Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319204613
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2319204613.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa XXX
XX C. D. XX a 2/ E. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa XXX XX C. D. XX, obaja zastúpení advokátkou:
JUDr. Eva Matejovová, so sídlom Hollého 12, Nitra, IČO: 420 494 23, proti žalovaným: 1/ G. H., F. I., nar.
XX.XX.XXXX, adresa J. XXXX/X, K. a 2/ H. I., F. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa L. XXX/XX, B., Česká
republika, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č. k. 35C/51/2019-189 zo dňa 19. decembra 2022, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaných 1/ a 2/ voči výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách

konania o d m i e t a .

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcich výrokoch I. a II. a vo výroku III. o trovách
konania p o t v r d z u j e .

III. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

- 12 -

23Co/29/2023
23Co/29/2023-
2319204613
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Galanta pre okres
Galanta, obec C. D., katastrálne územie C. D. ako parcely registra „C“, parc. č. 1268/2 - záhrada o
výmere 207 m2, parc. č. 1268/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 543 m2, parc. č. 1268/5 -

záhrada o výmere 642 m2, parc. č. 1268/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98 m2 (právny
vzťah k stavbe evidovanej na pozemku 1268/8 je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX), parc. č. 1268/9
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, v spoluvlastníckom podiele v rozsahu 60/576 v pomere
k celku, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. C. D. vo vlastníctve žalovanej 1/, ku ktorému
je na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. C. D. vedená poznámka: Hodnovernosť údajov o vlastníckom
práve v katastri nehnuteľností bola vyvrátená a podľa § 71 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. sa takéto údaje
nesmú používať (č. z. 25/2012). Výrokom II. rozhodol, že žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi nehnuteľností

zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Galanta pre okres Galanta, obec
C. D., katastrálne územie C. D. ako parcely registra „C“, parc. č. 1268/2 - záhrada o výmere 207 m2,
parc. č. 1268/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 543 m2, parc. č. 1268/5 - záhrada o výmere 642
m2, parc. č. 1268/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98 m2 (právny vzťah k stavbe evidovanej napozemku 1268/8 je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX), parc. č. 1268/9 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 16 m2, v spoluvlastníckom podiele v rozsahu 60/576 v pomere k celku, zapísanom na liste
vlastníctva č. XXXX kat. úz. C. D. vo vlastníctve žalovanej 2/, ku ktorému je na liste vlastníctva č. XXXX

kat. úz. C. D. vedená poznámka: Hodnovernosť údajov o vlastníckom práve v katastri nehnuteľností bola
vyvrátená a podľa § 71 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. sa takéto údaje nesmú používať (č. z. 25/2012).
Výrokom III. rozhodol, že žalované 1/ a 2/ sú povinné zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania prvej inštancie v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
samostatným uznesením. Výrokom IV. rozhodol, že žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalovaným 1/

a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 133 a § 134 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, ust. § 63 ods. 1, § 64
ods. 1 a 3 zák. č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky

poriadok), ust. § 37, § 129 ods. 1, § 134 ods. 1, § 399 ods. 1, § 872 ods. 6 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že súd mal preukázanú existenciu naliehavého
právneho záujmu žalobcov na určení ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko
žalobcovia sú ako výluční vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností popri žalovaných 1/ a 2/ ako
podielových spoluvlastníčkach, teda ich naliehavý právny záujem je daný v rozsahu určovacieho výroku

zohľadňujúcehokolíziuvlastníckychprávžalobcovažalovanej1/včastipodielu60/576vpomerekcelku
a žalovanej 2/ v časti podielu 60/576 v pomere k celku. Právne postavenie žalobcov je za tejto situácie
neisté a bez požadovaného určenia by mohlo byť ohrozené, o čom svedčí poznámka vo výpise z LV
č. XXXX pri každom zapísanom vlastníkovi, podľa ktorej hodnovernosť údajov o vlastníckom práve
v katastri nehnuteľností bola vyvrátená a podľa § 71 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. sa takéto údaje

nesmú používať. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bude podkladom na
vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností. K námietke žalovaných o existencii prekážky veci
právoplatne rozhodnutej vzhľadom na konanie sp. zn. 15C/86/2014, súd uviedol, že v predmetnom
konaní bola žaloba o určenie, že žalované nie sú vlastníčkami nehnuteľností zamietnutá pre nedostatok
vecnej legitimácie a pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, kedy prvý dôvod odpadol, pretože

medzi pôvodným spoluvlastníkom M. A. I. a žalobcami došlo k dohode o spornom spoluvlastníckom
podiele a tiež platí, že pokiaľ súd právoplatným rozhodnutím zamietol určovaciu žalobu bez toho, aby
záväzne posúdil (ne)existenciu práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie,
ktoré by zakladalo prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre novú určovaciu žalobu. V konaní sp.
zn. 15C/86/2014 nebola rozhodnutím záväzne posúdená existencia vlastníckeho práva strán sporu,

duplicita zápisu vlastníckeho práva na liste vlastníctva nebola odstránená, preto žaloba zamietnutá pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu a nedostatok vecnej legitimácie nemohla založiť prekážku
veci právoplatne rozhodnutej. Vlastnícke právo je pritom najvýznamnejším vecným právom.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ ako kupujúci

uzavreli dňa 17.12.1986 s N. G., G. B., E. G., E. O., H. O. a D. I. ako predávajúcimi kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v rozsahu spoluvlastníckych
podielov predávajúcich na nehnuteľnostiach na základe plánu č. 1. Predávajúci D. I. previedol na
žalobcov 1/ a 2/ vlastnícke právo vo vzťahu k jeho podielu 360/1152-ín na pozemku. Zmluvu podpísal
19.02.1987. Predmetná kúpna zmluva bola, po jej podpise zmluvnými stranami, registrovaná Štátnym

notárstvom Galanta, rozhodnutím zo dňa 29.06.1987 pod RI 640/87. K námietkam žalovaných, že pri
dodatočnom zápise prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo 17.12.1986 do katastra
nehnuteľností k nemu nedošlo na základe pôvodného geometrického plánu č. 1, ale na základe
geometrického plánu č. 32/2011 (podľa žalobcov vyhotovenému na zosúladenie údajov v kúpnej zmluve
s údajmi v katastri), súd poukazujúc na právny názor odvolacieho súdu uviedol, že ak kúpnopredajná

zmluva odkazuje na geometrický plán, je dôležité, aby predmet kúpy bol jasne a určite identifikovaný i
v samotnom geometrickom pláne a aby išlo o tú istú nehnuteľnosť, ako bola identifikovaná v pôvodnom
geometrickom pláne z r. 1986 (čo do polohy, aj výmery). Zo strany žalovaných boli vznesené námietky v
tom zmysle, že v novom geometrickom pláne je nehnuteľnosť inak polohovo orientovaná, než tomu bolo
v pôvodných geometrických plánoch. Uviedli, že časť bola vyčlenená i z nehnuteľnosti zapísanej na LV

