2023 č.k.25CoCsp/18/2022-275pripustil

späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 764,60 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, rozsudok
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. decembra 2021 č.k. 13Csp/91/2021-127 v tejto časti zrušil
a konanie v tejto časti zastavil (výrok I). V ostatnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu v vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok II.)2.1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4 320,45 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.11.2018 do zaplatenia, všetko v mesačných
splátkach po 171,15 eur počnúc od právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok (výrok I.).

V ostatnej časti konania o zaplatenie istiny, zmluvného úroku a úroku z omeškania žalobu zamietol
(výrok II.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33 %. Svoje rozhodnutie právne
zdôvodnil ustanoveniami § 494, § 502 Obchodného zákonníka, § 52, § 53, § 54 ods. 1, 2, § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, § 9 ods. 1, 2, 3, § 7 ods. 1, ods. 19 až 42,
§ 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. p spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov v znení účinnom v rozhodnom čase, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, §
255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).
2.2. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou kvalifikoval ako spotrebiteľský a aplikoval naň
ustanovenia osobitných právnych noriem prijatých na ochranu spotrebiteľa (zákon o ochrane
spotrebiteľa,Občianskyzákonník,zákonospotrebiteľskýchúveroch)akoajSmernicuRady93/13/EHSz
5. apríla 1993. Z vykonaného dokazovania a zhodných vyjadrení strán sporu, mal nesporne preukázané,

že strany uzavreli úverovú zmluvu, ktorej podmienky uviedol bode 7 rozsudku. Taktiež bolo nesporne
preukázané, že žalovaná z vyššie uvedeného úveru splatila sumu 4 914,95 eur a že pre nesplácanie
úveru došlo k vyhláseniu jeho predčasnej splatnosti, ktoré tvrdenie žalovaná nenamietala.
2.3. K nedostatkom úverovej zmluvy, ktoré namietala žalovaná, konštatoval, že v prípade napádanej
zmluvy bol dojednaný anuitný spôsob splácania, t.j. plnenie záväzku dlžníka vrátiť úver a úrok za

jeho poskytnutie bolo dohodnuté v mesačných splátkach s rovnakou výškou, pričom každou splátkou
dochádza k postupnému umorovaniu časti istiny, resp. k platbe úroku, keď splátkový kalendár bol
súčasťou zmluvy a žalovaná ho podpísala. Ďalej uzavrel, že adresa veriteľa (právneho predchodcu
žalobcu) bola uvedená v záhlaví zmluvy. Čo sa týka výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov citoval bod 17.1. predchádzajúceho uznesenia odvolacieho súdu v tejto veci (č.l. 275),

z ktorého vyplýva, že uvedená námietka žalovanej nebola dôvodná.
2.4. Súd prvej inštancie poukázal na vykonané dokazovanie obsahom lustrácie žalovanej č. 1720011085
zo dňa 25.04.2017, z ktorej navyše nevyplýva okrem výšky čistého príjmu žalovanej žiadna relevantná
informácia, na základe ktorej by bol mohol veriteľ posúdiť bonitu žalovanej, resp. jej schopnosť úver
riadne splácať, preto veriteľ okrem čistého príjmu neskúmal žiadnu zo skutočností predpokladaných

zákonom v § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z. (najmä náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, iné úverové
záväzky žalovanej znižujúce príjem spotrebiteľa). Taktiež konštatoval, že veriteľ nedodržal minimálne
ustanovenia § 7 odseku 19, 27 a 30 uvedeného zákona, pričom nešlo o prípady uvedené v ods.
24 a 31 uvedeného ustanovenia zákona, keď predmetný úver násobne prevyšoval sumu úveru, ktorý

sa ním refinancoval. Na základe uvedeného dospel k záveru, že zo strany veriteľa išlo o hrubé
porušenie povinností, ktoré podľa § 7 ods. 1 spôsobilo, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov.
Z dôvodu, že bol naplnený dôvod pre posúdenie bezúročnosti a bez poplatkovosti predmetného úveru
ako dôvodnej námietky žalovanej, ďalej neposudzoval iné žalovanou tvrdené dôvody z pohľadu možnej
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (nesprávne uvedená RPMN a príliš vysoký zmluvný úrok).

