Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119209612
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2119209612.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
XXX, proti žalovanému: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. F. XXXX, B., Česká republika, o zaplatenie
3.011 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 38C/49/2019-44 zo dňa
3.5.2022, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že
žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne čl. 5, čl. 8, § 149, § 153 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 507, § 631, § 632 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) a čl. 4 ods. 1, čl. 7 ods. 1 písm. a/ a b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a
RadyEÚč.1215/2012oprávomoci,uznávaníavýkonerozsudkovvobčianskychaobchodnýchveciach.

3. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava

dňa 2.10.2019 domáhal zaplatenia sumy 3.011 eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že žalovaný pre žalobcu zabezpečil solnizačnú jednotku v hodnote 1.522 eur, tepelný titánový
výmenník v hodnote 1.456 eur, vrátane spojovacieho materiálu. Komponenty boli navrhnuté žalovaným
k objednávke záhradného bazénu MADELEINE 11. Predmetné nepoškodené a nepoužité komponenty
žalobca v rámci reklamácie vrátil poštou dňa 2.8.2019. Dôvodom bola tá skutočnosť, že komponenty na
daný objem bazéna neboli kompatibilné, boli neúplné a bez dokladov. Chýbali záručné a pokladničné

listy. Chýbajúce doklady žalovaný ani po opakovaných žiadostiach o doručenie nebol ochotný žalobcovi
dodať. Žalobca mal preto obavu, že komponenty pochádzajú z trestnej činnosti, keďže neboli ani
kompletné. Žiadal preto o vrátenie finančných prostriedkov za dané komponenty. Žiadosť bola
žalovanému doručená v balíku písomne a aj formou sms. Žalovaný na výzvy nereagoval. Žalobca k
žalobe pripojil rekapituláciu kalkulácie za solnizačnú jednotku a tepelný výmenník, doklad o platbách,
fotografie zasielaného balíka, podací lístok, doklad o prevzatí balíka, sms komunikáciu, podacie lístky,

stanovisko k faktúre za opravu čerpadla a živnostenské oprávnenie žalovaného.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako odberateľ uzavrel
zmluvu o dielo s dodávateľom F. E., so sídlom Máchova 30, Nový Jičín, Česká republika, IČO: 603 30
953. Z predloženej faktúry č. 2018/066 vyplýva, že žalobcovi bola za dodávku a montáž bazénových
komponentov, a to tepelného výmenníka v sume 1.522 eur, solonizačnej jednotky v sume 1.456 eur,

montáže v sume 270 eur a dopravy v sume 170 eur vystavená faktúra na sumu 3.418 eur. Vo faktúre je
tiež uvedené, že dňa 26.10.2018 bola žalobcovi vykonaná montáž vo faktúre uvedených zariadení, bolik týmto zariadeniam odovzdané manuály a zákazník bol preškolený o ich používaní. Podpisom zákazník
potvrdil celistvosť zákazky, odovzdanie diela bez vád a nedorobkov s tým, že na dodávku materiálu a
práce sa vzťahuje 24-mesačná záruka. Faktúra bola podpísaná dňa 26.10.2018 v C. D. žalobcom a

E. F.. Žalobca dňa 2.8.2019 vrátil žalovanému nepoškodené a nepoužité zariadenia (solničku, titánový
výmenník a spojovací materiál) s odôvodnením, že nemal od nich žiadne záručné listy ani originálne
účtenky. Tiež uviedol, že zariadenia nespĺňajú podmienky pre ich nekompletnosť. Požiadal o vrátenie
finančných prostriedkov v sume 2.978 eur a 200 eur.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu nevznikol záväzkoprávny vzťah
zo zmluvy o dielo podľa § 631 OZ, ale zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a fyzickou osobou
podnikateľom - živnostníkom podnikajúcim pod obchodným menom E. F., IČO: 603 30 953. Žalovaný
potom pri uzatváraní zmluvy nekonal sám za seba, ale v mene a na účet inej osoby - fyzickej osoby
podnikateľa, pričom táto osoba aj dielo vykonala a odovzdala žalobcovi dňa 26.10.2018. Podľa tvrdenia
žalobcu dodané bazénové komponenty boli vadné, z ktorého dôvodu ich zaslal žalovanému. Žalovaný