č. XX. Tieto tvrdenia žalobcovia nerozporovali, keď potvrdili, že geodet do pôvodného geometrického
plánu nesprávne uviedol aj nehnuteľnosti a vlastníkov nehnuteľností, ktorí neboli označení za účastníkov
kúpnej zmluvy (viď vyjadrenie z 18.11.2022). Pokiaľ by išlo o nehnuteľnosť, ktorá nebola polohovo
a výmerovo totožná s geometrickým plánom (teda identifikácia by nebola súladná s pôvodnýmgeometrickým plánom), ktorý bol vypracovaný ku kúpnej zmluve, nemožno hovoriť o totožnom predmete
kúpy a malo by to vplyv na platnosť samotnej kúpnopredajnej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti. Podľa
rozhodnutia NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1551/2009 zo dňa 21.12.2010: „...V případě smlouvy o převodu

části pozemku je nezbytné předmět převodu označit nezaměnitelným způsobem, a to ve vazbě na
zpracovaný geometrický plán, který pro účely povolení vkladu do katastru nemovitostí musí být součástí
smlouvy tak, aby se mohl stát podkladem pro zápis změny, pokud jeho obsah je v souladu s údaji
katastru nebo pokud není z technických příčin nezpůsobilý k zápisu.... Ďalej uviedol, že...“ Podle
Nejvyššího soudu by totiž (z hlediska požadavků na vymezení občanskoprávního předmětu smlouvy)

pro platnost smlouvy bylo (i nadále) určující, zda předmět převodu byl (ne)zaměnitelně identifikován.
V případě, že by takovou identitu ani při důsledném posouzení všech údajů a podkladových listin
nebylo možno dovodit, tedy že by zde (z materiálního hlediska) byl zjištěn (relevantní) nesoulad
mezi tím, co je uvedeno v kupní smlouvě ze dne 14. února 1994 a dále uvedeno a zakresleno v
geometrickém plánu ze dne 29. listopadu 1993 (který k této smlouvě nebyl připojen) na straně jedné
a tím, co je uvedeno a zobrazeno v následně zpracovaném geometrickém plánu ze dne 8. listopadu

1995, pak by bylo nutno přistoupit k aplikaci ustanovení § 37 odst. 1 obč. zák. s právně kvalifikačním
závěrem, že předmět této kupní smlouvy nebyl vymezen určitě. Z pohledu řízení o určení vlastnictví
ovšem podstatné je, zda smlouvy nejsou zatíženy vadami, s nimiž občanský zákoník spojuje absolutní
neplatnost, nikoliv to, zda vůbec, a pokud ano, pak v jakém rozsahu a s jakými případnými právními
důsledky, došlo k pochybení správního orgánu v řízení o povolení vkladu do katastru nemovitostí podle

těchto smluv....“. Pokiaľ žalobcovia nerozporujú žalovanými tvrdené nedostatky geometrického plánu
č. 1, jeho význam len relativizujú s poukazom na to, že šlo len o technickú prílohu zmluvy, ktorej
zmena nepredstavovala zmenu predmetu prevodu, súd tento názor vzhľadom na vyslovené závery
neprijal. Pokiaľ geometrický plán tvorí neoddeliteľnú časť zmluvy, predstavuje podklad identifikujúci
predmet prevodu nezameniteľným spôsobom. Nakoľko v konaní nebola sporná existencia nesúladu

medzi kúpnou zmluvou zo 17.12.1986 a geometrickým plánom č. 1, ktorý mal tvoriť jej neoddeliteľnú
súčasť, tak predmet zmluvy nebol vymedzený určito a kúpna zmluva v spojení s geometrickým plánom
č. 1 bola preto v zmysle § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatná. Žalobcovia argumentovali tiež tým, že
ak by súd dospel k záveru, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986 nedošlo k platnému
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na žalobcov 1/ a 2/, žalobcovia vstúpili do dobromyseľnej

držby sporných nehnuteľností najneskôr ku dňu vykonania registrácie kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986
Štátnym notárstvom Galanta, teda ku dňu 29.06.1987 a 10 ročná vydržacia doba v takom prípade
uplynula k 29.06.1997. Počas celej tejto doby nebolo ich vlastnícke právo nikým spochybnené, k
nehnuteľnosti platili dane ako vlastníci. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase vstupu žalobcov do
držby pozemku, nadobudnutie práva vydržaním vôbec neupravoval, pričom rozsah subjektov vydržania

bol obmedzený a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať
vlastníckeprávonajmäkpozemkom.NovelouObčianskehozákonníkavykonanouzákonomč.509/1991
Zb., účinnou od 01.01.1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho
práva k pozemku táto novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 01.01.1992,
pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ

pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 01.01.1992 podmienku nepretržitej
držby trvajúcej po dobu 10 rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí) nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k
pozemku vydržaním. Zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu
dobu a ktorými sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa,

oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a uplynutie vydržacej doby. Oprávnený držiteľ, u ktorého
sa splnili podmienky vydržania, nadobudne vlastnícke právo k veci, a to pôvodným spôsobom, a
vydržaním zanikne vlastnícke právo doterajšieho vlastníka. Žalobcovia sú spôsobilými subjektmi, keďže
sú osobami spôsobilými nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Rovnako sporné nehnuteľnosti
sú spôsobilým predmetom vydržania, pričom tieto skutočnosti neboli v konaní sporné. Pokiaľ ide o