2.5. K námietke premlčania vznesenej žalovanou uviedol, že v spotrebiteľských vzťahoch je premlčacia
lehota3ročná(§101OZ)azačneplynúťprvýdeňnasledujúcipouplynutítrochmesiacovodomeškania
so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených
3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž
môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného

vyplýva, že premlčacia lehota začala plynúť doručením oznámenia žalobcu zo dňa 22.11.2018 o
zosplatnení celého úveru, ktoré bolo žalovanej doručované do vlastných rúk, pričom žalovaná tvrdenia
žalobcu o jeho doručení nenamietala. Žaloba bola na súde podaná dňa 29.06.2021, teda premlčané
môžu byť len splátky splatné pred 29.06.2018, pričom také splátky v konaní uplatnené neboli, keď
splátky splatné do mája 2018 boli riadne uhradené. Premlčanie sa teda mohlo týkať len splátky splatnej

v júni 2018, na ktorú však veriteľ započítal ďalšie platby žalovanej za neskoršie obdobie.
2.6. Súd prvej inštancie konštatoval, že postúpenie pohľadávky na žalobcu z pohľadu § 92 ods. 8 zákona
č.483/2001Zb.bolovsúladesozákonom,keďžežalovanábolasplatenímúveruvomeškaní nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní a svoj dlh v plnom rozsahu neuhradila. Hoci nebolo zrejmé kedy veriteľ
žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky, ale keďže žalovaná túto okolnosť nenamietala, mal za to, že

oznámenie jej doručené bolo.
2.7. Keďže žalovanej bol poskytnutý úver vo výške istiny 10 000 eur, ktorý súd prvej inštancie považoval
za bezúročný a bez poplatkov, a z ktorého podľa tvrdení žalobcu zaplatila pred podaním žaloby sumu
4 914,95 eur a po podaní žaloby sumu 764,60 eur, nesplatenou časťou istiny úveru je suma 4 320,45eur, ku zaplateniu ktorej súd prvej inštancie žalovanú zaviazal. Žalovanej povolil splácanie nesplatenej
časti úveru v splátkach vo výške 171,15 eur, t.j. vo výške zhodnej so zmluvne dohodnutými splátkami
úveru (v súlade s konštantnou judikatúrou súdov SR, podľa ktorej nemôže byť splátka určená nižšou

sumou než bola pôvodne dohodnutá výška splátky), a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade,
že žalovaná niektorú zo splátok neuhradí riadne a včas.
2.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní
úspešnému v rozsahu 1/3. Konštatoval, že z celkovej uplatnenej sumy 7 870,46 eur bola žaloba podaná
dôvodne v časti 7 420,25 eur (správne malo byť uvedené 4 320,45 eura) priznaných týmto rozsudkom a

v časti, v ktorej bolo konanie zastavené - 764,60 eura, t.j. v rozsahu približne 1/3, a v časti o zaplatenie
sumy 2 786 eur žaloba dôvodná nebola. Preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
33 %. Uviedol, že o výške jeho nároku na náhradu trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozsudku.

3.1. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie vo výroku I. a III. zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie, alternatívne rozhodol, že žalobu
zamieta. Dôvodila, že podľa ustanovení § 365 ods. 1 CSP, že d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

posúdenia vecí.
3.2. Namietala, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať tým, či došlo zo strany právneho predchodcu
žalobcu pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt k splneniu podmienok podľa § 92
ods. 8 prvej vety zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, a to, či bola právnym predchodcom žalobcu
riadne vyzvaná v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na úhradu dlžnej splátky, čo malo vplyv na