nepoprel prebratie komponentov, avšak nebol si vedomý toho, že by boli vadné alebo nekompletne
dodané, tak ako to tvrdil žalobca. Vzhľadom na charakter prejednávaného sporu, sa súd prvej inštancie
zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je
účastník subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Aktívna vecná legitimácia žalobcu
bolavsporepreukázaná,pretožežalobcajenositeľomhmotnoprávnehooprávnenia,keďženepochybne

bol účastníkom zmluvného záväzkového vzťahu, žalobcovi boli dodané bazénové komponenty a ich
montáž. Pasívna vecná legitimácia žalovaného však preukázaná nebola. Žalobca svoju žalobu smeroval
voči žalovanému ako fyzickej osobe, ktorá však nebola účastníkom zmluvného záväzkového vzťahu.
Žalobca zmluvu o dielo uzavrel s fyzickou osobou - podnikateľom, a preto žalobcom označený žalovaný
nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je vecne pasívne legitimovaným subjektom. Skutočnosť,

že žalobca smeroval svoju žalobu voči žalovanému ako fyzickej osobe vyplýva jednoznačne z toho, že
žalovaného vo svojom vyjadrení označil dátumom jeho narodenia, pričom aj adresu uviedol rozdielnu
od adresy sídla. Za správne označenie žalovaného subjektu nesie zodpovednosť žalobca a v prípade,
ak žalovaný subjekt označený žalobcom nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, súd musí takúto
žalobu zamietnuť. Súd má poučovaciu povinnosť voči sporovým stranám len v rovine ich procesných

práv, o hmotnom práve súd strany nepoučuje, a to ani v prípade, ak strany nie sú právne zastúpené.

6. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie doplnil, že žaloba žalobcu by nemohla obstáť ani v
prípade, ak by žalobca správne označil žalovaný subjekt. Žalobca si svoj nárok vyplývajúci zo zmluvy
o dielo uplatňoval titulom reklamácie bazénových komponentov dodaných a namontovaných E. F.,

IČO: 603 30 953. V prípade zodpovednosti za vady pri zmluve o dielo je potrebné postupovať podľa
zásad všeobecnej zodpovednosti za vady v zmysle § 507 OZ. To znamená, že pri výbere nároku zo
zodpovednosti za vady veci treba najprv zistiť, či vada je odstrániteľná alebo nie. Až v prípade, ak ide
o neodstrániteľnú vadu, ktorá bráni tomu, aby bolo možné užívať vec dohodnutým spôsobom alebo
riadne, má nadobúdateľ nárok na odstúpenie od zmluvy. V prípade, ak vec zaťažuje odstrániteľná

vada, nadobúdateľ sa môže domáhať primeranej zľavy z ceny, výmeny, opravy, alebo doplnenia toho,
čo chýba. Súd prvej inštancie nemal zo strany žalobcu preukázané, že išlo o vadu neodstrániteľnú,
ktorá by bránila v riadnom užívaní veci, čo by následne žalobcu oprávňovalo odstúpiť od zmluvy.
Žalobca poukazoval na to, že komponenty neboli kompatibilné, ktoré tvrdenie žalovaný poprel. Žalovaný
žalobcovi vyhotovil aj návrh typu a veľkosti zariadení spolu s cenovou kalkuláciou, ktorá bola žalobcovi

zaslaná emailom dňa 25.9.2018. K dodávke a montáži dohodnutých zariadení došlo dňa 26.10.2018.
Tvrdenie žalobcu, že faktúru č. 2018/066 vidí prvýkrát, považoval súd prvej inštancie za účelové,
nakoľko táto bola žalobcom podpísaná. Nedodanie dokladov, príp. záručných listov od zariadení, na
ktoré poukazoval žalobca, nespôsobuje ich neodstrániteľnú vadu. Žalobca v prípade zistenia vady
na komponentoch mal osloviť dodávateľa zariadení, aby vykonal opravu, výmenu, prípadne doplnil

to, čo chýba alebo žalobcovi poskytol primeranú zľavu. Žalobca však bez ďalšieho sám zariadenia
odmontoval a tieto zaslal dodávateľovi, pričom od neho požadoval vrátenie kúpnej ceny. Takýto postup
žalobcu však nie je v súlade s ustanoveniami OZ. Podľa názoru súdu prvej inštancie neboli dôvodné
ani námietky žalobcu o tom, že by komponenty pochádzali z trestnej činnosti, keďže mu neboli
predložené pokladničné doklady o ich nákupe. Žalobcovi bola vystavená riadna faktúra o dodávke

bazénových komponentov a doklady o nákupe týchto komponentov je potrebné zo strany dodávateľa
mať zaevidované v účtovníctve. Dodávateľ voči nadobúdateľovi nemá povinnosť preukazovať doklady
o nákupe jednotlivých komponentov. Dodávateľ bol v tomto vzťahu predajcom komponentov s tým, žezabezpečoval aj ich riadne osadenie a montáž. Žalobcovi bola vystavená faktúra, ktorá je dokladom pre
žalobcu, akým spôsobom on tieto komponenty nadobudol od dodávateľa.