ďalšie podmienky, za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti (t.j. aj na okolnosti nadobudnutia držby) dobromyseľný v tom, že mu
vec patrí ako vlastníkovi. V konaní nebolo sporné, že v čase vstupu do držby nehnuteľností sa dobrá
viera žalobcov opierala o právny titul, ktorým bola kúpna zmluva zo 17.12.1986, registrovaná Štátnym
notárstvom Galanta dňa 29.06.1987. Pri kúpe nehnuteľností žalobcovia naplnili všetky podmienky

stanovené zákonom vrátane povinnosti zmluvu registrovať na Štátnom notárstve a oprávnene sa preto
cítili byť vlastníkmi sporných nehnuteľností. Hoci súd v tomto konaní dospel k záveru, že kúpna zmluva
zo 17.12.1986 bola pre svoju neurčitosť absolútne neplatným úkonom, ani neplatnosť právneho úkonu
o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním (R44/1996). Žalovaní v konaní nerozporovali, že žalobcovia vstúpili do držby nehnuteľností a zároveň
s týmito v dobrej viere nakladali a užívali ich ako svoje vlastné. Námietky žalovaných spočívali v
tom, že žalobcovia neboli dobromyseľní nepretržite po zákonom stanovenú dobu 10 rokov. Na strane

druhej žalobcovia tvrdili, že po dobu od 29.06.1987 do 29.06.1997 nebolo ich vlastnícke právo nikým
spochybnené a nehnuteľnosti nerušene užívali. Žalovaní poukazovali na skutočnosť, že žalobca 1/
adresoval žalovanej 1/ list z 30.01.2007, v ktorom jej oznámil, že v januári roku 2006 sa dozvedel o tom,
že žalobcovia nie sú zapísaní na liste vlastníctva. Podľa obsahu tohto listu sa teda žalobcovia o tom, že
nie sú ako vlastníci zapísaní na liste vlastníctva, mali dozvedieť v januári 2006, teda takmer deväť rokov

po tom, ako im uplynula zákonom stanovená vydržacia doba. Uvedený list preto súd nepovažoval za
relevantný dôkaz spochybňujúci oprávnenosť držby žalobcov v rozhodnom období. Žalovaní neoznačili
ani nepredložili žiadne iné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že by v rozhodnom období od 29.06.1987
do 29.06.1997 akýmkoľvek spôsobom oni alebo ich právni predchodcovia spochybnili oprávnenú držbu
žalobcov.Pokiaľžalovaná1/uvádzala,žesadomnieva,žežalobkyňa1/nazákladevýsledkudedičského
konania po jej matke niekedy v roku 1991 mala možnosť získať vedomosť o tom, že vlastnícke právo

k sporným nehnuteľnostiam nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, žalobcovia túto domnienku
popreli s tým, že predmetné nehnuteľnosti sa v dedičskom konaní vôbec nenahlasovali, keďže ich
žalobcovia považovali za svoje. Žalovaní následne nenavrhli žiadne dokazovanie na preukázanie, že
tento majetok bol predmetom dedičského konania po matke žalobkyne 1/, že žalobkyňa 1/ výpis z listu
vlastníctva týkajúci sa sporných nehnuteľností k dispozícii mala a že táto skutočnosť mohla mať za

následok stratu jej dobrej viery (vychádzajúc z toho, že žalobcovia svoju dobrú vieru odvodzovali od
registrácie kúpnej zmluvy, ktorou v tom čase dochádzalo k nadobudnutiu vlastníctva bez potreby zápisu
do katastra nehnuteľností). Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/, ktorí na
základe domnelého právneho titulu (kúpnej zmluvy zo 17.12.1986) vstúpili najneskôr jeho registráciou
dňa 29.06.1987 do oprávnenej držby sporných nehnuteľností, ktoré ako svoje užívali nepretržite bez

toho, aby ich držba bola kvalifikovaným spôsobom spochybnená oprávnenou osobou, nadobudli ku dňu
29.06.1997 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ich vydržaním. Vydržaním tak zaniklo vlastnícke právo
žalovanej 1/ (ktorá bola ako vlastníčka zapísaná na základe rozhodnutia D 830/91, D not 11/93 zo dňa
20.01.1994) a právneho predchodcu žalovanej 2/ (ktorá nemohla od nevlastníka nadobudnúť vlastnícke
právo dedením zapísané na základe uznesenia OS Nitra č. k. 31D/399/2011 z 13.08.2012). Súd preto

žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 zák.
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobcom 1/ a 2/ ako strane, ktorá
mala v konaní pred súdom prvej inštancie plný úspech, priznal proti žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania, súd žalovaným 1/ a 2/
ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali žalované 1/ a 2/ v celom jeho rozsahu odvolanie
z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností správnym spôsobom (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/
CSP). Uviedli, že všetky dostupné listiny a dôkazy boli predložené v konaní na Okresnom súde Galanta
v konaní sp. zn. 15C/86/2014 a tento spis aj bol v konaní sp. zn. 35C/51/2019 doložený. Rozhodujúce
skutočnosti uvedené v spore sp. zn. 15C/86/2014 boli uvedené vo vyjadreniach zo dňa 25.05.2015 a zo

dňa 29.06.2017 a tiež v odvolaní z 18.11.2020. Dôvodom tohto odvolania je, že súd priznal žalobcom
vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach titulom vydržania, avšak k úplne
odlišným od tých, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 17.12.1986 a nehnuteľnostiam, ktoré boli
zakreslené v geometrickom pláne z roku 1986 (GP 244-246-0220-86). Žalobcom súd priznal vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam s úplne odlišným tvarom i umiestnením (lokalizáciou). Táto skutočnosť je

zrejmá z uvedeného GP a súčasných hraníc nehnuteľností v katastrálnom operáte. Takéto rozhodnutie
súdu neobstojí logicky pri starostlivom uvážení dôkazov, ktoré má súd k dispozícii jednotlivo alebo
súhrnne, nakoľko pozemky, ku ktorým sa viaže rozhodnutie súdu o priznaní vlastníckeho práva
vydržaním, vznikli až na základe GP č. 32/2011 v roku 2011. Vydržacia doba teda nemohla a ani
nezačala plynúť v roku 1987. Dobromyseľnosť a oprávnenosť držby žalované spochybňujú tým, že