zosplatnenie úveru a či po výzve došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, čo však muselo byť
dlžníkovi preukázateľne doručené. Tvrdila, že veriteľ bol bankou a pohľadávku postúpil na žalobcu, ktorý
nie je bankou, čo bol oprávnený urobiť iba za splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona
o bankách, v prípade spotrebiteľskej zmluvy aj ust. §11 ods. (2) ZoSÚ. Ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru. Žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z., t.j., že písomne vyzval žalovanú na úhradu dlhu a ktorá bola napriek výzve v
omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Citovala bod 49. napadnutého rozsudku.
Tvrdila, že doručovanie listín muselo byť žalobcom preukázané aj bez námietky žalovanej. Navyše súd
má aj bez návrhu skúmať aktívnu vecnú legitimáciu a či má k dispozícii všetky listiny na preukázanie

tvrdení žalobcu. Keďže vo veci absentovalo právne posúdenie postúpenia pohľadávky v zmysle zákona
o bankách a zákona o spotrebiteľských úveroch, je rozsudok nepreskúmateľný – arbitrárny. Tvrdila, že
bolo potrebné vychádzať z § 525 ods. 2 OZ. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
1Obdo/92/2018, sp.zn. 7Cdo/26/2017 a sp.zn. 1Cdo/136/2019. Zároveň poukázala na špeciálnu úpravu
v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Popísala postup veriteľa, ktorým

jebanka,pripostúpenípohľadávky.Tvrdila,že 15-dňoválehotapodľa§53ods.9OZmôže začaťplynúť
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, t.j. nasledujúci deň po dni,
ktorý bol dohodnutý ako deň splatnosti splátky. V danej veci banka výzvou zo dňa 26.06.2019 oznámila
žalovanej, že je v omeškaní so splácaním jej pohľadávky vo výške 501,31 eur, ktorú žiadala uhradiť
najneskôr do 05.08.2019, inak bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky a následne

listom zo dňa 23.08.2019 banka mala oznámiť žalovanej vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, avšak
neuviedla pre nesplnenie ktorej konkrétnej splátky splatnej určitého dňa vyhlasuje predčasnú splatnosť
úveru(§37ods.1OZ)anepredložiladokumentodoručení.Pretobolovyhláseniemimoriadnejsplatnosti
neplatným právnym úkonom a absolútne neplatný je aj následný právny úkon postúpenia pre rozpor zo
zákonom podľa § 39 OZ. Na základe toho bolo nutné konštatovať, že žalobca, ktorý svoje právo opieral

o zmluvu o postúpení pohľadávky v tejto veci nebol aktívne legitimovaný a žalobu zamietnuť.
3.3. Navyše, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že pôvodný veriteľ porušil povinnosti stanovené §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., potom v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ, nebol oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Keďže v tomto prípade nedošlo k riadnemu
zosplatneniu spotrebiteľského úveru, tak následne nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu celej

pohľadávky vyplývajúcej z predchádzajúceho zosplatnenia úveru na žalobcu a žalobca nemá aktívnu
vecnú legitimáciu na uplatnenie uvedeného nároku v súdnom konaní. Aj z tohto dôvodu mal súd prvej
inštancie žalobu zamietnuť. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
1Cdo/147/2017, a na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 14Co 17/2016, Krajského súdu vTrenčíne č.k. 4Co 219/2016, Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/716/2016, sp.zn. 12Co/122/2019, sp.zn.
9CoCsp6//2021, sp.zn. 7CoCsp5/2020.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu I. inštancie považuje za

vecne správne, súd I. inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkou veci a na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. S rozhodnutím sa stotožňuje.
Poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, na ktorých aj zotrváva. Navrhoval, aby odvolací súd
rozsudok súdu I. inštancie v žalovaným napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil a priznal mu
právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 385
ods. 1 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej vyhovujúcej časti, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalobu aj v tejto časti zamietol.

6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
7. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 7 870,46 eur s úrokom z omeškania
vovýške5%ročneod28.11.2018dozaplatenia.Vdôsledkučiastočnéhospäťvzatiažalobybolokonanie
v časti o zaplatenie sumy 764,60 eur, s prislúchajúcim úrokom z omeškania, zastavené (č.l. 275).