7. Súd prvej inštancie nevykonal ďalšie dôkazy navrhované žalobcom až na pojednávaní, nakoľko
ich vykonanie považoval za nehospodárne a neúčelné. Žalobcom navrhnuté dôkazy by navyše neboli
ani spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu vo veci. Žalobca až na pojednávaní navrhoval doplniť
dokazovanie pribratím znalca do konania za účelom preukázania nevhodnej kombinácie komponentov,
kamerovými záznamami zabezpečenými pri výstavbe bazéna či výsluchom svedkov, pričom uviedol,

že skôr tieto dôkazy nenavrhol, aby mohol usvedčiť žalovaného z klamstva. Takýto postup však nie
je súladný s CSP, keďže strany sú povinné označiť na preukázanie svojich tvrdení všetky dôkazy.
Navrhnutie, resp. predloženie všetkých dostupných dôkazov na preukázanie skutkových tvrdení strany
včas je potrebné z dôvodu umožnenia reakcie na takéto návrhy aj protistrane, tak aby sa k nim mohla
vyjadriť. Len takýto postup je súladný so zákonom a so zachovaním rovnosti zbraní a následne aj práva
na spravodlivý súdny proces. Je na stranách sporu, akú taktiku vedenia sporu zvolia, avšak oneskorené

navrhnutie dôkazov môže v konečnom dôsledku znamenať neúspech strany spočívajúci v neunesení
dôkazného bremena, najmä s poukazom na koncentráciu konania.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251, § 255 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1
a 2 CSP, keď vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný bol v spore plne úspešný, a preto mu bol priznaný

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu (spôsobom
vyhovujúcim žalobe). Nestotožnil sa zo záverom súdu prvej inštancie ohľadom nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného, nakoľko žalovaný ako fyzická osoba nesie zodpovednosť za objednávku

bazénového setu a prídavných zariadení. Faktúry a všetky platby prebehli na fyzickú osobu a tiež
poštu si žalovaný vyzdvihoval ako fyzická osoba. V prípade zaslania pošty na adresu firmy, ktorú
uvádzal vo faktúrach, poštu nepreberal. Žalovaný sa prezentoval ako obchodný zástupca a dodávateľ
bazénových setov s príslušenstvom a prídavnými zariadeniami od francúzskej firmy Waterair, pričom
zákazník si od nich môže objednať bazén a jeho komponenty iba cez ich obchodných zástupcov pre

daný región. Žalobca poukázal na to, že francúzska spoločnosť Waterair mu zaslala prostredníctvom
mailu dokument, z ktorého vyplýva, že žalovaný nie je obchodným zástupcom firmy Waterair od
roku 2011. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie mu nedal možnosť dokazovania, keď mu
neumožnil predložiť znalecký posudok, svedectvá svedkov a kamerové záznamy. Počas súdneho
konania komunikoval so znalcom ohľadom rozsahu poškodenia a chýbajúcich komponentov. Súd mu

však neumožnil preukázať, či komponenty boli správne nakombinované a či boli funkčné. Súd sa opieral
iba o faktúru, ktorú predložil žalovaný a ktorú na súde videl po prvýkrát. Predložená faktúra nie je
pravdivá a jeho podpis je sfalšovaný. Žalovaný v konaní nepreukázal funkčnosť titánového výmenníka
a soľničky. Žalovaný nepredložil oprávnenia a certifikáty, záručné listy, ktoré francúzska firma Waterair
automaticky zasiela spolu s objednávkou, pričom súd mu nesplnenie jeho povinnosti odobril. Bazénový

set a komponenty nie je možné poistiť a skolaudovať z dôvodu chýbajúcich certifikátov a pokladničných
blokov od titánového výmenníka a soľničky.