žalobcovia sa od roku 1986 až do roku 2014 žiadnym relevantným spôsobom nedomáhali svojich
údajnýchvlastníckychpráv,okremnelegálnehozápisu Z15/2008(zapísanéhoažvroku2011podľa
vyfabrikovanéhoGP32/2011),ktorýmvlastnesamispôsobili„duplicitnýzápisvlastníctva.“Kúpnazmluva
zo dňa 17.12.1986 je síce registrovaná Štátnym notárstvom Galanta dňa 29.06.1987 (RI 640/87), bolaŠtátnym notárstvom Galanta doručená Stredisku geodézie na zápis dňa 24.08.1987 a bola zaradená
do záznamu zmien pod č. 2/87, vlastníctvo podľa tejto zmluvy však nebolo možné zapísať. Súd správne
konštatuje v rozsudku, že zmluva je absolútne neplatná. K zápisu kúpnej zmluvy RI 640/87 v roku

2011 nemalo dôjsť, zo strany správy katastra došlo k chybe, k nezákonnému a protiprávnemu zápisu,
kde chybu spôsobila správa katastra a zápis Z 15/2008 bol vykonaný v rozpore s § 36a Katastrálneho
zákona. Aj pri minimálnej starostlivosti a opatrnosti žalobcovia museli vedieť a vedeli (prinajmenšom na
základe dedičských konaní po ich právnych predchodcoch, ktorí boli tiež účastníkmi kúpnej zmluvy zo
dňa 17.12.1986), že vlastníctvo podľa tejto kúpnej zmluvy na nich neprešlo a že toto kúpou nenadobudli.

Zrejme a nepochybne na základe tejto vedomosti tiež žalobcovia nežiadali v konaní Z 15/2008 o zápis
vlastníckych práv k iným nehnuteľnostiam (spoluvlastníckym podielom), ktoré boli v zmluve uvedené
ako predmet prevodu, ale len k tým, na ktorých mali osobitný záujem, nakoľko ich v tom čase už užívali.
Avšak s vedomím, že im tieto nehnuteľnosti (spoluvlastnícke podiely) nepatria, že ich nevlastnia. Od
roku 2008 (podanie návrhu Z 15/2008) do roku 2011 „vyfabrikovali“ viaceré GP a vyvinuli úsilie o „zápis
vlastníctva“, ktorý sa im nakoniec protiprávnym spôsobom „podaril“. V napadnutom rozsudku je viacero

nezrovnalostí a nesprávnych údajov o konaní pojednávaní (02.11.2022, 23.01.2022...) a tiež žalované
upozorňujú na nezrovnalosti a nesúlad zápisnice z pojednávania zo dňa 21.09.2022 so zvukovým
záznamom z tohto pojednávania ako aj procesného postupu súdu na tomto pojednávaní, keď súd
výrazne tendenčne v prospech žalobcov odročil pojednávanie, protistranu (žalobcov) usmernil k podaniu
zmeny žaloby, a to bez vyslovenia predbežného právneho názoru súdu, na ktorý by bolo možné zo

strany žalovaných reagovať. Na základe uvedených skutočností žalované navrhovali, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a návrh žalobcov zamietol v celom rozsahu. Zároveň si uplatnili náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia.

6. Žalobcovia 1/ a 2/ samostatný odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu žalovaných 1/

a 2/ podali písomné vyjadrenie v ktorom uviedli, že s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie
sa stotožňujú. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdením žalovaných, že nadobudli titulom vydržania vlastnícke
právo k spoluvlastníckym podielom odlišným od tých, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve zo dňa
17.12.1986. Uvedenou kúpnou zmluvou žalobcovia v časti týkajúcej sa D. I., právneho predchodcu
žalovaných 1/ a 2/, kúpili spoluvlastnícky podiel v rozsahu 360/1152-ín na nehnuteľnostiach, ktorých bol

pán D. I. vlastníkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. C. D.. V časti týkajúcej sa prevodu
spoluvlastníckeho podielu pána I. bol predmet prevodu jednoznačne definovaný, pričom predmet
prevodu bol jednoznačne definovaný aj na mieste samom, keď nehnuteľnosti v stave ako boli prevedené
sa užívali už od roku 1938 spolu s existujúcim oplotením a v rovnakom stave sa užívajú až do dnešného
dňa. Nikdy nenastal žiadny spor o určenie hranice pozemkov. Kupujúci od predávajúceho kupovali jeho

presne definovaný spoluvlastnícky podiel a presne tento konkrétny spoluvlastnícky podiel následne
právni nástupcovia pôvodného predávajúceho zdedili v rámci dedičských konaní, keďže nedošlo k
riadnemu zápisu zmluvy na katastri nehnuteľností. Je zrejmé, že prevod spoluvlastníckeho podielu pána
D. I. bol uskutočnený už v roku 1986, kúpna cena za spoluvlastnícky podiel bola vyplatená kupujúcimi
pánovi I., a teda spoluvlastnícky podiel v čase smrti pánovi D. I. v zmysle platných právnych predpisov

už nepatril. Súčasne nie je možné tvrdiť, že žalobcovia svojvoľne spôsobili „duplicitný zápis vlastníckeho
práva“. Ak by neexistovali listiny, na základe ktorých by si žalobcovia mohli nárokovať svoje vlastnícke
právo na katastri nehnuteľností, tak by Správa katastra Galanta v predchádzajúcom období nemohla
uskutočniť zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcov po tom, čo bol realizovaný zápis vlastníckeho
práva k spoluvlastníckemu podielu pána D. I. na jeho dedičov. Správa katastra predsa nemôže len na

základe vlastného rozhodnutia žalobcov zapisovať vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu p. D.
I.. V tomto prípade sa k prevodu spoluvlastníckeho podielu riadne spísala kúpna zmluva, riadne bola
vyplatená kúpna cena, vlastnícke právo žalobcov nebolo spochybnené dlhé roky. Žalobcovia nemali
absolútne žiadny dôvod spochybňovať svoje vlastnícke právo. Pozemky ako svoje vlastné riadne užívali
v tom stave, ako ich dlhé roky pred nimi užívali ich právni predchodcovia a takto ich užívajú dodnes.