Predmetom konania tak zostal nárok na zaplatenie sumy 7 105,86 eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 28.11.2018 do zaplatenia. Súd prvej inštancie svojim v poradí druhým rozsudkom žalobe
v časti o zaplatenie sumy 4 320,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.11.2018
do zaplatenia vyhovel. V ostatnej časti žalobu zamietol. Na odvolanie žalovanej je vyhovujúca časť
rozsudku a výrok o trovách konania (ako výrok závislý) predmetom prieskumu odvolacím súdom.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom
Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, uzatvoril dňa 25.04.2017 so žalovanou zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo
výške 10 000 eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi vo
výške 17,90 % ročne formou 120 mesačných splátok po 171,15 eur splatných 20. deň v mesiaci,

splatnosť 1. splátky 20.05.2017 a platnosť poslednej splátky 20.04.2027. V zmluve bola uvedená výška
RPMN 17,90 %, priemerná RPMN 8,99 % a celková čiastka k zaplateniu 20 538 eur. Pôvodný veriteľ
zanikol dňom 30.12.2017 s právnym nástupcom, ktorým bola VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1,
829090 Bratislava, IČO: 31 320 155 (právny predchodca žalobcu). Do podania žaloby žalovaná zaplatila
právnemu predchodcovi žalobcu sumu 4 914,95 eur. Z dôvodu, že žalovaná poskytnutý úver nesplácala

riadne a včas právny predchodca žalobcu ju listom zo dňa 26.09.2018 vyzval na zaplatenie dlžnej
čiastky 494,60 eur s upozornením, že v opačnom prípade bude požadovať splatenie celej nesplatenej
časti úveru. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.11.2018 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru
a vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 10 107,17 eur.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane aspoň jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
12. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovaniaschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2021 Z.z. v znení účinnom ku dňu postúpenia, ak je napriek

písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie

pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
15. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v danej veci neaplikoval ustanovenie § 525 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Preto postupoval podľa § 382 CSP a prípisom zo dňa 21.05.2024 vyzval strany
sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu uvedeného ustanovenia , z dôvodu, že toto ustanovenie

všeobecne záväzného predpisu v doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a pre rozhodnutie je jeho
aplikácia rozhodujúca.
16.1. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení doručenom dňa 07.06.2024 uviedol, že zosplatnenie
pohľadávky bolo medzi stranami dohodnuté v zmluvných podmienkach čl. 9 bod 2, ktoré sú súčasťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výkladom § 53 ods. 9 OZ, nemožno vyvodiť záver, že zákonodarca

vyžaduje 2 úkony pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, jednak výzvu podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ku ktorým musí byť preukázané doručenie
oboch listín. Doručením upozornenia podľa § 53 ods. 9 OZ, za ktoré sa dá považovať predžalobná
upomienka, sa žalovaná s obsahom takéhoto upozornenia oboznámila. Pôvodný veriteľ k úkonu
predčasného zosplatnenia úveru nepredložil doručenku alebo doklad preukazujúci odoslanie listiny na

poštovú prepravu, nakoľko predmetná listina má deklaratórny charakter. Ale žalovaná sa o zosplatnení
mohla dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Pre neplnenie si zmluvných záväzkov bola
pohľadávka následne v súlade s § 92 zákona o bankách legitímne postúpená na nového veriteľa
- spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. a žalovaná postúpenie nerozporovala. Poukázal na odborného
vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 24.07.2014 predložené Okresnému súdu Vranov nad

Topľou v konaní pod sp.zn. 13C/79/2014, podľa ktorého, ak je úver splatný v splátkach banka
má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatenú časť pohľadávky z úveru za splnenia
zákonných podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách. Ďalej poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 14CoCsp/52/2020, č.k. 11CoCsp/11/2021-179
a č.k. 16CoCsp/22/2021-2224, a rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn. 36Csp/210/2020. Zdôraznil,

že žalovaná pohľadávka bola primárne pohľadávkou nebankového subjektu, spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s., a banka sa jej vlastníkom stala až následne, v dôsledku zlúčenia subjektov.
K aplikácii § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nevyjadril.
16.2. Zástupca žalovanej sa na výzvu odvolacieho súdu písomne nevyjadril.