10. Žalobca v podaní zo dňa 16.8.2022 uviedol, že žalovaný mu spôsobil škodu v sume 24.383,10
eur (zaplatené faktúry za opravy záhradného bazéna, práce vykonané navyše vrátane prevádzkových

nákladov spojených s rozsiahlymi opravami záhradného bazéna, súdne poplatky, náklady na znalecký
posudok). V prípade (pokračovania) súdneho konania predloží kamerové záznamy, svedectvá svedkov,
vyjadrenie odborníka, ktorý opravoval bazén, vyjadrenie znalca v odbore vodné stavby, ktorý má
akreditáciu na posúdenie stavu vodných stavieb a záhradných bazénov. Žalobca uviedol, že žiada o
náhradu škody vo výške 46.034,10 eur a preplatenie znaleckého posudku a súdneho poplatku s tým,

že nebude požadovať náhradu škody v plnej výške v prípade, keď mu žalovaný predloží a odovzdá
všetky náležité doklady a preukáže, že je obchodný zástupca firmy Waterair a že on (žalobca) svojou
nedbanlivosťou poškodil svoj záhradný bazén.

11. Žalovaný s odvolaním žalobcu nesúhlasil. Uviedol, že pred zákazníkmi vždy vystupuje ako fyzická

osoba podnikajúca ako subjekt s IČ. Vyplýva to z ním vytvorených cenových kalkulácií, ktoré postupne
vyhotovoval pre žalobcu na základe jeho meniacich sa požiadaviek. Konečnú cenu potvrdil žalovaný
svojim podpisom. Z kalkulácií je zrejmé, že je označený ako podnikajúci subjekt s IČ a nie ako
fyzická osoba nepodnikateľ. V priebehu komunikácie žalobcovi niekoľkokrát pripomínal, že pracujez miesta svojho bydliska G. F. XXXX/XX, B. a v sídle podnikania Máchova 30, Nový Jičín sa celoročne
nezdržiava a nepreberá poštu. Žalovaný spolu s vyjadrením predložil o. i. emailovú komunikáciu
s obchodným oddelením spoločnosti Waterair ohľadne stanovenia vnútropodnikovej ceny dodávky

bazénu pre žalovaného. Žalobca svojím podpisom na dodacom liste potvrdil prevzatie všetkých
komponentov súvisiacich s dodávkou bazénu priamo z výrobného závodu Waterair v kompletnej zostave
bez poškodenia. Z uvedeného je zrejmé, že bazénové komponenty nemôžu pochádzať z trestnej
činnosti. Žalovaný vykonáva predaj, dodanie a servis týchto výrobkov už 22 rokov a so spoločnosťou
Groupe Waterair so sídlom vo Francúzsku ako s obchodným a výrobným partnerom pravidelne

spolupracuje a predáva ich výrobky. Podľa žalovaného neexistuje jediný dôkaz podložený znaleckým
posudkom či posudkom odborníka, že dodávané zariadenia z jeho strany boli neúplné a nefunkčné, keď
ich žalobca prevzal do užívania bez vád, čo potvrdil svojím podpisom na preberacom protokole. Žalobca
mal možnosť ním uvádzané tvrdenia preukázať na pojednávaní dňa 3.5.2022, čo ale neurobil.

12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.11.2022 zotrval na ním podanom odvolaní. Zopakoval, že bazénový

set bol neodborne inštalovaný a žalovaný ignoroval reklamácie, pričom žalovaný úmyselne inštaloval
bazén a jeho komponenty tak, aby bazén nefungoval správne a aby sa naň nevzťahovala záruka.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenoustranousporu(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
b/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 2.10.2019 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
3.011 eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný pre žalobcu zabezpečil
solnizačnú jednotku v hodnote 1.522 eur, tepelný titánový výmenník v hodnote 1.456 eur, vrátane

spojovacieho materiálu, ktoré komponenty navrhol žalovaný k objednávke záhradného bazéna pre
žalobcu. Predmetné nepoškodené a nepoužité komponenty žalobca v rámci reklamácie vrátil poštou
dňa 2.8.2019 z dôvodu, že na daný objem bazéna neboli kompatibilné, boli neúplné a bez dokladov.
Z uvedeného dôvodu sa žalobca domáhal vrátenia finančných prostriedkov, ktoré za týmto účelom
vynaložil.

15. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, a tiež v závislom výroku II. o náhrade trov
konania.