Práve konaním žalovaných došlo k tomu, že vznikla duplicita vlastníckeho práva, keď dali predediť
spoluvlastnícky podiel pána D. I., hoci mali vedomosť, že tento bol už za života ich právneho predchodcu
predaný. Žalované boli žalobcami požiadané o usporiadanie vlastníckeho práva dohodou ešte pred,
aj počas predchádzajúceho súdneho konania vedeného na OS Galanta pod sp. zn. 15C/86/2014.
Vlastnícke právo žalobcov napokon uznal len jeden z dedičov pána D. I. - syn A. I., nar. XX.XX.XXXX.

Žalované – vnučka a nevesta D. I. však žiadali neadekvátne protiplnenie za určenie vlastníckeho práva k
spornému spoluvlastníckemu podielu na žalobcov. Na uvedené žalobcovia odmietli pristúpiť, keďže mali
vedomosť o tom, že za predmet sporu už jedenkrát riadne zaplatili kúpnu cenu. Preto žalobcovia trvali naurčení svojho vlastníckeho práva k spornému spoluvlastníckemu podielu a navrhovali, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania.

7. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), sa najskôr zaoberal skúmaním existencie formálnych
podmienok pre podanie odvolania žalovaných 1/ a 2/, a to predovšetkým jeho prípustnosťou, pričom

dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti výroku IV. napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, je potrebné podľa § 386
písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou, odmietnuť.

9. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

10. Pokiaľ teda ide o odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
súd týmto žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré rozhodnutie je v celom
rozsahu v prospech žalovaných 1/ a 2/, je v tejto časti ich odvolanie podané neoprávnenou osobou,
nakoľko je z ich strany subjektívne neprípustné. Odvolaciemu súdu preto nezostávalo iné, ako s použitím
ust. § 386 písm. b) CSP odvolanie žalovaných 1/ a 2/ voči výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie ako

podané v tejto časti neoprávnenou osobou odmietnuť.

11. Pokiaľ ide o zvyšnú časť odvolania žalovaných 1/ a 2/, t. j. ich odvolanie voči výrokom I., II. a III.
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, krajský súd po zistení, že v tejto časti odvolanie
žalovaných 1/ a 2/ bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie v týchto častiach vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľky použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na

prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkesúdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných

v tejto časti nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch
I., II. a III. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387
ods. 1 a 2 CSP.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcov o určenie vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne,
presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného

rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľkám. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah napadnutého rozsudku a

uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcov o určenie
vlastníckeho práva vyhovel dôvodiac, že napriek tomu, že kúpna zmluva zo dňa 17.12.1986 bola pre
svoju neurčitosť ohľadom predmetu zmluvy pre jej nesúlad s geometrickým plánom č. 1, podľa § 37
ods. 1 OZ absolútne neplatná, nadobudli žalobcovia 1/ a 2/ vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam

vydržaním, keď svoju dobromyseľnú držbu odvodzovali od domnelého právneho titulu – kúpnej zmluvy
zo dňa 17.12.1986 a jej registrácie Štátnym notárstvom Galanta dňa 29.06.1987, čím sa pri kúpe
danej nehnuteľnosti naplnili všetky podmienky vyžadované vtedy platným zákonom, preto sa žalobcovia
oprávnene cítili byť vlastníkmi daných nehnuteľností. Neplatnosť zmluvy nie je okolnosťou vylučujúcounadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, žalobcovia vstúpili do držby daných nehnuteľností a s nimi
v dobrej viere nakladali a užívali ich ako vlastné. Ich vlastnícke právo nebolo po 10-ročnú vydržaciu dobu
od 29.06.1987 do 29.06.1997 nikým spochybnené a tieto nehnuteľnosti nerušene užívali, a preto dňa

29.06.1997 nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, čím tiež zaniklo vlastnícke právo
žalovanej 1/, zapísanej ako vlastníčky na základe D 830/91, D not 11/93 zo dňa 20.01.1994 a právneho
predchodcu žalovanej 2/ (ktorá nemohla od nevlastníka nadobudnúť vlastnícke právo dedením zapísané
na základe uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 31D/399/2011 z 13.08.2012).

14. Žalované 1/ a 2/ v podanom odvolaní so záverom súdu prvej inštancie nesúhlasili. Namietali, že súd
priznal žalobcom vlastnícke právo titulom vydržania, avšak k úplne odlišným od tých, ktoré boli uvedené
v kúpnej zmluve zo dňa 17.12.1986 a ktoré boli zakreslené v geometrickom pláne GP 244-246-0220-86
z roku 1986, s úplne odlišným tvarom i umiestnením (lokalizáciou), pretože pozemky ku ktorým sa
viaže rozhodnutie súdu vznikli až na základe geometrického plánu č. 32/1011 z roku 2011. Podľa
žalovaných tak vydržacia doba nezačala plynúť v roku 1986. Dobromyseľnosť držby žalobcov žalované

spochybňovali tým, že od roku 1986 do roku 2014 sa žalobcovia nedomáhali svojich vlastníckych práv
okremzápisuZ15/2008,zapísanéhoažvroku2011nazákladeGP32/2011.Poukazovalinato,žekúpna
zmluva zo dňa 17.12.1986, je síce registrovaná štátnym notárstvom dňa 29.06.1987, avšak je absolútne
neplatná a nebola zapísaná strediskom geodézie. K zápisu tejto kúpnej zmluvy potom nemohlo dôjsť
v roku 2011 na základe chybného zápisu katastra Z 15/2008. Dôvodili, že žalobcovia prinajmenšom na

základe dedičských konaní po ich právnych predchodcoch museli vedieť, že vlastníctvo na nich podľa
tejto kúpnej zmluvy neprešlo. V konaní Z 15/2008 žalobcovia žiadali o zápis vlastníckych práv iba k tým
nehnuteľnostiam podľa zmluvy, na ktorých mali oni záujem.