17.1. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie oboznámením sa s obsahom
listín: Splátkový kalendár v článku X. zmluvy o úvere zo dňa 25.04.2017, Predžalobná upomienka
zo dňa 26.09.2018, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.11.2018 a Prehľad
splátok a úhrad.
17.2. Zo splátkového kalendára v článku X. zmluvy o úvere zo dňa 25.04.2017 vyplýva, že poskytnutý

úver mal byť splatený v 120 splátkach po 171,15 eur splatných vždy ku 20. dňu kalendárneho mesiaca,
so splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2017 a poslednej splátky dňa 20.04.2027. Do dňa postúpenia
pohľadávky 15.12.2021 bolo splatných 55 splátok spolu v sume 9 413,25 eur, z toho splatná istina bolav sume 2 697,55 eura. 65 splátok spolu v sume 11 124,75 eur, z toho istina v sume 7 302,45 eur (10000
- 7302,45 = 2697,55), k uvedenému dňa nebolo splatných.
17.3. Z predžalobnej upomienky zo dňa 26.09.2018 vyplýva, že žalovaná mala nedoplatok vo výške

494,60 eur.
17.4. Z listu zo dňa 22.11.2018 vyplýva, že pôvodný žalobca VÚB, a.s., vyhlásil okamžitú splatnosť úveru
a vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 10 107,17 eura.
17.5. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná na predmetný úver do dňa postúpenia pohľadávky
15.12.2021 zaplatila spolu sumu 4 914,95 eur. Poslednú úhradu v sume 50 eur žalovaná vykonala dňa

21.04.2021. Zároveň medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná po podaní žaloby zaplatila sumu
764,60 eur, v ktorej časti bolo konanie zastavené.

18. Po zopakovanom dokazovaní odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutej vyhovujúcej časti je nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd
prvej inštancie vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy v danej veci postupoval správne, keď

aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy. Zaoberal sa všetkými relevantnými námietkami žalovanej, ktoré vyhodnotil v súlade
s právnymi názormi odvolacieho súdu vyjadrenými v ostatnom rozhodnutí. Dospel tiež k správnemu
záveru, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods.

2 zákona o spotrebiteľských úveroch a v takom prípade bola žalovaná povinná vrátiť žalobcovi len
skutočne poskytnutý úver. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaná
z poskytnutého úveru vo výške 10 000 eur vrátila pred podaním žaloby sumu 4 914,95 eur a po podaní
žaloby sumu 764,60 eur, preto nesplatenou časťou istiny úveru je suma 4 320,45 eur. Takto zistený
skutkový stav však nesprávne vyhodnotil, a v rozpore s ustanovením § 11 ods. 2 prvá veta zákona č.

129/2010 Z.z., aj nesprávne právne posúdil.
19. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.
20.1. V danej veci súd prvej inštancie vec aplikoval ustanovenia § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. Hoci je aplikácia použitých ustanovení v dôvodoch napadnutého rozsudku správna,
právne závery súdu prvej inštancie vyvodené zo zisteného skutkového stavu za správne považovať

nemožno. Napriek tomu, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že úver je považovaný za bezúročný
a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 pre porušenie povinností vyplývajúcich veriteľovi z § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z., opomenul, že zákon okrem sankcie bezúročnosti a bez poplatkovosti, sankcionuje
porušenie povinnosti podľa uvedeného ustanovenia aj zánikom oprávnenia veriteľa vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver,