16. Podľa § 133 ods. 1 CSP, fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

17. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

18. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.19. Čo sa týka rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, a preto je jeho rozhodnutie vecne
nesprávne.

20. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26.2.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového
stavupodnormuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,aké

vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

21. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako odberateľ uzavrel

zmluvu o dielo s dodávateľom F. E., so sídlom Máchova 30, Nový Jičín, Česká republika, IČO: 603
30 953. Následne dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného z dôvodu, že
žalobca svoju žalobu smeroval voči žalovanému ako fyzickej osobe, ktorá však nebola účastníkom
zmluvného záväzkového vzťahu, keďže zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a fyzickou osobou
podnikateľom - živnostníkom podnikajúcim pod obchodným menom E. F., IČO: 603 30 953.

22. Z predložených cenových ponúk, záväznej objednávky podpísanej oboma zmluvnými stranami ako
aj z mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba –
podnikateľ.

23. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 133 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa fyzická osoba
(bez rozlíšenia, či ide o fyzickú osobu - podnikateľa, alebo nie) v žalobe označuje menom, priezviskom,
adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Miesto
podnikania fyzickej osoby ani identifikačné číslo nie sú v označení subjektu povinnými údajmi, ich
uvedenie je fakultatívne. Žalovaný ako žijúca fyzická osoba má procesnú subjektivitu (spôsobilosť na

právaapovinnosti)podľaustanovenia§61CSP.Žalovanýakofyzickáosoba–podnikateľnepredstavuje
dva rôzne právne subjekty, pretože aj v prípade označenia fyzickej osoby údajmi zo živnostenského
registra, pod ktorými realizuje svoju podnikateľskú činnosť, ide len o iné označenie toho istého subjektu
práv a povinností. Oprávnenie na výkon živnostenského podnikania je len vlastnosťou (danosťou)
fyzickej osoby, ktorej spôsobilosť byť účastníkom konania určujú iné skutočnosti majúce pôvod v

hmotnom práve (okolnosť jej narodenia a nedostatku úmrtia). V tejto súvislosti je tak pri označení
účastníka konania (strany sporu) celkom bez významu, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo
nepodnikateľa, pretože v jednom i druhom prípade ide o tú istú osobu. Uvedené je v súlade s úpravou
obsiahnutou v procesnom kódexe (§ 133 ods. 1 CSP), ktorý už nerozlišuje fyzické osoby a fyzické osoby
– podnikateľov (porovnaj s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/89/2016 zo dňa 29.6.2016,

sp.zn.1Obdo/6/2020zodňa22.7.2020).Zuvedenéhodôvodusúdprvejinštancievecnesprávneprávne
posúdil, keď konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

24. Vznik zodpovednosti za vady predpokladá 1. porušenie zmluvnej právnej povinnosti zhotoviteľa
prenechať objednávateľovi dielo bez vady, 2. výskyt alebo prejavenie sa vady v čase odovzdania diela

alebo v záručnej dobe, 3. príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vadou. Za vadu
možno považovať nedostatky veci, ktoré vznikli objednávateľovi tým, že mu zhotoviteľ neprenechal taký
predmet plnenia, ktorý podľa zmluvy prenechať mal. Právne dôsledky zo zodpovednosti za vady veci
zhotovenej na zákazku sa rozlišujú podľa toho, či ide o vadu odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú. Ak ide
o odstrániteľnú vadu, zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť bez zbytočného odkladu, pokiaľ sa však vada

opätovne vyskytla po oprave alebo dielo vykazuje väčší počet vád, pre ktoré vec nemožno riadne užívať,
objednávateľ má právo na zrušenie zmluvy. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá bráni tomu, aby sa vec
mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, objednávateľ má právo na zrušenie zmluvy a
pokiaľ takáto vada nebráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať, objednávateľ má
právo na primeranú zľavu. Záver o tom, či zistené prejavy takejto vady bránia alebo nebránia riadnemu

užívaniu diela je nielen otázkou odbornou, ale aj právnym posúdením zistených skutočností, pričom toto
posúdenie vychádza predovšetkým z účelu, ktorému má dielo slúžiť.25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si voči žalovanému v rámci záručnej doby listom zo dňa 2.8.2019
uplatnil právo zo zodpovednosti za vadu poskytnutého plnenia, ktorá podľa žalobcu spočíva v tom,
že žalovaným dodané komponenty súvisiace s prevádzkou bazéna (špecifikované v žalobe) nie sú

kompatibilné a bránia riadnemu užívaniu bazéna. Sporné medzi stranami sporu a aj z pohľadu súdu
prvej inštancie bolo to, či ide o vadu, ktorá zakladá právo žalobcu ako objednávateľa na zrušenie zmluvy
a vrátenie ním vynaložených finančných prostriedkov.