15. Vydržane predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorého účelom je

uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní totiž ide o taký
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený
držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci, a tým aj jej skutočným držiteľom.
Prihliadnuc na podmienky vydržania podľa predchádzajúcich právnych úprav (keď v danom prípade
malo dôjsť k vstúpeniu do dobromyseľnej držby žalobcov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986,

registrovanej štátnym notárstvom dňa 29.06.1987), bolo možné na základe novely Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. – zákona č. 509/1991 Zb., od 01.01.1992 nadobudnúť vlastnícke právo
k nehnuteľnosti vydržaním v prípade, že osoba mala nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po
dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 01.01.1992; do doby oprávnenej
držby pre vydržanie totiž treba v zmysle § 872 ods. 6 OZ započítať aj dobu pred týmto dňom (R 83/2002,

tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 80/2001).

16. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, predpokladmi vydržania sú: a) spôsobilý subjekt
– čo sú v danom prípade fyzické osoby (žalobcovia 1/ a 2/), b) spôsobilý predmet – čo sú v danom
prípade pozemky, pričom spôsobilým predmetom vydržania je aj pozemok, ktorý je súčasťou parcely,

c) dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa – tu sa opiera o právny titul kúpnu zmluvu registrovanú
na štátnom notárstve, ktorá registrácia sa v tom čase vyžadovala na nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, d) oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu (§ 134 ods. 1 OZ) - tu
desaťročná vydržacia doba plynúca od 29.06.1987 do 29.06.1997, e) uplynutie vydržacej doby – do dňa
29.06.1997 nebola dobromyseľná držba žalobcov nikým narušená. Vlastníkom vydržaného pozemku sa

potom držiteľ stáva okamihom, kedy splnil podmienky vydržania, nakoľko ďalšie právne skutočnosti pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržateľom zákon nestanovuje.

17. Základnou podmienkou vydržania je oprávnenosť držby, ktorá musí mať charakter držania veci so
zámerom (úmyslom) mať ju pre seba. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so

svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti (t. j. aj okolnosti nadobudnutia držby) dobromyseľný
v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Oprávnenosť držby sa posudzuje najmä z toho hľadiska, či
existuje právny (hoci i domnelý) titul, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa a tiež z hľadiska nakladania
svecoupočascelejvydržacejdobyakosvlastnou,nazákladektorýchhľadískmožnovyvodiťdobrúvieru
držiteľa, že mu vec podľa práva patrí. Oprávnená držba sa teda nemusí opierať o platný nadobúdací

titul, ale sa môže opierať aj o domnelý právny dôvod, najmä keď je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere že tu taký titul je, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Najbežnejším domnelým
právnymtitulomdržby,jeneplatnýprávnyúkon,napr.neplatnákúpnazmluva,nazákladektorejsadržiteľ
ujal držby. Neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva teda nevylučuje nadobudnutie vlastníctvavydržaním. Dobromyseľnosť držiteľa potom musí byť daná od momentu, kedy vznikol stav oprávnenej
držby a musí trvať nepretržite po celú dobu oprávnenej držby.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie
dospel k správnemu skutkovému i právnemu záveru o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcami
k daným nehnuteľnostiam vydržaním. Dobrá viera žalobcov o existencii ich vlastníckeho práva k daným
nehnuteľnostiam sa tu opierala o uzatvorenú kúpnu zmluvu zo dňa 17.12.1986, ktorá spĺňala tiež
tú zákonnú podmienku, že bola registrovaná Štátnym notárstvom Galanta dňa 29.06.1987, čím

žalobcovia pri kúpe daných nehnuteľností naplnili formálne všetky podmienky stanovené zákonom
vrátane povinnosti zmluvu registrovať na štátnom notárstve. Oprávnene sa preto cítili vlastníkmi daných
nehnuteľností, bez ohľadu na to, že pre neurčitosť predmetu prevodu bola táto kúpna zmluva absolútne
neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ a ich vlastnícke právo nebolo zapísané Strediskom geodézie, pričom
tento zápis by ani nemal konštitutívny význam. Žalované v priebehu konania netvrdili a nepreukázali
žiadneskutočnosti,ktorébypriebehdobromyseľnejdržbyžalobcovpočasdesiatichrokovod29.06.1987

narušili. Takýmto dôkazom nie je tvrdenie žalovaných, že najneskôr v dedičských konaniach po
pôvodných vlastníkoch, sa žalobcovia mali dozvedieť, že nie sú vlastníkmi daných nehnuteľností.
Žalované nepreukázali, že by žalobcovia boli účastníkmi takých dedičských konaní, v ktorých by
predmetom dedičstva boli aj sporné nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaná 1/ uvádzala, že žalobkyňa 2/
najneskôr na základe výsledku dedičského konania po jej matke, mala získať vedomosť o tom, že jej

vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, a teda že nie
je vlastníčkou, uvedené žalobkyňa 2/ poprela s tým, že predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom
dedenia po jej matke, pretože sa v dedičskom konaní vôbec nenahlasovali, keďže ich žalobcovia
považovali za svoje. Žalované 1/ a 2/ následne žiadne dokazovanie, na preukázanie toho, že dané
nehnuteľnosti boli predmetom dedenia po matke žalobkyne 2/, nenavrhli.

19. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že žalobcovia 1/ a 2/ vstúpili na základe domnelého
právneho titulu – absolútne neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986, registrovanej Štátnym
notárstvom v Galante dňa 29.06.1987 do oprávnenej držby daných nehnuteľností, ktoré užívali
nepretržite ako svoje najmenej po dobu 10 rokov, čím ku dňu 29.06.1997 nadobudli vlastnícke právo

k daným nehnuteľnostiam vydržaním. Preto spoluvlastníčkami daných nehnuteľností v spoluvlastníckom
podiele60/576každá,odvodzujúcsvojevlastníckeprávoodsvojhoprávnehopredchodcuD.I.,žalované
1/ a 2/ nemôžu byť, keďže menovaný uzatvorením kúpnej zmluvy so žalobcami 1/ a 2/ na celý svoj
spoluvlastnícky podiel na daných nehnuteľnostiach založil vstup žalobcov do oprávnenej držby dňom
29.06.1987.