že právny nástupca pôvodného veriteľa (VÚB. a.s.) nebol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru
z dôvodu porušenia povinnosti pôvodného veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko
uplatnenie tohto práva vylučovalo ustanovenie § 11 ods. 2 uvedeného zákona. Preto list zo dňa
22.11.2018, ktorým pôvodný žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu
dlhu vo výške 10 107,17 eur, nemohol vyvolať účinky týmto úkonom predpokladané, keďže pôvodný

veriteľ, ani jeho právny nástupca, nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. Mohol požadovať iba zaplatenie časti splátky splatnej podľa dohodnutého
splátkového kalendára zodpovedajúcej istine tak, ako je uvedená v splátkovom kalendári v bode X.
zmluvy.
20.2. Z dokazovania zopakovaného odvolacím súdom vyplynulo, že do postúpenia pohľadávok na

žalobcu, bolo splatných 55 splátok spolu v sume 9 413,25 eur, z toho splatná istina bola v sume 2
697,55 eur. 65 splátok spolu v sume 11 124,75 eur, z toho istina v sume 7 302,45 eur (10000 - 7302,45
= 2697,55), k uvedenému dňa nebolo splatných. Žalovaná na predmetný úver ku dňu postúpenia
pohľadávky 15.12.2021 zaplatila do podania žaloby spolu sumu 4 914,95 eur a po podaní žaloby
zaplatila spolu sumu 764,60 eur (v ktorej časti bolo konanie zastavené). Žalovaná teda do postúpenia

pohľadávky spolu zaplatila na poskytnutý úver sumu 5 679,55 eur (4914,95 + 764,60 = 5679,55), pričom
splatná časť istiny k rovnakému dňu bola 2 697,55 eur. Z uvedených dôvodov, vzhľadom k správnemu
záverusúduprvejinštancie,podľaktoréhoje predmetnýúverpovažovanýzabezúročnýabezpoplatkov,
žalovaná na istine ku dňu postúpenia pohľadávky 15.12.2021 žiadny dlh nemala. Preto žaloba aniv napadnutej vyhovujúcej časti nemôže byť dôvodná. Navyše vzhľadom ku skutočnosti, že pôvodný
žalobcavpriebehusúdnehokonaniapostúpilvymáhanúpohľadávkunažalobcu,bolopotrebnézaoberať
sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie nového žalobcu.

21.1. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Strana sporu, ktorá
o sebe tvrdí, že je nositeľom práva má aktívnu legitimáciu a pasívnu legitimáciu má strana sporu, ktorá
je nositeľom povinnosti (záväzku). Z dôvodov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo/192/2004
vyplýva, že: „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-

právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom)
alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca
v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník
subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom
konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia

vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca

tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide.“. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca je nositeľom práva a žaluje osobu, ktorá
je nositeľom povinnosti. Ak sa to v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku
vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej.
21.2. V danej veci v dôsledku postúpenia pohľadávky, ktorá bola predmetom sporu, došlo k zmene

žalobcu. Pôvodný žalobca (VÚB, a.s.) bol bankou a vzťahovali sa na neho práva a povinnosti
vyplývajúce zo zákona č. 483/2021 Z.z. o bankách. Osobitne ustanovenie § 92 ods. 8 uvedeného
zákona, ktoré obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky, písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou, avšak predmetom postúpenia môže byť peňažný záväzok klienta voči
banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom sa tiež

vyžaduje existencia písomnej výzvy na úhradu peňažného záväzku adresovaná klientovi. Uvedené
predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banky nie je možné
postúpiť tretej osobe, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré
okrem iného stanovuje, nemožnosť postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu. Ak určitú

pohľadávku nie je možné postúpiť (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom
jej následné postúpenie inému subjektu je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom
a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o
postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Pokiaľ v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr.
kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky), sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a

postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné,
ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka, ani prípadné
oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky a
dlžník nie je povinný plniť postupníkovi. Z uvedeného vyplýva, že na rozpor postúpenia pohľadávky
banky voči spotrebiteľovi s ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok absolútnu

neplatnosť postúpenia podľa § 39 Občianskeho zákonníka, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej
povinnosti. Ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, uvedené v § 92 ods. 8
zákonaobankách,ježalobcavsúdnomkonaní,vktoromtaktopostúpenúpohľadávkuuplatňuje,povinný
preukázať predpoklady svojej aktívnej vecnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok
platného postúpenia.