26. V nadväznosti na doterajší priebeh konania je potrebné zdôrazniť, že žalobca je povinný svoj nárok

skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť. Je pritom vecou súdu, aby v zmysle
zásady „iura novit curia“ podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Súdu prvej inštancie je potom
tiež nutné vytknúť, že prejednávanú vec neposudzoval z hľadiska právnej úpravy vzťahujúcej sa na
spotrebiteľské zmluvy, ako je zjavne aj tá v posudzovanej veci, keďže zo zmluvného vzťahu strán sporu
je zrejmé, že žalovaný (zhotoviteľ) v rámci zmluvného vzťahu vystupoval ako fyzická osoba – podnikateľ
a žalobca (objednávateľ) ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedené malo potom vplyv aj na
možnosti uplatňovania procesných práv v konaní pred súdom.

27. Súd prvej inštancie žalobcovi s poukazom na koncentráciu konania vytkol, že návrhy na
doplnenie dokazovania prezentoval až na pojednávaní dňa 3.5.2022, na ktorom bol napokon

vyhlásený aj odvolaním napadnutý rozsudok. Žalobca až na pojednávaní navrhoval doplniť dokazovanie
pribratím znalca do konania za účelom preukázania nevhodnej kombinácie komponentov, kamerovými
záznamami zabezpečenými pri výstavbe bazéna či výsluchom svedkov, pričom súd prvej inštancie
nevykonal ďalšie dôkazy navrhované žalobcom až na pojednávaní, nakoľko ich vykonanie považoval
za nehospodárne a neúčelné. Zo zápisnice o pojednávaní pritom vyplýva, že súd prvej inštancie poučil

sporové strany podľa § 296 CSP, v zmysle ktorého spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky
skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
čo vylučuje možnosť aplikácie ustanovení o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania.

28. Žalobca návrhmi na doplnenie dokazovania reagoval na priebeh dokazovania v prejednávanej veci,

doplnenie dokazovania navrhol za účelom preukázania svojich tvrdení, ktoré žalovaný poprel. Súd prvej
inštancie jeho návrhom nevyhovel a doplnenie dokazovania s poukazom na koncentráciu konania (v
rozpore s ust. § 296 CSP) nepripustil, no zároveň konštatoval, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno, keď nepreukázal, že išlo o vadu neodstrániteľnú, ktorá by bránila v riadnom užívaní veci, čo
by následne žalobcu oprávňovalo odstúpiť od zmluvy. Súd prvej inštancie tak nesprávnym procesným

postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

29. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v článku
46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené

právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994). Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré
rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a
slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v
článku 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu
ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné

konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou
zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup
súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktoré mu CSP priznáva,
pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované
z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania vrátane výsledku takéhoto procesu (pri
rozhodovaní). Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu, ako tieto vyplývajú z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných
práv a slobôd (uvedenej ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.), ako aj článku 46 Ústavy SR.

30.Spoukazomnavyššieuvedenúargumentáciuodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.31. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní

(porovnaj rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/05). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia, sa odvolací súd už ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní nezaoberal z
dôvodu nemožnosti zvrátenia nimi rozhodnutia odvolacieho súdu.

32. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým

je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, v prvom rade ustáliť predmet konania vzhľadom na podania žalobcu
v priebehu odvolacieho konania, ktoré sú podľa obsahu návrhom na zmenu žaloby, následne opätovne
posúdiť žalobou uplatnený nárok, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie
argumenty žalobcu, skutkový stav komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky
náležité (hmotnoprávne i procesné) ustanovenia vo vyššie naznačenom smere, zodpovedať dosiaľ
nezodpovedané právne otázky a následne opätovne vo veci rozhodnúť. Súd prvej inštancie v novom

rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré
považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
strany konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Svoj právny záver
súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá

odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné
a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

33. Z dôvodu zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nebol daný dôvod na rozhodovanie o
náhrade trov odvolacieho konania. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.

34. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).