20. Žalované v odvolaní dôvodili, že súd priznal žalobcom vlastnícke právo titulom vydržania, avšak
k úplne odlišným od tých, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 17.12.1986 a ktoré boli
zakreslené v geometrickom pláne GP 244-246-0220-86 z roku 1986, s úplne odlišným tvarom i
umiestnením (lokalizáciou), pretože pozemky ku ktorým sa viaže rozhodnutie súdu vznikli až na základe

geometrického plánu č. 32/1011 z roku 2011. Podľa žalovaných tak vydržacia doba nezačala plynúť
v roku 1986. Okrem toho, že s týmito tvrdeniami žalovaných sa už vysporiadal súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí, bolo odvolacím súdom potrebné uviesť, ako už bolo uvedené vyššie v rámci
právneho posúdenia veci, že vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo tiež k pozemku, ktorý je
súčasťou parcely. Práve na túto špecifikáciu slúžil geometrický plán č. 32/2011, ktorý iba precizoval

nehnuteľnosti, ktoré mali byť správne predmetom prevodu v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986,
pri zohľadnení aktuálneho stavu územia. Nie je pravda, že teda sporné pozemky, vznikli, až na
základe geometrického plánu 32/2011, a teda ani nie je dôvodné tvrdenie žalovaných, že vydržacia
doba nemohla začať plynúť v roku 1986 (správne v roku 1987, pozn.). Vychádzajúc z obsahu kúpnej
zmluvy zo dňa 17.12.1986 a jej čl. I. (č. l. 16 spisu), predmetom prevodu mal byť dom a záhrada

o výmere 1.506 m2, podľa geometrického plánu č. 244-246-0220-86 parc. č. 1268/2 a č. 1268/3 v kat.
úz. C. D.. D. I., právny predchodca žalovaných, na základe tejto kúpnej zmluvy previedol celý svoj
spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach vo výške 360/1152-in. Jeho podpis na zmluve
bol overený dňa 19.02.1987. Podľa znaleckého posudku č. 68/86 (č. l. 22 spisu) boli znalcom ocenené
dom s príslušenstvom a pozemky o výmere 1.506 m2. Z geometrického plánu z roku 1986 (č. l. 18

spisu) vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sa na jeho základe mali stať vlastníkmi nanovo-utvorenej parc.
č. 1268/2 o výmere 931 m2 (ktorá vznikla spojením pôvodnej parcely č. 1268/2 o výmere 429 m2 s
časťami parc. č. 1263/1 o výmere 137 m2, časťou parc. č. 1268/3 o výmere 198 m2 a časťou parc.
č. 1268/1 o výmere 167 m2) a nanovo-utvorenej parcely č. 1268/3 o výmere 575 m2 (z ktorej bolaodčlenená výmera 121 m2) ako aj domu s. č. XX na nej postaveného, spolu teda mali parcely výmeru
1.506 m2. V tomto geometrickom pláne sa uvádza, že nehnuteľnosť bola v prírode označená železnými
kolíkmi a plotom. V zmysle neskoršieho geometrického plánu č. 32/2011 sú žalobcovia 1/ a 2/ vlastníkmi

parc. č. 1268/2 – záhrada o výmere 207 m2, parc. č. 1268/3 – zastavaná plocha o výmere 543 m2,
parc. č. 1268/5 – záhrada o výmere 642 m2, parc. č. 1268/8- zastavaná plocha o výmere 98 m2
a parc. č. 1268/9 – zastavaná plocha o výmere 16 m2, t. j. všetky parcely spolu vo výmere 1.506 m2.
V tomto geometrickom pláne sa uvádza, že hranice pozemkov sú v prírode označené múrmi, plotom,
záhradou, hranicou kultúry a drevenými kolíkmi. Optickým porovnaním zakreslenia predmetných parciel

v geometrickom pláne z roku 1986 a v geometrickom pláne 32/2011 sa predmetné parcely javia tvarom,
orientáciou a umiestnením, ako rovnaké. Žalované pritom svoju námietku v odvolaní o tom, že má ísť
o nehnuteľnosti s úplne odlišným tvarom a umiestnením a že vznikli až na základe GP č. 32/2011 bližšie
nešpecifikovali a ani nijako dôkazmi nepreukázali. Odvolací súd má za to, že účelom kúpnej zmluvy zo
dňa 17.12.1986, mal byť prevod vlastníctva k domu a pozemkom o celkovej výmere 1.506 m2, ktoré
boli v ku zmluve pripojenom GP označené ako nanovo-utvorené parc. č. 1268/2 a č. 1268/3 (hoci sa

v zmluve uvádzajú aj ďalšie nehnuteľnosti – pozemky a vlastníci, ktorí neboli účastníkmi kúpnej zmluvy,
z ktorého dôvodu je pre neurčitosť kúpna zmluva absolútne neplatná), ktorý stav sa následne premietol
aj do geometrického plánu č. 32/2011. V spore nebola žalovanými nijako preukázaná dôvodnosť len
ich všeobecnej argumentácie, že súd priznal žalobcom titulom vydržania vlastnícke právo k úplne iným
nehnuteľnostiam, ako boli uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 17.12.1986. Ako žalobcovia opakovane

uviedli v konaní, aj vo vyjadrení k odvolaniu, v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu D. I.,
bol predmet prevodu jednoznačne definovaný a tento bol jednoznačne definovaný aj na mieste samom,
keď žalobcovia uvádzali a žalované toto tvrdenie nijako nepopreli, že nehnuteľnosti boli v stave, ako
boli prevedené, užívané už od roku 1938 (teda ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy) spolu s existujúcim
oplotením a v rovnakom stave sa užívajú dosiaľ. Nebolo tvrdené, ani preukázané, že by nastal spor

o určenie hranice pozemkov s vlastníkmi susedných nehnuteľností.