21.3. V danej veci bolo preukázané, že pohľadávka z úverovej zmluvy bola v čase postúpenia na
žalobcu (15.12.2021) splatná len čiastočne, splatných bolo 55 splátok spolu v sume 9 413,25 eur, pričom
k uvedenému dňu žalovaná na predmetný úver zaplatila spolu sumu 4 914,95 eur, poslednú úhradu
dňa 21.04.2021 vo výške 50 eur. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu postúpenia 15.12.2021 bola splatná
anezaplatenásumasplátokspolu 4498,30eur (9413,25-4914,95=4498,30). Keďžepôvodnýžalobca

bol podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách oprávnený postúpiť len splatnú pohľadávku zodpovedajúcu
peňažnému záväzku, s ktorým bola žalovaná nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní, platne postúpená
mohla byť len suma 4 498,30 eur. Na uvedenom nič nemení tvrdenie žalobcu vo vyjadrení zo dňa
07.06.2024, že žalovaná pohľadávka bola primárne pohľadávkou nebankového subjektu, spoločnostiConsumer Finance Holding, a.s. a banka sa stala jej vlastníkom až následne, v dôsledku zlúčenia
subjektov. Vo vzťahu k uvedenej sume splátok je podľa právneho záveru odvolacieho súdu žalobca
aktívne vecne legitimovaný. Vo vzťahu k ostatnej časti zodpovedajúcej 65 splátkam spolu v sume

11 124,75 eur odvolací súd poukazuje na svoj záver, podľa ktorého že právny nástupca pôvodného
veriteľa (VÚB. a.s.) nebol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru z dôvodu porušenia povinnosti
pôvodného veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko uplatnenie tohto práva vylučovalo
ustanovenie § 11 ods. 2 uvedeného zákona. Z uvedeného dôvodu splátky číslo 56 až 120 ku dňu
postúpenia neboli splatné a nebolo možné platne ich postúpiť na žalobcu. Preto odvolací súd dospel

k záveru, že vo vzťahu k časti zodpovedajúcej 65 splátkam spolu v sume 11 124,75 eur žalobca nie je
aktívne vecne legitimovaný v danej veci.
21.4. Napriek záveru odvolacieho súdu, podľa ktorého žalobca je aktívne vecne legitimovaný vo vzťahu
k splátkam úveru číslo 1 až 55, ktoré boli ku dňu postúpenia pohľadávky splatné spolu v sume 9
413,25 eur a zaplatené spolu sumu 4 914,95 eur, ani v tejto časti žalobca nemôže byť v spore
úspešný. K tomu odvolací súd opätovne poukazuje na správny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého

je predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, preto bola žalovaná povinná vrátiť
pôvodnému veriteľovi, resp. jeho právnemu nástupcovi len tú časť splatných splátok, ktorá zodpovedala
istine. Keďže žalovaná do postúpenia pohľadávky spolu zaplatila na poskytnutý úver sumu 5 679,55
eur (4914,95 + 764,60 = 5679,55), pričom splatná časť istiny k rovnakému dňu bola 2 697,55 eur, ku
dňu postúpenia pohľadávky dňa 15.12.2021 na istine žiadny dlh nemala.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.
23.1. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením §
396 ods. 1, 2 CSP.

23.2.Vzastavujúcejčastivsume764,60eurspríslušenstvom, podľa§256ods.1CSPpriznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov prvého odvolacieho konania voči
žalovanej v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaná v tejto časti procesne zavinila zastavenie konania,
keď nárok žalobcu uspokojila po podaní žaloby.
23.3. Vo vzťahu k veci samej v sume 7 105,86 eur s príslušenstvom podľa § 255 ods. 1 CSP priznal

žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov oboch odvolacích konaní
voči žalobcovi v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaná bola v konaní v tejto časti úspešná.
23.4. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2
CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

1

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).