21. Žalovaným sa v konaní nepodarilo preukázať ani prerušenie dobromyseľnej držby žalobcami počas
plynutia 10-ročnej vydržacej doby od 29.06.1987. Žalované v odvolaní dôvodili tým, že dobromyseľnosť
držby žalobcov spochybňujú tým, že sa od roku 1986 až do roku 2014 nedomáhali svojich vlastníckych

práv, okrem zápisu Z 15/2008 (zapísaného až v roku 2011 podľa GP 32/2011). Táto ich obrana
však neobstojí, pretože práveže sa žalobcovia domnievali, že sú vlastníkmi daných nehnuteľností
nadobudnutých kúpnou zmluvou registrovanou na štátnom notárstve, logicky teda nemali dôvod
domáhať sa svojho vlastníckeho práva. Ich dobromyseľnosť bola narušená v okamihu, kedy sa
dozvedeli, že v katastri nehnuteľností, nie sú evidovaní ako vlastníci, čo podľa skutočností, ktoré vyšli

v konaní najavo, bolo až v roku 2006 (t. j. až po uplynutí celej vydržacej doby). Uvedenú skutočnosť
uviedla žalovaná 1/ na pojednávaní dňa 23.11.2022, že jej žalobca v roku 2007 oznámil, že sa
v roku 2006 dozvedeli, že nie sú zapísaní ako vlastníci. Skoršia vedomosť žalobcov o nezapísaní ich
vlastníckeho práva v katastri, preukázaná nebola, a to ani na základe dedičského konania po matke
žalobkyne 2/. Dôvodenie, že od roku 2008 do roku 2011 žalobcovia „vyfabrikovali“ viaceré geometrické

plány, je vzhľadom na uplynutie vydržacej doby v tom čase, už irelevantné.

22. Pokiaľ žalované v odvolaní argumentovali skutočnosťami ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
17.12.1986, tak uvedené pre vec ani nie je relevantné, keďže vlastnícke právo žalobcov bolo určené na
základe vydržania vychádzajúc z tohto domnelého právneho titulu. Rovnako dôvodenie, že zo strany

katastra došlo k protiprávnemu zápisu Z 15/2008 je pre danú vec bez významu, keď právnym dôvodom
nadobudnutiavlastníckehoprávabolnieuvedenýzápis,alevydržaniekudňu29.06.1997,pričomakmali
žalované pochybnosti o správnosti postupu, či rozhodnutia správneho orgánu, bolo dôvodným využiť
právne možnosti v oblasti správneho súdnictva.

23. Napokon žalované v podanom odvolaní poukazovali na nezrovnalosti napadnutého rozsudku,
v ktorom majú byť uvedené nesprávnosti ohľadom pojednávaní (2.11.2022, 23.1.2023...), na nesúlad
zápisnice z pojednávania zo dňa 21.09.2022 (nazvanej zápisnica o vyhlásení rozsudku) a tvrdili nesúlad
zápisnice so zvukovým záznamom a že súd tendenčne odročil pojednávanie a žalobcov usmernil na
zmenu žaloby bez vyslovenia predbežného právneho názoru, na ktorý by mohli žalované reagovať.

Odvolací súd po preskúmaní uvedených námietok dospel k záveru, že ide len o formálne nedostatky,
ktoré však neboli takého charakteru, aby či už samostatne, alebo vo vzájomnom súhrne viedli k tomu,
že by sa žalovaným 1/ a 2/ znemožnilo uskutočňovať ich procesné práva v takej miere, aby došlo
k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje nadvoch miestach chybu v písaní, pokiaľ ide o uvedenie správnosti dátumu pojednávania vykonaného
dňa 23.11.2022 (keď v poslednej vete ods. 5 sa uvádza nesprávne 23.1.2022 a v prvej vete ods. 7 sa
uvádza dátum 2.11.2022), avšak to nič nemení na správnosti záverov súdu prvej inštancie. Žalovaným

nič nebránilo, aby požiadali súd prvej inštancie v zmysle § 224 CSP o vydanie opravného uznesenia.
Takisto došlo k formálnemu pochybeniu, keď zápisnica o pojednávaní zo dňa 21.09.2022 (č. l. 156
spisu)jenesprávneoznačenáakozápisnicaovyhlásenírozsudku(ktorýnatomtopojednávanívyhlásení
nebol), pričom žalované mohli požiadať o opravu zápisnice, a to aj pokiaľ mali za to, že je rozpor medzi
písomným vyhotovením zápisnice a zvukovým záznamom, pričom však žalované konkrétne neuviedli,

čoho sa má tento rozpor týkať. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.09.2022 má odvolací súd za
to, že súd stranám uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci týkajúce sa žalobného návrhu. Pokiaľ
strana na pojednávaní uviedla, že navrhuje zmenu žalobného petitu, ktorý však bolo potrebné v zmysle
ust. § 125 CSP vykonať písomne, z uvedeného dôvodu bolo potrebné odročiť dané pojednávanie.
Odvolací súd teda nezistil taký postup súd prvej inštancie, ktorým by porušil právo žalovaných 1/ a 2/
na spravodlivý proces.

24. Ďalej pokiaľ žalované len ako všeobecný odvolací dôvod uvádzali, že súd nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností správnym spôsobom, tak tomuto ich
odvolaciemu dôvodu chýba konkrétna argumentácia. Žalované neuviedli, aké dôkazy, ktoré navrhovali,
neboli súdom vykonané a čo malo byť týmito dôkazmi preukázané. Pretože je odvolací súd odvolacími

dôvodmi strán viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), nie je oprávnený sám za sporové strany vyhľadávať dôvody
nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie bez uvedenia relevantných substancovaných odvolacích
argumentov. Odvolací súd ani z obsahu spisu pritom nezistil, že by súd prvej inštancie niektoré zo
žalovanými navrhovaných dôkazov bezdôvodne nevykonal.

25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní uplatnených odvolacích dôvodov,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I. a II., vrátane
závislého výroku III. o trovách prvoinštančného konania, odvolaním žiadnej zo strán osobitne
nenapadnutého, ako v týchto výrokoch vecne správny, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

26. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

29. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným
žalobcom 1/ a 2/ priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným 1/ a

2/. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

- 2 -
23Co/29/2023
23Co/29/2023-
2319204613

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).